{"guid": "ussr:a73fbf9d-8fb9-40de-8c6b-f7444c6ce2b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.436.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 436/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 436/2017 z 29. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 436/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.436.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a73fbf9d-8fb9-40de-8c6b-f7444c6ce2b4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.436.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.436.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.436.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 436/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Futej & Partners, s. r. o.,\nRadlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 140/2016 z 22. marca 2017\na rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 584/2014 z 23. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 140/2016 z 22. marca 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“)\n\na rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 584/2014\nz 23. marca 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom č. k. 8 C 24/2012-209 zo 6. mája 2014 zamietol\nnávrh, ktorým sa sťažovateľ ako navrhovateľ domáhal proti Slovenskej republike,\nzastúpenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“), ako odporkyni zaplatenia sumy\n46 470,59 € s prísl. predstavujúcej náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO\nDRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“ alebo „družstvo“)\na obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s. (ďalej len „obchodník\ns cennými papiermi“). Sťažovateľ svoj návrh odvodzoval zo skutočnosti, že v máji 2010 sa\ndozvedel, že obchodník s cennými papiermi s družstvom k 30. 4. 2010 skončil činnosť, že\ntento družstvu neodovzdal žiadne portfólio ani zverené peňažné prostriedky a že z tohto\ndôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu sťažovateľom zverených prostriedkov\ndružstvu vrátane ich zhodnotenia. Sťažovateľ uvádzal, že peňažné prostriedky do družstva\nvkladal výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s cennými\npapiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, a teda že bude zabezpečené\nich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale aj budú\nzhodnotené v garantovanej výške.\n2.1 Proti prvostupňovému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd\nnapadnutým rozsudkom potvrdil prvostupňový rozsudok a v odôvodnení v úvode uviedol:\n„Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal\ndokazovanie, správne vec právne posúdil a správny je aj záver súdu prvého stupňa, že\nv konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska\npri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva.\nZákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup v ustanovení § 9 ods. 1\ndruhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu verejnej moci\nurobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu\nverejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný\nzásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.“\n2\n\nKrajský súd následne prezentoval teoretické východiská posudzovania nesprávneho\núradného postupu a odkázal na relevantnú judikatúru v tejto oblasti. Následne krajský súd\npokračoval:\n„Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu, ktoré spočíva v prijatí\nnedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu potom, ako odporca zistil\npochybenie obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči družstvu, odvolací súd v plnom\nrozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a v tomto smere\npoukazuje na jeho dostatočné odôvodnenie.\nK ďalšej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého\nstupňa v tom zmysle, že súd prvého stupňa na pojednávaní nevykonal riadne v zákonom\nstanovenom rozsahu dokazovanie listinnými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu\nzápisnice zo dňa 06.05.2014 vyplýva, že účastníci boli súdom riadne oboznámení s obsahom\npredložených listinných dôkazov. Z obsahu predmetnej zápisnice jednoznačne vyplýva, že\nsúd oboznámil obsah spisu ako aj listinné dôkazy predložené účastníkmi konania tak\nnavrhovateľom ako aj odporcom.\nVzhľadom na vyššie uvedené preto podľa odvolacieho súdu odvolacia námietka\nnavrhovateľa v tejto veci neobstojí.\nRozsudok súdu prvého stupňa je v jeho napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh\nnavrhovateľa o náhradu škody vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti\ns poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.“\n2.2 Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, pričom\nnamietal prítomnosť dovolacieho dôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“). O dovolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že\ndovolanie odmietol, a to s tým záverom, že „najvyšší súd poukazuje na prijaté zjednocujúce\nstanovisko, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 2/2016, nakoľko dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje\nvysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Správnosť takéhoto\nnazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov\n\n3\n\npotvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu... Pokiaľ žalobca namietal, že postup súdu\nv procese zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd\nuvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov\nnejde o nedostatok, ktorý bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod\nzakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n(obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a rozhodnutia najvyššieho súdu,\nnapríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011\na 7 Cdo 38/2012). ... Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá\n(viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\n1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania, ktorá bola\nuvedená v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený\nv § 238 alebo § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.