{"guid": "ussr:ffa1b437-f2db-4137-b2fd-ded9ff54e9c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.552.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 552/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 552/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. II. ÚS 552/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.552.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ffa1b437-f2db-4137-b2fd-ded9ff54e9c9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.552.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.552.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.552.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 552/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Tomáš Kamenec, s. r. o., Špitálska 43, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ\na advokát Mgr. Tomáš Kamenec, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 42/2014\nz 10. marca 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\n\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej aj „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžf 42/2014\nz 10. marca 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Daňový úrad Bratislava VI (ďalej len „daňový\núrad“) platobným výmerom č. 801/230/38972/11/PolG z 24. mája 2011 určil sťažovateľovi\nrozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002 vo výške\n36 233,41 €. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) zamietlo.\nSťažovateľ podal proti rozhodnutiu finančného riaditeľstva žalobu. Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 4 S 18/2012-62 z 28. februára 2014\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ podal proti\ntomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak,\nže rozsudok krajského súdu potvrdil.\nSťažovateľ namieta, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Najvyšší\nsúd sa podľa neho nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa o existencii predaja\nskladových zásob, dôveryhodnosti predložených čestných vyhlásení a o hodnote tovaru.\nVzhľadom na to, že samotné konanie vo veci začalo podaním žaloby na krajskom súde\nv roku 2006, možno podľa sťažovateľa najvyššiemu súdu vyčítať aj zbytočné prieťahy\nspôsobené v tomto konaní.\nPokiaľ ide o existenciu predaja skladových zásob, podľa názoru sťažovateľa správne\norgány postupovali v rozpore s § 29 ods. 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Sťažovateľ uvádza, že „správny\norgán prvého stupňa neprihliadol na faktúru č. 01/02 zo dňa 26. 08. 2002 a faktúru č. 02/02\nzo dňa 30. 09. 2002 ako na doklady preukazujúce práve predaj tovarových zásob\n\n2\n\nza uvedenú sumu, a to bez toho, aby sa vysporiadal s argumentom, že kupujúci by mohol\nnákup tovaru poprieť nepravdivo“. Ďalej uvádza, že „neprihliadnutie na príslušné daňové\ndoklady o predaji na neexistujúcu osobu by v danom prípade... malo znamenať, že správny\norgán druhého stupňa neprihliadne nielen na výšku príjmu uvedeného na danom doklade,\nale že neprihliadne ani na samotný predaj, a ani na predpoklad, že došlo k nejakému\npredaju“.\nČo sa týka dôveryhodnosti čestných vyhlásení, sťažovateľ namieta, že ak predložil\nviacero čestných vyhlásení, ktoré preukazovali dôležité skutočnosti, daňové orgány sa nimi\nmali zaoberať. Príbuzenský vzťah, resp. skutočnosť, že osoby neboli v pracovnom pomere\nk sťažovateľovi, nespôsobujú nedôveryhodnosť ich čestných vyhlásení.\nNapokon k námietke hodnoty tovaru sťažovateľ uvádza, že v jeho prípade neboli\nsplnené podmienky na postup podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní, pretože tovar nemal\nurčenú hodnotu a nebolo možné ho za predmetnú cenu predať.\nSťažovateľ poukazuje na to, že „konanie na správnych orgánoch ako aj na súdoch\ntrvalo viac ako 9 rokov. NS SR rozhodol v roku 2015 po 13 rokoch spor týkajúci sa dane\nz príjmov fyzických osôb za rok 2012.“. V tejto súvislosti namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho\nv petite sťažnosti označených práv rozsudkom najvyššieho súdu, tento rozsudok zrušil, vec\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, priznal mu finančné zadosťučinenie\nvo výške 20 000 € a nahradil mu trovy právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n\n3\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n4\n\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nV súvislosti s tvrdením sťažovateľa o porušení jeho práv napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu ako odvolacieho súdu v správnom súdnictve je podľa názoru ústavného\nsúdu potrebné poukázať na špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je\nnahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale „len“ preskúmať zákonnosť\nich rozhodnutí a postupov, o ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli\nnezákonné a ukrátili ju na jej právach, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a v súlade s nimi aj rozhodli. Treba preto vziať\ndo úvahy, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje\niba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nVzhľadom na tieto špecifiká správneho súdnictva ústavný súd posudzoval aj dôvodnosť\nnámietok sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu.\nSťažovateľ namieta, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, pretože najvyšší súd\nsa nevysporiadal s jeho tvrdeniami o existencii predaja skladových zásob, dôveryhodnosti\npredložených čestných vyhlásení a o hodnote tovaru.\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku uviedol: «Predmetom\nsúdneho prieskumu je rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok a postup predchádzajúci\njeho vydaniu, to znamená, že i medze súdneho prieskumu, tak ako revízia uvedeného\nrozhodnutia v rámci odvolacieho daňového konania na základe riadneho opravného\nprostriedku (§ 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.), je obmedzený na prieskum dodržania\n\n5\n\nzákonných podmienok, na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu\npodľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.\nV tomto konaní je potrebné vychádzať aj zo záverov predchádzajúceho súdneho\nprieskumu zákonnosti dodatočného určenia daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie\nobdobie, v rámci ktorého najvyšší súd, ako súd odvolací, na základe obsahu\nadministratívneho spisu už raz zhodne so zisteniami žalovaného vyhodnotil zistený skutkový\nstav a taktiež dospel k záveru, že sporný predaj skladových zásob odberateľovi\nžalovaný v súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. nepreukázal. V tejto\nsúvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/86/2009 zo dňa\n18. 05. 2010 uviedol: „V danom prípade mal Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu\npripojeného administratívneho spisového materiálu za preukázané, že žalobca skutočne\nriadne nepreukázal, a to spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti predaj skladových\nzásob v nákupnej hodnote 3.256.236,- Sk za cenu 200.000,- Sk, hoci v zmysle § 29 ods. 8\nzákona o správe daní takúto povinnosť mal. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt totiž ku\nvšetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetné zásoby tovaru\nv hodnote 3.256.236,- Sk odpredal za cenu 200.000,- Sk, bolo jeho povinnosťou na výzvu\nsprávcu dane preukázať, že predmetné skladové zásoby skutočne odpredal\nza cenu 200.000,- Sk. Pokiaľ túto skutočnosť žalobca nepreukázal (v konaní\nbola osoba kupujúceho\n\nspochybnená), správca dane správne neprihliadol\n\nna doklady, t. j. faktúru č. 01/02 zo dňa 26. 08. 2002 na sumu 100.000,- Sk plus DPH 23 %\n− 23.000,- Sk a faktúru č. 02/2002 zo dňa 30. 09. 2002 na sumu 100.000,- Sk plus DPH\n23 % − 23.000,- Sk v zmysle § 29 ods. 9 zákona o správe daní.\nVzhľadom na vyššie uvedené, bol preto správca dane oprávnený použiť na určenie\nzákladu dane postup podľa § 29 ods. 5 zákona o správe daní a v prípade, že nedôjde\nk dohode o výške dane, bol daný postup podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní, a teda\nsprávca dane bol oprávnený pri určení daňovej povinnosti použiť pomôcky.“\nPre účely realizácie ďalšieho daňového konania bolo potrebné brať do úvahy vyššie\nuvedený právny záver najvyššieho súdu v kontexte so zisteným skutkovým stavom,\nt. j. vo vzťahu k spornému predaju skladových zásob odevov/oblečenia mať na zreteli\nskutočnosť, že faktúry vystavené žalobcom, č. 01/02 zo dňa 26. 08. 2002 a č. 02/2002\nzo dňa 30. 09. 2002, zneli na neexistujúcu osobu a na tie už správca dane nemal prihliadať.\n\n6\n\nV predchádzajúcom daňovom konaní bola neexistencia odberateľa žalobcu,\n\n,\n\npreukázaná.\nV tomto ohľade preto bolo nadbytočné zo strany žalobcu i v ďalšom daňovom konaní\nzotrvávať na tvrdení, že skladové zásoby predal práve odberateľovi\n\n.\n\nV tejto súvislosti nemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že ak daňové orgány neprihliadnu na\nsporné daňové doklady z dôvodu ich znenia na neexistujúcu osobu, nemali by prihliadať\nokrem ceny zdaniteľného obchodu ani na skutočnosť, že k nejakému predaju tovaru došlo.