{"guid": "ussr:41307932-9d1b-4f7c-9a59-02151e18321f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/2017 z 19. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 56/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.56.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41307932-9d1b-4f7c-9a59-02151e18321f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.56.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.56.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.56.2017.1/text", "citacie_n": 67, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 56/2017-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, Advokátska kancelária,\nBernolákova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom č. k. 4 P 181/2012-920 zo 4. februára 2016 a rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 19 CoP 19/2016-951 z 24. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,odmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto\nnad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 P 181/2012-920 zo 4. februára 2016 (ďalej len\n\n„napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 19 CoP 19/2016-951 z 24. mája 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k.\n7 P 11/2010-77 z 27. septembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. októbra 2010,\nbola mal.\n\nzverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju má zastupovať\n\na spravovať jej majetok. Súčasne bola uložená sťažovateľovi ako otcovi maloletej\npovinnosť prispievať výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,\nneplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona. V čase prijatia tohto rozhodnutia bol sťažovateľ\nvo výkone trestu odňatia slobody, kde nastúpil v auguste 2008, t. j. v čase, keď mala\nmaloletá\n\n2,5 roka. Sťažovateľ bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody\n\nv júni 2011. Dieťa malo v tom čase 5 rokov.\n2.1 Sťažovateľ po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody podal 25. júla 2012 na\nokresnom súde návrh vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej\n(toto nové konanie začaté na základe podania sťažovateľa bolo na okresnom súde vedené\npod sp. zn. 4 P 181/2012). Podaním z 15. apríla 2013 zmenil sťažovateľ pôvodný návrh tak,\nže žiadal, aby okresný súd zmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti o maloletú\ntak, že ju odníme z výlučnej starostlivosti matky a zverí ju do striedavej osobnej\nstarostlivosti rodičov. Na pojednávaní 18. februára 2014 založil sťažovateľ do súdneho\nspisu ďalšiu zmenu návrhu, pričom návrh zmenil čiastočne, avšak opäť požadoval zrušiť\nvýlučnú starostlivosť matky o maloletú a zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti\nrodičov. Na pojednávaní konanom 9. apríla 2015 sťažovateľ uviedol, že zotrváva na návrhu\nz 15. apríla 2013, ktorý však mylne označil ako návrh na zverenie maloletej do striedavej\nosobnej starostlivosti rodičov s tým, že ide o návrh na úpravu styku otca s maloletou\n. Matka s návrhom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti\nnesúhlasila z dôvodu, že to nie je v prospech maloletej, ale práve naopak.\n2.2 Okresný súd vzhľadom na závery znaleckého posudku nariadil v priebehu\nkonania 31. mája 2013 na návrh sťažovateľa predbežné opatrenie č. k. 4 P 181/2012-182.\nNa základe tohto mal sťažovateľ právo stretávať sa s maloletou vždy v stredu od 14.00 h do\n\n2\n\n16.00 h za účasti\n\n, psychológa Úradu práce sociálnych vecí\n\na rodiny v\n\n, za tam uvedených podmienok.\n\n2.3 Čiastočným rozsudkom č. k. 4 P 181/2012-407 z 18. februára 2014 okresný súd\nuvedené predbežné opatrenie zrušil a nariadil nové, podľa ktorého mal otec právo stretávať\nsa s maloletou\n\nvždy prvý štvrtok v mesiaci v čase od 14.30 h do 16.00 h\n\nv priestoroch Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v\n\nza účasti\n\ntoho istého psychológa. Rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť v spojení\ns príslušným rozhodnutím krajského súdu.\n2.4 V priebehu konania podaním z 10. februára 2015 podala matka návrh na zákaz\nstyku sťažovateľa s maloletou\n\ns odôvodnením, že dieťa chodí na stretnutia\n\nso sťažovateľom s nechuťou a absolvuje ich len preto, lebo musí.\n2.5 Okresný súd napokon vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom, kde\nv rámci napadnutého rozsudku výrokom I návrh na úpravu styku sťažovateľa s maloletou\nzamietol, výrokom II návrh sťažovateľa na nariadenie výchovných opatrení\nzamietol, výrokom III návrh matky na zákaz styku zamietol a výrokom IV návrh\nsťažovateľa na ustanovenie majetkového opatrovníka zamietol.\n2.6 Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil napadnutý rozsudok okresného\nsúdu v napadnutej časti ‒ vo výroku I, ktorým návrh na úpravu styku súd zamietol,\na vo výroku II, ktorým návrh sťažovateľa na nariadenie výchovných opatrení zamietol.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:\n«Krajský súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom, ktorý\npovažoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil aj správny záver a krajský súd sa v plnom\nrozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu\nv napadnutom rozsudku a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. Na zdôraznenie\nsprávnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:\nV zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo\ndieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný\nkontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.\n\n3\n\nPrávo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4\nÚstavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na\nrodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa\npremietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval,\nže je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo\nodtrhnuté od svojich koreňov /Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia no.74969/01/, resp. že dieťa\nmá právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť\nsvoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého\nrodiča /Hansenová v. Turecko, Aplikácia no. 36141/97/.\nVo všetkých konaniach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa, bez ohľadu na spôsob,\nako môže konanie začať, sa sleduje v činnosti súdu záujem dieťaťa a to tým, že ustanovenie\n§ 120 ods. 2 OSP zakotvuje povinnosť súdu vykonať aj ďalšie dôkazy s cieľom čo\nnajúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.\nOkresný súd sa dôsledne riadil citovaným ustanovením a v konaní vykonal rozsiahle\ndokazovanie. Správne vec právne posúdil, dostatočne vykonal dokazovanie a správne zistil\nskutkový stav.\nZo zistených skutočností správne okresný súd rozhodol, keď sa maloleté dieťa\nodmieta stretávať so svojim otcom, pričom nebolo preukázané, že príčinou negatívneho\npostoja maloletého dieťaťa by bolo správanie či úmyselné ovplyvňovanie zo strany matky.