{"guid": "ussr:53301ddb-e1d5-4fdf-a26c-ad7e72ddf659", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.564.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. II. ÚS 564/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.564.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/53301ddb-e1d5-4fdf-a26c-ad7e72ddf659", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.564.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.564.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.564.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 564/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ\n\n& Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel\nFutej, CSc., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 207/2015, 9 Co 211/2015 z 9. júla 2015\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 18/2017, 6 Cdo 19/2017\nz 22. júna 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 9 Co 207/2015, 9 Co 211/2015 z 9. júla 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 6 Cdo 18/2017, 6 Cdo 19/2017 z 22. júna 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených – napadnutého uznesenia a napadnutého\nrozsudku – vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) proti žalovanej [Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou\nSlovenska (ďalej aj „NBS“)] domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci“). Okresný súd rozsudkom sp. zn. 4 C 176/2011\nz 19. marca 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu a návrh sťažovateľa\nna prerušenie konania a začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej\núnie zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 9. júla 2015 tak, že rozsudok okresného\nsúdu potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu z 9. júla 2015\npodal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\nz 22. júna 2017 tak, že ho odmietol.\nK skutkovým a právnym okolnostiam právnej veci, ktorá bola predmetom\nrozhodovania v napadnutých konaniach pred okresným súdom a krajským súdom,\nsťažovateľ uvádza, že ako člen vložil do družstva\n\n,\n\n(ďalej len „družstvo“), peňažné prostriedky, ktoré družstvo\nzhodnocovalo v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných\nslužbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o cenných papieroch“). Družstvo túto činnosť malo vykonávať na základe verejnej\nponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona o cenných papieroch, na základe\n\n2\n\nzverejneného prospektu investície, ktorý schvaľuje Národná banka Slovenska. Prospekt\ninvestície bol schválený rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI\nz 21. marca 2002 o schválení prospektu investície. Družstvo využívalo na zhodnocovanie\npeňažných prostriedkov členov a na nadobudnutie majetkových hodnôt výhradne\nobchodníka s cennými papiermi\n\n(ďalej\n\nlen „obchodník s cennými papiermi“), ktorý vykonával činnosť obchodníka s cennými\npapiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie\ninvestičných služieb vydaného NBS do 1. marca 2011, keď mu NBS odobrala povolenie\nna poskytovanie investičných služieb. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných\nprostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky družstva a ich spracovanie v rámci\nprospektu investície upravovala zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa zákona\nč. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a podľa zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorú uzatvorili\nako zmluvné strany družstvo a obchodník s cennými papiermi „a ktorá bola počas jej\nplatnosti zmluvnými stranami menená a doplnená, naposledy v znení zmien a doplnení\nuskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2. 6. 2008“ (ďalej len\n„zmluva“).\nMiera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených sťažovateľom do družstva\nmala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti obchodníka s cennými\npapiermi podľa zmluvy 8 % p. a. Nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľom verejnej\nponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala\ndohľad podľa zákona o cenných papieroch NBS, ktorej právomoci v oblasti dohľadu\nvyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke\nSlovenska v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov NBS\nvykonávala dohľad nad družstvom a obchodníkom s cennými papiermi aj podľa zákona\nč. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov.\nSťažovateľ sa v konaní pred okresným súdom a krajským súdom domáhal proti\nžalovanej (Slovenská republika, za ktorú koná NBS) náhrady škody v sume 18 416,59 €\n\n3\n\ns príslušenstvom a tvrdil, že išlo o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad družstvom.\nSťažovateľ v konaní pred okresným súdom argumentoval tým, že peňažné\nprostriedky do družstva „vkladal výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že Družstvo\na aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS a tak, že bude\nzabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky,\nale aj budú zhodnotené v garantovanej výške...\nSťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť\nku škode na jeho investícii. Ako uvádzalo Družstvo, obchodník s CP mu počas trvania\nzmluvy predkladal vyúčtovania, ktoré nenasvedčovali neplnenie jeho záväzkov zo Zmluvy,\ns obsahom vyúčtovaní Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu\nzverili členovia u Obchodníka s CP prebieha v dohodnutej výške. Takéto ubezpečenie\nvyplývalo okrem iného aj z toho, že si Obchodník s CP vyúčtovával za činnosť podľa\nZmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia Družstva obchodníkom s CP nad zmluvne\ndohodnuté 8 %-né zvýšenie hodnoty portfólia Družstva podľa Zmluvy. V dôsledku... konania\nsubjektu finančného trhu – Obchodníka s CP... tak vznikla Sťažovateľovi škoda, ktorá\npredstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok Sťažovateľa, pretože túto sumu mu Družstvo\nnevrátilo a ani nevráti, a ktorú žalobca v predmetnom konaní preukázal predloženými\ndôkazmi.“.\nPodľa sťažovateľa je napadnutý rozsudok krajského súdu z 9. júla 2015 založený\nna skutkových a právnych záveroch, ktoré sú arbitrárne, keďže v ňom nebol\n„... rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva.\nKonkrétne sa jedná o nasledujúce závery:\n(i)\n\nlimitácia dohľadu zo strany NBS a jej postup v medziach zákona a Ústavy SR\n\n(ii)\n\nzodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť Obchodníka\n\ns CP voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči Sťažovateľovi\n(iii)\n\nsubsidiarita uplatneného nároku voči NBS vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej\n\nv konkurze Družstva.\n\n4\n\nNBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila,\nže vykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj\ndodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP...\nKrajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1. 6. 2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1. 5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu.“.