{"guid": "ussr:4a8613f6-94ed-4f10-b057-290924da322a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.432.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2017 z 29. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 432/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.432.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a8613f6-94ed-4f10-b057-290924da322a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.432.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.432.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.432.2017.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 432/2017-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nBratislavská teplárenská, a. s., Bajkalská 21/A, Bratislava, právne zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Tomášek & partners, s. r. o., Rožňavská 2, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Juraj Tomášek, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho\nexekútora JUDr. Martina Hermanovského v exekučnom konaní sp. zn. EX 3754/14, ako aj\npostupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 3637/2014\na jeho uznesením z 12. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s. (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského (ďalej len „súdny exekútor“)\nv exekučnom konaní sp. zn. EX 3754/14 (ďalej aj „napadnuté exekučné konanie“ alebo\n„postup súdneho exekútora“), ako aj postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 3637/2014 a jeho uznesením č. k.\n39 Er 3637/2014-685 z 12. apríla 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke v súčasnosti prebieha\npred okresným súdom pod sp. zn. 39 Er 3637/2014 exekučné konanie o vymoženie sumy\n9 432 457,56 eur s prísl. vedené v prospech oprávneného ‒ spoločnosti PAROPLYN\nHOLDINGS LIMITED (ďalej len „oprávnený“), a to na základe rozsudku Okresného súdu\nBratislava I č. k. 29 Cb 68/2003-1208 zo 7. novembra 2011 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 105/2013-1732 z 30. júna 2014. Exekučné konanie\nje vykonávané exekútorským úradom súdneho exekútora, pred ktorým je vedené pod sp. zn.\nEX 3754/14.\n2.1 Sťažovateľka podala v rámci napadnutého exekučného konania návrh na\npovolenie odkladu exekúcie z 22. decembra 2015 a návrh na zastavenie exekúcie\nz 31. decembra 2015. Tieto návrhy odôvodnila tým, že 29. decembra 2015 nadobudol\núčinnosť zákon č. 439/2015 Z. z. (ďalej len „novela zákona“), ktorým sa doplnil zákon\nč. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no tepelnej energetike“) o ustanovenia § 28a a § 38ab, podľa ktorých niektoré zložky majetku\nsťažovateľky nepodliehajú exekúcii. Keďže exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom\nv rámci exekučného konania postihuje majetok sťažovateľky, ktorý podľa jej mienky\nnepodlieha exekúcii, sťažovateľka sa dožadovala, aby okresný súd podľa ustanovenia § 57\nods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil (návrh na zastavenie exekúcie\nz 31. decembra 2015) a tiež, aby povolil odklad exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2\nExekučného poriadku (návrh na povolenie odkladu exekúcie z 22. decembra 2015).\n2.2 V reakcii na prijatie novely zákona doručil súdny exekútor 7. januára 2016\nsťažovateľke tieto dokumenty:\n\n2\n\n(i) rozhodnutie zo 4. januára 2016 o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie\nzriadením exekučného záložného práva, ktorým bolo „zrušené“ upovedomenie o začatí\nexekúcie sp. zn. EX 3754/14 predajom nehnuteľností z 5. septembra 2014,\n(ii) rozhodnutie zo 4. januára 2016 o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie\npredajom nehnuteľností, ktorým bolo „zrušené“ upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn.\nEX 3754/14 predajom nehnuteľností z 5. septembra 2014,\n(iii) rozhodnutie zo 4. januára 2016 o zrušení časti upovedomenia o začatí exekúcie,\nktorým bolo „zrušené“ upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 3754/14 z 5. septembra\n2014 v časti vykonania exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok.\n2.3 Zo strany exekútora však nedošlo k ustúpeniu od vedenia exekúcie na všetky\nzložky majetku sťažovateľky, ktoré podľa sťažovateľky nepodliehajú exekúcii, pretože\nexekútor nechal zablokovaný jej bankový účet, ktorý však podľa sťažovateľky v zmysle\nustanovenia § 28a zákona o tepelnej energetike tiež nepodlieha exekúcii. Bankový účet\nsťažovateľky súdny exekútor do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu neodblokoval,\npričom k 15. júnu 2016 sa na bankovom účte nachádzajú peňažné prostriedky sťažovateľky\nvo výške 29 661 784,60 eur, ktoré nemôže z dôvodu blokácie užívať.\n2.4 Sťažovateľka podaním z 22. januára 2015 označeným ako\n\nžiadosť\n\no odblokovanie účtov v banke vyzvala súdneho exekútora, aby v nadväznosti na zrušenie\nupovedomení bezodkladne vykonal také opatrenia, aby nebola vedená exekúcia na majetok\nsťažovateľky, ktorý podľa § 28a zákona o tepelnej energetike nepodlieha exekúcii, t. j. aby\nvydal príkaz na odblokovanie jej bankového účtu, ktorý dosiaľ neodblokoval.\n2.5 Sťažovateľka podaním z 1. februára 2016 označeným ako žiadosť o bezodkladné\nrozhodnutie o návrhoch povinného požiadala okresný súd, aby bezodkladne rozhodol o jej\nnávrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podala 31. decembra 2015. Táto žiadosť bola zaslaná\nna vedomie tiež Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.\n2.6 Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že prerušuje exekučné konanie do\nrozhodnutia ústavného súdu o návrhu okresného súdu na začatie konania o súlade\nustanovenia § 28a a 38ab zákona o tepelnej energetike s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20\n\n3\n\nods. 1 a 46 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“). Okresný súd opravným uznesením č. k. 39 Er 3637/2014-686 z 22. apríla 2016\n(ďalej len „opravné uznesenie“), ktoré vydal vyšší súdny úradník, opravil zjavne nesprávne\npoučenie na napadnutom uznesení takto: „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie\nv lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia...“\n2.7 Okresný súd v napadnutom uznesení o prerušení konania, ktorým sa súčasne\nobrátil na ústavný súd s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov, uviedol:\n„Exekučný súd sa v uvedenej exekučnej veci musel vysporiadať s tým, či je vôbec možné\na potrebné podať podnet na Ústavný súd Slovenskej republiky.\nZ § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že ak osobitný zákon neustanovuje inak,\nexekučné konanie nemožno prerušiť. Poznámka pod čiarou síce odkazuje len na zákon\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\navšak sama nemá normatívny, iba informatívny význam (porov. 