\nKonanie a postoj otca nesmie viesť k presadeniu násilnej zmeny prejavov vôle maloletého\ndieťaťa ani napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu zo strany matky. Znalci\nustanovení v predmetnom konaní jednoznačne popísali skutočnosti rozhodné pre posúdenie\ndanej veci, keď matka i dieťa sa museli sami vysporiadať s neprítomnosťou otca,\nv rozhodnom vývinovom období. Maloletá\n\nmala v tom čase 3 roky. Toto obdobie\n\nznalec vyhodnotil ako relevantné obdobie, keď medzi 2. a 6. rokom života sa diferencuje\nvzťah dieťaťa od matky k otcovi, resp. k iným osobám a v tomto období to bol otec, ktorý\nnebol prítomný pre potreby dieťaťa. Dieťa si dokáže spomenúť samostatne na prvé zážitky\npo 3. roku života, pričom\n\ntieto zážitky z otca nemá /nemá autentické negatívne ani\n\npozitívne zážitky/. Nízka úspešnosť stretnutí otca s dieťaťom bola ovplyvnená neochotou\nmatky spolupracovať ako i neprimeranými zásahmi otca a iných osôb /často na podnet\notca/. Znalec\n\nv znaleckom posudku uviedol, že zážitky maloletej s otcom\n\n4\n\nuž nie sú dostatočne živé, aby mohli prekonať odmietavý postoj matky voči otcovi. Záujem\nmaloletej o vzťah s otcom nenapreduje spontánne a nútené vyžadovanie si podpory od\nmaloletej vyvoláva u\n\nopačné tendencie a to je odpor k otcovi. Otec dieťaťa nie je\n\ndostatočne vnímavý k aktuálnemu stavu ich vzťahu, schopnosti maloletej prijímať jeho\nvýchovné opatrenia a nemá dostatočnú sebareflexiu pri riešení pocitu nespravodlivosti voči\njeho osobe pri súdnych konaniach s matkou. Otec v súčasnosti nedokáže svoju dcéru\nvychovávať, pretože maloletá nemá k nemu dôveru a citový vzťah je u nej potlačený /viď\nNález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 13.10.2015, sp. zn. III. ÚS 3462/14\nvýchovné pôsobenie rodiča na dieťa nikdy nesmie prekročiť racionálnu hranicu a malo by\nrešpektovať rozhodnutie dieťaťa tak, aby boli naplnené požiadavky stanovené v čl. 12 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa. /Samostatný styk otca s dieťaťom je v súčasnosti\nnerealizovateľný, potrebná je prítomnosť matky. Rešpekt matky zo strany otca je\nvýchodiskom k získaniu jej dôvery. Zvýšená dôvera a pocit bezpečia pri otcovi/ ako bývalom\npartnerovi/ na strane matky budú viesť k obdobnému prežívaniu na strane dieťaťa.\nV písomne podanom dodatku k znaleckému posudku znalec uviedol, že otec v pohovore\nuznal, že urobil chybu, ak nástojil na striedavej starostlivosti. Vyjadril sa, že by sa rád\nstretával s dcérou za takých podmienok, aby to pociťovala ako niečo prirodzené.\nRovnako ďalší znalec, ustanovený v predmetnom konaní,\n\n,\n\nskonštatoval, že dieťa je indoktrinované matkou a opakovane senzibilizované otcovým\nnecitlivým ofenzívnym riešením obnovenia vzťahu. Výsledok je spoločným dielom oboch\nrodičov. Styk otca s dieťaťom za jestvujúcich okolností je nežiaduci a kontraproduktívny.\nPokusy o styk alebo mediáciu sú kontraindikované. V prípade neakceptovania záverov\nposudku otcom dieťaťa a eskalovanie ďalšieho kola malicherných podaní znalec odporúča\nsúdu krajné riešenie - zákaz styku. Záverom odvolací súd cituje znalca: „Treba počúvať, čo\nhovorí maloletá a prestať špekulovať, odkiaľ to má, kto jej to kázal povedať. Nie je pravda,\nže\n\nvzťah s otcom len prospeje, nie je pravda, že jej ťažkosti si vymýšľa matka, či\n\ndoktor\n\n. Jej stav si vyžaduje odvahu k radikálnemu riešeniu: žiadny kontakt\n\ns otcom.\n\nsa približuje k veku, kedy deti začínajú problémy v rodine riešiť\n\nsuicídiom /vedomé a úmyselné ukončenie vlastného života/! Spočiatku pochopiteľná snaha\notca nadviazať citový vzťah s dcérou z obdobia pred uväznením bola neúspešná. Postupne\n\n5\n\nsa pretransformovala na nezmyselnú vojnu, vojnu oproti každému, kto zastáva vo veci styku\ns dcérou iné stanovisko ako otec.\nZo všetkých vyššie uvedených skutočností zistených okresným súdom je odvolací súd\ntoho názoru, že znalecké posudky a výsluch maloletého dieťaťa jednoznačne potvrdili, že\nakékoľvek snahy otca o obnovenie vzťahu k dieťaťu vedú k zvýšenému odporu\na neurotickému napätiu pri jeho prítomnosti, resp. anticipácii stretnutia. Stretnutia otca\ns dieťaťom za takýchto podmienok a postojoch sú nevhodné a škodlivé. Otec by si mal\nuvedomiť, že maloleté dieťa bolo počas súdneho konania podrobené opakovane výsluchom\nznalcov, vypovedalo pred súdom, stretnutia sa realizovali za prítomnosti psychológa\nz Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Maloleté dieťa je vo veku, kedy veľmi citlivo vníma\nvšetky podnety.\nV súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby\nktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinnosti všetkými prostriedkami /v tomto\nsmere odvolací súd poukazuje na viaceré nálezy Ústavného súdu Českej republiky, Nález\nÚstavného súdu Českej republiky zo dňa 19.04.2016, sp. zn. II. ÚS 3489/15, Nález\nÚstavného súdu Českej republiky zo dňa 16.06.2015, sp. zn. II. ÚS 2943/14, Nález\nÚstavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014, sp. zn. I. ÚS 2482/13, Nález\nÚstavného súdu Českej republiky zo dňa 13.10.2015, sp. zn. III. ÚS 3462/14/.\nAk zmení postoj otec, zmení postoj i matka a následne maloleté dieťa. Znalecké\nposudky dali relevantné odpovede na všetky otázky na styk otca s maloletým dieťaťom.\nChronológiou udalostí vytvorili obraz, ako došlo k postupnému negatívnemu postoju\nmaloletého dieťaťa k stretávaniu sa s otcom.\nDokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára\npoznatky potrebné pre rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,\nv sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú\npotrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd v občianskom\nsúdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je\npovinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu /§ 120\nods. 1 O.s.p./, a nie účastníkov konania. Princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred\nsúdmi je v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňujúce sudcovi vykonať len\n\n6\n\ntie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Do obsahu tohto\nzákladného práva nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia\nsúdu ním navrhnutých dôkazov /napr. I. ÚS 75/96,1. ÚS 64/97,1.ÚS 98/97/.\nOkresný súd k zhodnoteniu výsluchu maloletého dieťaťa pristupoval diferencovane,\nzvážil jeho dosah najmä s ohľadom na vek, rozumovú ale i emocionálnu vyspelosť v spojení\nso zisteným skutkovým stavom ho aj správne vyhodnotil. Pokiaľ ide o námietky otca\ntýkajúce sa spôsobu realizovaného výsluchu maloletého dieťaťa, je potrebné uviesť, že je\nprávom súdu posúdiť a rozhodnúť, akým spôsobom /závisiacim od všetkých ním posúdených\nokolností prípadu/ výsluch maloletého dieťaťa vykoná. Výsluch maloletého dieťaťa bol\nvykonaný v prítomnosti súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka ako i za prítomnosti\nznalca.\nSám znalec uviedol, že maloleté dieťa vypovedalo v prívetivom prostredí, reagovala\nspontánne, bez tenzie, samostatne formulovalo svoje odpovede. Okresný súd zvolením formy\nzisťovania názoru maloletého dieťaťa postupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 2 Cdo\n234/2012 /viď. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2014, sp. zn.\nIV.ÚS 100/2014/, ale i v súlade so zákonnou procesnou úpravou /§ 100 ods. 3 O.s.p./.\nDo obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru\nnepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov /II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03/. Výbor OSN pre práva dieťaťa uznáva, že je nutný určitý stupeň flexibility\nv aplikácii princípu „želanie dieťaťa“, pričom najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní\nvysokú prioritu /nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3216/13 zo dňa\n25.09.2014/.\nNámietky otca, že sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal\ns dôkaznými prostriedkami predloženými v priebehu konania, nie sú dôvodné. Okresný súd\nsprávne uviedol, že vyjadrenia predložené otcom sú získané výlučne na základe objednávky\notca a vypracované na základe jeho jednostranných informácií. Vychádzali len\nzo subjektívneho popisu situácie otcom maloletej, bez vyšetrenia dieťaťa i oboch rodičov\na zhodnotenie danej situácie nemá žiadnu výpovednú lehotu. Odvolací súd poukazuje na\nodborné vyjadrenie Metodicko-výskumného kabinetu výchovného a psychologického\nporadenstva a prevencie pri VÚDPaP v Bratislave, keď závery urobili na základe\n\n7\n\nobsahovej analýzy verejných listín a doplňujúcich informácií otca. Doc.\n, občianske združenie ASCEND, vo vyjadrení zo dňa 30.09.2015 uviedla,\nže dňa 17.01.2014 vypracovala odborné vyjadrenie a následne dňa 31.03.2014 doplnenie\nodborného vyjadrenia a žiadala, aby okresný súd na podané stanovisko zo dňa 17.01.2014\na doplnené 31.03.2014 neprihliadal. Na tieto skutočnosti poukázal i znalec, ktorý uviedol,\nže manipulatívne kladenie otázok rôznym odborníčkam a škandalizovanie MUDr.