{"guid": "ussr:8a52f91c-9a85-41d8-94a1-e2c2dace568d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.498.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 498/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2017 z 3. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS 498/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.498.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-08-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a52f91c-9a85-41d8-94a1-e2c2dace568d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.498.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.498.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.498.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 498/2017-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s., Mlynská 31, Košice, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, Dunajská 32, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 3 Cob 96/2016 z 30. marca 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s., o d m i e t a\nako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2017\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s., Mlynská 31,\nKošice (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 96/2016 z 30. marca 2017\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol žalovaným v konaní vedenom Okresným\nsúdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 30 Cob 82/2015. V predmetnej veci\nrozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 30 Cb 82/2015-62 z 24. februára 2016 tak,\nže zaviazal sťažovateľa zaplatiť obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej\n\nlen „žalobca“), sumu 615,45 € so špecifikovaným príslušenstvom z titulu podpory elektriny\nvyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej\nvýroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 309/2009 Z. z.“).\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\nPodľa sťažovateľa predmetom sporu bola otázka splnenia oznamovacej povinnosti\nžalobcu voči sťažovateľovi podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.\na s tým súvisiaci vznik, resp. zánik nároku žalobcu na reálne vyplatenie podpory\nza elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie. V tomto smere bolo podstatné\nposúdenie charakteru lehoty uvedenej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. –\npričom okresný súd túto lehotu posúdil ako procesnoprávnu so stručným odkazom na § 17\nzákona č. 309/2009 Z. z. a na stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len\n„úrad“).\nPodstatou sťažovateľovej argumentácie je právny názor, podľa ktorého „povinnosti\npodľa § 4 ods. 2 zákona o OZE majú výrobcovia elektriny primáme vo vzťahu\nk prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako subjektom súkromného práva,\nktorú skutočnosť zdôrazňuje aj Ústavný súd SR v texte sťažnosti viackrát citovanom náleze\nsp. zn.: PL. ÚS 50/2015 poukazujúc na skutočnosť, že práva podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c)\n\n2\n\nzákona o podpore OZE si výrobcovia elektriny môžu uplatňovať vo vzťahu\nk prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a nie ÚRSO, príp. inému orgánu\nverejnej správy.\nV prípade ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE sa jedná o normu hmotného\npráva upravujúcu práva a povinnosti medzi dvomi súkromnoprávnymi subjektmi,\nkde z povahy samotnej právnej normy ako aj povahy súkromnoprávneho vzťahu je zrejmé,\nže sa nemôže jednať o lehotu procesnoprávnu.\nOdvolací súd sa pri skúmaní predmetnej právnej veci a určovaní povahy spornej\nlehoty vôbec nezaoberal otázkou povahy predmetnej právnej normy § 4 ods. 2 písm. c)\nzákona o OZE, ako ani otázkou povahy samotného vzťahu medzi žalobcom a sťažovateľom,\nktoré skutočnosti považujem pre posúdenie povahy spornej lehoty za smerodajné.“.\nPrávne závery krajského súdu v napadnutom rozsudku považuje sťažovateľ\nza arbitrárne a neodôvodnené, a preto za ústavne nekonformné.\nSťažovateľ poukazuje na relevantnú právnu úpravu a v sťažnosti uvádza:\n«Zákonom o OZE bola s účinnosťou od 01. 01. 2010 zakotvená v § 4 ods. 2 písm. c)\npovinnosť pre výrobcov elektriny s právom na podporu oznámiť Úradu pre reguláciu\nsieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy\nuplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva\ndodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, vždy k 15. augustu príslušného\nkalendárneho roka.