{"guid": "ussr:ee3985bd-6015-4c48-b2d6-59c828df153d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.428.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 428/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2017 z 29. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 428/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.428.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ee3985bd-6015-4c48-b2d6-59c828df153d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.428.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.428.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.428.2017.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 428/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa)\n\na\n\nsudcu\n\nLajosa\n\nMészárosa\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Sabóom, Obchodná 187/6,\nSečovce, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica\nvo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 45/17/6601 a jej uznesením z 10. februára 2017 a vo veci\nvedenej pod sp. zn. 1 Pn 44/17/6601 a jej uznesením zo 14. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica\n(ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 45/17/6601 a jej\nuznesením z 10. februára 2017 a vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 44/1/6601 a jej uznesením\nzo 14. februára 2017.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 21. decembra 2016 podal v Ústave na výkon\ntrestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová (ďalej len „ústav na výkon trestu“) trestné\noznámenie «v súvislosti so skutkom spočívajúcim vo vykonaní prehliadky osobných vecí\nsťažovateľa (vrátane dôverných písomností ako korešpondencie s obhajcom a podobne)\ndňa 15. 12. 2016 (ďalej len „prehliadka osobných vecí sťažovateľa“) neznámymi\npríslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušníci zboru“) a bez jeho\nprítomnosti (ďalej len „trestné oznámenie z 21. 12. 2016“).».\nTrestné\n\noznámenie\n\nz\n\n21.\n\ndecembra\n\n2016\n\nvyšetrovateľ\n\nOkresného\n\nriaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením\nČVS: ORP-3/2-VYS-BB-2017 z 19. januára 2017 odmietol so záverom, že „príslušníci\nzboru postupovali v súlade so zákonom“.\nSťažovateľ 23. januára 2017 proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa z 19. januára 2017\npodal sťažnosť, v ktorej namietal „nevysporiadanie sa s obsahom trestného oznámenia,\njeho oporu výlučne v skutočnosti, že podozriví v písomnom stanovisku (bez ich vypočutia)\ntrestnú činnosť popreli, neprípustnosť stotožňovania prehliadky cely a prehliadky osobných\nvecí (dôverných materiálov), a poukázal na ústavný príkaz v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého príslušník zboru môže konať iba spôsobom stanoveným\nzákonom“.\nProkurátor okresnej prokuratúry sťažnosť sťažovateľa uznesením z 10. februára 2017\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odmietol ako nedôvodnú.\n\n2\n\nPodľa sťažovateľa prokurátor okresnej prokuratúry v uznesení z 10. februára 2017\n«len parafrázoval niektoré ustanovenia právnych noriem vzťahujúcich sa k postupu\npríslušníkov zboru, ktoré vyložil vlastným spôsobom a uzavrel, že prehliadka osobných vecí\nsťažovateľa v jeho neprítomnosti bola v súlade so zákonom - fakt, že po spornej prehliadke\nosobných vecí sťažovateľa boli jeho dôverné písomnosti porozhadzované na podlahe\na na posteli, nebol prokurátorom spochybňovaný. Prokurátor sa v uznesení z 10. 2. 2017\nnevysporiadal s rozdielnosťou prehliadky cely a prehliadky osobných vecí odsúdeného,\na len arbitrárne konštatoval, že „predmetom prehliadky môžu byť aj osobné veci\nobvineného.“».