{"guid": "ussr:4b12e7e5-e059-46f6-9a2c-0f8aea887398", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 525/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 525/2016 z 10. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 525/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b12e7e5-e059-46f6-9a2c-0f8aea887398", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.525.2016.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 525/2016-69\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej Kováč/Krpčiarová & partners – advokátska kancelária, s. r. o.,\nMateja Bela 2120/2, Lučenec, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Adriana Krpčiarová,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nVeľký Krtíš v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 110/05 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu\nVeľký Krtíš v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 110/05 p o r u š e n é b o l o .\n2.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy), ktorú j e Okresný súd Veľký\nKrtíš p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti Kováč/Krpčiarová & partners – advokátska\nkancelária, s. r. o., Mateja Bela 2120/2, Lučenec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\n3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 525/2016-34 z 23. júna 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“)\nv dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 110/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:\n«(...) Porušovateľom základných práv a slobôd sťažovateľky je Okresný súd Veľký\nKrtíš a notársky úrad notára JUDr. Pavla Tótha, so sídlom Banícka č. 10, Veľký Krtíš.\nOkresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 25.11.2005(...) poverenie pre notára ako súdneho\nkomisára na prejednanie dedičstva po por.\n,\n\nrod.\n\n, zomr.\n\n.\n\nOd vyššie uvedeného dňa (25.11.2005) poverený súdny komisár postupoval v konaní\nspôsobom, kedy nerešpektoval základné procesné postupy ustanovené Občianskym súdnym\nporiadkom, Občianskym zákonníkom príp. iné zákonné ustanovenia, ktorými sa ako\npoverený súdny komisár má pri prejednávaní dedičstva po poručiteľke riadiť. Do dnešného\ndňa aj napriek dostatočne zistenému skutkovému stavu, v danom prípade majetku\nporučiteľky, jej záväzkov, ako aj okruhu dedičov, príp. iných relevantných skutočností\npotrebných pre vydanie rozhodnutia, poverený notár neukončil prejednávanie dedičstva po\nhore uvedenej poručiteľke, resp. nevydal žiadne meritórne rozhodnutie.\nZároveň poverený notár takmer 9 rokov ignoruje rozhodnutie Okresného súdu Veľký\nKrtíš 2D/110/2005-140, právoplatné dňa 23.10.2006, po právoplatnosti ktorého bol\n\n2\n\npoverený notár povinný ďalej konať len so závetnou dedičkou, ktorou je sťažovateľka\n. Aj napriek jej snahe predložiť notárovi opakovane všetky doklady,\nktoré notár mnohokrát požadoval bezdôvodne, resp. sa s niektorými odmietal vysporiadať,\nhoci mali vplyv na celkový objem majetku poručiteľky, ktorý bolo potrebné prejednať resp.\nzahŕňal do majetku poručiteľky aj taký, ktorý zhŕňať nemal poverený notár nepostupoval\nvo veci spôsobom, aby mohol predmetnú vec 2D/110/2005 ukončiť, ale naopak, bezdôvodne\nspôsobuje takmer 10 rokov prieťahy v tomto konaní a odmieta predmetné dedičské konanie\nukončiť vydaním meritórneho rozhodnutia prípadne predložiť spis príslušnému súdu na\nvydanie prípadného uznesenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. (...)\nPosledným úkonom zo strany notára JUDr. Pavla Tótha bol „List“ zo dňa\n25.05.2015, doručený dňa 29.05.2015, v ktorom konštatuje, že „na pojednávaní v mesiaci\njúl - august 2015 sa k dedičskému konaniu majú vyjadriť zákonní dedičia počas pobytu na\núzemí SR.“\nDávam do pozornosti Ústavného súdu SR, že poverený notár JUDr. Pavel Tóth do\ndnešného dňa ani len nevytýčil termín pojednávania a sťažovateľke (ani jej právnemu\nzástupcovi) do dnešného dňa nedoručil žiadnu informáciu príp. prípis zo strany ďalších\núčastníkov konania, ktorých notár považuje za zákonných dedičov. (...)\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonom stanovené procesné postupy,\nako aj nevyhnutnosť rešpektovať zákonné práva závetnej dedičky (sťažovateľky) a poslednú\nvôľu poručiteľky, sa sťažovateľka opakovane obrátila na Okresný súd Veľký Krtíš, príp.\nKrajský súd Banská Bystrica so sťažnosťou na postup súdu resp. povereného notára,\npričom naposledy tak urobila v máji 2015, resp. jún 2015, kedy žiadala o prijatie\nrelevantných opatrení, ktoré zabránia ďalšiemu porušovaniu zákona ako aj bezdôvodných\nprieťahov v tomto konaní. Zároveň sťažovateľka upozornila príslušný súd, že bude nútená\npožadovať finančné odškodnenie za vyššie uvedené bezdôvodné prieťahy v predmetnom\ndedičskom konaní 2D/110/2005, Dnot 587/2005, ktoré preukázateľne pretrvávajú min. od\n23.10.2006.\nPosledná sťažnosť sťažovateľky adresovaná do rúk predsedníčky Okresného súdu\nVeľký Krtíš vo veci 2D/110/2005, bola vybavená listom zo dňa 11.09.2015, doručený\ndňa 21.09.2015, pod Spr 2068/15, kde predsedníčka súdu Mgr. Eva Strašková konštatuje, že\nsťažnosť sťažovateľky vyhodnotila ako nedôvodnú.\n\n3\n\nV prílohe tejto sťažnosti predkladáme súdu aj ďalšie kópie opakovaných sťažností\nadresovaných do rúk predsedníčky Okresného súdu Veľký Krtíš, odpoveď Krajského súdu\nBanská Bystrica zo dňa 11.04.2013 na sťažnosť sťažovateľky už v roku 2013, ktorý\nkonštatoval opodstatnenosť jej sťažnosti, ako aj ďalšie oznámenie o vybavení sťažnosti\nzo strany Notárskej komory SR, ktorej predsedníčka súdu opakovane postúpila sťažnosť na\nvybavenie, pričom podotýkam, že Notárska komora SR nie je príslušným orgánom na jej\nvybavenie, čo potvrdzuje aj jej odpoveď zo dňa 24.06.2009. Zároveň Notárska komora SR\nSpr./0815/2007 zo dňa 23.04.2007 dala sťažovateľke na vedomie, že závet formou notárskej\nzápisnice č. Nz 14/91 bol spísaný štátnou notárkou JUDr. Alžbetou Kondrlíkovou na\nŠtátnom notárstve vo Veľkom Krtíši dňa 9.1.1991 a takéto dokumenty nemôže Notárska\nkomora SR vôbec posudzovať. (...)