\nZákonom č. 382/2013 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o OZE (ďalej len\n„novela“), bolo s účinnosťou od 01. 01. 2014 rozšírené znenie § 4 ods. 3 zákona o OZE,\nv zmysle ktorého výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si nesplní povinnosti podľa\n§ 4 ods. 2 zákona o OZE, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu\nelektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok...\nV tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že otázka súladu § 4 odseku 3\nzákona o OZE s právnymi predpismi vyššej právnej sily, ako aj otázka účelnosti samotnej\noznamovacej povinnosti obsiahnutých v § 4 odseku 2 písm. c) zákona o OZE bola\npredmetom skúmania pléna Ústavného súdu SR, ktoré na verejnom zasadnutí uskutočnenom\n\n3\n\ndňa 22. 03. 2017 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 50/2015... rozhodlo, že návrhu skupiny\n40 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovuje. Pre úplnosť si dovoľujem\nzdôrazniť, že predmetný nález Ústavného súdu SR bol vyhlásený pred rozhodnutím\nodvolacieho súdu vo veci samej...»\nZákladnou spornou otázkou bola otázka riadneho a včasného splnenia oznamovacej\npovinnosti žalobcu voči sťažovateľovi podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.\nSťažovateľ poukazuje na to, že žalobca v konaní tvrdil, že svoju oznamovaciu povinnosť\nsi splnil oznámením z 12. augusta 2014 zaslaným na adresu sťažovateľa doporučene poštou\n15. augusta 2014 a doručeným sťažovateľovi 18. augusta 2016. Podľa sťažovateľa\nsa v súdnom spise nenachádzal dôkaz, ktorý by preukazoval odoslanie a doručenie\npredmetného oznámenia uvedeným spôsobom. Napriek tejto skutočnosti konajúce súdy\nvychádzali z tvrdení žalobcu tak, ako keby ich preukázal.\nSťažovateľ uvádza, že okresný súd spolu s krajským súdom poukázali na zverejnené\nstanovisko úradu, ktorý považoval predmetnú oznamovaciu povinnosť za splnenú\naj v prípade, ak výrobca elektriny odovzdá oznámenie na poštovú prepravu najneskôr\n15. augusta. Podľa sťažovateľa právny záver uvedený v stanovisku úradu nie je pre zmluvné\nstrany záväzný, t. j. pre výrobcu elektriny a prevádzkovateľa distribučnej sústavy,\na je v rozpore so zákonnou úpravou.\nPodľa sťažovateľa z nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 50/2015 je podstatný\nvzťah výrobcu elektriny a prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy ako subjektu\nsúkromného práva.\nKonajúce súdy posúdili príslušnú lehotu ako procesnoprávnu – napriek tomu,\nže príslušný zákon upravuje hmotnoprávnu povinnosť medzi dvomi subjektmi súkromného\npráva. Rovnako je zrejmé, že konajúce súdy si osvojili výklad príslušného ustanovenia,\nktorý uviedol úrad vo svojom stanovisku, napriek tomu, že mu právna úprava nepriznáva\n„kompetenciu podávania všeobecne záväzných výkladov právnych noriem“.\n\n4\n\nSťažovateľ ďalej poukazuje na právne závery ústavného súdu v náleze\nsp. zn. PL. ÚS 50/2015 a uvádza:\n„... Ústavný súd SR ďalej dodáva, že medzi výrobcami elektriny z obnoviteľných\nzdrojov energie a prevádzkovateľmi distribučných sústav môžu v súvislosti s plnením\npovinnosti vyplývajúcich z § 4 ods. 2 zákona o OZE vzniknúť právne spory súvisiace najmä\ns otázkou, či si výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie splnili tieto povinnosti\nriadne a včas, avšak podľa názoru Ústavného súdu SR nie je potrebné ani vhodné, aby\narbitrom takýchto sporov subjektov súkromného práva bol zákonom ustanovený orgán\nverejnej správy. Uvedený právny názor Ústavný súd SR odôvodňuje tiež tým,\nže aj v prípade, ak by zákonodarca zvolil takúto koncepciu právnej regulácie, konečným\narbitrom právneho sporu súvisiaceho s nesplnením povinností ustanovených v § 4 ods. 2\nzákona o OZE a jeho právnymi dôsledkami, ktorý má primáme súkromnoprávny charakter,\nby bol orgán súdnej moci v rámci správneho súdnictva.“\nNa posúdenie charakteru lehoty podľa zákona č. 309/2009 Z. z. je potrebné posúdiť\nprávny vzťah medzi sťažovateľom a žalobcom, ktorý je „súkromnoprávnym záväzkovým\nobchodnoprávnym\n\nvzťahom\n\nzaloženým\n\nZmluvou\n\no\n\ndodávke\n\nmedzi\n\ndvoma\n\nelektriny,\n\nprevzatí\n\nzodpovednosti za odchýlku a doplatku...