{"guid": "ussr:a698957a-d026-4ce5-87fe-f4c21063b448", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2017 z 25. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 466/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-07-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a698957a-d026-4ce5-87fe-f4c21063b448", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 466/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n, Poľská republika,\n\nPoľská republika,\n\n,\n\n,\n\nrepublika,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n, Poľská\n\n, Poľská republika, a\n\n,\n\n, Poľská republika, zastúpených advokátom\n\nJUDr. Dušanom Remetom, Advokátska kancelária, Masarykova 2, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,\nčl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 16/2014 a jeho rozsudkom z 25. novembra\n2014 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 Sžso 27/2015, 9 Sžso 32/2015, 9 Sžso 33/2015 a 9 Sžso 34/2015 a jeho rozsudkom\nz 29. marca 2017 a takto\n\nrozhodol:\n\nSťažnosť\n,\n\n,\na\n\n,\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ 1“),\n\n(ďalej len „sťažovateľ 2“),\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka 3“),\n\n(ďalej len „sťažovateľka 4“) a\n(ďalej len „sťažovateľka 5“, spolu len „sťažovatelia“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,\nčl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako\naj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 S 16/2014 a jeho rozsudkom z 25. novembra 2014 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 9 Sžso 27/2015, 9 Sžso 32/2015, 9 Sžso 33/2015, 9 Sžso 34/2015 a jeho rozsudkom\nz 29. marca 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou zo 14. februára 2014 sa sťažovateľ 1 domáhal na\nkrajskom súde preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia\n(ďalej len „ústredie“) č. 14505-2/2014-BA zo 16. januára 2014.\nZo sťažnosti vyplýva, že žalobou zo 14. februára 2014 sa sťažovateľ 1 domáhal na\nkrajskom súde preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ústredia č. 14588-2/2014-BA\nz 23. januára 2014.\nZo sťažnosti vyplýva, že žalobou zo 14. februára 2014 sa sťažovateľ 1 domáhal na\nkrajskom súde preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ústredia č. 16226-2/2014-BA\nzo 17. januára 2014.\nZo sťažnosti vyplýva, že žalobou zo 14. februára 2014 sa sťažovateľ 1 domáhal na\nkrajskom súde preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ústredia č. 14544-2/2014-BA\nz 8. januára 2014.\nVo všetkých žalobách namietal sťažovateľ 1 porušenie svojich subjektívnych práv,\nale aj subjektívnych práv ostatných sťažovateľov ako jeho zamestnancov v správnom\n\n2\n\nkonaní, predovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu, porušenia\nzásady dvojinštančnosti administratívneho konania, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti\nrozhodnutia ústredia, nevydania rozhodnutia v zákonnej lehote, porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania a prejudikovania rozhodnutia.\n2. Uznesením krajského súdu sp. zn. 1 S 16/2014 z 5. septembra 2014 boli do\nkonania pribratí sťažovateľ 2, sťažovateľka 3, sťažovateľka 4 a sťažovateľka 5. Zároveň\ndošlo k spojeniu pôvodne osobitne vedených súdnych konaní na základe jednotlivých žalôb\ndo jedného konania vedeného ďalej pod sp. zn. 1 S 16/2014.\n3. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 S 16/2014 z 25. novembra 2014 bola žaloba\nsťažovateľa 1 zamietnutá. Konanie o žalobách sťažovateľky 3, sťažovateľky 4\na sťažovateľky 5 bolo zastavené, napokon vo vzťahu k sťažovateľovi 2 bolo napadnuté\nrozhodnutie ústredia zrušené. Krajský súd poukázal najmä na to, že podľa jeho názoru\nsťažovateľ 1 namietal v žalobe porušenie iných ako svojich subjektívnych práv, v dôsledku\nčoho sú jeho žaloby nedôvodné. Vo vzťahu k sťažovateľkám 3 – 5 vyslovil záver, podľa\nktorého ich žaloby neboli podané včas. Pokiaľ ide o sťažovateľa 2, krajský súd konštatoval\nnedostatočné zistenie skutkového stavu. Okrem toho sa vyjadril k jednotlivým námietkam\na tvrdeniam sťažovateľov a zaujal k nim stanoviská, s ktorými sa sťažovatelia nestotožňujú.