{"guid": "ussr:702353cd-ee95-4c89-8521-b3b6dded1294", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2016 z 4. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 566/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2016-11-04", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/702353cd-ee95-4c89-8521-b3b6dded1294", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1/text", "citacie_n": 27, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 566/2016-54\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti\n, zastúpeného SMA advokátska\nkancelária s. r. o., Michalská 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Katarína\nBartalská, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na ochranu rodičovských práv podľa čl. 41 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 284/2012, za účasti Okresného súdu\nBratislava I, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základnými právami\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na ochranu rodičovských práv podľa čl. 41\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 P 284/2012 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý\nzaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 545,69 € (slovom päťstoštyridsaťpäť eur a šesťdesiatdeväť centov) na\núčet jeho právnej zástupkyne SMA advokátska kancelária s. r. o., Michalská 7, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného SMA advokátska\nkancelária s. r. o., Michalská 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka Mgr. Katarína\nBartalská, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu rodičovských práv\npodľa čl. 41 ods. 4 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 284/2012 (ďalej len „napadnuté konanie“)\na postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených\npod sp. zn. 11 CoP 356/2014 a sp. zn. 11 CoP 245/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“,\nspolu ďalej len „napadnuté konania“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom\nkonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 1 P 284/2012 v postavení navrhovateľa,\nktorý sa návrhom doručeným okresnému súdu 21. novembra 2012 domáha návratu svojho\nmaloletého syna do krajiny jeho obvyklého pobytu podľa príslušných ustanovení Dohovoru\no občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky\ndohovor“) a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci\n\n2\n\na uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv\na povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie rady\nBrusel II), vzhľadom na skutočnosť, že „Matka maloletého sa dopustila medzinárodného\núnosu dieťaťa dňa 13. 08. 2012, kedy bol maloletý\n\nbez vedomia a ohlasu\n\nsťažovateľa premiestnený protiprávne z krajiny jeho obvyklého pobytu z Talianska na\nSlovensko, kde je odvtedy so svojou matkou.“.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 1 P 284/2012 z 3. júna 2013 (ďalej len „uznesenie\nz 3. júna 2013“) nariadil návrat maloletého do Talianska ako krajiny obvyklého pobytu. Na\nzáklade odvolania matky maloletého bolo uznesenie okresného súdu z 3. júna 2013\nuznesením krajského súdu sp. zn. 11 CoP 442/2013 z 26. novembra 2013 zmenené tak, že\nnávrat maloletého sa nenariaďuje. Sťažovateľ podal proti označenému rozhodnutiu\nkrajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 3 Cdo 39/2014 z 21. júla 2014 tak, že dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci\nkrajský súd uznesením sp. zn. 11 CoP 356/2014 z 2. decembra 2014 rozhodol tak, že\nuznesenie okresného súdu z 3. júna 2013 zmenil a návrat maloletého nenariadil.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„Vo svojom odôvodnení uznesenia uviedol (krajský súd, pozn.), že na odvolacom\npojednávaní doplnil dokazovanie za účelom zistenia najlepšieho záujmu dieťaťa a tiež\nzabezpečenia primeraných opatrení na ochranu dieťaťa po jeho návrate.\nJe nutné konštatovať, že súd neakceptoval návrhy navrhovateľa už počas roku 2014,\notca maloletého, na doplnenie dokazovania cestou dožiadania na talianske justičné orgány,\npríslušný taliansky súd konajúci v tejto veci ako aj príslušné orgány sociálnoprávnej\nochrany detí v Taliansku.\nObmedzil sa len na konštatovanie a ako postačujúce považoval posúdenie\nprimeraných opatrení na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate podľa rozhodnutia\nsúdu v\n\nzo 6. júna 2014, č. 1394/11 (právoplatného 14. 10. 2014) o súdnej\n\nrozluke manželov, ktoré predložil sám navrhovateľ na podporu svojich tvrdení...\n\n3\n\nDĺžka trvania konania 4 mesiace, počas ktorých Krajský súd Bratislava neuskutočnil\niné úkony vo veci...\nOtec podal proti druhému Uzneseniu Krajského súdu Bratislava v zákonnej lehote\nmimoriadny opravný prostriedok dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky dovolanie prejednal pod č. k. 3 Cdo 176/2015 a 27. apríla 2015\nvydal Uznesenie, ktorým rozhodol, že Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 02. 12. 2014\nsp. zn. 11 CoP 356/2014 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie\nkonanie. Toto uznesenie bolo expedované na Okresný súd Bratislava I. 30. 04. 2015.\nDĺžka trvania konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky skoro 5 mesiacov.\nVo veci nebolo pojednávanie a ani sa nerobili iné procesné úkony...\nNapriek tomu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím Uznesením zrušil\nUznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 11 CoP 356/2014 a vec mu vrátil ďalšie\nkonanie svojím Uznesením č. k. 3 Cdo 176/2015 ešte 27. 04. 2015, tak Krajský súd\nBratislava vydal až 14. 10. 2015 Uznesenie, ktorým zrušil Uznesenie súdu prvého stupňa\na vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takže opätovne uplynuli viac ako 4 mesiace, počas\nktorých síce Krajský súd vykonával procesné úkony, ktoré však spočívali opätovnom\ndotazovaní sa na sťažovateľa aké je opätovne ochotný uskutočniť dobrovoľné primerané\nopatrenia pre bezpečný návrat dieťaťa do Talianskej republiky. Pôvodné dobrovoľné\nprimerané opatrenia boli sťažovateľom zabezpečené ešte v konaní na prvom stupni a boli\njednak Okresným súdom Bratislava I. ako aj príslušnými talianskym súdom konajúcim\nvo veci v Taliansku ako aj príslušným sociálnym úradom potvrdené a riadne preverené ešte\nv roku 2013...\nOkresný súd Bratislava I. vydal Uznesenie zo dňa 2. 12. 2015, ktorým súd nariadil\nvýsluch maloletého\n\nna pojednávaní 05. 02. 2016.“\n\nV súvislosti s nariadeným výsluchom maloletého sťažovateľ namieta, že už v rámci\nnapadnutého konania vedeného pred okresným súdom, ktorého výsledkom bolo vydanie\nuznesenia z 3. júna 2013, bol „zohľadnený názor a záujem maloletého výsluchom kolíznej\nopatrovníčky, ktorá sa v mene maloletého\n\nk celej veci vyjadrila. Okresný\n\nsúd Bratislava I. tak napadaním výsluchu maloletého na pojednávaní dňa 02. 12. 2015 teda\n\n4\n\nide opakovať rovnaký úkon, ktorý už bol uskutočnený v roku 2013, teda pred skoro 3 rokmi.\nTento stav vytvára právnu neistotu a opätovné prieťahy v konaní.“.\nZa postup, ktorým došlo k znevýhodneniu sťažovateľa oproti matke maloletého,\npovažuje sťažovateľ postup okresného súdu, ktorým mu nebolo doručované jeho uznesenie\nsp. zn. 1 P 284/2012 z 2. decembra 2015 o nariadení výsluchu maloletého a o ktorého\nexistencii sa sťažovateľ dozvedel len pri nahliadnutí do spisu 20. januára 2016. Podľa\nsťažovateľa je rovnako „dôležitý... tiež fakt, že súd sa pred samotným napadaním výsluchu\nmaloletého ani vôbec nezaoberal vyriešením otázky, či je vôbec maloletý schopný\ns ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vo veci vypovedať a nezabezpečil si žiadne\nstanovisko či už príslušného pracovníka z ÚPSVaR alebo škôlky, ktorú maloletý\nnavštevuje“.\nPostup okresného súdu sťažovateľ «považuje za zásadne porušujúci jeho základné\nľudské práva, právo na spravodlivý súdny proces, právo na súkromný a rodinný život o to\nskôr, že tento typ konania má byť skončený v lehote 6 týždňov, ale do dnešného dňa už trvá\nuž viac ako 3 roky, pričom výsledok je stále v nedohľadne. Neúmerne dlho trvajúce konanie,\nktorému nebránia žiadne okolnosti pôsobí na fakt, že maloletý\n\nsa zžil\n\ns prostredím v Slovenskej republike a keďže bol na Slovensko unesený ako 2 ročný, tak svoj\npôvodný domov, starých rodičov v Taliansku a krajinu obvyklého pobytu si už dnes nemôže\npamätať...\nSťažovateľ podal Návrh na navrátenie maloletého\n\nešte 21. 11. 2012\n\na dodnes vec nebola právoplatne ukončená a stav právnej neistoty odstránený, t. j. konanie\ntrvá už vyše troch rokov napriek tomu, že podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, a to\nčlánku 11 ods. 3 „súd, ktorému sa podala žiadosť o návrat dieťaťa podľa odseku 1, koná\no žiadosti urýchlene najrýchlejšími postupmi, ktoré mu poskytuje vnútroštátny poriadok.\nBez toho, aby bola dotknutá prvá veta tohto odseku, súd vydá rozsudok najneskôr do\nšiestich týždňov od podania žiadosti, ak tomu nebránia výnimočné okolnosti.“».