\nPodanie tejto sťažnosti na Ústavný súd SR je aj z uvedených dôvodov hodných\nosobitného zreteľa poslednou možnosťou sťažovateľky dosiahnuť účinnú ochranu svojich\nzákladných ľudských práv a slobôd ako aj ochranu jej ústavných práv garantovaných\nÚstavou SR a zabrániť tak zvyšovaniu škody ako materiálnej (sťažovateľka musí vynakladať\nvlastné finančné prostriedky na údržbu nehnuteľnosti ktorá je predmetom dedičstva), tak aj\nnemateriálnej (spočívajúcej v 10 ročnom psychickom trápení sa v relatívne jednoduchej\nprávnej veci dedičského konania po svojej matke por.\n\n).\n\nNa základe uvedených skutočností preto sťažovateľka požaduje priznanie finančného\nzadosťučinenia za spôsobené prieťahy v predmetnom konaní 2D/110/2005 vedenom na\nOkresnom súde Veľký Krtíš vo výške 15.000,-€.\n(...) sťažovateľka poskytla súčinnosť poverenému notárovi, pričom poukazujeme na\nto, že notár už roky disponuje v predmetnej veci dostatočným množstvom podkladov, na\nzáklade ktorých mohol dedičské konanie ukončiť.\n(...) predmetné dedičské konanie je vedené po matke sťažovateľky, čo ešte viac\numocňuje psychickú traumu sťažovateľky zo smrti jej matky, ktorú nesmierne milovala\na ktorá ich s bratmi vychovávala od detstva sama, keďže otec sťažovateľky umrel ako veľmi\nmladý človek (sťažovateľka mala vtedy iba 8 mesiacov). Preto o to väčšie puto medzi\nsťažovateľkou a jej mamou (neustále v spoločnej domácnosti) počas života existovalo.\n(...) konanie v predmetnej dedičskej veci prebieha už takmer 11 rokov!!!\n\n4\n\n(...) Uvedeným postupom zo strany Okresného súdu Veľký Krtíš ako aj notára JUDr.\nPavla Tótha, predovšetkým ich nečinnosti, resp. činnosti v rozpore so zákonmi SR, došlo\nk vážnemu porušeniu ústavnosti a zákonnosti postupu v konaní pri prejednávaní dedičstva\npo poručiteľke\n\n, zomr.\n\n, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky, kedy podľa vyššie uvedených skutočností a okolností došlo k neodôvodneným\nprieťahom v predmetnom dedičskom konaní 2D/110/2005 vedenom na Okresnom súde\nVeľký Krtíš ako zo strany okresného súdu, tak aj zo strany povereného notára JUDr. Pavla\nTótha. (...)»\n2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky\n\n, na prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného\nsúdu Veľký Krtíš a notára JUDr. Pavla Tótha v konaní vedenom pod sp. zn. 2D/110/2005,\nDnot 587/2005 porušené bolo.\n2. Okresnému súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 2D/110/2005 ako aj\npoverenému notárovi JUDr. Pavlovi Tóthovi sp. zn. Dnot 587/2005 prikazuje konať bez\nzbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke\n30.237,32\n\n€\n\n(slovom:\n\n, priznáva finančné zadosťučinenie v sume\ntridsaťtisícdvestotridsaťsedem\n\neur\n\na\n\ntridsaťdva\n\ncentov),\n\n(pozostávajúce z náhrady spôsobenej škody vo výške 15.237,32 € a 15.000,- ako\nzadosťučinenie za spôsobené prieťahy v konaní) ktoré je Okresný súd Veľký Krtíš povinný\nvyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť sťažovateľke\n\n,\n\ntrovy tohto konania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri\ncentov) na účet Advokátskej kancelárie Kováč/Krpčiarová & partners, s.r.o., zast.\nJUDr. Adrianou Krpčiarovou, so sídlom M. Bela č. 2, Lučenec 984 03, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 983/16 zo 17. augusta 2016\n(ku ktorému bola pripojená aj chronológia úkonov vykonaných v napadnutom konaní, ako\n5\n\naj vyjadrenie notára ako súdneho komisára a taktiež vyjadrenie zákonného sudcu) a právna\nzástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 12. septembra 2016\na jeho doplnením z 23. septembra 2016.\n3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné\nskutočnosti:\n«(...) Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 2D/110/2005 k predmetnej sťažnosti\ndávam nasledovné vyjadrenie :\n- zákonným sudcom vo veci vedenej na OS VK pod sp. zn. 2D/110/2005 je t. č.\nJUDr. Slavomír Cimerman,\n- dňa 2. februára 2005 bol súdu doručený úmrtný list\n\n, na základe\n\nktorého súd uznesením zo dňa 11. februára 2005 č. k. 2D/110/2005 podľa § 175a ods. 2\nO. s. p. začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke\n\nzomrelej dňa\n\na ten istý deň podľa § 38 ods. 1 O. s. p. poveril notára JUDr. Alžbetu\nKondrlíkovú na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke,\n- dňa 3. marca 2005 spísaná notárom zápisnica o predbežnom vyšetrení,\n- po doručení žiadaných podkladov pre konanie (archív, kataster), predložení\nnotárskej zápisnice sp. zn. N 14/91, Nz 14/91 - závet poručiteľky, súdny komisár určil\ntermín pojednávania na deň 3. júna 2005, nevykonané neúčasť predvolaných,\n- na základe žiadosti\n\ndňa 25. novembra 2005 vec odňatá\n\nsúdnemu komisárovi JUDr. Alžbete Kondrlíkovej a dňa 25. novembra 2005 bol vo veci\nsúdom poverený na vykonanie úkonov JUDr. Pavol Tóth v súlade s rozvrhom práce a spis\nmu bol predložený,\n- súdnym komisárom opätovne dňa 27. decembra 2005 žiadané aktuálne podklady\npre konanie,\n- dna 11. januára 2006 na základe výzvy súdneho komisára osobne\noznámila jej známe údaje ohľadom dedičov poručiteľky (pracujú v zahraničí).\n- na termín pojednávania dňa 26. januára 2006 sa účastníci konania resp.\npredvolaní nedostavili\n- na termín dňa 24. februára 2006 sa dostavil len\n\n- vnuk poručiteľky\n\n(oboznámený s podkladmi i závetom), dovoláva sa relatívnej neplatnosti závetu poručiteľky,\n\n6\n\n- na termín 7. marca 2006 zásielky neprevzaté, opakovane výzvy tiež neprevzaté (č. l.