\n4. Na základe odvolania sťažovateľov rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n9 Sžso 27/2015, 9 Sžso 32/2015, 9 Sžso 33/2015, 9 Sžso 34/2015 z 29. marca 2017, ktorý\nbol sťažovateľom doručený 11. mája 2017, bol rozsudok krajského súdu potvrdený\nvo vzťahu k sťažovateľovi 1. Vo vzťahu k sťažovateľovi 2 bol rozsudok zmenený tak, že\nkonanie voči nemu sa zastavilo. Vo vzťahu k sťažovateľkám 3 – 5 boli ich odvolania\nodmietnuté.\n5. Podľa názoru sťažovateľov došlo k porušeniu ich označených práv podľa ústavy\na dohovoru.\n6. Sťažovatelia predovšetkým poukazujú na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu\nv obdobných veciach. Z týchto vyplýva napríklad, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice\n(ďalej len „pobočka“), ale ani ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv.\n3\n\nuplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení, v akom sa nachádzajú\nsťažovatelia. Ďalej podľa doterajšej judikatúry nebolo možné najvyšším súdom rozhodnúť\nvo veci bez toho, aby došlo najprv k zodpovedaniu príslušných prejudiciálnych otázok\nzo strany Súdneho dvora Európskej únie. Podľa sťažovateľov nezohľadnenie judikatúry\nsamo osebe preukazuje porušenie označených práv.\n7. V súvislosti s argumentmi najvyššieho súdu a krajského súdu, najmä čo do\nzisťovania skutkového stavu veci, poukazujú sťažovatelia na to, že príslušná inštitúcia\nsociálneho zabezpečenia v Poľskej republike (Zaklad Ubezpieczen Spolecznych – ZUS,\nďalej len „ZUS“) určila, že uplatniteľnou legislatívou v daných veciach je v zmysle\neurópskeho práva (čl. 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/709\na čl. 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004) slovenská legislatíva.\nÚstredie to akceptovalo vydaním príslušného formulára, a preto sa na sťažovateľov 2 – 5\nhľadelo ako na zamestnancov vykonávajúcich zamestnaneckú činnosť na území Slovenskej\nrepubliky. V neskoršom období ústredie nariadilo preveriť reálny výkon činnosti\nsťažovateľov 2 – 5 na Slovensku a prípadne rozhodnúť o zániku ich povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia\nv nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, k čomu napokon aj došlo, a to\npodľa sťažovateľov v rozpore so zákonom a so skutočnosťou. Všeobecné súdy „odobrili“\nzjavne nedostatočne zistený skutočný stav veci, pričom z rozhodnutí všeobecných súdov\nvyplývajú výhrady k tomu, že samotní sťažovatelia boli vo vzťahu k zisťovaniu skutočného\nvzťahu málo činní, pretože nepredložili dôkazy potrebné na preukázanie ich argumentácie.\nVšeobecné súdy teda v rozpore so zákonom preniesli dôkaznú povinnosť na sťažovateľov.\nSťažovatelia považujú za neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní čokoľvek preukazovať a dokazovať namiesto orgánu verejnej správy,\na už vôbec nie v konaní v rámci správneho súdnictva, kde sa rozhoduje zásadne na podklade\nskutočného stavu veci zisteného v administratívnom konaní.\n8. Pokiaľ z rozsudkov všeobecných súdov vyplýva, že sťažovateľ 1 nemá na\nSlovensku registrované sídlo a sťažovatelia 2 – 5 tu reálne nevykonávajú žiadnu činnosť,\npodľa sťažovateľov ide o závery prijaté bez náležitého zistenia skutočného stavu veci.