\nSťažovateľ podal trestné oznámenie aj 14. decembra 2016. Toto trestné oznámenie\npodával «v súvislosti so skutkom spočívajúcim v diskriminačnom a značne reštriktívnom\nobmedzení práva na sledovanie televízie, ku ktorému došlo po jeho premiestnení do ústavu,\nčo vnímal ako nátlak, ktorý nebol legálny, ani legitímny, a zdôraznil, že ak aktuálny postup\nkompetentného príslušníka zboru „je v súlade so zákonom, tak potom postup, ktorý trval\ndo môjho príchodu, musel byť v rozpore so zákonom a v každom prípade sa dotýkal\nzákladných práv odsúdených“.». Trestné oznámenie vyšetrovateľ odmietol uznesením\nČVS: ORP-1011/2-VYS-BB-2016 z 19. januára 2017 so záverom, že „predmetné opatrenie\nbolo v súlade so zákonom“.\nProti\n\ntomuto\n\nuzneseniu\n\nvyšetrovateľa\n\no\n\nodmietnutí\n\ntrestného\n\noznámenia\n\nzo 14. decembra 2016 sťažovateľ podal 23. januára 2017 sťažnosť, v ktorej „(spolu s ňou)\npodal aj ďalšie trestné oznámenie v súvislostí so skutkom spočívajúcim v postupe ÚVTOS\nBanská Bystrica - Kráľová ohľadom opatrenia o sledovaní televízie do času jeho príchodu\ndo ústavu (na princípe, že ak je podľa vyšetrovateľa PZ aktuálny postup ústavu zákonný,\nhoci je zásadne odlišný od postupu mu predchádzajúceho, tak tento predchádzajúci postup\nbol nezákonný), a tiež pre skutok spočívajúci v zásadnom skrátení práva na sledovanie\ntelevízie sťažovateľovým príchodom do ústavu o cca 1,5 až 2,5 hod., pričom takto mal ústav\npostupovať v snahe vyvíjať na sťažovateľa psychický nátlak“.\n\n3\n\nV tejto sťažnosti sťažovateľ namietal, že vyšetrovateľ „naložil s podaným trestným\noznámením tendenčne, jeho podstatu opomenul (smerovalo proti zásadnej zmene v postupe\nústavu) a že odmietol trestné oznámenie len na základe toho, že podozriví nezákonnosť\nsvojho postupu popreli, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia“.\nSťažovateľ ďalej uviedol, že «Spôsob postupu podozrivých označených v trestnom\noznámení sa týka zásadných reštriktívnych opatrení vo vzťahu k možnosti sledovania\ntelevízie, čo spadá pod právo na súkromie (viď rozsudok ESĽP vo veci Laduna proti\nSlovenskej republike, z 13. 12. 2011). Označil som zmenu postupu podozrivých v tomto\nsmere (dotýkajúcom sa mojich základných práv), ako aj to, že v iných ústavoch takto\nnekonajú a postupujú tak ako podozriví postupovali dovtedy, kým som nebol premiestnený\ndo ústavu v B. Bystrici!!! Tieto skutočnosti vyšetrovateľ PZ zjavne zámerne ignoroval, aby\nzakrýval pochybenia podozrivých a nemusel vo veci konať. 4. Takto vyšetrovateľ PZ\nignoroval aj časť trestného oznámenia: „Ak aktuálny postup kompetentného príslušníka je v\nsúlade so zákonom, tak postup, ktorý trval do môjho príchodu, musel byť v rozpore so\nzákonom a v každom prípade sa dotýkal základných práv odsúdených“. Vyšetrovateľ PZ\nv napadnutom uznesení svojvoľne konštatoval, že momentálny postup ústavu je zákonný,\na ignoroval podané trestné oznámenie a fakt, že postup podozrivých nemohol byť zákonný\nv oboch prípadoch!!! Až do môjho príchodu do ústavu vykladali podozriví § 89 ods. 4\nvyhlášky MS SR č. 368/2008 Z. z. diametrálne odlišným spôsobom ako momentálne,\na rovnako postupovali a postupujú aj iné ústavy na Slovensku, a toto ustanovenie vykladajú\ntak, ako som uviedol v trestnom oznámení!.».\nProkurátor\n\nokresnej\n\nprokuratúry\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nuznesením\n\nzo 14. februára 2017 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odmietol ako\nnedôvodnú. Sťažovateľ namieta, že prokurátor okresnej prokuratúry v uznesení\nzo 14. februára 2017 «len parafrázoval niektoré ustanovenia vyhlášky MSSR č. 368/2008\nZ. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, ktorá upravuje výkon trestu\nv oddiele s bezpečnostným režimom (ďalej len „OBR“), a konštatoval správnosť postupu\nvyšetrovateľa PZ. V súvislosti s poukazom sťažovateľa na skutočnosť, že sledovanie televízie\nspadá pod právo na súkromie, čo podporil poukazom na rozsudok ESĽP vo veci Laduna\nproti Slovenskej republike, prokurátor uviedol, že sťažovateľ si nesprávne vyložil obsah\n\n4\n\ntohto rozsudku a nesprávne aplikoval tento rozsudok na svoje právne postavenie prokurátor teda evidentne predmetný rozsudok ESĽP nepochopil, keďže sťažovateľ ho\njednak neaplikoval na vlastnú situáciu, ale argumentoval ním vo vzťahu k záveru,\nže obmedzenia možností sledovania televízie spadajú pod čl. 8 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (a teda musia byť legálne, legitímne a nevyhnutné\nv demokratickej spoločností), a naviac je z predmetného rozsudku zrejmé, že väzni\nv porovnateľných situáciách nesmú byť ani v tomto ohľade (sledovanie televízie)\ndiskriminovaní. Prokurátor Okresnej prokuratúry v súvislosti s námietkami odlišného\nzaobchádzania s odsúdenými v iných ústavoch, ale najmä vo vzťahu k dobe\npred a po sťažovateľovom príchode do ústavu a rozdielnosti postupu podozrivých,\npredmetnú sťažnosť fakticky ignoroval.».\nPodľa názoru sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní trestné oznámenie\nz 21. decembra 2016 a zo 14. decembra 2016 „adekvátnym spôsobom neprešetrili (fakticky\nbolo len arbitrárne uzavreté, že podozriví postupovali v súlade so zákonom), svoje\nrozhodnutia postavili výlučne na účelovom výklade jednotlivých ustanovení právnych\nnoriem, týkajúcich sa výkonu trestu po ich vytrhnutí z právneho poriadku, a absolútne\nnedostatočným spôsobom sa vysporiadali s argumentáciou sťažovateľa, resp. ju\nv rozhodujúcich častiach celkom ignorovali. Orgány činné v trestnom konaní naviac celkom\nignorovali aj trestné oznámenie z 23. 1. 2017.“.\nSťažovateľ následne po poukázaní na príslušne právne predpisy, ktoré podľa jeho\nnázoru súvisia s predmetnou vecou, judikatúru ústavného súdu, ako aj judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, k veci ďalej uvádza: „K trestnému oznámeniu\nz 21. 12. 2016: Z relevantného práva a právnych východísk je v tejto súvislosti zrejmé, že\nprehliadka osobných vecí odsúdeného - ktorá nesporne predstavuje zásah do jeho\nzákladných práv, na rozdiel od prehliadky ciel a iných priestorov ‒ bližšie upravená\nv právnom poriadku nie je. Príslušník zboru je oprávnený vykonať prehliadku osobných\nvecí odsúdeného (§ 13b ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z.), táto prehliadka nesmie sledovať\nneprípustný záujem (§ 13b ods. 3 zákona č. 4/2001 Z. z.), pričom je povinný postupovať tak,\naby zásah do práv odsúdeného neprekročil mieru nevyhnutnosti (§ 6 ods. 1 zákona\nč. 4/2001 Z. z.). Odsúdený môže byť obmedzený len vo výkone tých práv, ktoré odporujú\n5\n\núčelu výkonu trestu alebo ktoré sa nemôže vzhľadom na výkon trestu uplatniť (§ 4 ods. 1\nzákona č. 475/2005 Z. z.), a príslušník zboru je oprávnený uplatňovať voči nemu len\nobmedzenia podľa zákona č. 475/2005 Z. z. (§ 6 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z.), pričom\nodsúdený je povinný mu umožniť kontrolu osobných vecí (§ 39 písm. h) zákona č. 475/2005\nZ. z.) a to nahliadnutím do nich (§ 35 ods. 1 vyhlášky č. 368/2008 Z. z.). Príslušník zboru\nnie je oprávnený vykonávať prehliadku osobných vecí odsúdeného, vrátane dôverných\nmateriálov, v jeho neprítomnosti.\n... Príslušné právne normy treba v tejto súvislosti tak ako každú inú právnu normu\nvykladať a aplikovať ústavne konformným spôsobom, čo znamená okrem iného aj\nv prospech realizácie základných práv a slobôd. Aj bez ohľadu na skutočnosť, že právny\nporiadok neoprávňuje príslušníka zboru vykonávať prehliadku osobných vecí odsúdeného\nv jeho neprítomnosti, zákonom stanovené oprávnenie kontroly osobných vecí nahliadnutím\ndo nich je možné vykonať len v medziach Ústavy a Dohovoru, teda pri dodržaní podmienok\nlegality, legitimity a proporcionality predmetného zásahu - na princíp proporcionality\nnapokon zreteľne poukazuje aj čl. 54.8 EVP. Ak teda neexistuje skutočný verejný záujem\nvykonať nahliadnutie