{"guid": "ussr:b357a673-98d2-4329-912c-177aa4b3ea21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.46.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 46/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 46/2017 z 19. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 46/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.46.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-5", "nazov": "čl. 7 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "nazov": "čl. 7 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "nazov": "čl. 17 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 7 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 17", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-7", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b357a673-98d2-4329-912c-177aa4b3ea21", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.46.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.46.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.46.2017.1/text", "citacie_n": 36, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 46/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7,\n\nBratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv a slobôd podľa čl. 17\nods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky\na práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b) a d), čl. 7 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 7\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Tdo 64/2015 zo 17. februára 2016 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n23 To 92/2014 zo 17. septembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47\nods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa\nčl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b) a d), čl. 7 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 7\nods. 5 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 Tdo 64/2015 zo 17. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 To 92/2014 zo 17. septembra\n2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Sťažnosť bola na poštovú prepravu odovzdaná\n17. júna 2016.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu\nTrenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 52/2012 z 1. júla 2014 uznaný za vinného\nzo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. d)\ns použitím § 138 písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, za čo mu bol\nuložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov (ďalej aj „odsudzujúci\nrozsudok okresného súdu“).\nPodľa odsudzujúceho rozsudku sa skutku, za ktorý bol odsúdený, sťažovateľ dopustil\ntým, že «od roku 2005 do mesiaca október 2011 v\ntýral svoju manželku\n\n, pričom jej vulgárne nadával, fyzicky napádal,\n\nvyhrážal sa, vymýšľal si nezmyselné príkazy, ktorých splnenie bezodkladne vyžadoval,\nsprával sa agresívne, nerešpektoval jej biologické potreby, manželke odopieral základnú\nhygienu, spánok, stravu, rozhodoval o jej telesných potrebách, obmedzoval ju v užívaní\nspoločného majetku a tým jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, ktoré trvá dlhší čas,\npresnejšie od narodenia mladšieho zo synov so stupňujúcou sa intenzitou útokov, pričom\nsa u poškodenej\n\nvyvinul z dôvodu konania obvineného „syndróm\n\ntýranej ženy“.».\nV odsudzujúcom rozsudku okresného súdu sa okrem iného uvádza:\n\n2\n\n«Na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní ale najmä pred súdom,\nsúd zistil, že bolo preukázané, že obžalovaný\n\nsvojim konaním,\n\nktorého sa dopúšťa dlhodobo, vyvoláva vo svojej manželke zvýšený pocit stresu, úzkosti\na napätia, a strachu. Z výpovedí mal. detí\n\nje zrejmé, že otec reagoval\n\nv záťažových situáciách neadekvátne, často kričal a trestal ich spôsobom, ktorý nie je\nv medziach normálu, deti to popisujú ako situáciu, keď mu „prepne“. Vtedy sa ho boja\na označujú ho, že je „zlý“. Čo sa týka správania sa obžalovaného k bývalej manželke\n, súdom bolo zistené vlastným výsluchom, že táto vníma celkovo situáciu\nv rodine veľmi precitlivelo, v niektorých situáciách nezvláda pocit strachu z obžalovaného.\nJe zrejmé z celkovej situácie, že v rodine nie je zdravá atmosféra, sú prítomné pravidelné\nhádky, ktoré však súd neposúdil ako bežné hádky v rodine. Je pravdou, že obžalovaný rieši\nvýchovné problémy s mal. deťmi mimo hraníc bežného sa správania rodiča, ktorý má\nvýchovne pôsobiť na dieťa a jeho reakcie na určité situácie, ktoré popisovali nielen\nmanželka ale aj maloleté deti, nie sú v súlade s bežným správaním sa manžela v záťažovej\nsituácii. Ako aj znalci skonštatovali u obžalovaného sa jedná o syndróm poruchy osobnosti,\nkedy obžalovaný v záťažových situáciách vystupuje veľmi agresívne, emočne labilne,\nnezvládajúc záťažové situácie, z čoho môže mať okolie - jeho najbližšia rodina, pocit\nneadekvátneho jednania voči tomu, čo sa skutočne v rodine deje. Pravidelne dochádza\nk psychickému nátlaku na manželku, ktoré ona vníma ako psychické týranie. Ako vyplýva\nzo znaleckých posudkov, ktoré skúmali vieryhodnosť osôb mal. detí a\n, vyplýva, že dieťa ani jedno ani druhé nemá sklony k fabulácii, popisujú situácie\nv rodine tak, ako ich zažili a ich schopnosť reprodukovať zažité udalosti a vnímať ich sú\nv rámci normy. Preto súd dospel k záveru, že situácie, ktoré čiastočne vo svojich\nvýpovediach opisovali maloleté deti a\n\n, sa stali a boli riešené zo strany\n\nobžalovaného nie vhodným spôsobom. Mohli vyvolávať v jeho manželke stres, vyvolávali\nv nej strach, úzkosť a napätie. Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že tento sa snaží\nbanalizovať prístup k riešeniu nie dobrej situácie v rodine a snaží sa prezentovať svoju\nosobu vo svetle milujúceho rodiča a manžela, ktorý sa ničoho nedopúšťa, pričom deti z\nneho nemajú strach, o čom majú svedčať fotografie, ktoré sú založené v spisovom materiáli.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti... súd dospel k záveru, že obžalovaný\nsvojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej\n\n3\n\na zverenej osoby..., pretože po dlhšiu dobu týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické\na psychické\n\nutrpenie\n\nbitím,\n\nponižovaním,\n\npohŕdavým\n\nzaobchádzaním,\n\nneustálym\n\nsledovaním, vyhrážaním sa, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým\nvydieraním, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a spánku a odopieraním\nnevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny a iným správaním, ktoré ohrozili jej fyzické\na psychické zdravie a obmedzili jej bezpečnosť, a čin spáchal závažnejším spôsobom\nkonania - po dlhší čas, teda po obdobie viac ako 6 rokov. K takémuto záveru súd dospel ako\nje vyššie uvedené vlastným výsluchom, najmä bývalej manželky obžalovaného\n... fotodokumentácie z čias pred uzavretím manželstva ako aj\nz vizuálneho kontaktu s poškodenou na hlavnom pojednávaní (ako aj komunikáciou na\nhlavnom pojednávaní). Správanie sa obžalovaného menovaná pociťovala aj pociťuje ako\nťažké príkorie, čo má veľmi závažný dopad na jej psychiku, sebadôveru, sebaúctu, pričom\nemocionalita jej osoby sa vyznačuje známkami ťažkej frustrácie, strádania a opakovanej\npsychickej traumatizácie. Obžalovaný sa pred súdom snažil spochybniť vieryhodnosť\nvýpovede svojej bývalej manželky, taktiež spochybňoval závery znaleckého posudku\nznalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychológia - klinická\npsychológia dospelých. Žiadal súd, aby bolo vykonané opakované znalecké dokazovanie\nk osobe jeho bývalej manželky, resp. bol urobený kontrolný znalecký posudok, ktorý\nby spochybnil vieryhodnosť jej výpovede. ... Senát v žiadnom prípade nemá pochybnosť\no vieryhodnosti a pravdivosti výpovede svedkyne poškodenej\n\n, podporené\n\nnaviac závermi znaleckých posudkov ako aj podporne výpoveďami ďalších svedkov, ktorí\nboli v predmetnej trestnej veci vypočutí pred súdom.