\nSkutočnosť, že žalobca sa nejakým spôsobom zbavil skladových zásob vyplývala z účtovných\ndokladov a ako taká nebola sporná. Naopak, z vykonaného dokazovania bola spochybnená\nosoba\n\nodberateľa\n\nžalobcu\n\na\n\nsamozrejme\n\nničím\n\nnepreukázaná\n\nopodstatnenosť\n\nneprimeraného zníženia predajnej ceny skladových zásob žalobcom. Preto mal žalobca\nzamerať predkladanie dôkazov na preukázanie opodstatnenia neprimerane vysokého\nzníženia predajnej ceny skladových zásob oproti ich nadobúdacej cene, a nie na ich predaj\nneexistujúcej osobe.\nNajvyšší súd poznamenáva, že správca dane i žalovaný sa správne vysporiadali\nso žalobcom dodatočne predloženými čestnými vyhláseniami a správne ich z hľadiska ich\ndôkaznej sily a dôveryhodnosti vyhodnotili, keďže tieto dodatočne predložené dôkazy\nexistenciu vyššie uvedeného odberateľa žalobcu nijako nepreukázali.\nZásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu\npovinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu\na nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných\na správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním\nvyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké\ndôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu\na schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí,\na to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už\nmá správca dane v priebehu konania k dispozícii.\nTaktiež nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu o nedostatočnom\nvysporiadaní sa zo strany krajského súdu s namietaným nesplnením podmienky na určenie\ndane podľa pomôcok. Prvostupňový súd pri vyhodnotení postupu predchádzajúceho\nzahájeniu určenia dane podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/992 Zb. bral do úvahy výzvu\n\n7\n\nzaslanú žalobcovi správcom dane, na predloženie dôkazov na podporu jeho tvrdení\no spôsobe scudzenia predmetných skladových zásob ako i výzvu na vyjadrenie sa k návrhu\nsprávcu dane na určenie predmetnej dane dohodou podľa § 29 ods. 5 citovaného zákona.\nKrajský súd konštatoval, že žalobca túto možnosť v stanovenej lehote neakceptoval, pričom\nzároveň vyhodnotil, že žalobcovi bola správcom dane poskytnutá dostatočne dlhá,\ndesaťdňová lehota, v súlade s § 13 zákona č. 511/1992 Zb. Avšak žalobca v stanovenej\nlehote na list nereagoval a túto nechal márne uplynúť, pričom až na základe mu\ndoručeného oznámenia o pristúpení k postupu určenia dane podľa pomôcok, žalobca\ndoručil správcovi dane žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty a zároveň vyslovil súhlas s\nnávrhom\n\nsprávcu\n\ndane\n\nurčiť\n\ndaň\n\ndohodou.\n\nSprávca\n\ndane\n\nrozhodnutím\n\nč.\n\n801/320/6447/11/Nev žalobcovi nevyhovel, pretože žalobca nepreukázal existenciu\ndôležitých dôvodov na predĺženie lehoty.\nVo vzťahu k vyhodnoteniu postupu správcu dane krajským súdom vo veci\nrozhodnutia nevyhovieť žiadosti žalobcu na odpustenie zmeškanej lehoty na vyjadrenie sa k\nnávrhu na určenie dane dohodou, odvolací súd konštatuje, že hoci je argumentácia\nprvostupňového súdu terminologicky nepresná, v zásade na posúdení správnosti postupu\nsprávcu dane nič nemení.\nS prihliadnutím na ustanovenie § 13b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. stále ide\no predĺženie lehoty, keďže odpustiť zmeškanie lehoty možno v prípade, ak už uplynula\npôvodná lehota, čo sa v preskúmavanom prípade aj stalo. Z povahy inštitútu odpustenia\nzmeškanej lehoty (§ 13b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.) vyplýva, že účastník daňového\nkonania v podstate má predĺženú lehotu na vykonanie úkonu, na ktorý bol správcom dane\ns uložením pôvodnej lehoty vyzvaný, pretože s podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej\nlehoty, musí žiadateľ v intenciách citovaného ustanovenia v lehote na podanie takejto\nžiadosti aj predmetný úkon urobiť. Avšak uvedené zákonom požadované skutkové okolnosti,\nt. j. podanie žiadosti najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej\nlehoty, ako i v tej istej lehote vykonanie zmeškaného úkonu účastníkom, nie sú jedinou\npodmienkou na vyhovenie takejto žiadosti. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia\nvyplýva, že spolu s týmito dvoma podmienkami musí byť kumulatívne splnená aj tretia\nzákonná podmienka a síce, že účastník nemohol zmeškaný úkon vykonať v stanovenej lehote\nz dôležitých dôvodov, príp. sa dôležité dôvody odpustenia zmeškanej lehoty vzťahujú\n\n8\n\nna osobitné okolnosti prípadu s prihliadnutím na daňovú disciplínu daňového subjektu\na úroveň jeho spolupráce so správcom dane. Tak ako na predĺženie lehoty určenej\nsprávcom dane na vykonanie uloženého úkonu, podľa § 13a zákona č. 511/1992 Zb., nie je\nprávny nárok, tak isto nie je právny nárok ani na vyhovenie žiadosti o odpustenie zmeškanej\nlehoty podľa § 13b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Je na správcovi dane, ako posúdi splnenie\npodmienok na vyhovenie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, a to vrátane posúdenia\ndôležitosti dôvodov, pre ktoré by bolo možné takejto žiadosti vyhovieť.\nV súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poznamenáva, že z administratívneho\nspisu nevyplýva, že by žalobca zákonným spôsobom napadol rozhodnutie správcu dane\no nevyhovení jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k návrhu\nna uzavretie dohody o určení predmetnej dane.\nŽalobca deklaroval predaj skladových zásob, pôvodne nadobudnutých za cenu\n3 256 236,- Sk, faktúrami vystavenými žalobcom pod č. 01/02 zo dňa 26. 08. 2002\na č. 02/2002 zo dňa 30.09.2002, pričom zneli preukázateľne na neexistujúcu osobu.\nTo znamená, že žalobca neviedol riadne účtovníctvo spôsobom reálne odrážajúcim\nskutočnosť, resp. reálne daňové obchody a účtovné prípady, čo možno charakterizovať\nako úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali zákonu o účtovníctve a ktorých\ndôsledkom je zníženie základu dane. Preto bolo na správcovi dane, aby postupom\npodľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. určil daň podľa pomôcok, vychádzajúc z dokladov\npredložených žalobcom a dokladov, ktoré mal správca dane k dispozícii, a nie vykonávať\ndokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia žalobcu. Je pravdou, že pri určení dane\npodľa pomôcok si môže správca dane zaobstarať dôkazy aj sám, ale tým nie je vylúčená\naktivita zainteresovaného daňového subjektu. Tento v závislosti na okolnostiach súvisiacich\ns preukazovaním jeho tvrdení má i naďalej aktívne postavenie a môže prispieť\npredkladaním dôkazov k presnejšiemu určeniu daňovej povinnosti podľa pomôcok.\nKeďže nebolo preukázané, že osoba, na ktorú zneli sporné faktúry, existuje, bolo v záujme\nžalobcu predkladať také dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenie o vysokom znížení\npredajnej ceny skladových zásob. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v tomto ohľade sa\ndaňové orgány oboch stupňov s argumentáciou žalobcu vysporiadali a je možné\nvyhodnotenie zisteného skutkového stavu v podstate akceptovať. Toto zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia, závery daňových orgánov vychádzajú\n\n9\n\nzo vzájomných súvislostí dosiaľ zisteného skutkového stavu a účtovnej evidencie žalobcu,\nvrátane predchádzajúcich zdaniteľných období.\nPreto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že správca dane pri určení dane podľa\npomôcok nedodržal postup podľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., neberúc\npri vyhodnotení žalobcom predložených dôkazov do úvahy okolnosti, z ktorých vyplývajú\nvýhody pre žalobcu, i keď ním neboli v konaní uplatnené.\nNaopak, z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správca dane pri určovaní daňovej\npovinnosti bol oprávnený použiť a aj použil pomôcky, ktoré mal k dispozícii. V prospech\nžalobcu použil hodnotu zásob v nadobúdacích cenách, pri predaji nekalkuloval so žiadnym\nziskom, nevychádzal z marže dosiahnutej žalobcom v predchádzajúcich zdaňovacích\nobdobiach. Daňovú povinnosť žalovaný určil tak, aby bola dosiahnutá daňová neutralita\nstanoveného príjmu s predchádzajúcimi zdaňovacími obdobiami, kedy bol nákup zásob\nv obstarávacej cene účtovaný v daňových výdavkoch. Z protokolu o určení dane\na napadnutého platobného výmeru vyplýva, že správca dane v súlade s § 44 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb. uplatnil nezdaniteľné časti dane vo výške 67 560,- Sk a pri výpočte daňovej\npovinnosti použil iba nadobúdaciu cenu tovaru, ktorú nezvyšoval o žiadnu maržu,\nt. j. o zvýšenie ceny tovaru oproti jeho nadobúdacej cene − za účelom dosiahnutia zisku,\nčo je mimochodom hlavným cieľom podnikania.\nOdvolací súd dospel k záveru, že so všetkými relevantnými námietkami žalobcu\nvo vzťahu k určeniu dane podľa pomôcok sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí,\nako aj krajský súd v odôvodnení rozsudku, dostatočne vysporiadali.\nZároveň odvolací súd konštatuje, že v preskúmavanej veci, i s prihliadnutím\nna závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf/86/2009\nzo dňa 18. 05. 