{"guid": "ussr:ea17d361-dab5-4a70-b811-6294d38f0028", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.484.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 484/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.484.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-1", "nazov": "čl. 37 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ea17d361-dab5-4a70-b811-6294d38f0028", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.484.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.484.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.484.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 484/2017-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, t. č.\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, Ulica Andreja Kmeťa 28, Martin,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 2 a 3\nv spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 37 ods. 2\na 3 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. c)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 123/2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n25. novembra 2016 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného\npráva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a podľa čl. 37 ods. 2 listiny, základného\npráva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 37 ods. 3 listiny\na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva byť zastúpený podľa čl. 6 ods. 3 písm. c)\ndohovoru postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 11 S 123/2016 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou zo 16. mája 2016\ndoručenou krajskému súdu 17. mája 2016 domáhal ochrany pred nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy ‒ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby\n(ďalej len ,,ústav“) v disciplinárnom konaní vedenom ústavom vo veci sťažovateľa\npod sp. zn. 124947-1/2016-DT (ďalej len „disciplinárne konanie ústavu“) z dôvodu,\nže 18. marca 2016 predložil ústavu splnomocnenie zo 17. marca 2016 na zastupovanie jeho\nosoby v disciplinárnom konaní, čo ústav neakceptoval a disciplinárne konanie zrealizoval\nbez toho, aby mu umožnil využiť právo na právnu pomoc od kvalifikovaného právneho\nsubjektu.\nKrajský súd prípisom z 19. mája 2016 vyzval ústav na vyjadrenie k žalobe,\npredloženiu spisu týkajúceho sa disciplinárneho konania a predloženiu ústavného poriadku\npre odsúdených. Prípis krajského súdu bol ústavu doručený 26. mája 2016.\nÚstav sa písomne vyjadril prípisom z 1. júna 2016, ktoré bolo krajskému súdu\ndoručené 2. júna 2016. Spis týkajúci sa disciplinárneho konania a ústavný poriadok\npre odsúdených však ústav nepredložil.\nSťažovateľ k prípisu ústavu zaujal stanovisko podaniami z 26. júna 2016\na 31. augusta 2016.\n\n2\n\nKrajský súd následne uznesením č. k. 11 S 123/2016-49 zo 6. septembra 2016 (ďalej\nlen „uznesenie krajského súdu“) napadnuté konanie zastavil a rozhodol o postúpení veci\nKrajskej prokuratúre v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“). Sťažovateľ uvádza,\nže uznesenie krajského súdu mu bolo doručené 26. septembra 2016 a v tento deň\naj nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd sťažovateľa poučil, že proti jeho uzneseniu nie je\nprípustná kasačná sťažnosť, „t. j. že proti vydanému súdnemu rozhodnutiu nie je prípustný\nnijaký opravný prostriedok“.\nPodľa názoru sťažovateľa procesný postup krajského súdu v napadnutom konaní\nbol nesprávny, „Predovšetkým, v napadnutom rozhodnutí uviedol, že skúmal splnenie\nzákonných podmienok podľa ust. § 97 Správneho súdneho poriadku.“. Sťažovateľ však\nzastáva názor, že krajský súd mal splnenie podmienok konania skúmať prioritne ešte pred\ntým, ako začal vo veci samej konať. Nahliadnutím do spisu krajského súdu vedeného pod\nsp. zn. 11 S 123/2016 sťažovateľ zistil, že krajský súd vyzval ústav na vyjadrenie k žalobe,\nna predloženie spisu týkajúceho sa disciplinárneho konania sťažovateľa a ústavného\nporiadku pre odsúdených, čím podľa jeho presvedčenia začal konanie vo veci samej.\nV napadnutom konaní však od podania jeho žaloby až do súčasnej doby nedošlo k zmene\nskutkového stavu veci. Sťažovateľ sa domnieva, že ak neboli splnené podmienky konania\npo podaní jeho žaloby, nemal krajský súd vôbec začínať konať vo veci samej. Sťažovateľ\nnamieta, že počas celého súdneho konania sa ústav k jeho argumentom ani raz nevyjadril\na svoje tvrdenia ani ničím neodôvodnil.\nSťažovateľ po poukázaní na § 23 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) namieta, že o jeho žalobe mal rozhodnúť sudca, čo je zmenou oproti\npredchádzajúcej právnej úprave, keď o žalobách proti inému zásahu orgánov verejnej\nsprávy rozhodovali trojčlenné senáty správnych súdov.