{"guid": "ussr:76598821-47d5-444f-b20b-a3898464236a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.574.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 574/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 574/2017 z 14. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. septembra 2017, sp. zn. II. ÚS 574/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.574.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-09-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/76598821-47d5-444f-b20b-a3898464236a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.574.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.574.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.574.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 574/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nFUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Daniel Futej, CSc., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 104/2015, 2 Co 110/2015 zo 16. marca\n2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 131/2016,\n5 Cdo 132/2016 z 12. júla 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n21. augusta 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľka“ v texte sťažnosti aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 104/2015, 2 Co 110/2015\nzo 16. marca 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 131/2016, 5 Cdo 132/2016\nz 12. júla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených – napadnutého uznesenia a napadnutého\nrozsudku – vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní pred Okresným súdom Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) proti žalovanej [Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou\nSlovenska (ďalej aj „NBS“)] domáhala náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci“). Okresný súd rozsudkom sp. zn. 18 C 206/2011\nzo 4. novembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu a návrh sťažovateľky\nna prerušenie konania a začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej\núnie zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom zo 16. marca 2016 tak, že rozsudok okresného\nsúdu potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nzo 16. marca 2016 podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým uznesením z 12. júla 2017 tak, že ho odmietol.\nK skutkovým a právnym okolnostiam právnej veci, ktorá bola predmetom\nrozhodovania v napadnutých konaniach pred okresným súdom a krajským súdom,\nsťažovateľka uvádza, že ako členka vložila do družstva\n(ďalej len „družstvo“), peňažné prostriedky, ktoré družstvo\nzhodnocovalo v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných\nslužbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o cenných papieroch“). Družstvo túto činnosť malo vykonávať na základe verejnej\n\n2\n\nponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona o cenných papieroch, na základe\nzverejneného prospektu investície, ktorý schvaľuje Národná banka Slovenska. Prospekt\ninvestície bol schválený rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI\nz 21. marca 2002 o schválení prospektu investície. Družstvo využívalo na zhodnocovanie\npeňažných prostriedkov členov a na nadobudnutie majetkových hodnôt výhradne\nobchodníka s cennými papiermi\n\n(ďalej\n\nlen „obchodník s cennými papiermi“), ktorý vykonával činnosť obchodníka s cennými\npapiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie\ninvestičných služieb vydaného NBS do 1. marca 2011, keď mu NBS odobrala povolenie\nna poskytovanie investičných služieb. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných\nprostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky družstva a ich spracovanie v rámci\nprospektu investície upravovala zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa zákona\nč. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a podľa zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorú uzatvorili ako\nzmluvné strany družstvo a obchodník s cennými papiermi „a ktorá bola počas jej platnosti\nzmluvnými stranami menená a doplnená, naposledy v znení zmien a doplnení\nuskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2. 6. 2008“ (ďalej len\n„zmluva“).\nMiera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených sťažovateľkou do družstva\nmala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti obchodníka s cennými\npapiermi podľa zmluvy 8 % p. a. Nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľom verejnej\nponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala\ndohľad podľa zákona o cenných papieroch NBS, ktorej právomoci v oblasti dohľadu\nvyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke\nSlovenska v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov NBS\nvykonávala dohľad nad družstvom a obchodníkom s cennými papiermi aj podľa zákona\nč. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov.\n\n3\n\nSťažovateľka sa v konaní pred okresným súdom a krajským súdom domáhala proti\nžalovanej (Slovenská republika, za ktorú koná NBS) náhrady škody v sume 20 578,64 €\ns príslušenstvom a tvrdila, že išlo o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad družstvom.\nSťažovateľka v konaní pred okresným súdom argumentovala tým, že peňažné\nprostriedky do družstva „vkladal výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že Družstvo\na aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS a tak, že bude\nzabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky,\nale aj budú zhodnotené v garantovanej výške...\nSťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť\nku škode na jeho investícii. Ako uvádzalo Družstvo, obchodník s CP mu počas trvania\nzmluvy predkladal vyúčtovania, ktoré nenasvedčovali neplnenie jeho záväzkov zo Zmluvy,\ns obsahom vyúčtovaní Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu\nzverili členovia u Obchodníka s CP prebieha v dohodnutej výške. Takéto ubezpečenie\nvyplývalo okrem iného aj z toho, že si Obchodník s CP vyúčtovával za činnosť podľa\nZmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia Družstva obchodníkom s CP nad zmluvne\ndohodnuté 8 %-né zvýšenie hodnoty portfólia Družstva podľa Zmluvy. V dôsledku... konania\nsubjektu finančného trhu – Obchodníka s CP... tak vznikla Sťažovateľovi škoda, ktorá\npredstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok Sťažovateľa, pretože túto sumu mu Družstvo\nnevrátilo a ani nevráti, a ktorú žalobca v predmetnom konaní preukázal predloženými\ndôkazmi.“.\nPodľa sťažovateľky je napadnutý rozsudok krajského súdu zo 16. marca 2016\nzaložený na skutkových a právnych záveroch, ktoré sú arbitrárne, keďže v ňom nebol\n„... rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva.\nKonkrétne sa jedná o nasledujúce závery:\n(i)\n\nlimitácia dohľadu zo strany NBS a jej postup v medziach zákona a Ústavy SR\n\n(ii)\n\nzodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť Obchodníka\n\ns CP voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči Sťažovateľovi\n\n4\n\n(iii)\n\nsubsidiarita uplatneného nároku voči NBS vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej\n\nv konkurze Družstva.\nNBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila,\nže vykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj\ndodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP...\nKrajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1. 6. 2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1. 5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\n\n5\n\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu.“.\nVšeobecné súdy podľa názoru sťažovateľky taktiež pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili „správu správcu konkurznej podstaty úpadcu – Družstva o stave konkurzu\na jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011...“.\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nnie je podľa názoru sťažovateľky, „aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania\npohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje\nuvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon o zodpovednosti\nza škodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani\nnepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,\npripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné\nkonanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by\nzákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval občiansky zákonník. Zákon\no zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby právoplatného skončenia\nkonkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť,\nzodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti\núpadcu podľa zákona o konkurze.“.\nSťažovateľka prostredníctvom dovolania adresovaného najvyššiemu súdu namietala\nporušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa jej\nnázoru nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností\na je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach. Podľa sťažovateľky\nje namieste úvaha, že najvyšší súd „... namietaným uznesením vybočil z ústavných medzí\nrozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím Najvyšší súd de facto\nodmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu... nedostatočne odôvodnil svoj záver\na Sťažovateľ považuje Uznesenie Najvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené.\nZ odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie odmietol\ns poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná procesná\n\n6\n\nvada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho názoru, že\nNajvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle\nplatnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme akých úvah\nsa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.“.\nSťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že vysloví porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu zo 16. marca 2016 a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nz 12. júla 2017, napadnuté rozhodnutia zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Sťažovateľka si zároveň uplatnila úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\n\n7\n\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nie je podstatná odlišnosť\n(II. ÚS 27/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nzo 16. marca 2016\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\n\n8\n\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak,\n\n9\n\nže vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom zo 16. marca 2016 potvrdil rozsudok okresného\nsúdu zo 4. novembra 2014. Poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku a následne\nna zdôraznenie správnosti jeho dôvodov uviedol podrobne vlastné právne závery.\nStotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého v konaní nebol\npreukázaný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup NBS.\nV tejto súvislosti uviedol:\n„Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou\naž od 01. 01. 2009... a preto sa na Národnú banku Slovenska nemohla vzťahovať povinnosť\ndohliadať na aktuálnosť Prospektu investície realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred\n01. 01. 2009. Z toho potom vyplýva, že v rozhodnom období, t. j. do novelizácie zákona\no cenných papieroch vykonanej zákonom č. 558/2008 Z. z. neexistovala povinnosť Družstva\naktualizovať Prospekt investície... Zároveň je potrebné uviesť, že Družstvo ako vyhlasovateľ\nverejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať\nschválený Prospekt investície až od 01. 06. 2010... preto pokiaľ Družstvo od 31. 12. 2006\ndo 01. 06. 2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla Národná banka Slovenska\ntúto povinnosť skúmať ani prostredníctvom výkonu dohľadu...\nOdvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľky o povinnosti Národnej\nbanky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon o\ncenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto\n\n10\n\nsmere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala\npovinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala...\nZ obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi\nvyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania\ncenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením\nportfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že Obchodník s cennými papiermi obchodoval\nvo vlastnom\n\nmene\n\nna\n\núčet\n\nDružstva,\n\nčiže\n\nriziko\n\nnieslo\n\nsamotné\n\nDružstvo...\n\nAž do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010,\nktorým odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných\nslužieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa\n01. 03. 2011, č. GUV-274/2011, vykonával Obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako\nregulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého bola navrhovateľka\nv rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,\ndisponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným\nmajetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, teda riziko v zmysle neistého výnosu\nz realizovaného finančného investovania. Zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu\nzodpovednosť Obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť\nDružstva voči navrhovateľovi.\nNebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľky o nedostatočných\nopatreniach Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení\nzávažných pochybení Obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko\nodhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky Slovenska k Obchodníkovi s cennými\npapiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým\nuložila Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 €),\nkedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky\nSlovenska rozhodnutím zo dňa 20. 08. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila Obchodníkovi\ns cennými papiermi pokutu v sume 300.000,- Sk (9.958,18 €) a následne rozhodnutím zo\ndňa 21. 12. 2010,\n\nč. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala Obchodníkovi s cennými\n\npapiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, odvolací súd považuje za dôležité\nzdôrazniť nasledovné.\n\n11\n\nNavrhovateľka sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho\núradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky\nSlovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne\npochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska,\nnakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup považovať výklad zákona, právne\nposúdenie veci, či aplikáciu zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu,\nodlišný od subjektívneho očakávania účastníka, ktorého práv, či právom chránených\nzáujmov sa má rozhodnutie dotýkať.\nV súvislosti s vyhlásením konkurzu uznesením Okresného súdu Bratislava I,\nzo dňa 11. 04. 2011, č. k. 3 K 95/2010, právoplatným dňa 05. 05. 2011, na majetok\nDružstva ako úpadcu, odvolací súd uvádza, že nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom voči odporcovi môže byť v občianskom súdom konaní\nuplatnený až vtedy, ak navrhovateľka nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky\nv konkurznom konaní...“\nKrajský súd sa vysporiadal aj s námietkou sťažovateľky o spôsobe vykonania\ndokazovania okresným súdom, ktorá mala predstavovať tzv. inú vadu konania spôsobujúcu\nnesprávnosť rozhodnutia.\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ako\nodvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd vychádzal aj z toho, ako bolo odôvodnenie rozsudku okresného súdu\nvymedzené v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\n12\n\nOkresný súd rozsudkom zo 4. novembra 2014 zamietol žalobu sťažovateľky\nz dôvodu, že „nepreukázala už prvú z troch podmienok vzniku zodpovednosti za škodu\na to nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska, preto súd sa už z dôvodu\nhospodárnosti konania v konaní ani nezaoberal ostatnými podmienkami vzniku\nzodpovednosti štátu, výškou škody a príčinnou súvislosťou“.\nPodľa okresného súdu uplatnená škoda predstavuje nevyplatený vyrovnávací podiel\nsťažovateľky po zániku jej členstva v družstve. Poukázal na to, že na majetok družstva bol\nvyhlásený konkurz, sťažovateľka si svoju pohľadávku prihlásila do konkurzu, správca\nkonkurznej podstaty pohľadávku sťažovateľky poprel a sťažovateľka následne podala\nincidenčnú žalobu. Vychádzal tiež zo zistenia, že družstvo si voči odporcovi uplatnilo nárok\nna náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku jeho nesprávneho úradného postupu.\nOkresný súd uviedol, že žiadne z uvedených konaní nebolo v čase jeho rozhodovania\nprávoplatne skončené. Vychádzajúc z týchto zistení a relevantnej judikatúry najvyššieho\nsúdu okresný súd poukázal na to, že nárok na náhradu škody „môže byť v občianskom\nsúdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie\npohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napríklad titulom vydania bezdôvodného\nobohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať“.\nOkresný súd považoval za relevantné, že sťažovateľka si svoje nároky môže uplatniť\n„za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva Družstva alebo členom\nkontrolnej komisie Družstva podľa § 244 Obchodného zákonníka“.\nOkresný súd následne poukázal na rozsah dohľadu, ktorý mohla NBS vykonávať\nnad družstvom, a uviedol, že družstvo „bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom\nrozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových\nhodnôt) v súlade s § 125 až § 128 zákona o cenných papieroch. V súlade s uvedenými\nstanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom\nposudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona o cenných\npapieroch), posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov\na ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné\n\n13\n\norgány Družstva. Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci Národnej banky\nSlovenska schvaľovať zmluvu o riadení, resp. portfólia. Prospekt investície mal podľa\nzákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa\nverejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná\nnáležitosť podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 zákona o cenných papieroch). Národná\nbanka Slovenska nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v\ntakom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. Národná banka Slovenska\naž od 01. 06. 2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových\nhodnôt dodržiava schválený prospekt investície.“.\nOkresný súd poukázal tiež na to, že NBS nemohla zasahovať do vlastnej činnosti\ndružstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov. Vnútorné vzťahy sa spravovali stanovami\na Obchodným zákonníkom, pričom sťažovateľka ako členka družstva mohla na členskej\nschôdzi usmerňovať konanie družstva. Podľa okresného súdu sťažovateľka „nepreukázala,\nže počas členstva v Družstve realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak,\nže by aktívne zasahovala do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri\nzistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva“.\nOkresný súd poukázal tiež na to, že prípadným nesprávnym úradným postupom NBS\npri dohľade nad obchodníkom s cennými papiermi mohla vzniknúť škoda len družstvu,\nale nie priamo sťažovateľke, „preto sa súd takýmto prípadným nesprávnym úradným\npostupom ani nezaoberal“.\nZ argumentácie krajského súdu v napadnutom rozsudku v spojení s rozsudkom\nokresného súdu dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov konajúce súdy dospeli k záveru,\nže sťažovateľka nepreukázala prvý predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu,\na to nesprávny úradný postup NBS. Tento právny záver ústavný súd nepovažuje\nza arbitrárny a ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne udržateľný. Uvedený právny\nzáver je zároveň dostatočným podkladom pre výrok konajúcich súdov o zamietnutí návrhu\nsťažovateľky na náhradu škody.\n\n14\n\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľky, možno konštatovať, že sú výlučne výrazom\nodlišného právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu. Odlišné právne hodnotenie\nskutkového stavu je klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti\nsebe stoja účastníci konania, ktorí majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú\nsituáciu. Súd, ktorý rozhoduje spor účastníkov konania, pri rozhodnutí v prospech jedného\nz účastníkov rozhodne v zásade aj v súlade s právnym názorom úspešného účastníka, teda\nspravidla\n\nv\n\nrozpore\n\ns\n\nprávnym\n\nnázorom\n\nneúspešného\n\núčastníka\n\n(porovnaj\n\nm. m. IV. ÚS 135/2012, II. ÚS 659/2016). Skutočnosti, ktoré sťažovateľka uvádza\nv sťažnosti, sú podľa názoru ústavného súdu výrazom výlučne odlišného právneho názoru\nsťažovateľky na predmet sporu. Sťažovateľkou uvádzané skutočnosti nijako neindikujú také\npochybenia v postupe krajského súdu a v jeho rozsudku, ktoré by mali ústavnoprávny\nrozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv\nsťažovateľky podľa ústavy a dohovoru.\nUvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu z 12. júla 2017\nArgumentácia sťažovateľky, ktorou odôvodňuje porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorým bolo jej dovolanie odmietnuté ako neprípustné podľa v tom čase\nplatného a účinného § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, sa sústreďuje predovšetkým na „nedostatočné\nodôvodnenie“ rozhodnutia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Sťažovateľka\n\n15\n\nv dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu namietala, že ním došlo k odňatiu možnosti\nkonať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, keďže toto rozhodnutie je založené\nna nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, ktoré vychádzajú z dokazovania, ktoré\nje neúplné, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne.\nSťažovateľka rovnako namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia, čím je daná existencia vady podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP,\nresp. argumentoval tzv. inou vadou podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP.\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\nsústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal\ns dovolacími námietkami sťažovateľky, ktorými odôvodňovala prípustnosť dovolania\nv súlade s § 237 ods. 1 písm. f) a § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) OSP, sledujúc pritom\nskutočnosť, či nemožno sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnenú.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\n\n16\n\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľky\n(napr. II. ÚS 324/2010).\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení najprv preskúmal procesnú prípustnosť\ndovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu a dospel k záveru, že dovolanie nie\nje podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 OSP prípustné. Následne preskúmal dovolanie proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu s prihliadnutím na § 242 ods. 1 druhú vetu OSP aj\nz dôvodov uvedených v § 237 ods. 1 OSP, a to predovšetkým z dôvodu existencie prípadnej\nvady podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorej sa sťažovateľka dovolávala. Najvyšší súd\nnásledne uviedol:\n«12. K tejto námietke dovolací súd odkazuje na zjednocujúce stanovisko\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa\nktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad\nuplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka\nsa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy,\nkeď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady\nnajzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“(pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku\n2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“\n(Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n13. Za neopodstatnenú dovolací súd považuje aj námietku, ktorou dovolateľka\nspochybňuje predvídateľnosť rozhodovania súdov opomenutím pre ňu priaznivej judikatúry.