{"guid": "ussr:b8ac4ad5-923f-474e-86b2-1122ffa2cf17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.496.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 496/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 496/2017 z 3. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS 496/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.496.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-08-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b8ac4ad5-923f-474e-86b2-1122ffa2cf17", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.496.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.496.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.496.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 496/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou čipák & partners s. r. o., Vazovova 9/B,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Branislav Čipák, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 5/2012\na postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 32/2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 5/2012 (ďalej len „konanie okresného\nsúdu“) a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Tos 32/2017 (ďalej len „konanie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 6 T 5/2012 z 22. mája 2012 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uznaný\nza vinného zo spáchania trestného činu „podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2\nk § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.)“ (správne má byť\n„neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 148a ods. 1 a 4\nzákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon účinného do 31. augusta 2003“, pozn.), za čo mu bol\nuložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom\nna skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Podľa sťažovateľa skúšobná doba „teda začala\nplynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, t. j. dňom 22. mája 2012\na plynula do dňa a vrátane dňa 23. mája 2015“.\nOkresný súd 4. apríla 2017 uznesením sp. zn. 6 T 5/2012 (ďalej len „uznesenie\nokresného súdu“) podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodol, že sťažovateľ\nsa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a nariadil mu trest odňatia\nslobody v trvaní dvoch rokov, ktorý mu bol uložený už uvedeným rozsudkom okresného\nsúdu. Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona okresný súd zaradil sťažovateľa na výkon\nuloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym\nstupňom stráženia.\nSťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu zahlásil sťažnosť priamo do zápisnice\no verejnom zasadnutí zo 4. apríla 2017 ihneď po vyhlásení uznesenia okresného súdu.\nKrajský súd následne uznesením č. k. 1 Tos 32/2017-11702 z 27. apríla 2017 (ďalej len\n„uznesenie krajského súdu“) jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\n\n2\n\nVo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľ uvádza,\nže okresný súd svoje rozhodnutie o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe odôvodnil tým,\nže sťažovateľ mal byť 25. januára 2013 trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn.\n0 T 15/2013 uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa\n§ 289 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ však namieta, že v danom prípade bol ihneď\nsankcionovaný uložením peňažného trestu v sume 1 500 €, ako aj zákazom činnosti viesť\nmotorové vozidlá na dobu troch rokov. Peňažný trest sťažovateľ uhradil, čo v konečnom\ndôsledku predstavuje podľa sťažovateľa jeho „anulovanie“. Podľa názoru sťažovateľa\n„odhliadnuc od skutočnosti, že výška peňažného trestu bola uložená v nemalej výške,\nje potrebné konštatovať, že k jeho splneniu došlo. Aj preto neobstojí dôvodenie v uvedenom\nsmere Okresným súdom Nitra, ktorý... sa snažil svoje stanovisko obhájiť uvedeným.“.\nSťažovateľ zastáva názor, že pokiaľ sa okresný súd „usiloval vniesť do pozornosti sankciu,\nktorú jej zaplatením možno považovať za vykonanú“, takýmto postupom porušil základné\nprávo sťažovateľa zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa\nnázoru sťažovateľa okresný súd takýmto svojím odôvodnením svojho rozhodnutia\n«nastolil zmätočný stav ako aj stav právnej neistoty, kedy zasiahol do porušenia zásady\n„ne bis in idem“», a navyše okresný súd „vyššie opísané skutočnosti spadajúce\npod peňažný trest, pripísal a doslovne zneužil ako priťažujúcu okolnosť sťažovateľa“.\nVo vzťahu k dopravným priestupkom, na ktoré vo svojom rozhodnutí okresný súd\npoukazuje, sťažovateľ uvádza, že „išlo o drobné priestupky na úseku cestnej kontroly\ncharakteru ako menšie prekročenie rýchlosti, či nesprávne parkovanie, pričom za každý\ntakýto skutok som bol sankcionovaný. V konečnom dôsledku samotný prvostupňový súd...