\nSťažovateľ tiež zastáva názor, že ústav mal mať v napadnutom konaní krajského\nsúdu rovnaké procesné práva a povinnosti ako on, „t. j. mal byť bežným účastníkom\nsúdneho konania, bez nadradeného postavenia vo vzťahu k mojej osobe“. Zároveň je\npresvedčený, že krajský súd mu svojím postupom ‒ zastavením napadnutého konania\n\n3\n\n„zmaril možnosť konať pred správnym súdom a v medziach platného právneho poriadku\nuplatňovať mojej osobe hmotné, ako aj procesné práva, ktoré mi ako účastníkovi súdneho\nkonania prináležia. Každý má mať podľa môjho názoru právo primerane brániť svoju\nzáležitosť pred konajúcim súdom za podmienok, ktoré ho v podstatnej miere\nneznevýhodňujú v pomere k druhému účastníkovi konania. Súdne rozhodnutie chápem ako\nvýsledok rozhodnutia medzi účastníkmi konania, z ktorých každý musí mať možnosť vyjadriť\nsa a popierať dôkazy a argumenty druhého účastníka konania. Súčasne musí mať právo na\nto, aby konajúci súd vypočul jeho argumenty a návrhy k veci.“.\nPodľa názoru sťažovateľa bol krajský súd povinný najskôr skúmať, či sú splnené\npodmienky na postup podľa § 59 ods. 3 SSP, následne podľa § 98 SSP, pričom toto zákonné\nustanovenie predchádza podľa jeho názoru § 99 SSP. Poukazuje na to, že v inej veci, ktorá\nsa týka predmetného disciplinárneho konania ústavu proti jeho osobe a ktorá je vedená\nkrajským súdom pod sp. zn. 11 S 147/2016, krajský súd jeho podanie odmietol podľa\n§ 98 ods. 1 písm. g) SSP, „pričom neargumentoval tým, že by ústav nebol pasívne vecne\nlegitimovaný v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania“. Zastáva preto\nnázor, že „dve rozhodnutia toho istého senátu jedného správneho súdu, ktoré sa obe tykajú\ntoho istého disciplinárneho konania č. 124947-1/2016-DT proti mojej osobe, si navzájom\nodporujú, čo je v priamom rozpore s princípom právnej istoty a princípom predvídateľnosti\nsúdnych rozhodnutí“.\nJe presvedčený, že jeho návrh bol procesne prípustný a konajúci správny súd mal\no ňom meritórne rozhodnúť. Mal sa zdržať činnosti, ktorou mu ako oprávnenej osobe zmaril\nmožnosť konať pred súdom a v medziach platného práva uplatňovať hmotné a procesné\npráva, najmä právo zúčastniť sa pojednávania, o nariadenie ktorého žiadal, navrhovať\nvykonanie dôkazov, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a k právnej stránke veci.\nZa dôležité považuje sťažovateľ tiež pripomenúť, že ústav v krajským súdom určenej\nlehote nepredložil administratívne spisy prvého a druhého stupňa a ani ústavný poriadok,\na to bez akéhokoľvek logického odôvodnenia. Podľa jeho názoru bez predloženia spisov\nsprávnych orgánov prvého a druhého stupňa prejednávanú právnu vec nemožno zo strany\n\n4\n\nkrajského súdu objektívne posúdiť. Sťažovateľ uvádza, že «do súdneho konania... predložil\nRozhodnutie – vyrozumenie Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 21. 06. 2016, v ktorom\nprokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín výslovne uviedol, že... „si zabezpečil súvisiaci\nspisový materiál, preskúmaním ktorého dospel k tomu, že postup príslušníkov ZVJS\na Ústavu\n\nbol zákonný a dôvodný.“ Z uvedeného vyplýva, že ústav mal možnosť\n\nporušovateľovi základných práv predložiť súvisiaci spisový materiál, ktorý mu bol\nz Krajskej prokuratúry Trenčín preukázateľne vrátený po dátume 21. 06. 2016. Prečo ústav\nnepredložil do konania ústavný poriadok tak, ako to žiadal porušovateľ základných práv,\njednoducho ničím neodôvodnil, pričom však konal v priamom rozpore s pokynom\nkonajúceho správneho súdu, t. j. porušovateľa základných práv v tomto konaní.».\nSťažovateľ tiež namieta, že uznesenie krajského súdu nie je ani riadne odôvodnené.\nPodľa jeho názoru bol krajský súd „povinný uviesť v rozhodnutí dostatočné a právne\nrelevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil... bol povinný vyrovnať sa s mojimi\nargumentmi, ktoré som uviedol v mojom žalobnom návrhu“. Bolo tiež nevyhnutné,\naby sa krajský súd s jeho argumentáciou v odôvodnení svojho rozhodnutia v potrebnom\nrozsahu zaoberal a vysporiadal sa s ňou, „t. j. buď sa mal s mojimi argumentmi stotožniť\nalebo ich mal spochybniť a vyvrátiť. Iba takýto postup by zodpovedal... kritériám riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia ako jedného zo záruk spravodlivého konania.“.\nPodľa názoru sťažovateľa bol postup krajského súdu nesprávny aj v tom, že rozhodol\no postúpení veci sťažovateľa krajskej prokuratúre, pretože krajská prokuratúra sa vecou\nuž zaoberala. Sťažovateľ uvádza, že svoj podnet na preskúmanie zákonnosti podal ešte\npred podaním jeho žaloby na krajskom súde, čo považuje za dostatočné a čím vyčerpal\njediný procesný prostriedok na zvrátenie nezákonného stavu, ktorý ústav navodil v jeho\ndisciplinárnom konaní. „Podmienkou prípustnosti žalobného návrhu na ochranu\npred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa Občianskeho súdneho poriadku\nv súlade s ust. § 250v ods. (3) O. s. p. bolo vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis. Z nahliadnutia do súdneho spisu sp. zn.: 11 S/123/2016 mám\nvedomosť o tom, že porušovateľ základných práv svoje rozhodnutie pripravil podľa\nUznesení Krajského súdu Žilina zo dňa 15. 