\nSúd pri uznaní viny obžalovaného tiež vychádzal zo znaleckých posudkov psychiatrov\na psychológov, ktorí skúmali osobnosť obžalovaného. Znalci skonštatovali, že v rámci\nporuchy osobnosti u neho, ako u osoby zle sociálne adaptovanej a afekt - emočne\nnestabilnej, je schopný v priebehu života si vypracovať účinnú taktiku a stratégiu, aby\nmohol svoje osobnostné prejavy kontrolovať, a vyhýbať sa konaniu spoločensky\nnežiaducemu, mimo rámec vlastnej nukleárnej rodiny. To znamená, že okolie môže vnímať\nobžalovaného ako bezproblémového, milého, nekonfliktného fundovaného človeka, avšak\nokolie nemôže vidieť do prostredia rodiny, ktorá ako vyplýva z výpovedí svedkov bola\nviacmenej veľmi uzavretá, nekomunikovala so širokým okolím, nezúčastňovala sa\n\n4\n\nspoločenských akcií. Preto verejnosťou nie je možné objektívne hodnotiť, že sa v rodine nič\nnedialo, obvinenia, ktoré boli proti obžalovanému vznesené, sú vymyslené a produkované\nlen manželkou, ktorá takto má konať z pomsty alebo v snahe pripraviť ho o majetok.\nV minulosti\n\nnebol súdne trestaný, taktiež nebol v minulosti\n\nriešený priestupkovým referátom Obvodného úradu\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na všetky rozhodné\nskutočnosti,\n\nna\n\nstupeň\n\nspoločenskej\n\nnebezpečnosti,\n\ntrestnej\n\nčinnosti\n\nspáchanej\n\nobžalovaným, na účel trestu, na pomery páchateľa, na možnosti jeho nápravy, s poukazom\nna poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaný pred\nspáchaním trestného činu viedol riadny život, s prihliadnutím aj na status obžalovaného\na jeho celkovú bezúhonnosť, súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej\ntýmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany\nspoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Preto po uznaní viny obžalovanému súd\nuložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto zákonom (sadzba 7-15 rokov),\nza použitia ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona a uložil mu trest\nnepodmienečný spojený s jeho výkonom v trvaní 4 rokov...»\nProti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 23 To 92/2014 zo 17. septembra 2014,\nktorým zrušil jeho výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sťažovateľa\nodsúdil pri nezmenenom výroku o vine podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona s použitím\n§ 36 písm. j), § 38 ods. 2 a 3 a § 39 ods. 1 a 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia\nslobody na 3 roky, výkon ktorého podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona\npodmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním\nv skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanovil skúšobnú dobu na tri roky.\nPodľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona uložil krajský súd sťažovateľovi povinnosť\nspočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov\na nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej mimo priblíženia sa v súvislosti\ns realizáciou rozhodnutia príslušných štátnych orgánov o stykoch sťažovateľa s maloletými\ndeťmi.\n\n5\n\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie z dôvodov\npodľa § 371 ods. 1 písm. c), e) a i) Trestného poriadku. Najvyšší súd uznesením sp. zn.\n1 Tdo 64/2015 zo 17. februára 2016 dovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku odmietol.\nV napadnutom uznesení najvyššieho súdu sa okrem iného uvádza:\n„Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah\ndo inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia\npredstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejavy stability právnych vzťahov\na právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave\nvýlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojím\ncharakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a ktoré je preto\npotrebné odstrániť. ...\nDovolacie námietky obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a e/ Tr. por. bolo\npotrebné hodnotiť podľa § 371 ods. 4 Tr. por. tak, či namietané skutočnosti boli\nobvinenému známe už v pôvodnom konaní alebo dokonca už v štádiu prípravného konania a\nsúčasne z toho hľadiska či k namietanému postupu došlo až v konaní, resp. rozhodnutí\nodvolacieho súdu.\nObvinený v podanom dovolaní namietal zaujatosťou sudkyne, predsedajúcej senátu\nprvostupňového súdu\n\n, ktorá v konaní neoznámila svoju zaujatosť,\n\npričom zaujatosť odôvodnil tým, že otec priateľa poškodenej a otec sudkyne sú podľa\nobvineného priateľmi a ďalej dôvodiac, že prísediaci\n\nmal cez prestávku\n\npojednávania 5. októbra 2012 osloviť otca poškodenej a s týmto komunikovať tak, že bolo\nmožné usúdiť, že spolu pracovali na jednom mieste a boli v dobrom, priateľskom vzťahu.\nZ obsahu rozsudku odvolacieho súdu je dovolaciemu súdu zrejmé, že predmetná\nskutočnosť, a síce zaujatosť konajúcej sudkyne ako aj prísediaceho\n\n, bola\n\nobvinenému známa už v prvostupňovom konaní či najneskôr v odvolacom konaní. Z obsahu\ndovolacej námietky tak, ako bola formulovaná obvineným, má dovolací súd zrejmé,\nže k rozhovoru, ktorý podľa obvineného zakladal zaujatosť prísediaceho, došlo už v deň\npojednávania, konaného pred súdom prvého stupňa 5. októbra 2012. ... S poukazom na\nzákonnú požiadavku vyjadrenú v § 371 ods. 4 Tr. por. sa tak dovolací súd dovolacou\n\n6\n\nnámietkou zaujatosti sudcu a prísediaceho nezaoberal. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že\npodľa § 32 ods. 6, ods. 7 Tr. por., keďže sa o námietke zaujatosti strany, ktorá nebola\nvznesená bezodkladne nekoná, nemohol sa ňou ani odvolací súd zaoberať.\nTaktiež v súvislosti s dovolacou námietkou obvineného podľa § 371 ods. 1 písm. c/\nTr. por., podľa ktorého malo dôjsť k porušeniu jeho práva na obhajobu sumárom rôznych\nprocesných pochybení v konaní, a to vypočutím svedka\n\ndňa 9. januára 2012 bez\n\nprítomnosti\n\no\n\nobhajcu\n\nobvineného,\n\nneurčitosťou\n\nuznesenia\n\nvznesení\n\nobvinenia,\n\nobsahujúceho neurčité, zameniteľné útoky, neoznámenie trestného činu svedkyňou\nči postup pri výsluchu maloletých detí obvineného v konaní, ako aj\nvýmena vypočúvajúcich a pri podpise prítomných osôb podľa § 124 Tr. por. dovolací súd\ntaktiež poukazuje na to, že uvedené pochybenia konajúcich súdov boli obvinenému taktiež\nznáme najneskôr v odvolacom konaní. Z obsahu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu,\nKrajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23 To 92/2014 zo 17. septembra 2014 totiž dovolací súd\nzistil, že obvinený v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že\npoškodená nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, domáhal\nsa doplnenia znaleckého dokazovania, vyjadroval sa k záverom vykonaných listinných\ndôkazov (znaleckých posudkov) a spochybňoval vierohodnosť poškodenej a osobné zistenia\nsúdu o devastácii sebavedomia poškodenej. Obdobne tomu bolo v odvolaní podanom\nv prospech obvineného obhajcom\n\na odvolania podané obhajcom\n\n, ktorí spochybňovali vierohodnosť poškodenej, ako aj uloženie rovnakého\ntrestu pri výrazne zmenenej právnej kvalifikácii, ako aj závery vykonaného znaleckého\ndokazovania.“\nVo vzťahu k sťažovateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku, t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, dovolací súd v napadnutom uznesení\npoukázal na to, že „týraním, reglementovaným § 208 Tr. zák. je potrebné rozumieť dlhšiu\ndobu trvajúce protiprávne konanie, ktorého najčastejšie útoky sú charakterizované\nv citovanom ustanovení. Na naplnenie základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu\nje nevyhnutná určitá hromadnosť či sústavnosť konania páchateľa, s následkom spôsobenia\nfyzického alebo psychického utrpenia. Fyzické alebo psychické utrpenie je pritom potrebné\n\n7\n\ndefinovať tak, že ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý\nživot poškodenej (týranej) osoby (podstatne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby)\na netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Musí ísť teda o určitú sústavnosť (trvalosť)\nkonania popísaného v písm. a/ až e/, ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou\nči bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie.\nNa naplnenie základnej skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby sa pritom\nnevyžaduje, aby išlo o neznesiteľné utrpenie poškodeného, nakoľko následok vo forme\nneznesiteľného utrpenia poškodeného napĺňa kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 208\nods. 2 písm. a/ Tr. zák. (mučivé útrapy). Pojem fyzické alebo psychické utrpenie je preto\nnaplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako\npríkorie. Definícia následku trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby odlišuje tento\ntrestný čin od iných trestných činov, ktoré taktiež môžu spôsobovať fyzické alebo psychické\nutrpenie. Týranie nikdy nie je a nemôže byť jednorazové či osamotené konanie; musí ísť\no trvalejšie (sústavnejšie) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje hrubším a zjavne\nnecitlivým zaobchádzaním či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje\npoškodenej osobe psychické, prípadne fyzické útrapy. Ide o určitý čas trvajúce zlé\nzaobchádzanie, spravidla pozostávajúce z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je\nnutné, aby všetky či niektoré z nich vyústili do ublíženia na zdraví. Útoky uvedené v písm. a/\naž e/ ust. § 208 Tr. zák. nemusia samostatne napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného\nčinu, ak by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku, rovnako ako\nv podanom dovolaní namietal obvinený.\nOpakovanosť, hromadnosť a sústavnosť útokov páchateľa (ktoré samostatne nemusia\ndosahovať intenzitu trestného činu a ani následok vo forme ujmy či ublíženia na zdraví\nobete) tak zakladá naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania podľa § 208 Tr. zák.,\ntak ako tomu bolo v prípade opakovaných a sústavných útokov vykonaných obvineným\nv období od roku 2005 do mesiaca október 2011 voči poškodenej tak, ako konanie\nv skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2 T 52/2012 z 1. júla 2014\nsprávne konštatoval súd prvého stupňa a následne tiež odvolací Krajský súd v Trenčíne,\nktorý rozsudkom, sp. zn. 23 To 92/2014 zo 17. septembra 2014 pri nezmenenom výroku\no vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/,\n\n8\n\n§ 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1. ods. 3 písm. d/ Tr. zák. odsúdil k trestu odňatia slobody\nvo výmere troch rokov s jeho podmienečným odkladom.“.\nSumarizujúc svoje závery k jednotlivým dovolacím dôvodom, najvyšší súd\nv záverečnej časti napadnutého uznesenia konštatoval, že „v rozsahu dovolacích námietok\nobvineného\n\nnie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.,\n\na preto... podľa § 382 písm. c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí ako\nnedôvodné odmietol“, pričom k tomuto záveru ešte dodal, že «odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument\nv opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie\no odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti dovolací súd\npoukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého\nstupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom\nrozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Ako uvádza obhajoba\nv písomných dôvodoch dovolania, obvinený odvolanie založil na opakovaných dôvodoch\nsvojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa, prezentovanými hlavne\nv záverečných rečiach svojich obhajcov. S jeho právnymi námietkami sa ale súd prvého\nstupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie,\nktorej by zostalo na odvolacom súde. Rozhodnutia súdov nižších stupňov sú, pokiaľ ide\no odôvodnenie, jasné a plne vyčerpávajúce. Súdy uviedli, ktoré skutočnosti vzali za\ndokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opreli a akými právnymi úvahami sa\nspravovali pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd prvého\nstupňa vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov\na akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa\npríslušných ustanovení zákona v otázke nielen viny a trestu, ale i probačného dohľadu.\nDovolanie má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.\nMožnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto\nmimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia „odvolacia“ inštancia.».\n\n9\n\nSťažovateľ v rámci svojej sťažnostnej argumentácie v prvom rade namieta\nnedostatočnú špecifikáciu skutku v obžalobe a následne v odsudzujúcom rozsudku, keďže\n«Orgány činné v trestnom konaní nikdy nedefinovali čo je považované za „nerešpektovanie\nbiologických potrieb“, aké konanie je odopieraním základnej hygieny, čo je považované\nza „obmedzovanie v užívaní spoločného majetku“. Nebolo pomenované akým konaním bolo\nspôsobované fyzické a psychické utrpenie.». Skutok podľa sťažovateľa nespĺňa kritériá\nurčitosti a nezameniteľnosti skutku s iným skutkom.\nSťažovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že poškodená nepredložila v priebehu\ntrestného konania jediný dôkaz o údajnom fyzickom násilí, ktorého sa mal na nej sťažovateľ\ndopustiť. V tejto súvislosti sťažovateľ argumentuje, že tým, že nebolo umožnené\n„dovypočutie“ poškodenej, nemusela vysvetliť viaceré sporné a nejasné skutočnosti.\n«Jednoducho nikto v rámci dokazovania, a to aj napriek predloženému množstvu dôkazov,\nlistín a posudkov a výpovedí svedkov, ktoré priamo usvedčovali poškodenú z lží a rozporov\nv jej tvrdeniach si nedal tú námahu, aby ju v záujme spravodlivého rozhodnutia s danými\ndôkazmi konfrontoval.\nPre sťažovateľa je nepochopiteľne na základe čoho súd I. stupňa nemal pochybnosti\no vierohodnosti „údajne poškodenej“, keď už z vykonaných dôkazov bolo mnoho jej tvrdení\npreukázaných ako lož.» Práve týmto postupom všeobecných súdov malo podľa sťažovateľa\ndôjsť k porušeniu jeho práva na obhajobu.\nSťažovateľ namieta aj závery znaleckého posudku, v ktorom sa konštatuje\nu poškodenej „syndróm týranej ženy“, poukazujúc na to, že znalec vychádzal len\nz výpovede poškodenej a nemal k dispozícii výsledky vyšetrovania.\nSťažovateľ zastáva názor, že v jeho trestnej veci konajúce všeobecné súdy\nhodnotením dôkazov porušili ním označené práva garantované ústavou a dohovorom.\nHodnotenie dôkazov v jeho trestnej veci všeobecnými súdmi považuje sťažovateľ za\nsvojvoľné.\n\n10\n\nO nedostatku nezávislosti a nestrannosti rozhodovania všeobecných súdov v trestnej\nveci sťažovateľa svedčí podľa jeho názoru aj to, že mu bol okresným súdom opakovane\nuložený trest rovnakého druhu a výmery aj napriek tomu, že zo skutkovej vety\nodsudzujúceho rozsudku boli vypustené niektoré skutkové vety.\nSťažovateľ zastáva názor, že predsedníčka senátu okresného súdu\nbola naklonená poškodenej a chránila ju, argumentujúc aj personálnym prepojením\npoškodenej a predsedníčky senátu prostredníctvom spoločných známych. Sťažovateľ\npoukazuje tiež na priateľský rozhovor rodičov poškodenej počas prestávky súdneho\npojednávania s jedným z prísediacich členov senátu, ktorého bol svedkom. Vo vzťahu\nk trestu uloženému mu krajským súdom sťažovateľ argumentuje, že ak by bol odvolací súd\npresvedčený o tom, že sa dopustil skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu, nemohol by mu\nuložiť podmienečný trest odňatia slobody.\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu\nsťažovateľ namieta, že „Zásadne nesprávne a neakceptovateľne mal najvyšší súd\nSlovenskej republiky za to, že súdom I. stupňa bol správne zistený skutočný stav veci.“.\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Tdo 64/2015 zo dňa\n17. 02. 2016 a Rozsudkom Krajského súdu Trenčín 23 To 92/2014 zo dňa 17. 09. 2014 bolo\nporušené základné právo\n\nchránené Ústavou Slovenskej republiky\n\nv čl. 7 ods. 5, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 49 a právo chránené\nDohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3\npísm. b), písm. d), čl. 7 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Tdo 64/2015 zo dňa\n17. 02. 2016 a Rozsudok Krajského súdu Trenčín 23 To 92/2014 zo dňa 17. 09. 