47. bod prílohy č. 2\nk Legislatívnym pravidlám tvorby zákonov, vyhláseným pod č. 19/1997 Z. z.).\nPodľa čl. 144 ods. 2 Ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny\npredpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,\nodporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,\nkonanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Táto ústavná\nnorma má povahu príkazu, z ktorého vyplýva povinnosť súdu každé konanie, v ktorom\ndospeje k názoru o nesúlade právnych predpisov s právnymi predpismi vyššej právnej sily.\nprerušiť a podať návrh na začatie konania. Citované ustanovenie nerozlišuje medzi rôznymi\ndruhmi konaní, ani neustanovuje, že by súd v niektorom konaní takúto povinnosť nemal. Súd\nje povinný vykladať právnu úpravu exekučného konania ústavno-konformne, a to aj z toho\ndôvodu, že Ústava Slovenskej republiky je predpisom vyššej právnej sily než Exekučný\nporiadok. Na základe vyššie uvedeného tak exekučný súd uzavrel, že má povinnosť prerušiť\nkonanie aj v exekučnom konaní a odkaz na osobitný zákon v § 36 ods. 5 Exekučného\nporiadku je súd povinný vykladať v súlade s Ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy) tak, že tento\nodkaz zahŕňa aj výslovný ústavný príkaz obsiahnutý v čl. 144 ods. 2 Ústavy.\n\n4\n\nZnamená to, že aj exekučné konanie je súd povinný prerušiť v prípade, ak dospeje\nk názoru, že iný všeobecne záväzný právny predpis odporuje právnemu predpisu vyššej\nprávnej sily. Nedostatok inej procesnej úpravy potom musí viesť k názoru, že sa primerane\npoužije ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a súd o prerušení konania rozhodne\nuznesením.\nSúd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu závisí od posúdenia otázky, ktorú nie je\noprávnený riešiť. Výlučne do právomoci Ústavného súdu SR patrí posudzovanie súladu\npredpisov nižšej právnej sily s predpismi vyššej právnej sily, ktorého rozhodnutím o rozpore\nje konajúci súd viazaný v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. Súd zastáva stanovisko, že ust. § 28a\na § 38ab zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015 Z.z. sú\nv rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj s čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru, a preto je potrebné konanie\nprerušiť a postúpiť návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o ich súlade s Ústavou\nSR.\nSúd dospel k uvedenému záveru na základe toho, že povinný je v zmysle § 28a zákona\nč. 657/2004 Z.z. držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla, v ktorom má 100%\nmajetkovú účasť spoločnosť HM Manažment, a.s., ktorá je s účinnosťou od 1.1.2016\nprávnickou osobou určenou Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako právny\nnástupca Fondu národného majetku Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 375/2015 Z.z.\nTáto spoločnosť vstúpila do všetkých práv a povinností zaniknutého Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktorých účastníkom fond\nbol. Dňom zrušenia fondu prešiel na spoločnosť HM Manažment, a.s. majetok fondu,\nvrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných\nmajetkových práv a záväzkov fondu. Na spoločnosť HM Manažment, a.s. prešli tiež práva\na povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov, ktorých\núčastníkom bol fond.\nUvedené potvrdzuje aj odôvodnenie spoločnej správy výborov Národnej rady\nSlovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa\nzákon č. 657/2004 Z. z. (tlač 1851a) v druhom čítaní, ktorou bolo vo forme pozmeňujúceho\nnávrhu navrhnuté nakoniec platne prijaté znenie ustanovenia § 28a zákona č. 657/2004 Z.z.\n\n5\n\nZ uvedeného odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu vyplýva, že pozmeňujúcim návrhom\nnavrhovaná úprava zabezpečuje zladenie navrhovaného ustanovenia s textom schváleného\nzákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov. Uvedeným zákonom sa zrušuje Fond národného majetku Slovenskej\nrepubliky, ktorého právnym nástupcom má byť Ministerstvom hospodárstva Slovenskej\nrepubliky určená právnická osoba, ktorej jediným akcionárom je štát alebo právnická\nosoba, ktorej jediným zakladateľom je štát. ...\nOprávnený doručil tunajšiemu súdu návrh na vykonanie exekúcie dňa 7.8.2015. Toto\nexekučné konanie vedie súdom poverený exekútor JUDr. Martin Hermanovský pod\nč. Ex 3754/14. V zmysle s § 38ab zákona č. 657/2004 Z.z. začalo exekučné konanie pred\nnadobudnutím účinnosti zákona č. 439/2015 Z.z., a preto má súd povinnosť zastaviť\nprebiehajúcu exekúciu voči povinnému v rozsahu majetku, ktorý podlieha exekučnej imunite\npodľa § 28a zákona, č. 657/2004 Z.z.\nV súlade s vyjadreniami samotného povinného v jeho podaní zo dňa 31.12.2015\nexekučný súd dospel k záveru, že exekúcia vykonávaná v rámci exekučného konania\npostihuje majetok nepodliehajúci exekúcii podľa § 28a zákona č. 657/2004 Z.z. V uvedenom\npodaní povinný doručil tunajšiemu súdu návrh, ktorým exekučný súd žiada, aby zastavil\nexekúciu vykonávanú v rámci prebiehajúceho exekučného konania prikázaním pohľadávky\n(prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok,\npostihnutím iných majetkových práv) vykonávanej na základe upovedomenia o začatí\nexekúcie sp.zn. Ex 3754/14 zo dňa 5.9.2014 a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie\nsp.zn. EX 3754/14 prikázaním pohľadávky zo dňa 13.11.2015 a predajom nehnuteľností\nvykonávanej na základe upovedomenia o začatí exekúcie sp.zn. Ex 3754/14 predajom\nnehnuteľností zo dňa 5.9.2014 a upovedomenia o začatí exekúcie sp.zn. EX 3754/14\nzriadením exekučného záložného práva zo dňa 5.9.2014, a to podľa § 57 ods. 1 písm. d)\nexekučného poriadku v spojení s § 38ab zákona č. 657/2004 Z.z. ...\nExekučný súd je povinný aplikovať ustanovenie § 38ab zákona č. 657/2004 Z.z.,\nv zmysle ktorého síce zákon prikazuje zastaviť prebiehajúce exekučné konanie, keďže\npostihuje majetok povinného podľa § 28a uvedeného zákona, ale nakoľko ust. § 28a zákona\nč. 657/2004 Z.z. poskytuje exekučnú imunitu nie povinnému, ale len jeho zákonom\nvymedzenému majetku, preto súd vyložil toto ustanovenie ústavne konformným spôsobom\n\n6\n\ntak, že účelom uvedeného ustanovenia nie je zamedziť v pokračovaní exekučného konania\nako takého, ale len zamedziť uspokojeniu pohľadávky oprávneného z majetku povinného\nv časti, ktorá je v zmysle § 28a uvedeného zákona nepostihnuteľná exekúciou.\nSúd je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami povinný zamedziť exekúcii\nvoči majetku povinného v rozsahu podľa § 28a uvedeného zákona.\nVzhľadom k tomu, že sa súd však domnieva, že uvedené ustanovenia nie sú v súlade\ns Ústavou, sa rozhodol podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom podľa čl. 144\nods. 2 Ústavy v spojení s čl. 125 ods. 1 Ústavy a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1\npísm. b) O.s.p.