\nSťažovateľ namieta, že mu bolo „... doterajším postupom súdov Slovenskej republiky\núplne znemožnené viesť rodinný život a mať možnosť vychovávať svojho syna, maloletého\nDo dnešného dňa sťažovateľ len za asistencie a prítomnosti zamestnanca Unicef\n\n5\n\nDetskej linky istoty a v obmedzenom počte a rozsahu má možnosť sa osobne stretnúť\nso svojím synom. Sekundárne mu to aj neumožňuje jeho finančná situácia, nakoľko je pre\nneho finančne náročné pravidelne cestovať na Slovensko a čerpať za týmto účelom\ndovolenku, ktorú mu nikto neplatí, keďže je živnostník a keď nepracuje, tak nezarába. Jeho\nprávo viesť rodinný život je systematicky a dlhodobo porušované prieťahmi a nečinnosťou\nna strane slovenských súdov ako aj cieleným správaním sa matky maloletého a nakoniec je\nspôsobilé viesť k tomu, že slovenské súdy budú odôvodňovať svoje rozhodnutia nevrátiť\nmaloletého do krajiny jeho obvyklého pôvodu práve tým, že vzhľadom na jeho dĺžku pobytu\nna území Slovenskej republiky to už nebude možné, nakoľko sa zžil s prostredím a návrat do\nkrajiny obvyklého pobytu by preňho mohol znamenať nebezpečenstvo hroziacej ujmy.\n... Vzhľadom na dĺžku konania nebolo maloletému umožnené sa naučiť taliansky\njazyk nakoľko bol matkou násilne vytrhnutý zo svojho pôvodného prostredia obvyklého\npobytu v Talianskej republike a matkou premiestnený na Slovensko, kde ho matka ani neučí\ntaliansky jazyk a tak cielene prispieva k ešte väčšiemu odcudzeniu maloletého od otca. Otec\nsa v záujme prekonania jazykovej bariéry učí po slovensky, aby mohol so synom\nkomunikovať. Matka svojím dlhodobým konaním neuznáva dôležitosť otca maloletého\na dôležitosť tej skutočnosti, že maloletý má otca zo zahraničia a má v Taliansku aj svoj\nobvyklý pobyt, ktorý všeobecné súdy vo svojich konaniach potvrdili.\nV súvislosti s aplikáciou čl. 8 Dohovoru a judikatúrou ESĽP rodinný život dieťaťa\na otca existuje len vtedy, ak dieťa a otec vytvoria medzi sebou veľmi silné a osobné väzby.\nV tejto súvislosti došlo vzhľadom na dĺžku celého konania aj k porušeniu práva sťažovateľa\nna vytvorenie rodinného života ako aj porušeniu práva maloletého na vytvorenie rodinného\nživota so svojimi starými rodičmi žijúcimi v Talianskej republike.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na rešpektovanie súkromného a rodinného života\na právo rodiča na starostlivosť o deti a ich výchovu vyplývajúce z čl. 41 Ústavy SR ods. 4\nprieťahmi v konaní Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Cop 356/14 a prieťahmi v konaní\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 11 Cop 245/15 a prieťahmi v konaní Okresného súdu\nBratislava I., spis. zn. 1 P 284/2012 porušené bolo.\n\n6\n\n2. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR konaním Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Cop 356/14 a\nkonaním Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Cop 245/15 a konaním Okresného súdu\nBratislava I., spis. zn. 1 P 284/2012 porušené bolo.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi\nvo výške 50.000, eur (slovom päťdesiattisíc eur) na účet právneho zástupcu sťažovateľa.\n4. Okresný súd Bratislava I. je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi\nvo výške 20.000, eur (slovom dvadsaťtisíc eur) na účet právneho zástupcu sťažovateľa.\n5. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní\nod doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.\n6. Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15\ndní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nPriznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nsťažovateľ\n\nodôvodňuje\n\nmimoriadnymi výdavkami, ktoré mu v súvislosti s napadnutým konaním vedeným\nokresným súdom a následne aj krajským súdom vznikli vzhľadom na skutočnosť, že „je\ntaliansky štátny občan a nemá znalosť slovenského jazyka ani slovenského právneho\nsystému a musel sa dať nutne právne zastúpiť v konaní pred slovenskými súdmi, a z tohto\ndôvodu má zvýšené náklady na právne zastupovanie od roku 2012, keď bol podaný návrh\nna súd. Návrh na navrátenie maloletého\n\nnepodal svojvoľne, ale ako dôsledok toho, že\n\nmatka dieťaťa nerešpektovala súdne rozhodnutia talianskych súdov, ktoré v ich veci aktívne\nkonali a predbežným opatrením jej zakázali premiestniť dieťa mimo Taliansku republiku.\nPočas súdneho konania sťažovateľ pricestoval na všetky pojednávania. Vzhľadom na veľkú\nvzdialenosť musí hradiť náklady spojené s cestou a s ubytovaním, keďže pojednávania sú\nv ranných hodinách, tak musí vždy pricestovať deň vopred.“.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 566/2016 z 20. júla 2016 sťažnosť sťažovateľa\nv časti namietaného porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a základného\n\n7\n\npráva na ochranu rodičovských práv podľa čl. 41 ods. 4 ústavy v spojení s namietaným\nporušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy postupom okresného súdu prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti sťažnosť\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nPo prijatí časti sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku\nokresného súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie. Na výzvu ústavného súdu reagoval podpredseda\nokresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3553/2016 z 23. septembra 2016, v ktorom uviedol\nprehľad procesných úkonov, ktoré boli v napadnutom konaní vykonané, a zdôraznil, že je\ntoho názoru, že okresný súd v napadnutom konaní postupoval riadne a bez zbytočných\nprieťahov. Podpredseda zároveň poznamenal, že „... v konaní je potrebné prekladať listiny\na rozhodnutia, pričom aj táto skutočnosť ovplyvňuje dĺžku konania. Okrem uvedeného sa\nspis nachádzal v období od 07. 02. 2014 do 21. 10. 2015 najmä na Krajskom súde\nv Bratislave a Najvyššom súde Slovenskej republiky z dôvodu rozhodovania o podaných\ndovolaniach“.\nV závere podpredseda okresného súdu požiadal ústavný súd, aby v prípade, že\ndospeje k záveru o porušení sťažovateľom označených práv podľa ústavy, zvážil dôvodnosť\nprimeraného finančného zadosťučinenia v celkovej sťažovateľom uplatnenej sume.\nPodpredseda okresného súdu ústavnému súdu zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od\nústneho pojednávania.\nPrílohou prípisu podpredsedu okresného súdu bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne\nkonajúcej vo veci sťažovateľa, ktorá k ním namietanému postupu okresného súdu vo veci\nvýsluchu maloletého nariadeného 2. decembra 2015 uviedla, že «Tvrdenia navrhovateľa\no znevýhodnení sťažovateľa oproti matke maloletého, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku\nnedoručenia uznesenia č. k. 1 P/284/2012-1607 zo dňa 02. 12. 2015 sú účelové a mám za\nto, že uvedeným postupom okresného súdu k znevýhodneniu sťažovateľa nedošlo. Súd pri\ndoručovaní uznesenia postupoval podľa ust. § 168 Občianskeho súdneho poriadku,\núčinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p.“), v zmysle ktorého mal súd povinnosť doručiť\n\n8\n\nuznesenie účastníkom, len za predpokladu, ak je proti nemu odvolanie alebo ak je to pre\nvedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká\npovinnosť, pričom v danom prípade voči uzneseniu (upravujúcom vedenie konania) nebolo\nprípustné podať odvolanie. Matke súd uznesenie doručil z dôvodu, že jej ním bola uložená\npovinnosť zabezpečiť účasť maloletého na výsluchu.\nOdhliadnuc od uvedeného, o účelovosti tvrdenia sťažovateľa svedčí aj skutočnosť, že\nvzhľadom na ochorenie maloletého osvedčeného lekárskym potvrdením (č. l. 1661) sa\nvýsluch maloletého v dňa 05. 02. 2016 neuskutočnil a vo veci bol vytýčený nový termín\npojednávania na 18. 03. 2016, na ktorom súd za účasti sťažovateľa (navrhovateľa) a jeho\nprávnej zástupkyne nariadil výsluch maloletého na 29. 04. 2016.\nSťažovateľ tiež v sťažnosti namieta, že súd nariadením výsluchu uznesením zo dňa\n02. 12. 2015 „išiel“ opakovať ten rovnaký úkon, aký bol uskutočnený v roku 2013, teda\nskoro pred tromi rokmi, čím podľa názoru sťažovateľa bol vytvorený stav právnej neistoty\na opätovné prieťahy v konaní. S uvedeným tvrdením sťažovateľa sa takisto nemožno\nstotožniť. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n11 CoP/245/2015-1479 zo dňa 14. 10. 2015, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa\nzrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd na strane 11 svojho\nrozhodnutia okrem iného uviedol, že „v neposlednom rade je potrebné zvážiť aj\nzabezpečenie stanoviska maloletého dieťaťa, ktoré už síce v predchádzajúcom konaní\nzabezpečoval odvolací súd cestou kolízneho opatrovníka, avšak Nariadením (Nariadenie\nRady ES Brusel II bis) sa posilňuje právo dieťaťa vyjadriť sa v konaní. Súd viazaný\nvysloveným názorom odvolacieho súdu v zmysle § 226 O. s. p. zvážil, že vzhľadom na\nznačný časový odstup a veku zodpovedajúcu zmenu v rozumovej vyspelosti maloletého\na schopnosti vyjadriť sa (keďže v čase výpovede pred kolíznym opatrovníkom mal maloletý\ntri roky) je v najlepšom záujme maloletého, ktorý záujem je v konaní prvoradý, zisťovať\njeho názor bezprostredne za vedenia výsluchu súdom a to aj v súvislosti s článkom 13 písm.\nb) Haagskeho dohovoru, ktorým sa návratové konanie riadi. V tejto súvislosti súd\npoukazuje aj na ust. § 154 O. s. p., podľa ktorého je pre rozsudok (v danom prípade\nuznesenie ako rozhodnutie vo veci samej) rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, v\nnadväznosti na ktoré okresný súd usúdil, že pri skúmaní podmienok pre nariadenie návratu\nnie je možné vychádzať z názoru maloletého zisteného v konaní spred troch rokov.