{"guid": "ussr:874fef06-0f05-4259-8463-f702cab7d0c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.524.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 524/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 524/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. II. ÚS 524/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.524.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/874fef06-0f05-4259-8463-f702cab7d0c0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.524.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.524.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.524.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 524/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom\n\nPirovitsom, Ľ. Štúra 29, Kráľovský Chlmec, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Co 73/2016 a jeho uznesením z 21. decembra 2016, ako aj postupom\nOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 95/2014 a jeho uznesením\nz 2. decembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Pirovitsom, Ľ. Štúra 29,\nKráľovský Chlmec, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 73/2016 a jeho uznesením z 21. decembra 2016 (ďalej\naj „napadnuté uznesenie krajského súdu“), ako aj postupom Okresného súdu Košice II\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 95/2014 a jeho uznesením\nz 2. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa určovacou žalobou podanou\nokresnému súdu domáhal proti žalovanému – mestu Košice (ďalej len „žalovaný“) určenia,\nže zmluva o poskytovaní právnych služieb uzatvorená medzi sťažovateľom a žalovaným\n17. decembra 2007 je platná a účinná; konanie o žalobe sťažovateľa bolo vedené pod sp. zn.\n17 C 95/2014.\nPodaním z 23. novembra 2015 sťažovateľ vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť\na navrhol, aby súd konanie zastavil a zároveň, aby s poukazom na § 146 ods. 2 v tom čase\nplatného a účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zaviazal žalovaného\nna náhradu trov konania v celkovej sume 641,19 €.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 17 C 95/2014 z 2. decembra 2015 konanie zastavil,\nrozhodol o vrátení súdneho poplatku sťažovateľovi a žalovanému nepriznal náhradu trov\nkonania. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z právneho názoru,\nže späťvzatie žaloby zavinil sťažovateľ, žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil,\na preto ju nebolo potrebné priznať.\nV napadnutom uznesení okresného súdu sa okrem iného uvádza:\n„Na základe nepochybnej vôle navrhovateľa konanie zastaviť a na základe vyššie\nuvedeného ustanovenia, súd konanie zastavil. Súhlas odporcu súd nezisťoval, nakoľko\nk späťvzatiu došlo ešte predtým ako sa začalo pojednávanie. V predmetnej veci bolo síce\n\n2\n\nnariadené pojednávanie trikrát, no reálne sa pojednávať nezačalo, nakoľko všetky\nnariadené pojednávania boli odročené bez prejednania veci.\n... Súd má za to, že navrhovateľ svojim konaním zavinil zastavenie konania, nakoľko\nvzal svoj návrh späť a nepreukázal, že tak spravil pre správanie odporcu, ani to, že samotný\nnávrh bol podaný dôvodne. Súd sa nestotožnil s myšlienkovou konštrukciou navrhovateľa,\npodľa ktorej odporca formálnou výpoveďou zmluvy o poskytovaní právnych služieb\nzo dňa 4. 6. 2015 uznal dovtedajšie trvanie tejto zmluvy a v konečnom dôsledku aj zavinil\nzastavenie konania. Odporca vo svojom podaní, doručeným súdu dňa 15. 7. 2015 uviedol,\nže napriek podaniu výpovede trvá na stanovisku, že predmetná zmluva zanikla ešte\ndňa 11. 11.\n\n2008,\n\npričom doručením výpovede\n\npočas\n\nkonania poukazoval iba\n\nna neexistenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa v tomto konaní. Súd preto\npredmetnú výpoveď zo zmluvy považoval za procesnú obranu odporcu a túto ako takú\nnemožno odporcovi pričítať pri posudzovaní zavinenia zastavenia konania, nakoľko postoj\nodporcu k žalobe zostal počas priebehu konania nezmenený.\nSúd síce uzavrel, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, no odporcovi nepriznal\nvoči navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko po preskúmaní spisu zistil, že tento si\ntrovy konania v žiadnom zo svojich podaní adresovaných súdu v predmetnom konaní\nneuplatnil.“\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ v časti výroku\no náhrade\n\ntrov\n\nkonania\n\nodvolanie,\n\no ktorom\n\nkrajský\n\nsúd\n\nrozhodol\n\nuznesením\n\nsp. zn. 9 Co 73/2016 z 21. decembra 2016, ktorý odvolaním napadnuté uznesenie okresného\nsúdu potvrdil a sťažovateľa zaviazal nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.