{"guid": "ussr:e15bafb8-d5bf-4798-847b-23dc43ae06ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.520.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 520/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 520/2017 z 12. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. II. ÚS 520/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.520.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e15bafb8-d5bf-4798-847b-23dc43ae06ae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.520.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.520.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.520.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 520/2017-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o., M. R. Štefánika 2760/106, Malacky,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Šiška & Partners s. r. o., Palisády 33, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Karol Šiška, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 CoKR 78/2015 z 9. októbra 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o.\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra\n2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o.,\nM. R. Štefánika 2760/106, Malacky (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Šiška & Partners s. r. o., Palisády 33, Bratislava,\n\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Karol Šiška, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n3 CoKR 78/2015 z 9. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) na základe návrhu navrhovateľa ‒ dlžníka, obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „dlžník“), uznesením sp. zn. 2 R 2/2014 zo 14. apríla 2014 začal\nreštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi. Predmetné uznesenie bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku č. 76/2014 z 22. apríla 2014. Následne okresný súd uznesením\nsp. zn. 2 R 2/2014 z 19. mája 2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Súčasne veriteľov\ndlžníka vyzval, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia\nreštrukturalizácie. Do funkcie reštrukturalizačného správcu bol ustanovený\n,\n\n(ďalej len „reštrukturalizačný správca“). Predmetné\n\nuznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 97/2014 z 23. mája 2014.\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „dňa 17. decembra 2014 sa konala\nschvaľovacia schôdza veriteľov, predmetom ktorej bolo hlasovanie o schválení návrhu\nreštrukturalizačného plánu Dlžníka zo dňa 14. novembra 2014. Sťažovateľ patriaci\ndo skupiny veriteľov č. 3 hlasoval proti schváleniu reštrukturalizačného plánu Dlžníka.“.\nUznesením sp. zn. 2 R 2/2014 z 12. augusta 2015 okresný súd zamietol návrh\ndlžníka, aby súd prijatie reštrukturalizačného plánu, ktorý bol predmetom schvaľovania\nna schvaľovacej schôdzi konanej 17. decembra 2014, v skupine č. 3 „Skupina\npre nezabezpečené pohľadávky 2“, nahradil svojím rozhodnutím. Okresný súd týmto\nuznesením s poukazom na § 154 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka\n(o ktorom účastníci reštrukturalizačného konania hlasovali na zasadnutí schvaľovacej\n\n2\n\nschôdze konanej 17. decembra 2014). Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom\nvestníku č. 159/2015 z 19. augusta 2015.\nProti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2014 z 12. augusta 2015 podal dlžník\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 3 CoKR 78/2015\nz 9. októbra 2015. Napadnutým uznesením krajský súd nahradil súhlas skupiny veriteľov\nč. 3 – „Skupina pre nezabezpečené pohľadávky 2“ s reštrukturalizačným plánom dlžníka,\no ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 17. decembra 2014, potvrdil reštrukturalizačný\nplán dlžníka a reštrukturalizáciu dlžníka ukončil. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo\nzverejnené v Obchodnom vestníku č. 208/2015 z 29. októbra 2015.\nPodľa názoru sťažovateľky „došlo vydaním (napadnutého, pozn.) uznesenia zo strany\nporušovateľa k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky“.\nSťažovateľka argumentuje, že „základným právnym dôvodom, pre ktorý Okresný súd\nBratislava I zamietol reštrukturalizačný plán Dlžníka svojím uznesením zo dňa 12. 8. 2015,\nbol jeho rozpor so zákonom č. 7/2005 Z. z..., konkrétne pre jeho rozpor s § 138 ods. 1\na § 158 ods. 1 ZKR. Nakoľko Okresný súd Bratislava I po zhodnotení osobitostí tohto\nprípadu vyhodnotil uvedené porušenie ZKR o náležitostiach reštrukturalizačného plánu ako\npodstatné, zamietol reštrukturalizačný plán Dlžníka podľa § 154 ods. 1 písm. a) ZKR.\nKeďže Okresný súd Bratislava I aplikoval § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, nezaoberal sa ďalej\npodrobným skúmaním návrhu Dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov č. 3\ns reštrukturalizačným plánom.“.\nPodľa názoru sťažovateľky „reštrukturalizačný plán musí obsahovať aj právne\nvysporiadanie sa s prihlásenými pohľadávkami veriteľov, ktoré boli správcom popreté\na ktoré boli v zákonnej lehote dotknutým veriteľom uplatnené na súde incidenčnou žalobou.\nV prípade reštrukturalizácie Dlžníka sú takýmito pohľadávkami pohľadávky Sťažovateľa\nv celkovej výške 1.274.831,32 EUR a pohľadávky spoločnosti\nv celkovej výške 71.174,58 EUR. Reštrukturalizačný plán je totiž dokumentom, na základe\n3\n\nktorého vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a záväzky účastníkov plánu a po jeho\npotvrdení súdom je tento plán (najmä jeho záväzná časť) záväzný pre všetkých účastníkov\nplánu (§ 132 ZKR). Vzhľadom na význam tohto dokumentu musí záväzná časť\nreštrukturalizačného plánu obsahovať určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú\núčastníkom plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť (§ 136 ods. 1 ZKR). Z § 136 ods. 2\nZKR zasa vyplýva, že ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku potrebný\nprejav vôle, záväzná časť reštrukturalizačného plánu musí obsahovať presné znenie tohto\nprejavu vôle a listina obsahujúca tento prejav sa k plánu pripojí ako príloha.