\n\n9\n\nZ uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s námietkou sťažovateľa, že nariadením\nvýsluchu maloletého došlo k „opätovným prieťahom v konaní“, a to jednak z dôvodu, že súd\nbol povinný s poukazom na už citované ustanovenie § 226 O. s. p. vykonať dokazovanie\nv smere naznačenom odvolacím súdom, ktorý prvostupňovému súdu uložil (str. 11 prvý\nodsek zdola) posúdiť, či v prípade návratu hrozí dieťaťu vážne nebezpečenstvo ujmy alebo\nvznik neznesiteľnej situácie a zistiť a posúdiť primerané opatrenia na zabezpečenie\nmaloletého po jeho návrate pri zohľadnení najlepšieho záujmu dieťaťa a teda výsluch\nmaloletého nebol jediným dôvodom pre odročenie pojednávania. Ďalším dôvodom pre ktorý\nnariadenie výsluchu maloletého nemožno považovať za prieťah v konaní je skutočnosť, že\nv zmysle ustálenej judikatúry ESĽP (napr. rozhodnutie X proti Lotyšsku) povinnosť súdu\nrozhodnúť v krátkej lehote nemôže byť pre súdy členských štátov dôvodom pre nevykonanie\ndokazovania potrebného pre zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie rizika vzniku\nvážnej ujmy na strane maloletého spojenej s nariadením návratu a tým súvisiaceho\nnajlepšieho záujmu dieťaťa. Uvedené rozhodnutie ESĽP bolo premietnuté aj do\nrozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“),\nnapr. v rozhodnutí č. k. IV. ÚS 100/2014-94 zo dňa 23. 05. 2014, v ktorom Ústavný súd tiež\npoukázal na to, že „v ostatnom období sa v judikatúre ESĽP vo veciach rodičovských\núnosov detí čoraz častejšie prejavuje názor, že „návrat dieťaťa nemá byť v prípadoch, keď\nje Haagsky dohovor aplikovateľný, nariadený automaticky alebo mechanicky a najlepší\nzáujem dieťaťa musí byť posudzovaný v každom jednotlivom prípade a závisí od škály\nindividuálnych okolností, konkrétne od veku a stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie\nrodičov, okolia a skúseností. Z procesného hľadiska má národný orgán konať na základe\núplného preskúmania celkovej rodinnej situácie a faktorov materiálnej, emocionálnej,\nzdravotnej, psychologickej a pod. povahy“ (rozsudok ESĽP č. 41615/07, Neulinger\na Shuruk v. Švajčiarsko zo 6. 7. 2010).».\nK tvrdeniu sťažovateľa, že okresný súd sa nezaoberal otázkou schopnosti maloletého\ns prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť vo veci vypovedať zákonná sudkyňa\nvo svojom vyjadrení uvádza:\n„Uvedená námietka sťažovateľa je podľa názoru okresného súdu nedôvodná a\nznovu ide len o účelové tvrdenie, nakoľko na jednej strane sťažovateľ poukazuje ako na\n\n10\n\nrelevantný a dostatočný názor dieťaťa zistený v čase keď malo tri roky, na druhej strane\npovažuje za potrebné osobitným spôsobom zisťovať rozumovú vyspelosť maloletého a jeho\nschopnosť vyjadriť v čase, kedy má maloletý takmer šesť rokov. Bez ohľadu na uvedené\nokresný súd navyše zdôrazňuje, že ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 18. 03.\n2016 (č. l. 1691) súd v uznesení, ktorým nariadil výsluch maloletého na deň 29. 04. 2016,\nuložil kolíznemu opatrovníkovi, aby v lehote 15 dní predložil súdu správu z materskej školy,\nktorú maloletý navštevuje so zameraním na posúdenie schopnosti dieťaťa vyjadriť svoj\nnázor. Správa materskej školy bola súdu doručená dňa 07. 04. 2016 (č. l. 1705). Uznesenie\nzo dňa 02. 12. 2015, na ktoré poukazuje sťažovateľ je teda v súvislosti s námietkou\nsťažovateľa týkajúcou sa výsluchu maloletého právne irelevantné, keďže výsluch maloletého\nsa vzhľadom na ochorenie maloletého riadne osvedčené lekárskym potvrdením, uskutočnil\naž na základe uznesenia vydaného na pojednávaní dňa 18. 03. 2016 za prítomnosti všetkých\núčastníkov konania.“\nPo doručení vyjadrení okresného súdu k sťažnosti ústavný súd vyzval právnu\nzástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci,\na zároveň jej zaslal vyjadrenie podpredsedu okresného súdu k sťažnosti spoločne\ns vyjadrením zákonnej sudkyne na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna\nzástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 10. októbra 2016 oznámila, že\nnetrvá na ústnom pojednávaní vo veci, pričom k prehľadu procesných úkonov, ktorý boli\nokresným súdom vykonané a na ktoré podpredseda okresného súdu poukázal, uvádza, že\n„vo väčšine prípadov bol časový úsek medzi jednotlivými úkonmi 6 týždňov a viac. Z tohto\ndôvodu je jednoznačné, že k prieťahom v konaní došlo, nakoľko sa nekonalo rýchlo\na efektívne tak, aby dieťa a aj sťažovateľ neutrpeli ujmu, ktorá im bola spôsobená\nneustálymi prieťahmi na všetkých stupňoch konania.“.\nK vyjadreniu zákonnej sudkyne právna zástupkyňa sťažovateľa konštatuje, že\n„záujem a názor dieťaťa bol zisťovaný prostredníctvom kolíznej opatrovníčky ešte v prvom\nprvostupňovom konaní na Okresnom súde Bratislava I. v roku 2013, ako to vyplýva aj\nzo zápisnice z pojednávania v roku 2013 a to prostredníctvom vyjadrenia kolíznej\nopatrovníčky, kde sa táto vyjadrila, že nesúhlasí s navrátením dieťaťa do Talianskej\n\n11\n\nrepubliky. Preto sťažovateľ považuje za prieťahy v konaní a navodenie stavu právnej\nneistoty, že Okresný súd Bratislava I. maloletého predvolal na pojednávanie 05. 02. 2016,\nktoré sa z dôvodu choroby dieťaťa neuskutočnilo. Ďalšie pojednávanie bolo 18. 03. 2016,\nteda o 5 týždňov neskôr. Výsluch maloletého prebehol až 29. 04. 2016, teda o 6 týždňov\nneskôr. Išiel opätovne zisťovať to, čo už mal v roku 2013 za preukázané vyjadrením kolíznej\nopatrovníčky.“.\nV súvislosti s povinnosťou všeobecného súdu zisťovať a úplne preskúmať celkovú\nrodinnú situáciu tak, ako to vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“), sťažovateľ argumentuje, že táto povinnosť nebola zo strany okresného súdu\nsplnená a že „má pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia u matky maloletého, ktoré\npodrobne popísal v rámci jednotlivých podaní na súd“.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a podpredsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný\nsúd zistil tento priebeh konania:\n1. Dňa 21. novembra 2012 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na vydanie\nrozhodnutia o návrate maloletého dieťaťa podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch\nmedzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980, podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003\nz 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských\nveciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)\nč. 1347/2000, a podľa § 176 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).\n\n12\n\n2. Okresný súd uznesením č. k. 1 P 284/2012-61 z 21. novembra 2012 ustanovil\nmaloletému\nv\n\n(ďalej len „maloletý“) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nza kolízneho opatrovníka. Okresný súd zároveň 21. novembra 2012 vyzval\n\nCentrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave (ďalej len\n„centrum“) o oznámenie, či medzi sťažovateľom a matkou maloletého prebehla mediácia\n(odpoveď na výzvu bola okresnému súdu doručená 30. novembra 2012), a požiadal Okresný\nsúd Piešťany o oznámenie, či sa vedie konanie vo veci starostlivosti o maloletého (reakcia\nna výzvu bola okresnému súdu doručená 10. decembra 2012).\n3. Dňa 22. novembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. december 2012\na vyzval kolízneho opatrovníka na predloženie správy o prešetrení pomerov u matky\nmaloletého (odpoveď na výzvu bola okresnému súdu doručená 7. decembra 2012) a matku\nmaloletého na vyjadrenie sa k návrhu.\n4. Uznesením č. k. 1 P 284/2012-74 z 22. novembra 2012 okresný súd poveril súdnu\ntlmočníčku vykonaním tlmočníckeho úkonu. Uznesením č. k. 1 P 284/2012-102\nz 28. novembra 2012 bola súdnej prekladateľke priznaná odmena za preklad.\n5. Matka maloletého 10. decembra 2012 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní\nnariadenom na 12. december 2012 zo zdravotných dôvodov a požiadala o odročenie\npojednávania. Okresný súd 11. decembra 2012 vyzval právnu zástupkyňu matky maloletého\nna predloženie potvrdenia o jej práceneschopnosti a vyjadrenia lekára k jej zdravotnému\nstavu a súčasne oznámil, že trvá na osobnej účasti právnej zástupkyne matky maloletého.\n6. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 12. decembra 2012, bolo odročené na\n14. január 2013 (matka maloletého okresnému súdu nepredložila potvrdenie o zdravotnom\nstave, v dôsledku čoho okresný súd prijal uznesenie, ktorým v súlade s § 101 ods. 2 OSP\nrozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti matky maloletého).\n7. Dňa 13. decembra 2012 okresný súd vyzval matku maloletého na predloženie\npotvrdenia o jej práceneschopnosti a súčasne vyzval Sociálnu poisťovňu v Hlohovci\no oznámenie, či matke maloletého boli vyplácané nemocenské dávky (odpoveď doručená\nokresnému súdu 4. januára 2013).\n8. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 7. januára 2013 podanie vo veci návrhu na\nvydanie rozhodnutia o návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu (matka maloletého\nna podanie reagovala podaním doručeným okresnému súdu 10. januára 2013).\n\n13\n\n9. Dňa 14. januára 2013 sa v neprítomnosti matky a kolízneho opatrovníka\nmaloletého uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 1. február 2013 z dôvodu\nzabezpečenia prekladov listinných dôkazov, na ktoré sa účastníci konania odvolávali.\nSťažovateľ zároveň okresnému súdu oznámil, že sa pojednávania nariadeného na 1. február\n2013 nezúčastní.\n10. Matka maloletého požiadala 22. januára 2013 okresný súd o ustanovenie súdneho\nprekladateľa z dôvodu, že jej finančná situácia jej nedovoľuje preklad listinných dôkazov\nz vlastných finančných prostriedkov.