{"guid": "ussr:3e8d6575-1c2a-451c-a27b-799d34cfd0ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.562.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 562/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. II. ÚS 562/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.562.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3e8d6575-1c2a-451c-a27b-799d34cfd0ec", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.562.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.562.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.562.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 562/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Rojčekom,\nSládkovičova 9, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline č. k. 5 Co 343/2016-458 z 28. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“,\n\nv citáciách aj „navrhovateľka“ alebo „žalobkyňa“), ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 343/2016-458 z 28. marca 2017.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalobkyňou v súdnom\nkonaní vedenom Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n8 C 119/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 232/2001), v ktorom sa proti\na\n\n(ďalej len „žalovaní“, v citáciách aj „odporcovia“),\n\ndomáhala určenia priebehu hranice medzi parcelou č.\nv jej vlastníctve a parcelou č.\n\nnachádzajúcou sa\n\nvo vlastníctve žalovaných, a to tak, že priebeh\n\nhranice medzi označenými parcelami vedie medzi bodmi C a D uvedenými vo vytyčovacom\nnáčrte č. 80 vypracovanom\n\n8. augusta 2000 s tým, že žalovaní sú zároveň\n\npovinní vydať sťažovateľke plochu označenú bodmi A, B, C a D na označenom náčrte.\nŽalovaní v priebehu označeného súdneho konania vzniesli námietku vydržania časti parcely\nč.\n\n.\nOkresný súd o tejto žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 7 C 232/2001-201\n\nz 22. septembra 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu z 22. septembra 2010“), ktorým\nv poradí prvým výrokom určil, že hranica medzi parcelou č.\n\na parcelou č.\n\nvedie bodmi B, D, F, H tak, ako je vyznačená znaleckým grafickým plánom v znaleckom\nposudku č. 12/2010 znalca\n\n, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku,\n\nžalovaných zároveň zaviazal vypratať a odovzdať sťažovateľke plochu označenú bodmi\nAB-JI v celkovej výmere 5 m2 a plochu EF-GH v celkovej výmere 1 m2 tak, ako je\nvyznačená na znaleckom grafickom pláne znaleckého posudku č. 12/2010 znalca\n, a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, a v poradí tretím výrokom\nžalobu sťažovateľky o vypratanie plochy označenej bodmi JI-CD-EF vo výmere 3 m2\nv znaleckom grafickom pláne v znaleckom posudku č. 12/2010\nzamietol.\n\n2\n\nProti rozsudku okresného súdu z 22. septembra 2010 podali žalovaní odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 5 Co 55/2011-246 z 26. septembra 2011\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu z 26. septembra 2011“) tak, že rozsudok okresného\nsúdu z 22. septembra 2010 postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) potvrdil.\nNásledne\n\nna\n\npodklade\n\npodnetu\n\nžalovaných\n\nna\n\npodanie\n\nmimoriadneho\n\ndovolania podal 31. mája 2012 generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálny prokurátor“) proti rozsudku krajského súdu z 26. septembra 2011 mimoriadne\ndovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuznesením sp. zn. 7 MCdo 7/2012 z 29. januára 2014 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu\nz 26. septembra 2011 a rozsudok okresného súdu z 22. septembra 2010 a vec v rozsahu jeho\nzrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd po tom, ako vec opätovne prerokoval, v poradí druhým rozsudkom\nč. k. 8 C 119/2014-406 z 20. apríla 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu\nz 20. apríla 2016“) rozhodol o žalobe sťažovateľky tak, že ju v celom rozsahu zamietol.