do osobných vecí odsúdeného v jeho neprítomnosti (tento verejný\nzáujem by musel pri dodržiavaní spravodlivej rovnováhy pritom prevažovať nad záujmom\nodsúdeného na nezasahovaní do jeho práv), sú príslušníci zboru povinní umožniť\nodsúdenému zrakový dohľad pri tomto úkone. Osobné veci odsúdených predstavujú\nv podstate jediné súkromie v podmienkach výkonu trestu, ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do svojich práv používajú rovnako ako iné osoby, a len pre úplnosť treba\npoukázať na zásadu zákazu výkladu ústavného poriadku bottom - up (ústavné práva\nnemožno vykladať z podústavného práva, postup musí byť opačný).\n... Prehliadka osobných vecí sťažovateľa v jeho neprítomnosti bola nezákonná,\na závery orgánov činných v trestnom konaní tvrdiace opak sú arbitrárne a fakticky\npredstavujú právny exces. Vyšetrovateľ PZ len bezmyšlienkovito prebral argumentáciu\npodozrivých a citoval RMS č. 2/2014, hoci táto podzákonná norma sa netýka výkonu\nkontroly osobných vecí odsúdeného nahliadnutím do nich, a argumentácia prokurátora\nv uznesení z 10. 2. 2017 je vyložene scestná, keďže opomína § 39 písm. h) zákona\nč. 475/2005 Z. z., § 6 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z., a v podstate všetky relevantné právne\nvýchodiská. Pri konfrontácii skutkového stavu (ktorý spochybnený nebol), právneho\n\n6\n\nporiadku a uznesení vyšetrovateľa PZ o odmietnutí trestného oznámenia z 21. 12. 2016\nv spojitosti s uznesením z 10. 2. 2017 je zjavné, že predmetné trestné oznámenie náležitým\nspôsobom prešetrené nebolo.\n... K trestnému oznámeniu zo 14. 12. 2016: Sporné ustanovenie § 89 ods. 4 písm. g)\nvyhlášky č. 368/2008 Z. z. začali podozriví vykladať a aplikovať spôsobom v maximálnej\nmožnej miere obmedzujúcim rozsah sledovania televízie, a takto postupujú len odo dňa\nsťažovateľovho premiestnenia do ústavu, pričom iné ústavy takto nepostupujú. Keďže toto\nustanovenie možno vykladať a aplikovať aj spôsobom v prospech realizácie možnosti\nsledovania televízie (teda tak, ako ho vykladajú a aplikujú aj iné ústavy, a ako ho vykladali\na aplikovali aj podozriví, kým nebol do ústavu premiestnený sťažovateľ), bez oktrojovania\nrelácií, ktoré môže odsúdený sledovať, má prednosť menej obmedzujúca varianta –\nv uvedenej situácii je teda postup ústavu nezákonný. Záver orgánov činných v trestnom\nkonaní a zákonnosti tohto v Slovenskej republike ojedinelého postupu je nielen zjavne\nnesprávny, ale aj extrémne nelogický, keďže postup podozrivých označený za zákonný je\nzjavne bez súvislosti so sledovaním legitímneho záujmu vymedzeného účelom výkon trestu podmienka vybraných televíznych programov (teda nie konkrétnych relácií!) je v každom\nústave splnená dostupnosťou len určitých programov, na ktoré sa odsúdení môžu pozerať\n(teda naladením len vybraných televíznych programov). Pri konfrontácii skutkového stavu\n(ktorý ani v tomto prípade spochybnený nebol), najmä pri zohľadnení faktu, že podozriví\nkonali v tejto súvislosti rovnako ako iné ústavy a sporné opatrenie značne zasahujúce\ndo právnej sféry sťažovateľa prijali až v deň, keď bol premiestnený do ústavu, právneho\nporiadku (pri jeho ústavne súladnom výklade) a uznesení vyšetrovateľa PZ o odmietnutí\ntrestného oznámenia zo 14. 12. 2016 v spojitosti s uznesením zo 14. 2. 2017, je zjavné,\nže predmetné trestné oznámenie náležitým spôsobom prešetrené nebolo.