“\nNásledne okresný súd uvádza svoj právny názor a argumentáciu k ním tvrdenému\nnesúladu uvedených ustanovení § 28a a 38ab zákona o tepelnej energetike s označenými\nreferenčnými právnymi normami.\n3. Sťažovateľka rozdelila svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti na dva celky –\nv prvom uvádza námietky voči postupu súdneho exekútora a v rámci druhého prezentuje\nnámietky proti napadnutému uzneseniu okresného súdu.\nnamietané porušenie ústavných práv sťažovateľky postupom súdneho exekútora\n3.1 Podľa sťažovateľky v napadnutom exekučnom konaní je súdnym exekútorom\npostihovaný majetok ‒ bankový účet sťažovateľky, ktorý ale podľa ustanovenia § 28a\nzákona o tepelnej energetike nepodlieha exekúcii. Tento bankový účet sťažovateľky je\nv exekúcii zablokovaný, čo je podľa názoru sťažovateľky v priamom rozpore s ustanovením\n§ 61a Exekučného poriadku, ako aj v rozpore so základným právom na užívanie majetku\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy (v prípade vedenia exekúcie na majetok nepodliehajúci exekúcii\ntotiž absentuje zákonné zmocnenie, ktoré by umožňovalo obmedzenie majetku povinného).\n3.1.1 Podľa vyjadrenia sťažovateľky súdny exekútor na žiadosť o odblokovanie\núčtov z 22. januára 2015 nijako nereagoval, avšak sťažovateľka zo spisu zistila, že súdny\nexekútor si je vedomý, že exekúciou prikázaním pohľadávok postihuje bankový účet, ktorý\nnepodlieha exekúcii. Súdny exekútor však toto protiprávne blokovanie účtu ospravedlňuje\n\n7\n\ntým, že tento jeho postup vyplynul z dohody o postupe v exekučnom konaní zo 4. decembra\n2015 (ďalej len „dohoda“) uzatvorenej medzi sťažovateľkou a oprávneným.\n3.1.2 Podľa presvedčenia sťažovateľky jediný argument, ktorým súdny exekútor\nospravedlňuje postihovanie bankového účtu, nie je spôsobilý ospravedlniť postihovanie\nmajetku sťažovateľky, ktorý podľa zákona nepodlieha exekúcii. Podľa sťažovateľky súdny\nexekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu\nexekučných titulov (ustanovenie § 2 ods. 1 Exekučného poriadku) a je povinný vykonávať\nexekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou,\nústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy, zákonmi,\ninými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím\nsúdu vydaným v exekučnom konaní (ustanovenie § 3 Exekučného poriadku). Súdny\nexekútor teda nie je podľa názoru sťažovateľky žiadnym partnerom oprávneného, ktorému\nby mal pomáhať akýmkoľvek spôsobom „zabezpečovať“ súkromnoprávnu dohodu.\n3.1.3 Sťažovateľka preto ústavný súd žiada, aby súdnemu exekútorovi zakázal\npokračovanie v porušovaní jej základných práv, t. j. aby mu prikázal odblokovať bankový\núčet sťažovateľky, ktorý podľa zákona nepodlieha exekúcii.\nnamietané porušenie ústavných práv sťažovateľky postupom a napadnutým\nuznesením okresného súdu\n3.2 Podľa sťažovateľky postupom okresného súdu a napadnutým uznesením\no prerušení konania došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľky tým, že:\n(i) okresný súd pred vydaním napadnutého uznesenia o prerušení konania nevykonal\nžiadne opatrenie na to, aby sťažovateľka nemusela v rozpore s účinnou a platnou právnou\núpravou trpieť úkony zabezpečujúce jej majetok, hoci tak urobiť mal a mohol, čím došlo\nk porušeniu práva na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s právom na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\n\n8\n\n(ii) napadnuté uznesenie o prerušení konania nie je dostatočne odôvodnené, čím bolo\nporušené základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\n(iii) napadnuté uznesenie o prerušení konania nevydal vyšší súdny úradník, ktorý bol\nv zmysle rozvrhu práce poverený na všetky rozhodnutia v exekučných veciach (okrem\nschválenia príklepu súdom), čím bolo porušené základné právo sťažovateľky na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,\n(iv) okresný súd pred vydaním napadnutého uznesenia o prerušení konania nedoručil\nsťažovateľke vyjadrenie oprávneného z 28. januára 2016, o ktorého existencii sa\nsťažovateľka dozvedela až z odôvodnenia napadnutého uznesenia o prerušení konania, čím\nbolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\n(v) okresný súd dosiaľ nerozhodol o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57\nods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, hoci tak mal urobiť bezodkladne, čím bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené\nčl. 48 ods. 2 ústavy.\n3.2.1 Ad (i): Podľa sťažovateľky okresný súd namiesto poskytnutia ochrany\nsťažovateľke pred postihovaním majetku nepodliehajúceho exekúcii jednoducho prerušil\nexekučné konanie. Pri rozhodovaní o tom, či je napriek výslovnému zákazu uvedenému\nv ustanovení § 36 ods. 5 Exekučného poriadku možné exekučné konanie prerušiť, sa\nokresný súd podľa názoru sťažovateľky riadil úvahou, podľa ktorej ak súd dospel k názoru,\nže zákon odporuje ústave, má povinnosť „prerušiť konanie aj v exekučnom konaní“.\nSťažovateľka upozorňuje, že odkaz na osobitný zákon v ustanovení § 36 ods. 5 Exekučného\nporiadku je podľa názoru okresného súdu nutné vykladať v súlade s ústavou tak, že tento\nodkaz zahŕňa aj ustanovenie čl. 144 ods. 2 ústavy, podľa ktorého ak sa súd domnieva, že\nvšeobecne záväzný právny predpis odporuje ústave, konanie preruší a podá návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov. K tomuto okresný súd podľa sťažovateľky zároveň\ndodal, že citované ustanovenie nerozlišuje medzi rôznymi druhmi konaní a ani\nneustanovuje, že by súd v niektorom konaní povinnosť prerušiť konanie nemal.\n\n9\n\nOkresný súd však podľa sťažovateľky pri tejto úvahe absolútne opomenul tú\nskutočnosť, že ustanovenie § 28a a § 38ab zákona o tepelnej energetike, podľa ktorých\nniektoré zložky majetku povinného nepodliehajú exekúcii, sú platnou a účinnou súčasťou\nprávneho poriadku, a to až do prípadného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým by vyslovil\nich nesúlad s ústavou.\nPodľa mienky sťažovateľky ak sa teda okresný súd domnieva, že ustanovenie § 28a\na § 38ab zákona o tepelnej energetike sú v rozpore s ústavou, mal pred podaním návrhu\nvykonať také vhodné opatrenia, aby sťažovateľka nemusela v rozpore s účinnou právnou\núpravou trpieť úkony zabezpečujúce jej majetok, a nie iba jednoducho prerušiť exekučné\nkonanie.