2014\nsa zrušuje a vec sa vracia odvolaciemu súdu, aby znovu konal a znovu rozhodol podľa §\n285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je zločinom týrania blízkej a zverenej osoby podľa\n§ 208 Tr. zák.\n\n11\n\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 363,79 €...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46\nods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b)\na d), čl. 7 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru, ako aj porušenie čl. 7 ods. 5 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a tiež napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nPodľa čl. 7 ods. 5 ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,\na medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb\n\n12\n\nalebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným\nzákonom, majú prednosť pred zákonmi.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za\npodmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,\nprípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n13\n\nPodľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za\nnevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má\nprávo mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.\nPodľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má\nprávo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch\nsvedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.\nPodľa čl. 7 ods. 1 dohovoru nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie,\nktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva\ntrestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť\nv čase spáchania trestného činu.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí\nzabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba\npleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\nPodľa čl. 17 dohovoru nič v tomto Dohovore sa nemôže vykladať ak, akoby dávalo\nštátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov\nzameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na\nobmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to Dohovor ustanovuje.\n\n14\n\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv garantovaných\nústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom krajského súdu\nZ už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na\njej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nNiektoré námietky uplatnené sťažovateľom v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu\ntvorili aj súčasť jeho dovolacích námietok, ktoré bol oprávnený a aj povinný preskúmať\nnajvyšší súd v dovolacom konaní, čo vzhľadom na princíp subsidiarity vylučuje právomoc\nústavného súdu. Vo vzťahu k tým námietkam, ktoré sťažovateľ právne relevantným\nspôsobom uplatnil v dovolacom konaní, nie je daná právomoc ústavného súdu, čo zakladá\ndôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu.\nVo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu ale sťažovateľ uplatnil aj také\nnámietky, ktoré sa vzhľadom na zákonnú úpravu dovolacích dôvodov nemohli stať\npredmetom prieskumu dovolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu tieto námietky sťažovateľa\npodrobil prieskumu ústavný súd; ide najmä o námietky smerujúce k tvrdeniu\n\n15\n\no nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnemu vyhodnoteniu výsledkov\ndokazovania.\nÚstavný súd v súvislosti s týmto námietkami sťažovateľa smerujúcimi proti\nnapadnutému rozsudku odvolacieho súdu poukazuje na svoj ustálený právny názor,\nv zmysle ktorého v prípade, ak sťažovateľ podá v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde sťažnosť proti rozhodnutiu dovolacieho súdu, tak považuje túto lehotu za\nzachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu\n(napr. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010); tento právny názor vylučuje,\naby ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\nV súvislosti s vecným posudzovaním námietok sťažovateľa smerujúcich proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny\nnázor, podľa ktorého všeobecný súd (v zásade) nemôže svojím postupom, resp.\nrozhodnutím porušiť ústavou alebo dohovorom garantované právo, ak koná a rozhoduje\nv súlade s platným a účinným zákonom (m. m. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\nTakýmto zákonným predpisom je v posudzovanej veci z procesného hľadiska Trestný\nporiadok a z hmotnoprávneho hľadiska Trestný zákon.\nZ hľadiska ústavných limitov ústavného prieskumu rozhodnutí všeobecných súdov\nústavný súd považuje ešte pred samotným prieskumom napadnutého rozsudku krajského\nsúdu za žiaduce tiež pripomenúť, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\nnie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPreto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\n\n16\n\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok\nporušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02 atď.).\nV nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd v súvislosti s námietkami\nsťažovateľa smerujúcimi proti napadnutému rozsudku krajského súdu v prvom rade\nkonštatuje, že z obsahu tohto rozsudku zjavne vyplýva, že odvolací súd primerane reagoval\nna všetky námietky sťažovateľa týkajúce sa nedostatočnej špecifikácie skutku kladeného mu\nza vinu v obžalobe, ako aj na námietku spochybňujúcu vierohodnosť výpovede poškodenej\na v tej súvislosti aj sťažovateľom požadované vykonanie opakovaného výsluchu\npoškodenej. Rovnako sa krajský súd podľa názoru ústavného súdu dostatočným, a teda\nústavne akceptovateľným, spôsobom zaoberal aj námietkami týkajúcimi sa hodnotenia\nznaleckých posudkov a celkového hodnotenia vykonaného dokazovania.\nNa podporu uvedených záverov ústavný súd považuje za vhodné poukázať na\nrelevantné časti argumentácie krajského súdu. Krajský súd v úvodnej časti napadnutého\nrozsudku poukázal «na svoje predchádzajúce rozhodnutie, sp. zn. 23 To/128/2013 zo dňa\n10. februára 2014. Týmto rozhodnutím bol predchádzajúci odsudzujúci rozsudok súdu\nprvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, d, d/, ods. 2 Tr. por. zrušený v celom rozsahu\na vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Už v rámci tohto\npredchádzajúceho rozhodnutia sa z podnetu odvolania obžalovaného senát odvolacieho\nsúdu zaoberal najmä skutkovými zisteniami, pričom pôvodne súd prvého stupňa dospel\nk záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný\nmanželku\n\n„týral“ nielen svoju\n\n, ale aj ich spoločné dve maloleté deti. Už vtedy sa\n\nodvolací súd v zásade stotožnil s týmito skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, pričom\nale vyslovil najmä iný právny názor na to. či konanie obžalovaného voči deťom naplnilo\nzákonné znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/,\nods. 2 písm. d/ Tr. zák.\nV tejto súvislosti najmä vzhľadom na to, že konanie obžalovaného voči svojim dvom\nmaloletým deťom nenaplnilo znaky týrania, ako zlého zaobchádzania so zverenou osobou,\n\n17\n\nktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, ktoré zároveň táto osoba pociťuje\nako ťažké príkorie (vzniká z hrubosti, bolestivosti alebo bezohľadnosti páchateľa), senát\nodvolacieho súdu rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil. V súvislosti s tým\nodvolací súd poukázal aj na možnú pohnútku konania obžalovaného, keď zjednodušene\npovedané nešlo o „týranie“ detí, ale o ich „výchovu“ nie celkom adekvátnymi\nprostriedkami, avšak mimo rámce trestnej zodpovednosti. Vo vzťahu k maloletým deťom sa\ntaktiež jednoznačne nepreukázalo, že v dôsledku konania obžalovaného bolo spôsobené\njeho deťom fyzické alebo psychické utrpenie.\nSúčasne však senát odvolacieho súdu už v tomto zrušujúcom rozhodnutí konštatoval,\nže na základe vykonaného dokazovania mohol súd prvého stupňa vo vzťahu k poškodenej\nuzavrieť, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a tento vykazuje znaky\nžalovaného zločinu. Vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie bolo\npritom urobené najmä z dôvodu, aby bolo vyhovené obhajobným návrhom obžalovaného na\ndoplnenie dokazovania. Už tu však odvolací súd uviedol, že ak nedôjde k podstatnej zmene\nskutkových okolností bude musieť súd prvého stupňa rozhodnúť v súlade s vyššie uvedenými\nprávnymi názormi.».