\nProti rozsudku okresného súdu z 20. apríla 2016 podala sťažovateľka odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 5 Co 343/2016-458 z 28. marca 2017\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu z 28. marca 2017“ alebo „napadnutý rozsudok“) tak,\nže rozsudok okresného súdu postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny\npotvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu z 28. marca 2017 podala sťažovateľka podľa čl. 127\nods. 1 ústavy sťažnosť, ktorú po rekapitulácii priebehu konania pred všeobecnými súdmi,\nodôvodňuje tým, že napadnutým rozsudkom krajského súdu „došlo k porušeniu\njej základných práv a to predovšetkým práva na spravodlivý proces, práva právnej istoty,\nzáväznosti a nezrušiteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, práva na riadne\nodôvodnenie rozhodnutí, čím bol porušený čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nprávo vlastniť majetok a právo na ochranu majetku zaručeného v čl. 20 Ústavy SR a čl. 1\n3\n\nProtokolu č. 1 k Dohovoru a to najmä z toho dôvodu, že bolo neoprávnene a bez právneho\ndôvodu zasiahnuté do jej vlastníckych práv...“.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti konkrétne uvádza, že zo strany krajského súdu\nnedostala relevantnú odpoveď na námietky, ktoré uplatnila vo svojom odvolaní, a to najmä\nna:\n„1. spochybnenie určenia začiatku plynutia vydržacej doby, ktorú uviedol súd prvej\ninštancie k dátumu 24. 6. 1985, kedy bolo vydané žalovaným stavebné povolenie, súd však\nneuviedol, ako vôbec dospel k práve k tomuto dátumu, ako deň začiatku plynutia vydržacej\ndoby, keď pozemok bol pridelený v roku 1981, taktiež nie je vôbec známe, kedy začali vôbec\nžalovaní stavbu plota realizovať, keď je zrejmé, že stavba nebola dokončená ani v roku\n1988 a skolaudovaná bola až v roku 1994... Okrem toho, stavebné povolenie v roku 1985\nbolo vydané žalovaným na postavenie domu na parcele KN č.\nKN č.\n\n, nie na parcele\n\n, ktorá bola pridelená do osobného užívania\n\na ktorá je\n\nteraz vo vlastníctve sťažovateľky a ktorú žalovaní protiprávne a vedome zabrali.\n2. rozdielnosť a neustále meniace sa výpovede žalovaných o užívaní pozemku, ktoré\nsúdy neodstránili\n3. nepredloženie relevantných dokladov − právoplatného stavebného povolenia\nna výstavbu rodinného domu a právoplatného stavebného povolenia na stavbu plotu,\nprávoplatného kolaudačného rozhodnutia,\n4. nemožnosť a nezákonnosť započítania vydržacej doby pred 1. 1. 1992 zo strany\nžalovaných, keďže neboli dobromyseľní. Otázku dobrej viery žalovaných uložil súdom\nskúmať aj dovolací súd.\n5. doloženie dokladov, že sú žalovaní právnymi predchodcami Čsl. štátu, nakoľko\ntento bol vlastníkom pozemku pred 1. 1. 1992\n6. nevysporiadanie sa s inými existujúcimi právoplatnými rozsudkami v právne\ntotožných veciach, keď súdy rozhodli, že užívateľ, ktorému bol pozemok pridelený\ndo osobného užívania nemohol byť dobromyseľný, nakoľko tu neexistuje žiadny domnelý\ntitul, na základe ktorého by mohol byť tento užívateľ v dobrej viere, že je vlastníkom\npozemku\n\n4\n\n7. spochybnenie dobromyseľnosti žalovaných vydržať časť pozemku, ktorá\nje vo výlučnom vlastníctve sťažovateľky.\n8. ochranu vlastníckeho práva a dobromyseľnosť sťažovateľky, ktorá odkúpila\nkúpnou zmluvou v roku 2000 parcelu KN č.\n\no výmere 418, a ktorá konala v dôveru\n\núdajov zapísaných na LV v katastri nehnuteľnosti…\n9. nevysporiadanie sa s existenciou iných právoplatných rozhodnutí súd v obdobných\nveciach a chýbajúce odôvodnenie, prečo konajúce súdy zvolili iné právne riešenie danej\nprávnej problematiky.