\n\n5\n\nVšeobecné súdy podľa názoru sťažovateľa taktiež pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili „správu správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu\na jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011...“.\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nnie je podľa názoru sťažovateľa, „aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania\npohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje\nuvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon o zodpovednosti za\nškodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani\nnepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,\npripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné\nkonanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom\nby zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval občiansky zákonník. Zákon\no zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby právoplatného skončenia\nkonkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť,\nzodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti\núpadcu podľa zákona o konkurze.“.\nSťažovateľ prostredníctvom dovolania adresovaného najvyššiemu súdu namietal\nporušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa\njeho názoru nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich\nskutočností a je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach. Podľa\nsťažovateľa je namieste úvaha, že najvyšší súd „... namietaným uznesením vybočil\nz ústavných medzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím\nNajvyšší súd de facto odmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu... nedostatočne\nodôvodnil svoj záver a Sťažovateľ považuje Uznesenie Najvyššieho súdu za nedostatočne\nodôvodnené. Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie\nodmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná\nprocesná vada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho\nnázoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu\n\n6\n\nv zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme\nakých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.“.\nSťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu z 9. júla 2015 a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nz 22. júna 2017, napadnuté rozhodnutia zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nie je podstatná odlišnosť\n(II. ÚS 27/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nz 9. júla 2015\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n8\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že\nvyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\n\n9\n\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 9. júla 2015 potvrdil rozsudok okresného súdu\nz 19. marca 2015. Poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku a následne na zdôraznenie\nsprávnosti jeho dôvodov uviedol podrobne vlastné právne závery.\nStotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého v konaní neboli\npreukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup\nNBS a vznik škody. V tejto súvislosti uviedol:\n„Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák.\nč. 566/2001 Z. z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.),\nteda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt\nrozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo\nzákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1. 6. 2010\nmohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť\naktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4\nzák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená\naž od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela\nzák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z). Počas celej doby od vyhlásenia\nverejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov\nv Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových\nhodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia,\nzák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt,\na teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných\ndohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).\n\n10\n\nPreto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala\ndohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ.\nNBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné\npovinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z...\nNebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej\nbanky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon\nč. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani Národnej banke Slovenska\nz neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť\nukladala...\nZ obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi\nvyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania\ncenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením\nportfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval\nvo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné\nDružstvo...“\nKrajský súd sa vysporiadal aj s odvolacou námietkou sťažovateľa, v ktorej\npoukazoval na právne závery Najvyššieho súdu Českej republiky v jeho rozsudku\nsp. zn. 29 Cdo 4968/2009. V tejto súvislosti uviedol:\n„Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili\nosoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli\nv omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal\nna rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci,\npodľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie\nnedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa\nodvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového\nuznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi\nrozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého\notázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než\npri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že\n\n11\n\nmiera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného\nrozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé,\nže dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné\nuspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia\ndruhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR\nnevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu\nkonkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR teda vyplýva, že 1/\npredpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky\npoškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní\nžiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri\nrozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení\nkonečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok\nDružstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty\ndoteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to\nnemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky\nnavrhovateľa nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania\nnedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver\nsúdu prvého stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.“\nKrajský súd sa vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa o spôsobe vykonania\ndokazovania okresným súdom, ktorá mala predstavovať tzv. inú vadu konania spôsobujúcu\nnesprávnosť rozhodnutia.