{"guid": "ussr:937131a8-a745-462c-83e7-34b53dc3a9cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.448.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 448/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 448/2017 z 6. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 448/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.448.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-07-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/937131a8-a745-462c-83e7-34b53dc3a9cc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.448.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.448.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.448.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 448/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners,\ns. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 25/2015, 4 Co 26/2015, 4 Co 27/2015\nz 8. júla 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 121/2016,\n3 Cdo 122/2016 z 13. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. decembra 2016 včas doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru\n\no ochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n4 Co 25/2015, 4 Co 26/2015, 4 Co 27/2015 z 8. júla 2015 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 121/2016, 3 Cdo 122/2016\nz 13. októbra 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým v spore o náhradu škody za\nnezákonný postup Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) krajský súd zamietol\nžalobu sťažovateľa a najvyšší súd odmietol dovolanie podané z dôvodu odňatia možnosti\nkonať pred súdom na základe argumentácie, že nepreskúmateľnosť nezakladá tento dôvod\nprípustnosti dovolania.\n2. Sťažovateľ je investorom, členom Družstva ‒ Podielové družstvo slovenské\ninvestície, Poľná 1, Bratislava, na ktoré bol vyhlásený konkurz (ďalej aj „družstvo“).\nZ tohto dôvodu prišiel s mnohými ďalšími členmi družstva o úspory. Sťažovateľ žaloval\nNBS o náhradu škody za nesprávny postup v bankovom dohľade. Okresný súd\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 12 C 182/2011 z 19. novembra\n2004 žalobu sťažovateľa zamietol a krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil s tým, že\nsťažovateľ nepreukázal, že by NBS zanedbala bankový dohľad spôsobom, ktorý jej vytýkal\nsťažovateľ, teda žalobca. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré\nbolo odmietnuté ako neprípustné, pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespadá pod\nzmätočný dôvod odňatia možnosti konať pred súdom.\n3. Konkrétnejšie možno uviesť, že sťažovateľ sa pred všeobecnými súdmi domáhal\ntoho, aby okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 7 333,66 €\ns príslušenstvom ako náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad Podielovým družstvom\nslovenské investície. Sťažovateľ poukázal na to, že bol členom družstva, ktoré od svojich\nčlenov zhromažďovalo peňažné prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle\nzákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 566/2001 Z. z.“). Družstvo pritom využívalo služby obchodníka s cennými\npapiermi – spoločnosti Capital Invest, o. c. p. (ďalej len „OCP“). NBS mala podľa zákona\nč. 566/2001 Z. z. a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 747/2004\n2\n\nZ. z.“) vykonávať dohľad nad družstvom a OCP, jej postup ale nebol riadny. NBS podľa\nsťažovateľa vedela o nedostatkoch v ich činnosti, neprijala ale včas účinné opatrenia na ich\nodstránenie a na hroziacu škodu neupozornila ani družstvo, ani jeho členov. Pokiaľ by NBS\nriadne vykonávala bankový dohľad, boli by finančné prostriedky sťažovateľa nielen\nchránené, ale aj zhodnotené. V dôsledku zanedbania náležitého bankového dohľadu mu\nvznikla škoda, za ktorú podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č.\n514/2003 Z. z.“) zodpovedá štát.\n4. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že NBS sa v súdnych konaniach bránila tým, že\nnezanedbala bankový dohľad a sťažovateľ sa svojich práv mal domáhať v konkurznom\nkonaní vyhlásenom na družstvo uznesením okresného súdu sp. zn. 3 K 95/2010 z 11. apríla\n2001. Ako investor totiž musel vedieť, že s investíciou peňažných prostriedkov do činnosti\ndružstva je spojené riziko a orgány dohľadu mohli vykonávať dohľad len v zákonom\nvymedzenom a limitovanom rozsahu. NBS bola až s účinnosťou od 1. júna 2010 oprávnená\ndohliadať aj na to, či sa dodržiava schválený prospekt investície. Družstvo samo dlho\nnesignalizovalo žiadne obavy z činnosti OCP; až 5. apríla 2010 požiadalo o preskúmanie\npostupu OCP a o vykonanie dohľadu na mieste. NBS najskôr rozhodnutím o predbežnom\nopatrení uložila OCP povinnosť zdržať sa bez súhlasu NBS nakladania s majetkom klientov\na neskôr rozhodnutím z 21. decembra 2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie\ninvestičných služieb [§ 156 ods. 2 písm. a) zákona č. 566/2001 Z. z.]. Napokon rozhodnutím\nz 30. mája 2011 NBS zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt.\n5. Okresný súd rozsudkom č. k. 12 C 182/2011-506 z 19. novembra 2014 (i) zamietol\nnávrh sťažovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie,\n(ii) zamietol žalobu a (iii) žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Výrok rozhodnutia\nvo veci samej odôvodnil neopodstatnenosťou žaloby danou tým, že NBS nezanedbala\nbankový dohľad, v dôsledku čoho sťažovateľ nemá právo na náhradu škody v zmysle\nzákona č. 514/2003 Z. z. Výrok tohto rozsudku vo veci samej napadol žalobca odvolaním.\nOkresný súd uznesením č. k. 12 C 182/2011-534 zo 17. decembra 2014 uložil sťažovateľovi\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok (vo výške 20 €) za odvolanie. Toto uznesenie napadol\nodvolaním. Okresný súd uznesením č. k. 12 C 182/2011-536 zo 17. decembra 2014 uložil\n3\n\nžalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok (vo výške 36,40 €) za vyhotovenie rovnopisov\nelektronických podaní. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie. Z tohto dôvodu\nmá rozsudok krajského súdu, jeden akt, tri spisové značky.\n6. Krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 4 Co 25/2015, 4 Co 26/2015,\n4 Co 27/2015 z 8. júla 2015 (i) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, (ii)\nuznesenie okresného súdu č. k. 12 C 182/2011-534 zo 17. decembra 2014 potvrdil, (iii)\nuznesenie okresného súdu č. k. 12 C 182/2011-536 zo 17. decembra 2014 potvrdil. Výrok,\nktorým potvrdil napadnutý rozsudok, odôvodnil vecnou správnosťou skutkových\na právnych záverov súdu prvej inštancie. Na odôvodnenie výrokov potvrdzujúcich\nnapadnuté uznesenia uviedol, že podaním odvolania a vyhotovením rovnopisov\nelektronických podaní vznikla sťažovateľovi poplatková povinnosť, pričom na tom nič\nnemení skutočnosť, že v čase podania žaloby bolo konanie v tejto veci oslobodené od\nplatenia súdnych poplatkov.\n7. Proti výrokom 1 a 2 uvedeného rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ\ndovolanie s tým, že mu súdy odňali možnosť konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Podľa jeho názoru sú rozhodnutia súdov\nnepreskúmateľné a založené na nedostatočných skutkových zisteniach a ich nesprávnom\nprávnom posúdení. Opätovne vyslovil presvedčenie, že jeho finančná ujma je výsledkom\nzanedbania povinností NBS. Dovolanie v časti smerujúcej proti výrokom rozsudku\nodvolacieho súdu o súdnych poplatkoch odôvodnil tým, že súdy nesprávne rozhodli\no poplatkovej povinnosti, lebo v čase podania žaloby bolo konanie o náhradu škody podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. oslobodené od súdneho poplatku. Žiadal rozsudok v napadnutých\nvýrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n8. Najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní zohľadnil vzájomnú koreláciu ustanovení\n§ 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a konštatoval, že\nnová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych\nnoriem (pozri § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok dovolaní podaných pred\núčinnosťou Civilného sporového poriadku, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016\n(pozri § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1. júla 2016\n\n4\n\núčinnej právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní\nnemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými\ndôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri\ndovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty\na legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný\nzákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (pozri tiež závery vyjadrené\nv rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 36/95). Rozsudok krajského súdu tak\npreskúmal na základe ustanovení § 237 a § 238 OSP. Najvyšší súd tak napadnutým\nuznesením odmietol dovolanie sťažovateľa s tým, že vzhľadom na potvrdzujúce\nrozhodnutie krajského súdu je prípustnosť možná len na základe dôvodov zmätočnosti\npodľa § 237 OSP a že nepreskúmateľnosť v zásade nie je v rozsahu odňatia možnosti konať\npred súdom (R 2/2016).