\nOkresný súd podľa sťažovateľky rozhodol o prerušení exekučného konania\ns poukazom na ustanovenie čl. 144 ods. 2 ústavy. Požiadavka na prerušenie konania\nobsiahnutá v ustanovení čl. 144 ods. 2 ústavy však podľa názoru sťažovateľky nie je\nsamoúčelná ‒ jej účelom je predísť situácii, že bude v konaní meritórne rozhodnuté na\nzáklade ustanovenia, ktoré by neskôr v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu mohlo stratiť\núčinnosť. Podľa sťažovateľky však rozhodne účelom ustanovenia čl. 144 ods. 2 ústavy nie\nje to, aby bol povinný počas prerušenia konania povinný v rozpore so zákonom niekoľko\nrokov trpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva len preto, že exekučný súd má\npochybnosti o ústavnosti ustanovení zákona, podľa ktorých majetok povinného obmedzeniu\nnepodlieha. Takýmto postupom okresného súdu tak podľa úsudku sťažovateľky dochádza\nk obmedzovaniu jej vlastníckeho práva bez existencie oprávňujúceho zákonného\nustanovenia, ba naopak, v priamom rozpore s ním.\nPodľa sťažovateľky okresný súd mohol a mal nájsť proporcionalitu medzi\nlegitímnym záujmom sťažovateľky netrpieť obmedzenie vlastníckeho práva bez zákonného\nzmocnenia a záujmom oprávneného, aby v jeho veci nebolo meritórne rozhodnuté na\nzáklade neústavnej právnej normy. Okresný súd však podľa presvedčenia sťažovateľky na\nnájdenie proporcionality absolútne rezignoval a zameral sa iba na posúdenie ústavnosti\nustanovení § 28a a § 38ab zákona o tepelnej energetike. Týmto okresný súd pri aplikácii\npráva podľa sťažovateľky porušil princíp proporcionality, čím došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n10\n\nOkresný súd pri rozhodovaní o prerušení exekučného konania podľa sťažovateľky\ntiež vôbec nevzal na zreteľ tú skutočnosť, že možnosť prerušenia exekučného konania bola\nv minulosti opakovane odmietnutá rozhodnutiami ústavného súdu. Sťažovateľka odkazuje,\nže ústavný súd vo svojom plenárnom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 16/02 z 20. mája 2002\nodmietol návrh okresného súdu (ako exekučného súdu) na začatie konania o súlade\nustanovenia § 57 ods. 1 písm. i) Exekučného poriadku s ústavou pre nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí. Ústavný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. PL. ÚS 16/02 podľa\nvýkladu sťažovateľky jednoznačne konštatoval nemožnosť prerušenia exekučného konania\na predloženie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov v tejto fáze civilného\nprocesu, keď uviedol, že: «Z ustanovenia § 20 ods. 1 a § 37 ods. 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v spojení s ustanovením § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho\nporiadku však vyplýva, že prerušenie konania je procesným predpokladom pre podanie\nnávrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom. Tento\nprocesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o\nprerušení konania. Iný spôsob preukázania tejto procesnej podmienky (napríklad iba\ntvrdenie o prerušení konania) nie je prípustný... Ústavný súd je toho názoru, že možnosť\nexekučného súdu podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov nevyplýva\npriamo z čl. 144 ods. 2 ústavy. Podľa tohto článku ústavy ak sa súd domnieva, že iný\nvšeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa\ntýka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa\nčl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl.\n125 ods. 1. Tento článok ústavy je však vykonaný obyčajnými zákonmi, tak ako to vyplýva z\n§ 109 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 224 Trestného poriadku. Ak niet takejto\nzákonnej úpravy (a to je prípad civilnej exekúcie podľa Exekučného poriadku), nemožno\nsplniť predpoklad uvedený v čl. 144 ods. 2 ústavy, t. j. konanie prerušiť a až potom podať\nnávrh na konanie pred ústavným súdom. Je potrebné ešte dodať, že na prerušenie konania\nvšeobecný súd nemôže oprávniť iba text ústavnej normy. Navrhovateľ (okresný súd ako\nexekučný súd) nepreukázal a ani nemohol preukázať splnenie základného procesného\npredpokladu pre postup podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho\n\n11\n\nporiadku ani podľa Exekučného poriadku, a tak došlo k tomu, že nepripojil k návrhu na\nzačatie konania uznesenie o prerušení konania.»\nPodľa sťažovateľky k záverom obsiahnutým v už uvedenom uznesení sp. zn.\nPL. ÚS 16/02 sa ústavný súd prihlásil aj v neskoršom senátnom náleze sp. zn.\nI. ÚS 218/2013 z 3. júla 2013\nPodľa doplnenia sťažovateľky je síce pravdou, že ústavný súd v neskoršom\nrozhodnutí, v ktorom posudzoval rozsah exekučnej imunity štátu, pripustil, že za istých\nokolností je možné exekučné konanie prerušiť (PL. ÚS 111/2011), avšak v tomto prípade\nneboli podľa sťažovateľky vykonané žiadne zabezpečovacie úkony na majetok povinného,\na to práve z dôvodu, že vtedajšia úprava postihnutie majetku štátu nepripúšťala.\n3.2.2 Ad (ii): Okresný súd sa podľa sťažovateľky predovšetkým žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s námietkou sťažovateľky, že prerušením konania bude po dobu prerušenia\nkonania sťažovateľka nútená trpieť úkony zabezpečujúce jej majetok, ktorý podľa platnej\na účinnej právnej úpravy nepodlieha exekúcii, čo je v rozpore s princípom primeranosti\nexekúcie, práva sťažovateľky na pokojné užívanie majetku a práva na spravodlivé súdne\nkonanie. Túto z hľadiska postavenia sťažovateľky kľúčovú otázku okresný súd podľa\nsťažovateľky absolútne opomenul jednak pri svojej úvahe o tom, či je napriek výslovnému\nzákazu uvedenému v ustanovení § 36 ods. 5 Exekučného poriadku možné exekučné konanie\nprerušiť, a jednak v odôvodnení napadnutého uznesenia o prerušení.\n3.2.3 Ad (iii): Podľa poverenia, ktoré je súčasťou rozvrhu práce okresného súdu, bol\npodľa sťažovateľky vyšší súdny úradník Mgr. Lukáš Michálek poverený na všetky\nrozhodnutia v exekučných veciach (okrem schválenia príklepu súdom) pre súdne oddelenie\n39 Er ‒ nepárne. Tento vyšší súdny úradník vykonával podľa sťažovateľky pred vydaním\nnapadnutého uznesenia úkony v exekučnom konaní sp. zn. 39 Er 3637/2014. Napadnuté\nuznesenie o prerušení konania však podľa sťažovateľky prekvapujúco a v rozpore\ns rozvrhom práce vydal sudca. Súdny spis exekučného konania sp. zn. 39 Er 3637/2014\npodľa tvrdenia sťažovateľky zároveň neobsahuje akýkoľvek podklad, na základe ktorého by\nbolo možné učiniť záver, prečo k zmene osoby príslušnej na rozhodnutie vo veci došlo.\n\n12\n\n3.2.4 Ad (iv): Sťažovateľka poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia o prerušení konania vyplynulo, že oprávnený podal 28. januára 2016 na okresnom\nsúde podanie, ktorým reagoval na podanie sťažovateľky z 22. januára 2016. O existencii\nvyjadrenia oprávneného z 28. januára 2016 obsahujúceho obsiahlu argumentáciu k podaniu\nsťažovateľky z 22. januára 2016 sa sťažovateľka ako povinná dozvedela až z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia o prerušení konania a s jeho obsahom sa oboznámila až po vydaní\nnapadnutého uznesenia o prerušení konania 29. apríla 2016 pri nahliadnutí do súdneho\nspisu. Podľa mienky sťažovateľky okresný súd jej teda neumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu\noprávneného z 28. januára 2016 a neposkytol jej ani žiaden priestor na zaujatie stanoviska\nk novej obsiahlej argumentácii oprávneného v tomto podaní.