{"guid": "ussr:7b7f1520-cbef-498a-bddf-d865c9d1a3d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.425.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 425/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 425/2017 z 29. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 425/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.425.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7b7f1520-cbef-498a-bddf-d865c9d1a3d0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.425.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.425.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.425.2017.1/text", "citacie_n": 27, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 425/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou\nJUDr. Evou Mišíkovou, Laurinská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. XVI/2 Pz 41/16/1000 a jeho\nprípisom z 18. mája 2016 a postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 11/15/1000 a jeho\nuznesením z 27. januára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„dohovor“)\n\npostupom\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vo veci vedenej pod sp. zn.\nXVI/2 Pz 41/16/1000 a jeho prípisom z 18. mája 2016 a postupom prokurátora Úradu\nšpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor\núradu špeciálnej prokuratúry“) vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 11/15/1000 a jeho\nuznesením z 27. januára 2016.\nZo sťažnosti vyplýva, že prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry uznesením\nč. k. VII/1 Gv 111/15/1000-43 z 27. januára 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nprokurátora úradu špeciálnej prokuratúry“) podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku zamietol\nako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa Prezídia Policajného\nzboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúry\nVýchod (ďalej len „vyšetrovateľ“) sp. zn. PPZ-393/NKA-FP-VY-2015 z 30. novembra\n2015 (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“), ktorým bolo podľa § 206 ods. 1\nTrestného poriadku sťažovateľovi vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný\nv bode A. ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny\npodľa § 296 Trestného zákona a pre skutok právne kvalifikovaný v bode B. ako zločin\nskrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona.\nSťažovateľ\n\nprostredníctvom\n\nsvojej\n\nprávnej\n\nzástupkyne\n\npodaním\n\nsp.\n\nzn.\n\nAK 6 T/2016Mi z 15. apríla 2016 (ďalej len „návrh z 15. apríla 2016“) Generálnej\nprokuratúre Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna prokuratúra“) doručeným\n18. apríla 2016 podal návrh na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku.\nGenerálny prokurátor prípisom č. k. XVI/2 Pz 41/16/1000-4 z 18. mája 2016\n(ďalej len „prípis z 18. mája 2016“), ktorý bol sťažovateľovej právnej zástupkyni doručený\n30. mája 2016, nevyhovel návrhu sťažovateľa z 15. apríla 2016, ktorým žiadal, aby bolo\nvyslovené, že „právoplatným uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn.\nVII/1 Gv 111/15/1000-43 zo dňa 27. 01. 2016 a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol\n\n2\n\nporušený zákon v neprospech obvineného“, a zároveň aby bolo zrušené toto uznesenie\n„podľa § 363 ods. 2 Trestného poriadku pri súčasnom zrušení uznesenia vyšetrovateľa\nsp. zn. PPZ-393/NKA-FP-VY-2015 z 30. 11. 2015“.\nSťažovateľ uvádza, že sťažnosťou napáda „postup a upovedomenie Generálnej\nprokuratúry sp. zn. XVI/2 Pz 41/16/1000-4 z 18. 05. 2016... ktorým oznámila, že nevyhovela\nmôjmu návrhu z 15. 4. 2016, lebo nezistila dôvody na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl.\nTrestného poriadku, t. j. na zrušenie právoplatného uznesenia prokurátora Úradu\nšpeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 111/15/1000-43 zo dňa 27. 01. 2016,\nktorým zamietol moju sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ z 30. 11. 2015, sp. zn.\nČVS: PPZ-393/NKA-FP-VY-2015, ktorým mi vzniesol obvinenie“.\nPodľa názoru sťažovateľa generálna prokuratúra vo veci vedenej pod sp. zn.