“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že „problematickými v tejto veci sú najmä\npopreté pohľadávky uplatnené na súde incidenčnou žalobou. Reštrukturalizačný plán\nDlžníka ich vo svojej záväznej časti rieši na strane č. 36 iba tak, že ich považuje\nza nevymáhateľné za predpokladu, že Dlžník uzavrie s daným veriteľom osobitnú dohodu,\nna základe ktorej sa incidenčná žaloba vezme späť. Iné právne vysporiadanie\nsa s popretými\n\npohľadávkami\n\nuplatnenými\n\nna\n\nsúde\n\nincidenčnou\n\nžalobou\n\nv reštrukturalizačnom pláne Dlžníka neexistuje, pričom prílohou tohto plánu nie je ani\nžiadna listina obsahujúca prejav vôle Sťažovateľa vziať svoju incidenčnú žalobu späť,\nak dôjde k potvrdeniu plánu súdom.“.\nSťažovateľka namieta porušenie v petite sťažnosti označených základných práv\ngarantovaných ústavou napadnutým uznesením krajského súdu a v podstatnej časti svojej\nsťažnostnej argumentácie uvádza, že „porušovateľ... mu znemožnil postup podľa § 161\nods. 3 písm. b) ZKR alebo podľa § 161 ods. 3 písm. c) ZKR... a ďalej neoprávnene zvýhodnil\nostatných účastníkov reštrukturalizačného konania (veriteľov), ktorí uvedené ustanovenia\nZKR môžu využívať...“. Podľa sťažovateľky „reštrukturalizačný plán musí právne riešiť\npopreté pohľadávky“, avšak z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva,\nže „podľa § 158 ods. 1 ZKR sa na popretú časť pohľadávky má plniť do súdnej alebo\nnotárskej úschovy až po schválení a potvrdení reštrukturalizačného plánu, a preto\nak k takému zloženiu finančných prostriedkov do úschovy nedošlo pred potvrdením plánu,\nnie je to dôvodom pre jeho zamietnutie“.\n\n4\n\nV tejto súvislosti sťažovateľka argumentuje, že „Okresný súd Bratislava I nezamietol\nreštrukturalizačný plán preto, že zo strany Dlžníka neboli zložené žiadne finančné\nprostriedky do úschovy. Toto predsa ZKR nikde ani nežiada. Okresný súd Bratislava I\nzamietol reštrukturalizačný plán (aj) preto, lebo absentovalo akékoľvek právne riešenie\npopretých pohľadávok, čo má za následok okrem iného aj zmarenie postupu podľa § 158\nods. 1 ZKR.“.\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu z 9. októbra 2015 sťažovateľka\nďalej uvádza:\n„Porušenie práva na súdnu ochranu... vidí Sťažovateľ ešte v jednej veľmi dôležitej\nskutočnosti. Okresný súd Bratislava I zamietol reštrukturalizačný plán Dlžníka svojim\nuznesením zo dňa 12. 08. 2015 opierajúc sa o § 154 ods. 1 písm. a) ZKR. Porušovateľ\nvšak postavil odôvodnenie svojho Uznesenia na rozsiahlom vysvetľovaní toho, prečo\nOkresný súd Bratislava I nesprávne postupoval, keď reštrukturalizačný plán Dlžníka\nneschválil podľa § 154 ods. 1 písm. c) ZKR. Porušovateľ odôvodňoval, prečo Okresný súd\nBratislava I mal nahradiť súhlas skupiny veriteľov č. 3 (do ktorej patril aj Sťažovateľ)\na že uspokojenie týchto veriteľov bude podstatne lepšie, ako keby bol na Dlžníka vyhlásený\nkonkurz. Lenže Okresný súd Bratislava I sa touto skutočnosťou zaoberal len veľmi okrajovo,\nnebol to nosný dôvod zamietnutia reštrukturalizačného plánu Dlžníka, čo bolo v jeho\nuznesení zo dňa 12. 08. 2015 aj vysvetlené...\nPodstatné porušenie teda spočívalo v porušení ZKR, čo je predpoklad aplikácie\n§ 154 ods. 1 písm. a) ZKR, a nie v postavení veriteľov, čo je predpokladom aplikácie § 152\nods. 1 písm. a) ZKR.\nPorušovateľ sa teda v Uznesení významne venoval nesprávnym ustanoveniam ZKR,\no ktoré Okresný súd Bratislava I vôbec neopieral svoje uznesenie zo dňa 12. 08. 2015.\nNa druhej strane sa Porušovateľ v Uznesení vôbec nevysporiadal s tým, prečo Okresný súd\nBratislava I nepostupoval správne, keď zamietol reštrukturalizačný plán podľa § 154 ods. 1\npísm. a) ZKR, nakoľko plán v stave, v akom bol vyhotovený, podstatným spôsobom\nporušoval ustanovenia ZKR o jeho náležitostiach a iné ustanovenia týkajúce sa plánu,\nčo malo nepriaznivý vplyv na Sťažovateľa (absencia riešenia popretých pohľadávok\na porušenie § 139 ods. 1 druhá veta ZKR).“\n5\n\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 CoKR/78/2015 porušil\nzákladné práva a slobody spoločnosti Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o..., zaručené\nv čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 CoKR/78/2015-978 zo dňa 09. 10.\n2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť spoločnosti Hammerl Aviation\nLaundryservices s. r. o..., trovy právneho zastúpenia v sume 355,73 €... do rúk advokátskej\nkancelárie Šiška & Partners, s. r. o..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n6\n\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní je aj posúdenie, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila\nsťažovateľka, a to predovšetkým pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní\npred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,\naby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav\ntakúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,\nIV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,\nII. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nVychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry sa ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie, či nie je sťažnosť sťažovateľky zjavne\nneopodstatnená.