\nuvádza, že pod pojmom priestupky má na mysli blokové pokuty. Keďže aj peňažná sankcia\nplní účel trestu za takéto konanie, je potrebné zdôrazniť, že takáto argumentácia\nje neakceptovateľná.\nSnahou sťažovateľa nie je podceňovať a rovnako ani zjednodušovať takéto konanie,\nale je potrebné poukázať na ich závažnosť, ktorá je nepochybne minimálna.“.\nVo vzťahu k postupu krajského súdu v jeho napadnutom konaní sťažovateľ\nza najpodstatnejšie porušenie jeho práv považuje porušenie základného práva na obhajobu\n\n3\n\npodľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, ktorého sa\nmal krajský súd svojím konaním dopustiť, „kedy rozhodol o zahlásenej sťažnosti\nsťažovateľa, pričom na takéto konanie neboli splnené podmienky“. Sťažovateľ, ako už bolo\nuvedené, podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť priamo do zápisnice okresného\nsúdu o verejnom zasadnutí zo 4. apríla 2017. Predmetná sťažnosť však nebola v čase\npredloženia spisu na konanie a rozhodnutie krajskému súdu odôvodnená. Napriek tomu\nvšak podľa názoru sťažovateľa „za veľmi podivných okolností došlo k urýchlenému\nrozhodnutiu“ krajským súdom o jeho sťažnosti, ktorý ju ako nedôvodnú zamietol. Uvedené\nmá za následok podľa názoru sťažovateľa aj porušenie jeho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ v tejto súvislosti ešte uvádza, že je potrebné ostro kritizovať postup\nvo veci konajúcich súdov, «... kedy tieto nevyzvali sťažovateľa na odôvodnenie zahlásenej\nsťažnosti a rovnako mu ani len nedali dostatočný časový priestor na jej písomné\nodôvodnenie.\nPráve táto podstatná vada konania, pripísala napádanému rozhodnutiu Krajského\nsúdu Nitra... punc nepreskúmateľnosti, ako aj nezákonnosti.\nAj preto sťažovateľ zastáva názor, že Uznesenie Krajského súdu Nitra... je absolútne\nv rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj právami sťažovateľa zakotvenými\nv Dohovore, nakoľko argumentácia v predmetnom rozhodnutí o zahlásenej sťažnosti\nsťažovateľa ako nedôvodnej je absolútne neobhájiteľná.\nJe teda otázne, akú sťažnosť Krajský súd Nitra preskúmal, keďže táto bola v\nmomente rozhodovania o nej len zahlásená ústne a nebola ešte ani písomne odôvodnená.\nPorušovateľ v 1. rade avšak i porušovateľ v 2. rade (krajský súd a okresný súd,\npozn.) si museli byť veľmi dobre vedomí, že v čase prejednania tejto sťažnosti sťažovateľa,\njej písomným odôvodnením nedisponujú. Rovnako je možné predpokladať a to dôvodne,\nže konali v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ako aj Dohovoru cielene a vedome,\nv snahe urýchlene rozhodnúť v neprospech sťažovateľa.\nO uvedenom svedčí aj taká skutočnosť, že v spisovom materiáli sa na prvej strane\nnachádza písomná poznámka, ručne poznačená v znení: „Súrne premena PO“.».\n\n4\n\nSťažovateľ tiež zastáva názor, že uznesenie krajského súdu je aj nedostatočne\nodôvodnené, krajský súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, v čom vzhliadol sťažnosť\nsťažovateľa ako nedôvodnú. „Pochopiteľne ani také dôvody nemohol poznať, nakoľko\npísomné odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa bolo súdu doručené až po rozhodnutí Krajským\nsúdom, o čom však sťažovateľ nemohol mať vedomosť.“ Aj toto podľa názoru sťažovateľa\nprispelo k porušeniu jeho označených práv.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne vyniesol tento nález:\n„1/ Základné práva sťažovateľa garantované v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 a v čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) Dohovoru\npostupom Okresného súdu Nitra, postupom Krajského súdu Nitra, vo veci rozhodovania\no sťažnosti sťažovateľa proti Uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 4. apríla 2017\no neosvedčení sa sťažovateľa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia porušené boli.\n2/ Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 27. apríla 2017, spis. zn. 1 Tos/132/201711702 (správne č. k. 1 Tos 32/2017-11702, pozn.) sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie\nkonanie.“\nVzhľadom na sťažovateľom zadefinovaný petit jeho sťažnosti ústavný súd vychádzal\naj z obsahu sťažnosti sťažovateľa a na základe toho potom v záhlaví tohto rozhodnutia\nustálil, v akých konkrétnych konaniach malo dôjsť postupom okresného súdu a postupom\nkrajského súdu k porušeniu sťažovateľových označených práv.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPredmetom predbežného prerokovania bolo sťažovateľom namietané porušenie\njeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3\npísm. b) a c) dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 5/2012\na postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 32/2017.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n\n6\n\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,\nmá tieto minimálne práva:\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú.\nVo vzťahu k základného právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd uvádza, že medzi\nobsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť, a preto prípadné porušenie týchto práv\nje potrebné posudzovať spoločne (II. ÚS 71/97, III. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010,\nIV. ÚS 195/07).\n1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 5/2012\nÚstavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného\nsúdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy poukazuje na to,\nže právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Právomoc ústavného\nsúdu je subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov\n(m. m. IV. ÚS 236/07 tiež II. ÚS 602/2015). Každá fyzická osoba alebo právnická osoba,\nktorá namieta porušenie svojho základného práva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto\nochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý\npred\n\nuplatnenie\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(napr.\n\nII. ÚS 148/02,\n\nIV. ÚS 78/04,\n\nI. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\n\n7\n\nprostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite svojej sťažnosti\nsíce namieta (len) postup okresného súdu v napadnutom konaní. Z okolností veci vyplýva,\nže postup okresného súdu vyústil do vydania uznesenia, ktorým okresný súd rozhodol,\nže sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil mu trest\nodňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom okresného súdu\na na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym\nstupňom stráženia.\nKeďže proti uzneseniu okresného súdu bol prípustný riadny opravný prostriedok −\nsťažnosť, právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa vo vzťahu\nk okresnému súdu mal krajský súd v rámci opravného konania – konania o sťažnosti.\nSťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť podal a krajský súd o nej konal\na rozhodol.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti\nv časti, ktorá smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 T 5/2012, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok svojej právomoci.\n2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 32/2017\nSťažovateľ porušenie označených práv postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní odôvodňuje tým, že krajský súd rozhodol o ním zahlásenej sťažnosti bez toho,\naby vyčkal na doručenie jej odôvodnenia, a zároveň tým, že uznesenie krajského súdu\nje nedostatočne odôvodnené.\n\n8\n\nČlánok 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je prvotným východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany zaručenej ústavou v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je poskytnúť\nuplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny\nprístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu\nby mohlo dôjsť v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať\nsa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol\nkonať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby\n(IV. ÚS 103/2014).\nK namietanému porušeniu základného práva obvineného na obhajobu podľa čl. 50\nods. 3 [ako aj práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru] je potrebné uviesť, že podľa\njudikatúry ústavného súdu sa týmto článkom ústavy zaručuje všetkým oprávneným osobám,\nže budú mať čas na prípravu obhajoby, že budú mať možnosť pripraviť si obhajobu\na že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne významným spôsobom buď osobne, alebo\nprostredníctvom\n\nsvojho\n\nobhajcu.\n\nÚčelom\n\npráva\n\nna\n\nobhajobu\n\nje\n\nposkytnutie\n\npríležitosti brániť sa proti obvineniu zo spáchania trestného činu a tiež sa brániť proti\ntvrdeniam o skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia v trestnom konaní v neprospech\núčastníka trestného konania. Obsahu a účelu priznaného zákonného a ústavného práva musí\nkorešpondovať možnosť jeho reálneho naplnenia a uplatnenia tými subjektmi, ktorým bolo\npriznané (I. ÚS 17/99, I. ÚS 567/2016).\nÚstavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou tiež zdôrazňuje, že vo\nveciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Ústavný\nsúd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti. Kompetencie ústavného súdu preto nenahrádzajú\npostupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa ani na skúmanie namietanej\n\n9\n\nvecnej nesprávnosti. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita,\nakou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\nzaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného\nprípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp. odopretiu základných práv alebo\nslobôd (IV. ÚS 238/07).