{"guid": "ussr:c2cc59e6-5efb-4d4c-a637-af13f14b1c35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.548.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 548/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 548/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. II. ÚS 548/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.548.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c2cc59e6-5efb-4d4c-a637-af13f14b1c35", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.548.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.548.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.548.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 548/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou Futej & Partners,\ns. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Daniel Futej,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 126/2016\nz 31. mája 2017 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 431/2015,\n5 Co 432/2015 z 29. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného\n\nporušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\n\n„najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 126/2016 z 31. mája 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“)\na rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 431/2015,\n5 Co 432/2015 z 29. septembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný\nsúd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom č. k. 11 C 203/2011-375 z 10. decembra 2014\nzamietol návrh, ktorým sa sťažovateľka ako navrhovateľka domáhala proti Slovenskej\nrepublike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) ako odporkyni\nzaplatenia sumy 56 357,26 € s prísl. predstavujúcej náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou\nPODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „družstvo“)\na obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a. s. (ďalej len „obchodník\ns cennými papiermi“). Sťažovateľka svoj návrh odvodzovala zo skutočnosti, že v máji 2010\nsa dozvedela, že obchodník s cennými papiermi s družstvom k 30. aprílu 2010 skončil\nčinnosť a družstvu neodovzdal žiadne portfólio ani zverené peňažné prostriedky. Z tohto\ndôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu sťažovateľkou zverených prostriedkov\ndružstvu vrátane ich zhodnotenia. Sťažovateľka uvádzala, že peňažné prostriedky do\ndružstva vkladala výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahla na to, že družstvo, ako aj\nobchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, a tak,\nže bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné\nprostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške.\n2.1 Proti prvostupňovému rozsudku sťažovateľka podala odvolanie. Krajský súd\nnapadnutým rozsudkom potvrdil prvostupňový rozsudok a v odôvodnení uviedol:\n„V prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného\nv rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) správne\nustálil, že navrhovateľky v konaní nepreukázali nesprávny úradný postup zo strany NBS pri\nvykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na\npodrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa v súlade\ns ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6,\nII. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) zodpovedal účastníkmi konania nastolené\n\n2\n\notázky, ktoré majú rozhodný význam pre posúdenie veci samej, a s ktorým sa stotožňuje aj\nsúd druhého stupňa.“\nKrajský súd následne prezentoval teoretické východiská posudzovania nesprávneho\núradného postupu a podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom, ako aj podmienky dohľadu NBS v zmysle zákona\nč. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Následne\nkrajský súd pokračoval:\n„Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a OCP vyplýva, že jej podstatou bol\nvýkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných\nfinančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi\nznamenalo, že OCP obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo\nsamotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, a ktoré dávalo pokyny\nna nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy\nv spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby,\nktoré Družstvo ako klient OCP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť\nuvedených operácií nie je zaručená. Predchodkyňa navrhovateliek si ako člen Družstva,\nktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných\ntrhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto\nobchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia\nNBS zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala OCP povolenie na\nposkytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady NBS zo dňa\n1. marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť\nako regulovanú NBS. Činnosť Družstva, ktorého bola navrhovateľ v rozhodnom čase\nčlenom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom\nich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob\nzhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného\nfinančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť\nOCP voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľke.“\nKrajský súd následne uviedol, že nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou\nsťažovateľky o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení\n\n3\n\nzávažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči družstvu, keďže je\npreukázaný aktívny prístup NBS k obchodníkovi s cennými papiermi. Existujú preukázané\nrozhodnutia NBS, ktorými uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu a ktorými mu\nodobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Krajský súd sa preto v celom\nrozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že NBS svojím postupom\nneporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich\nkompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu\na ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských\nslobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za\nškodu“). Z uvedeného je potom podľa krajského súdu zrejmé, že v konaní nebol preukázaný\nzákladný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom štátu v zmysle § 9 zákona o zodpovednosti za škodu, ktorým mal byť nesprávny\núradný postup NBS.\n2.2 Proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie\na namietala najmä prítomnosť dovolacieho dôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) a § 241\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). O dovolaní najvyšší súd rozhodol\nnapadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol, a to s tým záverom, že:\n«K\n\ntejto\n\nnámietke\n\ndovolací\n\nsúd\n\nodkazuje\n\nna\n\nzjednocujúce\n\nstanovisko\n\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa\nktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad\nuplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka\nsa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy,\n\n4\n\nkeď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady\nnajzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok\nz roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok Justičný omyl“\n(Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\nZa neopodstatnenú dovolací súd považuje aj námietku, ktorou dovolateľky\nspochybňovali predvídateľnosť rozhodovania súdov opomenutím pre nich priaznivej\njudikatúry, ktorú ale v dovolaní nekonkretizovali, čo vylučuje možnosť objektívneho\npreskúmania pravdivosti ich tvrdení. Napriek tomu dovolací súd uvádza, že rozhodnutia\nsúdov v danej veci sa neodkláňajú od doterajšej relevantnej a doposiaľ konzistentnej\nrozhodovacej\n\nsúdnej\n\npraxe\n\n(prvoinštančných,\n\nodvolacích,\n\nči dovolacieho\n\nsúdu)\n\nv identických alebo obdobných prípadoch (porovnaj napr. 1 Cdo 34/2016, 1 Cdo 227/2016,\n2 Cdo 932/2015, 2 Cdo 38/2016, 3 Cdo 121/2016, 3 Cdo 122/2016, 4 Cdo 7/2016,\n4 Cdo 431/2015, 4 Cdo 48/2016, 5 Cdo 174/2015, 5 Cdo 175/2015, 5 Cdo 377/2015,\n5 Cdo 796/2015, 5 Cdo 664/2015, 6 Cdo 143/2016, 6 Cdo 133/2016, 7 Cdo 99/2016,\n7 Cdo 111/2016, 8 Cdo 142/2016, 8 Cdo 143/2016 a ďalšie), čím je rešpektovaný princíp\npredvídateľného rozhodovania súdov (právnej istoty) a vylúčený prípadný negatívny\ndôsledok vedúci k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).\nPrípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo nedostatočné\nzistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov\nalebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na\nnaďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993,\nako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011,\n3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011,\n7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).»\n3. Podľa sťažovateľky napadnutý rozsudok krajského súdu je postavený na právnych\na skutkových záveroch, ktoré sú zjavne nepodložené a arbitrárne, a preto z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a je potrebné ich ústavným súdom preskúmať.\n\n5\n\nNápravou napadnutého rozsudku krajského súdu sa najvyšší súd podľa mienky\nsťažovateľky odmietol zaoberať, keď vyhodnotil dovolanie proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu ako neprijateľné. Zo strany najvyššieho súdu a krajského súdu tak podľa\nnázoru sťažovateľky nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický\nvýklad práva. Konkrétne podľa jej odkazu ide o nasledujúce závery:\n(i) limitácia dohľadu zo strany NBS a jej postup v medziach zákona a ústavy,\n(ii) zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka\ns cennými papiermi voči družstvu či sekundárnu zodpovednosť družstva voči sťažovateľovi,\n(iii) subsidiarita uplatneného nároku voči NBS vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej\nv konkurze družstva.\n3.1 Podľa vyjadrenia sťažovateľky NBS mala vedomosť o verejne známych\nskutočnostiach, že činnosťou obchodníka s cennými papiermi a družstva vzniká\nbezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek tomu však nekonala tak,\naby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku tejto škody. Podľa jej\nnázoru nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že NBS v rozhodnom čase vykonávala\ndohľad iba v limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných\npapieroch je a bolo podľa odkazu sťažovateľky zisťovanie a vyhodnocovanie informácií\na podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti,\npričom podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch (ktorý platí v tomto znení už\nod 1. 5. 2007), družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj\nobchodník s cennými papiermi patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch mala podľa úvah sťažovateľky NBS\nzisťovať (čo v prípade družstva ani obchodníka s cennými papiermi podľa jej presvedčenia\nneurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na\nčinnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi.\n3.2 Pokračujúc vo svojej sťažnosti sťažovateľka tvrdí, že všeobecné súdy taktiež pri\nsvojom rozhodovaní nezohľadnili správu správcu konkurznej podstaty úpadcu – družstva\no stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých podľa nej\njednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje možnosť\nsťažovateľky ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010. Existujúce\n6\n\nkonkurzné konanie podľa nej samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si\nprihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu, a nerobí\nžalobu predčasnou.\n3.3 Namieste je podľa slov sťažovateľky úvaha, že najvyšší súd napadnutým\nuznesením vybočil z ústavných medzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv\na svojím rozhodnutím de facto odmietol jej právo na súdnu ochranu. Zreteľný zásah do jej\npráva na spravodlivý proces vidí aj v tom, že najvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj\nzáver, a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sťažovateľka považuje za nedostatočne\nodôvodnené.\n4. Sťažovateľka navrhla vydať nález v tomto znení:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Cdo/126/2016 zo dňa 31.05.2017 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 5Co/431/2015, 5Co/432/2015 zo dňa 29.09.2015 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo/126/2016 zo dňa\n31.05.2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/431/2015, 5Co/432/2015\nzo dňa 29.09.2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nSťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n7. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\nsúdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravoval\nv čase podania dovolania § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.\n8\n\n7.1 V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z v tom čase platného a účinného § 237 ods. 1 OSP výslovne vyplývalo,\nže dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené pod písm. a) až písm. g) tohto\nzákonného ustanovenia.\n7.2 Ústavný súd konštatuje, že rešpektuje koncepciu opravných prostriedkov, tak ako\nsi ju nastaví najvyšší súd, ak je to v medziach ústavy (porov. II. ÚS 398/08). Rovnako\nústavný súd rešpektuje výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nupravujúcich dovolacie dôvody tak, ako si ich nastaví najvyšší súd. To sa týka aj v čase\nrozhodovania najvyššieho súdu napadnutým uznesením platného a účinného dovolacieho\ndôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP (odňatie možnosti konať pred súdom). Najvyšší\nsúd k tomuto dovolaciemu dôvodu prijal stanovisko\n\nobčianskoprávneho kolégia\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016), podľa\nktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku.“\n7.3 Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,\nnezistil však žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala, že postup najvyššieho súdu by\nnemal oporu v zákone alebo v judikatúre najvyššieho súdu.\n7.4 Nepatrí ústavnému súdu nahrádzať právne názory najvyššieho súdu a pokiaľ\nzávery najvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav nie sú\nzjavne svojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd\nnemá dôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na\nzáklade prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať.\n7.5 Ústavný súd uzatvára, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania [resp. neexistencii dovolacích dôvodov podľa § 237 ods. 1 písm. f) a výkladu\n9\n\n§ 241 OSP, na údajnú prítomnosť ktorých sťažovateľka poukazovala] je vzhľadom na\nskutkový stav v sťažovateľkinej veci v napadnutom uznesení zdôvodnený ústavne\nudržateľným spôsobom.\n7.6 Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK napadnutému rozsudku krajského súdu\n8. Predmetom sťažnosti v tejto časti je predovšetkým námietka sťažovateľky, že\nnapadnutý rozsudok krajského súdu je postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré\nsú podľa jej názoru zjavne nepodložené a arbitrárne, a preto z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné.\n9. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu\nochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces). Podľa ustálenej\njudikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj\npráva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a\nrozhodnúť (II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n9.1 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a z ktorého musí byť, bez ohľadu na to, či sa\n10\n\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva z 3. 5. 2001, bod 2). Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené.\n10. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či\nodôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť\nv interpretácií a aplikácii príslušných právnych noriem vzťahujúcich sa na vec sťažovateľky\na s tým spojené možné porušenie jej označených ústavných práv, alebo naopak, či\nvzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku a právne závery krajského súdu v ňom\nuvedené je sťažnosť zjavne neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo\nmožné konštatovať porušenie označených ústavných práv sťažovateľky napadnutým\nrozsudkom krajského súdu.\n10.1 Posudzujúc procesný postup krajského súdu v konaní o odvolaní sťažovateľky\nústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci jej odvolania konal zákonom predpísaným\nprocesným postupom. Postup krajského súdu plne korešpondoval so zákonnými\npožiadavkami kladenými na postup odvolacieho súdu a požiadavkami kladenými ústavou\na dohovorom na procesný postup všeobecného súdu.