\nPodstatná je pritom obsahová náplň zamestnania sťažovateľov 2 – 5, ktorí vykonávajú\n4\n\nroznos letákov, ktoré si sťažovateľ 1 preberá v externej obchodnej spoločnosti. Podľa\nšpecifických podmienok jednotlivých zákaziek sú sťažovatelia 2 ‒ 5 kontaktovaní zo strany\nsťažovateľa 1 (potom čo sťažovateľ 1 letáky preberie), ktorý ich poverí roznášaním letákov\nvo vybraných lokalitách na území Slovenska. Roznášanie letákov kontrolujú aj iní\nzamestnanci sťažovateľa 1. Zamestnancom sťažovateľa 1 sa navyše vedú aj dochádzkové\nlisty, čo celkom zreteľne preukazuje reálny výkon činnosti sťažovateľov 2 – 5 na\nSlovensku. Sťažovatelia namietajú, že hoci sťažovateľ 1 tieto skutočnosti riadne oznámil,\nnapriek tomu pobočka v rámci výkonu kontroly nepristúpila k doplneniu dokazovania,\nnevyžiadala si ďalšie potrebné doklady, nepristúpila k výsluchu sťažovateľov 2 – 5, ale ani\nk inému spôsobu preverenia výkonu činnosti sťažovateľov 2 – 5 na Slovensku (napr.\nvycestovanie na miesta, kde sťažovatelia 2 – 5 aktuálne vykonávajú prácu – roznos letákov,\nprípadne aj dopyt na adresátov, ktorým sa letáky distribuujú). Podstatné bolo tiež podľa\nsťažovateľov vyžiadanie stanoviska príslušného daňového úradu, keďže sťažovateľ 1 je\nregistrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty.\n9.\n\nPodľa\n\nnázoru\n\nsťažovateľov\n\npodstatné\n\nsú\n\naj\n\nniektoré\n\nrozhodnutia\n\nústredia, krajského súdu a najvyššieho súdu v iných obdobných veciach, ktoré v uvedených\nsmeroch dávajú za pravdu sťažovateľom, pričom sťažovatelia uvádzajú spisové značky\ntýchto rozhodnutí.\n10. Všeobecné súdy podľa názoru sťažovateľov nezohľadnili ani to, že ústredie už\nvopred (pred vykonaním kontroly u sťažovateľa 1) vedelo o tom, že vydá napadnuté\nrozhodnutie, ktorým potvrdí rozhodnutie pobočky, pretože už listom z 25. júla 2013\noznámilo ZUS obchodné mená, resp. mená a priezviská zamestnávateľov (vrátane\nsťažovateľa 1), u ktorých podľa názoru ústredia ide o tzv. schránkové firmy. Teda ústredie\nuž v roku 2013 prijalo záver o tom, že sťažovateľ 1 je tzv. schránkovou firmou, hoci\nrozhodnutie vydalo až v roku 2014.\n11. Rozhodnutím všeobecných súdov došlo podľa sťažovateľov tiež k akceptovaniu\nnezákonného retroaktívneho rozhodnutia zo strany pobočky a ústredia. Je totiž neprípustné,\naby ústredie, resp. pobočka vydala individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach\núčastníka konania spätne k inému dátumu, než je dátum jeho vydania.\n\n5\n\n12. Sťažovatelia tiež namietajú, že pobočka a ústredie nedodržali zákonnú 60-dňovú\nlehotu na rozhodnutie podľa § 210 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov a nedošlo ani k jej predĺženiu, ale ani k prerušeniu konania,\na preto rozhodnutia pobočky a ústredia sú nezákonné už pre samotné nedodržanie tejto\nlehoty. Pritom všeobecné súdy nevyhodnotili tento argument sťažovateľov ako dôvodný,\nresp. ako postačujúci na zrušenie rozhodnutí ústredia a pobočky.\n13. Za nezákonné treba považovať podľa sťažovateľov samotné vykonanie kontroly\nna zistenie skutočnosti, či sťažovatelia 2 – 5 vykonávajú na Slovensku činnosť, pretože toto\nnepatrí do právomoci pobočky, či ústredia. Takúto kontrolu môže uskutočniť iba príslušný\ninšpektorát práce, ktorý však nezistil žiadne nedostatky.\n14. Napokon podľa sťažovateľov došlo aj k porušeniu princípu rovnakého\nzaobchádzania. Sťažovateľ 1 totiž zamestnáva viacero zamestnancov – poľských občanov,\nvo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka nerozhodla\no tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve. Týmto bol vo vzťahu k porovnateľným\nzamestnancom sťažovateľa 1 uplatnený odlišný postup ako vo vzťahu k sťažovateľom 2 – 5.\n15. Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1,\nčl. 46 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Prešove v konaní pod\nč. k. 1 S 16/2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 1 S 16/2014 zo dňa\n25.11.2014 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod č. k. 9 Sžso 27/2015,\n9 Sžso 32/2015, 9 Sžso 33/2015, 9 Sžso 34/2015 a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k.