“.\n3. Podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok krajského súdu je postavený na právnych\na skutkových záveroch, ktoré sú podľa jeho názoru zjavne nepodložené a arbitrárne, a preto\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je potrebné ústavným\nsúdom preskúmať. Nápravou napadnutého rozsudku krajského súdu sa najvyšší súd podľa\nmienky sťažovateľa odmietol zaoberať, keď vyhodnotil dovolanie proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu ako neprijateľné. Zo strany najvyššieho súdu a krajského súdu tak\npodľa názoru sťažovateľa nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický\nvýklad práva. Konkrétne podľa sťažovateľa ide o nasledujúce závery:\n(i) limitácia dohľadu zo strany NBS a jej postup v medziach zákona a ústavy,\n(ii) zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka\ns cennými papiermi voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť družstva voči\nsťažovateľovi,\n(iii) subsidiarita uplatneného nároku voči NBS vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej\nv konkurze družstva.\n3.1 Podľa vyjadrenia sťažovateľa NBS mala vedomosť o verejne známych\nskutočnostiach, že činnosťou obchodníka s cennými papiermi a družstva vzniká\nbezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek tomu však nekonala tak,\n4\n\naby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku tejto škody. Podľa\nnázoru sťažovateľa nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že v rozhodnom čase NBS\nvykonávala dohľad iba v limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2\nzákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o cenných papieroch“) je a bolo podľa sťažovateľa zisťovanie a vyhodnocovanie\ninformácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich\nčinnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch (ktorý platí v tomto znení\nuž od 1. 5. 2007) družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj\nobchodník s cennými papiermi patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch mala podľa sťažovateľa NBS\nzisťovať (čo v prípade družstva ani obchodníka s cennými papiermi podľa sťažovateľa\nneurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na\nčinnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi.\n3.2 Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovateľ tvrdí, že všeobecné súdy taktiež pri\nsvojom rozhodovaní nezohľadnili správu správcu konkurznej podstaty úpadcu ‒ družstva\no stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých podľa\nsťažovateľa jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje\nmožnosť sťažovateľa ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010. Existujúce\nkonkurzné konanie podľa sťažovateľa samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom,\nktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu\na nerobí žalobu predčasnou.\n3.3 Namieste je podľa sťažovateľa úvaha, že najvyšší súd napadnutým uznesením\nvybočil z ústavných medzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím\nrozhodnutím najvyšší súd podľa mienky sťažovateľa de facto odmietol jeho právo na súdnu\nochranu. Sťažovateľ vidí zreteľný zásah do jeho práva na spravodlivý proces aj v tom, že\nnajvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver, a preto sťažovateľ považuje napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené.\n4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:\n\n5\n\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Cdo/140/2016 zo dňa 22.03.2017 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 6Co/584/2014 zo dňa 23.03.2015 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo/140/2016 zo dňa\n22.03.2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/584/2014 zo dňa\n23.03.2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie a\nrozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nSťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n\n6\n\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n7. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym\nsúdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravoval\nv čase podania dovolania § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.\n7.1 V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z v tom čase platného a účinného § 237 ods. 1 OSP výslovne vyplývalo,\nže dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené pod písm. a) až písm. g) tohto\nzákonného ustanovenia.\n7.2 Ústavný súd konštatuje, že rešpektuje koncepciu opravných prostriedkov, tak ako\nsi ju nastaví najvyšší súd, ak je to v medziach ústavy (porov. II. ÚS 398/08). Rovnako\nústavný súd rešpektuje výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nupravujúcich dovolacie dôvody tak, ako si ich nastaví najvyšší súd. To sa týka aj v čase\nrozhodovania najvyššieho súdu napadnutým uznesením platného a účinného dovolacieho\ndôvodu podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP (odňatie možnosti konať pred súdom). Otázka\n\n7\n\nposúdenia prípustnosti mimoriadneho dovolania je otázkou zákonnosti a jej riešenie nemôže\nviesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02).\nNajvyšší súd k tomuto dovolaciemu dôvodu prijal stanovisko občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu z 3. decembra 2015 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na súdov Slovenskej republiky 1/2016), podľa ktorého: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.\nVýnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť\ndovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“\n7.3 Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,\npričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala, že postup najvyššieho súdu by\nnemal oporu v zákone alebo v judikatúre najvyššieho súdu.\n7.4 Nepatrí ústavnému súdu nahrádzať právne názory najvyššieho súdu a pokiaľ\nzávery najvyššieho súdu v otázke prípustnosti dovolania vzhľadom na skutkový stav nie sú\nzjavne svojvoľné alebo nelogické, či z iného dôvodu ústavne neudržateľné, ústavný súd\nnemá dôvod do právomoci najvyššieho súdu v otázke ustálenia prípustnosti dovolania na\nzáklade prítomnosti zákonom predpokladaného dovolacieho dôvodu zasahovať.