\nboli mimoriadne zlé nápady, ktoré eskalovali konflikt a viedli k extrémnemu\nzatvrdnutiu stanoviska matky.\nPokiaľ otec v podanom odvolaní poukazuje na prieťahy v súdnom konaní, keď o jeho\nnávrhu nebolo rozhodnuté v lehote 6 mesiacov, odvolací súd poukazuje na to, že\nposudzovanie otázky prieťahov v konaní nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu,\npodľa § 212 ods. 2 písm. a O.s.p.\nNie je dôvodná námietka otca, že okresný súd nevykonal dôkaz - výsluch znalca.\nSprávne vyhodnotil okresný súd, keď tento dôkaz nevykonal z dôvodu jeho neúčelnosti\na nehospodárnosti. Celý súhrn dôkazných prostriedkov vykonal okresný súd v zmysle\npožiadaviek účastníkov konania ako i v záujme maloletého dieťaťa, keď v konečnom\ndôsledku prihliadol na názor a vyjadrenie maloletej. Je potrebné stabilizovať stav dieťaťa,\nodbremeniť ho od tlaku, vyvíjaného na jeho psychiku a poskytnúť mu dostatočný časový\npriestor na prejavenie svojich citov slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany\ndruhého rodiča. Závery znalca\n\nsú tak závažné, že by si mali\n\nobaja rodičia uvedomiť naliehavosť situácie a pristupovať k potrebám maloletého dieťaťa\ncitlivo a zodpovedne.\nPodľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť\nrozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských\npráv a povinností.\nPodľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť\nprvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej\nverejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo\nzákonodarnými orgánmi.\nPodľa článku 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou\nstranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory,\n\n8\n\nprávo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú,\npričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku\na úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom\nsúdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom\nzástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade\ns procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.\nPokiaľ otec žiadal, aby súd postupoval v zmysle ust. § 26 Zákona o rodine a mal\nzmeniť osobnú starostlivosť a zabezpečiť maloletej stabilné výchovné prostredie, v tomto\nsmere odvolací súd poukazuje na vykonané rozsiahle dokazovanie ako i nedôvodnosť\npredmetného návrhu, keď v konaní nebolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene\npomerov a matka opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi - otcovi\nstyk s maloletým dieťaťom /viď rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Scozzari a Giunta proti Taliansku zo dňa 13. júla 2000, č. 39221/98 a 41963/98,\nkeď je potrebné posúdiť všetky relevantné kritériá samostatne a v záujem maloletého\ndieťaťa pre jeho všestranný rozvoj, minimalizácia zásahu do jeho rodinného života/.\nII. Okresný súd správne postupoval, keď návrh otca na uloženie výchovných\nopatrení: napomenutie, nariadenie dohľadu, povinnosť podrobiť sa odbornému\npsychologickému poradenstvu a sociálnemu poradenstvu prostredníctvom mediátora ako\nnedôvodný v celom rozsahu zamietol. Zákonné ustanovenie § 37 a nasl. Zákona o rodine\numožňuje uloženie výchovných opatrení nielen matke, ale aj tretím osobám, keď je\npreukázané, že svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu.\nV predmetnom konaní neboli preukázané vyššie uvedené skutočnosti, teda že sestra\nmaloletej, stará matka či riaditeľka základnej školy ohrozujú výchovu maloletej. V tomto\nsmere odvolací súd poukazuje na priame príbuzné osoby maloletého dieťaťa, ktoré sú\ns dieťaťom v dennom kontakte a matke pomohli v období, keď zostala s dieťaťom sama\n/pomoc matke počas choroby dieťaťa, prázdnin, počas výkonu zamestnania matkou a pod.\nOtec v konaní nepreukázal ani konanie riaditeľky školy, ktorá by svojím správaním\nnarúšala riadnu výchovu maloletého dieťaťa a starostlivosť zo strany otca.\nNie je dôvodný návrh otca na uloženie dohľadu nad výchovou maloletého dieťaťa,\nkeď pre uloženie tohto výchovného opatrenia neboli splnené zákonom stanovené\n\n9\n\npodmienky, nevhodné správanie dieťaťa, správanie rodičov, resp. matky, závažné\nnarušovanie alebo ohrozovanie výchovy dieťaťa.\nPsychologické poradenstvo vykonávajú psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri\norgánoch sociálnoprávnej ochrany detí. Súčinnosť akreditovaných subjektov alebo iných\nprávnických alebo fyzických osôb môže zabezpečiť orgán sociálnoprávnej ochrany detí\npodľa ust. § 13 zákona č. 305/2005 Z.z., avšak toto ustanovenie viaže ich povinnosť\nsúčinnosti len na ukladanie výchovných opatrení, v ich špeciálnej právomoci podľa tohto\nzákona /nie podľa Zákona o rodine/. Odvolací súd rovnako ako okresný súd posúdil\nnedôvodnosť ďalšieho výchovného opatrenia navrhovaného otcom a to podrobenia sa\npsychologickému poradenstvu či mediácii, nakoľko by to nebolo v záujme maloletého\ndieťaťa, išlo by o kontraproduktívny pokus, iracionálne konanie s využitím akýchkoľvek\nprostriedkov k presadzovaniu svojho želania otcom. Rovnako odvolací súd neprihliadal na\nlekársku správu\n\n, detského psychiatra s odporúčaním využitia\n\nsociálno-pobytových zariadení /opakované krátkodobé pobyty, napríklad v krízovom centre/\nnakoľko znalec jednoznačne uviedol, že ďalšie pokusy o styk otca s dieťaťom sú\nkontraindikované.\nNie je možné sankčnými nástrojmi presadzovať násilné zmeny prejavov vôle\nmaloletého dieťaťa k styku s otcom a to za situácie, keď k zmene nedošlo ani napriek\npôsobeniu matky, orgánu sociálno-právnej ochrany detí, za súčinnosti znalcov či priamo\nzo strany súdu prostredníctvom pohovoru s maloletým dieťaťom. Výchovné pôsobenie\nrodiča na dieťa nikdy nesmie prekročiť racionálnu hranicu a malo by rešpektovať právo\ndieťaťa tak, aby boli naplnené požiadavky stanovené v čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa. Pokiaľ nie je možné dieťa presvedčiť i napriek adekvátnemu výchovnému\npôsobeniu, že má ísť k otcovi, sankčné pôsobenie súdu tak postráda reálny objekt, teda vôľu\novplyvniteľnú v ľudské konanie, na ktoré by mohlo reálne pôsobiť.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.»\n3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vzniesol niekoľko námietok proti napadnutým\nrozsudkom všeobecných súdov:\n\n10\n\n3.1 (i) Námietka porušenia práva na verejné prerokovanie veci ‒ krajský súd podľa\nsťažovateľa nenariadil pojednávanie na prerokovanie odvolania. Odvolací súd tak konal\npodľa sťažovateľovej mienky v rozpore s ustanovením § 214 ods. 1 písm. c) v tom čase\nplatného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého mal obligatórne\nnariadiť pojednávanie, pretože mal konať jednak vo veciach porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania a jednak nariadenie pojednávania si vyžadoval aj dôležitý verejný záujem.\nOdvolací súd svojím faktickým postupom porušil podľa sťažovateľa jeho ústavné právo na\nspravodlivý proces zahrňujúce právo na verejné prerokovanie veci.\n3.2 (ii) Námietka porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov –\npodľa presvedčenia sťažovateľa prvostupňový súd v dôsledku nesprávneho postupu predĺžil\nkonanie spolu o 30 mesiacov. Sťažovateľ podal návrh 25. júla 2012 a prvostupňový súd\nrozhodol 4. februára 2016 napriek tomu, že v zmysle Občianskeho súdneho poriadku sa\nporučenské veci majú rozhodnúť do 6 mesiacov, resp. maximálne do 12 mesiacov.\n3.3 (iii) Námietka porušenia práva na nestranný súd ‒ podľa názoru sťažovateľa\nodvolací súd porušil aj jeho právo na nestranný súd tým, že v senáte odvolacieho súdu bola\nsudkyňa, ktorá zjavne mala pomer k veci. Konanie sp. zn. 7 P 11/2010 (v rámci ktorého\nbola v čase výkonu trestu odňatia slobody sťažovateľa maloletá\n\nzverená do osobnej\n\nstarostlivosti matky) viedla Mgr. Stanislava Miklánková, vtedy sudkyňa okresného súdu,\nktorá neskôr prešla na krajský súd. V konaní o odvolaní proti napadnutému rozsudku\nokresného súdu (konanie vedené pod sp. zn. 4 P 181/2012) na odvolacom krajskom súde\nč. k. 19 CoP 19/2016-951 rozhodovala sudkyňa Mgr. Stanislava Miklánková v senáte\nvo veci odvolania sťažovateľa proti napadnutému rozsudku okresného súdu, a to podľa\nsťažovateľa napriek tomu, že fakticky v rovnakej veci rozhodovala v minulosti na\nprvostupňovom súde.