\n11. Dňa 25. januára 2013 sťažovateľ okresnému súdu doručil ďalšie podanie\nk návrhu na vydanie rozhodnutia o návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu\na preložené listinné dôkazy.\n12. Dňa 28. januára 2013 právny zástupca matky maloletého požiadal o odročenie\npojednávania na iný termín z dôvodu kolízie termínov s iným pojednávaním nariadeným na\nOkresnom súde Pezinok a zároveň okresnému súdu predložil zoznam dôkazov a návrh na\nustanovenie prekladateľa na účely prekladu listín.\n13. Okresný súd 29. januára 2013 vyzval právneho zástupcu matky maloletého, aby\noznámil, ktoré listinné dôkazy žiada preložiť a aby ku každému uviedol, ktoré skutočnosti\na tvrdenia majú byť listinným dôkazom preukázané. Okresný súd právnemu zástupcovi\nzároveň oznámil, že jeho povinnosťou je zabezpečiť substitučné zastúpenie advokátskym\nkoncipientom (reakcia právneho zástupcu matky maloletého bola okresnému súdu doručená\n31. januára 2013).\n14. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 1. februára 2013, bolo odročené na 15. marec\n2013 na účely predloženia listinných dôkazov, na ktoré sa matka maloletého odvoláva, ako\naj vyjadrenia, aké primerané opatrenia považuje v záujme ochrany dieťaťa po jeho návrate\nza prijateľné. Sťažovateľ sa pojednávania nezúčastnil. Matka maloletého listinné dôkazy\nokresnému súdu predložila 5. a 7. februára 2013.\n15. Uznesením č. k. 1 P 284/2012-407 z 12. februára 2013 okresný súd poveril\nprekladateľku prekladom listín.\n16. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 8. marca 2013 ďalšie podanie k návrhu na\nvydanie rozhodnutia o návrate maloletého dieťaťa a matka maloletého doručila okresnému\nsúdu 14. marca 2013 návrh na doplnenie dokazovania a preklad ďalších listinných dôkazov.\n\n14\n\n17. Dňa 15. marca 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n12. apríl 2013 z dôvodu predloženia zoznamu opatrení na účely zabezpečenia ochrany\nmaloletého a matky maloletého pre prípad návratu maloletého.\n18. Dňa 19. marca 2013 okresný súd uznesením č. k. 1 P 284/2012-652 priznal\nsúdnej prekladateľke odmenu za preklad a zároveň ju uznesením č. k. 1 P 284/2012-653\npoveril vykonaním ďalšieho prekladateľského úkonu.\n19. Okresný súd požiadal 21. marca 2013 centrum o zabezpečenie správy o\nprimeraných opatreniach na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate prostredníctvom\npríslušného orgánu v Taliansku.\n20. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 22. marca 2013 návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia, ktorým požadoval, aby okresný súd nariadil zákaz opustiť územie\nSlovenskej republiky maloletému až do rozhodnutia vo veci samej a aby bol tento zákaz\nzapísaný do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru\n(ďalej len „úrad hraničnej a cudzineckej polície“).\n21. K zabezpečeniu primeraných opatrení pre prípad návratu maloletého do\nTalianska sa matka maloletého vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu 26. marca\n2013 a sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 3. apríla 2013.\n22. Centrum požiadalo okresný súd o preročenie pojednávania z dôvodu, že sa do\ndátumu nariadeného pojednávania nepodarí zabezpečiť vyjadrenie k primeraným\nopatreniam (správa o primeraných opatreniach príslušného orgánu v Taliansku bola\nzo strany centra okresnému súdu doručená 7. mája 2013). Na žiadosť centra bolo\npojednávanie preročené na 17. máj 2013.\n23. Dňa 19. apríla 2013 okresný súd uznesením č. k. 1 P 284/2012-726 vydal\npredbežné opatrenie, ktorým maloletému nariadil zákaz opustiť územie Slovenskej\nrepubliky do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci návrhu sťažovateľa na vydanie\nrozhodnutia o návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu (ďalej len „uznesenie\nz 19. apríla 2013“). Prekladom označeného uznesenia okresný súd poveril súdnu\nprekladateľku 22. apríla 2013.\n24. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 26. apríla 2013 doplnenie k podaniu\ntýkajúcemu sa zabezpečenia primeraných opatrení (doručované kolíznemu opatrovníkovi\na matke maloletého na vyjadrenie 6. mája 2013).\n\n15\n\n25. Z dôvodu prekážky na strane okresného súdu bolo pojednávanie nariadené na\n17. máj 2013 preročené na 24. máj 2013.\n26. Dňa 9. mája 2013 okresný súd poveril súdnu prekladateľku vykonaním\nprekladateľských úkonov.\n27. Dňa 14. mája 2013 matka maloletého podala proti uzneseniu okresného súdu\nz 19. apríla 2013 odvolanie, na základe čoho bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní\nkrajskému súdu. Dňa 11. júna 2013 matka maloletého odvolanie proti uzneseniu okresného\nsúdu z 19. apríla 2013 vzala späť, v dôsledku čoho krajský súd uznesením sp. zn.\n11 CoP 242/2013 zo 17. júna 2013 (ďalej len „uznesenie zo 17. júna 2013“) odvolacie\nkonanie zastavil.\n28. Sťažovateľ požiadal okresný súd 15. mája 2013 o doručenie uznesenia\nz 19. apríla 2013 úradu hraničnej a cudzineckej polície (označené rozhodnutie bolo\ndoručované 17. mája 2013).\n29. Dňa 24. mája 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. jún\n2013.\n30. Dňa 28. mája 2013 okresný súd priznal súdnemu prekladateľovi odmenu za\npreklady. Matka maloletého doručila okresnému súdu 29. mája 2013 vyjadrenie.\n31. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 3. júna 2013 (sťažovateľ neprítomný), bolo\nvydané uznesenie č. k. 1 P 284/2012-872, ktorým bol nariadený návrat maloletého do\nTalianskej republiky (ďalej len „uznesenie z 3. júna 2013“).\n32. Okresný súd uznesením č. k. 1 P 284/2012-881 z 8. júla 2013 poveril súdnu\nprekladateľku vykonaním prekladateľského úkonu a uzneseniami č. k. 1 P 284/2012-884\na č. k. 1 P 284/2012-885 z 19. júla 2013 priznal súdnej tlmočníčke odmenu za tlmočenie.\n33. Matka maloletého doručila okresnému súdu 7. augusta 2013 odvolanie proti\nuzneseniu okresného súdu z 3. júna 2013 a návrh na odloženie vykonateľnosti označeného\nrozhodnutia (odvolanie bolo doručované sťažovateľovi a kolíznemu opatrovníkovi na\nvyjadrenie 13. augusta 2013). Následne boli 14. augusta 2013 sťažovateľovi doručované\npreklady uznesenia krajského súdu zo 17. júna 2013 a uznesenia okresného súdu z 3. júna\n2013.\n34. Dňa 19. augusta 2013 sťažovateľ požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na\npodanie vyjadrenia k odvolaniu matky maloletého proti uzneseniu okresného súdu z 3. júna\n\n16\n\n2013 (vyjadrenie doručené 27. augusta 2013). Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky\nmaloletého vyjadril podaním doručeným 30. augusta 2013. Spis bol predložený krajskému\nsúdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti uzneseniu okresného súdu z 3. júna 2013\n(konanie vedené pod sp. zn. 11 CoP 442/2013) 3. septembra 2013.\n35. Dňa 25. septembra 2013 matka maloletého predložila lekársky posudok o stave\nmaloletého, ktorý bol následne zaslaný sťažovateľovi na vyjadrenie.\n36. Dňa 11. novembra 2013 sťažovateľ predložil krajskému súdu preklad\npsychologického posudku maloletého zo 7. augusta 2012.\n37. Dňa 26. novembra 2013 sa uskutočnilo na krajskom súde pojednávanie, na\nktorom bolo vyhlásené uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 11 CoP 442/2013, ktorým bolo\nuznesenie okresného súdu z 3. júna 2013 zmenené tak, že návrat maloletého sa nenariaďuje\n(ďalej len „uznesenie z 26. novembra 2013“). Spis bol vrátený okresnému súdu\n28. novembra 2013.\n38. Okresný súd zabezpečoval 29. novembra 2013 doručovanie uznesenia krajského\nsúdu z 26. novembra 2013 a uznesením z 10. decembra 2013 poveril súdnu prekladateľku\nvykonaním prekladateľského úkonu.\n39. Sťažovateľ podal 30. decembra 2013 proti uzneseniu krajského súdu\nz 26. novembra 2013 dovolanie, ktoré bolo následne 3. januára 2014 doručované matke\nmaloletého na vyjadrenie (jej vyjadrenie bolo doručené okresnému súdu 28. januára 2014).\nOkresný súd následne vyjadrenie matky maloletého doručoval 30. januára 2014\nsťažovateľovi a kolíznemu opatrovníkovi.\n40. Dňa 7. februára 2014 bol spis na účely rozhodnutia o dovolaní proti uzneseniu\nkrajského súdu z 26. novembra 2013 predložený najvyššiemu súdu; dovolacie konanie bolo\nvedené pod sp. zn. 3 Cdo 39/2014.\n41. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 39/2014 z 21. júla 2014 uznesenie\nkrajského súdu z 26. novembra 2013 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie\n(ďalej len „uznesenie z 21. júla 2014“). Spis bol okresnému súdu vrátený 29. júla 2014,\nktorý ho následne v zmysle pokynu najvyššieho súdu 30. júla 2014 predložil na rozhodnutie\nkrajskému súdu (konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 11 CoP 356/2014).\n42. Dňa 2. decembra 2014 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom\nboli návrhy na doplnenie dokazovania zamietnuté a krajský súd vyhlásil uznesenie, ktorým\n\n17\n\nuznesenie okresného súdu z 3. júna 2013 zmenil tak, že návrat maloletého sa nenariaďuje\n[uznesenie krajského súdu č. k. 11 CoP 356/2014-1243 (ďalej len „uznesenie z 2. decembra\n2014“)]; spis bol okresnému súdu vrátený 18. decembra 2014.\n43. Dňa 9. januára 2015 okresný súd poveril súdnu prekladateľku vykonaním\nprekladateľského úkonu a 27. januára 2015 priznal súdnej prekladateľke odmenu za preklad.\n44. Sťažovateľ podal 28. januára 2015 proti uzneseniu krajského súdu z 2. decembra\n2014 dovolanie, ktoré bolo zároveň doručované matke maloletého na vyjadrenie (matka\nmaloletého sa k dovolaniu sťažovateľa vyjadrila podaním doručeným 2. marca 2015).