\n10. nevysporiadanie sa s neustálym tvrdením sťažovateľky o tom, že uznesenie NS SR\nč. k. 3 Cdo 80/01 rieši úplne inú diametrálne odlišnú právnu vec, a preto ho nemožno\nna tento prípad vôbec použiť, ktoré odvolacie dôvody však odvolací súd vôbec nezaujímali\na ani sa nimi nezaoberali…“\nSťažovateľka svoju sťažnosť ďalej odôvodňuje tým, že „[i] napriek tomu,\nže... namietala aj nezákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z toho dôvodu,\nže predchádzajúce rozsudky OS a KS Žilina boli zrušené na základe mimoriadneho\ndovolania generálnym prokurátorom a uviedla aj stanoviská Pléna Ústavného súdu SR\nkolégia NS SR zo dňa 20. 10. 2015 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov ST pod\nč. 8/2015 k otázke mimoriadneho dovolania, odvolací súd len poukázal, že tu rozhodoval\ndovolací súd, ktorého rozhodnutie je pre súdny nižšieho stupňa záväzné a odvolaciemu súdu\nneprináleží\n\nvyhodnocovať\n\nprípustnosť\n\npodaného\n\nmimoriadneho\n\ndovolania\n\n(bod 17. rozhodnutia). S týmto názorom odvolacieho súdu sa nestotožňujeme, nakoľko\nstanovisko Pléna ÚS SR Plz. ÚS 3/2015 a spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia\nNS SR č. 8/2015 ako najvyšších súdnych autorít je právne záväzné pre všetky súdy.\nKeďže uvedené stanoviská boli prijaté pred samotným rozhodnutím súdu prvej inštancie\nč. k. 8 C 119/2014 tak tento súd ako aj súd odvolací mali zákonom stanovenú povinnosť sa\ntýmito dôsledne riadiť a rozhodnúť v súlade s nimi, čo sa nestalo. Máme preto za to,\nže poukazovať na záväznosť právneho názoru v rozsudku dovolacieho súdu, ktorý rozsudok\nvšak nie je v súlade s právom práve pre otázku mimoriadneho dovolania podanú\ngenerálnym prokurátorom, nie je a nemôže byť pre konajúce súdy záväzný. V tomto prípade\nsa jedná o rozsudky porušujúce základné právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces\n5\n\nchránený čl. 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie a osobitne princíp právnej\nistoty) resp. aj práva podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie\nmajetku). V tejto súvislosti uvádzame, že účel, význam a výnimočná právna váha kolégia\nnajvyššieho súdu publikovaného v Zbierke predurčujú, že ho nemožno zmeniť (bežným)\nrozhodnutím senátu najvyššieho súdu, ale iba novým stanoviskom kolégia najvyššieho súdu.\nTvrdíme, že sťažovateľka má preto právo, aby sa aj v jej veci rozhodovalo v súlade s týmito\nstanoviskami ako aj judikatúrou ESL\nP a nedochádzalo tak k porušovaniu jej základných\npráv.“.\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľky… uvedené v čl. 46 ods. 1, Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo vlastniť majetok a právo\nna ochranu majetku zaručeného v č. 20 Ústavy SR a čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru bolo\nuznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5 Co 343/2016 zo dňa 28. 3. 2017 porušené.\nUznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 5 Co 343/2016 zo dňa 28. 3. 2017 sa zrušuje\na vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Žiline je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu nemajetkovej ujmy\nvo výške 2.000,-eur, ktoré je súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti\nnálezu.\nSťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 312,34 eur…,\nktoré je Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Milana Rojčeka,\nadvokáta, Žilina do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6\n\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,\nktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom\norgánu verejnej moci do základného práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd\nnezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n\n7\n\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti stabilne uvádza, že nie je súdom\nvyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných\nsúdov, a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\n8\n\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07),\nt. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania\nna spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý\nargument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje\nsa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997,\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je tvrdenie sťažovateľky\no nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu v zmysle absencie primeranej\nargumentačnej reakcie na ňou uvádzané odvolacie námietky súvisiace\n\n9\n\n- s nesprávnym právnym posúdením veci, v rámci čoho sťažovateľka polemizuje\nvýkladom relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na jej vec, uskutočnenom všeobecnými\nsúdmi,\n- s nesprávnym a neúplným zistením skutkového stavu veci; sťažovateľka v tomto\nsmere namieta hodnotenie dôkazov a domáha sa ich prehodnotenia, v rámci čoho predkladá\nústavnému súdu vlastnú skutkovú verziu veci.\nSťažovateľka tiež namieta, že krajský súd nezohľadnil skutočnosť, že uznesenie\nnajvyššieho súdu, ktorým tento súd zrušil rozsudok krajského súdu z 26. septembra 2011\na rozsudok okresného súdu z 22. septembra 2010, bolo vydané v rozpore s právnymi\nzávermi ústavného súdu a najvyššieho súdu formulovanými v ich stanoviskách, na ktoré\nsťažovateľka v priebehu konania viackrát poukázala.\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať napadnutý rozsudok krajského súdu za ústavne udržateľný\na akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľka vo vzťahu k nemu uplatňuje.\nKrajský súd napadnutý rozsudok v relevantnej časti odôvodnil takto:\n«... Vo vzťahu k námietka žalobkyne o začiatku reálnej držby časti pozemku, ktorá je\nvo výlučnom vlastníctve žalobkyne zo strany žalovaných a to k dátumu 24. 06. 1985\nsa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie z dôvodu, že až na základe stavebného\npovolenia bývalým Mestským národným výborom v Žiline č. ÚP 893/C-3307/85 došlo\nk výstavbe rodinného domu, a teda k umiestneniu rodinného domu a prislúchajúceho\noplotenia podľa situácie osadenia (súčasť projektovej dokumentácie) a teda aj k reálnemu\nzabratiu a užívaniu spornej časti pozemku žalovanými v rade 1/ a 2/.\n... V otázke platného vydržania spornej časti pozemku odvolací súd zhodne so súdom\nprvého stupňa vychádzal z uznesenia NS SR č. k. 7 MCdo 7/2012-327 z 29. 01. 2014,\nrešpektujúc právny názor dovolacieho súdu, ktorý je pre okresný ako aj odvolací súd\nv prejednávanej veci záväzný. Pritom dovolací súd a v intenciách ním vysloveného\nprávneho názoru súd prvej inštancie jednoznačne posúdil obdobie pred 1. 1. 1992, kedy\nžalovaným patrilo právo osobného užívania ako obdobie oprávnenej držby, ktoré\n10\n\ns poukazom na ust. § 872 ods. 6 OZ možno započítať pre účely vydržania do 10-ročnej\nzákonom požadovanej lehoty.\n... Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaným v rade 1/ a 2/ bol rozhodnutím\nbývalého Okresného národného výboru v Žiline č. Fin 876/1981-72/3 zo 17. 08. 1981\npridelený bezodplatne do osobného užívania pozemok - parcela č.\n\nEN na výstavbu\n\nrodinného domu v radovej zástavbe, na ktorom na základe stavebného povolenia, vydaného\nbývalým Mestským národným výborom v Žiline č. ÚP 893/C-3307/85 postavili žalovaní\nv rade 1/ a 2/ rodinný dom, pričom pri samotnej realizácii stavby a prislúchajúceho\noplotenia došlo aj k reálnemu zabratiu a užívaniu spornej časti pozemku žalobkyne. Keďže\nužívanie EN parcely č.\n\nv danom rozsahu od začiatku stavebných prác právny\n\npredchodca žalobkyne nenamietal, žalovaní ju užívali v dobrej viere, že sa jedná výlučne\no EN parcelu č.\n\nvo výmere ako im bola pridelená pre výstavbu rodinného domu.\n\n... K otázke charakteru oprávnenej držby pri práve osobného užívania pozemku\nodvolací súd dodáva. Občiansky zákonník v znení pred novelou č. 509/1991 Zb. pojem\n„vecné právo“ nepoužíval. Napriek tomu je nesporné, že právo osobného užívania pozemku\n§ 198 a nasl. OZ v znení pred novelou č. 509/1991 Zb. malo charakter vecného práva.