\n105-111),\n- dňa 6. apríla 2006 sa k súdnemu komisárovi dostavil\n\n- vnuk\n\nporučiteľky, ktorý prehlásil, že dedičstvo neodmieta a namieta relatívnu neplatnosť závetu,\n- vykonávané úkony spojené s pátraním po pobyte\n\n- vnuka\n\nporučiteľky,\n- termín pojednávania dňa 5. júna 2006 prítomná len\n\n,\n\noboznámená s výsledkami dokazovania, odročené na termín 12. júna 2006 - tiež prítomná\nlen\n\n, vykonaný súpis dedičstva,\n- na termín 4. júla 2006 sa nedostavil volaný\n\n,\n\n- termín dňa 14. septembra 2006 prítomný len právny zástupca\na\n\n, žiadosť právneho zástupcu o prerušenie dedičského konania za účelom\n\npodania žaloby o určenie neplatnosti poslednej vôle poručiteľky,\n- uznesením zo dňa 4. októbra 2006 č. k. 2D/110/2005-140 prerušené konanie\no dedičstve na čas sporového konania (v prípade nepodania žaloby do 30 dní od doručenia\nuznesenia, dedičský súd bude pokračovať v dedičskom konaní (právoplatné 23. októbra\n2006),\n- dňa 15. februára 2007 doručené oznámenie právneho zástupcu\na\n\n, že dedičov už nezastupuje,\n- dňa 15. februára 2007 prítomná len\n\n, nutnosť odročenia, dedičia\n\nneboli oboznámení so súpisom dedičstva,\n\nupozornila na svoju neprítomnosť\n\nod 5. marca 2007 do 28. marca 2007.\n- opakovaný pokus súdneho komisára o vyjadrenie dedičov k súpisu dedičstva,\n- dňa 29. marca 2007 sa dostavil k súdnemu komisárovi dedič\nnavrhol dedičskú dohodu s\n\n, tento\n\n, určený termín na 4. apríla 2007,\n\n- na termín dňa 4. apríla 2007 sa dostavili\n\na\n\n, ktorá\n\nnesúhlasila s dedičskou dohodou ani s odhadom hodnoty nehnuteľnosti zo strany obce,\nnesúhlasila aby dedičmi boli i vnuci poručiteľky\n- dňa 11. apríla 2007\n\na\n\n,\n\ndoručila žiadosť o prerušenie dedičského\n\nkonania do 30. júna 2007 za účelom „odborného posúdenia závetu“,\n\n7\n\n- uznesením súdu zo dňa 10. mája 2007 č. k. 2D/110/2005-168 ustanovený do\ndedičského konania znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti\n.\n- uznesením súdu zo dňa 25. mája 2007 č. k. 2D/110/2005-171 zamietnutý návrh\nna prerušenie konania, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením\nzo dňa 22. augusta 2007 sp. zn. 13CoD/101/2007 potvrdil,\n- dňa 25. mája 2007\n\npodala sťažnosť predsedovi Okresného súdu\n\nVeľký Krtíš\n- ustanovený znalec zvolal ohliadku nehnuteľnosti, ktorej ocenenie mal vykonať na\ndeň 21. júna 2007,\n\nznalca telefonicky žiadala zrušiť termín z dôvodu jej\n\nštudijného zaneprázdnenia, znalec dňa 30. decembra 2007 určil termín ohliadky na\n8. januára 2008,\n- listom zo dňa 2. januára 2008\n\npožiadala o zrušenie termínu\n\nohliadky,\n- dňa 27. decembra 2007\n\npodala na súd návrh na obnovu konania\n\nv dedičskej veci sp. zn. 2D/110/2005 spolu so žiadosťou o vylúčenie Okresného súdu Veľký\nKrtíš z konania za predpojatosť a žiadosťou „o predbežné opatrenie s odkladným účinkom\nna plnenie povinností uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš 2D/110/2005 zo dňa\n23. októbra 2007,\n- dňa 3. januára 2008\n\ndoručila Krajskému súdu v Banskej Bystrici\n\nžiadosť o zrušenie termínu ohliadky adresovaný znalcovi\n\n,\n\n- na základe vyjadrenia vyššej súdnej úradníčky JUDr. Jany Fabianovej, okresný súd\nuznesením zo dňa 25. februára 2008 č. k. 2D/110/2005-228 rozhodol, že vyššia súdna\núradníčka JUDr. Jana Fabianová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci,\n- uznesením zo dňa 25. februára 2008 č. k. 2D/110/2005-230 rovnako súd rozhodol,\nže JUDr. Tóth nie je vylúčený z úkonov súdneho komisára vo veci vedenej pod sp. zn.\n2D/110/2005,\n- dňa 10. marca 2008 doručené okresnému súdu odvolanie\n\nvoči\n\nobom citovaným uzneseniam,\n- Krajský súd v Banskej Bystrici uzneseniami zo dňa 14. apríla 2008 č. k.\n13CoD/84/2008-244 a č. k. 13CoD/85/2008- 245 obidve uznesenia okresného súdu potvrdil\n\n8\n\n- znalec opakovane vyzvaný na predloženie znaleckého posudku,\n- dňa 31. decembra 2008\n\ndoručila okresnému súdu podanie,\n\nku ktorému mala byť vypočutá dňa 2. marca 2009 spolu so znalcom, ktorý sa na termín\ndostavil (\n\nnie) a uviedol, že\n\nopakovane zmarila vykonanie\n\nohliadky nehnuteľnosti (č. l. 267).\n- dňa 30. apríla 2009 doručený súdu znalcom termín ohliadky 7. mája 2009,\n- dňa 4. mája 2009 doručená predsedovi súdu sťažnosť\n\nna konanie\n\nsúdneho komisára (vybavená predsedom súdu ako nedôvodná dňa 24. júla 2009),\n- dňa 12. mája 2009 oznámil znalec\ndomu bolo štvrtýkrát zmarené\n\n, že vykonanie ohliadky rodinného\n,\n\n- uznesením okresného súdu zo dňa 7. septembra 2009 č. k. 2D/110/2005-305 bola\nuložená poriadková pokuta, podané odvolanie,\n- krajský súd uznesením zo dňa 5. septembra 2009 č. k. 13CoD/77/2009-337 potvrdil\nuznesenie okresného súdu o uložení pokuty,\n- dňa 14. decembra 2009\n\npožiadala súd o odpustenie uloženej\n\nporiadkovej pokuty,\n- okresný súd uznesením zo dňa 25. januára 2010 č. k. 2D/110/2005-347 rozhodol, že\nsa\n\nuložená pokuta neodpúšťa,\n- dňa 31. decembra 2010 stále nezložený preddavok na znalecké dokazovanie, ktorý\n\nmala zložiť\n\n,\n\n- dňa 28. júna 2010 na Krajský súd B. B doručené „odvolanie, návrh a žiadosť“\n(č. l. 373 a nasl.),\n- po námietke zaujatosti Mgr. Straškovej (podané na sudcu trestné oznámenie\n) vec pridelená Mgr. Milanovi Vargovi, ktorý nebol vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania veci (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa\n10. januára 2011 č. k. 15Nc/69/2010-405),\n- na základe žiadosti vyššej súdnej úradníčky JUDr. Jany Fabianovej\n(\n\npodala na túto trestné oznámenie) okresný súd uznesením zo dňa\n\n3. novembra 2011 č. k. 2D/110/2005-412 vylúčil VSÚ JUDr. Fabianovú z prejednávania\na rozhodovania veci sp. zn. 2D/110/2005,\n\npodáva dňa 1. decembra 2011\n\nodvolanie proti tomuto uzneseniu,\n\n9\n\n- Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 23. januára 2012 č. k.