\n9. Podľa názoru sťažovateľa rozsudok krajského súdu je postavený na právnych\na skutkových záveroch, ktoré sú nepodložené a arbitrárne, a preto z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné. Zo strany najvyššieho súdu a krajského súdu sa tak\nnerešpektoval ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva, a to najmä\nv otázkach limitácie dohľadu zo strany NBS, nahrádzania zodpovednosti žalovanej\nprimárnou zodpovednosťou obchodníka s cennými papiermi voči družstvu, či družstva voči\nsťažovateľovi a subsidiarity uplatneného nároku voči žalovanej vo vzťahu k pohľadávke\nuplatnenej sťažovateľom v konkurznom konaní voči družstvu.\n10. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Cdo/121/2016, 3Cdo/122/2016 zo dňa 13.10.2016 a rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/25/2015, 4Co/26/2015,4Co/27/2015 zo dňa\n8.7.2015 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/121/2016,\n3Cdo/122/2016 zo dňa 13.10.2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n5\n\n4Co/25/2015, 4Co/26/2015, 4Co/27/2015 zo dňa 8.7.2015 sa zrušuje a vec sa vracia\nKrajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie.“\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\n13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\n\n6\n\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n14. Podstatou sťažnosti je námietka, že rozsudok krajského súdu vychádza z (i)\nneúplného dokazovania, (ii) je nepreskúmateľný a v konečnom dôsledku nie je (iii) vecne\nsprávny, a to v takej intenzite, že to odôvodňovalo prípustnosť a prípadne úspešné meritórne\nprerokovanie dovolania. Odmietnutím dovolania tak malo dôjsť k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu najvyšším súdom.\n15. Ústavný súd vníma spoločenskú citlivosť vecí, kde množstvo drobných\ninvestorov príde o svoje investície, čo mu však nesmie brániť rozhodovať v súlade s ústavou\na právom. Ústavný súd si z vlastnej rozhodovacej činnosti (II. ÚS 6/2017, II. ÚS 295/2017),\nako aj v právnych databázach všimol, že na všeobecných súdoch prebehlo množstvo\nobdobných konaní týkajúcich sa družstva a NBS, pričom žalobcovia v nich neboli úspešní.\n16. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť nie je dôvodná, pretože sťažovateľ\nv „kabáte“ (i) nepreskúmateľnosti, (ii) odňatia možnosti konať pred súdom, (iii) ba až\nextrémnej hmotnoprávnej svojvôle, ktoré sú všetky zakázané základným právom na súdnu\nochranu, v podstate polemizuje s vecnou správnosťou a dokazovaním v predmetnej veci.\nZ rozhodnutia krajského súdu je však zrejmé, že by z hľadiska preskúmateľnosti, a ako bude\nnad rámec referenčných noriem uvedené, dokonca aj z hľadiska vecnej správnosti obstálo.\nBa čo viac, krajský súd sa svojím prieskumom dotkol spôsobu dohľadu NBS a išiel tak\nv podstate nad rámec zákona č. 514/2003 Z. z. Taktiež najvyšší súd procesne korektne\nodôvodnil neprípustnosť dovolania, vychádzajúc zo známych rozhodnutí R 111/98 v spojení\ns R 2/2016, z ktorých vyplýva, že nepreskúmateľnosť nie je v zásade zmätočným dôvodom\ndovolania, nehovoriac o dokazovaní a právnom posúdení veci. K predbežnej otázke, ktorej\n\n7\n\nsa sťažovateľ domáhal, treba uviesť, že vo veci nie je aplikovaná európska norma a aj\nv prostredí európskeho práva pri ochrane bankových vkladov sa rozhoduje zhodne.\n17. Aby ústavný súd aposteriórne akcentoval zjavnosť neprípustnosti dovolania [bez\ntoho, aby spochybnil právny názor (IV. ÚS 49/2010), podľa ktorého v prípade podania\nmimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy možno takúto sťažnosť považovať za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní,\npritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná v zásade za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to\nkonkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú], konštatuje, že sťažnosť v časti smerujúcej pre\nporušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru proti rozsudku krajského súdu treba\n(materiálne) považovať za oneskorene podanú.