\nTo vyplýva z jeho časovej neobmedzenosti, z toho že prechádzalo na dedičov a nemohlo byť\njednostranne vypovedané. Právo osobného užívania pozemku bolo právom pripúšťajúcim\ntrvalý výkon. Na základe toho i súdna prax vyvodila, že právo osobného užívania pozemku\nbolo spôsobilým predmetom držby práva a vzhľadom na to, že oprávnený držiteľ práva\nosobného užívania pozemku mal k 1. 1. 1992 rovnaké práva ako osobný užívateľ pozemku,\nstal sa aj oprávnený držiteľ práva osobného užívania v dôsledku transformácie tohto práva\njeho vlastníkom (Rc 72/2006).»\nPokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie „záväznosti a nezrušiteľnosti\nprávoplatných rozhodnutí...“ tým, že najvyšší súd svojím uznesením zrušil rozsudok\nkrajského súdu z 26. septembra 2011 a rozsudok okresného súdu z 22. septembra 2010,\nkrajský súd uviedol, že mu „je známe stanovisko pléna Ústavného súdu SR z 18. marca\n2015, sp. zn. PLz. ÚS 3/2015, ako aj spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov\n11\n\nSR 8/2015 pod č. 93 k otázke prípustnosti mimoriadneho dovolania, no v prejednávanej veci\nje potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že tu rozhodoval dovolací súd, ktorého rozhodnutie\nje vzhľadom na výsledok dovolacieho konania pre súdy nižšieho stupňa, t. j. tak pre okresný\nsúd ako aj súd odvolací záväzné. Odvolaciemu súdu ako súdu nižšej inštancie neprináleží\nprávomoc s poukazom na existujúce zjednocujúce stanoviská vyhodnocovať prípustnosť\npodaného mimoriadneho dovolania, ktorá otázka bola navyše posúdená priamo dovolacím\nsúdom, či posudzovať zákonnosť rozhodnutia dovolacieho súdu v prejednávanej veci.“.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľky o duplicitnom priznaní vlastníckeho práva\nk spornej časti nehnuteľnosti krajský súd s ohľadom na predmet a charakter prebiehajúceho\nsporového konania konštatoval, že „spor sa týka časti nehnuteľnosti, ktorá v skutočnosti\nnebola žalovaným pridelená do osobného užívania a teda zákonnou transformáciou\nju nemohli nadobudnúť do vlastníctva, ale titulom nadobudnutia do vlastníctva bolo práve\nsamotné vydržanie“.\nPri hodnotení rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal z ustáleného právneho\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nrozhodnutie\n\nsúdu\n\nprvej\n\ninštancie\n\na\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvoinštančného aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nVzhľadom na obsahovú spojitosť rozsudku krajského súdu z 28. marca 2017\ns rozsudkom okresného súdu z 20. apríla 2016 a v nadväznosti na už citovanú judikatúru\npovažoval ústavný súd za potrebné v ďalšom poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia\nrozsudku okresného súdu z 20. apríla 2016, v ktorej okresný súd uviedol:\n«Odporcom bol rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru zo dňa\n17. 8. 1981 pridelený do osobného užívania pozemok − parcela č.\n\nEN, kat. územie\n\nna výstavbu rodinného domu v radovej zástavbe, ku ktorému uzavreli 23. 9. 1981\ns bývalým Mestským národným výborom − finančný odbor − Žilina dohodu o zriadení\npráva osobného užívania pozemku. Mestský národný výbor v Žiline vydal odporcom\n12\n\n24. 6. 1985 pod č. ÚP 893/C-3307/85 stavebné povolenie na stavbu radového\njednopodlažného rodinného domu na pozemku − parcela č.\n\ns tým, že stavba\n\nbude umiestnená podľa situácie osadenia, ktorá tvorí súčasť projektovej dokumentácii.\nOd tohto dňa odporcovia, podľa ich tvrdenia, užívali aj spornú časť pozemku a začali\nrealizovať\n\nstavbu\n\nradového\n\nrodinného\n\ndomu\n\nčo predchádzajúci vlastník susedného pozemku (\n\n(kolaudovaného\n\nv\n\nroku\n\n1994),\n\n, ktorý ho na základe kúpnej\n\nzmluvy uzavretej v roku 2000 predal navrhovateľke) nenamietal a počas celého obdobia\nkedy pozemok vlastnil nemal žiadne námietky, že by odporcovia rušili jeho vlastníctvo\na zasahovali do jeho pozemku. Tieto tvrdenia odporcov navrhovateľka nespochybňovala.