{"guid": "ussr:cdbe191f-1804-4f33-9482-d184b3d51fd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.507.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 507/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 507/2017 z 3. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS 507/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.507.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-08-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cdbe191f-1804-4f33-9482-d184b3d51fd6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.507.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.507.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.507.2017.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 507/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia\nProcu, Západný rad 39, Bratislava, zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom,\nAdvokátska\n\nkancelária, Národného\n\noslobodenia\n\n1310/25,\n\nBernolákovo,\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 455/2012-368 z 12. marca 2014\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 1375/2015 zo 17. marca\n2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť občianskeho združenia Procu o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna\n2016 doručená sťažnosť občianskeho združenia Procu (ďalej aj „sťažovateľ“) vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n\n2 Co 455/2012-368 z 12. marca 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 1375/2015\nzo 17. marca 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorými bola zamietnutá žaloba\nprávneho predchodcu sťažovateľa o náhradu škody za zrušené verejné obstarávanie.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľom je občianske združenie Procu\n(v sťažnosti uvádza, že je právnym nástupcom občianskeho združenia Eurea), ktoré podalo\ndovolanie proti rozsudku, ktorým krajský súd a Okresný súd Bratislava IV (ďalej len\n„okresný súd“) zamietli žalobu o náhradu škody občianskeho združenia Eurea – uchádzača\nvo verejnom obstarávaní z dôvodu, že obstarávateľom bolo verejné obstarávanie nezákonne\nzrušené. Presnejšie, žalobou doručenou okresnému súdu 30. januára 2008 sa občianske\nzdruženie Eurea domáhalo, aby okresný súd uložil žalovanému Národnému ústavu\nceloživotného vzdelávania povinnosť zaplatiť mu sumu 466 454 Sk s príslušenstvom\nz titulu náhrady škody na tom skutkovom základe, že sa ako uchádzač zúčastnilo verejného\nobstarávania vyhláseného žalovaným na predmet zákazky „Monitorovanie a hodnotenie\nprojektov (externý monitoring)“ podľa (bývalého) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o verejnom obstarávaní“). Dňa 14. júna 2007 sa uskutočnilo otváranie ponúk.\nPodľa zápisnice podali ponuku dvaja uchádzači – Eurea 1 306 454 Sk a EuroPro s. r. o.\n2 070 600 Sk. Ponuka Eurey tak bola výhodnejšia ako ponuka druhého uchádzača a jediným\nkritériom vyhodnotenia ponúk bola cena, takže Eurea by podľa sťažovateľa bola\nnepochybne vyhodnotená ako úspešný uchádzač. Národný ústav celoživotného vzdelávania\nvšak listom z 21. júna 2007 Eurey oznámil zrušenie verejného obstarávania na základe § 46\nods. 2 zákona o verejnom obstarávaní (Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zrušiť\npoužitý postup zadávania zákazky aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo\nverejné obstarávanie.), lebo sa podstatne zmenili okolnosti, za ktorých bola súťaž\nvyhlásená.\n3. Eurea žalovala obstarávateľa o náhradu škody vo výške predpokladaného zisku,\npretože podľa jej názoru bolo obstarávanie zrušené protiprávne, a preto jej vznikol nárok na\nnáhradu škody. Podľa okresného súdu a krajského súdu mohol obstarávateľ z dôvodu\n\n2\n\npodstatnej zmeny okolností zrušiť obstarávanie, pričom touto zmenou mohlo byť\nzosúladenie obstarávania s inými obdobnými obstarávaniami a upresnenie jeho parametrov.