\n9 Sžso 27/2015, 9 Sžso 32/2015, 9 Sžso 33/2015, 9 Sžso 34/2015 zo dňa 29.03.2017\nporušené boli.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 27/2015, 9 Sžso 32/2015,\n9 Sžso 33/2015, 9 Sžso 34/2015 zo dňa 29.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove č. k. 1 S 16/2014 zo dňa 25.11.2014 a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na\nďalšie konanie.\n\n6\n\nSťažovateľovi I sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od\ndoručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi II sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od\ndoručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi III sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000\nEur (slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi IV sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000\nEur (slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi V sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od\ndoručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi I trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi II trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi III trovy konania vo výške 165\nEur (slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi IV trovy konania vo výške 165\nEur (slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi V trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.“\n\n7\n\nII.\n16. Z rozsudku krajského súdu č. k. 1 S 16/2014-62 z 25. novembra 2014 v spore\nsťažovateľov ako žalobcov proti ústrediu ako žalovanému vyplýva, že ním bola žaloba\nsťažovateľa 1 zamietnutá. Zároveň vo vzťahu k žalobe sťažovateľa 2 bolo rozhodnutie\nústredia č. 14505-2/2014-BA zo 16. januára 2014 v spojení s rozhodnutím pobočky zrušené\na vec bola vrátená ústrediu na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho\nsúdneho poriadku. Konanie o žalobe sťažovateliek 3 – 5 bolo zastavené.\nPodľa konštatovania krajského súdu ústredie svojimi rozhodnutiami potvrdilo\nprvostupňové rozhodnutia, podľa ktorých sťažovateľom 2 – 5 zaniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.\nPodľa názoru krajského súdu sťažovateľ 1 okrem namietaného nedodržania zákonnej\n60-dňovej lehoty netvrdil žiadne porušenie svojich subjektívnych práv. Hoci je pravdou, že\npri vydávaní rozhodnutí pobočky a ústredia neboli dodržané procesné lehoty, avšak toto\nprocesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť týchto rozhodnutí. Podľa § 250i ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti postupu správneho orgánu súd\nprihliadne len na tie vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nZrušením rozhodnutí pobočky a ústredia len z tohto dôvodu by sťažovateľ 1 nedosiahol\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o ďalšie námietky postupu a rozhodnutia\nústredia, v týchto chýba uvedenie konkrétnych porušení subjektívnych práv sťažovateľa 1\nhmotnoprávnej povahy. Rozhodnutiami pobočky a ústredia nemohlo byť zasiahnuté do\nmajetkovej sféry sťažovateľa 1. Z obsahu žaloby je evidentné, že sťažovateľ 1 namieta\nporušenie nie vlastných práv, ale porušenie práv zamestnancov. Pritom zamestnancom\nsťažovateľa 1 nič nebránilo v tom, aby sa samostatnou alebo spoločnou žalobou domáhali\nsvojich subjektívnych práv v zákonnej dvojmesačnej lehote.\nVo vzťahu k sťažovateľkám 3 – 5 bolo potrebné skúmať, či ich žaloby boli podané\nvčas, alebo až po uplynutí dvojmesačnej zákonnej lehoty, keďže sťažovateľky 3 – 5 sa stali\núčastníčkami súdneho konania až na základe právoplatného uznesenia krajského súdu.\nŽaloba týchto sťažovateliek bola podaná oneskorene, po uplynutí dvojmesačnej lehoty\n(príslušné dátumy, od ktorých sa počiatok lehoty odvíja, krajský súd konkrétne uvádza,\npozn.).