\nPred samotným posudzovaním opodstatnenosti sťažnosti ústavný súd považoval\nza žiaduce poukázať na limity ústavnej kontroly rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré sú\npredurčené ústavnou konštrukciou siedmej hlavy ústavy označenej nadpisom „Súdna moc“.\nÚstavný súd v tejto súvislosti vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje,\nže vo veciach\n\npatriacich\n\ndo\n\nprávomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nnie\n\nje\n\nalternatívou\n\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\n7\n\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nSťažovateľka namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu\njej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá musí mať základ v platnom\nprávnom poriadku, resp. v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne\nmá každý právo na to, aby sa v jeho veci príslušný všeobecný súd vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,\nvyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je\n8\n\nabsolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie\nobmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo\nbolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú\nlegitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto\ncieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nDo práva na spravodlivý proces, ktorý tvorí integrálnu súčasť základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 248/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\nSťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na rovnosť účastníkov\n9\n\nkonania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bolo\nzmenené uznesenie okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2014 z 12. augusta 2015 o zamietnutí\nreštrukturalizačného plánu tak, že súhlas skupiny veriteľa č. 3 ‒ skupina pre nezabezpečené\npohľadávky 2, bol nahradený, reštrukturalizačný plán bol potvrdený a reštrukturalizačné\nkonanie spoločnosti (dlžníka) skončené.\nSťažovateľka vytýka napadnutému uzneseniu krajského súdu zverejnenému\nv Obchodnom vestníku to, že v jeho odôvodnení absentuje vysporiadanie sa s prihlásenými\npohľadávkami veriteľov, ktoré boli správcom popreté a ktoré boli v zákonnej lehote\ndotknutým veriteľom uplatnené na súde incidenčnou žalobou (popretá pohľadávka\nsťažovateľky v celkovej výške 1 274 831,32 € a veriteľa\n\nv celkovej\n\nsume 71 174,58 €). Sťažovateľka ďalej namieta, že krajský súd sa v napadnutom uznesení\nnevysporiadal s nosným dôvodom zamietnutia reštrukturalizačného plánu dlžníka okresným\nsúdom podľa § 154 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je založený\nna závere, že reštrukturalizačný plán podstatným spôsobom porušuje ustanovenia zákona\no konkurze a reštrukturalizácii. V ďalšej argumentácii sťažovateľka podrobne obhajuje\ndôvodnosť a správnosť uznesenia okresného súdu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu\na v závere svojej sťažnostnej argumentácie namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy „v rovine“ základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy tým,\nže „mu svojím Uznesením znemožnil postup podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZKR alebo podľa\n§ 161 ods. 3 písm. c) ZKR... čím... neoprávnene zvýhodnil ostatných účastníkov\nreštrukturalizačného konania (veriteľov), ktorí uvedené ustanovenia ZKR môžu využívať...“.\nV nadväznosti na podstatu sťažnostnej argumentácie sťažovateľky ústavný súd\nkonštatuje,\n\nže\n\nprávomoc\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nrozhodovať\n\nv\n\nkonkurznom\n\na reštrukturalizačnom konaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti\nsúdov a konaní pred nimi vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacieho\nustanovenia ústavy (čl. 143 ods. 2 ústavy) zákon. Týmto zákonom vo vzťahu ku konkurzu\na reštrukturalizácii je zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý v rámci tretej časti\nnazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov\nv procese reštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153 zákona o konkurze\n10\n\na reštrukturalizácii) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch\n[§ 154 ods. 1 písm. a) až h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii].\nZo zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že pokiaľ uznesenie všeobecného\nsúdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu obsahuje aj rozhodnutie o skončení\nreštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí plánu je, že súd jedným\n(tým istým) rozhodnutím zastaví reštrukturalizačné konanie dlžníka, začne konkurzné\nkonanie proti dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154 ods. 3 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii). Predovšetkým z dôvodu závažnosti právnych dôsledkov zamietnutia\nreštrukturalizačného plánu súdom zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje pre tieto\nprípady dvojinštančné konanie, keďže proti uzneseniu okresného súdu pripúšťa podanie\nodvolania. Okruh subjektov oprávnených podať odvolanie je však výrazne limitovaný,\nkeďže medzi nich patrí len predkladateľ plánu, a v prípade veriteľského návrhu\nna povolenie reštrukturalizácie je ním podľa § 133 ods. 2 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii aj správca (porovnaj I. ÚS 200/2011).