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti opakuje argumenty týkajúce sa vecnej správnosti\nrozhodnutí, ktoré už odzneli v konaní pred všeobecnými súdmi, a zároveň považuje\nrozsudok krajského súdu za nedostatočne odôvodnený, a tak porušujúci právo na súdnu\nochranu garantované čl. 46 ods. 1 ústavy. Najvyšší súd mal podľa sťažovateľa svojím\nuznesením porušiť čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že nezrušil napadnutý rozsudok pre vadu\nodňatia možnosti konať pred súdom. Sťažovateľ taktiež namieta, že krajský súd nemal\npriznať trovy odporcovi, pretože tento má vlastný právny aparát.\n5. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 12.03.2014, č. k. 2Co/455/2012-368\nporušil základné práva sťažovateľa zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.03.2014, č. k. 2Co/455/2012-368\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 17.03.2016, sp. zn. 3Cdo/1375/2015 porušil\nzákladné práva sťažovateľa zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n4. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.03.2016, sp. zn. 3Cdo/1375/2015 sa\nzrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n5. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní zaplatiť sťažovateľovi\nnáhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch týždňov od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n3\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n4\n\n10. Skôr ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu prijateľnosti sťažnosti na ďalšie\nkonanie, dáva do pozornosti, že v čase rozhodovania najvyššieho súdu o predmetnom\ndovolaní (23. septembra 2015) bol účinný a platný Občiansky súdny poriadok, ktorý bol\ns účinnosťou od 1. júla 2016 nahradený novými procesnými kódexmi, konkrétne Civilným\nsporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom.\nÚstavný súd tak musí vychádzať pri posudzovaní prijateľnosti sťažnosti aj z tejto\nskutočnosti a prihliadať na v rozhodujúcom čase účinnú a platnú legislatívu vzťahujúcu sa\nna vec sťažovateľa a rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.\n11. Podstatou veci je ústavnoprávny prieskum, či najvyšší súd a krajský súd porušili\nsťažovateľovo základné právo na súdnu ochranu tým, že potvrdili zamietnutie jeho žaloby\no náhradu škody proti verejnému obstarávateľovi. Sťažovateľ namieta nedostatočné\nodôvodnenie týchto rozhodnutí, ale v podstate zároveň polemizuje s ich vecnou\nsprávnosťou.\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n12. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné\npodmienky upravoval v čase podania dovolania § 236 a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku.\n13. Judikatúra k tzv. zmätočnému dovolaniu – odňatiu možnosti konať pred súdom,\nspočívajúca v tom, že len extrémne neodôvodnené rozhodnutie môže byť takouto\nzmätočnou vadou, je natoľko jasná (R 2/16), že sťažovateľ nemohol mať s polemikou\ns vecnou správnosťou rozsudku krajského súdu v dovolacom konaní úspech, a taktiež\nrozsudok krajského súdu bol z hľadiska kritéria preskúmateľnosti dostatočne odôvodnený.\n\n5\n\n14. Medzi odmietacím uznesením najvyššieho súdu a označeným základným právom\nniet relevantnej súvislosti, a tak musí byť sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu\nnajvyššieho súdu odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.\nK napadnutému rozsudku krajského súdu\n15. Vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu ústavný súd najprv podotýka, že\nsúkromnoprávnym následkom porušenia predpisov o verejnom obstarávaní je možnosť\npoškodeného žiadať náhradu škody. Podľa šiesteho bodu odôvodnenia smernice\n89/665/EHS (resp. desiateho bodu odôvodnenia smernice 92/13/ES) je nevyhnutné\nkompenzovať osoby postihnuté porušením pravidiel obstarávania, čo podčiarkuje aj čl. 2\nods. 1 písm. c) smernice 89/665/EHS [resp. čl. 2 ods. 1 písm. d) smernice 92/13/ES].