\nOdporcovia sa ujali na základe dohody o zriadení osobného užívania pozemku a následne\nvydaného stavebného povolenia držby pozemku o väčšej výmere, než ktorý im bol pridelený,\nnešlo však o podstatné prekročenie výmery pozemku (9 m2), ktoré by im pri zachovaní\nobvyklej opatrnosti muselo byť zrejmé, alebo im zrejmé byť mohlo, a ktoré by spôsobovalo\npochybnosti o ich práve držby. Keďže odporcovia užívali spornú časť pozemku − vstúpili\ndo jeho reálnej držby dňom 24. júna 1985 (kedy im bolo vydané stavebné povolenie\nna stavbu rodinného domu) t. j. pred 1. januárom 1992, mohli sa domnievať, že im (aj)\nk tomuto pozemku vzniklo právo osobného užívania, teda išlo o „oprávnenú držbu“.\nOdporcovia sporný pozemok užívali aj po 1. januári 1992, keď sa mohli domnievať (mohli\nbyť v dobrej viere), že sú jeho vlastníkmi (na základe transformácie práva osobného\nužívania), teda v prípade, ak odporcovia spornú časť pozemku užívali od 1. 1. 1992 v dobrej\nviere, že sú jeho vlastníkmi a do 1. 1. 1992 v dobrej viere, že im (aj k nemu) vzniklo právo\nosobného užívania, treba do desaťročnej vydržacej doby započítať aj jeho držbu pred\n1. januárom 1992. Odporcovia spornú časť nehnuteľnosti užívali v dobrej viere, že im\n„právo patrí“ a to do 1. januára 1992 právo osobného užívania a po 1. januári 1992 právo\nvlastnícke. Desaťročná vydržacia doba počas ktorej odporcovia neboli nikým rušení\nuplynula po 1. januári 1992 − 24. júna 1995 a k uvedenému dátumu odporcovia nadobudli\nvlastnícke právo k spornej časti vydržaním, nakoľko boli splnené všetky zákonom stanovené\npodmienky − 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby,\n3. spôsobilý predmet vydržania.»\n\n13\n\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia rozsudku krajského súdu v spojení\ns odôvodnením rozsudku okresného súdu, vo väzbe na obsah sťažnostnej argumentácie\nsťažovateľky dospel k záveru, že označené rozhodnutia všeobecných súdov ústavne\nakceptovateľným spôsobom zodpovedali všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu v spojení s rozsudkom\nokresného súdu nemožno hodnotiť ako arbitrárne.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu\nvyplýva, že rozhodujúcim dôvodom, ktorý viedol k procesnému neúspechu sťažovateľky,\nbolo unesenie dôkazného bremena zo strany žalovaných v otázke preukázania existencie\nzákonných dôvodov nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej časti pozemku vydržaním.\nKrajský súd preskúmal opodstatnenosť skutkových a právnych záverov okresného\nsúdu, uviedol, kedy a na základe akej právnej skutočnosti vstúpili žalovaní do oprávnenej\ndržby spornej časti nehnuteľnosti, ako vyhodnotil dĺžku oprávnenej držby žalovaných\ntýkajúcu sa označenej časti nehnuteľnosti, pričom správnosť aplikácie príslušných\nustanovení Občianskeho zákonníka vyhodnotil v kontexte jeho historických zmien\nvo vzťahu ku konkrétnej právnej situácii strán sporu, resp. ich právnych predchodcov.\nNapriek tomu, že krajský súd osobitne nereagoval na všetky sťažovateľkou uvádzané\nskutkové a právne tvrdenia, ústavný súd zastáva názor, že sa dostatočným spôsobom\nvyrovnal\n\ns\n\npodstatnými\n\nnámietkami\n\nsťažovateľky\n\nuvedenými\n\nv\n\njej\n\nodvolaní,\n\nako aj so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Krajský súd v odôvodnení svojho\nrozsudku uviedol postup, akým dospel k tomuto rozhodnutiu, zrozumiteľne objasnil\nzákonné podmienky inštitútu vydržania vlastníckeho práva a otázku dobromyseľnosti\nžalovaných hodnotil objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska žalovaných.