05. 2012, sp. zn.: 20 S/436/2011 a Krajského\n\n5\n\nsúdu Žilina zo dňa 09. 09. 2015, sp. zn.: 20 S/71/2014, pričom však v uvedených veciach sa\njednalo o odlišný typ správnej žaloby, ako aj o iný skutkový stav prejednávaných právnych\nvecí.“ Podľa sťažovateľa je v rozpore s princípom logiky, ak chce krajský súd postúpiť vec\norgánu, ktorý už vec skúmal a ktorý vec uzatvoril s tým, že k porušeniu práv sťažovateľa\nnedošlo bez toho, aby sa vyjadril k podstatným namietaným skutočnostiam, a teda nezjednal\nvo veci nápravu.\nSťažovateľ tiež zastáva názor, že krajský súd s ním koná odlišne ako s inými\núčastníkmi súdnych konaní. Svoj názor opiera o to, že «pri „riešení“ môjho žalobného\nnávrhu nepostupoval porušovateľ základných práv podľa časovej postupnosti tak, ako mu\njednotlivé právne veci napadali podľa rozvrhu práce. Ja mám vedomosť, že Krajský súd\nTrenčín vedie aj iné konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej moci konkrétne\nžalovanému Ústavu..., napr. pod sp. zn.: 13 S/301/2014 z mesiaca november 2014 alebo\nsp. zn.: 11 S/54/2016 z mesiaca február 2016, pričom tieto žalobné návrhy boli doručené\nporušovateľovi základných práv podstatne skôr a v čase, keď porušovateľ základných práv\nvydal v mojej veci ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie, rozhodnuté neboli. Moja vec\nna správny súd napadla dňa 17. 05. 2016, pričom rozhodnutá bola už dňa 06. 09. 2016.\nt. j. v časovom rozpätí cca pätnástich týždňov, čo považujem za neštandardné.\nPodľa zoznamu pojednávaní senát 11 S Krajského súdu Trenčín napr. dňa 04. 10. 2016\nprejednával verejne veci vedené pod sp. zn.: 11 S/79/2016, 11 S/68/2016, 11 S/21/2016,\n11 S/25/2016 alebo 11 S/52/2016. Aký dôvod mal na uprednostnenie práve mojej veci pred\nvecami skôr napadnutými, z jeho rozhodnutia zrejmé nie je.».\nPorušenie svojho základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy\na čl. 37 ods. 2 listiny sťažovateľ odôvodňuje tým, že mu ústav v disciplinárnom konaní,\nktoré bolo proti nemu vedené, neumožnil, aby sa nechal zastúpiť kvalifikovaným právnym\nzástupcom, čím hrubým spôsobom zasiahol do jeho procesných práv účastníka\ndisciplinárneho konania. Sťažovateľ v tejto súvislosti predložil krajskému súdu\naj rozhodnutie Ezeh a Connors proti Spojenému kráľovstvu, „ktoré vydal Európsky súd\npre ľudské práva na základe sťažnosti väzňov, ktorým bolo v disciplinárnom konaní odňaté\n\n6\n\nprávo na právne zastúpenie advokátom vo viacerých prípadoch“, no krajský súd k nemu\nnezaujal žiadne stanovisko.\nSťažovateľ tiež nesúhlasí s názorom krajského súdu, že zákon č. 475/2005 Z. z.\no výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“) je predpisom trestného práva.\nSťažovateľ tento jeho právny názor považuje za právne nesprávny, arbitrárny a právne\nneudržateľný. Obdobne sťažovateľ nesúhlasí ani s názorom krajského súdu, že „Zbor\nväzenskej a justičnej stráže nie je orgánom verejnej správy, pretože nerozhoduje v oblasti\nverejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní“. Podľa názoru\nsťažovateľa zo žiadneho ustanovenia zákona č. 475/2005 Z. z. nevyplýva, že by bol\npredpisom trestného práva či dokonca vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku.\nV nadväznosti na to sťažovateľ poukazuje na judikatúru ústavného súdu, napr.\nII. ÚS 225/09, III. ÚS 5/2012, ako aj judikatúru všeobecných súdov, napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžo 22/2014\nz 26. augusta 2015, ktorým najvyšší súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave\nč. k. 14 S 35/2010-137 z 21. novembra 2013 o zastavení konania a vec vrátil tomuto súdu\nna ďalšie konanie. Najvyšší súd uviedol, že „nemožno vyvodiť záver, že rozhodnutie\no uložení disciplinárneho trestu odsúdenému je rozhodnutím trestnoprávnej povahy,\npodliehajúce procesnému postupu podľa Trestného poriadku, resp. že rozhodnutie o uložení\ndisciplinárneho trestu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy. Disciplinárna\nzodpovednosť voči odsúdenému je uplatňovaná podľa zákona o výkone trestu odňatia\nslobody, realizuje sa až počas výkonu trestu odňatia slobody, teda až po zavŕšení\n(právoplatnom skončení) trestného konania a nie je trestným konaním v zmysle Trestného\nporiadku. Ústav je vo vzťahu k sťažovateľovi – odsúdenému spravujúcim orgánom, ktorý\nplní úlohy súvisiace s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý bol sťažovateľovi právoplatne\nuložený súdom.“. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ zastáva názor, že „zákon\nč. 475/2205 Z. z. nie je predpisom trestného práva, ale práva administratívneho. Rozhodne\nnie je vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku, čo by v ňom muselo byť aj výslovne\nuvedené. Domnievam sa, že správa väzenstva, vrátane konania o uložení disciplinárneho\ntrestu na základe administratívnoprávnych noriem, ktorými sú ustanovenia zákona o výkone\n\n7\n\ntrestu odňatia slobody upravujúce konanie o disciplinárnych previneniach, je nesporne\nvýkonom verejnej správy. Pri ukladaní disciplinárnych trestov za disciplinárne previnenia\nodsúdených vo výkone trestu príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže nerozhodujú\nv postavení orgánov činných v trestnom konaní, ale v postavení správneho orgánu. Ústav sa\nsnaží navodiť dojem, že odsúdený má právo na právnu pomoc len v trestnom konaní,\nčo je však podľa môjho presvedčenia právne neakceptovateľné tvrdenie, ktoré popiera\nzákladné princípy právneho štátu...“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie a následne vydal tento nález:\n„1. Krajský súd Trenčín, Námestie sv. Anny 28, 911 50 Trenčín, v súdnom konaní\nsp. zn.: 11 S/123/2016 porušil základné právo sťažovateľa p.\n. t. č.\n\n,\n, na súdnu a inú\n\nprávnu ochranu podľa Článku 46 ods. (1) a Článku 36 ods. (1) Listiny základných práv\na slobôd, Článku 46 ods. (2) Ústavy Slovenskej republiky a Článku 36 ods. (2) Listiny\nzákladných práv a slobôd, práva na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. (1) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s Článkom 1 ods. (1) Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na právnu pomoc podľa Článku 47 ods. (2) Ústavy\nSlovenskej republiky a Článku 37 ods. (1) [správne má byť „Článku 37 ods. (2)“, pozn.]\nListiny základných práv a slobôd, práva byť právne zastúpený podľa Článku 6 ods. (3)\npísm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na\nrovnosť účastníkov konania podľa Článku 47 ods. (3) Ústavy Slovenskej republiky a Článku\n37 ods. (3) Listiny základných práv a slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 06. 09. 2016, sp. zn.: 11 S/123/2016-49,\noznámené sťažovateľovi dňa 26. 09. 2016, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu\nTrenčín na ďalšie konanie.\n3. P.\n\npriznáva Ústavný súd SR primerané finančné\n\nzadosťučinenie vo výške 6.000,00 EUR (slovom: šesťtisíc euro). ktoré je Krajský súd\nTrenčín... povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. P.\n\npriznáva Ústavný súd SR právo na náhradu trov konania\n\npozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 303,16 EUR (slovom: tristotri euro\n\n8\n\na šesťnásť centov), ktoré je Krajský súd Trenčín povinný uhradiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu na účet právnej zástupkyne sťažovateľa JUDr. Gabriely\nKľačanovej...“\nSťažovateľ výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že mu\nbola spôsobená nemajetková ujma. V tejto súvislosti sťažovateľ pociťuje „neistotu,\nponíženie, duševné a citové utrpenie, stres a obavy, nakoľko mi ako účastníkovi súdneho\nkonania nebola poskytnutá ochrana mojich práv. Som v napätí a neistote, pociťujem krivdu,\nnakoľko iní v porovnateľných veciach majú reálnu možnosť realizovať svoje základné\npráva, pričom s mojou osobou sa nezaobchádza rovnakým a zákonným spôsobom.\nPoukazujem na to, že nezákonný postup ústavu v disciplinárnom konaní\nč. 124947-1/2016-DT priamo zasiahol podstatným spôsobom do môjho právneho\npostavenia ako osoby odsúdenej vo výkone doživotného trestu odňatia slobody.“.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\n\n9\n\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\na 2 listiny, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a čl. 37 ods. 2\nlistiny, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 37\nods. 3 listiny a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva byť\nzastúpený podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní, v ktorom krajský súd konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\nsprávy – ústavu zastavil a vec postúpil na konanie krajskej prokuratúre.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy, resp. čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol na svojich\nprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby\npreskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu\nvšak nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv\na slobôd...\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy, resp. čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu\npomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy\nod začiatku konania...