\nV nadväznosti na to ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych\npredpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 78/07,\nIV. ÚS 27/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(II. ÚS 58/98, I. ÚS 13/00, II. ÚS 5/00).\nÚstavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v petite sťažnosti opäť napáda (len)\npostup krajského súdu v napadnutom konaní. Z okolností veci však vyplýva, že postup\nkrajského súdu vyústil do vydania uznesenia krajského súdu č. k. 1 Tos 32/2017-11702\nz 27. apríla 2017, a preto ústavný súd v medziach vymedzených sťažnosťou sťažovateľa\nvychádzal pri svojom prieskume napadnutého konania z obsahu tohto uznesenia,\nako aj z ďalších na vec sa vzťahujúcich listín, ktoré si z okresného súdu vyžiadal.\nKrajský súd uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť\nsťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zamietol, pretože nebola dôvodná.\nV odôvodnení svojho uznesenia po zosumarizovaní doterajšieho priebehu konania uviedol,\nže sťažovateľ ihneď po vyhlásení uznesenia okresného súdu podal proti nemu sťažnosť,\nktorú však do momentu konania neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie\nneodôvodnil. Krajský súd následne k veci uviedol: «Podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona...\n\n10\n\nZ predloženého spisového materiálu vyplýva, že odsúdený bol v posudzovanej\ntrestnej veci rozsudkom Okresného súdu Nitra z 22. 05. 2012. č. k. 6 T/5/2012-11443,\nprávoplatným v deň vyhlásenia, uznaný za vinného pre trestný čin neodvedenia dane\na poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 148a odsek 1, 4 Trestného zákona\nč. 140/1961 Zb. účinného do 31. 08. 2003 (v tejto časti nadriadený súd koriguje\nodôvodnenie napadnutého uznesenia v časti nesprávneho označenia trestného činu ako\n„podvodu...“), pre skutok vymedzený v bode 2/ citovaného rozsudku, za čo mu bol uložený\npodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s určením skúšobnej doby 3 roky.\nToto odsúdenie doposiaľ nie je zahladené a nevzťahuje sa naň ani amnestia\nprezidenta z 02. 01. 2013 (č. 1/2013 Z. z.), s ohľadom na jej článok V písmeno a/ (odsúdený\nbol právoplatne uznaný za vinného pre trestný čin páchaný vo veľkom rozsahu − v zmysle\n§ 125 odsek 1 veta posledná Trestného zákona pre škodu a rozsah činu sa aplikujú identické\ninterpretačné hľadiská.\nSkúšobná doba podmienečného odsúdenia mu tak plynula od 23. 05. 2012\ndo 23. 05. 2013.\nZ vykonaného dokazovania súdom I. stupňa na verejnom zasadnutí vyplynulo,\nže odsúdený počas skúšobnej doby bol trestne stíhaný a bol aj právoplatne odsúdený\npre úmyselný trestný čin – prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289\nodsek 1 Trestného zákona, a to trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 25. 01. 2013,\nč. k. 0 T/15/2013-56, právoplatným 25. 01. 2013, pre skutok z 24. 01. 2013, za čo bol\npotrestaný peňažným trestom vo výmere 1 500 eur (medzičasom zaplateným) a trestom\nzákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 rokov (doposiaľ v celom\nrozsahu nevykonaným).\nĎalej bol počas skúšobnej doby právoplatne postihnutý za 5 priestupkov (v tejto časti\nnadriadený súd koriguje odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom sa uvádza\npostih za „6“ priestupkov) na úseku cestnej premávky (blokovými pokutami v rozsahu\nod 10 do 100 eur), v 3 prípadoch pre prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti.\nZ uvedeného je zrejmé, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia\nneviedol riadny život, keďže sa opakovane dostal do rozporu so zákonom opakovaným\nprotiprávnym konaním vo forme 1 úmyselného trestného činu a 5 priestupkov. Podmienečné\nodsúdenie tak na neho zjavne nepôsobilo výchovne ani preventívne.\n\n11\n\nI keď podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona súd za v tomto ustanovení vymedzených\npodmienok výnimočne môže vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné\nodsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu\nna nariadenie výkonu trestu, nadriadený súd konštatuje, že na takýto postup\nv posudzovanom prípade, vzhľadom na mnohosť a opakovanosť protiprávnych konaní\nodsúdeného v skúšobnej dobe, z toho v jednom prípade aj vo forme úmyselného trestného\nčinu, neboli splnené zákonné podmienky.\nNa tom základe súd I. stupňa nepochybil, keď odsúdenému, v dôsledku neosvedčenia\nsa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nariadil výkon pôvodne podmienečne\nodloženého trestu odňatia slobody.\nPokiaľ v odôvodnení napadnutého uznesenia aj uviedol niektoré nepresnosti\n(na ktoré bolo vyššie poukázané), tieto nemajú vplyv na inak vecnú správnosť napadnutého\nuznesenia.\nSúd I. stupňa rozhodol podľa § 50 odsek 4 Trestného poriadku v zákonnej dvojročnej\nlehote od uplynutia skúšobnej doby (t. j. do 23. 05. 