\n3.4 (iv) Námietka porušenia procesných práv – okresný súd sa podľa mienky\nsťažovateľa procesne nevysporiadal s viacerými predloženými listinnými dôkazmi ‒\nneodmietol ich a ani ich zákonným spôsobom na pojednávaní nevykonal. Napriek tomu\npodľa sťažovateľa s takýmito dôkazmi v konaní pracoval bez toho, aby mal sťažovateľ\n\n11\n\nrelevantnú možnosť sa k dôkazom vyjadriť. Okresný súd podľa sťažovateľa tiež navrhol\nniekoľko zásadných dôkazov, pričom nedal sťažovateľovi možnosť sa k návrhom vyjadriť.\nZa závažné porušenie procesných práv sťažovateľ pokladá postup okresného súdu,\nktorý zákonným spôsobom nevykonal dôkaz znaleckým posudkom\n, čiže znalecký posudok alebo jeho časť na pojednávaní neprečítal, ani účastníkov\nneoboznámil s jeho obsahom tak, ako mal obligatórne urobiť podľa § 129 ods. 1 OSP,\npretože sťažovateľ listinu spochybnil. Okresný súd podľa sťažovateľa odmietol jeho návrh\nna výsluch znalca dr.\n\nnapriek tomu, že návrh bol predložený v zákonnej lehote\n\na zákonným spôsobom, a napriek tomu, že sťažovateľ závažným spôsobom spochybnil\npravdivosť a nestrannosť znaleckého posudku.\nSťažovateľ v tejto časti sťažnosti dôvodí, že\n- dňa 17. februára 2014, teda deň pred hlavným pojednávaním, právna zástupkyňa\nmatky vložila do spisu lekársku správu pedopsychiatra\no tajnom psychiatrickom vyšetrení maloletej a návrh na vypočutie maloletej pred súdom.\nK týmto návrhom na dôkazy, ani k dôkazom samotným sa sťažovateľ nemal možnosť\nrelevantným spôsobom vyjadriť;\n- dňa 29. apríla 2014 prvostupňový súd uznesením nariadil vypracovať doplnok\nk znaleckému posudku\n\n. K tomuto dôkazu nemal sťažovateľ možnosť\n\nvyjadriť sa;\n- dňa 29. apríla 2015 okresný súd nariadil nový znalecký posudok a za znalca určil\n„vzhľadom na námietky otca k znaleckému posudku\n, resp. osobe znalca, ktorého označil za nekompetentného, súd dospel k záveru, že je\npotrebné ustanoviť do konania nového znalca“. K tomuto dôkazu a ani k dôvodom na\nustanovenie nového znalca sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa.\n3.5 (v) Námietka porušenia práva na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí ‒\nvšeobecné súdy podľa presvedčenia sťažovateľa nedostatočne odôvodnili svoje napadnuté\nrozsudky, pretože nezdôvodnili, prečo odmietli rad sťažovateľom predložených dôkazov,\npričom viaceré výroky založili podľa názoru sťažovateľa len na subjektívnych pocitoch\na neoveriteľných tvrdeniach, ktoré nemajú základ v priebehu dokazovania. Všeobecné súdy\npodľa sťažovateľa v odôvodneniach napadnutých rozsudkov prijali akúsi generálnu\n\n12\n\npremisu, podľa ktorej sú argumenty predložené sťažovateľom subjektívne a zaujaté alebo\nnedôvodné bez toho, aby všeobecné súdy riadne objasnili, z čoho vychádzali, keď daný\ndôkaz označili za nedôvodný. Rétorika všeobecných súdov, ktorá vychádzala z odkazu\nsťažovateľovi, že „je potrebné, aby otec upustil od malicherných kverulácii, prestal\npodávať nedôvodné návrhy... útočiť na\n\nblízkych ľudí... a iné“, podľa sťažovateľa\n\njasne prezentuje diskriminačný postoj všeobecných súdov voči sťažovateľovi.\n3.6 (vi) Námietka porušenia práva na rovnosť zbraní – okresný súd počas 4 rokov\nkonania bral podľa názoru sťažovateľa do úvahy iba dôkazy a argumenty predložené\nprotistranou sťažovateľa alebo vlastné subjektívne názory, ktoré nemali základ\nvo vykonanom dokazovaní. Napadnuté rozsudky oboch všeobecných súdov obsahujú podľa\nsťažovateľa výroky a tvrdenia, ktoré smerujú výhradne k osobe sťažovateľa a prezentujú\nsťažovateľa ako osobu, ktorá akoby nemala právo byť rodičom. Výroky typu „nateraz by\nmal otec nechať matku s dieťaťom vydýchnuť“ nesú podľa hodnotenia sťažovateľa\nkonotáciu, ktorá poukazuje na diskriminačný a vo veci zaujatý postoj všeobecných súdov,\nktoré neberú do úvahy ani to, že sťažovateľ so svojou dcérou nebol v kontakte už viac ako 1\nrok a za posledných 8 rokov bol s maloletou fakticky kumulatívne len niekoľko hodín.\n3.7 (vii) Námietka porušenia práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života\n‒ sťažovateľ zastáva názor, že boli porušené jeho práva na rodinný a súkromný život tým,\nže okresný súd konal ústavne neakceptovateľným spôsobom a že po viac ako 4 rokoch\nnerozhodol tak, aby jeho rodinné väzby s dcérou mohli byť obnovené. Všeobecné súdy, ako\naj orgán starostlivosti o maloletých v danej situácii podľa sťažovateľa neprijali prakticky\nžiadne opatrenia k obnoveniu vzťahu sťažovateľa s dieťaťom, napríklad nenariadili dohľad\nnad výchovou maloletého alebo neuložili rodičom využiť pomoc odborného poradenského\nzariadenia. Namiesto aktívneho prístupu v záujme zachovania rodinného života sťažovateľa\ns dieťaťom štátne orgány podľa názoru sťažovateľa dopustili, aby sa vzťah dieťaťa s ním\nako otcom ešte viac deštruoval a aby sa dieťa úplne odcudzilo.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6\nDohovoru a čl. 46 ods. 1 a ods.2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu\n\n13\n\nv Trenčíne č.k. 19CoP/19/2016-951 zo dňa 24. mája 2016 a rozsudkom Okresného súdu\nNové Mesto nad Váhom č.k. 4P/181/2012-920 zo dňa 4. februára 2016 porušené bolo.\n2. Základné právo Sťažovateľa na rešpektovanie rodinného a súkromného života\ngarantované čl. 8 Dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/19/2016951 zo dňa 24. mája 2016 a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.\n4P/181/2012-920 zo dňa 4. februára 2016 porušené bolo.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/19/2016-951 zo dňa 24. mája\n2016 a rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4P/181/2012-920 zo dňa\n4. februára 2016 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu v Novom Meste nad Váhom vracia na\nďalšie konanie.\n4. Krajský súd v Trenčíne je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie Sťažovateľovi\nvo výške 33 000.- EUR (slovom: tridsaťtritisíc eur) na účet právneho zástupcu Sťažovateľa.\n5. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania do 15 dní\nod doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.\nAlternatívne:\n1. Základné právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6\nDohovoru a čl. 46 ods. 1 a ods.2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne č.k. 19CoP/19/2016-951 zo dňa 24. mája 2016 a rozsudkom Okresného súdu\nNové Mesto nad Váhom č.k. 4P/181/2012-920 zo dňa 4. februára 2016 porušené bolo.\n2. Základné právo Sťažovateľa na rešpektovanie rodinného a súkromného života\ngarantované čl. 8 Dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/19/2016951 zo dňa 24. mája 2016 a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.\n4P/181/2012-920 zo dňa 4. februára 2016 porušené bolo.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/19/2016-951 zo dňa 24. mája\n2016 a rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4P/181/2012-920 zo dňa\n4. februára 2016 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Trenčíne vracia na ďalšie konanie.\n4. Krajský súd v Trenčíne je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie Sťažovateľovi\nvo výške 33 000.- EUR (slovom: tridsaťtritisíc eur) na účet právneho zástupcu Sťažovateľa.\n14\n\n5. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania do 15 dní\nod doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\n\n15\n\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom okresného súdu\n7. Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia jeho ústavných práv aj napadnutým\nrozsudkom okresného súdu.\n7.1 Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n7.2 Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis\nII. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n7.3 Zo sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti\nnapadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa\nv danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom rozsudku\nokresného súdu, keďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv\n\n16\n\nsťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu. Vzhľadom na túto\nskutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom krajského súdu\n8. Predmetom sťažnosti v tejto časti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej krajský\nsúd porušil jeho ústavou a dohovorom garantované práva vo veci rozhodovania o úprave\nrodičovských práv a povinností k maloletej dcére sťažovateľa z dôvodov citovaných\nv tomto uznesení v bode 3 a nasl.\n9. Ústavný súd v úvode vzhľadom na problematiku, ktorej sa napadnutý rozsudok\ntýka, konštatuje, že v súčasnosti existuje široká zhoda ‒ a to aj v medzinárodnom práve ‒\nna podporu myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa\ndetí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.\n9.1 Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj napr. Charta základných práv\nEurópskej únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi\nverejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade\nbrať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.\n9.2 Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä\ndva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí\nbyť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť\nnevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi\nvýnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov.\nNa druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia\nnesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku\npoškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko,\nč. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej\n17\n\nkomory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok\nESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].\n9.3 V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia\nsledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní\nkonkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva o. i. aj z čl. 3 Dohovoru\no právach dieťaťa.\n9.4 Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť\nprvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej\nverejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo\nzákonodarnými orgánmi.\n9.5 Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkazuje na\nsvoje uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke\nnálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni\ndoktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie Spojených národov\nprevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa,\nktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa\n(a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej\nvnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru\no právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. – Newell, P. Implementation Handbook for the\nConvention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva : UNICEF\nRegional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the\nRights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22).\nUstanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou\n(princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku\na orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných\nvnútroštátnych normatívnych právnych aktov.\n9.6 Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky\ntransponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem napr. Civilného\n\n18\n\nmimosporového poriadku (porov. napr. čl. 4, § 38, § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 365 a nasl.\na ďalšie; ďalej len „CMP“), alebo aj zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (porov. napr. čl. 5, § 23 ods. 2, § 24 ods. 2\na 4, § 44 ods. 4 a ďalšie). Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší\nzáujem dieťaťa (maloletého) v konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným\nprávom dieťaťa (maloletého) na súkromie podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2\nústavy, právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho\nvec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo\nvyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n9.7 V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné\nvychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať\na podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na\nstarostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené\nstýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti\nčo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme\ndieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého\niného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa\ntento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).\n9.8 Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom\nv zmysle už uvedených premís je potrebné zo strany konajúceho súdu (resp.\nzainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá. Ide\npredovšetkým o nasledujúce 4 kritériá:\n(i) existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti\nusilujúcimi osobami,\n(ii) miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho\nzverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby,\n\n19\n\n(iii) schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj\na fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby,\n(iv) prianie dieťaťa [porov. 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre\npráva dieťaťa č. 14 z 29. 5. 2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepšie záujmy boli\nprvoradým hľadiskom (General comment No. 14 on the right of the child to have his or her\nbest interests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/GC/14; k tomu porov. aj nálezy\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].\n10. Aplikujúc pertraktované východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd akcentuje,\nže všeobecné súdy svoje rozhodnutia o zamietnutí návrhu sťažovateľa na úpravu\nrodičovských práv a povinností k maloletej dcére odôvodnili najmä poukázaním na\nnasledujúce skutočnosti:\n(i) výsluch maloletej dcéry – maloletá dcéra prejavila odpor voči stretávaniu sa\ns otcom. Túto skutočnosť reflektoval krajský súd v napadnutom rozsudku takto:\n„... maloleté dieťa [sa] odmieta stretávať so svojim otcom, pričom nebolo preukázané, že\npríčinou negatívneho postoja maloletého dieťaťa by bolo správanie či úmyselné\novplyvňovanie zo strany matky. ... Otec by si mal uvedomiť, že maloleté dieťa bolo počas\nsúdneho konania podrobené opakovane výsluchom znalcov, vypovedalo pred súdom,\nstretnutia sa realizovali za prítomnosti psychológa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.\n... Výsluch maloletého dieťaťa bol vykonaný v prítomnosti súdom ustanoveného kolízneho\nopatrovníka ako i za prítomnosti znalca.“;\n(ii) odlúčenie maloletej dcéry od sťažovateľa v dôsledku výkonu trestu odňatia\nslobody na strane sťažovateľa ‒ krajský súd k tomu uvádza: „Znalci ustanovení\nv predmetnom konaní jednoznačne popísali skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,\nkeď matka i dieťa sa museli sami vysporiadať s neprítomnosťou otca, v rozhodnom\nvývinovom období. Maloletá\n\nmala v tom čase 3 roky. Toto obdobie znalec\n\nvyhodnotil ako relevantné obdobie, keď medzi 2. a 6. rokom života sa diferencuje vzťah\ndieťaťa od matky k otcovi, resp. k iným osobám a v tomto období to bol otec, ktorý nebol\nprítomný pre potreby dieťaťa.