\nV nadväznosti na citované sa krajský súd vyjadril v napadnutom rozsudku aj\nk aktuálnym odvolacím námietkam sťažovateľa, pričom najmä uviedol:\n«... Pokiaľ ide o procesné chyby, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Pokiaľ\nobžalovaný namietal, že poškodená nepreložila dôkazy na podporu svojich tvrdení, k tomu\nje potrebné uviesť, že v trestnom konaní (s výnimkou náhrady škody), nie je dôkazné\nbremeno pred súdom na poškodenej, ale na prokurátorovi. Z výpovedí poškodenej\nv prípravnom konaní pritom ale vyplynul okruh dôkazov, ktoré môžu podporiť jej tvrdenia\n(výsluchy maloletých detí, svedkyňa\n\n). Námietka obhajcu, že\n\npoškodená pri svojom druhom výsluchu použila písomné poznámky, pričom táto výpoveď\n„kopíruje“ znenie skutkovej podstaty (jednotlivých alineí) predmetného zločinu, je taktiež\nirelevantná. Aj z výpovede svedkyne\n\nvyplýva, že poškodenej\n\nporadila, aby, si o „útokoch“ manžela začala viesť denník. Pritom jednotlivé objektívne\nkonania páchateľov sú v ustanovení § 208 ods. I Tr. zák. popísané na základe skúseností,\nvyplývajúcich z najčastejšie opakujúcich sa spôsobov „týrania“ blízkych a zverených osôb.\n\n18\n\nOpakovane sa ďalej senát odvolacieho súdu nestotožňuje s procesnou námietkou, podľa\nktorej by súd svoj záver o „devastácii“ poškodenej nemohol oprieť aj o vlastné pozorovanie\nna hlavnom pojednávaní osoby poškodenej trestnou činnosťou. Práve naopak, osobný\nkontakt súdu nielen s poškodenými, ale aj obžalovanými a svedkami častokrát umožňuje\nsúdu urobiť správny záver nielen o ich vieryhodnosti, ale aj o následkoch trestnej činnosti.\nTaktiež poukaz obhajcu na ustálenú súdnu prax z pohľadu judikatúry, keď jediný priamy\ndôkaz, o ktorého objektívnosti sú pochybnosti, nepostačuje pre záver o vine obžalovaného,\nsa na tento prípad nevzťahuje. V tomto prípade, ako priamy usvedčujúci dôkaz nebola vzatá\ndo úvahy len výpoveď poškodenej, ale aj výpovede ďalších priamych svedkov - maloleté deti\npoškodenej a obžalovaného. Taktiež následok na poškodenej v podobe „syndrómu týranej\nženy“ bol preukázaný priamym dôkazom - znaleckým posudkom. Naviac, ako vyplynie\nz nižšie uvedeného, ani odvolací súd nemal pochybnosti o objektivite výpovede poškodenej.\nK ďalšej procesnej námietke obhajcu v tom, že rozsudok súdu prvého stupňa bol\npôvodne zrušený aj podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por., čo sa ale neprejavilo\nv novom konaní pred súdom prvého stupňa, vo vzťahu k „týraniu“ manželky, senát\nodvolacieho súdu uvádza, že tieto dôvody pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa sa\ntýkali predovšetkým najmä tých častí skutkovej vety rozsudku, ktoré sa vzťahovali „týrania“\nmaloletých detí a nie manželky. Napokon procesná námietka, týkajúca sa určitej\n„zhodnosti“ písomného odôvodnenia pôvodného a neskoršieho rozsudku súdu prvého\nstupňa, je taktiež nie tak významná, že by spochybňovala správnosť výroku o vine.\nTu je potrebné uviesť, že už pôvodne sa v skutkovej vete podrobnejšie popisovalo „týranie“\nmanželky, vrátane následného odôvodnenia, pričom zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu\nv tejto časti skutkové zistenia súdu prvého stupňa prakticky potvrdil. Zopakovanie\nodôvodnenia z pôvodného rozsudku bolo potom na mieste.»\nKrajský súd sa zaoberal aj odvolacími námietkami sťažovateľa smerujúcimi proti\nskutkovým\n\nzisteniam\n\nsúdu\n\nprvého\n\nstupňa,\n\nktoré\n\nsťažovateľ\n\npovažoval\n\n«za\n\nnepreskúmateľné, vzhľadom na všeobecné formulácie jednotlivých „aktov“ týrania», a preto\npožadoval\n\nich\n\nkonkretizáciu\n\nopakovaným\n\nvýsluchom\n\npoškodenej.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv napadnutom rozsudku zdôraznil, že sa s týmito námietkami nestotožňuje, pričom poukázal\nna «... § 163 ods. 3 Tr. por. výrok rozsudku, ktorým sa obžalovaný uznáva vinným, musí z\n\n19\n\nhľadiska skutkových zistení (tzv. skutková veta) obsahovať miesto, čas a spôsob spáchania\ntrestného činu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutková veta má obsahovať okrem\niného najmä tie údaje, ktoré zakladajú jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného činu.\nNamietaný nedostatok v popise konania (objektívna stránka trestného činu) obžalovaného\nneobstojí, pretože v skutkovej vete popisované konanie obžalovaného zodpovedá\npožiadavkám jasnosti, zrozumiteľnosti a stručnosti. Takto popísané konanie obžalovaného\npritom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva jednak už z obsahu trestného oznámenia\npoškodenej, kde táto jednak popísala obžalovaného ako agresívneho, panovačného,\nvulgárneho (až perverzného), emočne nestabilného, podozrievaného. Z jeho konaní\nuvádzala škrtenie, hádzanie o nábytok, úder päsťou do brady, vulgárne nadávky až\nperverzné, vyhrážanie sa krvavým spôsobom, odopierame hygieny, vykonávanie telesnej\npotreby pod kontrolou, budenie počas spánku, zlé chovanie voči deťom. Poškodená aj pri\nsvojom prvom výsluchu dňa 09. 06. 2011 vypovedala o: nepredvídateľných a\nnevyprovokovaných záchvatoch zúrivosti, o verbálnej a fyzickej agresivite, atmosfére\nstrachu v rodine, stopovanie po minútach, ubližovanie pred deťmi, strachu o bezpečie, život\na zdravie seba a detí, presnom harmonograme, kedy môžu ísť na záchod a do kúpeľne. O\npsychických útokoch poškodená uviedla, že boli dennodenné.\nNa základe takéhoto výsledku dokazovania, pokiaľ ide o obsah výpovede poškodenej,\nodvolací súd nepovažoval, a to aj vzhľadom na povahu ostatných usvedčujúcich dôkazov\npotrebné znovu vypočúvať poškodenú\n\nku ďalšej konkretizácií\n\nkonania obžalovaného, ktorým bola týraná. Tu nemohol senát odvolacieho súdu\nprehliadnuť ani všeobecnú povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu chrániť\nobete trestných činov pred tzv. druhotnou viktimáciou (druhotné následky na poškodenom\npo spáchaní trestného činu, napr. nevhodný postup orgánov činných v trestnom konaní,\nzľahčovanie zľahčovanie a nesprávna reakcia sociálneho prostredia, vyhrážanie sa\npáchateľa). Pritom aj z vyššie uvedeného písomného vyjadrenia poškodenej k odvolaniu\nobžalovaného jednoznačne vyplýva, že poškodená\n\nznačne „trpela“\n\naj v priebehu trestného stíhania obžalovaného, keď uviedla, že za to, že sa odvážila\nprehovoriť a požiadať štát o ochranu, musí okrem strachu znášať zo strany obžalovaného\npoškodzovanie svojho mena a vážnosti u spoluobčanov, v zamestnaní, rodinných vzťahov,\n\n20\n\ndlhodobé prenasledovanie spôsobom, ktorý podstatne zhoršuje kvalitu jej života a života jej\ndetí.».\nKrajský súd sa v napadnutom rozsudku vyjadril aj k sťažovateľom spochybňovanej\nvierohodnosti poškodenej a jeho návrhom na doplnenie znaleckého dokazovania, pričom\nv tejto súvislosti v prvom rade pripomenul, že «predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie\nodvolacieho súdu nemožno chápať tak, že je založené na pochybnostiach o vieryhodnosti\ntejto poškodenej. Práve naopak, jej vieryhodnosť tu spochybnená nebola, len sa konajúce\nsúdy nestotožnili s jej „názorom“, že obžalovaný aj deti „týral“ spôsobom, ktorý zakladá\nznaky predmetného trestného činu. Vieryhodnosť obsahu výpovede bola pritom\nv podstatných bodoch potvrdená ďalšími priamymi svedkami - maloletými deťmi. Tieto\nvypovedali vo veku 9 rokov a 7 rokov, pričom vzhľadom na ich vek a obsah ich výpovedí\ndostatočne charakterizujú správanie sa otca v rodine, nielen k ním, ale aj k ich matke.\nMaloleté deti vypovedali, že: s ocinom je občas dobre, občas zle, ocino je chvíľu dobrý,\nnormálny, potom mu preskočí, ocino zle zaobchádzal s nami, pretože často kričal, nadával\na bil ich. Okrem toho deti vypovedali priamo aj o správaní sa otca k ich mame: otec udieral\nmamu aj opakovane, hodil mamu do skrine, zlomil jej necht na ruke, keď prišli policajti,\nnerváčil a vyvalil dvere, mamina hovorila, že ju v noci budil.».