\nVyjadrenie matky maloletého bolo následne 3. marca 2015 doručované sťažovateľovi\na kolíznemu opatrovníkovi. Spis bol 5. marca 2015 predložený najvyššiemu súdu na\nrozhodnutie o dovolaní proti uzneseniu krajského súdu z 2. decembra 2014.\n45. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 176/2015 z 27. apríla 2015 (ďalej len\n„uznesenie z 27. apríla 2015“) bolo uznesenie krajského súdu z 2. decembra 2014 zrušené\na vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu\n30. apríla 2015, ktorý spis predložil krajskému súdu 4. mája 2015 na účely doručovania\nuznesenia najvyššieho súdu z 27. apríla 2015.\n46. Krajský súd vyzval 19. mája 2015 sťažovateľa na predloženie primeraných\nopatrení, ktoré je sťažovateľ ochotný zabezpečiť pre matku maloletého a maloletého\nv prípade jeho návratu do Talianskej republiky a matku maloletého na oznámenie\nskutočností podstatných pre posúdenie veci (vyjadrenie matky maloletého bolo krajskému\nsúdu doručené 19. júna 2015 a vyjadrenie sťažovateľa 26. júna 2015).\n47. Uznesením č. k. 11 CoP 245/2015-1479 zo 14. októbra 2015 krajský súd\nuznesenie okresného súdu z 3. júna 2013 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Spis bol\nvrátený okresnému súdu 21. októbra 2015.\n48. Dňa 10. novembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. december 2015.\n49. Dňa 21. novembra 2015 bola vec sťažovateľa pridelená novej zákonnej sudkyni\nv súlade s dodatkom č. 4 rozvrhu práce okresného súdu na rok 2015.\n50. Dňa 19. novembra 2015 právny zástupca sťažovateľa požiadal o odročenie\npojednávania nariadeného na 4. december 2015 zo zdravotných dôvodov, súčasne bolo\nokresnému súdu oznámené, že sťažovateľ trvá na prítomnosti právneho zástupcu na\npojednávaní, na základe čoho došlo k odročeniu pojednávania na 5. február 2016.\n\n18\n\n51. Dňa 23. novembra 2015 centrum zaslalo okresnému súdu dokumenty, ktoré\ndostalo od príslušného orgánu Talianskej republiky k prijatým opatreniam pre prípad\nnávratu maloletého do Talianskej republiky.\n52. Dňa 2. decembra 2015 okresný súd nariadil výsluch maloletého na 5. február\n2016 a zároveň uložil matke maloletého zabezpečiť jeho účasť na nariadenom výsluchu\n(ďalej len „uznesenie z 2. decembra 2015“).\n53. Uznesením č. k. 1 P 284/2012-1612 z 9. decembra 2015 okresný súd zmenil svoje\nuznesenie č. k. 1 P 284/2012-74 z 22. novembra 2012 a vykonaním tlmočníckeho úkonu\npoveril inú súdnu tlmočníčku, ustanovená súdna tlmočníčka oznámila 7. januára 2016 svoju\nzaujatosť a požiadala o ustanovenie inej súdnej tlmočníčky, na základe čoho okresný súd\nuznesením č. k. 1 P 284/2012-1639 z 11. januára 2016 poveril vykonaním tlmočníckeho\núkonu inú súdnu tlmočníčku. Uznesením okresného súdu č. k. 1 P 284/2012-1637\nz 8. januára 2016 bola súdnej prekladateľke priznaná odmena za preklad.\n54. Sťažovateľ podal 25. januára 2016 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nz 2. decembra 2015.\n55. Matka maloletého 2. februára 2016 ospravedlnila svoju neúčasť a neúčasť\nmaloletého na výsluchu a pojednávaní nariadenom na 5. február 2016 a okresný súd\npožiadala o jeho odročenie z dôvodu choroby. Na základe uvedeného 23. februára 2016\nokresný súd pojednávanie nariadené na 5. február 2016 preročil na 18. marec 2016.\n56. Dňa 4. marca 2016 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti\nprávneho zástupcu matky maloletého na pojednávaní nariadenom na 18. marec 2016, ktoré\nzákonná sudkyňa neakceptovala.\n57. Dňa 16. marca 2016 bola okresnému súdu doručená správa kolízneho\nopatrovníka.\n58. Dňa 18. marca 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n29. apríl 2016 na účely výsluchu maloletého a predloženia správy na posúdenie schopnosti\nmaloletého vyjadriť svoj názor.\n59. Uznesením č. k. 1 P 284/2012-1693 z 24. marca 2016 okresný súd poveril súdnu\nprekladateľku vykonaním prekladateľského úkonu a zároveň požiadal príslušný súdny\norgán Talianskej republiky o poskytnutie súčinnosti (správa bola doručená príslušným\norgánom Talianskej republiky 14. apríla 2016).\n\n19\n\n60. Kolízny opatrovník doručil okresnému súdu 4. apríla 2016 správu z materskej\nškoly, ktorú navštevuje maloletý.\n61. Dňa 6. apríla 2016 okresný súd požiadal zástupcov Linky detskej istoty UNICEF\no podanie správy o priebehu styku sťažovateľa s maloletým (správa bola okresnému súdu\ndoručená 20. apríla 2016).\n62. Uznesením č. k. 1 P 284/2012-1712 z 15. apríla 2016 okresný súd priznal\ntlmočníčke náhradu za stratu času, ktorá jej vznikla v súvislosti so zrušením pojednávania,\nktoré bolo nariadené na 5. február 2016, a uznesením č. k. 1 P 284/2012-1716 okresný súd\npriznal tlmočníčke odmenu za tlmočenie.\n63. Dňa 29. apríla 2016 sa uskutočnil výsluch maloletého za prítomnosti zákonnej\nsudkyne, kolízneho opatrovníka a psychologičky. Zároveň sa uskutočnilo pojednávanie, na\nktorom bolo vyhlásené uznesenie, ktorým okresný súd návrat maloletého do krajiny\nobvyklého pobytu na územie Talianskej republiky nenariadil (ďalej len „uznesenie\nz 29. apríla 2016“), zákonná sudkyňa zároveň požiadala o predĺženie lehoty na vyhotovenie\nrozhodnutia, ktorá bola predsedníčkou okresného súdu predĺžená do 18. mája 2016.\n64. Uznesením č. k. 1 P 284/2012-1748 z 3. mája 2016 okresný súd priznal súdnej\nprekladateľke odmenu za preklad a uznesením sp. zn. 1 P 284/2012 zo 17. júna 2016 poveril\nsúdnu prekladateľku vykonaním prekladateľského úkonu (prekladom uznesenia okresného\nsúdu z 29. apríla 2016).\n65. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu z 29. apríla 2016 odvolanie, na\nzáklade čoho bol spis predložený 8. septembra 2016 krajskému súdu na rozhodnutie\no opravnom prostriedku.\n\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n20\n\nSťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľ zároveň v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov namieta aj porušenie\nzákladného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života a základného práva na ochranu rodičovských práv podľa\nčl. 41 ods. 4 ústavy.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z príslušných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku [predovšetkým § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP], ktorý\nbol platný a účinný do 30. júna 2016, a v súčasnosti je implikovaná v zásade vyplývajúcej\n\n21\n\nz čl. 17 a v § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1\nCSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla\nna jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o otázku právnej a faktickej zložitosti posudzovanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie, ktorým je rozhodovanie o návrate maloletého do krajiny obvyklého\npobytu, možno hodnotiť vo všeobecnosti ako skutkovo zložité. Konanie vo veci si totiž\nvyžaduje z časového hľadiska náročný a mimoriadne sústredený procesný postup, a to\npredovšetkým s prihliadnutím na nevyhnutnosť zabezpečiť efektívny styk s cudzinou,\nprekladateľské, príp. tlmočnícke úkony, a tiež nevyhnutnosť vykonať špecifické\ndokazovanie na preukázanie existencie primeraných opatrení na zabezpečenie ochrany\ndieťaťa po jeho návrate (k tomu pozri aj čl. 11 nariadenia rady Brusel II); uvedené\nskutočnosti sa potvrdili aj v napadnutom konaní. Ústavný súd zároveň však zdôrazňuje, že\nskutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania\n(4 roky), ktorá sa javí na prvý pohľad ako neprimeraná, a to vzhľadom na povahu\nprerokúvanej veci, ktorou je rozhodovanie o návrate maloletého dieťaťa do krajiny\nobvyklého pobytu. Ide o rozhodovanie o osobitne citlivej statusovej veci, ktorá už zo svojej\npodstaty vyžaduje osobitný dôraz na rýchly a efektívny postup vo veci konajúcich\nvšeobecných súdov (obdobne III. ÚS 196/2012 a III. ÚS 410/2013). Ústavný súd poukazuje\n\n22\n\naj na všeobecnú požiadavku adresovanú príslušnému orgánu štátu konajúcemu vo veci\nnávratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu rozhodnúť urýchlene najrýchlejšími\npostupmi a na konkrétnu požiadavku vydať rozhodnutie v takejto veci najneskôr do šiestich\ntýždňov od podania žiadosti, ak tomu nebránia výnimočné okolnosti (čl. 11 ods. 3\nnariadenia rady Brusel II).\nPokiaľ ide o zložitosť veci z právneho hľadiska, ústavný súd konštatuje, že vo veci\nsťažovateľa bolo nevyhnutné aplikovať príslušné ustanovenia Haagského dohovoru\na nariadenia rady Brusel II. Tieto sa však podľa názoru ústavného súdu nevyznačujú\nmimoriadnou komplikovanosťou, a preto len na základe skutočnosti, že vo veci sa majú\naplikovať pramene medzinárodného práva a európskeho práva, nemožno vec sťažovateľa\nkvalifikovať ako právne zložitú (m. m. III. ÚS 410/2013).\n2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V rámci\nhodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska druhého kritéria\nnezistil ústavný súd také skutočnosti, ktoré by signalizovali výraznejší podiel sťažovateľa\nako účastníka konania na predĺžení napadnutého konania. Neúčasť sťažovateľa na\npojednávaniach nariadených okresným súdom na 1. február 2013, 3. jún 2013 a 29. apríl\n2016 vzhľadom na účasť jeho právneho zástupcu nemožno považovať za okolnosť, ktorá by\nmala vplyv na vznik zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Na druhej strane\nodročením pojednávania nariadeného na 4. december 2015 na 5. február 2016 z dôvodov na\nstrane právneho zástupcu sťažovateľa (sťažovateľ trval na osobnej prítomnosti právneho\nzástupcu na pojednávaní, pozn.) však nepochybne došlo k predĺženiu napadnutého konania.