\n3.2.5 Ad (v): Sťažovateľka dôvodí, že Exekučný poriadok pripúšťa výklad, podľa\nktorého prerušenie exekučného konania nebráni vydaniu rozhodnutia o zastavení exekúcie\npodľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v časti exekúcie prikázaním\npohľadávky z účtu v banke. V prípade rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie podľa\nustanovenia § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku podľa sťažovateľky totiž nejde\no meritórne rozhodnutie, ktoré by predstavovalo prekážku res iudicata. Rovnako tak podľa\nsťažovateľky ustanovenie § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\nustanovuje, že ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty\npodľa tohto zákona, z čoho právna teória odvodzuje, že súd ostatné procesné úkony\nvykonávať môže.\nSťažovateľka dedukuje, že ak je ale správny výklad, že uznesenie o prerušení nebráni\nzastaveniu exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, došlo\npotom zo strany okresného súdu k zbytočným prieťahom, pretože zastaveniu exekúcie\nnebráni žiadna prekážka.\nSťažovateľka dodáva, že prieťahy so zastavením exekúcie neboli odstránené ani\nsťažnosťou predsedovi okresného súdu, pretože tá bola vyhodnotená ako nedôvodná.\nV odpovedi na jej žiadosť o bezodkladné rozhodnutie podpredsedníčka okresného súdu\npodľa odkazu sťažovateľky uviedla, že okresný súd už rozhodol o „procesných návrhoch“\na rozhodnutia sa doručujú účastníkom konania. Sťažovateľka k tomu uvádza, že\n18. apríla 2016 jej bolo doručené napadnuté uznesenie o prerušení konania a uznesenie č. k.\n\n13\n\n39 Er 3637/2014-684 z 12. apríla 2016, ktorým bolo rozhodnuté o námietkach\nsťažovateľky. O návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie z 31. decembra 2015 však\nokresný súd podľa sťažovateľky nerozhodol.\n4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:\n„JUDr. Martin Hermanovský, súdny exekútor, so sídlom Moskovská 18, 81108\nBratislava tým, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 3754/14 exekúciou\nprikázaním pohľadávky z účtu v banke postihuje bankový účet spoločnosti Bratislavská\nteplárenská, a.s.\n\n, vedený v spoločnosti\n, porušil základné právo spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. na\n\nochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné\nprávo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v\nspojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nJUDr. Martinovi Hermanovskému, súdnemu exekútorovi, so sídlom Moskovská 18,\n81108 Bratislava sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva spoločnosti\nBratislavská teplárenská, a.s. na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyslovenému v bode 1.\nJUDr. Martin Hermanovský, súdny exekútor, so sídlom Moskovská 18, 81108\nBratislava je povinný uhradiť spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. trovy konania\npodľa vyčíslenia do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu na účet jej právneho\nzástupcu.\nZákladné právo spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na zákonného\nsudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 39Er 3637/2014\na uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.04.2016, č. k. 39Er 3637/2014-685\nporušené boli.\n\n14\n\nUznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.04.2016, č. k. 39Er 3637/2014685 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu v Bratislave II na ďalšie konanie.\nZákladné právo spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného\nsúdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 3637/2014 porušené bolo.\nOkresnému súdu Bratislava II sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.\n39 Er 3637/2014 konať bez zbytočných prieťahov a rozhodnúť o Návrhu spoločnosti\nBratislavská teplárenská, a.s. na zastavenie exekúcie zo dňa 31.12.2015.\nOkresný súd Bratislava II je povinný uhradiť spoločnosti Bratislavská teplárenská,\na.s. trovy konania podľa vyčíslenia do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu na účet jej\nprávneho zástupcu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n\n15\n\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Predmetom konania (resp. predbežného prerokovania) pred ústavným súdom\nzačatým na základe sťažnosti sťažovateľky je posúdenie, či napadnutým postupom súdneho\nexekútora, ktorý ku dňu podania sťažnosti neodblokoval bankový účet sťažovateľky, ktorá\nsa domnieva, že tak súdny exekútor robí v rozpore s právnymi normami a napadnutým\nuznesením, ktorým okresný súd prerušil konanie a obrátil sa na ústavný súd s návrhom na\nzačatie konania o súlade § 28a a § 38ab zákona o tepelnej energetike s referenčnými\nústavnými normami, mohlo potenciálne dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených\nústavných práv, a či je preto potrebné prijať sťažnosť na ďalšie konanie, alebo naopak, či po\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je potrebné sťažnosť odmietnuť, keďže ani po jej prijatí\nna ďalšie konanie by nebolo možné vzhľadom na právne posúdenie postupu súdneho\nexekútora a napadnutého uznesenia okresného súdu prijať záver o porušení ústavných práv\nsťažovateľky.\nK namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľky postupom súdneho\nexekútora\n8. Podľa § 38ab zákona o tepelnej energetike konania začaté pred dňom účinnosti\ntohto zákona podľa osobitného predpisu, ktoré postihujú majetok podľa § 28a, súd\nbezodkladne zastaví.\n\n16\n\n8.1 Novela zákona o tepelnej energetike, podľa ktorej niektoré zložky majetku\nsťažovateľky nepodliehajú exekúcii, prikazuje bezodkladne zastaviť konanie vedené na\nmajetok sťažovateľky podľa Exekučného poriadku súdu.\n8.2 Pokiaľ sťažovateľka požadovala po súdnom exekútorovi, ako aj po okresnom\nsúde zastavenie exekúcie a s tým súvisiace zastavenie blokovania jej bankového účtu,\npotom o zastavení exekučného konania v jej veci rozhoduje podľa zákona o tepelnej\nenergetike okresný súd.\n8.3 Sťažnosť smerujúca proti napadnutému postupu súdneho exekútora je preto\npotrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre\nneprípustnosť, keďže až okresný súd rozhoduje v zmysle zákona o tepelnej energetike\ns konečnou platnosťou o zastavení exekúcie.