\n14CoD/24/2011-429 odvolanie\n\nodmietol,\n\n- v priebehu sústavného rozhodovania o podaniach\nodvolaniach, bol znalec\n\na následných jej\n\nvyčiarknutý zo zoznamu znalcov - súd mu uznesením\n\nzo dňa 7. mája 2012 č. k. 2D/110/2005-446 priznal znalečné,\n- uznesením okresného súdu zo dňa 20. júna 2012 č. k. 2D/110/2005-449 bol do\nkonania ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností\n,\n- znalec predložil súdu dňa 20. augusta 2012 znalecký posudok, spis vrátený\nsúdnemu komisárovi,\n- dňa 5. novembra 2012 uznesením č. k. 2D/110/2005-498 rozhodol o priznaní\nodmeny a náhradu hotových nákladov,\n- dňa 19. novembra 2012\n\ndoručila okresnému súdu „návrh na\n\nopravu odôvodnenia uznesenia č. k. 2D/110/2005-498“ (č. l. 501 a nasl.),\n- keďže\n\nnezložila zálohu na trovy dokazovania, Krajský súd Justičná\n\npokladnica Bratislava rozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky\noprávneného odpísaním účtu (č. 1. 503),\n- uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. júna 2013 č. k.\n16CoD/5/2013- 519 súd návrh\n-\n\no opravu odôvodnenia uznesenia zamietol,\n\npodala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.\n\n2D/110/2005-446\n- uznesením krajského súdu zo dňa 5. marca 2014 č. k. 13CoD/2/2014-542 potvrdil\nuznesenie okresného súdu č. k. 2D/110/2005-446,\n- dňom 3. apríla 2014 vec pridelená JUDr. Slavomírovi Cimermanovi (od 1. apríla\n2014 Mgr. Varga nie je sudcom),\n- súd vzhľadom na nevrátenie doručeniek od účastníkov konania, ktorí sa zdržiavajú\nv zahraničí, musel pristúpiť k reklamácií dňa 3. júla 2014,\n- dňa 12. novembra 2014 spis opäť vrátený súdnemu komisárovi na pokračovanie\nv dedičskom konaní,\n\n10\n\n- po doručení aktuálnych podkladov pre konanie, bol určený termín pojednávania\n16. marca 2015,\n\ntrvala na zohľadnení nákladov investovaných z jej strany\n\ndo nehnuteľnosti - povinnosť\n\npredložiť doklady do 15 dní notárovi,\n\n- dňa 30. marca 2015\n\nžiada predĺžiť lehotu na doručenie dokladov\n\no jej investíciách do 15. apríla 2015 (č. l. 628),\n- splnomocnený právny zástupca JUDr. Krpčiarová podaním zo dňa 27. marca 2015\ndoručeným súdnemu komisárovi dňa 2. apríla 2015 napriek uvedenej žiadosti jej klientky,\nžiada o pokračovanie v dedičskom konania (č. l. 629),\n- dňa 28. apríla 2015 telefonicky súdnemu komisárovi oznámené účastníkom konania\n, že na území SR sa\n\n(jeho splnomocnený zástupca a účastník\n\nkonania) bude zdržiavať v mesiacoch júl - august 2015 (č. l. 633),\n- dňa 29. apríla 2015\n\ndoručila súdnemu komisárovi ďalšie podanie\n\n-doplnenie majetku spolu s prílohami (č. l. 634 a nasl.),\n- na termín dňa 30. júla 2015 sa\n\na jej právny zástupca nedostavili,\n\n- uznesením okresného súdu zo dňa 27. januára 2016 č. k. 2D/110/2005-653 odkázal\nna podanie žaloby o určenie že do dedičstva patrí jej pohľadávka z titulu\nvynaložených investícií vynaložených do predmetu dedičstva a jej výške, dňa 18. februára\n2016 doručené odvolanie\n\nproti tomuto uzneseniu,\n\n- dňa 5. apríla 2016 spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu v Banskej\nBystrici (zapožičaný okresnému súdu),\nAko vyplýva v danom prípade z vyššie uvedeného, i keď je trvanie napadnutého\ndedičského konania neprimerané, zdanlivé prieťahy v konaní sú spôsobené následkom\nsprávania sa samotnej sťažovateľky\n\n. Ako je citované aj v samotnej\n\nsťažnosti účastník konania musí postupovať tak, aby sám nespôsoboval zbytočné prieťahy\nv konaní, napríklad neodôvodnenou neúčasťou na pojednávaniach, včasné vyjadrenie sa\nk výzve súdu. Musím konštatovať, že správanie zo strany sťažovateľky súdu resp. súdnemu\nkomisárovi vlastne nedalo možnosť rozhodnúť vo veci samej. Súd i súdny komisár plynule\nkonali bez prieťahov, ale museli rozhodovať o sústavných podaniach sťažovateľky, ktorá\nabsolútne nespolupracovala so súdnym komisárom, ani pôvodne ustanoveným znalcom.\nProti každému rozhodnutiu súdu podávala odvolanie (na čo má nepopierateľné právo).\n\n11\n\nDĺžku konania tiež ovplyvnila skutočnosť, že účastníci konania\n\na\n\nsa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí.\nPokiaľ vo svojej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby jej bolo priznané finančné\nzadosťučinenie vo výške 30.237,32 Eur, ktoré má pozostávať z bližšie nešpecifikovanej\nškody spôsobenej súdom vo výške 15.327,32 Eur a sumy 15.000,- Eur za spôsobené\nprieťahy v konaní, i uplatnené trovy konania navrhujem zamietnuť ako nedôvodné.\nMám za to, že vo veci súd konal plynule a bez prieťahov. Z týchto dôvodov žiadam\nÚstavný súd Slovenskej republiky, aby sťažnosti nevyhovel.\nV zmysle § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR\na o konaní pred ním, na verejnom pojednávaní senátu ústavného súdu netrvám.»\n3.2 Notár (súdny komisár) JUDr. Pavol Tóth popísal chronológiu úkonov\nvykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n«I. Skutková a právna zložitosť sporu\n- Poručiteľka závetom vo forme notárskej listiny dedičstvo poručila svojej dcére\n, rod.\n\n,\n\n, opomenula pritom svojich troch\n\nďalších potomkov (vnukov), ktorí dedičstvo neodmietli a namietali relatívnu neplatnosť\nzávetu podľa § 479 Obč. zák. Právny zástupca dvoch neopomenuteľných dedičov,\nJUDr. Veselý však namietal aj absolútnu neplatnosť závetu, preto na návrh súdneho\nkomisára bolo vydané Uznesenie 2D 110/2005-140 dňa 04.10.2006 a dvaja opomenutí\nvnuci boli odkázaní na podanie žaloby na súd o určenie absolútnej neplatnosti závetu. Na\nčas sporového konania súd dedičské konanie prerušil. Žaloba v určenej lehote nebola\npodaná, súd pokračoval v konaní so závetnou dedičkou a neopomenuteľnými zákonnými\ndedičmi, ktorým po namietaní relatívnej neplatnosti prináleží tzv. povinný dedičský podiel\npo 1/12-ine k celku.