\nVo vzťahu k doplneniu znaleckého dokazovania („za účelom a zistenia\nvieryhodnosti poškodenej\n\n“) krajský súd v napadnutom rozsudku\n\nuviedol, že «znalecké dokazovanie nie je jediný prostriedok k preukázaniu vieryhodnosti\nsvedka. Spravidla je takéto dokazovanie vykonávané u maloletých detí. U dospelých\nsvedkov je to potrebné najmä v tých prípadoch, kedy z ďalších okolností (napr. z osoby\nsvedka, rozdielne skutkové zistenia), vzhľadom aj na význam svedeckej výpovede vyplynú\npochybnosti o objektivite svedkom uvádzaných okolností. Už vyššie bolo pritom naznačené,\nže v základnej rovine maloleté deti potvrdili výpoveď poškodenej, ktorá vypovedala\no obžalovanom - svojom manželovi ako o „tyranovi“. Výrazové prostriedky detí\nsamozrejme boli v tomto smere iné, avšak výpoveď svojej matky o tom, ako sa otec správa,\nv rodine potvrdzovali. Tu pritom nemožno opomenúť tie okolnosti, že deti „príkorie“, ktoré\nspôsoboval ich otec ich mame, nemuseli zaregistrovať, resp. ako také vnímať.\n\n21\n\nĎalšie doplnenie znaleckého dokazovania preto senát nepovažoval za potrebné,\npričom k vieryhodnosti poškodenej senát odvolacieho súdu nemohol prehliadnuť\na vyhodnotiť písomné vyjadrenie poškodenej k odvolaniu obžalovaného, keď táto\nuviedla: ... Neexistuje racionálne zdôvodnenie, prečo by dobrovoľne toto všetko (dôsledky\npre poškodenú v trestnom konaní) podstupovala, keby neverila, že pravda vyjde najavo a\nvinník bude potrestaný.\nAni výsledky znaleckého dokazovania znalcom\nz odvetvia traumatológie nespochybnili vieryhodnosť poškodenej, keď znalec sa vyjadroval\nlen vo všeobecnej teoretickej rovine. Zranenia poškodenej predtým neboli objektivizované\nbezprostrednými lekárskymi vyšetreniami, pričom ale protiprávne konania obžalovaného\ninak nemali spočívať v intenzívnom brachiálnom násilí. Znalec k tomu uviedol, že ľahšie\nformy pomliaždenia, spôsobené slabou intenzitou vedeného násilia, či už údermi, škrtením,\nvykrúcaním rúk, ktoré popisovala svedkyňa a ktoré mali byť vedené voči nej, pokiaľ nie sú\ntieto zranenia po ich vzniku objektivizované, s odstupom času sa zo súdno-znaleckého\nhľadiska nedajú potvrdiť ani vylúčiť.».\nKrajský súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k správnosti zisteného skutkového\nstavu poukázal popri priamych dôkazoch (výpovede poškodenej a maloletých detí) aj na\nnepriame\n\ndôkazy,\n\nku\n\nktorým\n\nzaradil\n\n«najmä\n\nhodnotenie\n\nosoby\n\nobžalovaného\n\nzamestnávateľom práve z obdobia, kedy páchal trestnú činnosť domáceho násilia\nza „zatvorenými dverami“. Tento pracovný posudok (č. l. 206) bol vypracovaný priamym\nnadriadeným obžalovaného, pričom významným tu je už poznatok, že inak dobré správanie\nv práci sa začalo postupne meniť od roku 2005 (rovnaké obdobie ako uvádzala poškodená\no zmene správania obžalovaného v rodine). V závere hodnotenia je uvedené, že obžalovaný\nje síce medicínsky erudovaný, ale konfliktogénny a nepohodový\nspolupracovník. Z posudku ďalej vyplýva, že v zložitejších situáciách nedokázal vystupovať\nslušne a rozvážne. Pri pohovoroch všetko popieral a bol nesebakritický. Okrem iných\nsa vyhrotili v tom období vzťahy medzi ním a vrchnou sestrou oddelenia, ktorá ako jeden\nz dôvodov, prečo opúšťala v januári 2011 (vrcholilo protiprávne konanie obžalovaného\nv rodine) pracovisko, udávala psychické traumy, ktoré jej spôsoboval práve\npri riešení prevádzkových záležitostí.\n\n22\n\nSenát odvolacieho súdu tu poukazuje jednak na časovú kontinuitu zmien v správaní\nobžalovaného (doma a na pracovisku), ako aj na veľmi podobný jeho charakter správania\nsa (blízke osoby a spolupracovníci). Napokon aj spôsobené následky sú si veľmi podobné\n(syndróm týranej ženy a psychické traumy podriadenej).\nNaviac aj ďalšie nepriame dôkazy v podobe znaleckej činnosti jednak preukazujú\nspôsobený následok na poškodenej, ale najmä charakterizujú osobu obžalovaného\nz psychologického aj psychiatrického pohľadu, ako osobu, ktorej konanie, ktoré je\npredmetom tohto trestného stíhania, nie je cudzie. Zo znaleckých posudkov k osobe\nobžalovaného bolo možné v súhrnne uzavrieť, že „povahové vlastnosti“ obžalovaného\nz hľadiska možného nefyzického násilia vzájomne korešpondujú, najmä pri záťažových\nstresových a konfliktných situáciách. Fyzická agresivita však u neho nevystupuje\ndo popredia, aj keď vo vystupňovaných, záťažových situáciách (afektívne, emočné\nvystupovanie) znalci nevylúčili ani takúto agresivitu. Aj v znaleckom posudku z klinickej\npsychológie dospelých ktorý zadovážil obžalovaný, je síce uvedené, že tento z hľadiska\nsprávania sa k blízkym osobám nie je typický agresor - tyran. Na druhej stane aj v tomto\nznaleckom posudku je z hľadiska osobnosti obžalovaného uvedené, že je egocentricky\na subjektivisticky disponovaný, vzťahovačný k okoliu, výraznejší v stresových a konfliktných\nsituáciách.\nNapokon medzi významné usvedčujúce - nepriame dôkazy svedčí aj obsah výpovede\nsvedkyne, ktorá je kolegyňa ako poškodenej, tak aj obžalovaného. Svedkyňa\nna hlavnom pojednávaní podrobne vypovedala, ako sa jej od roku 2008 začala\npoškodená zverovať s príkoriami, ktoré jej doma spôsobuje obžalovaný. Táto svedkyňa\npritom dospela k názoru, že poškodená\n\nsi ani neuvedomuje\n\nzávažnosť situácie v rodine, keď táto je týranou osobou. Táto svedkyňa pritom aj na\npracovisku osobne videla agresívne správanie obžalovaného v práci (napr. kričanie na\npacienta, ako keby bol v afekte, obdobne aj ku kolegom, nadriadeným a personálu\nnemocnice).\nNa základe vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so skutkovými\nzávermi súdu prvého stupňa, ktoré vyplývajú z priamych dôkazov a sú bez akýchkoľvek\npochybností podporované viacerými nepriamymi dôkazmi.».\n\n23\n\nV ďalšej časti napadnutého rozsudku krajský súd vo vzťahu k „vytýkanej chybe,\ntýkajúcej sa právnej kvalifikácie, z pohľadu nepreukázania a nenaplnenia znaku - páchanie\ntrestnej činnosti dlhší čas“ uviedol, že «... tento znak zo skutkovej vety rozsudku\njednoznačne vyplýva. Poškodená presne a presvedčivo časovo vymedzila vyššie uvedené\nsprávanie obžalovaného od roku 2005, keď sa narodil mladší syn\nzlého správania sa obžalovaného potvrdzuje aj svedkyňa\n\n. Obdobie 4 rokov\n.\n\nAj z pracovného posudku vyplýva, že obžalovaný mal „vzťahové“ problémy v práci v\nrokoch 2005 až 2011.\nPre naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty v podobe závažnejšieho spôsobu\nkonania podľa § 138 písm. d Tr. zák. - páchanie trestnej činnosti po dlhší čas sa vyžaduje,\naby trestná činnosť bola páchaná tak dlhú dobu, že to výrazne prekračuje obvyklú dobu\npáchania tej ktorej trestnej činnosti. Pri zločine týrania blízkej a zverenej osoby podľa\n§ 208 Tr. zák., vzhľadom aj na naplnenie znaku následku v podobe fyzického a psychického\nutrpenia, považuje senát odvolacieho súdu ako obvyklú dobu, dobu do dvoch rokov. Preto\nčas, ktorý trojnásobne túto obvyklú dobu presahuje, je nutné považovať za dlhší čas tak.\nAko to má na mysli ustanovenie § 138 písm. c/ Tr. zák.\nZ týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu obžalovaného, smerujúceho proti výroku\no vine nevyhovel.\nInú situáciu zistil odvolací súd pri preskúmavaní výroku o treste. Je nutné prisvedčiť\nnámietke obhajcu už v tom, že súd prvého stupňa znovu uložil obžalovanému rovnaký trest\nodňatia slobody, ktorý vo výmere 4 rokov je zo zákona nepodmienečný, ako v pôvodnom\nrozsudku. Súd prvého stupňa takto postupoval napriek tomu, že oproti pôvodnému rozsudku\nbol v novom rozsudku vypustený jeden kvalifikačný znak podľa § 208 ods. 2 písm. d/\ns poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. - spáchanie trestného činu na viacerých osobách.\nK tomu ďalej senát odvolacieho súdu uvádza, že ako z písomného vyjadrenia poškodenej,\ntak aj z konečného návrhu splnomocnenca poškodenej na verejnom zasadnutí vyplýva\nzáujem na splnení ochrannej funkcie trestu. Splnomocnenec výslovne uviedol, že pre prípad\nuloženia trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu je potrebné uložiť\nobžalovanému primerané povinnosti a obmedzenia zabezpečujúce ochranu jej a maloletých\ndetí.