“;\n(iii) znalecké dokazovanie – krajský súd pri rozhodovaní veci vychádzal z viacerých\nznaleckých posudkov, z ktorých vyplýva odporúčanie znalcov minimalizovať styk otca\n\n20\n\ns maloletou dcérou z nasledovných krajským súdom artikulovaných dôvodov uvádzaných\nznalcami: „Znalec\n\nv znaleckom posudku uviedol, že zážitky maloletej\n\ns otcom už nie sú dostatočne živé... Záujem maloletej o vzťah s otcom nenapreduje\nspontánne a nútené vyžadovanie si podpory od maloletej vyvoláva u\n\nopačné\n\ntendencie a to je odpor k otcovi. Otec dieťaťa nie je dostatočne vnímavý k aktuálnemu stavu\nich vzťahu, schopnosti maloletej prijímať jeho výchovné opatrenia a nemá dostatočnú\nsebareflexiu pri riešení pocitu nespravodlivosti voči jeho osobe pri súdnych konaniach\ns matkou. Otec v súčasnosti nedokáže svoju dcéru vychovávať, pretože maloletá nemá\nk nemu dôveru a citový vzťah je u nej potlačený ... Samostatný styk otca s dieťaťom je\nv súčasnosti nerealizovateľný, potrebná je prítomnosť matky. ... [Z]nalec, ustanovený\nv predmetnom konaní,\n\n, skonštatoval, že dieťa je indoktrinované\n\nmatkou a opakovane senzibilizované otcovým necitlivým ofenzívnym riešením obnovenia\nvzťahu.\n\n...\n\nStyk\n\notca\n\ns\n\ndieťaťom\n\nza\n\njestvujúcich\n\nokolností\n\nje\n\nnežiaduci\n\na\n\nkontraproduktívny. ... V prípade neakceptovania záverov posudku otcom dieťaťa a\neskalovanie ďalšieho kola malicherných podaní znalec odporúča súdu krajné riešeniezákaz styku. Záverom odvolací súd cituje znalca: „Treba počúvať, čo hovorí maloletá a\nprestať špekulovať, odkiaľ to má, kto jej to kázal povedať. Nie je pravda, že\n\nvzťah\n\ns otcom len prospeje, nie je pravda, že jej ťažkosti si vymýšľa matka, či doktor\n\n.\n\nJej stav si vyžaduje odvahu k radikálnemu riešeniu: žiadny kontakt s otcom.\n\nsa\n\npribližuje k veku, kedy deti začínajú problémy v rodine riešiť suicídiom.“\n10.1 Krajský súd už popísané vykonané dokazovanie uzavrel hodnotením, v zmysle\nktorého „znalecké posudky a výsluch maloletého dieťaťa jednoznačne potvrdili, že\nakékoľvek snahy otca o obnovenie vzťahu k dieťaťu vedú k zvýšenému odporu\na neurotickému napätiu pri jeho prítomnosti, resp. anticipácii stretnutia“.\n10.2 Ústavný súd na tomto mieste v duchu záverov krajského súdu, objasneného\nskutkového stavu a kritérií potrebných zohľadňovať pri rozhodovaní súdov o starostlivosti\no maloletých (pozri bod 9.8) v zhode s krajským súdom postuluje, že v priebehu súdneho\nkonania bolo preukázané, že sťažovateľ nedisponoval v rozhodujúcom čase (v čase súdneho\nkonania) schopnosťou zabezpečiť v prípade zverenia maloletej dcéry do striedavej osobnej\nstarostlivosti alebo v prípade úpravy styku sťažovateľa s maloletou dcérou zdravý\n21\n\nemocionálny vývoj maloletej dcéry [kritérium zaistenia zdravého emocionálneho vývoja\ndieťaťa – pozri bod 9.8 kritérium (iii)], a to najmä v dôsledku objektívnych skutočností\n(dlhodobé odlúčenie sťažovateľa od maloletej dcéry v dôsledku výkonu trestu odňatia\nslobody na strane sťažovateľa, pričom k tomuto odlúčeniu došlo v relevantnom období\nvývoja maloletej dcéry, keď medzi 2. a 6. rokom života sa diferencuje vzťah dieťaťa od\nmatky k otcovi), ako aj subjektívnych skutočností na strane sťažovateľa (sťažovateľ nebol\nv čase súdneho konania dostatočne vnímavý k aktuálnemu stavu vzťahu s maloletou dcérou,\nk schopnosti maloletej prijímať jeho výchovné opatrenia a nemá dostatočnú sebareflexiu pri\nriešení pocitu nespravodlivosti voči jeho osobe pri súdnych konaniach s matkou. Sťažovateľ\nv čase súdneho konania nedokázal svoju maloletú dcéru vychovávať, pretože maloletá dcéra\nnemala k nemu dôveru a citový vzťah bol v tom čase u nej potlačený. Sťažovateľ navyše\nprejavoval v danom čase necitlivé ofenzívne riešenie obnovenia vzťahu s maloletou\ndcérou).\n10.3 Po ďalšie, samotná maloletá dcéra vo svojich vyjadreniach vyslovila odmietavý\npostoj k stretávaniu sa so sťažovateľom [kritérium priania dieťaťa – pozri bod 9.8 kritérium\n(iv)].\n10.4 Závery krajského súdu v napadnutom rozsudku sú akceptovateľné, nemožno ich\npovažovať za ústavne vadné alebo nekorešpondujúce s dokázaným skutkovým a právnym\nstavom prerokúvanej veci. Rovnako nemožno tvrdiť, že by krajský súd ignoroval argumenty\nsťažovateľa alebo nedal na jeho ťažiskové námietky týkajúce sa vhodnosti zverenia\nmaloletej dcéry do striedavej starostlivosti postačujúce odpovede. V tomto ohľade nemožno\ndospieť k záveru (a to ani po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie), že napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru (v zmysle\npráva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia) alebo práva na rovnosť zbraní podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy (v tom zmysle, aby boli brané do úvahy argumenty oboch sporových\nstrán; na tomto mieste je potrebné poznamenať, že sťažovateľ označil nesprávne čl. 47\nods. 2, ktorý upravuje právo na právnu pomoc; právo na rovnosť v konaní, ktorého ochrany\nsa vo svojej sťažnosti sťažovateľ domáha, je upravené v čl. 47 ods. 3 ústavy) alebo práva na\n\n22\n\nrodinný a súkromný život podľa čl. 8 dohovoru (týkajúceho sa starostlivosti o maloletú\ndcéru a práva sťažovateľa ako otca maloletej dcéry na jej výchovu a starostlivosť o ňu).\n11. Čo sa týka sťažovateľovej námietky porušenia práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, ústavný súd upozorňuje, že účel základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (tento článok ústavy však\nsťažovateľ ani len neoznačil vo svojej sťažnosti) vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej\njudikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nštátneho orgánu“ (pozri II. ÚS 26/95). Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu v čase,\nkeď bolo konanie pred okresným súdom, ale aj krajským súdom právoplatne skončené\nnapadnutými rozsudkami, a teda právna neistota sťažovateľa bola v čase podania sťažnosti\nústavnému súdu odstránená. Navyše, ako už ústavný súd v predchádzajúcej vete naznačil,\nsťažovateľ nenamietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom všeobecných súdov v konaní.\n12. K sťažovateľovej námietke porušenia práva na verejné prerokovanie veci\nnenariadením ústneho pojednávania zo strany krajského súdu na prerokovanie odvolania\nústavný súd uvádza, že uvedený postup krajského súdu bol v súlade s v tom čase platným\na účinným § 214 ods. 2 OSP. Posúdenie toho, či sú splnené zákonné podmienky na postup\npodľa § 214 ods. 1 písm. a) až d) OSP, t. j. či je potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie, či súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, či ide o konanie vo veciach porušenia\nzásady rovnakého zaobchádzania alebo či to vyžaduje dôležitý verejný záujem, a z týchto\ndôvodov sa má nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie (na ktorom by sťažovateľ\nmal právo nanášať svoje námietky a mal by právo byť na tomto pojednávaní prítomný), je\nvýsostnou úlohou konajúceho odvolacieho súdu (predsedu senátu) po zohľadnení\nskutkového a právneho stavu a ďalších špecifík veci. Ústavný súd nie je oprávnený\nzasahovať do tejto právomoci odvolacieho súdu, s výnimkou situácie, ak by došlo zo strany\nodvolacieho súdu k zjavnému excesu pri výklade a aplikácii zákona vzhľadom na skutkový\na právny stav veci, ktorý by mal zároveň vplyv na základné práva a slobody účastníkov\nkonania (porov. II. ÚS 555/2015), k čomu však v prípade sťažovateľa nedošlo. Skutkový\n23\n\na právny stav, ako aj dôkazy ustálené okresným súdom aj podľa ústavného súdu umožňovali\ntaký výklad § 214 OSP, na základe ktorého nemuselo byť vo veci prerokovania odvolania\nnariadené pojednávanie. Navyše ústavný súd aj na tomto mieste (rovnako ako\nv predchádzajúcom bode) konštatuje, že právo na verejné prerokovanie veci je zaručené\nčl. 48 ods. 2 ústavy, vyslovenie porušenia ktorého sa sťažovateľ v rámci svojej sťažnosti\nnedomáha.