\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy, resp. čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní...\nrovní.\n\n10\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený...\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva: obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,\nalebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,\nak to záujmy spravodlivosti vyžadujú...\nVo vzťahu k základného právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj k čl. 36 ods. 1\nlistiny) a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd uvádza, že medzi obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj čl. 36 ods. 1 listiny) a obsahom práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť, a preto prípadné porušenie\ntýchto práv je potrebné posudzovať spoločne (II. ÚS 71/97, III. ÚS 470/2010,\nIV. ÚS 438/2010, IV. ÚS 195/07).\n1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského\nsúdu v napadnutom konaní\nSťažovateľ porušenie označených práv odôvodňuje predovšetkým tým, že:\n- krajský súd postupoval v napadnutom konaní nesprávnym procesným postupom,\nkeď konanie o jeho žalobe zastavil a vec postúpil krajskej prokuratúre (najviac za situácie,\nže najskôr začal vo veci konať, podľa názoru sťažovateľa mal krajský súd najskôr skúmať,\nči sú splnené podmienky na postup podľa § 59 ods. 3 SSP, následne podľa § 98 SSP\na až potom podľa § 99 SSP, zároveň krajský súd nemal vec postupovať krajskej\nprokuratúre, pretože krajská prokuratúra sa predmetnou vecou už zaoberala);\n- v napadnutom konaní namiesto sudcu rozhodoval senát krajského súdu;\n\n11\n\n- uznesenie krajského súdu nie je riadne odôvodnené, krajský súd sa žiadnym\nspôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou a zároveň nezaujal ani žiadne stanovisko\nk predloženému rozhodnutiu Ezeh a Connors proti Spojenému kráľovstvu.\nSťažovateľ zároveň vyjadril svoj nesúhlas s právnym názorom krajského súdu, ktorý\nvyslovil vo vzťahu k zákonu č. 475/2005 Z. z., ako aj s tým, ako krajský súd interpretoval\npojem „orgán verejnej správy“.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre už viackrát zdôraznil, že vo veciach, ktoré patria\ndo právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Ústavný súd je oprávnený\npreskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd\nnie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych predpisov v konkrétnom\nprípade viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010).\nÚstavný súd pri uplatňovaní právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 13/01, II. ÚS 193/2010). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné zase uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko\n\n12\n\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení tohto právneho predpisu, že by zásadne poprel\nich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03, IV. ÚS 792/2013).\nObsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36\nods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené\nprocesné podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť\nkaždému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho\nporušeniu by mohlo dôjsť v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť\ndomáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol\nkonať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby\n(IV. ÚS 103/2014).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. čl. 36 ods. 1 listiny (a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)\npatrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy, ktorá tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky alebo tvorí súčasť takých\nmedzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom,\nktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy, t. j. k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. II. ÚS 249/04, IV. ÚS 23/05,\nI. ÚS 236/06, III. ÚS 363/06).\nÚstavný súd poukazuje na to, že napriek tomu, že sťažovateľ v petite sťažnosti\nnapáda len postup krajského súdu v napadnutom konaní, z povahy veci však vyplýva,\nže postup krajského súdu vyústil do vydania rozhodnutia, konkrétne uznesenia krajského\nsúdu č. k. 11 S 123/2016-49 zo 6. septembra 2016, a preto ústavný súd v medziach\nvymedzených sťažnosťou sťažovateľa vychádzal pri svojom prieskume napadnutého\nkonania najmä z obsahu tohto uznesenia.\n\n13\n\nKrajský súd zastavil konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\nsprávy a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti bude vec postúpená krajskej prokuratúre.