\n- Túto skutočnosť závetná dedička nevie akceptovať a o dedičstvo sa nemieni s nikým\ndeliť. Zastáva názor, že „súd po márnom uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa\nUznesenia 2D 110/2005-140 mal vydať meritórne rozhodnutie o potvrdení celého dedičstva\nzávetnej dedičke a konanie ukončiť.“ Nie je ochotná spolupracovať a akceptovať právny\nnázor súdneho komisára. V tomto ju jednoznačne podporuje aj zvolená právna zástupkyňa.\n\n12\n\n- Obaja zákonní dedičia žijú v cudzine, komunikácia s nimi je komplikovaná, vzťahy\nmedzi nimi a závetnou dedičkou (ich tetou) sú vážne narušené.\nII. Procesné úkony od začatia konania dosiaľ(...)\nIII. Prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. O.s.p.\nPrekážky takéhoto charakteru na strane účastníkov neboli.\nIV. Prieťahy spôsobené sťažovateľkou\n- výnimkou jediného, nezúčastnila sa žiadneho ďalšieho pojednávania v prítomnosti\nostatných účastníkov konania. Spolu vôbec nekomunikovali, pričom mala zo strany\nspoludedičov navrhnutú dedičskú dohodu.\n- nechcela sa deliť o dedičstvo, preto neakceptovala žiadny procesný úkon súdu,\npodávala sťažnosti, zmarila množstvo termínov na vykonanie ohliadky súdnym znalcom,\npodávala trestné oznámenia na súdnych úradníkov, opätovne podávala námietky zaujatosti\nsudcov a iné.\n- z takých a podobných dôvodov som ako súdny komisár takmer 6 rokov\n(od 31.12.2008 do 12.11.2014) nemal spis u seba.\nV. Súdne prieťahy\nNepripúšťam, že prieťahy boli spôsobené súdnym komisárom či súdom.\nVI. Prieťahy považujem za zbytočné zo strany účastníčky\n\n, ktorá sa riadila\n\nklamnými predstavami o dedičských nárokoch. Napriek 10 rokov trvajúcemu konaniu si\nmyslím, že nebyť jej negativistického postoja k veci, konanie by bolo ukončené\nv primeranom čase do dvoch rokov.\nZ hľadiska plynulosti konania ďalšou prekážkou na strane účastníkov bola okolnosť,\nže zákonní dedičia sú usadení v cudzine a komunikácia s nimi, doručovanie písomností boli\nzdĺhavé.\nVII. Iné okolnosti\nKeďže z Uznesenia 2D 110/2005-653 môže vzniknúť dojem, že súdny komisár\nzámerne odďaľuje ukončenie veci, chcem poznamenať, že k vydaniu Uznesenia som sa\nrozhodol preto, lebo pohľadávka\n\nz titulu investícií prihlásená v plnej výške\n\nznalcom zistenej všeobecnej ceny domovej nehnuteľnosti som považoval za neseriózny\nvýsmech tohto účastníka voči zákonným dedičom a za isté pohŕdanie súdom.\n\n13\n\nNa druhej strane, že pohľadávka dediča, ako investičné náklady do časti dedičstva sa\nmá vyriešiť v dedičskom konaní (aj keď postupom podľa § 175k ods. 3 O.s.p.), lebo od tohto\nurčenia sa odvíja rozsah dedičského práva toho-ktorého dediča, pričom nejde o spor\no dedičské právo. Myslím si, že závetná dedička by v sporovom súdnom konaní (po\nukončení konania) neobstála so svojou pohľadávkou ani z pohľadu § 80 písm. c) O.s.p..\nK verejnému pojednávaniu na ústavnom súde by som chcel uviesť, že pokiaľ ústavný\nsúd prijme právny názor dedičského súdu, že v tomto dedičstvom konaní účastníkmi okrem\nzávetnej dedičky sú aj ďalší zákonní dedičia, potom od verejného pojednávania podľa\nmôjho názoru nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»\n3.2 Zákonný sudca JUDr. Slavomír Cimerman uviedol tieto relevantné skutočnosti:\n„(...) Nepochybne možno konštatovať, že za prieťah v konaní môže len sama\núčastníčka - dedička, ktorá neustále podávala nesúvisiace s vecou podania a opravné\nprostriedky o ktorých museli súdy rozhodovať. Tento záver vyplýva z obsahu spisu.\nSťažovateľka sa voči súdu správala častokrát pohŕdavo a nerešpektovala výzvy, ktoré jej\nboli adresované v snahe urýchlene ukončiť vec. V tomto smere sa možno v plnom rozsahu\nstotožniť s argumentáciou notára JUDr. Pavla Tótha, ktorú podal vo vyjadrení k sťažnosti.\nJe nutné ešte poznamenať, že v minulosti som pojednával vec pod zn. 9C/174/2008\nv ktorej sa stala neúspešnou účastníčkou. Vec je právoplatne skončená. Po skončení\nkonania menovaná podala na moju osobu trestné oznámenie, čo len dokumentuje jej postoj\nk súdu a správaniu sa ako účastníka konania. Účastníčka v každej veci, ktorá bola alebo je\nvedená na súde volila rovnaký postup, keď sa nemohla domôcť práva ktoré jej nepatrilo, tak\npodávala sťažnosti predsedovi súdu resp. orgánu notárskej komory a pokiaľ ani tam nebola\núspešná, tak podávala trestné oznámenia orgánom činným v trestnom konaní.\nSťažnosť sťažovateľky považujem za nedôvodnú a neopodstatnenú, preto navrhujem\nvyniesť výrok, že právo sťažovateľky v dedičskej veci porušené nebolo a nepriznať jej\nnemajetkovú ujmu a náhradu trov konania.“\n3.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky\nokresného súdu, notára a zákonného sudcu v posudzovanom konaní zaujala toto stanovisko:\n«(...) 1. K vyjadreniu Okresného súdu Veľký Krtíš:\n\n14\n\nVyjadrenie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 17.08.2016 sa snaží chronologicky\nnačrtnúť priebeh predmetného dedičského konania vedeného pod č.k. 2D/110/2005 po por.\n.\nVo svojom vyjadrení sa snaží navodiť dojem, že sťažovateľka spôsobila takto\nneúmerne dlhé prejednávanie dedičstva - dedičské konanie, pričom sa odmieta vyjadriť ku\nskutočnosti, prečo ignoruje právoplatné uznesenie zo dňa 04.10.2006, právoplatné dňa\n23.10.2006, ktorým boli zákonný dedičia vyzvaný na podanie žaloby o neplatnosť závetu,\npričom boli upozornení, že pokiaľ tak v stanovenej lehote neurobia, v ďalšom konaní sa\nbude prejednávať dedičstvo len so závetnou dedičkou, ktorou bola a aj je sťažovateľka\n.