\nV napadnutom uznesení krajského súdu sa okrem iného uvádza:\n„Podstatou obrany žalovaného bolo spochybnenie naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení, ktorého sa žalobca v posudzovanom prípade domáhal, keď\nžalovaný namietal, že žalobca sa mal domáhať svojich nárokov žalobou na plnenie, ktorá\nmá prednosť pred žalobou na určenie.\nV danej veci sa súd prvej inštancie otázkou existencie naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení nezaoberal z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu.\n\n3\n\nZa takejto procesnej situácie nemožno jednoznačne uzavrieť, že žalobca zavinil zastavenie\nkonania, keď v dôsledku obrany žalovaného spočívajúcej v námietke nedostatku právneho\nzáujmu na požadovanom určení sa rozhodol zobrať žalobu späť. K žiadnej inej právne\nvýznamnej skutočnosti, ktorá by mala vplyv na späťvzatie žaloby totiž v priebehu konania\nnedošlo. Za takúto právne významnú skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemožno\npovažovať ani výpoveď zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 04. 06. 2015, keďže\nv tomto štádiu konania vzhľadom na späťvzatie žaloby nemožno jednoznačne uviesť,\nči výpoveďou zmluvy došlo aj k ukončeniu zmluvného vzťahu, nakoľko súd prvej inštancie\nsa takouto otázkou ani nezaoberal. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho\nnázoru, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca tým, že zobral žalobu\nspäť.“\nVo vzťahu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sťažovateľa sa v napadnutom\nuznesení krajského súdu uvádza:\n„Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalobca podal odvolanie voči\nvýroku, ktorý nie je obsahom napadnutého rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím súd\nnepriznal náhradu trov žalovanému a nie žalobcovi. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby\nodmietol odvolanie žalobcu.“ (bod 6)\nPodľa názoru sťažovateľa okresný súd, ako aj krajský súd aplikovali § 146 ods. 2\nOSP v rozpore so skutočným stavom a pri rozhodovaní dospeli k nesprávnemu právnemu\nzáveru, a preto ich rozhodnutia sú pre nejasnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov\nnepreskúmateľné a arbitrárne.\nSťažovateľ taktiež namieta, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k jeho\nodvolaniu, „na ktoré sa odvoláva odvolací súd a preto pokiaľ ide o argumentáciu\nžalovaného v rámci odvolacieho konania, vrátane trov odvolacieho konania je pre mňa táto\nneznáma“.\n\n4\n\nSťažovateľ uvádza, že z odôvodnenia odvolacieho uznesenia nevie, «o čom vlastne\nodvolací súd rozhodoval a vo svetle skutkových okolností nechápem jeho myšlienkový\npochod...\n... Nie je v súlade so skutočnosťou konštatovanie odvolacieho súdu..., že by podstatou\nobrany žalovaného bolo spochybnenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení, ale to bolo iba jedným dôvodom jeho obrany. ... podstatou obrany žalovaného bolo\nspochybnenie platnosti Zmluvy v časti odmeny...\nPri podaní žaloby som sledoval eliminovanie ohrozenie práva a predchádzanie\nďalším sporom z dôvodu právnej neistoty ohľadom ukončenia Zmluvy...\nNaliehavý právny záujem na tejto žalobe som dostatočne preukázal. Neisté právne\npostavenie, ktoré vyvolal postup a následný postoj žalovaného k Zmluve znemožnil\na spochybnil využitie ustanovenie článku III. ods. 3 citovanej zmluvy, podľa ktorého\n„Pri zániku tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že usporiadajú písomne svoje vzájomné\nvzťahy a finančné nároky z tejto zmluvy vyplývajúce“. Teda platné ukončenie zmluvy bolo\npredpokladom využitia tejto dohodnutej podmienky a podľa Zmluvy k zániku Zmluvy mohlo\ndôjsť iba výpoveďou alebo právoplatným ukončením dohodnutej právnej veci, k čomu však\ndodnes nedošlo. Bola ešte jedna zákonná možnosť a to ukončiť Zmluvu dohodou.\n... Jedinou právne významnou a účinnou skutočnosťou na zastavenie konania bola\nvýpoveď žalovaného zo dňa 1. 6. 2015 ako jednostranný právny úkon v priebehu konania,\nktoré viedlo k späťvzatiu žaloby...».\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:\n„1. Postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 Co/73/2016 a jeho rozhodnutím z 21. decembra 2016 v spojení s postupom Okresného\nsúdu Košice II, v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/95/2014 a jeho rozhodnutím\nz 02. 12. 