2017) vyplývajúcej z § 50 odsek 6\nTrestného zákona (rozsah lehoty určila právna skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej\ndobe trestne stíhaný za iný trestný čin, t.j. bolo mu v nej vznesené obvinenie pre trestný čin\nspáchaný v tejto skúšobnej dobe).\nNapokon súd I. stupňa správne rozhodol aj o zaradení odsúdeného na výkon trestu\ndo ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko\nodsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu v posudzovanej\ntrestnej veci nebol vo výkone trestu odňatia slobody...»\nSťažovateľ\n\nv sťažnosti\n\npredovšetkým\n\nnamieta,\n\nže\n\nkrajský\n\nsúd\n\nrozhodol\n\no sťažovateľom do zápisnice z verejného zasadnutia zahlásenej sťažnosti proti uzneseniu\nokresného súdu bez toho, aby vyčkal na doručenie jeho písomného odôvodnenia sťažnosti.\nÚstavný súd v tejto súvislosti zistil, že okresný súd o tom, či sa sťažovateľ\nv skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a či rozsudkom okresného súdu\nuložený trest aj vykoná/konal, rozhodoval 4. apríla 2017 na verejnom zasadnutí\nza prítomnosti sťažovateľa, ktorého pred tým, ako vo veci rozhodol, aj vypočul, a teda mu\n\n12\n\ndal možnosť vyjadriť sa k predmetnej veci. Písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu\nbolo sťažovateľovi doručené 19. apríla 2017 a písomné odôvodnenie sťažnosti proti tomuto\nuzneseniu doručil sťažovateľ okresnému súdu 9. mája 2017, ktorý ju nasledujúci deň\npredložil krajskému súdu. Krajský súd však o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu\nokresného súdu rozhodol už 27. apríla 2017.\nPodľa § 179 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej\nsa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu\nsa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti\ntoho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.\nPodľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého\nuzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia...\nPodľa § 189 ods. 3 Trestného poriadku ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo\nvo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou sťažnosti\nprokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.\nPodľa § 190 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku ak lehota na podanie sťažnosti už\nvšetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží\nvec na rozhodnutie prokurátor alebo súd nadriadenému prokurátorovi alebo súdu.\nAko z uvedeného vyplýva, uznesenie okresného súdu bolo vyhlásené v prítomnosti\nsťažovateľa, čím mu bolo oznámené v súlade s § 179 ods. 1 Trestného poriadku. Od tohto\nmomentu začala plynúť sťažovateľovi trojdňová lehota na podanie sťažnosti podľa § 187\nods. 1 Trestného poriadku. Tým, že sťažovateľ bol prítomný pri vyhlásení uznesenia\nokresného súdu, bol oboznámený s právnym názorom okresného súdu týkajúceho\nsa splnenia\n\npodmienok\n\nna\n\nvyslovenie\n\njeho\n\nneosvedčenia\n\nsa\n\nv skúšobnej\n\ndobe\n\npodmienečného odsúdenia, ako aj s dôvodmi jeho rozhodnutia. Navyše, aj písomné\nvyhotovenie uznesenia okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené v takom časovom\n\n13\n\nintervale, že sťažovateľovi nič nebránilo, aby ak mal záujem svoju sťažnosť písomne\nodôvodniť, urobil tak čo najskôr, nečakajúc takmer mesiac, kým písomné odôvodnenie\nsvojej sťažnosti skutočne odoslal. Ústavný súd poukazuje na to, že Trestný poriadok\nv ustanoveniach upravujúcich inštitút sťažnosti nevyžaduje, aby v prípade, ak sťažnosť\npodáva sám obvinený, bol povinný v nej aj výslovne uviesť, proti ktorému výroku smeruje\nalebo v čom spočíva procesné pochybenie v konaní. V tomto konkrétnom prípade nešlo ani\no situáciu podľa § 189 ods. 3 Trestného poriadku, t. j. že ak by sťažnosť podal za\nobvineného obhajca, musí podanú sťažnosť zároveň aj odôvodniť. Trestný poriadok tiež\nvýslovne neustanovuje ani lehotu, v ktorej musí obvinený v prípade, že sám podal sťažnosť,\ntúto aj odôvodniť. Uvedené ale neznamená, že obvinený, ktorý ústne zahlásil svoju sťažnosť\ndo zápisnice a chce ju následne aj písomne odôvodniť, má neobmedzený čas na to, aby tak\nurobil.\nÚstavný preto zastáva názor, že sťažovateľ mal zachovanú možnosť oboznámiť\nsa s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a zároveň toto rozhodnutie mohol aj účinne\nnapadnúť, a preto bol postup krajského súdu v súlade so zákonom.\nPodľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma\nnadriadený orgán\na) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal\nsťažnosť, a\nb) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.\nKrajský súd bol teda povinný preskúmať výroky zo všetkých hľadísk bez ohľadu\nna to, či tieto hľadiská boli v sťažnosti uvedené, a rovnako bol povinný preskúmať\naj konanie z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých\nvýrokov uznesenia.