\nAj v zmysle slovenského práva je v zásade každý, kto protiprávne utrpel škodu, oprávnený\ndomáhať sa jej náhrady. Verejné obstarávanie a uzatváranie zmlúv nie je spravidla\nvýkonom verejnej moci, ale súkromnoprávnym vystupovaním verejnej moci na trhu.\n16. Predpokladom občianskoprávneho nároku na náhradu škody, ktorú zadávateľ\nspôsobil záujemcovi/účastníkovi je protiprávne konanie, teda porušenie zákona o verejnom\nobstarávaní, vznik škody a kauzalita medzi škodou a protiprávnym konaním. Zadávateľ sa\nzodpovednosti zbaví, ak preukáže, že porušenie nezavinil. Výška škody bude pritom závislá\nod pozície poškodeného a spravidla bude smerovať k náhrade toho, čo poškodený\nv súvislosti s účasťou na obstarávaní vynaložil (negatívny interes) a iba výnimočne\nk náhrade toho, čo by získal uzatvorením zmluvy (pozitívny interes).\n17. Najčastejšie prípady, keď prichádza do úvahy náhrada škody, je zrušenie postupu\nzadávania a protiprávne vylúčenie uchádzača. V zásade je možné vychádzať z toho, že aj\nzrušenie postupu zadávania je súčasťou podnikateľského rizika uchádzača/záujemcu. Preto\nmusí každý záujemca/uchádzač kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie\nzmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvná autonómia obstarávateľa je po iniciovaní\nprocesu verejného obstarávania prísne regulovaná a obmedzovaná, nemožno interpretovať\noprávnenie zrušiť proces obstarávania veľmi extenzívne. Neoprávnené zrušenie súťaže tak\n\n6\n\nmôže viesť k povinnosti nahradiť škodu (body 14 – 16 vychádzajú z textu Csach, K.:\nSúkromnoprávne následky porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Justičná revue 4/2008,\ns. 563 – 572.)\n18. K uvedenému treba poznamenať, že vo sfére verejného obstarávania je ústavný\nprieskum menej rigorózny a že sťažovateľ nenapadol hmotné základné práva. Ústavný súd\nby mohol uvažovať (porov. špecifickú situáciu podľa nálezu Ústavného súdu Českej\nrepubliky II. ÚS 2370/14) o ústavnoprávnom „rozmere“ veci, ak by súdy porušili kogentnú,\nresp. „nediskrečnú“ relevantnú normu, alebo by úplne opustili priestor svojej diskrécie\nalebo v špecifickej situácii svojvôle, a aj to skôr v súvislosti s právom na ochranu majetku.\n19. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu\nvychádzajúc z týchto úvah: „Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu, žalobca nesplnil\nkvalifikačné predpoklady pre účasť vo verejnom obstarávaní (v poradí prvom) vyhlásenom\npod č. AI-15/2007/ppz/pS/MM (osobné postavenie uchádzačov a záujemcov vrátane\npožiadaviek týkajúcich sa zápisu do profesijného alebo obchodného registra, doklad\no oprávnení podnikať, banková informácia, informácie o podobných zmluvách za posledné\ntri roky, mená a odbornú kvalifikáciu osôb zodpovedných za poskytnutie služby; bod III.2),\na tak zostalo právne irelevantné, že spomedzi všetkých uchádzačov vo verejnom obstarávaní\ndal žalobca (jeho právny predchodca) najnižšiu cenovú ponuku; táto už hodnotená byť\nnemohla. Za tohto skutkového stavu by zostalo právne irelevantné aj to, ak by žalovaný pri\nzrušení verejného obstarávania použil nesprávny právny predpis. Ani v odvolaní žalobca\nneuvádzal, žeby spĺňal v danom čase základné požiadavky na vykonávanie monitorovania\nevalvácie projektov a žeby v tejto oblasti pôsobil aspoň tri roky.(...) Základom neúspechu\nžalobcu (jeho právneho predchodcu) vo verejnom obstarávaní v roku 2007 bolo nesplnenie\njeho kvalifikačných predpokladov na to, aby s ním bolo možné konať ďalej a v prípade\núspechu vo verejnom obstarávaní, aby s ním bola uzavretá zmluva. Za nesplnenie\nkvalifikačných predpokladov uchádzača vo verejnom obstarávaní však žalovaný\nzodpovednosť nenesie. Iný dôvod (skutkový, právny) pre náhradu škody voči žalovanému\nžalobca neuvádzal.