\n18. Zo skutočnosti, že napadnuté uznesenie krajského súdu samotné bolo\nz procesného hľadiska ústavne korektne odôvodnené, a zo skutočnosti, že toto uznesenie\nkrajského súdu je riadne a vecne správne odôvodnené, vyplýva, že medzi odmietnutím\ndovolania najvyšším súdom a právom na súdnu ochranu niet relevantnej súvislosti, a preto\nmusí byť sťažnosť voči najvyššiemu súdu odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, a na\nakcentovanie neprípustnosti dovolania musí byť sťažnosť voči krajskému súdu odmietnutá\nako oneskorene podaná.\n19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n20. Nad rámec rozhodnutia o odmietnutí sťažnosti ústavný súd, využijúc nadhľad\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti, a pre právnu istotu sťažovateľa, nad rámec veci\nkonštatuje, že v zásade niet subjektívneho práva či nároku na presný a správny zákonný\nbankový dohľad a z toho vyplývajúci nárok na náhradu škody pri zlyhaní dohľadu.\nZ podstaty bankového dohľadu vyplýva, že ide o činnosť koncepčnú, priam (ekonomicko)\npolitickú, nie činnosť tradične správnu – administratívnu na akú myslí zákon\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý konkretizuje čl. 46\nods. 3 ústavy. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom\n\n8\n\nvyžaduje, aby vzniknutá ujma bola dôsledkom nesprávneho úradného postupu. Tak je to\nv prípade, ak mal úradný postup alebo výsledok tohto postupu za cieľ chrániť nielen\nvšeobecný záujem spoločnosti, ale práve pred vznikom tejto ujmy aj poškodeného.\n21. Teoretickým základom tohto právneho názoru je nemecký koncept ochranného\núčelu právnej normy (Schutzzweck der Norm). Ide o jeden z faktorov, ktoré obmedzujú\nrozsah škodlivých následkov, ktoré sú pričítané škodcovi, a to druh a účel právnej normy,\nktorú škodca porušil. Za otca doktríny sa považuje Ernst Rabel, ktorý ju prvotne navrhol pre\nzmluvnú zodpovednosť. Jeho teória sa ale rozšírila najmä v oblasti deliktuálnej\nzodpovednosti. Učenie o ochrannom účele právnej normy preniklo do judikatúry v slávnom\nrozhodnutí Spolkového súdneho dvora z 22. 4. 1958 ‒ BGHZ 27, 137. V uvedenom prípade\nsúdny dvor aplikoval teóriu aj v rámci deliktu podľa § 823 ods. 1 BGB, keď uviedol, že\n„... najprv sa musí skúmať, či uplatňovaný nárok na náhradu škody (škoda) spadá pod\nochranný účel predmetnej normy; inými slovami, či sa jedná o následky, ktoré spadajú do\noblasti tých rizík, pre ktoré bola právna norma ustanovená“. Podľa teórie ochranného účelu\nprávnej normy sa nemusí nahradiť tá škoda, ktorá by síce pri správaní sa v súlade s právom\nnevznikla, ale nebolo účelom porušenej právnej normy chrániť pred vznikom takejto škody.\nNiektorí uvádzajú tri skupiny prípadov, kedy nebude porušiteľ zodpovedať, hoci porušil\nurčitú právnu normu a spôsobil tým škodu, lebo bude chýbať práve súvislosť vymedzená\nochranným účelom právnej normy: (a) norma, ktorá je porušená škodcom, nie je určená na\nochranu právneho statku, ktorý škodca porušil, konkrétne porušenie právneho statku síce\nspadá samo osebe do ochrannej pôsobnosti deliktuálneho pravidla správania sa, porušenie\nvšak nezvýšilo riziko v miere podstatnej pre určenie zodpovednosti, lebo dodržanie pravidla\nsprávania sa by nezmenšilo riziko, (b) konkrétne porušenie právneho statku síce spadá samo\nosebe do ochrannej pôsobnosti deliktuálneho pravidla správania sa, porušenie však\nnezvýšilo riziko v miere podstatnej pre určenie zodpovednosti, lebo dodržanie pravidla\nsprávania sa by nezmenšilo riziko vzniku škody, pre zabránenie ktorej bolo toto pravidlo\nustanovené, alebo (c) porušené pravidlo správania má síce zabrániť porušeniu právneho\nstatku, nie však zabrániť z toho vzniknutej škode. Napríklad porušenie pravidiel na ochranu\nprírody spôsobí škodu fotografovi, ktorý v dôsledku zdevastovania krajiny nemôže splniť\nobjednávku na reklamné fotografie predmetnej krajinnej oblasti. Keďže právo na ochranu\n\n9\n\nživotného prostredia nechráni možnosť zárobku fotografa, ale iba samotné životné\nprostredie ako verejný statok, tak fotograf nebude mať nárok na náhradu škody voči tomu,\nkto škodu na prostredí spôsobil. Ochranný účel majú tak zmluvné povinnosti, ako aj\nzákonné povinnosti. Pri porušení oboch týchto druhov však môže vzniknúť škoda, ktorá\nnepatrí medzi škodu, ktorú mali tieto povinnosti obmedziť (porovnaj Csach, K. a kol.