\n... pre\n\nsúkromnoprávne\n\nvzťahy\n\nsúkromnými\n\nsubjektmi\n\nje charakteristické plynutie hmotnoprávnych lehôt pre uskutočňovanie jednostranných,\nresp. dvojstranných adresných právnych úkonov (práva zo zodpovednosti za vady, práva\nna náhradu škody, právo spätnej kúpy, predkupné právo a pod.). Všeobecnou požiadavkou\ntoho, aby bolo v hmotnom práve možné určitú písomnosť považovať za doručenú je,\naby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť.“.\nPodľa\n\nsťažovateľa\n\npríslušná\n\nprávna\n\nnorma\n\nv\n\nzákone\n\nč. 309/2009\n\nZ. z.\n\nje hmotnoprávna, má vplyv na existenciu práva na podporu, preto uvedená lehota\nje hmotnoprávna. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza:\n„Právna norma obsiahnutá v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE, zakotvujúca\npovinnosť výrobcu, ktorú je tento povinný v zákonom stanovenej lehote riadne splniť\n\n5\n\na jej splnenie, resp. nesplnenie v zákonom stanovenej lehote má vplyv na existenciu nároku\nna uplatnenie práva, t. j. spôsobuje právne následky v oblasti hmotného práva.\nVzhľadom na samotnú povahu predmetnej právnej normy je zrejmé, že dodržanie,\nresp. nedodržanie lehoty obsiahnutej v predmetnej právnej norme spôsobuje vznik, resp.\nzánik nároku na uplatnenie práva na podporu, t. j. spôsobuje právne následky v oblasti\nhmotného práva, a teda predmetná právna norma musí mať povahu normy hmotnoprávnej\na rovnako tak aj lehota v nej obsiahnutá musí mať povahu lehoty hmotnoprávnej...\nProcesné normy a lehoty v nich obsiahnuté na rozdiel od hmotnoprávnych noriem\na hmotnoprávnych lehôt nemajú a vzhľadom na svoju povahu ani nemôžu mať vplyv\nna existenciu, vznik alebo zánik hmotnoprávnych práv alebo povinnosti účastníkov konania,\na tieto sú spôsobilé ovplyvniť len ich procesné práva a povinnosti...\nMedzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobca podal oznámenie o uplatnení\nsi podpory a jej rozsahu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE do pošty až dňa\n15. 08. 2014 a toto bolo žalovanému doručené až dňa 18. 08. 2014. t. j. až po uplynutí\nzákonom stanovenej hmotnoprávnej lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca zákonom\nstanovenú lehotu zmeškal...“\nRovnako tak podľa sťažovateľa neobstojí ani aplikácia § 17 zákona č. 309/2009 Z. z.,\nktorá odkazuje na aplikáciu Správneho poriadku. V prerokovávanom prípade nemožno\nhovoriť o osobitnom druhu správneho konania, ktoré by v určitom momente začalo\na zavŕšilo by sa rozhodnutím orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti sťažovateľ tiež\nuvádza:\n„... zákon o OZE obsahuje nielen normy hmotnoprávne upravujúce práva\na povinnosti pre adresátov týchto právnych vzťahov, ale aj normy procesnoprávne\nustanovujúce procesný postup orgánov verejnej správy v procese tvorby a aplikácie práva,\nako aj oprávnenia a povinnosti účastníkov konania v priebehu konania.\n... správny poriadok ako všeobecný procesný predpis pre správne konanie... sa\nv zmysle § 17 ods. 1 zákona o OZE vzťahuje výlučne na konanie podľa zákona o OZE...\nPôsobnosť správneho poriadku však nie je možné rozšíriť na hmotnoprávne normy,\nz ktorých práva a povinnosti resp. nároky s nimi súvisiace vyplývajú a rovnako nemožno\n\n6\n\ntento procesný predpis použiť pri posudzovaní včasnosti splnenia povinnosti a uplatnenia\nnároku výrobcom v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE.\nUstanovenia obsiahnuté v § 4 zákona o OZE neobsahujú úpravu konania, ale\nvýlučne úpravu práv a povinnosti výrobcov elektriny.\nNemožnosť uplatnenia si podpory nastáva priamo zo zákona, nenastáva v dôsledku\nrozhodnutia správneho orgánu alebo prevádzkovateľa distribučné sústavy a nenastáva\nani ako výsledok žiadneho konania.“\nSťažovateľ napokon argumentuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu\nnie je riadne odôvodnený, „nie je vôbec zrejmé, akými úvahami sa odvolací súd riadil\npri určovaní povahy spornej lehoty..., ako sa vysporiadal s otázkou povahy predmetnej\nprávnej normy a povahy vzťahu účastníkov konania“. V tomto smere sťažovateľ poukazuje\nna § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov, na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.\nVo vzťahu k využitiu účinných právnych prostriedkov ochrany sťažovateľ uvádza:\n„Sťažovateľ podal voči potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu dňa 13. 07. 2017\ndovolanie, avšak vzhľadom na skutočnosť, že hodnota sporu nepresahuje desaťnásobok\nminimálnej mzdy (bez príslušenstva), je pravdepodobné, že podané dovolanie bude\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky v zmysle § 447 písm. c) CSP v spojení s § 422 ods. 1\npísm. a) CSP odmietnuté.