“ Krajský súd vzhľadom na skutočnosť, že sa stotožnil s rozsudkom\nokresného súdu, bol vo svojom rozhodnutí stručnejší, a tak je pre porozumenie veci\n\n7\n\nužitočné vnímať aj rozhodujúcu pasáž rozsudku okresného súdu, v ktorej tento uviedol, že\n„žalobca sa nemôže odvolávať na nesplnenie kritéria ceny, nakoľko vyhlásené obstarávanie\nbolo zrušené rozhodnutím z 15.6.2007 z dôvodu podstatnej zmeny okolností. V súvislosti\ns podstatnou zmenou okolností súd poukazuje na výpovede Mgr.\n\n, Ing.\n\n,\n\npísomné stanovisko žalovaného zo dňa 9.7.2007, z ktorých vyplýva odôvodnenie podstatnej\nzmeny týchto okolností, ktorá spočívala v tom, že žalovaný sa dozvedel, že Ministerstvo\npráce, sociálnych vecí a rodiny vyhlásilo na rovnaký predmet zákazky nadlimitnú verejnú\nsúťaž, tiež získali informáciu z Ministerstva školstva, že medzi monitorovanými projektami\nzo strany Ministerstva práce budú aj dva projekty žalovaného a z uvedeného dôvodu chceli\npožiadavky prispôsobiť tak, aby boli kompatibilné s požiadavkami ministerstva. V tejto\nsúvislosti súd poukazuje aj na výpovede Mgr.\n\na Ing.\n\n, ktorí uviedli, že\n\nk zrušeniu obstarávania došlo aj v dôsledku nátlaku zástupcov žalobcu, ktorý sa\nneprimeraným spôsobom domáhali úprav v súťažných podkladoch. Súd poukazuje aj na\npísomné zdôvodnenie zrušenia obstarávania s lehotou predkladania ponúk do 13.6.2006\nžalovaného zo dňa 18.10.2007, v ktorom žalovaný podrobne zdôvodnil aj Ministerstvu\nškolstva SR dôvod zrušenia obstarávania s tým, že po predložení ponúk z 13.6.2007\nsa ukázalo, že žalobca nespĺňa ani základné požiadavky na vykonávanie monitorovania\na evalvácie projektov a v tejto oblasti nikdy nepôsobil, osoby, ktoré boli určené ako\nzodpovedné za dodanie predmetnej služby mali ukončené vzdelanie v oblasti matematiky\na fyziky (kvantovej mechaniky) a rovnako aj doktorandské vzdelanie v SAV pre výskum\nv oblasti teoretickej fyziky a ukončené štúdium politológie a väčšina zmlúv, ktoré predložili\nboli zmluvy o poskytovaní nenávratného finančného príspevku od riadiaceho orgánu – RO\na SO RO a zmluvy o spracovaní žiadostí pre obce v oblasti cykloturistiky. Ďalej žalovaný\npoukázal na analýzu a posúdenie splnenia podmienok čestnej hospodárskej súťaže zo strany\nobčianskych združení vykonávajúcich podnikateľské aktivity, ktorou bol poverený\na ktorú pripojili, kde bolo konštatované, že v SR je minimálne 18\nobchodných spoločností – s.r.o. a a.s., nie občianskych združení, ktoré v danej oblasti\ndlhšiu dobu podnikajú. Súd mal z uvedených listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný\nv súlade so ZVO zrušil vyhlásenú verejnú súťaž, keď rozhodol, že podmienky účasti –\nkvalifikovanosť obchodných spoločností, ktoré by mali vykonávať monitorovanie\na evalváciu projektov je potrebné zjednotiť a zabezpečiť čestnú hospodársku súťaž aj\n\n8\n\nv prípade iných organizácií. Zároveň poskytol žalobcovi možnosť predložiť kvalifikovanú\nponuku, nakoľko za uvedených podmienok vyhlásil rovnakú opakovanú výzvu na\npredkladanie ponúk a tým mu umožnil predložiť kvalifikovanú ponuku a zúčastniť sa\nobstarávania. Z uvedeného dôvodu bolo následne vyhlásené opakované obstarávanie,\nv súvislosti s ktorým si žalobca neuplatnil žiaden nárok v tomto konaní, takže súd nemal\ndôvod zaoberať sa následným postupom žalovaného.“.\n20. Ústavný súd uzatvára, že účelom pravidiel verejnej súťaže nie je len ochrana\nhospodárenia\n\ns\n\nverejnými\n\nprostriedkami,\n\nale\n\naj\n\nzabezpečenie\n\ntransparentného\n\nzaobchádzania s jednotlivcami (účastníkmi verejnej súťaže), teda aj ich subjektívnymi\nprávami. Vyvažovanie tohto vzťahu cez otvorené klauzuly zákona o verejnom obstarávaní\nmôže byť v zložitosti hospodárskych vzťahov a pri nedôvere verejnosti veľmi subtílne.