\n\n8\n\nNaproti tomu žalobu sťažovateľa 2 bolo potrebné považovať za včas podanú, keďže\npríslušné rozhodnutie ústredia prevzala namiesto neho jeho matka. V jeho prípade bolo\npotrebné rozhodnutie ústredia zrušiť, keďže doteraz vykonané dokazovanie je nedostatočné\nna vyvodenie objektívneho záveru, že sťažovateľ 2 na Slovensku reálne činnosť\nzamestnanca nevykonával.\n17. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 27/2015, 9 Sžso 32/2015,\n9 Sžso 33/2015, 9 Sžso 34/2015 z 29. marca 2017 vyplýva, že ním bol potvrdený rozsudok\nkrajského súdu č. k. 1 S 16/2014-62 z 25. novembra 2014 v časti týkajúcej sa zamietnutia\nžaloby sťažovateľa 1. V časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia ústredia a vrátenia veci na\nďalšie konanie (vo vzťahu k sťažovateľovi 2) bol rozsudok zmenený tak, že sa konanie\nzastavuje. V časti týkajúcej sa sťažovateliek 3 – 5 boli ich odvolania odmietnuté.\nPodľa názoru najvyššieho súdu vzhľadom na judikatúru žalobu podľa § 247 a nasl.\nObčianskeho súdneho poriadku môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím\nukrátený na svojich právach, a nie iba na svojom záujme. V správnom súdnictve sa\nposkytuje ochrana iba subjektívnym právam žalobcu. Najvyšší súd sa plne stotožnil\ns názorom krajského súdu, podľa ktorého rozhodnutiami ústredia a pobočky nebolo\nzasiahnuté do majetkovej sféry sťažovateľa 1, pričom z obsahu žaloby je jednoznačné, že\nsťažovateľ 1 nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv\nzamestnancov, pretože okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie\nrozhodnutia žiadne iné porušenie svojich subjektívnych práv netvrdil. Najvyšší súd\npovažoval za správny aj ten názor krajského súdu, podľa ktorého nedodržanie procesných\nlehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Závery krajského súdu, že\nsťažovateľ 1 nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou, sú správne. Pokiaľ žalobu\nzamietol, rozhodol správne, pretože sťažovateľ 1 nenamietal porušenie vlastných\nsubjektívnych práv, ale práv sťažovateľov 2 – 5 – jeho zamestnancov. Sťažovateľ 1 ani\nnešpecifikoval, konkrétne v čom malo porušenie jeho práv spočívať. Jeho všeobecné\ntvrdenia, podľa ktorých došlo k porušeniu jeho práva vlastniť majetok, práva podnikať za\nrovnakých podmienok ako domáce subjekty a práva na dosahovanie zisku vlastnou\nčinnosťou, keď v dôsledku vydaných rozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších\nzamestnancov a náborom nových zamestnancov, nebolo možné považovať za relevantné.\n\n9\n\nOdvolanie sťažovateliek 3 – 5 bolo potrebné odmietnuť, keďže tieto žaloby nepodali,\ndo konania boli len pribraté uznesením krajského súdu, a preto je potrebné na nich ako na\núčastníkov pribratých do konania nahliadať. Ustanovenie § 250 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku je vo vzťahu k pribratým účastníkom konania potrebné vykladať tak, že\nide predovšetkým o zabezpečenie ich práva byť informovaný o prípadnej zmene v právach\na povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením žalobou napadnutých\nrozhodnutí. Z postavenia pribratých účastníkov konania nevyplýva oprávnenie na podanie\nodvolania, preto bolo potrebné odvolania sťažovateliek 3 – 5 odmietnuť.\nVo vzťahu k sťažovateľovi 2 je rozhodujúce, že hoci bol krajským súdom označený\nako žalobca, v skutočnosti žalobu nikdy nepodal a aj v jeho prípade ide o pribratého\núčastníka konania. Nepodanie žaloby predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania,\nna ktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Pretože sťažovateľ 2 žalobu\nnepodal, najvyšší súd musel konanie voči nemu zastaviť.\nIII.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\n\n10\n\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n20. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n21. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1\ndohovoru smeruje proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 16/2014\na jeho rozsudku z 25. novembra 2014, nie je daná právomoc ústavného súdu.