\nKeďže\n\nodročenie\n\npredstavovalo\n\npojednávania\n\nprekážku\n\nv kontexte\n\nurýchleného\n\nso\n\nšpecifickým\n\nrozhodnutia\n\npredmetom\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nkonania\nv rozpore\n\ns požiadavkou vyplývajúcou z nariadenia rady Brusel II, ústavný súd túto skutočnosť zobral\ndo úvahy pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.\n\n23\n\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nZ prehľadu procesných úkonov uvedených v časti II tohto nálezu sa javí, že okresný\nsúd postupoval v napadnutom konaní v zásade plynulo. Úlohou ústavného súdu však bolo\nposúdiť, či procesná aktivita okresného súdu v napadnutom konaní zodpovedala\npožiadavkám vyplývajúcim z príslušných ustanovení Haagského dohovoru a nariadenia\nrady Brusel II.\nV zmysle čl. 11 ods. 4 nariadenia rady Brusel II sa výnimka vyplývajúca z čl. 13\npísm. b) Haagskeho dohovoru (výnimka zo zásady navrátenia dieťaťa do miesta jeho\nobvyklého pobytu pre prípad, že by s návratom bola spojená fyzická alebo duševná ujma\ndieťaťa alebo inak navodená jeho neznesiteľná situácia) minimalizuje tým, že súd nemôže\nodmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru, ak sa preukáže, že sa\nvykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.\nK riešeniu tejto zásadnej otázky okresný súd pristúpil dožiadaním príslušného orgánu\nTalianskej republiky prostredníctvom centra výzvou z 21. marca 2013, teda až po štyroch\nmesiacoch od podania návrhu. Ústavný súd s prihliadnutím na všeobecnú požiadavku\nadresovanú všeobecnému súdu konajúcemu vo veci návratu maloletého do krajiny\nobvyklého pobytu vo veci rozhodnúť urýchlene najrýchlejšími postupmi hodnotí tento\npostup okresného súdu za neefektívny, a teda majúci negatívny dopad na celkovú dĺžku\nnapadnutého konania.\nAko neefektívny hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu súvisiaci\nso zabezpečovaním prekladu meritórneho rozhodnutia. Zákonná sudkyňa v tejto súvislosti\npožiadala o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia, ktorá jej bola predsedníčkou\n\n24\n\nokresného súdu predĺžená do 18. mája 2016. K doručovaniu meritórneho rozhodnutia\nokresného súdu došlo až 16. júna 2016 a k povereniu súdnej prekladateľky na jeho preklad\naž 17. júna 2016.\nK námietke o opakovaní procesného úkonu výsluchu maloletého ústavný súd\npoukazuje na vyjadrenie zákonnej sudkyne k veci citované v časti I tohto nálezu,\nku ktorému nemožno mať z ústavného hľadiska žiadne výhrady. Argumentáciu sťažovateľa\no tom, že nariadením a následným vykonaním výsluchu maloletého došlo k vzniku\nzbytočných prieťahov, preto považuje za nedôvodnú. Už len pre úplnosť ústavný súd\nk námietkam sťažovateľa o tom, že okresný súd pred výsluchom maloletého vôbec neriešil\notázku rozumovej vyspelosti maloletého vo veci vypovedať, a o tom, že má pochybnosti\no vhodnosti výchovného prostredia u matky maloletého, zdôrazňuje, že tieto námietky sú\nvo vzťahu k predmetu konania pred ústavným súdom, ktorým je prioritne namietané\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, irelevantné, teda bez zjavnej príčinnej súvisiace s namietaným porušením\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nK otázke posudzovania (ne)primeranosti dĺžky súdneho konania sa ústavný súd už\nviackrát vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil, pričom v tejto súvislosti spravidla\nzdôrazňoval, že ju nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne\ncharakterom prerokúvanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti\nprípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako\ni správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre\nsťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (k tomu pozri napr.\nI. ÚS 31/2016, ako aj rozsudok ESĽP vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko).\nZáver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná, možno teda formulovať vždy\ns ohľadom na všetky uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,\npričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,\nči s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,\na teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.\n\n25\n\nO porušení tohto základného práva v zásade nemožno uvažovať vtedy, ak boli prieťahy\nspôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o také konanie, pri ktorom dĺžka\nkonania zodpovedá jej zložitosti.\nV posudzovanej veci je primárne neprehliadnuteľné, že konanie vo veci návratu\nmaloletého do krajiny obvyklého pobytu pred všeobecnými súdmi trvá už takmer štyri roky,\npričom do dňa rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti konanie nie je právoplatne skončené.\nV tejto súvislosti si je ústavný súd vedomý, že najvyšší súd svojimi rozhodnutiami\nvydanými v dovolacích konaniach (konania vedené najvyšším súdom pod sp. zn.\n3 Cdo 39/2014 a sp. zn. 3 Cdo 176/2015) zrušil meritórne rozhodnutia krajského súdu ako\nsúdu odvolacieho z dôvodu nepreskúmateľnosti (uznesenie krajského súdu sp. zn.\n11 CoP 442/2013 z 26. novembra 2013 a uznesenie krajského súdu sp. zn. 11 CoP 356/2014\nz 2. decembra 2014). Krajský súd po vrátení veci najvyšším súdom v uznesení sp. zn.\n11 CoP 245/2015 zo 14. októbra 2015, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu z 3. júna\n2013 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, konštatoval, že „... nemohol\nvyhodnotiť primerané opatrenia posudzované súdom prvého stupňa v napadnutom\nrozhodnutí, keď medzičasom sa tieto stali neaktuálne a zmenili sa ďalšími rozhodnutiami\nTalianskeho súdu o rozluke manželstva a následne ďalšími predloženými opatreniami\nzo strany navrhovateľa. ... Bude preto úlohou súdu prvého stupňa zabezpečiť si stanovisko\nústredného orgánu štátu pôvodu a uvedené opatrenia vyhodnotiť.“.\nZmena skutkových okolností, ktorá v konaní o návrate maloletého do krajiny\nobvyklého pobytu nastala, si v konečnom dôsledku vyžiadala po vrátení veci okresnému\nsúdu nové šetrenie na účely zistenia vykonania primeraných opatrení na zabezpečenie\nochrany maloletého po jeho návrate. Týmto spôsobom došlo k objektívnemu predĺženiu\nkonania pred okresným súdom, ktoré s prihliadnutím na špecifiká, ktorými sa konanie\nvo veci návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu vyznačuje, spôsobuje, že dĺžka\nnapadnutého konania je neprimeraná.\n\n26\n\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní\nSťažovateľ v spojení s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy.\nV súlade s čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nÚstava pojem „súkromný a rodinný život“ bližšie nedefinuje. Keďže základné práva\na slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93,\nPL. ÚS 15/98), ústavný súd pri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliadal aj na\npríslušnú judikatúru ESĽP týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nPrávo na rešpektovanie rodinného života sa aplikuje na rodinné vzťahy\na predpokladá existenciu rodiny (Marckx proti Belgicku, rozsudok z 13. 6. 1979,\nč. 6833/74, bod 31). Rodinou je v prvom rade vzťah medzi manželmi a medzi rodičmi\na neplnoletými deťmi. Spolužitie rodičov a detí je základným prvkom rodinného života\n(Bronda proti Taliansku, rozsudok z 9. 6. 1998, č. 22430/93, bod 51).\nOchrana „rodinného života“ sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch\nvoči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či\nmateriálne. (I. ÚS 13/00)\n\n27\n\nÚstava v čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred\nakýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je\nneoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické aj\nprávnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného života iných vtedy, ak ich\nzasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Podmienkou ústavnosti takéhoto obmedzenia\npráva na súkromie je jeho určenie v súlade so všetkými normami ústavy, ktoré sú právne\nvýznamné pri uplatňovaní práva na súkromie (II. ÚS 7/99). Takouto normou je aj čl. 13\nods. 4 ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich\npodstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ\n(I. ÚS 13/00).\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, v zmysle\nktorého nesplnenie pozitívneho záväzku štátu a jeho orgánov vrátane všeobecných súdov\nzabezpečiť, resp. poskytnúť účinnú ochranu práv a slobôd jednotlivcov v primeranej lehote,\nmožno považovať aj za neoprávnený zásah do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy\nvtedy, ak je nepochybné, že v dôsledku nedostatku existencie meritórneho rozhodnutia, sa\nzhoršuje postavenie dotknutého rodiča v tom zmysle, že rozvíjanie, respektíve obnova\nvzťahu dotknutého rodiča so svojím dieťaťom, je v súvislosti s uplynutím času podstatne\nsťažená (m. m. III. ÚS 351/2014).