“\nPodľa názoru sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní nedôkladným vyšetrením\ntrestných oznámení a nevysporiadaním sa s jeho podstatnými sťažnostnými námietkami\nporušili jeho základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení\ns porušením jeho základného práva na súkromie podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 ústavy,\nako aj právo podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, keďže nedostatočné vyšetrenie trestných\noznámení má za následok nemožnosť zistenia materiálneho porušenia označených\n\n7\n\nzákladných práv. «Sťažovateľ s poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 70/01\nk princípu dovodenia porušenia základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti\nv spojitosti s nedostatočným úradným vyšetrením zlého zaobchádzania, zastáva názor,\nže z práva na rešpektovanie súkromia možno vzhľadom na to, čo je „v stávke“, dovodiť\npozitívny záväzok účinného úradného vyšetrenia podobne ako pri čl. 3 Dohovoru, aj keď\nnešlo o zásah do fyzickej integrity sťažovateľa, keďže duševné utrpenie väznenej osoby plne\nv moci štátu nemožno označiť za menej závažný zásah do jej základných práv, ktorý by\nmohol ostať v demokratickom právnom štáte ignorovaný... Pri prešetrovaní predmetných\ntrestných oznámení boli orgány činné v trestnom konaní povinné zistiť, či nedošlo k zásahu\ndo práv sťažovateľa, nezákonným (protiprávnym) konaním podozrivých, a to posúdením\nskutkového stavu a jeho podradením pod konkrétne ustanovenia právnych noriem po ich\nústavne konformnom výklade, čo bolo ich povinnosťou (čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy).\na následne sa zaoberať subjektívnou stránkou konania podozrivých, keďže najmä\nv súvislosti so šikanóznym opatrením obmedzujúcim sledovanie televízie nepochybne\nexistuje podozrenie, že bolo zamerané proti sťažovateľovi. Ďalej mali orgány činné\nv trestnom konaní (najmä prokurátor) povinnosť sa náležitým spôsobom vysporiadať\ns argumentáciou sťažovateľa a svoje rozhodnutia adekvátne odôvodniť. Tieto zákonné\npovinnosti si orgány činné v trestnom konaní v súvislosti s trestnými oznámeniami\nz 21. 12. 2016 a zo 14. 12. 2016 nesplnili, a trestné oznámenie z 23. 1. 2017 naviac celkom\nignorovali.»\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne rozhodol týmto nálezom:\n„1.\n\nPostupom\n\nOkresnej\n\nprokuratúry\n\nBanská\n\nBystrica\n\nv\n\nkonaní\n\nsp. zn. 1Pn 45/17/6601 a jej uznesením zo dňa 10. 2. 2017 bolo v dôsledku nedostatočného\nvyšetrenia trestného oznámenia sťažovateľa porušené jeho základné právo na inú ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s porušením základného práva\nna súkromie podľa čl. 16 ods. 1, a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a čl. 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Postupom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v konaní sp. zn. 1Pn 44/17/6601\na jej uznesením zo dňa 14. 2. 2017 bolo v dôsledku nedostatočného vyšetrenia trestného\n\n8\n\noznámenia sťažovateľa porušené jeho základné právo na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, v spojení s porušením základného práva na súkromie\npodľa čl. 16 ods. 1, a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a čl. 8 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, sp. zn. 1Pn 45/17/6601 zo dňa\n10. 2. 2017, a sp. zn. 1Pn 44/17/6601 zo dňa 14. 2. 2017, sa zrušujú a veci sa vracajú\nna ďalšie konanie.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné\nzadosťučinenie peňažnú sumu 3 000 € (Eur), ktorú mu je povinná zaplatiť Okresná\nprokuratúra Banská Bystrica do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Okresná prokuratúra v Banskej Bystrici je povinná uhradiť trovy konania na účet\nadvokáta JUDr. Jozefa Sabóa, Advokátska kancelária Sečovce, Obchodná 187/6,\n078 01 Sečovce, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nSťažovateľ výšku finančného zadosťučinenia odôvodňuje takto:\n„1) Porušenia jeho práv sa dopustila prokuratúra, ktorej úlohou je práve opak.\n2) Porušenie jeho práv bolo osobitne svojvoľné, hrubé a nepredvídateľné.\n3) Porušenie označených základných práv možno kvalifikovať ako závažné.