\nÚstavný súd za týchto okolností nemá ústavne relevantný dôvod a ani oprávnenie\nna to, aby prehodnocoval skutkové a právne závery krajského súdu a tieto následne\npodroboval ústavnoprávnej korekcii. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom\n14\n\nuvedeným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti tohto názoru a ani nezakladá oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť názor krajského súdu svojím vlastným.\nÚstavný súd neakceptoval ani argumentáciu sťažovateľky, ktorou namieta, porušenie\n„záväznosti a nezrušiteľnosti právoplatných rozhodnutí...“ tým, že najvyšší súd svojím\nuznesením zrušil rozsudok krajského súdu z 26. septembra 2011 a rozsudok okresného súdu\nz 22. septembra 2010. Krajskému súdu „vyčíta“, že túto skutočnosť nevyhodnotil\npri svojom rozhodovaní v súlade s jej predstavou. Ústavný súd v súvislosti s touto\nnámietkou sťažovateľky odkazuje na príslušnú časť odôvodenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu (pozri napr. s. 11 – 12 tohto uznesenia), v rámci ktorej sa podľa názoru\nústavného súdu krajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal s právnou\notázkou nastolenou sťažovateľkou.\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že argumentácia sťažovateľky\nje len opakovaním jej predchádzajúcej odvolacej argumentácie, v rámci ktorej polemizovala\nso skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozsudku krajského súdu,\na je výlučne výrazom jej odlišného skutkového a právneho hodnotenia veci, aké zastávajú\nvšeobecné súdy, do posúdenia ktorého ústavný súd s poukazom na už uvedené nie je ani\noprávnený, ani povinný vstupovať (m. m. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010), pretože\nsťažovateľkou uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia krajského súdu,\nktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť\nvyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu hmotných práv sťažovateľky (čl. 20 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu) ústavný súd konštatuje, že všeobecné\nsúdy, rešpektujúc ústavnoprocesné princípy garantujúce základné právo účastníkov konania\nna súdnu ochranu, podľa názoru ústavného súdu v konaní o ochranu tohto práva a v spojení\ns ním posúdili aj namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Ústavný súd dospel k záveru,\nže aj z hľadiska posúdenia týchto práv nebol postup krajského súdu v spojení s postupom\n15\n\nokresného súdu ani svojvoľný. ani arbitrárny a ich rozhodnutia sú aj z pohľadu poskytnutej\nochrany týchto práv ústavne udržateľné.\nZ už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vydržanie", "držba-oprávnená", "vlastníctvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45f5571a-5a8b-463e-bfe1-08bd421d7d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "24e1cd41-7797-477a-9bbe-7b1bd34872ce:2c3df4c1-a622-4273-a2ee-4abc6927712c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:9012899307.1", "spisova_znacka": "7MCdo/7/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/7/2012 z 28. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-28", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:9012899307.1"}, {"guid": "403d8688-b0f5-45d5-8a9e-917dde206907:f465b02c-5a8e-4299-8b96-906191b9ffca", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4413208695.1", "spisova_znacka": "5Co/343/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/343/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413208695.1"}, {"guid": "b05025df-c65e-4cf9-ad16-fa6baff5b30a:92d1e29b-48c7-4050-97e1-f280e25e1d12", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3011899475.1", "spisova_znacka": "5Co/55/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/55/2011 z 26. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-03-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3011899475.1"}], "citovane_v": []}