\n7.5 Ústavný súd uzatvára, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania [resp. neexistencii dovolacích dôvodov podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP,\nna údajnú prítomnosť ktorých sťažovateľ poukazoval] je vzhľadom na skutkový stav\nv sťažovateľovej veci v napadnutom uznesení zdôvodnený ústavne udržateľným spôsobom.\n7.6 Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK napadnutému rozsudku krajského súdu\n8. Predmetom sťažnosti v tejto časti je predovšetkým námietka sťažovateľa, že\nnapadnutý rozsudok krajského súdu je postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré\n\n8\n\nsú podľa názoru sťažovateľa zjavne nepodložené a arbitrárne, a preto z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné.\n9. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu ochranu),\nako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces). Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na\nspravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n9.1 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie z 3. 5. 2001,\nbod 2). Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n10. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či\nodôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť\n\n9\n\nv interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem vzťahujúcich sa na vec sťažovateľa\na s tým spojené možné porušenie označených ústavných práv sťažovateľa, alebo naopak, či\nvzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku a právne závery krajského súdu v ňom\nuvedené je sťažnosť zjavne neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo\nmožné konštatovať porušenie označených ústavných práv sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom krajského súdu.\n10.1 Posudzujúc procesný postup krajského súdu v konaní o odvolaní sťažovateľa,\nústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci sťažovateľovho odvolania konal zákonom\npredpísaným\n\nprocesným\n\npostupom.\n\nPostup\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nplne\n\nkorešpondoval\n\nso zákonnými požiadavkami kladenými na postup odvolacieho súdu a požiadavkami\nkladenými ústavou a dohovorom na procesný postup všeobecného súdu.\n10.2 Z formálneho hľadiska nemožno napadnutému rozsudku krajského súdu pre\núčely posudzovania dodržania dikcie čl. 46 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru nič vytknúť.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu spĺňa požiadavky vyplývajúce z príslušnej zákonnej\nreglementácie formálnej kvality rozhodnutia odvolacieho súdu tejto procesnej formy.\n10.3 Čo sa týka skutkových a právnych záverov, a teda aj interpretácie a aplikácie\nustanovení zákona o cenných papieroch a zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ZoZS“) odvolacím súdom a aj odôvodnenia napadnutého\nrozsudku krajského súdu, ústavný súd uzatvára, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nnezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutého rozsudku krajského súdu nič\nústavne\n\nnekonformné,\n\nčo\n\nby\n\nnasvedčovalo\n\nich\n\narbitrárnosti\n\nalebo\n\nústavnej\n\nneakceptovateľnosti. Krajský súd nijako nevybočil z medzí určených čl. 46 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil skutkové zistenia a svoj\nprávny názor, aplikoval a interpretoval príslušné právne normy v súlade s ich znením,\nobsahom i duchom.\n10.4 Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je stručnejšieho rázu, ale je\nvyčerpávajúce, krajský súd sa neobmedzil na citovanie alebo parafrázovanie záverov\n\n10\n\nokresného súdu, ale sám učinil závery vo veci sťažovateľa. Sťažovateľovi sa dostalo\nodpovede na ťažiskové otázky rámcujúce vec sťažovateľa, a to čo sa týka povinností NBS\npri výkone dohľadu na finančnom trhu a splnenia podmienok upravených ZoZS pre vznik\nnároku na náhradu škody. Tieto právne závery krajského súdu nie je potrebné zo strany\nústavného súdu v žiadnom smere dopĺňať alebo revidovať, ústavný súd na ne s ohľadom na\nnámietky sťažovateľa týkajúce sa dohľadu NBS na finančnom trhu plne odkazuje, keďže\npodľa ústavného súdu sú ústavne udržateľné a bohaté na relevantné a právne čisté\nargumenty týkajúce sa aplikovateľnosti a interpretácie zákona o cenných papieroch a ZoZS.\n10.5 Závery krajského súdu a ich odôvodnenie, ako aj postup krajského súdu\nv odvolacom konaní je teda nutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania,\ndo ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto dôvodov\nústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "družstvo-členstvo v družstve", "cenné papiere", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "5f22d413-c84a-4542-8804-7c397e3a350c:8fd8a18b-3185-4a5a-a168-381d2a2e05d0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4412221821.2", "spisova_znacka": "6Co/584/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/584/2014 z 17. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4412221821.2"}], "citovane_v": [{"guid": "0bc7d800-d794-4338-8803-6bba4d23acc5:9935b5ac-ec09-4092-bddd-d4e4ce8faf2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1312219268.1", "spisova_znacka": "4Cdo/213/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/213/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1312219268.1"}, {"guid": "0bc7d800-d794-4338-8803-6bba4d23acc5:f3cdefa5-8fe9-4060-9d7f-d933407e7a0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1312219268.1", "spisova_znacka": "4Cdo/213/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/213/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1312219268.1"}, {"guid": "ac1288e9-10f7-407c-bbb2-de50ec25f42d:3e8f0953-afb1-4c92-bfef-56b4846a3f51", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1514207154.1", "spisova_znacka": "4Cdo/151/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/151/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1514207154.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}]}