\n4) Porušenie základných práv dolieha na sťažovateľa osobitne nepriaznivo, trpí\npocitom bezmocnosti, menejcennosti a bola u neho v podstate negovaná dôvera v možnosť\nposkytnutia spravodlivosti v štáte - hoci to kompetentné orgány nedokážu priznať, väzni\nsú považovaní za bezsubjektívne bytosti a bývajú predmetom odvetných opatrení zo strany\nzboru, ak nie sú tzv. ticho, pričom zamestnanci zboru konajú s vedomím, že OČTK\nv takýchto súvislostiach postupujú kolegiálne a podnety od väznených osôb v podstate\nneprešetrujú.\n5) Porušenie základných práv sťažovateľa nie je možné reparovať len zrušením\nnapadnutých uznesení. K porušeniu označených základných práv už došlo a ich prežitie\n(pocit z porušenia práva) nie je možné navrátiť späť a zhojiť inak ako priznaním finančného\nzadosťučinenia (m. m. rozsudok ESĽP vo veci Danev proti Bulharsku, z 2. 9. 2010, § 34).\n6) K porušeniu označených základných práv sťažovateľa došlo v dvoch konaniach.“\n\n9\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\n\n10\n\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základného práva na súkromie podľa čl. 16\nods. 1 ústavy, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, základného práva na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj porušenie práva na súkromie podľa čl. 8\nods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Pn 45/17/6601 a jej uznesením z 10. februára 2017 a v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Pn 44/1/6601 a jej uznesením zo 14. februára 2017. K porušeniu označených práv\npodľa sťažovateľa došlo tým, že orgány činné v trestnom konaní nedostatočným spôsobom\nprešetrili ním podané trestné oznámenia, svoje rozhodnutia postavili na účelovom výklade\njednotlivých ustanovení právnych noriem týkajúcich sa výkonu trestu odňatia slobody\na nedostatočným spôsobom sa vysporiadali aj s jeho argumentáciou, resp. ju\nv rozhodujúcich častiach celkom ignorovali. Orgány činné v trestnom konaní tiež\npodľa sťažovateľa celkom ignorovali aj trestné oznámenie z 23. januára 2017.\nPodľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.\nObmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n\n11\n\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na to, že cieľom právomoci ústavného súdu\nako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je primárne preskúmavať\na posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch\nnápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd) fyzických osôb\na právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha\nústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich\no právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických\nosôb môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\nÚstavný súd tiež považuje za potrebné poukázať na svoju judikatúru, podľa ktorej\nprávo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe\npodaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva alebo slobody podľa druhej\nhlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd.\nÚstavný súd tiež dodáva, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby\nna základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby na súde prokurátorom\nnie je súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 42/00,\nII. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03, II. ÚS 28/06). Uvedený článok ústavy garantuje ochranu\npred protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých sa rozhoduje\no subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb.\nÚstavný súd v tejto súvislosti aj v nadväznosti na svoju konštantnú judikatúru\nzdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní v danom prípade po zvážení všetkých\n\n12\n\nokolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom trestného oznámenia\nsťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani ústavou chránené práva. Nikto totiž nemá\nprávny nárok, a už vôbec nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu (v tomto prípade\nsťažovateľa, pozn.) bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov činných\nv trestnom konaní nedávajú podklad na začatie alebo pokračovanie v trestnom stíhaní,\nnemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní začať konať alebo pokračovať v konaní,\nprípadne nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo v ňom pokračovalo. Sťažovateľ\nako oznamovateľ trestného činu má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho\noznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok na to, aby\nvýsledok konania zodpovedal jeho predstave (m. m. napr. II. ÚS 88/99, IV. ÚS 423/09).\nTrestné právo je prostriedkom ultima ratio, čo znamená, že v trestnoprávnej náuke, ako aj\npraxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada\nsubsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší\nprostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov\na hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví,\nnie sú dostatočné, boli už vyčerpané, sú neúčinné, príp. sú zjavne nevhodné.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal postup okresnej prokuratúry\nv označených konaniach, ako aj napadnuté uznesenia, ktorými bolo rozhodnuté\no sťažnostiach sťažovateľa proti rozhodnutiam vyšetrovateľa, ktorými tento vyšetrovateľ\nodmietol trestné oznámenia sťažovateľa, pretože nevidel dôvod na začatie trestného stíhania\nani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že okresná\nprokuratúra sa v dostatočnej miere zaoberala sťažnosťami sťažovateľa a o týchto riadne\nrozhodla, postupujúc pritom v súlade s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi.\nPrávny názor, na ktorom sú založené jej rozhodnutia, je podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľný a odôvodnenia napadnutých uznesení vzhľadom\nna okolnosti a podstatu posudzovaných prípadov sú dostatočné a akceptovateľné tak\nz hľadiska trestného práva, ako aj ústavy či dohovoru.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi postupom okresnej\nprokuratúry v jej označených konaniach a napadnutými uzneseniami na jednej strane\n\n13\n\na obsahom sťažovateľom označených základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru na strane druhej neexistuje taká\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prokurátor, prokuratúra", "trestné konanie-trestné oznámenie", "rozhodnutie", "orgán činný v trestnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84"}, {"guid": "ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/01 z 27. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-27", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86707caa-bfe7-456f-9bec-d055370092f8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a"}, {"guid": "ussr:13ea1c83-9d83-4840-aca0-7ffc8f8a4673", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 88/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/99 z 10. 11. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-11-10", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:821eb170-7d3f-4703-82ca-ed09e24abff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.444.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 444/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 444/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.444.2026.1"}, {"guid": "ussr:71445f00-76bd-4a11-b2c2-2aa8c33cec8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.173.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 173/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.173.2026.1"}, {"guid": "ussr:c8d1fc28-9ad6-40d6-8d13-fb6c2c15a1d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.315.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.315.2020.1"}, {"guid": "ussr:c3c9434f-f8a7-4b89-a06b-a94306c3ada5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2"}]}