2015 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n\n5\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co/73/2016-175 z 21. decembra\n2016, alternatívne aj uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 17 C/95/2014-163\nz 02. 12. 2015 ústavný súd zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania titulom trov\nprávneho zastúpenia sťažovateľa v zmysle ust. § 31a Zákona o Ústavnom súde za dva\nprávne úkony spolu s režijným paušálom.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom\npredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nSťažovateľ namieta, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov došlo\nk porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 17 C 95/2014 a jeho uzneseniu z 2. decembra 2015\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom (a túto možnosť aj využil), musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti uzneseniu okresného súdu z 2. decembra 2015 mohol sťažovateľ podať\nodvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.\nPrávomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\n\n7\n\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Co 73/2016 a jeho uzneseniu z 21. decembra 2016\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil\nna posúdenie, či nie je zjavne neopodstatnená. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde totiž\nvyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť,\nči nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). Za iné dôvody zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,\npredovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\ndotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou\nsťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany\ndotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska\npožiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu neexistuje medzi týmito právami žiadna\n\n8\n\npodstatnejšia odlišnosť (II. ÚS 27/07), a preto možno ich namietané porušenie preskúmavať\nspoločne.\nEšte pred preskúmaním sťažnostnej argumentácie sťažovateľa ústavný súd považuje\nza žiaduce poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nresp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nPodľa kľúčovej námietky sťažovateľa všeobecné súdy nesprávne posúdili otázku\nzavinenia žalovaného na späťvzatí žaloby, v dôsledku čoho nesprávne aplikovali § 146\nods. 2 OSP (resp. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nPodľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo\nzastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,\nktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.\nPodľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila\nzastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.\nPoukazujúc na citovanú relevantnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti\nI. tohto uznesenia, ktorou krajský súd reaguje na kľúčovú námietku sťažovateľa, ústavný\n\n9\n\nsúd konštatuje, že citovaný právny názor odvolacieho súdu možno hodnotiť ako prejav\nautonómneho súdneho rozhodovania, v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ho\nvšak nemožno považovať za arbitrárny. Naopak, podľa názoru ústavného súdu ide o ústavne\nakceptovateľnú a udržateľnú reakciu odvolacieho súdu na kľúčovú odvolaciu námietku\nsťažovateľa (zopakovanú v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu, pozn.), čo zakladá\ndôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej. Ústavný súd sa nestotožňuje\ns tvrdením sťažovateľa o tom, že z odôvodnenia odvolacieho uznesenia sťažovateľ nevie,\n„o čom vlastne odvolací súd rozhodoval a vo svetle skutkových okolností nechápem jeho\nmyšlienkový pochod...“.\nZ napadnutého uznesenia krajského súdu zjavne vyplýva, že rozhodoval o odvolaní\nsťažovateľa, pričom sa zaoberal posúdením otázky zavinenia strán konania na zastavení\nkonania. Vychádzajúc z už citovanej relevantnej časti napadnutého uznesenia, ústavný súd\nzastáva názor, že odvolací súd zrozumiteľne, logicky a bez vnútorných rozporov odôvodnil\nsvoj právny názor, ktorý nemožno považovať za svojvoľný. Krajský súd zrozumiteľne\nvysvetlil, prečo je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil žalovaný, ako aj to, že\n„z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca tým, že zobral žalobu späť“.\nVšeobecné súdy sa v dôsledku späťvzatia žaloby nezaoberali (ani nemohli zaoberať)\notázkou, či vôbec a akým spôsobom došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami\nkonania (odvolaním splnomocnení v roku 2014, výpoveďou zmluvy v roku 2015, resp.,\nže k ukončeniu zmluvného vzťahu dosiaľ platne nedošlo). Nemožno preto akceptovať\nprávne konštrukcie sťažovateľa o tom, že späťvzatie žaloby zavinil žalovaný.