\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\npreskúmavaní\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nako odvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09).\n\n12\n\nÚstavný súd vychádzal aj z toho, ako bolo odôvodnenie rozsudku okresného súdu\nvymedzené v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu.\nOkresný súd v rozsudku z 19. marca 2015 zamietol žalobu právneho predchodcu\nsťažovateľa „pri nepreukázaní vzniku škody, nesprávneho úradného postupu, a tým ani\nvzniku príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom“.\nOkresný súd tiež v prvom rade poukázal na to, že sťažovateľ, resp. jeho právny\npredchodca nepreukázal vznik škody. Podľa okresného súdu uplatnená škoda predstavuje\nnevyplatený vyrovnávací podiel sťažovateľa po zániku jeho členstva v družstve. Poukázal\nna to, že na majetok družstva bol vyhlásený konkurz, sťažovateľ si svoju pohľadávku\nprihlásil do konkurzu, správca konkurznej podstaty pohľadávku sťažovateľa poprel\na sťažovateľ následne podal incidenčnú žalobu. Na tomto základe dospel k záveru,\nže sťažovateľ sa musí v prvom rade „domáhať zaplatenia svojej pohľadávky\nvoči Družstvu...“, pričom sťažovateľ „nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv\nvoči Družstvu, a to jednak z dôvodu, že oprávnenosť jeho nároku uplatneného v\nkonkurznom konaní voči Družstvu je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I...“.\nPoukázal na to, že „toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu – Družstva, s ktorým bol\nnavrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho\npohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní...“. Okresný súd považoval\nza relevantné, že sťažovateľ „nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva\nalebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8\nObchodného zákonníka“.\nOkresný súd následne poukázal na rozsah dohľadu, ktorý mohla NBS vykonávať\nnad družstvom, a uviedol, že „dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa\nverejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných\npapieroch v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých\npovinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom...\nK takým povinnostiam patrila počnúc od 01. 01. 2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu\ninvestície... Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne\n\n13\n\nna Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície\na predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť\na o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná\nbanka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä\npri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom\nopomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal\nza pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície..., pričom schválenie Prospektu\ninvestície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia...“. Okresný súd tiež\nuviedol, že NBS vyzvala družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku prospektu\ninvestície, opakovane určila lehotu na doplnenie žiadosti a dodatku, iniciovala konanie\no uloženie sankcie a rozhodnutím z 30. mája 2011 zakázala družstvu predaj majetkových\nhodnôt. Vychádzajúc z uvedených skutočností podľa okresného súdu v postupe NBS\n„nebol zistený namietaný nesprávny úradný postup“.\nOkresný súd tiež uviedol, že „predmetom konania je nesprávny úradný postup\nodporcu, a nie obchodníka s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním\nmohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie navrhovateľovi, navrhovateľ totiž nebol v\nžiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi... Zákon\nDružstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia\nrizika... povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej\nponuky majetkových hodnôt nevzťahovala...“.\nPokiaľ išlo o tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom úradnom postupe spočívajúcom\nv nedostatočných opatreniach voči obchodníkovi s cennými papiermi, okresný súd poukázal\nna pokuty, ktoré NBS uložila obchodníkovi s cennými papiermi s tým, že vzhľadom\nna neverejnosť konania vo veciach dohľadu NBS nebola povinná informovať družstvo\no svojich zisteniach. Vzhľadom na uzavretie zmluvy o riadení portfólia „bolo primárne\npovinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby\nzabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou\nvoči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného\nnavrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva\n\n14\n\na ich výkon\n\nvoči\n\nDružstvu\n\na\n\njeho\n\norgánom\n\na\n\nzamedziť\n\ntak\n\nznehodnoteniu,\n\npríp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.“.\nZ argumentácie krajského súdu v napadnutom rozsudku v spojení s rozsudkom\nokresného súdu dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov konajúce súdy dospeli k záveru,\nže sťažovateľ nepreukázal predpoklady na vznik zodpovednosti za škody − nesprávny\núradný postup NBS a vznik škody. Tento právny záver ústavný súd nepovažuje\nza arbitrárny a ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne udržateľný. Uvedený právny\nzáver je zároveň dostatočným podkladom pre výrok konajúcich súdov o zamietnutí návrhu\nsťažovateľa na náhradu škody.\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľa, možno konštatovať, že sú výlučne výrazom\nodlišného právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu. Odlišné právne hodnotenie\nskutkového stavu je klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti\nsebe stoja účastníci konania, ktorí majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú\nsituáciu. Súd, ktorý rozhoduje spor účastníkov konania, pri rozhodnutí v prospech jedného\nz účastníkov rozhodne v zásade aj v súlade s právnym názorom úspešného účastníka,\nteda spravidla v rozpore s právnym názorom neúspešného účastníka (porovnaj\nm. m. IV. ÚS 135/2012, II. ÚS 659/2016). Skutočnosti, ktoré sťažovateľ uvádza v sťažnosti,\nsú podľa názoru ústavného súdu výrazom výlučne odlišného právneho názoru sťažovateľa\nna predmet sporu. Sťažovateľom uvádzané skutočnosti nijako neindikujú také pochybenia\nv postupe krajského súdu a v jeho rozsudku, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré\nby vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa\npodľa ústavy a dohovoru.\nUvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n15\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu z 22. júna 2017\nArgumentácia sťažovateľa, ktorou odôvodňuje porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorým bolo jeho dovolanie odmietnuté ako neprípustné podľa v tom čase\nplatného a účinného § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, sa sústreďuje predovšetkým na „nedostatočné\nodôvodnenie“ rozhodnutia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Sťažovateľ v dovolaní\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu namietal, že ním došlo k odňatiu možnosti konať\npred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, keďže toto rozhodnutie je založené\nna nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, ktoré vychádzajú z dokazovania, ktoré je\nneúplné, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne. Sťažovateľ\nrovnako namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia, čím je daná existencia vady podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP, resp.