\nNa základe uvedených ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodoval\nvo veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka aj krajský súd, ktorého úlohou bolo rozhodnúť\no odvolaní dlžníka proti v poradí už druhému uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2014\nz 12. augusta 2015 o zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka. Krajský súd ako\nodvolací súd napadnutým uznesením sp. zn. 3 CoKR 78/2015 z 9. októbra 2015 zmenil\nuznesenie súdu prvého stupňa z 12. augusta 2015 tak, že nahradil súhlas skupiny veriteľa\nč. 3 ‒ skupina pre nezabezpečené pohľadávky 2, s reštrukturalizačným plánom dlžníka,\no ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 17. decembra 2014, potvrdil reštrukturalizačný\nplán dlžníka prijatý schvaľovacou schôdzou 17. decembra 2014 a reštrukturalizáciu dlžníka\nukončil.\nSťažovateľka namietajúc závery uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia\nkrajského súdu zakladá svoju argumentáciu na podpore správnosti záverov vyslovených\nokresným súdom v uznesení z 12. augusta 2015 o zamietnutí reštrukturalizačného plánu,\nktoré okresný súd odôvodnil takto:\n11\n\n„Dňa 25. 07. 2014 sa konala prvá schôdza veriteľov, ktorá zvolila 3-členný\nveriteľský výbor v zložení: Slovenská republika – Daňový úrad Bratislava, Sociálna\npoisťovňa so sídlom v Bratislave,\nDňa 17. 12. 2014 sa konala schvaľovacia schôdza. Dňa 29. 12. 2014 bola súdu\ndoručená zápisnica zo schvaľovacej schôdze spolu s návrhom na potvrdenie\nreštrukturalizačného plánu súdom a na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov.\nDňa 23. 12. 2014 bola súdu doručená žiadosť o zamietnutie reštrukturalizačného\nplánu, podaná veriteľom Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o..., v ktorej veriteľ\nuvádza, že má za to, že Plán je postavený na nesprávnych zavádzajúcich skutočnostiach, je\nneudržateľný a dokonca nezákonný.\nSúd uznesením z 13. 01. 2015, č. k. 2 R/2/2014-872, reštrukturalizačný plán Dlžníka\nzamietol.\nDňa 05. 02. 2015 bolo súdu doručené odvolanie Dlžníka... voči uzneseniu Okresného\nsúdu Bratislava I, č. k. 2 R/2/2014-872 o zamietnutí reštrukturalizačného plánu zo dňa\n13. 01. 2015.\nKrajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. 02. 2015... č. k. 3 CoKR/9/2015-943...\nuznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 R/2/2014-872 zo dňa 13. 01. 2015 zrušil a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nDňa 20. 07. 2015 bolo súdu doručené nedatované podanie Dlžníka, v ktorom\noznamuje súdu, že so spoločnosťou Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o... vedie\nmimosúdne rokovanie, ktorého cieľom je urovnanie vzájomných sporných nárokov. Dlžník\nod tohto rokovania očakáva, že Veriteľ vezme späť prihlášku pohľadávok. Podľa názoru\nDlžníka, ak Veriteľ stratí postavenie účastníka nebude potrebné, aby sa súd ďalej zaoberal\njeho námietkami proti schválenému reštrukturalizačnému plánu.\nOdvolací súd svoje rozhodnutie, ktorým zrušil odvolaním napadnuté uznesenie\nprvostupňového súdu odôvodnil tak, že po preskúmaní predmetného rozhodnutia súdu\nprvého stupňa napadnutého odvolaním, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa\nsa vo svojom zamietavom stanovisku týkajúceho sa potvrdenia reštrukturalizačného plánu\nnávrhom na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov nezaoberal, tento návrh žiadnym\nspôsobom nehodnotil, ako aj nie je zrejmé z predloženého rozhodnutia akým spôsobom\nsa vysporiadal s námietkou dlžníka ohľadne spriaznenej osoby veriteľa Hammerl Aviation\n12\n\nLaundryservices s. r. o. s dlžníkom v súvislosti s uspokojením pohľadávky takto označeného\nveriteľa po vyhlásení konkurzu. Na základe uvedeného odvolací súd mal za to, keďže súd\nprvého stupňa o návrhu na nahradenie súhlasu nerozhodol tak, ako upravuje § 152 ods. 3\nzákona č. 7/2005 Z. z..., odvolací súd nemôže rozhodovať o nahradené súhlasu skupiny\nveriteľov, nakoľko toto nebolo predmetom úvah prvostupňového súdu vo vydanom\nrozhodnutí.\nAvšak odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že jednou\nz podmienok vysporiadania sa s plnením popretej pohľadávky v zmysle § 158 ods. 1 ZKR\nje zloženie plnenia pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej\núschovy. Túto skutočnosť ani jeden z účastníkov (povinných osôb) nepreukázal,\nčo by zakladalo dôvodnosť zamietnutia reštrukturalizačného plánu, tak ako súd prvého\nstupňa uviedol...“\nNa základe uvedených skutočností okresný súd ako súd prvého stupňa opätovne\npreskúmal spisový materiál, predložený reštrukturalizačný plán, ako aj žiadosť sťažovateľky\no zamietnutie reštrukturalizačného plánu súdom a dospel k záveru, že „predložený\nreštrukturalizačný plán sa napriek ustanoveniu § 138 ods. 1 ZKR a § 158 ods. 1 ZKR\nnijakým spôsobom nevysporiadal s plnením na popretú pohľadávku veriteľa Hammerl\nAviaton Laundryservices s. r. o. v prípade jej určenia incidenčným súdom. Zároveň bola\nna Okresnom súde Bratislava I v zákonnej lehote, podaná aj incidenčná žaloba ďalšieho\nveriteľa Dlžníka spoločnosti\n\n.., ktorého pohľadávky boli tiež popreté,\n\nna určenie týchto pohľadávok. Konanie je vedené pod sp. zn. 11 Cbi/37/2014.\nV zmysle § 154 ods. 1 písm. a) ZKR súd uznesením zamietne plán ak boli podstatným\nspôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave\nplánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý\nvplyv na niektorého z účastníkov plánu.