\nNa základe uvedeného ústavný súd zastáva názor, že krajský súd (a pred ním\naj okresný súd) interpretoval a aplikoval príslušné ustanovenie Občianskeho súdneho\nporiadku (§ 146 ods. 2) o zavinení sťažovateľa ústavne konformným spôsobom.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa o tom, že mu nebolo doručené vyjadrenie\nžalovaného k jeho odvolaniu, ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že je opodstatnená,\nt. j. krajský súd pochybil, keď vyjadrenie žalovaného k odvolaniu sťažovateľa nedoručil\nsťažovateľovi, a to bez ohľadu na jeho obsah. V tejto súvislosti bolo úlohou ústavného súdu\n\n10\n\nposúdiť, či toto procesné pochybenie krajského súdu má takú intenzitu, že na jeho základe\nby bolo po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne možné vysloviť\nporušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nPri posudzovaní intenzity procesného pochybenia krajského súdu ústavný súd\npovažoval za podstatnú skutočnosť, že sťažovateľ sa domáha ústavnej ochrany vo veci,\nv ktorej je predmetom sporu priznanie náhrady trov konania v sume 641,19 €. V tejto\nsúvislosti treba vziať do úvahy, že v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov\nkonania je dovolanie bez ďalšieho vylúčené v zmysle § 421 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku. Navyše, s prihliadnutím na výšku náhrady trov konania, ktorú sťažovateľ\nuplatňuje (641,19 €), ide nepochybne o právnu vec, ktorú možno označiť s poukazom\nna § 422 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku ako bagateľnú. Za okolností, keď\nCivilný sporový poriadok (obdobne ako predtým Občiansky súdny poriadok) vylučuje\nu bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, je proti logike\npripustiť, aby porovnateľná vec bola predmetom ústavného prieskumu. Opodstatnenosť\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takýchto veciach prichádza do úvahy iba v prípadoch\nextrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov, ktoré by mohli mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv\n(m. m. IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 94/2014). V prípade sťažovateľa o takúto situáciu nejde,\na to aj s prihliadnutím na obsah vyjadrenia žalovaného, ktoré sa netýkalo skutočností\npodstatných pre rozhodnutie krajského súdu.\nUvedené skutočnosti podporujú záver ústavného súdu o tom, že vo veci sťažovateľa\npochybenia krajského súdu nedosiahli ústavnoprávny rozmer, a preto nezakladajú\nrelevantné dôvody pre vyslovenie porušenia sťažovateľom označených práv po prípadnom\nprijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie.\nNa základe dosiaľ uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto\nčasť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby\nústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa na ochranu ústavnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zavinenie", "konanie-zastavenie", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "441ddccd-3fcf-44c9-88af-b88ab8c2cdd5:e0637860-3569-4720-a910-1fbf37519dd5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7214214092.2", "spisova_znacka": "9Co/73/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/73/2016 z 20. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-12-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7214214092.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:310dee66-9400-4c41-9320-57c18162871e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.455.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.455.2023.1"}, {"guid": "ussr:7bb702ec-3818-4cdb-b066-b9f15b166bd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.255.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.255.2020.2"}, {"guid": "ussr:686127d5-ca02-43ba-8a35-67d01c6e9cbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.199.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 199/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 199/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.199.2020.2"}, {"guid": "ussr:47e84668-c5c8-4dc4-af35-6988131770d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.320.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 320/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 320/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.320.2020.1"}]}