\n13. Posudzujúc ďalej sťažovateľovu námietku porušenia jeho práva na nestranný súd\ntým, že členkou senátu odvolacieho súdu bola sudkyňa Mgr. Stanislava Miklánková (ďalej\naj „dotknutá sudkyňa“), ktorá bola v minulosti sudkyňa okresného súdu a viedla konanie\nsp. zn. 7 P 11/2010, ústavný súd po prvé dôvodí, že sťažovateľ nepreukázal, že využil\nv rámci priebehu konania na odvolacom súde možnosť namietať zaujatosť (nestrannosť)\nsudkyne Mgr. Stanislavy Miklánkovej v zmysle § 15a OSP, o námietky zaujatosti ktorej by\nbol povinný rozhodnúť nadriadený súd. V tomto prípade tak sťažovateľ uplatnil námietku\nzaujatosti prvýkrát až pred ústavným súdom, a teda materiálne nevyužil možnosť ochrany\nsvojich práv v konaní pred všeobecným (krajským) súdom, v ktorom tak mohol (bol\noprávnený) a mal urobiť. Preto je potrebné na túto námietku sťažovateľa nazerať ako na\nzjavne neopodstatnenú, ale aj za neprípustnú.\n13.1 Po druhé, ústavný súd sa nestráni (a nič mu v tom nebráni) možnosti vyjadriť sa\nk námietke sťažovateľa aj po obsahovej stránke, a z toho dôvodu poznamenáva, že zaujatosť\nsudkyne Mgr. Stanislavy Miklánkovej (v širšom ktoréhokoľvek sudcu odvolacieho súdu)\nnemožno indikovať bez ďalšieho len na tom základe, že v minulosti dotknutá sudkyňa\nvykonávala svoju funkciu sudkyne na inštančne nižšom súde a viedla konanie (konkrétne\nišlo o konanie vedené pod sp. zn. 7 P 11/2010, v ktorom sa rozhodovalo o zverení maloletej\ndo výlučnej osobnej starostlivosti matky), ktoré síce nie je predmetom prieskumu\nnadriadeným súdom (predmetom prieskumu krajského súdu v sťažovateľovej veci bol\npostup a napadnutý rozsudok okresného súdu v konaní sp. zn. 4 P 181/2012), ale účastníkmi\nktorého boli tie isté osoby, ktoré boli následne účastníkmi iného súdneho konania na\nprvoinštančnom súde, ktorého rozhodnutie preskúmava odvolací súd a kde členkou senátu\nodvolacieho súdu je aj dotknutá sudkyňa. Pri skúmaní nestrannosti dotknutej sudkyne\nz objektívneho hľadiska [aplikuje sa objektívny test nestrannosti, ktorý nadväzuje\n24\n\nna subjektívny test a ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska\njeho nestrannosti ‒ tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj\nzdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“);\nk tomu porov. Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod\n32] neexistuje pri takto vymedzenej námietke zaujatosti zistiteľná skutočnosť, ktorá môže\nvzbudzovať pochybnosti o nestrannosti dotknutej sudkyne, keďže súvislosť medzi\npopísanými konaniami, v rámci ktorých bola zákonnou sudkyňou Mgr. Stanislava\nMiklánková, je nepriama, príliš abstraktná a špekulatívna k nadobudnutiu konkrétnejšej\nobjektívnej pochybnosti o predpojatosti dotknutej sudkyne vo veci vedenej pred krajským\nsúdom pod sp. zn. 19 CoP 19/2016, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého rozsudku\n[k tomu a contrario porov. § 14 ods. 2 OSP alebo § 49 ods. 2 CSP, podľa ktorých vylúčený\nje sudca, ktorý prejednával a rozhodoval TEN ISTÝ SPOR na súde inej inštancie (a teda nie je\nv režime iudex inhabilis vylúčený sudca, ktorý rozhodoval INÝ SPOR na nižšej inštancii, hoc\nide o tých istých účastníkov a obdobnú (napr. rodinnoprávnu) vec (napr. týkajúcu sa\nstarostlivosti o to isté maloleté dieťa)].\n14. A konečne k námietke sťažovateľa o porušení jeho procesných práv tým, že sa\nnemohol oboznámiť s listinnými dôkazmi (znalecký posudok znalca\n, a ďalšie lekárske správy a doplnky k znaleckým posudkom), a to napr. aj tým, že\nokresný súd obsah znaleckého posudku znalca\n\n, na ústnom\n\npojednávaní neprečítal, ústavný súd uvádza, že uvedené listinné dôkazy boli súčasťou spisu,\nku ktorému má sťažovateľ ako účastník konania po celý čas konania prístup, sťažovateľ mal\nvedomosť o týchto listinných dôkazoch a ich obsahu a neprečítanie obsahu znaleckého\nposudku\n\n, na pojednávaní zo strany okresného súdu nemožno\n\nhodnotiť ako porušenie ústavných práv sťažovateľa z dôvodu, že takéto pochybenie\nokresného súdu nedosahuje intenzitu porušenia ústavných procesných práv účastníka\nkonania.\n14.1 Neobstojí rovnako ani námietka sťažovateľa, že okresný súd odmietol arbitrárne\nvypočuť svedka – znalca\n\n, s ktorého znaleckým posudkom\n\nsťažovateľ nesúhlasil, a mal preto záujem znalcovi klásť na ústnom pojednávaní otázky\n(čím sa zároveň sťažovateľ prezrádza, že mal vedomosť o obsahu znaleckého posudku,\n25\n\na teda námietka o porušení jeho práv nemožnosťou oboznámiť sa s obsahom tohto\nznaleckého posudku je zjavne neopodstatnená), keďže okresný súd riadne odôvodnil\nnevypočutie svedka neúčelnosťou a nehospodárnosťou vykonania tohto dôkazu, kde navyše\ndo hodnotenia toho, či vykonanie konkrétneho dôkazu je alebo nie je hospodárne a účelné,\nnie je ústavný súd v zásade oprávnený zasahovať (s výnimkou extrémnej svojvôle pri\naplikácii právnych predpisov zo strany konajúcich súdov), keďže ide o proces dokazovania\na aplikáciu jednoduchého práva (podústavného práva/einfaches Recht) a manažovanie\nprocesu dokazovania patrí výlučne do kompetencie všeobecných súdov. Na tieto premenné\nkrajský súd v napadnutom rozsudku reagoval ústavne aprobovateľným spôsobom a ani\nv tomto smere nemožno dospieť k záveru o porušení procesných ústavných práv\nsťažovateľa.\n15. Na základe popísaných záverov ústavného súdu k jednotlivým námietkam\nsťažovateľa ústavný súd uzatvára, že nie je možné dospieť k záveru o porušení ním\noznačených ústavných práv napadnutým rozsudkom krajského súdu (a teda nebolo by\nmožné dospieť k opaku ani po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie), a preto ústavný súd\nodmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n16. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. januára 2017\n\n26", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "maloletý", "dieťa-práva dieťaťa", "rodičovské práva, rodina", "zaujatosť / predpojatosť", "dokazovanie-vykonanie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2f0e501-b562-42e2-8f57-9d0ec783ab7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.555.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2015 z 10. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.555.2015.1"}, {"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:b56612c3-303f-4c7d-b226-b794e4e75c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96 z 16. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-16", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "3ed2fd99-482c-44ce-a9db-7d8cfebb5600:86a3c1fb-7bc1-4d44-8683-730655ba5f3a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8516202059.1", "spisova_znacka": "19CoP/19/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoP/19/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8516202059.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d317b3e7-6d82-4115-83a4-44138e97237c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.625.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 625/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 625/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.625.2025.1"}, {"guid": "ussr:a3ed934a-1dc0-4369-9d48-79628e00a7d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.88.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.88.2022.1"}, {"guid": "4a623e1d-c195-4a9f-aef6-0386244c05da:42836693-21fc-4093-80a4-f50955b29e40", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4622200495.1", "spisova_znacka": "3CdoR/12/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoR/12/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4622200495.1"}, {"guid": "f9f1ddf3-8372-4994-9fc9-8fc97c221ead:bdebf251-8614-4600-acbb-f68142aaf824", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3822204576.1", "spisova_znacka": "8CdoR/9/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoR/9/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3822204576.1"}, {"guid": "4361f38c-6d02-42b9-9c00-5cd63c4a46ae:aba46040-1dde-4df9-ad6a-236a8f56202c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1520205463.1", "spisova_znacka": "8CdoR/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoR/2/2025 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1520205463.1"}, {"guid": "7c863b1d-a750-4b06-8147-75925eec55ad:b4c5c825-4708-4d68-b4a9-87f55dbee160", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8317203305.1", "spisova_znacka": "4Cdo/111/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2022 z 28. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8317203305.1"}, {"guid": "13a9e84a-8436-4a09-821c-e5f9cd240472:5e5f6c5a-b84f-4517-aa81-5fccdb15c445", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:3126206817.1", "spisova_znacka": "14CoP/232/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/232/2026 z 7. 10. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-10-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:3126206817.1"}, {"guid": "ad71a965-064f-4ee5-9d86-3302c3b8ebfc:32ee1f75-67b3-4a4c-8940-455ca05b8d6e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:3126204733.1", "spisova_znacka": "14CoP/193/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/193/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:3126204733.1"}, {"guid": "0dc466e3-a5a4-427a-a861-aafdc26cec53:13339535-d71c-4f00-9bc8-82148f946968", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2625205740.1", "spisova_znacka": "12CoP/119/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/119/2026 z 25. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2625205740.1"}, {"guid": "b78310f9-2bb7-430d-a16a-172a8434d8e7:e2b67e64-0a94-45aa-8ceb-2d174c739976", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:3124203019.1", "spisova_znacka": "13CoP/58/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoP/58/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:3124203019.1"}, {"guid": "634213b4-7f88-42b7-b8dc-d36621f7ea85:0e4034c3-eb18-4dd5-a053-f5f0bbf42a6b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:7925200275.1", "spisova_znacka": "4CoP/37/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoP/37/2026 z 16. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:7925200275.1"}, {"guid": "10e4b97a-a379-4457-81bd-bb1ee1dea296:c0a6476b-b1d9-4f8d-ab47-3fcc5ebb2fdd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6724203777.2", "spisova_znacka": "14CoP/95/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/95/2026 z 11. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6724203777.2"}, {"guid": "ed37955d-ff94-4311-b943-ddbde28c19e1:55cd735c-61d5-49a5-902a-cb59ff829c7c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5625203319.1", "spisova_znacka": "14CoP/102/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/102/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5625203319.1"}, {"guid": "d031ba63-2a22-4193-b941-b57232a86fac:3edf4213-4d09-4b74-a032-0dfaf390517f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:1222203709.4", "spisova_znacka": "12CoP/18/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/18/2026 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:1222203709.4"}, {"guid": "bd51afdc-9ea4-458c-b92f-91547511c869:5fb5d46b-da76-4347-95cf-add4d2fa7269", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6626200293.1", "spisova_znacka": "14CoP/94/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/94/2026 z 14. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6626200293.1"}, {"guid": "b1ca8f1e-c1b1-43ee-8868-c26ab9153451:b690d3ac-1966-4591-af6c-af2741f920fd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6124362963.1", "spisova_znacka": "14CoP/49/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/49/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6124362963.1"}, {"guid": "2b3eafaa-7466-4108-b689-3f02d2871f35:9c2386dc-3f41-4e36-9882-108f983db1fc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6124216926.1", "spisova_znacka": "14CoP/25/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/25/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6124216926.1"}, {"guid": "a3a40802-20bf-4fbc-a4b3-5e4be13af8f0:5b80ca3d-53e9-45e3-951e-607600b11490", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6124348901.3", "spisova_znacka": "14CoP/41/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/41/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6124348901.3"}, {"guid": "b48872d6-4c22-4424-9f0d-b68d0ed181a3:88095472-5c0a-45f4-aa78-6e8bcdd39cbe", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:3825200005.1", "spisova_znacka": "14CoP/227/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/227/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:3825200005.1"}, {"guid": "8ad7ab2f-07d4-482a-95cd-92890a2c3e9b:b61f1c84-94e3-4985-926c-d0f776ac7acc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5725200491.1", "spisova_znacka": "14CoP/197/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/197/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5725200491.1"}, {"guid": "a07e669c-711a-4481-9ab4-3da83080214e:7595d382-3b38-4590-ae24-f54f126c126e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6425202015.1", "spisova_znacka": "14CoP/10/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/10/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6425202015.1"}, {"guid": "23af295a-eafb-4766-9b8b-43bcbb56d4f8:0e02613d-58da-449f-a8ef-2f149305112d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:7624203240.3", "spisova_znacka": "21CoP/60/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/60/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:7624203240.3"}, {"guid": "3abd32db-39e7-4817-9846-f99ae1a0ba0d:56b163ac-6e4b-49ad-b82b-cc74d5ed768b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1224201045.1", "spisova_znacka": "12CoP/210/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/210/2025 z 9. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1224201045.1"}, {"guid": "cd0ed5c5-bfcc-4236-836a-cce6067a5aff:7fbeb2e2-e0cc-4d00-b77b-dd1d7c543963", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1224200751.1", "spisova_znacka": "12CoP/144/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/144/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1224200751.1"}, {"guid": "f1a397ae-a975-463b-900e-fab4ab2214d2:2cf5cd54-be60-499f-910f-3bf0863b7097", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6424200379.1", "spisova_znacka": "14CoP/8/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/8/2025 z 30. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6424200379.1"}, {"guid": "b0c73ddc-de88-4cb1-943f-aef3a9b17413:5f98c733-3bc5-49d7-b045-3d0c70a4b8f5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:7724201740.1", "spisova_znacka": "4CoP/36/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoP/36/2025 z 28. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:7724201740.1"}, {"guid": "56194b4b-3aaf-43c1-b03d-161e3d29212b:26ec1708-0189-41f5-80b9-319f5647fd03", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:7123218968.1", "spisova_znacka": "4CoP/26/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoP/26/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:7123218968.1"}, {"guid": "87822fbd-e25f-4604-9912-bfe0a26ae979:d697ecd8-ebe6-4031-893c-dfcbf7516c0d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:3523200546.1", "spisova_znacka": "14CoP/115/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/115/2025 z 31. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:3523200546.1"}, {"guid": "f7d9eb0c-f968-4c32-87c2-94c3bc01ec57:65039a51-9b40-4088-84c2-6b7e199d1e8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:6124291685.1", "spisova_znacka": "19Co/22/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/22/2025 z 25. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:6124291685.1"}, {"guid": "4495e4a8-78f3-4341-a7c2-e30aba1d4b1f:c8599b5e-45bb-4853-a0a8-993210768780", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8321203075.4", "spisova_znacka": "4CoP/102/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoP/102/2024 z 17. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8321203075.4"}]}