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd najskôr popísal skutkové okolnosti\nposudzovanej veci a následne po poukázaní na § 6 ods. 1, § 18 ods. 1, § 97, § 252 ods. 1\na § 491 ods. 1 a 2 SSP, § 1 ods. 1, § 6 ods. 1, § 52 ods. 1, 2 a 3 písm. a) a § 96 zákona\nč. 475/2005 Z. z., ako aj na § 4 ods. 1 písm. b), § 18 ods. 1 písm. a) a ods. 3 a 6 a § 47 ods. 1\na 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon\nč. 153/2001 Z. z.“) a ich odcitovaní k veci uviedol: „Z obsahu podania žalobcu vyplýva,\nže žalobca sa v danej veci domáha ochrany pred zásahom žalovaného, ktorý mal spočívať\nv porušení práva žalobcu na právnu pomoc v disciplinárnom konaní prebiehajúcom voči\nžalobcovi ako odsúdenému, v dôsledku čoho došlo k zásahu do procesných práv žalobcu\npočas výkonu trestu odňatia slobody. Za rozhodujúcu krajský súd považuje okolnosť,\nže jednotliví príslušníci ÚVTOS\n\n(t. j. žalovaného) postupovali v danej veci podľa\n\nzákona č. 475/2005 Z. z., ktorý je jedným z prameňov trestného práva procesného, keďže\nvykonávacie konanie je posledným štádiom trestného konania, ktoré je rámcovo upravené\nv štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z. z. je osobitným vykonávacím\npredpisom k Trestnému poriadku.\nDozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody\nvykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z., § 4 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 153/2001 Z. z.). Prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody\ndodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.\nNástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone dozoru, sú stanovené v § 18 ods. 3\nzákona č. 153/2001 Z. z. a patrí medzi ne jednak povinnosť vykonávať v zariadeniach, kde\nsa vykonáva trest odňatia slobody, previerky zachovávania zákonnosti, ako aj povinnosť\npísomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo\nopatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo\ns iným všeobecne záväzným právnym predpisom. V zmysle príkazu generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky z 12. mája 2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora\nnad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody prokurátor\npri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby sa uplatňovali a dodržiavali\npredpisy o ukladaní a výkone disciplinárnych trestov a odmien odsúdeným. Prokurátor\n\n14\n\npreveruje sťažnosti odsúdených na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia\nslobody.\nPri skúmaní podmienok konania krajský súd zistil neodstrániteľný nedostatok\npodmienky konania, a to nedostatok právomoci v zmysle § 18 ods. 1 S. s. p. Žalobca\nnamietal konanie príslušníkov žalovaného, ktorí postupovali podľa zákona č. 475/2005 Z.\nz., pričom tento predpis trestného práva stanovuje vlastný spôsob dozoru a kontroly výkonu\ntrestu.\nZbor väzenskej a justičnej stráže je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy\naj na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody a v rámci svojej pôsobnosti\nzabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Pri zabezpečovaní výkonu trestu\nodňatia slobody zbor nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože\nnerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom\nkonaní, a preto nemožno pri tejto jeho činnosti vidieť zásah správneho orgánu, ktorý by\nbolo možné preskúmavať v správnom súdnictve.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia krajský súd\nkonštatujúc nedostatok svojej právomoci konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto\nuznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Trenčíne (§ 18 ods. 1 S. s. p.).“\nAko z uvedeného vyplýva, krajský súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu\nnávrhu sťažovateľa, skúmal, či sú splnené zákonné podmienky na konanie a rozhodnutie\no tomto návrhu, a zistil, že v predmetnej veci existuje nedostatok podmienok konania.\nKrajský súd v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na vec sa vťahujúce\nprávne predpisy a ich jednotlivé ustanovenia, na podklade ktorých následne odôvodnil\nvýrok svojho rozhodnutia. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd v napadnutom konaní\npostupoval v medziach svojej právomoci a v súlade s príslušnými právnymi predpismi\n(Správny súdny poriadok, zákon. č. 475/2005 Z. z. a zákon č. 153/2001 Z. z., pozn.) a tieto\ninterpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom. Jeho úvahy a z nich plynúce právne závery\nsú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Ústavný súd preto nemá ústavne relevantný\ndôvod a ani oprávnenie na to, aby prehodnocoval tieto závery krajského súdu. Krajský súd\nsvoje rozhodnutie aj akceptovateľným a ústavne udržateľným spôsobom odôvodnil. Pokiaľ\nsťažovateľ namieta, že krajský súd nevzal do úvahy žiaden z jeho argumentov a žiadnym\n\n15\n\nspôsobom sa s nimi nevysporiadal, ústavný súd poukazuje na to, že keďže krajský súd\ndospel k záveru, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na to, aby mohol vo veci\nkonať a rozhodnúť, vecným posúdením návrhu sťažovateľa sa už nemal dôvod zaoberať.