\nS ohľadom na uvedenú skutočnosť sa preto argumenty o predlžovaní tohto konania\npre správanie sťažovateľky javia ako neopodstatnené, nakoľko sťažovateľka nemala počas\nkonania právne zastúpenie, svojich práv sa snažila domôcť prostredníctvom zákonných\ninštitútov, ktoré jej zákon umožňoval, pričom v prípade, ak sa sťažovateľka nestotožnila\ns postupom prípadne niektorým rozhodnutím vydaným v rámci predmetného dedičského\nkonania, využila iba svoje zákonné právo podať opravný prostriedok prípadne námietku\nzaujatosti, pokiaľ mala pochybnosť o nezaujatosti niektorého člena senátu 2D, príp. notára.\nSkutočnosť, že napr. jej námietky zaujatosti boli opodstatnené, dokazuje aj fakt, že väčšina\nsudcov Okresného súdu Veľký Krtíš sa v prípade osoby\n\nvyjadrila, že\n\nsa cíti byť zaujatá.\nPokiaľ notár príp. súd nariadili nejaké úkony v predmetnej veci, snažila sa ich\ndodržať, pokiaľ to bolo v jej možnostiach. Nakoľko v rokoch 2007 2009 diaľkovo študovala na vysokej škole v Prahe, jej časové možnosti boli zúžené, nakoľko\npopri štúdiu aj pracovala. V prípade, že mala nejaké skúšky príp. termín obhajoby resp.\nštátnic a zistila, že termíny kolidujú, obratom o tom upovedomila notára, príp. súdneho\nznalca. Aj napriek tomu sa v tomto smere javí postup notára, príp. súdneho znalca, naďalej\nako účelový, keďže predvolania na niektoré termíny zasielali bez časového predstihu a keď\nsi sťažovateľka upovedomenie o termíne prevzala, zistila, že termín už bol realizovaný\n(napr. predvolanie na termín 06.02.2009 súdnym znalcom, doručený dňa 27.02.2009).\nNotár v niektorých prípadoch vyrozumenie o termíne ani len nezaslal - tak ako to uvádza\n\n15\n\nvo svojom vyjadrení o termíne naplánovanom na deň 30.07.2015, ktoré nebolo sťažovateľka\na ani jej právnej zástupkyni doručené vôbec.\nFaktom stále zostáva nepochopiteľné konanie resp. nekonanie súdneho komisára\nJUDr. Pavla Tótha, ktorý bol predmetnou dedičskou vecou súdom poverený prejednať dňa\n25.11.2005. Dňa 27.12.2005 si vyžiadal súdny komisár - notár JUDr. Tóth „aktuálne\npodklady“ pre konanie. Od tohto momentu sa stanovených termínov aktívne zúčastňovala\nsťažovateľka, pričom do 04.04.2007 sa sťažovateľka zúčastnila na prejednaní dedičstva 7 x!\nAko to vyplýva už aj z vyjadrenia Okresného súdu Veľký Krtíš, v čase od 02.02.2005\n(doručenia úmrtného listu poručiteľky súdu) do 04.04.2007 (viac než 2 roky) sa\nsťažovateľka aktívne snažila zúčastňovať sa konania a predložiť všetky listinné dôkazy na\npreukázanie jej nárokov. Aj napriek tomu že poskytla súčinnosť, nebol notár a ani okresný\nsúd schopní vo veci rozhodnúť a svojvoľne roky ignorovali právoplatné uznesenie z októbra\n2006 ako aj fakt, že o predmet dedičstva sa sťažovateľka roky musela starať sama\ns neistotou, či predmetné dedičstvo bude v jej vlastníctve, resp. v akom podiele.\nS poukazom na uvedené máme za to, že Okresný súd Veľký Krtíš nesie plnú\nzodpovednosť za prieťahy spôsobené v tomto konaní, či už svojou nečinnosťou, nezákonným\npostupom, prípadne neprijatím takých opatrení, ktoré by ďalším prieťahom v tomto konaní\nzabránili a umožnili tak účastníkom dedičského konania domôcť sa svojich zákonných práv\na tým aj právnej istoty garantovanej Ústavou SR.\n2. K vyjadreniu Notára JUDr. Pavla Tótha\nVyjadrenie notára JUDr. Pavla Tótha hodnotíme ako účelové s cieľom rovnako\nnavodiť dojem, že za 10 rokov trvajúce dedičské konanie, ktoré viedol menovaný notár od\n25.11.2005, nesie zodpovednosť výlučne sťažovateľka.\nNotár sa odmieta vo svojom vyjadrení venovať skutočnosti, prečo nepostupoval\nv súlade so zákonom a potom, ako zákonný dedičia nenapadli platný závet, ignoroval obsah\ntohto závetu a svojvoľne rozširoval a modifikoval okruh dedičov, bez ohľadu na skutočnosť,\nže o predmet dedičstva je potrebné sa starať, aby sa do skončenia dedičského konania\nneznehodnotil. Počas obdobia od 25.11.2005 do 04.04.2007 sa sťažovateľka na podnet\nnotára zúčastnila viac než 7 x aktívne prejednania dedičstva, no aj napriek jej súčinnosti\nnebol schopný a ani ochotný vydať vo veci meritórne rozhodnutie. Svoje konanie sa notár\nsnaží ospravedlňovať tým, že nemohol zabezpečiť účasť všetkých dedičov (predovšetkým\n\n16\n\nzákonných). Toto tvrdenie notára sa rovnako javí ako účelové, keďže zákonný dedičia mali\nprávneho zástupcu, ktorý ich zastupovanie ukončil dňa 15.02.2007. Pokiaľ notár nevedel\nzosúladiť všetkých domnelých dedičov na jeden termín a hrozilo neúmerné predlžovanie\ndedičského konania, mohol využiť ďalšie zákonné možnosti na zabezpečenie plynulého\npriebehu konania a vyzvať konkrétnych dedičov zverejnením vytýčeného termínu príp.\nvýzvy, aby sa prihlásili vyhláškou na úradnej tabuli. Notár tak neurobil, no pokračoval\nv zvláštnych požiadavkách voči sťažovateľke ohľadne predkladania rôznych podkladov,\nktoré už v tom čase mal v spise k dispozícii (predovšetkým ohľadne súpisu aktív a pasív\ndedičstva ako aj ich hodnoty).\nPokiaľ sa sťažovateľka na postup súdu sťažovala k rukám predsedníčky súdu, k tejto\nsa vyjadril notár a následne bola uvedená sťažnosť postúpená predsedníčkou Okresného\nsúdu Veľký KrtíŠ na „vybavenie“ Notárskej komore SR (viď. č.l. 644, 648). Aj z uvedeného\npostupu je zjavné, že Okresný súd Veľký Krtíš ani v tomto prípade nepostupoval v súlade\nso zákonom, keďže sťažnosti vybavuje predseda súdu a nie iný orgán resp. inštitúcia.\nRovnako je potrebné uviesť, že nie je pravdou, tak ako to uvádza notár\nJUDr. P. Tóth, že sa sťažovateľka nezúčastnila žiadneho pojednávania, resp. v prítomnosti\nostatných dedičov, keďže prejednávaní sa nezúčastňovali domnelí zákonní dedičia, nie\nsťažovateľka.\nS poukazom na uvedené je zjavné, že notár si v predmetnom dedičskom konaní\n2D/110/2005 odmieta pripustiť akékoľvek svoje pochybenie, pričom rovnako nikde nezaujal\nstanovisko ku skutočnosti, prečo ignoruje roky právoplatné uznesenie z októbra 2006,\npo právoplatnosti ktorého mal konať už len so sťažovateľkou.