{"guid": "ussr:b42b7e76-7a6e-494c-9c7f-4c43d853bd1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.55.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 55/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/2017 z 19. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 55/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.55.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b42b7e76-7a6e-494c-9c7f-4c43d853bd1a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.55.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.55.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.55.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 55/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n‒ AUTODOPRAVA,\n\nzastúpeného advokátom\n\nJUDr. Jánom Vajdom, Advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co 506/2015-325 zo 17. marca 2015\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n‒ AUTODOPRAVA o d m i e t a\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2016\ndoručená faxom a 29. júla 2016 poštovou prepravou sťažnosť\nAUTODOPRAVA,\n\n‒\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n9 Co 506/2015-325 zo 17. marca 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) pre jeho\nnepreskúmateľnosť, resp. procesnú arbitrárnosť. Napadnutým rozsudkom bol potvrdený\nrozsudok Okresného súdu Ružomberok (ďalej aj „okresný súd“), ktorým bola zamietnutá\nžaloba sťažovateľa, špeditéra proti jeho bývalému vodičovi kamiónu, živnostníkovi.\n2. Sťažovateľ, fyzická osoba ‒ podnikateľ (špeditér), v úvode sťažnosti poukazuje\nna to, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 6 C 42/2010-233 z 29. mája 2012\nbola jeho žaloba proti\n\n(ďalej aj „odporca“) o zaplatenie sumy 2 522,71 €\n\ns prísl. zamietnutá v celom rozsahu, pričom okresný súd priznal odporcovi trovy konania.\nNa odvolanie sťažovateľa proti uvedenému rozsudku krajský súd napadnutým rozsudkom\nrozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Sťažovateľ uvádza, že proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu nebolo prípustné dovolanie, pretože z pohľadu hodnoty sporu ide\no bagateľnú vec.\n3. Sťažovateľ ďalej cituje vo svojej sťažnosti relevantné ustanovenia ústavy (čl. 2\nods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 127 ods. 1 a 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 152 ods. 4), resp. dohovoru (čl. 6\nods. 1) a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“; § 56 ods. 2 a 3). Ďalej sťažovateľ\npokračuje v rozsiahlom popise judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské\npráva týkajúcej sa požiadaviek na preskúmateľnosť, procesnú nearbitrárnosť v odôvodnení\nsúdnych rozhodnutí.\n4. Na uvedenom základe sťažovateľ uvádza, že „napadnutý rozsudok odporcu sp. zn.\n9 Co 506/2015-325 zo dňa 17.3.2016 nespĺňa tieto ústavné požiadavky a ani požiadavky\npodľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a je preto nepreskúmateľný. Odporca sa\nv tomto rozsudku vôbec nevysporiadal s mojimi námietkami prednesenými v prvostupňovom\na v odvolacom konaní. Odôvodnenie tohto rozhodnutia je nepresvedčivé, arbitrárne\na nespĺňa požiadavku ústavnosti súdneho rozhodnutia. Toto odôvodnenie nevyvracia\n\n2\n\na nespochybňuje moje argumenty uvedené v mojom odvolaní(...) proti rozsudku Okresného\nsúdu Ružomberok sp. zn. 6 C 42/2010-233 zo dňa 29.5.2012. Zásady riadneho\na spravodlivého procesu vyžadujú, aby všeobecný súd na moje odvolacie námietky zaujal\nodôvodnené stanovisko. Odporca to neurobil, pretože vo svojom rozsudku sa s mojimi\nnámietkami ústavne akceptovateľným spôsobom nevysporiadal a svoje rozhodnutie riadne\nneodôvodnil. Konanie a rozhodovanie odporcu bolo jednostranné, pretože odporca\nnevyhodnotil podstatné listinné doklady týkajúce sa veci. Vzhľadom na absenciu\nkonkrétnych dôvodov rozhodnutia (odporca iba odkazuje na ustanovenie § 219 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku) a jeho arbitrárnosť je možné napadnutý rozsudok odporcu\npovažovať z ústavného hľadiska za neospravedlniteľný a neudržateľný (nálezy I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).“.\n5. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\no jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu a inú právnu ochranu\n\npodľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 506/2015-325 zo dňa 17.3.2016 porušené bolo.\nRozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 506/2015-325 zo dňa 17.3.2016 sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi\n\nsa priznávajú trovy tohto konania v sume\n\n303,16 EUR, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť sťažovateľovi\nna účet advokáta\n\nv\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti tohto\n\nnálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n3\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n9. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\n\n4\n\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05).\n10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu\n(čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného\nprocesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva\nna súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).\n11. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Inak povedané, povinnosť súdu\nv rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť\nsprávne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej\nprípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného\npostupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\n12. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy, je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa odvolací\n(prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších\nsúdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním\nprejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie z 3. 5. 2001,\nbod 2).\n\n5\n\n13. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť v interpretácii\na aplikácii príslušných právnych noriem na vec sťažovateľa (na dokázaný skutkový stav)\na s tým spojené možné porušenie označených ústavných práv sťažovateľa, alebo naopak, či\nvzhľadom na odôvodnenie a právne závery krajského súdu v ňom uvedené je sťažnosť\nzjavne neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo možné konštatovať\nporušenie označených ústavných práv napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nIII.\n14. Sťažovateľ k svojej sťažnosti nepriložil napadnuté rozhodnutie, nekonkretizuje,\no aký spor išlo, a v čom mala spočívať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.\n15. Z napadnutého rozsudku krajského súdu (ako aj súvisiaceho rozsudku okresného\nsúdu), ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že sťažovateľ mal s odporcom uzavretú\nzmluvu o spolupráci, na základe ktorej\n\nživnostensky vykonával pre\n\nsťažovateľa vedenie motorového vozidla, kamiónu podľa ich dohody. Pretože podľa\nsťažovateľa odporca svoje povinnosti opakovane porušoval, tým že bez ospravedlnenia\nnenastúpil na výkon dohodnutých povinností, sťažovateľ zmluvu o spolupráci vypovedal\na uplatnil si zmluvnú pokutu za nesplnenie povinností, a to nastúpiť na výkon dohodnutých\npovinností, oznámiť včas prekážku nenastúpenia a riadne odovzdať vozidlo po ukončení\nzmluvy. Odporca listom oznámil, že zmluvnú pokutu považuje za neoprávnenú. Okresný\nsúd vychádzal z toho, že sťažovateľ nepreukázal, že odporca naozaj nenastúpil na výkon\npráce. Taktiež nemal za preukázané, že odporca porušil povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu,\npretože odporca nemohol porozumieť tejto časti zmluvy o spolupráci a nemal za\npreukázané, že by nedošlo k riadnemu odovzdaniu vozidla. Okresný súd napokon neuznal\nuznanie dlhu zo strany odporcu, pretože spoločnosť právnej ochrany predložila inú verziu\nzmluvy.\n\n6\n\n16. Právo na súdnu ochranu v zásade nechráni vecnú správnosť rozhodnutia,\nvýsledok súdneho konania, ale chráni cestu, akou súd k danému výsledku dospel, vrátane\ntoho, ako odôvodnil ‒ vysvetlil výsledok konania. Ústavný súd preto v priestore práva na\nsúdnu ochranu spravidla nemôže zasahovať do rozhodnutí, ktoré sú riadne odôvodnené, aj\nkeby mal odlišný názor na ich vecnú správnosť.\n17. V predmetnej veci nie sú sporné právne otázky. Jedine neplatnosť zmluvy\no spolupráci v časti o povinnosti odporcu uzavrieť poistnú zmluvu sa dotýka interpretácie\nObčianskeho zákonníka. Sporné sú otázky skutkové, a s tými sa prvostupňový súd\nvysporiadal, pričom analyticky, časť po časti konštatoval, čo mal za preukázané v konaní.\nKrajskému súdu tak neostal priestor na opätovné prehodnocovanie veci, a tak rozsudok\nokresného súdu potvrdil s nasledujúcim zhrnutím a argumentáciou: „Pri preskúmavaní\nnapadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z obsahu odvolania, spisového materiálu\na preskúmavaného rozsudku, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak,\nako ho zistil súd prvého stupňa. Navrhovateľ žiadal priznať sumu 2 522,71 eur, ktorá mala\npredstavovať zaplatenie zmluvných pokút vyplývajúcich z dohody účastníkov, ktorí\nuzatvorili zmluvu o spolupráci zo dňa 1.1.2006. Zmluvné pokuty mali byť zaplatené\nodporcom z dôvodu porušenia povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy o spolupráci. Obaja\núčastníci konania uzatvárali zmluvu ako živnostníci, pričom podľa zmluvy mal odporca\nzabezpečiť pre navrhovateľa vedenie motorového vozidla určeného na prepravu dreva\nspolu s návesom na základe telefonicky potvrdenej objednávky navrhovateľa. Navrhovateľ\nmal v konaní preukázať, že odporca porušil povinnosti zo zmluvy tým, že nenastúpil na\nvýkon povinností v mesiaci september a október 2006, čo však navrhovateľ riadnym\nspôsobom v konaní nepreukázal. Taktiež nebolo preukázané porušenie povinností zo strany\nodporcu pri odovzdaní nákladného motorového vozidla, resp. neuzatvorení poistnej zmluvy.\nPrvostupňový súd v tomto prípade jednoznačne poukázal na to, že preukázanie tvrdení je na\nnavrhovateľovi, ktorý však povinnosť dôkazného bremena neuniesol.“\n18. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom\nrozsudku zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom sa aj vysporiadal s odvolacími\n\n7\n\nnámietkami sťažovateľa, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné rozhodnutie okresného\nsúdu potvrdil ako vecne správne. Napadnutý rozsudok krajského súdu nemožno podľa\nnázoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,\nktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone. Vzhľadom na\nto ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým rozsudkom a postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení.\n19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že závery krajského súdu\n(v spojení so závermi prvostupňového súdu) sú ústavne akceptovateľné, je teda nutné\npovažovať ich za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je\noprávnený v tomto prípade zasahovať. Možno tiež dodať, že sťažovateľ sám „neodôvodnil“\nriadne ústavnú sťažnosť, čím by zaostril pozornosť na partikulárne otázky odôvodnenia\na jasnejšie vyjadril svoje pochybnosti aspoň tak, ako ich uviedol v odvolaní, pričom taktiež\nnepriložil relevantné prílohy (porov. § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n20. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. januára 2017\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "deba10fc-667e-47b0-8d07-f54f093a5563:2393e65c-03d3-4661-be34-1116f16d6419", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2313217229.1", "spisova_znacka": "9Co/506/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/506/2015 z 21. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-11-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2313217229.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ccdd1ae6-edd3-4830-9d9a-9419d4162a52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.247.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 247/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/2017 z 11. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.247.2017.1"}]}