\n\n24\n\nVzhľadom na to, že súd prvého stupňa použil pri ukladaná trestu mimoriadne\nzmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. (odvolanie bolo podané len v prospech\nobžalovaného) sadzba trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti 7 rokov až 15 rokov\nsa zmenila s poukazom aj na § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody\nod 2 rokov do 15 rokov. Senát odvolacieho súdu je pritom toho názoru, že pri sadzbe trestu\nodňatia slobody, ktorý je možné podmienečne odložiť, musí súd primárne skúmať,\nči uloženie takéhoto trestu nebude v súlade so zásadami pre ukladanie trestu podľa § 34\nTr. zák. najmä z pohľadu účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je namieste,\nnajmä v prípade, že obžalovaný je bezúhonnou osobou a pred súdom sa za trestný čin\nzodpovedá prvýkrát. Ukladanie výchovných trestov je pritom účelné práve v takýchto\nprípadoch, keď súd ešte nemá poznatky o tom, že by takýto trest na jeho prevýchovu\nnepostačoval.\nVýrazne v prospech osoby obžalovaného\n\nsvedčí druhý\n\npracovný posudok, z ktorého vyplýva, že v dobe po spáchaní trestnej činnosti dňa\n17. 05. 2013 dosiahol obžalovaný na pracovisku pozíciu\n. K práci pristupuje zodpovedne a je spoľahlivý pri plnení pracovných\núloh. Je aktívny aj nad rámec svojich pracovných povinností. V poslednom období je\nmimoriadnej aktívny a dôležitý pre kliniku. So svojimi kolegami a podriadenými vychádza\ndobre, vyžaduje spoľahlivú a zodpovednú prácu. Tento posudok teda hovorí o podstatnej\nzmene správania sa obžalovaného v práci po tom, čo proti nemu bolo začaté trestné\nstíhanie oproti dobe, keď doma páchal trestnú činnosť. Je to možné hodnotiť ako významnú\nsebareflexiu k lepšiemu v správaní sa obžalovaného, na čom nič nemení to, že obžalovaný\nspáchanie trestnej činnosti popieral. Uloženie trestu odňatia slobody spojeného s jeho\nvýkonom by prerušilo toto snaženie obžalovaného výrazne byť v práci spoločensky\nprospešný.\nZ takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd o treste tak, ako je to uvedené vo\nvýrokovej času tohto rozsudku. Skúšobnú dobu troch rokov, za súčasného dohľadu\nprobačným a mediačným úradníkom, považuje odvolací súd za dostatočne dlhú, aby\nobžalovaný mohol preukázať, že v budúcnosti mieni viesť riadny život. Inak mu hrozí výkon\npomerne citeľného trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov. Zároveň je senát\nodvolacieho súdu toho názoru, že uložený zákaz, obžalovanému priblížiť sa k poškodenej,\n\n25\n\nje spôsobilý zabezpečiť jej ochranu. Tento zákaz sa samozrejme nevzťahuje na priblíženie\nsa k poškodenej, a to na základe realizácie rozhodnutia príslušných štátnych orgánov,\npokiaľ pôjde o styk obžalovaného s jeho maloletými deťmi.».\nVychádzajúc predovšetkým z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že krajský súd\njasne a logicky vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy, vysvetlil, prečo nevyhovel návrhom\nobhajoby na doplnenie dokazovania, a zrozumiteľne sa vyjadril aj k dostatočnej špecifikácii\nkonania sťažovateľa obsiahnutého v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku. Rovnako\njasne a zrozumiteľne, majúc oporu v ustanoveniach Trestného zákona, krajský súd\nzdôvodnil druh a výšku trestu a obmedzení uložených sťažovateľovi. Za týchto okolností\nspôsob, akým sa krajský súd vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa, ktoré\nzopakoval aj v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu, nezakladá žiaden dôvod na to, aby\nústavný súd po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti reálne mohol vysloviť porušenie\nsťažovateľom označených práv garantovaných ústavou a dohovorom. Napadnutý rozsudok\nkrajského súdu teda podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať z hľadiska\nsťažnostných námietok sťažovateľa za nedostatočne odôvodnený alebo arbitrárny\na nezlučiteľný s aplikovanými ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku,\nčo zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nNa základe uvedeného ústavný súd časť sťažnosti smerujúcu proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom\n\nsúde\n\npre\n\nnedostatok\n\nsvojej\n\nprávomoci,\n\nako\n\naj\n\nz dôvodu\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti.\nII.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv garantovaných\nústavou a dohovorom napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ vo svojej\nsťažnosti v zásade neformuluje žiadne konkrétne námietky a len všeobecne konštatuje, že\n„Zásadne nesprávne a neakceptovateľne mal najvyšší súd Slovenskej republiky za to,\nže súdom I. stupňa bol správne zistený skutočný stav veci.“.\n\n26\n\nVzhľadom na všeobecný charakter sťažnostnej námietky sťažovateľa smerujúcej\nproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd po preskúmaní rozhodnutia\ndovolacieho súdu (podstatné časti jeho odôvodnenia sú citované v časti I tohto uznesenia,\npozn.), odkazujúc na svoj v časti II.1 tohto uznesenia už vyjadrený záver, v zmysle ktorého\nkrajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom zistil v trestnej veci sťažovateľa skutkový\nstav, dospel k záveru, že neexistuje relevantný dôvod na to, aby bolo napadnuté uznesenie\nz ústavného hľadiska spochybňované. Naopak, ústavný súd považuje napadnuté uznesenie\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\npožadovaným\n\nspôsobom\n\nodôvodnené\n\na z ústavného\n\nhľadiska\n\nakceptovateľné a udržateľné.\nVo vzťahu k sťažovateľom namietanej skutočnosti, že najvyšší súd sa v napadnutom\nuznesení meritórne nezaoberal jeho námietkou smerujúcou proti porušeniu jeho základného\npráva na zákonného sudcu garantovaného v čl. 48 ods. 1 ústavy (resp. aj čl. 6\nods. 1 dohovoru), ústavný súd konštatuje, že ani táto skutočnosť nemôže spochybniť\nústavnú konformnosť napadnutého uznesenia. Z napadnutého uznesenia totiž vyplýva,\nže sťažovateľ uplatnil túto námietku až v dovolacom konaní, hoci mu bola známa už skôr,\nčo s odkazom na § 371 ods. 4 Trestného poriadku odôvodňuje, že najvyšší súd sa ňou\nnemusel a ani nemohol zaoberať [aj napriek tomu, že by inak bola spôsobilým dovolacím\ndôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pozn.]. Rovnako sa touto\nnámietkou nemôže zaoberať ani ústavný súd, a to vzhľadom na už spomínaný princíp\nsubsidiarity, ktorý vylučuje, aby sa ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy zaoberal s takou námietkou sťažovateľa, ktorú mohol a mal uplatniť\nuž v konaní pred okresným súdom, resp. najneskôr v odvolacom konaní.\nNa základe uvedeného ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj túto časť sťažnosti sťažovateľa z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\n\n27\n\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. januára 2017\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "skutkový stav veci-zistenie", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "trestný čin-skutková podstata"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "5cf9da07-4907-4ecf-8ad4-2cea537502bc:c6958e38-87be-454b-922f-39ff11a2bd04", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112010811.3", "spisova_znacka": "23To/92/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/92/2014 z 16. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-09-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112010811.3"}, {"guid": "6e377a83-ffce-4b04-86c5-4e0b57438da7:2afd417a-30f2-4d88-bf75-a5343165c421", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112010811.2", "spisova_znacka": "23To/128/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/128/2013 z 9. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112010811.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:93734cd4-311b-4c8a-9f1c-9aef927f803b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.467.