\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že krajský súd nemal vec postúpiť krajskej prokuratúre,\npretože krajská prokuratúra sa vecou už zaoberala, ústavný súd zistil, že sťažovateľ\nsa podaním z 11. mája 2016 doplneným podaniami zo 14. mája 2016 a z 30. mája 2016\nadresovaným krajskej prokuratúre síce domáhal preskúmania zákonnosti disciplinárneho\nkonania, ale zároveň už 17. mája 2016 v predmetnej veci doručil žalobu aj krajskému súdu,\nteda sťažovateľ zaslal svoj návrh krajskému súdu bez toho, aby vyčkal na rozhodnutie\nkrajskej prokuratúry, a preto jeho argumentáciu týkajúcu sa toho, že pred podaním svojho\nnávrhu krajskému súdu v súlade s § 250v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016 vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie mu umožňuje osobitný\npredpis, ústavný súd nepovažuje za dôvodnú. Ústavný súd poukazuje na to, že pre naplnenie\npožiadavky vyčerpania všetkých právnych prostriedkov, ktorých vyčerpanie predchádza\ntomu, aby o právach dotknutej osoby mohlo byť rozhodnuté v ďalšej inštancii, nestačí len\nformálne podanie takéhoto právneho prostriedku, ale je dôležité, aby o ňom bolo\naj právoplatne rozhodnuté. Krajská prokuratúra o spôsobe vybavenia jeho podnetu\nsťažovateľa upovedomila prípisom z 21. júna 2016, ktorým podnet ako nedôvodný odložila.\nSťažovateľ sa však následne opakovaným podnetom zo 16. augusta 2016 domáhal\npreskúmania\n\nzákonnosti\n\nvybavenia\n\njeho\n\npredchádzajúceho\n\npodnetu\n\nkrajskou\n\nprokuratúrou, o ktorom rozhodla Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prípisom\nz 25. novembra 2016. Uvedené však nemení nič na tom, že krajský súd v napadnutom\nkonaní postupoval v súlade s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi, keď napadnuté\nkonanie zastavil a vec postúpil krajskej prokuratúre. Ústavný súd súhlasí s názorom\nkrajského súdu, že „dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia\nslobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z., § 4 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 153/2001 Z. z.)“, ktorému zákon č. 153/2011 Z. z. na ten účel priznáva dostatok\noprávnení na výkon tohto dozoru a poukazuje aj na svoju judikatúru (napr. II. ÚS 225/09),\npodľa ktorej v súlade s § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor dozerá inter alia\nna to, aby sa v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, dodržiavali zákony\n\n16\n\na ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom podľa § 18 ods. 2 písm. c) prichádza\ndo úvahy povinnosť prokurátora svojím príkazom zrušiť také rozhodnutie, ktoré\nje v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Je teda\nna základe\n\nuvedeného\n\nmožné\n\npodať\n\nprokurátorovi\n\npodnet\n\nna\n\ntakéto\n\nkonanie,\n\ntak ako to napokon urobil aj sťažovateľ.\nRovnako za nedôvodnú ústavný súd považuje aj námietku sťažovateľa týkajúcu sa\ntoho, že vo veci konal a rozhodoval senát namiesto sudcu, pretože žaloba sťažovateľa\nnapadla krajskému súdu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účinného\ndo 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), podľa ktorého pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov\nsprávnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch... (§ 246b ods. 1 OSP), preto bol\nna konanie a rozhodnutie o žalobe sťažovateľa príslušný senát krajského súdu.\nVo vzťahu k námietkam sťažovateľa, ktoré spočívali v jeho nesúhlase s vysloveným\nprávnym názorom krajského súdu vo vzťahu k zákonu č. 475/2005 Z. z., ako aj s tým,\nako krajský súd interpretoval pojem „orgán verejnej správy“, ústavný súd v tejto súvislosti\npoukazuje na nejednotnosť názorov všeobecných (správnych súdov) na tieto otázky, úlohou\nústavného súdu však nie je zjednocovať právne názory všeobecných súdov (I. ÚS 199/07,\nII. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09, IV. ÚS 353/09); v konkrétnych prípadoch posudzuje ústavný\nsúd len ich ústavnú akceptovateľnosť. V danom prípade podľa názoru ústavného súdu\nprávny názor krajského súdu v týchto otázkach nemohol ovplyvniť skutočnosť, že krajský\nsúd nebol oprávnený vo veci konať.