\n\n11\n\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov podľa\nústavy a dohovoru mal najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň\nv uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že\nsťažovatelia právo podať odvolanie proti rozsudku krajského súdu aj využili.\n22. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie\nčl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy, ako\naj čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 9 Sžso 27/2015, 9 Sžso 32/2015, 9 Sžso 33/2015, 9 Sžso 34/2015 a jeho rozsudku\nz 29. marca 2017. Túto časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nRozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso 27/2015, 9 Sžso 32/2015,\n9 Sžso 33/2015, 9 Sžso 34/2015 z 29. marca 2017 bol rozsudok krajského súdu v časti\ntýkajúcej sa zamietnutia žaloby sťažovateľa 1 potvrdený. V časti týkajúcej sa zrušenia\nrozhodnutia ústredia a vrátenia veci na ďalšie konanie (vo vzťahu k sťažovateľovi 2) bol\nrozsudok zmenený tak, že sa konanie zastavuje. Napokon v časti týkajúcej sa sťažovateliek\n3 – 5 boli ich odvolania odmietnuté.\nPotvrdzujúca časť rozsudku je založená na konštatovaní, že sťažovateľ 1 v konaní\nnenamietal porušenie vlastných subjektívnych práv, ale porušenie práv svojich\nzamestnancov – sťažovateľov 2 – 5, na čo nebol aktívne legitimovaný. Jedinou výnimkou\nbola námietka sťažovateľa 1, podľa ktorej pobočka, ale ani ústredie nerozhodli v zákonnej\n60-dňovej lehote, ktorú však všeobecné súdy považovali za irelevantnú s poukazom na to,\nže toto preukázané porušenie práva nezakladalo takú vadu konania, ktorá by mohla mať\nvplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.\n\n12\n\nVo vzťahu k sťažovateľkám 3 – 5 vychádzal najvyšší súd z toho, že tieto ako pribraté\núčastníčky konania žaloby nepodali, a preto neboli ani oprávnené na podanie odvolania.\nČo sa týka sťažovateľa 2, ten takisto žalobu nepodal, čo predstavuje neodstrániteľnú\nprekážku konania, v dôsledku ktorej bolo potrebné konanie vo vzťahu k nemu zastaviť.\nZ pohľadu ústavného súdu je potrebné zásadne konštatovať, že sťažovatelia\nv podanej sťažnosti s uvedenými rozhodujúcimi závermi najvyššieho súdu vôbec nijako\nnepolemizujú, a teda ani sa len nepokúšajú správnosť týchto záverov napadnúť. Opakujú\nargumentáciu uplatnenú pred všeobecnými súdmi, ktorá sa týka vecného posúdenia ich\npráv, s ktorou sa však najvyšší súd nijako nezaoberal.\nNie je úlohou ústavného súdu, aby nedostatočnú procesnú aktivitu sťažovateľov\nvyvažoval tým, že by sa snažil „dotvárať“ argumenty, ktoré by mohli spochybniť správnosť\nzáverov najvyššieho súdu.\nV závere treba zdôrazniť, že najvyšší súd (s výnimkou námietky nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty) sa uplatnenými žalobnými argumentmi sťažovateľov vôbec\nnezaoberal, pretože dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie sťažovateľa 1,\nďalej k záveru, že sťažovateľky 3 – 5 neboli oprávnené podať odvolanie, ale tiež k záveru,\nže sťažovateľ 2 žiadnu žalobu nepodal (bol iba pribratým účastníkom konania). Za tohto\nstavu sa sťažovatelia mali zamerať v sťažnosti podanej ústavnému súdu v prvom rade na\nuplatnenú argumentáciu najvyššieho súdu a podrobne objasniť, prečo nepovažujú za možné\ns ňou súhlasiť, čo sa však nestalo. Ústavný súd bez toho, aby zaujal akékoľvek meritórne\nstanovisko k rozhodujúcim argumentom najvyššieho súdu, môže iba konštatovať, že pre\núplnú absenciu protiargumentácie zo strany sťažovateľov nie je možné správnosť záverov\nnajvyššieho súdu meritórne preskúmať.