\nVzhľadom na absenciu riešenia uspokojenia popretých pohľadávok veriteľov\nv prípade ich určenia incidenčným súdom, súd aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná\no pohľadávky v značnej výške, má súd s poukázaním aj na právny názor odvolacieho súdu,\nže jednou z podmienok vysporiadania sa s plnením popretej pohľadávky v zmysle § 158\nods. 1 ZKR je zloženie plnenia pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo\n13\n\nnotárskej\n\núschovy\n\na\n\nabsencia\n\ntohto\n\nriešenia\n\nzakladá\n\ndôvodnosť\n\nzamietnutia\n\nreštrukturalizačného plánu za to, že sa v tomto prípade došlo k porušeniu iných ustanovení\ntýkajúcich sa plánu a to podstatným spôsobom, ktoré má nepriaznivý vplyv na dotknutých\núčastníkov plánu.\nSúd zároveň pri opätovnom rozhodovaní vo veci s poukázaním na uznesenie\nodvolacieho súdu rozširuje v odôvodnení svoje úvahy týkajúce sa spriaznenej osoby veriteľa\nHammerl Aviaton Laundryservices s. r. o. s Dlžníkom v súvislosti s uspokojením pohľadávky\ntakto označeného veriteľa po vyhlásení konkurzu. Súd dospel k záveru, že porovnaniu\nuspokojenia dotknutého veriteľa v reštrukturalizačnom konaní a v konkurznom konaní\nje závislé na výsledku tak incidenčného konania, ako aj ďalších skutočností, ktorých\nexistencia sa môže prejaviť až v samotnom konkurznom konaní. Súd však uvádza,\nže v prípade potvrdenia plánu súdom by sa veritelia s popretými pohľadávkami ocitli\nv prípade ich následného priznania v incidenčnom konaní v stave právnej neistoty s ťažko\ndostupnými a procesne náročnými prostriedkami ochrany, čím by bolo nepriaznivo\nzasiahnuté do ich vlastníckych práv v súčasnosti popretým pohľadávkam. Takýto stav\nprávnej neistoty nemá oporu v právnom poriadku, je stavom nežiaducim, výrazne zhoršuje\npostavenie veriteľov a oslabuje právnu istotu adresátov práva. Súd na základe uvedeného\nnemôže jeho vznik a existenciu odobriť tým, že potvrdí predložený plán...\nVzhľadom\n\nna\n\nabsenciu\n\nriešenia\n\nuspokojenia\n\npopretých\n\npohľadávok\n\nv reštrukturalizačnom pláne sa veritelia nebudú môcť domáhať neúčinnosti plánu vo vzťahu\nk dotknutým pohľadávkam, nakoľko nebude možné určiť kedy a akým spôsobom mal Dlžník\nzložiť plnenie do súdnej alebo notárskej úschovy, a teda nebude ani možné definovať\nporušenie tejto povinnosti zo strany Dlžníka.\nSúd zároveň posúdil aj návrh Dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny č. 3 - Skupina\npre nezabezpečené pohľadávky 2 s reštrukturalizačným plánom dlžníka..., o ktorom\núčastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na zasadnutí schvaľovacej schôdze konanej\ndňa 17. 12. 2014. Súd s poukázaním na právny názor odvolacieho súdu konštatuje, že môže\nnahradiť súhlas niektorej skupiny, v ktorej nebol prijatý návrh pri splnení zákonných\npodmienok... Nahradenie súhlasu súdom neprichádza do úvahy, ak by súd zistil niektorý\nz dôvodov na zamietnutie plánu (§ 154), v takom prípade návrh na potvrdenie\nreštrukturalizácie zamietne bez ďalšieho, ako aj rozhodne - zamietne návrh na nahradenie\n14\n\nsúhlasu bez ďalšieho jeho skúmania. V tomto prípade súd prvého stupňa dospel k záveru,\nže neboli dané zákonné dôvody na potvrdenie predloženého plánu na schválenie, účel § 158\nods. 1 ZKR by bol prijatím plánu zmarený. Predložený reštrukturalizačný plán neuvádza\nsplatnosť plnenia (absentuje zloženie plnenia do súdnej alebo notárskej úschovy,\nako aj vzdanie sa plnenia s poukazom na Dohodu o urovnaní), a preto o návrhu\nna potvrdenie reštrukturalizačného plánu ako aj o návrhu na nahradenie súhlasu rozhodol\ntak, že ich zamietol.“.\nKrajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že v danom prípade\nsú splnené podmienky pre nahradenie chýbajúceho súhlasu skupiny veriteľa č. 3 – skupina\npre nezabezpečené pohľadávky 2, s reštrukturalizačným plánom v zmysle § 152 ods. 1\npísm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne dospel k rozdielnemu záveru\nod záverov okresného súdu v otázke naplnenia zákonných predpokladov na zamietnutie\nreštrukturalizačného plánu súdom v zmysle § 154 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, keď nevzhliadol zákonnú prekážku na schválenie plánu súdom. Krajský\nsúd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia predovšetkým uviedol,\nže „...mal z predloženého spisu jednoznačne preukázané, že napadnutým uznesením\nodvolaním, súd prvého stupňa po zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 3 CoKR 9/2015 opakovane\nvo veci rozhodol a zamietol návrh na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov č. 3 nezabezpečené pohľadávky a súčasne reštrukturalizačný plán dlžníka podľa § 154 ods. 1\npísm. c/ ZKR zamietol z hore uvedených dôvodov. Je možné súhlasiť s názorom dlžníka\nodvolateľa v tom zmysle, že reštrukturalizačný plán zahŕňa postup pri riešení, uspokojovaní\nzistených pohľadávok s mierou a výškou uspokojovania ako takého...\nPodľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak\na/ boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach\nplánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa\nplánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,\nb/ prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných\nvýhod niektorému účastníkovi plánu,\nc/ plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd\nnahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,\n15\n\nd/ plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.\nPostup súdu pri potvrdzovaní reštrukturalizačného plánu ako aj nahradenie súhlasu\njednej skupiny veriteľov súdom upravuje § 151 až § 155 ZKR...\nPodľa § 152 ods. 1 ZKR, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala\npotrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať,\naby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak\na/ účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú\nna základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd\npritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia\nreštrukturalizačného\n\nkonania,\n\npričom\n\nvychádza\n\nz\n\núdajov\n\nuvedených\n\nv\n\npláne,\n\nak sa nepreukáže opak,\nb/ väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou\nväčšinou a\nc/ za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov\npočítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok...\nLen pokiaľ sú splnené všetky uvedené podmienky, môže súd nahradiť súhlas niektorej\nskupiny, v ktorej nebol dosiahnutý potrebný počet hlasov. O nahradení súhlasu súd\nrozhoduje v rozhodnutí, ktorým rozhodne o zamietnutí alebo potvrdení plánu...\nSúd prvého stupňa sa pri zamietavom stanovisku o potvrdenie reštrukturalizačného\nplánu a s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov zaoberal a skonštatoval\nspriaznenosť osoby veriteľa - Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o. s dlžníkom\nv súvislosti s uspokojením pohľadávky takto označeného veriteľa po vyhlásení konkurzu,\nv tom\n\nzmysle,\n\nže\n\nuspokojenie\n\ndotknutého\n\nveriteľa\n\n(s\n\npopretou\n\npohľadávkou)\n\nv reštrukturalizačnom konaní a v konkurznom konaní je závislé na výsledku incidenčného\nkonania, ako aj ďalších skutočností, ktoré sa môžu prejaviť až v samotnom konkurznom\nkonaní a označená situácia preto navodzuje stav právnej neistoty a nemá oporu v právnom\nporiadku, je stavom nežiaducim, ktorý výrazne zhoršuje postavenie veriteľov a tento stav nie\nje možné zhojiť schválením predloženého plánu zo strany súdu.\nOdvolací súd mal za to, že v tomto prípade boli dané podmienky na použitie\nust. § 152 ods. 1 písm. a/ a b/ ZKR s tým, že uvádzané dôvody ohľadne spriaznenosti\noznačeného veriteľa s dlžníkom a uspokojenie spriazneného veriteľa Hammerl Aviation\n16\n\nLaundryservices spol. s. r. o. vo výške 30 % nezakladá predpoklad dôvodov na zamietnutie\nplánu s poukazom na ust. § 154 ZKR. Samotná reštrukturalizácia prebieha podľa plánu,\nak tento plán bude schválený a potvrdený súdom. Plán má určený obsah (§ 132)\na za predpokladu, že plán je schválený veriteľským výborom, je veriteľský výbor povinný\nbezodkladne požiadať správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze, ktorá sa v tomto prípade\nkonala dňa 17. 12. 2014 a väčšinou hlasov predložený plán schválila. Do plánu sa zahŕňajú\nlen tie pohľadávky, ktorú sú zapísané v zozname pohľadávok, teda tie, ktoré sa prihlasujú\nprihláškou. Schválenie plánu schvaľovacou schôdzou veriteľov je jedným zo zákonných\npredpokladov pre potvrdenie plánu súdom. Súd potvrdí plán, ak sú splnené podmienky\nurčené v § 153 ZKR, inak plán zamietne. To platí i v prípade nahradenia súhlasu skupiny\nveriteľov súdom z dôvodu zachovania sanačného konania a ekonomickej záchrany dlžníka.\nJe potrebné súhlasiť s tvrdením odvolateľa v tom zmysle, že v prípade vyhlásenia\nkonkurzu bude uspokojovanie veriteľov vrátane veriteľov s popretými pohľadávkami, závislé\nod výšky speňaženého majetku zo všeobecnej podstaty úpadcu, pričom označený veriteľ\npodľa § 95 ods. 3 ZKR by bol uspokojený až po úplnom uspokojení ostatných veriteľov,\nna základe čoho nie je možné konštatovať neprimeranosť, nevýhodnosť a nepriaznivé\nzasiahnutie\n\ndo\n\nvlastníckych\n\npráv\n\noznačeného\n\nveriteľa\n\n(veriteľov)\n\ns\n\npopretými\n\npohľadávkami, spôsobujúce právnu neistotu a zhoršenie ich postavenia.\nPodstatou inštitútu reštrukturalizácie je poskytnutie právnej ochrany dlžníkovi\npred veriteľmi, ako aj zachovanie a sanácia ekonomickej aktivity dlžníka a ozdravenie\npodnikateľského prostredia pri čiastočnom uspokojení veriteľov. Výsledkom sanačných\npostupov je čiastočné (úplné) uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku\nich pohľadávky na rozdiel od likvidačného konkurzu zanikajú a oddlženému dlžníkovi\nsa dáva nová možnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti.\nV záujme toho, aby reštrukturalizácia bola úspešná, zákon umožňuje aby súd\nnahradil súhlas jednej skupiny veriteľov, v ktorej sa nedosiahol potrebný počet hlasov\npri zachovaní zákonných podmienok uvedených v § 152 ods. 1, 2 a § 154 ZKR za splnenia\nzákonných podmienok.“.\nNa tomto skutkovom a právnom základe krajský súd „... po preskúmaní predloženého spisu,\noboznámením sa s dôvodmi zamietnutia nahradenia súhlasu skupiny veriteľov 3,\n17\n\nako aj zamietnutia plánu súdom a s odvolacími dôvodmi dlžníka, dospel k záveru, že neboli\nnaplnené zákonné predpoklady na zamietnutie plánu súdom v zmysle § 154 ods. 1 ZKR,\nnakoľko nie je možné súhlasiť s vysloveným záverom o podstatnom porušení postavenia\nveriteľov s popretými pohľadávkami tak, ako vyslovil súd prvého stupňa, vzhľadom\nna uspokojenie vo výške 30 % pri vyslovení spriaznenosti označeného veriteľa s tým,\nže tento by bol v nevýhodnejšom postavení pri schválení reštrukturalizačného plánu tak,\nako bol prijatý na schvaľovacej schôdzi veriteľov dňa 17. 12. 2014, oproti výsledku\nuspokojenia pri vyhlásení konkurzu. Nakoľko odvolací súd nevzhliadol zákonnú prekážku\nna schválenie plánu súdom (podstatné porušenie o náležitostiach plánu, o postupe\npri príprave plánu, o hlasovaní, zmeškanie lehoty a v neposlednom rade nebol preukázaný\na zistený rozpor so spoločným záujmom veriteľov - predložený plán zahŕňal uspokojenie\nvšetkých veriteľov s prihlásenými pohľadávkami, bez možnosti reálneho konštatovania\nzvýhodnenia, resp. poskytnutia osobitných výhod niektorému z účastníkov.\nOhľadne námietky Veriteľa čo do postavenia dlžníka ako subdodávateľa Veriteľa\na ukončenia zmluvného vzťahu k termínu 30. 06. 2014 (31. 08. 