\nArgumenty okresného súdu a krajského súdu, že (podstatným) dôvodom na zrušenie\nobstarávania podľa § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní môže byť (i) zosúladenie\nobstarávania s inými obdobnými obstarávaniami a (ii) upresnenie parametrov obstarávania\nvrátane kvalifikačných predpokladov, a to v konkrétnom skutkovom kontexte z hľadiska\nústavných procesných práv, obstoja, sú zrozumiteľne vysvetlené, čo však neznamená, že\nvýklad na úrovni podústavného práva náhrady škody v prostredí obstarávania nemôže byť\nodlišný. Možno však dodať, že zo skutkového stavu ústavný súd nadobudol legitímny\ndojem, že záujmom obstarávateľa bolo zabezpečiť efektívne verejné obstarávanie, a jeho\nkonanie nebolo cielené proti sťažovateľovi. Podľa kritérií práva Európskej únie, tak ako ich\nuvádza odborná literatúra, „za zmenu okolností sa môže považovať aj prípad, ak bolo počas\nvysvetľovania súťažných podkladov podaných toľko otázok, resp. žiadostí o nápravu\nk súťažným podkladom, resp. k iným dokumentom potrebným pre prípravu ponuky, že je\nzrejmá potreba zmeny zásadným spôsobom, hlavne čo sa týka opisu predmetu zákazky“ –\nGRIGA, J., TKÁČ, M. Zákon o verejnom obstarávaní. Veľký komentár. Bratislava : Wolters\nKluwer, 2016. Naznačené uvažovanie Európskeho súdneho dvora nie je nezlučiteľné\ns prerokúvanou vecou.\n21. Napokon, ani v časti trov nemožno rozhodnutiam nič vytknúť, pretože trovy\nv zásade nie sú typickou ústavnou agendou (porov. II. ÚS 681/2016), s tým, že odporca,\n\n9\n\nobstarávateľ vo veci vystupoval súkromne a „outsourcovanie“ sporovej agendy tohto typu\nadvokátom sa nejaví nerozumným. Možno doplniť, že časť rozsudku, ktorou krajský súd\npripúšťa vstup sťažovateľa do konania, nebola prirodzene materiálne sťažovateľom\nnapadnutá, ale formálne (podľa petitu) tomu tak je. Vzhľadom na skutočnosť, že je s ňou\nsťažovateľ spokojný a ani objektívne nie je ústavne sporná, aj v tejto časti možno sťažnosť\nodmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n22. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bolo potrebné podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde už v štádiu predbežného prerokovania odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú, tak voči najvyššiemu, ako aj krajskému súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. augusta 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "európske právo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": [{"guid": "801fc73a-45fc-481d-8579-5b0f10dd46b4:5db4dbf5-0929-4e85-83eb-9184000ff957", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1114222102.3", "spisova_znacka": "4Co/86/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/86/2023 z 22. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1114222102.3"}, {"guid": "44818b3d-2414-410e-b2cb-43dd8895e656:5bb7e3c1-4436-45d7-9fee-83ce5d9c49c1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1220200932.1", "spisova_znacka": "8Co/50/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/50/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1220200932.1"}, {"guid": "9006125c-7dbb-4775-95e5-323d85f5b06e:bceebf9f-48df-4a46-b6ca-ff5fe365928e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020201079.2", "spisova_znacka": "5S/153/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/153/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020201079.2"}, {"guid": "db1107e0-22fa-4fa0-a2fc-e162a1233920:9317690b-db5e-4dc9-946d-22112383f555", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6719200520.2", "spisova_znacka": "14CoPr/2/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoPr/2/2021 z 17. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6719200520.2"}, {"guid": "db1107e0-22fa-4fa0-a2fc-e162a1233920:47dc80f6-732e-4874-9f5c-cf1da9efaee7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6719200520.2", "spisova_znacka": "14CoPr/2/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoPr/2/2021 z 17. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-05-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6719200520.2"}]}