2010, boli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 29 ods. 6 zákona\nč. 511/1992 Zb., pričom správca dane predmetnú daň určil podľa pomôcok v súlade\ns ustanovením § 44 ods. 3 citovaného zákona, berúc do úvahy i skutočnosti svedčiace\nv prospech žalobcu.»\nÚstavný súd konštatuje, že citované závery najvyššieho súdu nevykazujú žiadne\nznaky arbitrárnosti či svojvôle. Ako už bolo naznačené, úlohou všeobecného súdu v tomto\nkonaní v rámci správneho súdnictva bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\n\n10\n\norgánu verejnej správy, teda, či tento orgán pri riešení konkrétnych otázok sťažovateľovho\nprípadu rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a v súlade s nimi\naj rozhodol.\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku nezistil, že by najvyšším súdom\naplikovaný postup pri hodnotení zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu mohol\nzakladať dôvod na zásah ústavného súdu, resp. že by sťažovateľom prezentovaná právna\núvaha bola spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu a mohla\nmať za následok porušenie sťažovateľom označených práv.\nÚstavný súd nad rámec uvedeného konštatuje, že argumentácia sťažovateľa je len\nopakovaním jeho predchádzajúcej argumentácie pred správnymi orgánmi a krajským\na najvyšším súdom a je výlučne výrazom jeho odlišného skutkového a právneho hodnotenia\nveci, aké zastávajú všeobecné súdy, do posúdenia ktorého ústavný súd s poukazom\nna už uvedené nie je ani oprávnený, ani povinný vstupovať (m. m. III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 27/2010). Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia\nnajvyššieho súdu, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre\nmožnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie.\nVzhľadom na uvedeného bolo potrebné túto časť sťažnosti odmietnuť pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPokiaľ ide o časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Sžf 42/2014, ústavný súd poukazuje\nna svoju judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti\n11\n\npodľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov\nverejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,\nže táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok\nna to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,\naby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola sťažnosť\npodľa čl. 127 ústavy na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto\npráva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia\nsťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného\npráva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je\nspôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu\nje akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek\nproti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v sťažovateľovej veci bolo právoplatne\nrozhodnuté napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktorého skutkové a právne závery\npred ústavným súdom v skutočnosti aj namieta (7. apríla 2015), a teda jeho sťažnosť podľa\nčl. 127 ústavy bola podaná v čase, keď najvyšší súd už vo veci samej nekonal, v dôsledku\nčoho už k namietanému porušovaniu v sťažnosti označených práv jeho postupom nemohlo\ndochádzať. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde\n\nodmietol\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú\n\n(obdobne\n\npozri\n\nIV. ÚS 189/2013,\n\nIII. ÚS 350/2017).\nZ dôvodu, že sťažnosť sťažovateľa bola ako celok pri jej predbežnom prerokovaní\nodmietnutá, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal, pretože\n\n12\n\nrozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,\nk čomu v danom prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "daň-daňová kontrola", "prieťahy v konaní", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d989f196-2369-4dc4-9986-1fc5f496f1bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 350/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 350/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2017.1"}, {"guid": "ussr:67cb2b05-67a1-4ead-bf9f-6c45e373bff9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 189/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 189/2013 z 5. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-05", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67cb2b05-67a1-4ead-bf9f-6c45e373bff9"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f9619d7d-b4c3-445d-8e66-8eda7ec5ca55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.33.2018.1"}]}