2014) nie je možné\nkonštatovať, že sa jedná o konanie dlžníka zavádzajúce, resp. nekalé, naopak osvedčuje\naktivitu a snahu o zachovanie jeho podnikateľských aktivít.\nOdvolací súd dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je potrebné postupom podľa § 220\nO. s. p. zmeniť a podľa § 152 ods. 1 písm. b/ a c/ ZKR (s účinnosťou od 1. januára 2012)\nnahradiť súhlas skupiny veriteľa č. 3 a podľa § 153 ods. 1 ZKR predložený plán\nreštrukturalizácie schváliť.“.\nK (na základe odvolania dlžníka) preskúmavanému záveru okresného súdu o absencii\nriešenia popretých pohľadávok sťažovateľky v reštrukturalizačnom pláne krajský súd\nv relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:\n«Podľa § 158 ods. 1 ZKR, ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky,\ndlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce\nna popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu\nzabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa\nplán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.\n\n18\n\nVeriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka a ktorý trvá na pohľadávke v takom\nrozsahu, ako si ju prihlásil do reštrukturalizačného konania, musí podať žalobu o určenie\nproti dlžníkovi. Ak sa podľa potvrdeného plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník\na preberajúca spoločnosť sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce\nna popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy do 30 dní od splatnosti tohto\nplnenia. Namiesto zloženia sumy môže dlžník a preberajúca osoba zabezpečiť pohľadávku\nv lehote do 30 dní od splatnosti plnenia majetkom. Z citovaného ust. § 158 ods. 1 vzhľadom\nna definíciu „potvrdeného plánu a plnenie na popretú časť pohľadávky s ním spojené“ má\nza to, že uvedená podmienka zloženia finančných prostriedkov, resp. zabezpečenia\npohľadávky majetkom dlžníka, prichádza do úvahy pri schválenom pláne, a teda nemôže byť\npodmienkou pri nahradení súhlasu skupiny alebo dlžníka a následne podmienkou\nna potvrdenie plánu súdom v zmysle § 153 ZKR (pred schválením - potvrdením plánu súdom\nako takého).»\nÚstavný súd sa oboznámil s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu\na na tomto základe dospel k záveru, že argumentácia sťažovateľky na podporu správnosti\nzáverov okresného súdu nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nkrajského súdu. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa relevantne vysporiadal\nso všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil,\nčo potvrdzujú citované časti odôvodnenia napadnutého uznesenia. Ústavný súd preto\nnezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu\nveci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu\ndo namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2\nústavy.\nÚstavný súd považuje za potrebné poznamenať, že vo veci konajúce súdy sa pri\nrozhodovaní o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu okrem skúmania jeho\nobsahových náležitostí sústredili v podstatnej miere aj na námietky vznesené zo strany\nsťažovateľky ako veriteľa ‒ účastníka reštrukturalizačného konania vedeného proti\ndlžníkovi, v žiadosti doručenej správcovi 9. decembra 2014 (v zákonnej 7-dňovej lehote\n\n19\n\npred konaním schvaľovacej schôdze), ako aj obsiahnuté v jej žiadosti o zamietnutie\nreštrukturalizačného plánu doručenej okresnému súdu 23. decembra 2014.\nV konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd, ako aj krajský súd\nskúmali okolnosti prihlásenia pohľadávok veriteľov vrátane pohľadávok sťažovateľky,\npredovšetkým ich zaradenie do jednotlivých skupín vytvorených v pláne podľa § 137\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii na účely hlasovania o prijatí plánu. Rovnako skúmali\n(aj keď rozdielne) aj otázku postavenia sťažovateľky ako účastníka plánu a osoby\nspriaznenej s dlžníkom (ktorej podstatná časť prihlásených pohľadávok bola popretá a ňou\nuplatnená v incidenčnom konaní) a spôsob navrhovaného uspokojovania jej pohľadávok\nv reštrukturalizačnom pláne (pri porovnaní výsledku uspokojenia pohľadávok sťažovateľky\nako spriaznenej osoby v prípade vyhlásenia konkurzu). To všetko bolo potrebné posúdiť\nvo vzťahu k namietanému porušeniu zásady rovnosti veriteľov (zo strany sťažovateľky)\ngarantovanej čl. 47 ods. 3 ústavy , a to z toho hľadiska, či tým nedošlo k naplneniu dôvodu\nna zamietnutie plánu vyplývajúceho z § 154 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii.\nPri preverovaní okolností, z ktorých krajský súd vychádzal v kontexte s obsahom\nsťažnostných námietok sťažovateľky, ústavný súd dospel k záveru, že skutkové a právne\nzávery krajského súdu nie sú svojvoľné a z ústavného hľadiska neudržateľné, keďže neboli\nprijaté ani v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces.\nÚstavný súd pri hodnotení postupu krajského súdu vychádzal z celkového charakteru\na\n\nkonštrukcie\n\nprocesu\n\nreštrukturalizácie\n\nzakotveného\n\nv\n\nzákone\n\no\n\nkonkurze\n\na reštrukturalizácii, z ktorej nepochybne vyplýva, že zodpovednosť za priebeh a dosiahnutie\ncieľa reštrukturalizačného konania je rozdelená medzi veriteľské orgány, správcu a súdy.\nSúd je v zmysle § 131 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poverený dohľadom nad\nčinnosťou dlžníka, správcu i veriteľských orgánov a v súvislosti s reštrukturalizačným\nplánom je oprávnený rozhodovať o jeho potvrdení alebo o zamietnutí. Konajúci súd nemôže\nreštrukturalizačný plán meniť ani vylepšovať, môže ho však uznesením zamietnuť vtedy,\n20\n\nak bude naplnený niektorý z dôvodov ustanovených v § 154 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii.\nÚstavný súd už vo svojej doterajšej judikatúre zvýraznil (II. ÚS 455/2012),\nže zo znenia § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že pri rozhodovaní\no potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu je úlohou súdu hodnotiť, či bol\ndodržaný zákonný postup pri tvorbe a schvaľovaní reštrukturalizačného plánu (formálne\nhľadisko). Zákonodarca však vyžaduje, aby súd hodnotil aj to, či porušenie pravidiel tvorby\na schvaľovania reštrukturalizačného plánu malo nepriaznivý vplyv na niektorého\nz účastníkov plánu, či sa neposkytujú osobitné výhody niektorému účastníkovi plánu alebo\nči plán nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Na základe\nuvedeného možno konštatovať, že zákonodarca vyžaduje, aby súd hodnotil aj to,\nči reštrukturalizačný plán predstavuje také riešenie úpadku dlžníka alebo jeho hrozby,\nktoré je primerané, spravodlivé, férové, adekvátne a pod. (materiálne hľadisko).\nV posudzovanom prípade krajský súd ako odvolací súd nezistil naplnenie zákonných\npredpokladov na zamietnutie plánu v zmysle § 154 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii (keď nesúhlasil so záverom okresného súdu o podstatnom porušení\npostavenia veriteľov s popretými pohľadávkami vzhľadom na uspokojenie vo výške 30 %\npri vyslovení spriaznenosti sťažovateľky).\nV tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou pri rozhodovaní\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti\nnapadnutého rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek\nvyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto\naspektov\n\njeho\n\n„vylepšovanie“\n\n(IV.\n\nÚS\n\n325/08),\n\nale\n\nposúdenie\n\njeho\n\nústavnej\n\nakceptovateľnosti a udržateľnosti. Ústavný súd nie je ani opravným súdom právnych\nnázorov všeobecných súdov. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci\nvšeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou\nzákonov všeobecných súdov, ktorým primárne prislúcha interpretácia aplikácia (bežných)\nzákonov, v zmysle judikatúry ústavného súdu by mohol nahradiť napadnutý právny názor\n21\n\nvšeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,\nresp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\nÚstavný súd nezistil existenciu skutočností, ktoré by signalizovali, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu je svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. také, ktoré popiera\npodstatu a zmysel základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, keďže\nkrajský súd postupoval v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a prihliadal\npritom na účel a zmysel aplikovanej právnej úpravy.\nPodľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého\nuznesenia krajského súdu nemôže byť samo osebe dôvodom porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Z právnej úpravy reštrukturalizácie nemožno jednoznačne\nvyvodiť, že by zákonodarca priznával v danej fáze konania veriteľom dlžníka subjektívne\nprávo na prípravu a schválenie reštrukturalizačného plánu. Konkurzný zákon priznáva\nveriteľom výslovne len subjektívne právo na ochranu pred reštrukturalizačným plánom\na v procese jeho tvorby a schvaľovania, ktoré môže veriteľ prípadne uplatňovať aj v konaní\no potvrdení plánu súdom, a to napríklad vo forme podnetu na zamietnutie plánu\n(II. ÚS 273/2012).\n\nKrajský\n\nsúd\n\nneodmietol\n\nsťažovateľke\n\n(ako\n\núčastníkovi\n\nreštrukturalizačného plánu) poskytnutie súdnej ochrany, reštrukturalizačným plánom sa na\nzáklade odvolania predkladateľa plánu zaoberal a rozhodol o ňom. Ústavný súd preto\nnenachádza takú príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu\na základným právom na súdnu ochranu ustanoveným v čl. 46 ods. 1 ústavy a na rovnosť\núčastníkov v konaní ustanoveným v čl. 47 ods. 3 ústavy, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom uvedeným v napadnutom uznesení\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nkrajského súdu svojím vlastným.\n\n22\n\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu z 9. októbra 2015 neobsahuje nedostatky ústavnoprávnej intenzity,\nna základe ktorých by mohol po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie\nsťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy.\nZa daných okolností preto ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel\nk záveru o jej zjavnej neopodstatnenosti, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol.\nVzhľadom na uvedené rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky\nv danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2017\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:350c6f2e-3040-4217-92f0-daa82473a026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2012 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1"}, {"guid": "ussr:61e5a433-e6ce-4aa6-87a5-b870ece29839", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2012 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:ebb099a5-97cf-419f-8364-a64cfdea0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 248/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebb099a5-97cf-419f-8364-a64cfdea0558"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "cb0ac171-4206-4bef-9d52-711f7df4c916:c46ee5d6-145d-4c79-9d87-18217bc0ef3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cbi/37/2014", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 11Cbi/37/2014 z 20. 5. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2021-05-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cb0ac171-4206-4bef-9d52-711f7df4c916:c46ee5d6-145d-4c79-9d87-18217bc0ef3a"}], "citovane_v": []}