\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom ústavný\nsúd zistil, že styk maloletého so sťažovateľom prebieha za účasti pracovníkov Linky detskej\nistoty UNICEF v niekoľkomesačných intervaloch v závislosti od pracovnej vyťaženosti\nsťažovateľa, pričom na týchto stretnutiach „dieťa reaguje na otca pozitívne, vyhľadáva jeho\nblízkosť a fyzické dotyky... komunikácia prebieha bez konfliktov... Rodičia... kvôli\npretrvávajúcej nedôvere však trvajú na prítomnosti pracovníkov“ (citované z uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 11 CoP 245/2015 zo 14. októbra 2015, pozn.). Je nepochybné, že aj\nnapriek uvedeným stretnutiam sťažovateľa s maloletým je rozvíjanie ich vzťahu v dôsledku\nplynutia času (v čase premiestnenia mal maloletý 2 roky a v čase rozhodovania ústavného\nsúdu o sťažnosti takmer 6 rokov) podstatným spôsobom sťažené, a to nielen vzhľadom na\nzvýšené finančné nároky, ktoré sťažovateľa zaťažujú, ale predovšetkým v kontexte\n\n28\n\nzabezpečenia riadnej komunikácie, ktorá je pre rozvíjanie tohto vzájomného vzťahu medzi\nsťažovateľom ako dotknutým rodičom a jeho maloletým synom esenciálna „[matka ani\nneučí (maloletého, pozn.) taliansky jazyk a tak cielene prispieva k ešte väčšiemu odcudzeniu\nmaloletého od otca. Otec sa v záujme prekonania jazykovej bariéry učí po slovensky, aby\nmohol so synom komunikovať.]“.\nÚstavný súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že už vyslovil, že postupom okresného\nsúdu\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\ndošlo\n\nk\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a zohľadňujúc\nintenzitu porušenia označeného práva, dospel k názoru, že dĺžka trvania právnej neistoty\nsťažovateľa v okolnostiach prípadu v spojení so sťažením možností jeho styku s maloletým\nje v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu, ktorý mu neposkytol ochranu jeho\nprávam v primeranej lehote, čím došlo k zásahu do jeho práva na rodinný život v takej\nmiere, ktorá odôvodňuje záver o tom, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní\ndošlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na ochranu pred neoprávneným zásahom\ndo rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.3 K namietanému porušeniu základného práva na ochranu rodičovských\npráv podľa čl. 41 ods. 4 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nV spojení s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nsťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 41 ods. 4 ústavy.\nPodľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti\nmajú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na\nzáklade zákona.\nDomáhať sa ochrany základných práv podľa čl. 41 ods. 1 až 5 ústavy je možné len\nv medziach zákona, ktorý tieto ustanovenie vykonáva (čl. 51 ods. 1 ústavy).\n\n29\n\nÚstavný súd už konštatoval, že účelom konania vo veci návratu maloletého do\nkrajiny obvyklého pobytu podľa Haagskeho dohovoru a nariadenia rady Brusel II je\nokamžitý návrat uneseného dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, a tým obnovenie stavu\npred porušením, resp. vrátenie dieťaťa do pôsobnosti jeho zákonného sudcu, aby ten mohol\nrozhodnúť o opatrovníckom práve. Pojem „opatrovnícke právo“ v Haagskom dohovore\na v nariadení rady Brusel II (čl. 2 bod 9) zodpovedá v podmienkach právneho poriadku\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\npojmu\n\n„rodičovské\n\npráva\n\na\n\npovinnosti“\n\n(k\n\ntomu\n\npozri\n\nII. ÚS 361/2014). V zmysle čl. 19 Haagskeho dohovoru rozhodnutie o návrate dieťaťa teda\nnemožno považovať v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky za rozhodnutie\no určení opatrovníckeho práva, ale za rozhodnutie týkajúce sa rodičovských práv, t. j. práv\ngarantovaných čl. 41 ods. 1 ústavy.\nV konkrétnych okolnostiach prípadu zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie\nústavný súd zistil, že „Dňa 25. 06. 2014 súd v\n\nvo veci rozluky manželov –\n\nrodičov maloletého rozhodol o súdnej rozluke manželov s recipročným posúdením\nzodpovednosti a za podmienok, že spoločný byt manželov je prisúdený otcovi, ktorý v ňom\nbude žiť spoločne so synom, maloletého syna zveril súd do opatery Sociálnych služieb mesta\n, s tým, že bude žiť u otca v byte manželov a matka ho môže\nkedykoľvek navštevovať. Matke určil povinnosť platiť výživné 450,- Eur mesačne.“\n(citované z uznesenia okresného súdu sp. zn. 1 P 284/2012 z 29. apríla 2016).\nVzhľadom na existenciu rozhodnutia príslušného súdu Talianskej republiky vo veci\n„opatrovníckeho práva“ sťažovateľa, resp. o jeho rodičovských právach a povinnostiach\nk maloletému, neprimeraná doterajšia dĺžka napadnutého konania vedeného okresným\nsúdom o návrate maloletého do krajiny pôvodu (vec nie je v čase rozhodovania ústavného\nsúdu o sťažnosti právoplatne skončená) negatívne zasiahla aj do „opatrovníckych práv“\nsťažovateľa, t. j. v konečnom dôsledku sťažila výkon jeho rodičovských práv.\nNeprimeraná dĺžka napadnutého konania okresného súdu spôsobila, že dosiaľ\nnedošlo k naplneniu účelu Haagskeho dohovoru a nariadenia Brusel II, čím zároveň došlo\nk neprípustnému zásahu do „opatrovníckeho práva“ sťažovateľa, t. j. do výkonu jeho\n\n30\n\nrodičovských práv. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní došlo aj porušeniu základného práva vyplývajúceho z čl. 41\nods. 4 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nNad\n\nrámec\n\nsvojich\n\nzáverov\n\nk namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladných\n\npráv\n\ngarantovaných čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 4 ústavy ústavný súd považuje za potrebné uviesť,\nže sa vzťahujú len na obdobie doterajšieho priebehu napadnutého konania a neprejudikujú\nrozhodnutie všeobecných súdov vo veci samej, t. j. vo veci návratu maloletého do miesta\njeho obvyklého pôvodu.\nIV.\nSťažovateľ sa tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom\nkonaní konať bez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nVzhľadom na skutočnosť, že okresný súd uznesením sp. zn. 1 P 284/2012 z 29. apríla\n2016 vo veci meritórne rozhodol, pričom spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie je\nv dôsledku podaného riadneho opravného prostriedku v čase rozhodovania ústavného súdu\nna krajskom súde, ústavný súd tomuto návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n31\n\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n20 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu. Argumentuje pritom predovšetkým\nzvýšenými nákladmi na právne zastupovanie a zvýšenými výdavkami na ubytovanie\na cestovanie.\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už zdôraznil, že primerané finančné\nzadosťučinenie nie je primárne náhradou škody (a tobôž nie náhradou nákladov právneho\nzastupovania, pozn.). Z uvedeného dôvodu primerané finančné zadosťučinenie nemožno\nstotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.\nJazykovým výkladom možno odvodiť, že „primerané finančné zadosťučinenie“ znamená\nzadosťučinenie, ktoré sa poskytne v peniazoch a v sume, ktorá je primeraná. Primeranosť\nspočíva v nastolení spravodlivej rovnováhy medzi poškodeným záujmom a protiprávnym\nsprávaním. S prihliadnutím na to, že ide o primerané finančné zadosťučinenie, ktoré sa má\nposkytnúť podľa výslovnej úpravy ústavy, možno dôvodiť, že hodnotou, na ktorej vznikla\nujma, má byť základné právo alebo sloboda a že protiprávne správanie možno stotožniť\nso správaním odporujúcim ústave. Primerané finančné zadosťučinenie je sankciou, ktorú\nústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti po vlastnej úvahe môže uložiť orgánu verejnej\nmoci, ktorý vo svojej činnosti nedbá na dodržovanie ústavou garantovaného práva (obdobne\nI. ÚS 117/08).\n\n32\n\nAj napriek tomu, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,\nodôvodňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prevažne náhradou\nmajetkovej ujmy, ktorá mu v súvislosti s vedením napadnutého konania vznikla, ústavný\nsúd predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že ústavne nekonformný postup\nokresného súdu sa dotkol jednej z najintímnejších oblastí života sťažovateľa – jeho\nrodinného života a súkromia, a v rámci neho vzťahu s maloletým synom, dospel k názoru,\nže len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a základného\npráva na ochranu rodičovských práv podľa čl. 41 ods. 4 ústavy nie je dostatočným\nzadosťučinením pre sťažovateľa.\nÚstavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa\noznačeného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti,\ns prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, vzhľadom na\nneprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako aj na povahu veci, ale i intenzitu prieťahov,\nktoré možno pripísať okresnému súdu, považuje za primerané vo výške 1 500 € (bod 2\nvýroku tohto nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom právnou\nzástupkyňou SMA advokátska kancelária s. r. o., Michalská 7, Bratislava.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal úhradu za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie doručené ústavnému súdu 10. októbra 2016)\nvykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\n\n33\n\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2015, ktorá bola 858 €.\nSťažovateľovi priznal za každý úkon sumu 143 €, čo predstavuje sumu 429 €,\na režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 3 úkony po 8,58 €. Úhrada trov konania\npredstavuje po jej zvýšení o 20 % (právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom DPH) celkovú\nsumu 545,69 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\nsporového poriadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. novembra 2016\n\n34", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "dieťa-obvyklý pobyt", "podmienky konania", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "maloletý-obvyklý pobyt", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1P/284/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ea309449-2057-46d6-b70e-da08678c81f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.31.