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že jednou z možností, pre ktoré môže\nústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľa už pri predbežnom prerokovaní, je jej zjavná\nneopodstatnenosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne\nneopodstatnená vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\n\n17\n\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným\ndôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí\naj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,\nresp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,\nposudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným\nporušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní nie je príčinná súvislosť, ktorá by mala za následok\nporušenie sťažovateľom označených práv, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 2,\nčl. 47 ods. 2 a 3 ústavy, čl. 36 ods. 2, čl. 37 ods. 2 a 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 3\npísm. c) dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ svoju argumentáciu o porušení\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy, čl. 36 ods. 2 a čl. 37 ods. 2 a 3\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru odvodzuje od namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Keďže však ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo\ndôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. čl. 36 ods. 1 listiny, ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, nemohlo dôjsť v takomto prípade ani k porušeniu ostatných sťažovateľom\noznačených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd\n\n18\n\npri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa, že krajský súd s ním koná odlišne ako s inými\núčastníkmi súdnych konaní vedených krajským súdom, pretože o jeho žalobe rozhodol skôr\nnež o iných žalobách, ktoré napadli krajskému súdu skôr, ústavný súd uvádza, že uvedené\nsamo osebe nezakladá porušenia žiadneho zo sťažovateľom označených práv.\n3. K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní\nVo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 ústavy ústavný súd\npoukazuje na to, že čl. 1 ods. 1 ústavy patrí medzi základné interpretačné pravidlá tvorby\na aplikácie právneho poriadku Slovenskej republiky vyjadrujúce princíp právneho štátu.\nTieto základné, resp. všeobecné pravidlá a zásady nemajú charakter samostatne\nuplatňovaného práva. Ich porušenie možno namietať len súčasne s ochranou konkrétnych\nzákladných práv a slobôd zaručených ústavou (resp. medzinárodnou zmluvou). Keďže\nv posudzovanej veci nebolo zistené porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47\nods. 2 a 3 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 37 ods. 2 a 3 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3\npísm. c) dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, nemohlo dôjsť ani\nk porušeniu tohto základného interpretačného, resp. aplikačného pravidla. Sťažnosť\nsťažovateľa preto aj v tejto jej časti ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júla 2017\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "rozhodnutie-odôvodnenie", "súd-procesný postup", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "výkon trestu-odňatia slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:33e886dc-730b-4977-9106-6969bd2b90c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33e886dc-730b-4977-9106-6969bd2b90c0"}, {"guid": "ussr:e17d9ef0-e54f-47b1-80b2-109e1ff42dee", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 792/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 792/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e17d9ef0-e54f-47b1-80b2-109e1ff42dee"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:8f08e1a6-da1f-4ede-a0d9-0eb1c8de3c6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f08e1a6-da1f-4ede-a0d9-0eb1c8de3c6d"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:142cc008-bb7b-4639-9c1b-6116b8983b43", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 353/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 353/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:142cc008-bb7b-4639-9c1b-6116b8983b43"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:c000b507-a664-4cd7-9d4e-a8195701dc39", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 225/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c000b507-a664-4cd7-9d4e-a8195701dc39"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:cbf2f0ac-1fe6-499b-a07b-833764a5369f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 363/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/06 z 15. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbf2f0ac-1fe6-499b-a07b-833764a5369f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/04 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1f472c79-207d-4095-b16d-1f41e655e135", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.330.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 330/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 330/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.330.2018.1"}]}