\n3. K vyjadreniu sudcu JUDr. Slavomíra Cimermana\nSťažovateľka sa s vyjadrením sudcu JUDr. Slavomíra Cimermana nestotožňuje,\nnakoľko mu bol predmetný spis pridelený až dňa 03.04.2014, teda po viac ako 9 rokoch od\nzačatia konania, pričom sa menovaný sudca vyjadruje ku konaniu 9C/174/2008 (vedenej\npravdepodobne na Okresnom súde Veľký Krtíš - sudca neuvádza na ktorom súde sa\npredmetné konanie viedlo). Predmetné konanie nemá s predmetným dedičským konaním\n2D/110/2005 nič spoločné, pričom sudca JUDr. S. Cimerman neuvádza všetky okolnosti\npredmetného prípadu, ktoré by poskytli seriózny pohľad na predmetný prípad, opäť sa ale\nvenuje skutočnosti, že sťažovateľka využívala svoje právo podávať opravné prostriedky\n\n17\n\nv predmetnom konaní. Zároveň konštatuje, že sa účastníčka mala správať voči súdu\npohŕdavo, čo nie je pravdou a toto svoje tvrdenie sudca JUDr. S. Cimerman neopiera\no žiadne konkrétne skutočnosti a pravdepodobne vychádzajú len z jeho osobného pocitu,\nresp. nesympatie voči sťažovateľke.\nKonštatujeme, že snaha opätovne vykresľovať sťažovateľku ako osobu, zodpovednú\nza 10 rokov trvajúce dedičské konanie je možné hodnotiť ako snahu odviesť pozornosť od\npochybení na strane Okresného súdu Veľký Krtíš ako aj notára - súdneho komisára\nJUDr. Pavla Tótha. Sudca JUDr. Slavomír Cimerman nikde vo svojom vyjadrení neuvádza,\naké opatrenia prijal na to, aby sa predmetná dedičská vec mohla ukončiť vydaním\nmeritórneho rozhodnutia.\nNa záver je nutné skonštatovať, že jedinou dedičkou majetku po poručiteľke je\nsťažovateľka, pričom si sťažovateľka dlhodobo kladie otázku, či je toto dôvod, prečo\nv predmetnom dedičskom konaní 2D/110/2005 nie je možné vydať meritórne rozhodnutie.\nSúd ako aj poverený súdny komisár by predsa mali vždy postupovať nezaujato a s ohľadom\nna všetkých účastníkov konania ako aj fakt, aby sa ich postupom nespôsobila nikomu škoda\na ani iná ujma. V tomto prípade sa žiaľ nebral zo strany súdu a ani povereného notára\nžiaden ohľad na skutočnosť, že poručiteľka bola matkou sťažovateľky, a ani na fakt, že\nsťažovateľka je nútená roky investovať a udržiavať predmet dedičstva v stave spôsobilom na\nužívanie, resp. v takom stave, aby sa neznehodnotil.\nS poukazom na uvedené stanovisko sťažovateľky ako aj obsah podanej sťažností\nnavrhujeme, aby Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jej ústavných práv uznal ako\nopodstatnenú a priznal jej požadovanú náhradu majetkovej ujmy ako aj náhradu\nnemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v predmetnom dedičskom konaní 2D/110/2005\nvedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš.\nZároveň súdu oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní vo veci.»\nV doplnení svojho vyjadrenia z 23. septembra 2016 právna zástupkyňa sťažovateľky\nuviedla, že:\n«(...) sťažovateľka predkladá nasledovné doplňujúce dôkazy k „Stanovisku... zo dňa\n12.9.2016; k vyjadreniu notára JUDr. P. Tótha na strane 3 pod - 482, ktoré preukazuje aj\n\n18\n\nvýpoveďou v konaní vedenom pod sp. zn. OP VK 1 Pn 56/16/6610-23 zo dňa 19. septembra\n2016, doručené dnes 23.9.2016.\nNekonečné zúfalstvo nad nevymožiteľnosťou vlastníckeho práva ako závetnej dedičky\npo nebohej mojej matke ma vedie k tomuto mimoriadnemu doplneniu stanoviska, ktoré\nnavrhujem zohľadniť. Sú to posledné dôkazy snahy využitia opravných prostriedkov\nv konaní.\nS poukazom na predkladané dôkazy sťažovateľky ako aj obsah podanej sťažnosti\nnavrhujeme, aby Ústavný súd SR sťažnosť pre porušenie jej ústavných práv uznal ako\nopodstatnenú a priznal jej požadované náhradu majetkovej ujmy ako aj náhradu\nnemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v predmetnom dedičskom konaní 2D/110/20005\nvedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš.»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.\n5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom dedičskom\nkonaní, ktoré uviedla predsedníčka okresného súdu v bode I./3.1 tohto nálezu, možno\nkonštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa spornými nestali, keďže ani sťažovateľka\nvo svojich replikách nemala námietky voči takto opísanému skutkovému stavu. Rovnaké\nrelevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu, preto pri\nposudzovaní napadnutého konania z týchto vychádzal, avšak opomenul duplicitné opísanie\ntýchto úkonov.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n19\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci dedičského\nkonania postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 D 110/05 dochádzalo\nk porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\n8. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notára\nako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť\nzbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\n20\n\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n10. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie\nv napadnutom konaní môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s pobytom dediča\nv zahraničí (Londýn) a s potrebou opakovaného znaleckého dokazovania, avšak neobyčajne\nzdĺhavý priebeh napadnutého konania ‒ ako to bude ďalej uvedené ‒ ústavný súd\nnepripisuje na vrub týmto skutočnostiam. Po právnej stránke možno danú dedičskú vec\npovažovať za štandardnú, ktorá sa osobitne nelíši od obdobných konaní tohto druhu.\n11.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod I/3.1 tohto nálezu), k neprimeranému\npredĺženiu tohto konania prispela najmä samotná sťažovateľka tým, že v rokoch 2007 ‒\n2012 rôznymi právne dovolenými postupmi (napr. podanie opravného prostriedku proti\nuzneseniu o ustanovení znalca) odďaľovala, ale najmä právne nekorektnými postupmi\n(napr. štyrikrát neospravedlnene oddialila vykonanie miestnej ohliadky) doslova\nobštruovala vykonanie znaleckého posudku. Za sústavné obštrukcie pri vykonaní\nznaleckého posudku jej bola uznesením č. k. 2 D 110/05-305 zo 7. decembra 2009\nprávoplatne uložená aj poriadková pokuta, ktorá vzhľadom na jej správanie v napadnutom\nkonaní ani nebola odpustená. Okrem uvedeného k predĺženiu napadnutého konania prispela\nsťažovateľka tým, že z 15 nariadených pojednávaní sa nezúčastnila na 9 z nich a okrem toho\n1 pojednávanie svojvoľne opustila pred ukončením.