\nXVI/2 Pz 41/16/1000, rovnako ako prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry pri rozhodovaní\no jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia sa vôbec nevysporiadali s jeho\nzásadnými a podstatnými námietkami a argumentmi, ktoré uviedol prostredníctvom svojej\nobhajkyne v oboch podaniach (v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia\na v návrhu z 15. apríla 2016, pozn.) a ktorými namietal zákonnosť uznesenia o vznesení\nobvinenia a zákonnosť právoplatného rozhodnutia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry,\nktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť. Sťažovateľ uvádza, že „zásadne som namietal, že\nkonanie, ktoré predchádzalo vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia vykazuje známky\nnezákonnosti, nakoľko došlo k porušeniu môjho práva na obhajobu...“, čo odôvodňuje\ntakto:\nVyšetrovateľ začal trestné stíhanie uznesením ČVS: PPZ-393/NKA-FP-VZ-2015\nzo 17. júna 2015 pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny\npodľa § 296 Trestného zákona a zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4\nTrestného zákona, pričom ako uvádza, z popisu skutku v tomto uznesení je zrejmé, ktoré\nosoby ho mali spáchať, a nesporne z neho vyplýva, že išlo „o\n,\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n,\n\n“. Vyšetrovateľ v predmetnej trestnej veci\n\n3\n\nuž 21. mája 2015 po tom, čo mu operatívny pracovník predložil podnet na trestné stíhanie\nuvedených osôb pod sp. zn. PPZ-NKA-JFP4-143-012/2015 s popisom skutku, ktorý mali\nspáchať, mal podľa sťažovateľa bez akýchkoľvek pochybností konkretizované osoby, ktoré\nmali skutok spáchať, napriek tomu vydal uznesenie o začatí trestného stíhania „vo veci“\nv rozpore so zákonom, keďže súčasne nevydal aj uznesenie o vznesení obvinenia, a teda\nsťažovateľa ako podozrivú osobu spolu s ďalšími podozrivými vypočul v procesnom\npostavení svedkov.\nSťažovateľ zastáva názor, že podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bol vyšetrovateľ\nza takejto situácie povinný bez meškania vydať aj uznesenie o vznesení obvinenia tak jemu,\nako aj ďalším osobám, ktoré mali spáchať predmetnú trestnú činnosť. «Povinnosťou vydať\nuznesenie „bez meškania“ a ihneď ho doručiť obvinenému sa sleduje to, aby osobe\npodozrivej zo spáchania trestného činu bolo po vznesení obvinenia v plnej miere umožnené\nuplatňovať jej právo na obhajobu. Ak tak vyšetrovateľ nekonal a vykonával ďalšie dôkazy,\ntýmto postupom (v rozpore s ustanovením § 206 ods. 1 Trestného poriadku), odňal mi právo\nna obhajobu tým, že som sa nemal možnosť týchto procesných úkonov zúčastniť buď osobne\nalebo prostredníctvom mojej obhajkyne a teda nemal som možnosť uplatniť právo\nobvineného položiť svedkovi otázku, konfrontovať sa s jeho tvrdeniami a teda uplatňovať\nprávo na riadnu obhajobu.» Uvedené má podľa sťažovateľa za následok, že „akékoľvek\ndôkazy, vrátane všetkých výpovedí svedkov, ktoré boli získané ohľadne skutkov A) a B)\nv čase od začatia trestného stíhania vo veci po vznesenie obvinenia, sú v ďalšom konaní\nprocesné nepoužiteľné z dôvodu porušenia práva na obhajobu. Takýto stav zakladá\nnezákonnosť celého doposiaľ vykonaného prípravného konania, nielen označeného\nuznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia ale aj uznesenia prokurátora Úradu\nšpeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 11/15/1000-43 z 27. 01. 2016, ktorým zamietol moju\nsťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.“.\nSťažovateľ uvádza, že v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia uplatnil\npodstatné námietky ako porušenie práva na obhajobu z už uvedeného dôvodu\na nezákonnosť, a nepoužiteľnosť dôkazov vykonaných v čase od začatia trestného stíhania\npo vznesenie obvinenia (výsluchy svedkov), ktorými vyšetrovateľ odôvodnil uznesenie\n\n4\n\no vznesení obvinenia. Napriek tomu mu podľa jeho názoru prokurátor úradu špeciálnej\nprokuratúry nedal vo svojom uznesení, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu\no vznesení obvinenia, žiadnu odpoveď na tieto jeho námietky. V nadväznosti na to zároveň\npoukazuje aj na vyjadrenie generálneho prokurátora v jeho prípise z 18. mája 2016,\nv ktorom uviedol: „Váš návrh je možné považovať za dôvodný v časti, v ktorej ste\nnamietali, že\n\nprokurátor\n\núradu\n\nšpeciálnej\n\nprokuratúry\n\nv\n\nodôvodnení\n\nuznesenia\n\nsp. zn. VII/1 Gv 111/15/1000-43 z 27. 1. 2016 sa v dostatočnej miere nezaoberal všetkými\nskutočnosťami, ktoré ste uviedli v odôvodnení sťažnosti v mene obv.\nz 23. 12. 2015. Tento nedostatok nie je takým porušením zákona (ustanovenia § 176 ods. 2\nTrestného poriadku), ktorý by odôvodňoval postup generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky podľa ustanovenia § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku.“ S týmto\nkonštatovaním však sťažovateľ nemôže súhlasiť, pričom zdôrazňuje, že v súlade s ustálenou\njudikatúrou je neprípustné viesť trestné stíhanie len „vo veci“ pri splnení podmienok\npodľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, teda „so zjavným jednoznačne špecifikovaným\na nezameniteľne známym páchateľom (navyše s uvedením celého mena páchateľa priamo\nv skutkovej vete uznesenia o začatí trestného stíhania) bez toho, aby okamžite nasledovalo\naj vznesenie obvinenia tejto osobe“.\nTento nezákonný postup vyšetrovateľa má podľa sťažovateľa za následok, že „všetky\ndôkazy, t. j. výsluchy svedkov (neskôr v tej istej trestnej veci obvinených osôb), na ktoré sa\nvyšetrovateľ odvoláva v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia, v čase od začatia\ntrestného stíhania dňa 17. 06. 2015 a pred vznesením obvinenia dňa 30. 11. 2015, sú\nnezákonné, lebo boli vykonané v rozpore s Trestným poriadkom, pričom nezákonné dôkazy\nsa v spise nesmú ani nachádzať, lebo by mohli neprocesným spôsobom cieleným smerom\novplyvňovať orgány činné v trestnom konaní, vrátane súdu“. Na takéto nezákonné dôkazy\nsa podľa sťažovateľa odvoláva aj prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry v odôvodnení\nuznesenia o zamietnutí jeho sťažnosti (pozri s. 11 a 12 uznesenia z 27. januára 2016, pozn.).\nV tomto smere sťažovateľ poukazuje «na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR\nk trestnému stíhaniu „vo veci“, ale predovšetkým na Rozhodnutie č. 19. uverejnené\nv Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2016 − Stanoviská a rozhodnutia vo veciach\n\n5\n\ntrestných», ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tz 9/2006\nz 1. júla 2006.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že výpoveď osoby v procesnom postavení svedka, ktorá je\nv rovnakom konaní zároveň v procesnom postavení obvineného, je nepoužiteľná, nemôže\nbyť súčasťou vyšetrovacieho spisu a nemožno na ňu prihliadať. Pretože uznesením\nvyšetrovateľa bolo vznesené obvinenie aj\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n, ich výpovede v tomto konaní v procesnom postavení\n\nsvedka sú procesne nepoužiteľné. Napriek tomu, že to sťažovateľ namietal tak vo svojej\nsťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ako aj v návrhu z 15. apríla 2016\nadresovanom generálnej prokuratúre, prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry a ani\ngenerálny prokurátor sa s týmito jeho námietkami žiadnym spôsobom nevysporiadali.\nĎalšou podstatnou námietkou, ktorú sťažovateľ uviedol v návrhu z 15. apríla 2016,\nako aj v sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, bolo, že „vznesenie\nobvinenia nie je odôvodnené ani všeobecným poukázaním na listinné dôkazy, predovšetkým\nprotokolov a zápisníc v konaní na mieste príslušných úradoch Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky, na ktoré sa odvoláva vyšetrovateľ i prokurátor v odôvodneniach\nsvojich rozhodnutí“.\nV rámci tejto námietky sťažovateľ argumentoval takto: „Nezodpovedá skutočnosti,\nže spoločnosť\n\ndeklarovala vlastnú daňovú povinnosť a uplatňovala\n\nsi neoprávnene nárok na odpočítanie DPH. Spoločnosť\npostupovala tak ako vo všetkých iných prípadoch plne s odbornou starostlivosťou a v súlade\nso všetkými právnymi predpismi a účtovnými zásadami. Súčasne odmietam, že posudzované\nzmluvné vzťahy boli uzatvorené za účelom získania daňovej výhody a bez zjavného\nekonomického účelu. K tomuto môjmu tvrdeniu argumentačne uvádzam, že správca dane\nvykonal v spoločnosti\n\ndaňové kontroly na DPH za zdaňovacie\n\nobdobia september až december 2008 a január až marec 2009. Výsledky zistení z daňových\nkontrol za zdaňovacie obdobia september až december 2008, správca dane spoločne zhrnul\n\n6\n\ndo Protokolu č. 9710401/5/5118064/2013/Gala zo dňa 14. 11. 2013 a za zdaňovacie\nobdobia január až marec 2009 do Protokolu č. 9710401/5/5131234/2013/Dzu zo dňa\n15. 11. 2013. Z uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že z týchto protokolov mala\nvyplývať skutočnosť, že spoločnosť\n\nneoprávnene deklarovala\n\ndodanie tovaru s hlavným cieľom získať daňovú výhodu, t. j. zníženie daňového zaťaženia.\nPredmetné daňové kontroly teda považuje vyšetrovateľ za dôkaz, z ktorého vyplýva umelý\ncharakter transakcií a personálne prepojenie zúčastnených osôb.