\nProfesijná\n\nzodpovednosť.\n\nKošice:\n\nUPJŠ, 2011, s.\n\n107\n\n‒ 108. Dostupné na\n\nhttp://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_27.pdf).\n22. Podobný právny názor bol nepriamo vyjadrený v uznesení sp. zn. III. ÚS 361/09,\nv ktorom išlo o náhradu škody za nesprávnu reguláciu cien Úradom pre reguláciu\nsieťových odvetví.\n23. Ako pomôcku pri tejto argumentácii možno použiť aj rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci ESD C-222/02, v ktorom luxemburský súd odpovedal na predbežnú\notázku, ktorá bola predložená vo vzťahu k sporu medzi pánom Paul, paniami Sonnen-Lütte\na Mörkens (ďalej len „Paul a i.“) na jednej strane a Spolkovou republikou Nemecko na\ndruhej strane, v ktorom sa žalobcovia domáhali náhrady škody za neprebratie smernice\n94/19 v stanovenej lehote a za nedostatočný dohľad Bundesaufsichtsamt für das\nKreditwesen (spolkový úrad pre dohľad nad úverovými inštitúciami) nad jednou bankou.\nSúdny dvor Európskej únie na predbežnú otázku odpovedal, že pokiaľ je zabezpečené\nodškodnenie vkladateľov stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 94/19\nz 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov, čl. 3 ods. 2 až 5 tejto smernice „nemožno\nvykladať v tom zmysle, že by bránil vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa úlohy\nvnútroštátneho orgánu dohľadu nad úverovými inštitúciami vykonávajú len vo všeobecnom\nzáujme, čo podľa vnútroštátneho práva vylučuje, aby sa jednotlivci mohli domáhať náhrady\nškôd spôsobených nedostatočným dohľadom zo strany tohto orgánu“.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. júla 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0a00fe0c-5aa8-442f-a157-5d3253afaab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1"}, {"guid": "ussr:be65f1b7-2546-458d-ae7f-7c49e78730c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.6.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 6/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.6.2017.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:f2779461-3c4d-4a0c-86fc-2fb59f4ea6d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 361/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2779461-3c4d-4a0c-86fc-2fb59f4ea6d3"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "2a143a44-71ce-45d1-8b55-c0da1150f0c4:41691215-02e8-4a08-b3d6-aa901df80e13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1", "spisova_znacka": "3Cdo/121/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/121/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1"}, {"guid": "0adf3b31-8589-4a26-b471-663a5e78c997:be22e612-c83b-49d9-b736-3547e32cd806", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220575.2", "spisova_znacka": "4Co/27/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Co/27/2015 z 9. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220575.2"}, {"guid": "1b9d2939-6dd1-4404-bc35-25dc7dd71e85:38eb679f-f1d5-4324-b29c-504b9853d68a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220573.2", "spisova_znacka": "4Co/25/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Co/25/2015 z 9. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-09-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220573.2"}, {"guid": "75abe553-225d-4f18-b030-433bdfc75a75:6b9f271b-aba7-47b5-9ca4-721639b52551", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8514200552.1", "spisova_znacka": "4Co/26/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/26/2015 z 23. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8514200552.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0580854d-d392-44f6-80a1-28da216ef340", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.410.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 410/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 410/2026 z 16. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.410.2026.2"}]}