\nargumentoval tzv. inou vadou podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP.\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n16\n\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\nsústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal\ns dovolacími námietkami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania v súlade\ns § 237 ods. 1 písm. f) a § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) OSP, sledujúc pritom skutočnosť,\nči nemožno sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnenú.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010).\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení najprv preskúmal procesnú prípustnosť\ndovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu a dospel k záveru, že dovolanie nie\nje podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 OSP prípustné. Následne preskúmal dovolanie proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu s prihliadnutím na § 242 ods. 1 druhú vetu OSP\naj z dôvodov uvedených v § 237 ods. 1 OSP, a to predovšetkým z dôvodu existencie\nprípadnej vady podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorej sa sťažovateľ dovolával. Najvyšší\nsúd následne uviedol:\n«15. V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta\nktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku“.\n16. Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v preskúmavanej veci išlo\no takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., ktorý by bol\n\n17\n\ndôvodom pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska. Dovolaním\nnapádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za\nrozhodujúci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania žalobcu a vyjadrenia\nžalovanej k odvolaniu i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené\nv odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred\nodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací\nsúd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí,\nak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie\nprávne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej\nstránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca preto nedôvodne\nargumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací\nsúd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu; ale len to, že ho neodôvodnil\nobjektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo).»\nK ďalším námietkam sťažovateľa najvyšší súd uviedol:\n«19. Pokiaľ žalobca namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd tu uvádza, že v prípade neúplnosti\nalebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol\nv rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci vadu konania\nv zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993,\nR 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\n2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011,6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).\nAk aj k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu\nkonania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady\nkonania s možným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci [§ 241\nods. 2 písm. b) O. s. p.].\n20. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania a nie\nje povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto\n\n18\n\nsúv. por. § 120 ods. 1 O. s. p., resp. i dnešnú úpravu z ustanovení §§ 132 a 185 C. s. p.)\na nie účastníka konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky\núčastníkom konania navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového\nstavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237\nods. 1 písm. f) O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi konania možnosť pred\nsúdom konať (opäť por. R 37/1993 a R 125/1999).\n21. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1\nO. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho\nrozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe prípustnosť\ndovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. nezakladá (por. napr. uznesenia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).\n22. Žalobca v dovolaní uplatnil aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c)\nO. s. p. (súdom nižších stupňov vyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie veci a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci); k týmto námietkam však dovolací súd odkazuje na svoju\nkonštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b)\na c) O. s. p. by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo ale\nnie je tento prípad (por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012 , 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie, že na dovolacie\ndôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p. (i keby bol prípadne namieste záver\no ich opodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.»\nVychádzajúc z citovaného ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľ uplatnil vo svojom dovolaní smerujúcom proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu, a právne závery, ktoré k nim zaujal, sú primeraným spôsobom\nodôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré najvyšší súd\npri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je preto\npodľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné\na nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľom označenými právami,\n\n19\n\nktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva\npodľa dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania boli vôbec naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa\nk súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia\nporušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nesprávny úradný postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "družstvo-vysporiadanie", "družstvo-majetkové nároky", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aeccb912-4339-4a05-bc84-5cabcb02d0e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "dc24904a-eee6-4916-9e7f-dca16cb9b6dc:10ceea7e-bced-41b1-9637-b58a47250ac5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7112215884.1", "spisova_znacka": "9Co/211/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/211/2015 z 5. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-04-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7112215884.1"}, {"guid": "9887abff-7459-47fe-8542-8e8ffb3e46c2:9996a5c2-3206-4d3d-825c-1106ab27eea2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4312220693.1", "spisova_znacka": "9Co/207/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/207/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4312220693.1"}], "citovane_v": []}