\nRozhodnutia súdov v danej veci sa neodkláňajú od doterajšej relevantnej a doposiaľ\nkonzistentnej\n\nrozhodovacej\n\nsúdnej\n\npraxe\n\n(prvoinštančných,\n\nodvolacích\n\nsúdov,\n\nči dovolacieho súdu) v identických alebo obdobných prípadoch (porovnaj napr.\n1 Cdo 34/2016, 1 Cdo 227/2016, 2 Cdo 932/2015, 2 Cdo 38/2016, 3 Cdo 121/2016,\n\n17\n\n3 Cdo 122/2016, 4 Cdo 7/2016, 4 Cdo 431/2015, 4 Cdo 48/2016, 5 Cdo 174/2015,\n5 Cdo 175/2015, 5 Cdo 377/2015, 5 Cdo 796/2015, 5 Cdo 664/2015, 6 Cdo 143/2016,\n6 Cdo 133/2016, 7 Cdo 99/2016, 7 Cdo 111/2016, 8 Cdo 142/2016, 8 Cdo 143/2016\na ďalšie, ako aj 4 Cz 110/84, 4 Cdo 199/2005, III. ÚS 361/2009, II. ÚS 165/2012,\nII. ÚS 570/2013), čím je rešpektovaný princíp predvídateľného rozhodovania súdov\n(právnej istoty) a vylúčený prípadný negatívny dôsledok vedúci k odmietnutiu spravodlivosti\n(denegatio iustitiae).\n14. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. 17 O. s. p. nezakladalo\nnedostatočné\n\nzistenie\n\nrozhodujúcich\n\nskutkových\n\nokolností,\n\nnevykonanie\n\nvšetkých\n\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere\nnajvyšší sud poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993\na R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010,\n2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011,\n6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).»\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci najvyšší súd uviedol:\n„15. Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní tvrdila, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nje založené na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že nesprávne\nprávne posúdenie veci ako dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.\nprípustnosť dovolania nikdy nezakladalo (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), preto sa dovolací súd\ntýmito námietkami žalobkyne nemohol zaoberať.“\nVychádzajúc z citovaného ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľka uplatnila vo svojom dovolaní smerujúcom proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal,\nsú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem,\n18\n\nktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu je preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné\na udržateľné a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľkou označenými\nprávami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania boli vôbec naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu\nsťažovateľky k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nmedzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia\nsa sťažovateľka domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich\nporušení. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. septembra 2017\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nesprávny úradný postup", "družstvo-majetkové nároky", "družstvo-členstvo v družstve", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "cenné papiere", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aeccb912-4339-4a05-bc84-5cabcb02d0e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1"}, {"guid": "ussr:da52e4b9-03cf-439c-8b4a-7afd6e0ad642", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da52e4b9-03cf-439c-8b4a-7afd6e0ad642"}, {"guid": "ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8"}, {"guid": "ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "9db83be2-4506-4705-8aee-f6ab6a4ed9ce:9c96af80-ef22-4ef0-8b68-f521b994e279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1", "spisova_znacka": "4Cdo/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/7/2016 z 22. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1"}, {"guid": "9b504dfc-e74d-425e-ad6b-5ad348790d10:5e61b3bf-1d0e-445c-bb26-1d997ee3c296", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1", "spisova_znacka": "2Cdo/932/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/932/2015 z 26. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1"}, {"guid": "2a143a44-71ce-45d1-8b55-c0da1150f0c4:41691215-02e8-4a08-b3d6-aa901df80e13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1", "spisova_znacka": "3Cdo/121/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/121/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1"}, {"guid": "c092ed88-90da-4198-9ea1-5863441fff4a:5de66117-5d22-40b5-8bcb-3bd8a30141f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1", "spisova_znacka": "6Cdo/133/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/133/2016 z 27. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1"}, {"guid": "53d360ac-8a0f-462b-a97a-b07abf45f2f2:b4ab39de-20f3-43e5-b101-4f9a05c90d13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3", "spisova_znacka": "2Cdo/38/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/38/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3"}, {"guid": "e762dce2-0b0e-41cd-bcb9-78f650089e7c:7366095d-667a-47cf-819e-5d8319129ba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1", "spisova_znacka": "4Cdo/431/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/431/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1"}, {"guid": "cb1ae228-5899-41d4-8e19-5056aee5a19a:a50e026e-c7f7-4b7f-bfd1-26f7c2642f07", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1015893010.1", "spisova_znacka": "2Co/110/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/110/2015 z 15. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015893010.1"}, {"guid": "cf3af8ac-1618-47b5-a3b4-a101e57e7015:885ddf7a-7cdf-414f-8b09-857c79bb9cbb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8713201205.1", "spisova_znacka": "2Co/104/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/104/2015 z 10. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-11-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8713201205.1"}], "citovane_v": []}