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 467/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.467.2026.1"}, {"guid": "ussr:2f343ea8-e712-4951-a3a0-8848cf5c004a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.354.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 354/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 354/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.354.2025.1"}, {"guid": "ussr:5487baf9-c1ec-4cee-a1e2-76568b2f25ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.608.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 608/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 608/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.608.2023.1"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:254ca9b9-e182-4bca-baa2-8b0e8a50130c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.344.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 344/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.344.2023.1"}, {"guid": "ussr:2fe0dd15-5b36-46c7-98a2-5082c2dfc2ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.520.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 520/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 520/2022 z 9. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.520.2022.1"}, {"guid": "ussr:d6d8768f-8e70-4ef9-9309-cdfb1e225a89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.212.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 212/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 212/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.212.2022.2"}, {"guid": "ussr:1d8466a7-1b13-4d0e-8b34-1e8097efd158", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.2.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2022 z 15. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.2.2022.1"}, {"guid": "ussr:381d3259-be2e-4de0-bcfd-1f141365e32c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.243.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 243/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.243.2022.1"}, {"guid": "ussr:97ce4f07-8799-4f12-abcc-2264f5f6dc4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.152.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 152/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 152/2022 z 17. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.152.2022.1"}, {"guid": "ussr:7d9c0f23-e0d0-4e3e-a6f8-a08e54a3738a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.40.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2022 z 26. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.40.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba848079-7b4b-4727-8f14-01bff759dbe6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.487.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 487/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 487/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.487.2021.1"}, {"guid": "ussr:cdba28c9-aa21-4407-ad46-8d985f9c73e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.454.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 454/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 454/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.454.2020.1"}, {"guid": "ussr:5ae9f64f-799d-4ead-a638-73f2a4a1762a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.303.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.303.2020.1"}, {"guid": "ussr:ce2faea5-ecbf-4b21-aa2c-453d3fe1a5ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.283.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 283/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 283/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.283.2020.1"}, {"guid": "ussr:e1674e93-cf93-4632-a236-fc6f792965c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.247.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 247/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 247/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.247.2020.1"}, {"guid": "ussr:91013f5e-083f-4553-aed2-0f140edca890", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2018 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2018.1"}, {"guid": "ussr:d5b07b79-c270-4120-a115-ffd0bd6bf913", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.145.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.145.2020.1"}, {"guid": "ussr:9b5e7666-2948-49e7-9d56-f7f1feba88bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.349.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.349.2019.1"}, {"guid": "ussr:db84ed56-1aa1-48f7-93c0-a03a4a7a051e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.363.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 363/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 363/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.363.2019.1"}, {"guid": "ussr:19c94249-d7f1-4e72-a70b-295c53b3c831", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.196.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 196/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 196/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.196.2018.2"}, {"guid": "ussr:adec0a1e-acbb-4541-a1d5-aef75765f274", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.235.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 235/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 235/2018 z 5. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.235.2018.1"}, {"guid": "e3ee4b97-c264-448c-b4f1-750328a44e60:e1f2ceca-3b56-4055-aa7b-0e70a424cd65", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7218010097.5", "spisova_znacka": "4To/12/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/12/2026 z 18. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7218010097.5"}, {"guid": "60b3e0b6-c2a0-456f-a9c4-ef2a6ad7076f:551739b1-4900-4c71-880a-a1b7530bb86e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2325010825.2", "spisova_znacka": "6To/8/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/8/2026 z 3. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2325010825.2"}, {"guid": "fea3b8cf-22fc-4b6a-abca-0b817ce9e352:a6579a97-2ebc-42b7-bc81-376cb8cbdf38", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2323010058.3", "spisova_znacka": "6To/78/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/78/2024 z 13. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2323010058.3"}, {"guid": "86b50d64-78b9-4618-8c1f-49ec996d73b3:6fad4c4f-1058-46ff-9265-c1d8686393d2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8319010787.2", "spisova_znacka": "1To/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/16/2024 z 6. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8319010787.2"}, {"guid": "ad0c02b0-9a51-49eb-aeeb-bf5c950a4ce5:c5705663-b6fd-4b2c-b9f5-8269ce85491a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6124010072.3", "spisova_znacka": "2To/23/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/23/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6124010072.3"}, {"guid": "846381a1-bf94-4b61-abdf-68f4511f08b1:546a404f-5087-4e4f-9e8d-1d349d32a646", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5824010027.1", "spisova_znacka": "2To/55/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/55/2024 z 20. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-08-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5824010027.1"}, {"guid": "a0a70cff-51df-4288-a147-63301deb4cd0:cc33ac3f-f403-4625-b09e-9f48b6011d10", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2025:6925010429.3", "spisova_znacka": "18T/67/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 18T/67/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2025:6925010429.3"}, {"guid": "6a7d8450-961d-4ffd-95e7-3fb6dd55093f:cb94aa98-946c-418e-ace2-3de127d9ada1", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2025:2123013018.7", "spisova_znacka": "35T/71/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/71/2023 z 9. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2025-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2025:2123013018.7"}]}