\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\nústavných\n\npráv\n\nsťažovateľky\n\npostupom\n\na napadnutým uznesením okresného súdu\n9. Preskúmavajúc napadnuté uznesenie okresného súdu, ústavný súd je nútený sa\nv úvode zaoberať otázkou možnosti prerušenia exekučného konania, a v tejto súvislosti je\npotrebné sa pristaviť a odkázať na judikatúru ústavného súdu relevantnú pre predbežné\nprerokovanie sťažnosti v duchu tejto otázky, na časť ktorej navyše sťažovateľka sama\nvo svojej sťažnosti odkázala.\n9.1 Problematikou postupu všeobecného súdu pri prerušení exekučného konania sa\nplénum ústavného súdu zaoberalo už vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 16/02, kde\nv uznesení z 20. mája 2002 vyslovilo svoj právny názor a z neho vyplývajúci záver:\n„Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší\n(musí prerušiť), ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený\nriešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne\nzáväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi\nnávrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.\n\n17\n\nPodľa § 254 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku na exekučné konanie podľa\nExekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho\nporiadku (vrátane III. časti, v ktorej je § 109 ods. 1), ak tento osobitný predpis (Exekučný\nporiadok) neustanovuje inak. Takým ustanovením, ktoré ustanovuje inak, je § 36 ods. 5\nExekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 Občianskeho súdneho poriadku,\npretože má, pokiaľ ide o prerušenie exekučného konania, vlastné pravidlo.\nPodľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon (v poznámke pod čiarou\nje uvedený napríklad zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) neustanovuje\ninak, exekučné konanie nemožno prerušiť.\nZ uvedených procesných predpisov vyplýva, že navrhovateľ ako exekučný súd\nnemohol exekučné konanie pred ním prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho\nsúdneho poriadku.“\n9.2 Ústavný súd v uznesení sp. zn. I. ÚS 218/2013 z 3. júla 2013 k možnosti\nprerušenia exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP uviedol:\n«Namietané uznesenie okresného súdu... o prerušení exekučného konania podľa\n§ 109 ods. 2 písm. c) OSP z dôvodu súčasne prebiehajúceho trestného konania...\nvychádzajúce z právneho názoru okresného súdu, že „v danej veci prerušil konanie podľa\n§ 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. (teda procesne), čo ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného\nporiadku nevylučuje“, je z hľadiska už citovanej právnej úpravy..., interpretačných kritérií\nposudzovania rozhodnutí všeobecných súdov..., ako aj právneho záveru pléna ústavného\nsúdu (vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 16/02, pozn.), ktorý je pre rozhodovanie\nposudzovanej veci zaväzujúcim, rozhodnutím arbitrárnym majúcim za dôsledok porušenie\nsťažovateľom označených práv, lebo mu nebola okresným súdom poskytnutá súdna ochrana\nv kvalite, ktorú mal v prípade zákonom ustanoveným postupom dostať. Okresný súd mal\nv predmetnej veci zvoliť postup predpokladaný ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného\nporiadku (vylučujúci použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožní za\nurčitých okolností konanie prerušiť), ktoré zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné\nprerušiť iba vtedy, ak to ustanoví osobitný zákon. Takýmto osobitným zákonom je\npredovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V okolnostiach danej veci možno\n\n18\n\nuzavrieť, že prebiehajúce trestné konanie proti účastníkovi exekučného konania nepatrí\nmedzi zákonom (v danom prípade Exekučným poriadkom) právne akceptovateľné\n(ustanovené) dôvody na prerušenie exekúcie.»\n9.3 Dôležitým rozhodnutím týkajúcim sa priamo veci sťažovateľky je však uznesenie\npléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2017 z 25. januára 2017 (ďalej aj „uznesenie\no prijatí“), ktorým ústavný súd návrh okresného súdu, zastúpeného sudkyňou JUDr. Norou\nVladovou, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade § 28a a § 38ab\nzákona o tepelnej energetike s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 6 ods. 1, čl. 14 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu prijal na ďalšie konanie,\npričom podkladom na prijatie návrhu okresného súdu na ďalšie konanie bolo napadnuté\nuznesenie okresného súdu o prerušení konania (pozri aj body 2.6 a 2.7), ktoré sťažovateľka\nnapadla tu prerokovávanou sťažnosťou. Ústavný súd v odôvodnení uznesenia o prijatí\nuviedol:\n„Návrh bol podaný v súvislosti s rozhodovacou činnosťou okresného súdu vo veci\nvedenej pod sp. zn. 39 Er 3637/2014. Z odôvodnenia podaného návrhu ústavný súd zistil, že\nv predmetnom konaní je potrebné použiť všeobecne záväzný právny predpis (napadnuté\nzákonné právne normy), ktorého nesúlad s ústavou a s medzinárodnou zmluvou, ktorou je\nSlovenská republika viazaná, je uplatnený v návrhu na začatie konania pred ústavným\nsúdom.\nPredložený návrh nesignalizuje nedostatky procesných podmienok okresným súdom\nvedeného exekučného konania, ktoré by vylučovali akúkoľvek možnosť aplikácie\nnapádaných zákonných právnych noriem v tomto konaní (m. m. PL. ÚS 7/04, PL. ÚS\n28/05). Z toho ústavný súd vyvodil, že návrh podala oprávnená osoba, pričom v súlade s čl.\n144 ods. 2 ústavy bolo exekučné konanie uznesením okresného súdu č. k. 39 Er 3637/2014685 z 12. apríla 2016 prerušené.\nNávrh podľa názoru ústavného súdu spĺňa predpísané náležitosti návrhu na začatie\nkonania ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde.“\n9.4 Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP (platného a účinného v čase rozhodovania\nokresného súdu) súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto\nkonaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel\n19\n\nk záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,\nzákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom\nprípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.\nPodľa § 251 ods. 4 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu)\nna výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Občiansky súdny\nporiadok\n\ntu\n\nodkazuje\n\nna\n\nExekučný\n\nporiadok,\n\npozn.)\n\nsa\n\npoužijú\n\nustanovenia\n\npredchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však\nvždy uznesením.\nPodľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku (platného a účinného v čase rozhodovania\nokresného súdu) ak osobitný zákon (Exekučný poriadok tu odkazuje napríklad na § 14\nzákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, § 68d zákona\nč. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona\nč. 589/2003 Z. z.) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno\nodpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na\nobnovu exekučného konania.