\n10.2 Z formálneho hľadiska nemožno napadnutému rozsudku krajského súdu pre\núčely posudzovania dodržania dikcie čl. 46 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru nič vytknúť.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu spĺňa požiadavky vyplývajúce z príslušnej zákonnej\nreglementácie formálnej kvality rozhodnutia odvolacieho súdu tejto procesnej formy.\n10.3 Čo sa týka skutkových a právnych záverov, a teda aj interpretácie a aplikácie\nustanovení zákona o zodpovednosti za škodu odvolacím súdom a aj odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ústavný súd uzatvára, že pri predbežnom\n\n11\n\nprerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutého rozsudku\nkrajského súdu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo\nústavnej neakceptovateľnosti. Krajský súd nijako nevybočil z medzí určených čl. 46 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil skutkové zistenia\na svoj právny názor a príslušné právne normy aplikoval a interpretoval v súlade s ich\nznením, obsahom i duchom.\n10.4 Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je stručnejšieho rázu, ale je\nvyčerpávajúce. Krajský súd sa neobmedzil na citovanie alebo parafrázovanie záverov\nokresného súdu, ale sám učinil závery vo veci sťažovateľky. Sťažovateľka dostala odpoveď\nna ťažiskové otázky rámcujúce jej vec, a to ohľadne povinností NBS pri výkone dohľadu\nna finančnom trhu a splnenia podmienok upravených zákonom o zodpovednosti za škodu\npre vznik nároku na náhradu škody. Tieto právne závery krajského súdu nie je potrebné\nzo strany ústavného súdu v žiadnom smere dopĺňať alebo revidovať, ústavný súd na ne\ns ohľadom na námietky sťažovateľky týkajúce sa dohľadu NBS na finančnom trhu plne\nodkazuje, keďže podľa ústavného súdu sú ústavne udržateľné a bohaté na relevantné\na právne čisté argumenty týkajúce sa aplikovateľnosti a interpretácie zákona o cenných\npapieroch a zákona o zodpovednosti za škodu.\n10.5 Závery krajského súdu a ich odôvodnenie, ako aj postup krajského súdu\nv odvolacom konaní je teda nutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania,\ndo ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto dôvodov\nústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "družstvo-členstvo v družstve", "náhrada škody (ujma)", "financie", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:18fa8030-737a-4f3a-8b45-72a36b0f3964", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 220/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 220/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 312, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18fa8030-737a-4f3a-8b45-72a36b0f3964"}, {"guid": "ussr:0a7c4602-d4b0-40b3-8f9c-7bbb94823d6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a7c4602-d4b0-40b3-8f9c-7bbb94823d6f"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:9d702dbd-eff7-43c9-beb6-477c99725480", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 12/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/07 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d702dbd-eff7-43c9-beb6-477c99725480"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "9db83be2-4506-4705-8aee-f6ab6a4ed9ce:9c96af80-ef22-4ef0-8b68-f521b994e279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1", "spisova_znacka": "4Cdo/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/7/2016 z 22. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1"}, {"guid": "9b504dfc-e74d-425e-ad6b-5ad348790d10:5e61b3bf-1d0e-445c-bb26-1d997ee3c296", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1", "spisova_znacka": "2Cdo/932/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/932/2015 z 26. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1"}, {"guid": "2a143a44-71ce-45d1-8b55-c0da1150f0c4:41691215-02e8-4a08-b3d6-aa901df80e13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1", "spisova_znacka": "3Cdo/121/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/121/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1"}, {"guid": "c092ed88-90da-4198-9ea1-5863441fff4a:5de66117-5d22-40b5-8bcb-3bd8a30141f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1", "spisova_znacka": "6Cdo/133/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/133/2016 z 27. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1"}, {"guid": "53d360ac-8a0f-462b-a97a-b07abf45f2f2:b4ab39de-20f3-43e5-b101-4f9a05c90d13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3", "spisova_znacka": "2Cdo/38/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/38/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3"}, {"guid": "e762dce2-0b0e-41cd-bcb9-78f650089e7c:7366095d-667a-47cf-819e-5d8319129ba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1", "spisova_znacka": "4Cdo/431/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/431/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1"}, {"guid": "cfb3250a-ed93-485e-a761-dca7d3830ac2:ff28b332-edc3-4285-8429-a0c2618ae3c8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8514205962.1", "spisova_znacka": "5Co/431/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/431/2015 z 26. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8514205962.1"}, {"guid": "b4210aac-cd6c-4698-9e7e-9e39a5a11772:7e7fd00b-95bb-4066-a897-ca6a055abf64", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3112225923.3", "spisova_znacka": "5Co/432/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/432/2015 z 29. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3112225923.3"}], "citovane_v": []}