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa, že uznesenie krajského súdu je nedostatočne\nodôvodnené, resp. že je nepreskúmateľne, ústavný súd konštatuje, že táto námietka\nsťažovateľa nie je opodstatnená. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu\n\n14\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, IV. ÚS 312/2012). Európsky súd pre ľudské práva\nv rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý\nargument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad\n(napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Podľa názoru ústavného súdu\nodôvodnenie uznesenia krajského súdu zodpovedá požiadavkám, ktoré vyplývajú z čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uznesenie krajského súdu obsahuje dostatok\nskutkových a právnych záverov, z ktorých nevyplýva ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu. Ako celok pôsobí uznesenie krajského súdu presvedčivo a nevyvoláva žiadne\npochybnosti o správnosti prijatých záverov. Ústavný súd preto konštatuje, že krajský súd\nsvoje rozhodnutie odôvodnil ústavne akceptovateľným spôsobom a toto nevykazuje znaky\narbitrárnosti, a preto nevidí dôvod, aby zasahoval do skutkových a právnych záverov\nkrajského súdu.\nAk sa sťažovateľ domnieva, že zaplatenie peňažného trestu či pokút za spáchané\npriestupky svedčí o tom, že v skúšobnej dobe viedol riadny život, ide podľa názoru\nústavného súdu o mylnú predstavu, pretože ak by sťažovateľ skutočne v skúšobnej dobe\nviedol riadny život (v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona), žiadnych priestupkov\nči dokonca úmyselného trestného činu by sa nedopustil, navyše, za tej situácie,\nkeď si je vedomý, že mu hrozí premena pôvodne uloženého podmienečného trestu odňatia\nslobody na nepodmienečný.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre už viackrát zdôraznil, že nejde o porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne\npodľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu\nv súlade s objektívnym právom (napr. IV. ÚS 340/04, II. ÚS 519/2012, II. ÚS 140/2013).\n\n15\n\nV súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na závery svojej ustálenej\nrozhodovacej činnosti, podľa ktorej dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím, postupom alebo iným zásahom\norgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej\nmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody namietaným rozhodnutím,\npostupom alebo iným zásahom orgánom štátu, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, III. ÚS 138/02,\nIV. ÚS 1/2012, IV. ÚS 523/2012). Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí\nako neopodstatnený.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 32/2017 na jednej strane\na sťažovateľom označenými právami na strane druhej neexistuje taká príčinná súvislosť,\nktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí tejto časti\nsťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. augusta 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trest", "trestné konanie", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3da03b61-8943-400a-a96f-16ff648d640a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.567.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 567/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 567/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.567.2016.1"}, {"guid": "ussr:e07aca7d-ab69-4ee6-a686-0825dc353146", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.602.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 602/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 602/2015 z 24. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.602.2015.1"}, {"guid": "ussr:33e886dc-730b-4977-9106-6969bd2b90c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33e886dc-730b-4977-9106-6969bd2b90c0"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567"}, {"guid": "ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f"}, {"guid": "ussr:1447d295-ca02-4469-a117-60ec48e3f9b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 523/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 523/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1447d295-ca02-4469-a117-60ec48e3f9b4"}, {"guid": "ussr:6804bb55-ef22-4651-8020-d88f41878281", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 312/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 312/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6804bb55-ef22-4651-8020-d88f41878281"}, {"guid": "ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:326410ce-1e2c-4602-b27d-9da2c2167a29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 138/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/02 z 25. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-25", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:326410ce-1e2c-4602-b27d-9da2c2167a29"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}