“\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, napadnutý\nrozsudok krajského súdu zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľovi\nprizná úhradu trov konania.\n\n7\n\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o sťažnosti sťažovateľa\nv rámci jej predbežného prerokovania vychádzal z tvrdenia sťažovateľa v sťažnosti, ktorú\npodal prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, že podal dovolanie smerujúce\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu.\nPri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na ktorom\nje založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel\na účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd\nspočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne\n\n8\n\núlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu\npodľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).\nÚstavný súd odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. IV. ÚS 177/05),\npodľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré\nzákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno\nrozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie\no ňom príslušným orgánom. V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľ\npodaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vedome vytvoril\nstav, keď by o jeho veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd\nako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho\nprincíp právnej istoty prijateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci\ndovolacieho súdu vo veci sťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu,\nmožno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho\nsúdu ako predčasné (m. m. IV. ÚS 142/2010, IV. ÚS 467/2013).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že aj pod vplyvom judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor\n(napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho\nopravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre opakovane podčiarkuje (napr. m. m. I. ÚS 184/09,\nI. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010), že lehota na prípadné\npodanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní sa považuje v zásade za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne\nokolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ v prípade podania\n\n9\n\ndovolania podal zároveň aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože aj za predpokladu,\nže by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu\ndovolacieho súdu, odmietnuť ako oneskorene podanú (porovnaj k tomu aj rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike,\nsťažnosť č. 31419/04 alebo rozsudok z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus\nČeská republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľa uplatnením zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1\nv spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. augusta 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "lehota-procesnoprávna", "lehota-zachovanie lehoty", "lehota-hmotnoprávna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "elektroenergetika"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f4d96007-992f-4f6a-be52-eb99db905bc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 50/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2015 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.50.2015.1"}, {"guid": "ussr:a85aa928-f27d-427c-8ee0-067cf9da210b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a85aa928-f27d-427c-8ee0-067cf9da210b"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "a3cb45e5-58ae-424c-9cf7-65a60f43bc91:3eeeaa28-c790-406e-9362-3e3604bbf24f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7115206412.1", "spisova_znacka": "3Cob/96/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/96/2016 z 29. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7115206412.1"}, {"guid": "7c394e60-ee09-4d2e-8a2a-cb15a5b2d7a3:a5ccd525-22ae-4d42-8886-c1ba3cb4e540", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/82/2015", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 30Cb/82/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7c394e60-ee09-4d2e-8a2a-cb15a5b2d7a3:a5ccd525-22ae-4d42-8886-c1ba3cb4e540"}], "citovane_v": []}