\nPodľa čl. 144 ods. 2 ústavy (platného a účinného v čase rozhodovania okresného\nsúdu) ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho\njednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému\nzákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá\nnávrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý\nv rozhodnutí je pre súd záväzný.\n9.5 Z citovanej judikatúry a právnej úpravy vyplýva, že exekučné konanie nie je\nmožné prerušiť aplikáciou výlučne § 109 ods. 1 písm. b) OSP.\n9.6 Naopak, exekučné konanie je možné prerušiť, ak osobitný zákon (t. j. iný ako\nObčiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok) upravuje prerušenie exekučného konania.\nTakýmto osobitným zákonom je podľa odkazu a príslušnej poznámky pod čiarou k nemu\nuvedeného v § 36 ods. 5 Exekučného poriadku napr. zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze\na vyrovnaní v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom\n\n20\n\npráve súkromnom a procesnom. Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom v rámci\nprávneho predpisu však nie sú súčasťou právneho predpisu, ale majú informatívnu hodnotu\n(pozri bod 47 prílohy č. 2 k Legislatívnym pravidlám tvorby zákonov vyhláseným pod\nč. 19/1997 Z. z.), preto osobitným zákonom možno rozumieť aj iné (ďalšie, nad rámec\nvýslovne uvedených dvoch zákonov) zákony upravujúce prerušenie exekučného konania.\n9.7 Osobitným zákonom v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného poriadku je možné pri\nteleologickom výklade bez pochýb rozumieť aj osobitnú úpravu prerušenia súdneho konania\npodľa čl. 144 ods. 2 ústavy, ktorý upravuje prerušenie konania (akéhokoľvek súdneho\nkonania, t. j. aj exekučného) v prípade, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný\nprávny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej\nveci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo\nzákonu.\n9.8 Avšak aj keby Exekučný poriadok neobsahoval v § 36 ods. 5 výnimku zo zákazu\nprerušenia exekučného konania spočívajúcu v odkaze na osobitný zákon, resp. aj ak by sme\npri gramatickom a doslovnom výklade slovného spojenia „osobitný zákon“ upraveného\nv § 36 ods. 5 Exekučného poriadku dospeli k záveru, že táto právna norma vyžaduje\nosobitnú ZÁKONNÚ (forma zákona), nie ÚSTAVNÚ (forma ústavného zákona) úpravu pre\nmožnosť prerušenia exekučného konania, tak konajúci súd v prípade, ak by dospel k záveru,\nže iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré\nsa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve\npodľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, by bol oprávnený takéto exekučné konanie prerušiť\npriamou aplikáciou čl. 144 ods. 2 ústavy, ktorý je priamo aplikovateľný (neodkazuje na\npotrebu bližšej úpravy zákonom) a má prednosť pred zákonnou úpravou (lex superior\nderogat legi inferiori).\n9.9 Z napadnutého uznesenia okresného súdu nepochybne vyplýva, že okresný súd\nprerušil konanie podľa čl. 144 ods. 2 ústavy, keďže sa domnieval, že aplikovaný právny\npredpis (aplikovateľné právne normy) nie je v súlade s referenčnými ústavnými normami,\na obrátil sa s návrhom na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy na ústavný súd.\nTakémuto postupu okresného súdu a napadnutému uzneseniu tak nie je možné z ústavného\n\n21\n\nhľadiska nič vytknúť. Áno, odkaz okresného súdu v závere napadnutého uznesenia na § 109\nods. 1 písm. b) OSP je zbytočný až mätúci, ale z obsahu napadnutého uznesenia jasne\na nepochybne vyplýva, že okresný súd exekučné konanie prerušil práve podľa čl. 144 ods. 2\nústavy, keďže dospel k záveru, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo\njeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prerokúvanej veci, odporuje ústave, ústavnému\nzákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu. Okresný súd postupoval\nv súlade s ústavou a napadnuté uznesenie preto nezakladá porušenie práva na súdnu ochranu\nči práva na spravodlivé súdne konanie.\n9.10 Skúškou správnosti týchto záverov ústavného súdu je uznesenie pléna ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 1/2017 z 25. januára 2017 o prijatí návrhu okresného súdu na začatie\nkonania o súlade § 28a a § 38ab zákona o tepelnej energetike na ďalšie konanie. Podkladom\nna prijatie návrhu okresného súdu na ďalšie konanie bolo tu preskúmavané napadnuté\nuznesenie okresného súdu o prerušení konania. Pokiaľ by napadnuté uznesenie nespĺňalo\nústavné alebo zákonné požiadavky, nebola by splnená zákonná náležitosť pre prijatie\ntakéhoto návrhu okresného súdu na začatie konanie o súlade právnych predpisov na ďalšie\nkonanie. Plénum ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu okresného súdu\nskúmalo napadnuté uznesenie z pohľadu, či ním bolo možné prebiehajúce exekučné konanie\nprerušiť, pričom plénum ústavného súdu konštatovalo, že návrh okresného súdu (t. j. aj\nnapadnuté uznesenie o prerušení exekučného konania) spĺňa ústavné a zákonné požiadavky\na je potrebné návrh okresného súdu prijať na ďalšie konanie. Uznesením sp. zn.\nPL. ÚS 1/2017 z 25. januára 2017 zároveň ústavný súd spresnil (resp. v istom smere\nprekonal) názor vyjadrený v uznesení sp. zn. PL. ÚS 16/02 a jasne deklaroval, že prerušenie\nexekučného konania na účely podania návrhu ústavnému súdu na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov priamou aplikáciou čl. 144 ods. 2 ústavy (pre účely začatia konania\no súlade právnych predpisov) je ústavne aprobovateľný postup exekučného (všeobecného)\nsúdu.\n10. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie práva na zákonného sudcu tým, že\no napadnutom uznesení rozhodoval sudca, a nie rozvrhom práce poverený vyšší súdny\núradník, ústavný súd dáva do pozornosti, že v zmysle čl. 144 ods. 2 ústavy o prerušení\nkonania a podaní návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov musí rozhodnúť\n22\n\nsúd, t. j. zákonný sudca, a nie súdny úradník. A teda aj pokiaľ v zmysle rozvrhu práce\nvykonáva určité úkony v exekučnom konaní vyšší súdny úradník, o prerušení konania na\núčely predloženia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov rozhoduje\nv zmysle čl. 144 ods. 2 ústavy, ako aj § 18 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 zákona\no ústavnom súde jedine súd, t. j. konajúci samosudca/senát.