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím postupom\nv podstate sama znemožnila okresnému súdu/súdnemu komisárovi plynulo konať v danej\ndedičskej veci.\n\n21\n\nPokiaľ sťažovateľka podala nespočetné procesné návrhy (návrhy na odňatie veci\nsúdnym komisárom, odvolania proti každému dosiaľ vydanému rozhodnutiu, a to aj\nprocesnému, námietky predpojatosti súdnych komisárov, predsedu súdu, vyššieho súdneho\núradníka, trestné oznámenia a pod.), ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi (napr. podľa\nvtedy aktuálne platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie\na presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu\nkonania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné\nprieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme, sťažovateľka si za takýchto okolností musela byť\nvedomá toho, že dôjde k predĺženiu predmetného konania a že je to tiež dôvod, že vec\nnemohla byť ukončená v kratšom časovom horizonte. Z uvedených dôvodov však (hoci ich\nvybavenie si vyžadovalo celé roky) využitím možností daných procesnými predpismi neboli\nvyvolané zbytočné prieťahy v napadnutom konaní aj keď v danom prípade došlo\nk neúmernému predĺženiu napadnutého konania.\n12. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na vychádzajúc z chronológie úkonov vykonaných okresným súdom a účastníkmi konania\nv danej veci konštatuje, že okresný súd/súdny komisár konal vo veci plynulo a priebežne\na vo veci nebol v podstate nečinný. Posudzované konanie však prebieha už od 2. februára\n2005 a v súčasnosti trvá už dvanásť rokov, hoci treba dodať, že v dôsledku využitia\nopravných a iných právnych prostriedkov sťažovateľkou sa spis 5x nachádzal na krajskom\nsúde, celkove na dobu viac rokov, ktoré obdobie nemožno pričítať na vrub okresného súdu.\nVýznamnejšiu nečinnosť teda nemožno pričítať okresnému súdu. Ústavný súd však\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj\nneefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02,\nIII. ÚS 103/09).\nÚstavný súd konštatuje, že pri celkovom trvaní posudzovaného konania v období od\nzačiatku roka 2011 do začiatku 2012 neboli úkony súdu vždy efektívne, konkrétne okresný\nsúd v tomto období nedostatočne kontroloval činnosť znalca. Samo osebe toto obdobie\n\n22\n\nneefektívnej činnosti ešte nemusí byť kvalifikované ako zbytočné prieťahy v konaní, avšak\nv kontexte neobvykle dlhého trvania napadnutého konania bez meritórneho rozhodnutia už\nnadobúda charakter zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.\nOkresný súd takmer jeden rok vo veci nevykonal efektívne úkony smerujúce\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako i ostatní účastníci konania\npočas napadnutého dedičského konania nachádzali, čo je základným účelom práva\nzaručeného v citovaných článkoch ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na\nprerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy\ntak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n13. Pretože v čase rozhodovania ústavného súdu o veci sťažovateľky bolo napadnuté\nkonanie prerušené uznesením okresného súdu č. k. 2 D 110/05-653 z 27. januára 2016,\nneprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)\nzákona o ústavnom súde.\n14. Sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 30 237,32 €, z dôvodu „spočívajúcej v 10 ročnom psychickom trápení sa v relatívne\njednoduchej právnej veci dedičského konania po svojej matke por.\n\n“.\n\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd pritom\nprihliadol aj na to, že okresný súd konal v napadnutom konaní priebežne s výnimkou takmer\nročného neefektívneho konania, pričom dbal na záujmy a právnu istotu účastníkov konania,\nna druhej strane sťažovateľka svojím často obštrukčným správaním v podstate sama\nznemožnila okresnému súdu/súdnemu komisárovi plynulo konať v danej dedičskej veci\n(pozri bod 11. - správanie sťažovateľky).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\n\n23\n\n15. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 9. októbra 2015, podanie sťažnosti\nz 11. novembra 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 12. septembra\n2016). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 €\na režijný paušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena\nv sume 143 € a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy\nprávneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 448,02 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.\n16. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2017\n\n24", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:68d98b3c-ebc6-40fd-ac56-1c15d24351a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/00 z 11. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-11", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5b2d0956-776a-4704-a8b5-30fba07b9680", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.110.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 110/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 110/2019 z 18. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.110.2019.1"}, {"guid": "ussr:a80ed459-8bec-40e0-813e-bdcc2c058d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.534.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 534/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 534/2017 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.534.2017.1"}]}