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.31.2016.2"}, {"guid": "ussr:ecf1248e-0a10-4e54-9442-556147c2606e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1"}, {"guid": "ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:de8771cb-daa2-49c1-9eaf-903dfc2dba76", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 410/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 410/2013 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8771cb-daa2-49c1-9eaf-903dfc2dba76"}, {"guid": "ussr:2b76cd70-f63a-426d-b8c5-44955755c542", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b76cd70-f63a-426d-b8c5-44955755c542"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:0bfb8268-bc3c-4797-8f11-85444b89b444", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/08 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bfb8268-bc3c-4797-8f11-85444b89b444"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:02b4da50-9eed-409b-9e4b-d47d15909896", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/99 z 18. 2. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-02-18", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.1999.1"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}, {"guid": "e57e5819-84e3-4621-942c-747901baf4b0:abe2dd15-5aa7-4a6e-8e48-f746e36e8e09", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112238778.8", "spisova_znacka": "11CoP/245/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/245/2015 z 13. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112238778.8"}, {"guid": "365687bf-4b73-4b5c-a99c-188edc9e583f:10376e17-486e-4e2d-bd83-0c5ad840e888", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1112238778.4", "spisova_znacka": "11CoP/356/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/356/2014 z 1. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-12-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1112238778.4"}, {"guid": "ca81829d-158a-44b2-b318-52b0ecdd143c:78126cc7-aaa9-4299-9f68-b44bc995471f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1112238778.2", "spisova_znacka": "11CoP/442/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/442/2013 z 25. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-11-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1112238778.2"}, {"guid": "3865ed2e-3637-4d54-afbd-1fc016f85e38:2a2ceeac-34f3-4f9b-9245-821dacf37f5f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1112238778.1", "spisova_znacka": "11CoP/242/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/242/2013 z 16. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1112238778.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dc18f2e2-5172-47cb-9126-0d4cbfe72968", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.57.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.57.2026.2"}, {"guid": "ussr:42276203-f353-4d3c-bbf0-87b03198a161", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.602.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 602/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 602/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.602.2025.1"}, {"guid": "ussr:756ba35e-0fed-4198-b5f9-7eb8686906ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.225.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.225.2025.1"}, {"guid": "ussr:48b11b83-2500-47ce-8726-7fd22589acc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.172.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 172/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 172/2025 z 22. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.172.2025.1"}, {"guid": "ussr:0c6f3969-665a-4ad6-9494-37d7c368bdc2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.103.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 103/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.103.2024.1"}, {"guid": "ussr:611ef864-e724-43e4-84c0-165dd877e91d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.433.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 433/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 433/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.433.2023.2"}, {"guid": "ussr:bdb2e248-24b0-4ffb-9c5f-a2f46b540573", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.161.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.161.2023.3"}, {"guid": "ussr:5760cc6b-9fe0-418e-8c39-1ecd3c8efe3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.217.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2023 z 18. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-18", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.217.2023.2"}, {"guid": "ussr:37e12421-1280-4f07-ba37-2678fffae3a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.513.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 513/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 513/2022 z 9. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.513.2022.1"}, {"guid": "ussr:3766bd69-4b97-4b7c-90e1-7ecc782a3b81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.474.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.474.2022.1"}, {"guid": "ussr:4c4b4d02-997a-4629-b73b-92321bbbd7db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.222.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 222/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.222.2022.1"}, {"guid": "ussr:2913742b-5e89-4356-88a3-1538af8f531b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.608.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 608/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 608/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.608.2022.1"}, {"guid": "ussr:b094c1e4-25ce-4f82-a04f-e6d57d91f287", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.410.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 410/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 410/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.410.2022.2"}, {"guid": "ussr:bbf5bf4f-cc9a-4f5f-911c-1892b9a91cd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.199.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 199/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.199.2022.2"}, {"guid": "ussr:39ad3d92-a82e-4376-9fc5-dd01ea6bf8c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.490.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 490/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 490/2021 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.490.2021.2"}, {"guid": "ussr:67b3eb1a-5ced-4a49-8dd8-25aa2a7c2b00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.397.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 397/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2021 z 18. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.397.2021.1"}, {"guid": "ussr:e32b94b4-9c9b-4969-b56e-04d4109dad95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.377.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.377.2021.1"}, {"guid": "ussr:b8dfd0d4-36ae-40bc-b3ed-6ac7589e70f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.324.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2021 z 17. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.324.2021.2"}, {"guid": "ussr:aa3629ab-047a-4965-bc17-bafac592a90b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.228.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 228/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 228/2021 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.228.2021.2"}, {"guid": "ussr:25a6e704-e73b-44ca-9fff-3b389625fee3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.98.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 98/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.98.2021.2"}, {"guid": "ussr:30b02d94-23c3-4aea-92b3-8e7e6614e1b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1"}, {"guid": "ussr:8988c36d-cd61-4a10-a81c-37ecb12975db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2019 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1"}, {"guid": "ussr:b7eced67-81f7-4461-88af-6fcd43d336a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2"}, {"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2"}, {"guid": "ussr:2935fc3f-3d6d-40d3-9c99-1ff2ba96ac45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 674/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 674/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.674.2016.1"}, {"guid": "09c67f3b-dfe8-4f85-b607-b22f3c3599ee:142d9201-3a26-4032-b36b-1c804dcade08", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8725203677.1", "spisova_znacka": "21CoP/108/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/108/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8725203677.1"}, {"guid": "eee3e36f-75cd-41cc-a5f7-b2972a212c50:eac91d1a-f864-4a28-abe7-1ee3ba27bece", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7124207568.3", "spisova_znacka": "67C/14/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 67C/14/2024 z 19. 2. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7124207568.3"}]}