\n11. Čo sa týka námietky sťažovateľky, že prerušením konania dochádza k zbytočným\nprieťahom v konaní pred okresným súdom, ústavný súd uvádza, že čl. 48 ods. 2 ústavy\nupravuje právo na prerokovanie veci bez ZBYTOČNÝCH prieťahov. V každom súdnom konaní\ndochádza hneď od začatia konania sprvoti k opodstatneným „prieťahom“, resp. vhodnejšie\nje hovoriť o plynutí času/lehoty. Opakom zbytočných prieťahov je potom rozhodovanie v\nprimeranej lehote – možno odkázať na znenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý pojednáva\no práve na prejednanie veci v primeranej lehote. Rozhodovanie v primeranej lehote\nznamená, že čas rozhodovania prirodzene plynie a nemožno považovať za neprimerané\n(resp. za zbytočné prieťahy – slovami ústavy) také úkony súdu, ktoré sú potrebné na\nspravodlivé rozhodnutie veci (pojednávanie, vykonanie dôkazov a pod.) alebo s ktorými\nprávny predpis vyslovene počíta ako s povinnými úkonmi súdu počas konania (doručovanie\nžaloby protistrane a pod.). Článok 48 ods. 2 ústavy je preto potrebné vykladať aj v súvislosti\ns ostatnými článkami ústavy, pričom čl. 144 ods. 2 ústavy predpokladá prerušenie konania\nv prípade, ak súd dospeje k záveru o nesúlade aplikovanej právnej normy s právnym\npredpisov vyššej právnej sily. Teda samotná ústava počíta s takým „prieťahom“ v konaní\nspočívajúcim v prerušení konania na účely vyriešenia otázky súladu právneho predpisu\nv konaní pred ústavným súdom. Nemožno potom takýto „prieťah“ (resp. realizáciu takého\núkonu súdu) považovať za ZBYTOČNÝ, ale za ústavou predpokladaný (dokonca nevyhnutný)\na neporušujúci právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\n12. K výhrade sťažovateľky, že okresný súd jej nedoručil vyjadrenie oprávneného\nz 28. januára 2016 a o jeho existencii sa dozvedela sťažovateľka až nahliadnutím do spisu,\nústavný súd uvádza, že konanie pred okresným súdom nie je právoplatne skončené a túto\nnámietku môže sťažovateľka uplatňovať priamo pred okresným súdom v prebiehajúcom\nkonaní, resp. okresný súd má ešte vždy možnosť až do skončenia konania pred ním tento\n23\n\nnedostatok sám odstrániť a vyjadrenie oprávneného sťažovateľke doručiť. Preto je táto\nnámietka sťažovateľky pred ústavným súdom uplatnená predčasne.\n13. Na základe všetkých komunikovaných záverov ústavný súd uzatvára, že sťažnosť\nsťažovateľky v časti namietaného porušenia ňou označených ústavných práv postupom\na napadnutým uznesením okresného súdu je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2017\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-pri prerušení konania", "konanie-prerušenie", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aece8c2c-f617-48d1-83a9-91735d504645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2017 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1"}, {"guid": "ussr:50c89a83-7b86-4f5d-8f91-e6f546c4b156", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 355, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c89a83-7b86-4f5d-8f91-e6f546c4b156"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:ea1b891d-616e-456a-b978-8df4c8fee22f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/05 z 28. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-28", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea1b891d-616e-456a-b978-8df4c8fee22f"}, {"guid": "ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:802d64f7-167a-4627-982e-471211639eb8"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:0b6d99cf-cadc-48db-a74b-a621bc1f4bf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/02 z 20. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-20", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b6d99cf-cadc-48db-a74b-a621bc1f4bf3"}, {"guid": "a3611960-ad62-4706-8550-ee33098d6210:1d0b2aa4-417d-4bc5-bb3c-50515512c82b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7112213702.1", "spisova_znacka": "2Cob/105/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/105/2013 z 24. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-06-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7112213702.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7afc3c6e-50ef-4873-81c7-c801b82b30b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.441.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 441/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 441/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.441.2024.2"}, {"guid": "ussr:96b17a27-376a-4c53-9f6a-75ec20e39109", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.177.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 177/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.177.2021.1"}, {"guid": "ussr:9babe268-c396-4368-8dd2-f0433011ad40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.238.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 238/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.238.2020.1"}, {"guid": "ussr:4f0825bc-d357-4350-8499-487ec2eda4a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.199.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 199/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 199/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.199.2019.1"}, {"guid": "ussr:d21c418c-a3fd-4a80-87c3-e6bfeb7932c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.642.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 642/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 642/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.642.2018.1"}, {"guid": "08c5b745-b84e-4dd8-855c-36367306cbb5:fd51e423-f022-4055-a2bc-42046ff3326b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4203898597.1", "spisova_znacka": "26CoE/85/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/85/2019 z 7. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4203898597.1"}, {"guid": "08c5b745-b84e-4dd8-855c-36367306cbb5:25315bf0-f027-42de-801a-fdb423760af3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4203898597.1", "spisova_znacka": "26CoE/85/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/85/2019 z 7. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4203898597.1"}, {"guid": "d8af8886-b86c-42f8-abfa-d415b3a2c310:44386f33-503e-4e06-9b74-e843e247d770", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4409207799.1", "spisova_znacka": "26CoE/83/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/83/2019 z 7. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4409207799.1"}, {"guid": "d8af8886-b86c-42f8-abfa-d415b3a2c310:5e032a29-1cbf-4ff4-9333-4e4a19306243", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4409207799.1", "spisova_znacka": "26CoE/83/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/83/2019 z 7. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4409207799.1"}, {"guid": "def54ade-1af4-4996-96e2-fd25079bc791:37761d39-f14b-4acf-a5b3-1f094e8c8192", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4204123894.1", "spisova_znacka": "26CoE/84/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/84/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4204123894.1"}]}