\nHoci sa najvyšší súd uplatnenými argumentmi sťažovateľov vzhľadom na prijatý\nprávny názor nezaoberal (s výnimkou namietaného nedodržania zákonnej 60-dňovej\nlehoty), čo vylučuje zároveň potrebu, aby sa nimi zaoberal ústavný súd, napriek tomu\nústavný súd poznamenáva v súvislosti s námietkou, podľa ktorej najvyšší súd mal vyčkať na\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o predbežnej otázke položenej v iných\n13\n\nkonaniach v obdobných veciach, že táto námietka sa (bez ohľadu na uvedené okolnosti ako\naj na to, že najvyšší súd žiadnu otázku európskeho práva neriešil) javí už na prvý pohľad\nako neprípustná.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nHoci sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu odvolanie, uvedenú\npožiadavku v nej, ale ani v podaných žalobách neuplatnili, a preto z materiálneho hľadiska\ntreba konštatovať, že nevyužili možnosť túto námietku v konaní pred všeobecnými súdmi\nuplatniť, čo by zakladalo neprípustnosť tejto časti sťažnosti, keby bolo potrebné sa ňou\nosobitne zaoberať. Podstatné je aj to, že sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej\npreukazovali), že túto námietku neuplatnili pred všeobecnými súdmi z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\n23. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júla 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "legislatíva, legislatívna činnosť, normotvorba", "európske právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1599a91c-bdac-4e0c-945f-511bda31b5ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.97.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 97/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 97/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.97.2019.1"}, {"guid": "ussr:4ec3a1d6-60ac-4092-97c7-2788c26e2a85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.55.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 55/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 55/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.55.2018.1"}, {"guid": "ussr:8604a57a-9141-42bf-8c7a-eb48819b2360", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2018 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.53.2018.1"}, {"guid": "ussr:4b71eaee-5d5b-4969-a641-490a0a33b939", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:601a05f9-09bc-4539-9d39-208b4cd5c833", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.646.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 646/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 646/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.646.2017.1"}, {"guid": "ussr:928359eb-e22c-4529-92b2-ed4a5fdf4bc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.601.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 601/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 601/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.601.2017.1"}, {"guid": "ussr:408e052e-4781-4ed3-b7b0-99e2d0b39602", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.713.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 713/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 713/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.713.2017.1"}, {"guid": "ussr:7c7f06e8-9536-4e94-bf81-ff7595107692", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.712.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 712/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 712/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.712.2017.1"}, {"guid": "ussr:5b20f178-1ee5-4b7d-8f04-e9bd9c6b3f15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.587.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 587/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 587/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.587.2017.1"}, {"guid": "ussr:d716e9c6-b284-4572-ad24-1052b183fcdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.537.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 537/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.537.2017.1"}]}