\nOba predmetné protokoly boli napadnuté opravným prostriedkom, nakoľko nebolo\nmožné stotožniť sa s jeho závermi a to s poukazom na už ustálenú judikatúru Súdneho dvora\nEÚ (napr. aj rozsudok C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft a Péter Dávid z 21. 06. 2012),\nz ktorej vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj\npovinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať. Z uvedeného\nrozsudku vyplýva, že nie je v súlade s režimom práva na odpočet dane, potrestanie\nprostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol\nvedieť. že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné\nplnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje\npo plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (bod 47). Založením\nsystému\n\nzodpovednosti\n\nbez\n\nzavinenia\n\nsa\n\ntotiž\n\nprekračuje\n\nrozsah\n\nnevyhnutný\n\nna ochranu práv verejných financií (bod 48). Podľa rozsudkov Súdneho dvora EÚ C-439/04\nKittel, C-354/03 Optigen Ltd a aj iné rozsudky umožňujú platiteľom, ktorí sa bez vlastnej\nviny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky\nprotiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami\nriadne splnili Tieto judikáty je možné jednoznačne aplikovať aj na tento prípad.“\nSťažovateľ ďalej uvádza, že „námietky spoločnosti\n\nvo\n\nvzťahu k vyššie uvedeným zisteniam správcu dane, ktoré sú súčasťou Protokolu č.\n9710401/5/5118064/2013/Gala zo dňa 14. 11. 2013 a za zdaňovacie obdobia január až\nmarec 2009 sú súčasťou Protokolu č. 9710401/5/5131234/2013/Dzu zo dňa 15. 11. 2013,\nakceptoval Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S/3/2015 a 1 S/4/2015.\nKrajský súd v Prešove rozsudkami označených spisových značiek, zrušil rozhodnutia\nsprávcu dane vydané na základe vyššie uvedených Protokolov. Rozsudok sp. zn. 1 S/3/2015\n\n7\n\nbol predložený do vyšetrovacieho spisu spolu s podanou sťažnosťou proti uzneseniu o\nvznesení obvinenia. Oba rozsudky sú vo svojom odôvodnení argumentačne takmer totožné.\nRozsudok 1 S/4/2015 z 22. 12. 2015 bol predložený ako príloha k návrhu na postup podľa §\n363 a nasl. Trestného poriadku generálnemu prokurátorovi.\nKrajský súd v Prešove v odôvodnení označených rozsudkov uviedol, že predmetné\nrozhodnutia správcu dane sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo správca dane\nneuniesol dôkazné bremeno a jednoznačne nepreukázal, že spoločnosť\nmala vedomosť o tom, že ide o podvodné konanie a karuselovy podvod. Ustálil, že v\npredmetnej veci je preukázaný pôvod obchodných tovarov a jeho existencia, pričom\nskonštatoval, že vnútroštátna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom Európskej únie.\nKrajský súd v Prešove vo vzťahu k obom označeným protokolom, vytkol správcovi\ndane, že sa dostatočne a presvedčivo nevyrovnal s tvrdeniami spoločnosti\n\n,\n\ns.r.o. a neuviedol aký kontrolný mechanizmus spoločnosť zanedbala ako aj to, že sa\nnevyrovnal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH tak, aby práve\ntento subjekt bol postihovaný za porušenie zásady neutrality DPH. Súd odmietol aj tvrdenia\nsprávcu dane o ním zistených údajov o obrate a spôsobe prepravy.“.\nSťažovateľ tiež uvádza, že vzhľadom na uvedené uplatnil v sťažnosti proti uzneseniu\no vznesení obvinenia, ako aj v návrhu z 15. apríla 2016 podstatnú námietku, že so zreteľom\nna označené rozsudky Krajského súdu v Prešove je potrebné konštatovať, že závery\ndaňových kontrol vykonaných správcom dane a na nich nadväzujúce protokoly\na rozhodnutia, ktoré vyšetrovateľ považoval za objektívne dôkazy a tvorili základ listinných\ndôkazov, na základe ktorých mu vzniesol obvinenie, stratili na aktuálnosti, sú de facto\na de jure neplatné, a preto nemôžu slúžiť ako listinný dôkaz na vznesenie obvinenia.\nV návrhu z 15. apríla 2016 sťažovateľ tiež namietal, že rozhodnutie prokurátora\núradu špeciálnej prokuratúry nemá podstatné náležitosti uvedené v § 176 ods. 2 Trestného\nporiadku. Namietal tiež, že samotné odôvodnenie uznesenia prokurátora úradu špeciálnej\nprokuratúry v nadväznosti na jeho 12-stranovú podrobne odôvodnenú sťažnosť\nje obsiahnuté v poslednom odseku na s. 11 a 12.\n\n8\n\nSo zreteľom na podrobný rozbor výpovedí svedkov a obvinených, ktorý uviedol\nv sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, je podľa neho neakceptovateľné, aby sa\nprokurátor úradu špeciálnej prokuratúry v odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí jeho\nsťažnosti dôkazne odvolával na také výsluchy svedkov, ktoré sú v rozpore s Trestným\nporiadkom a nepreukazujú ani žiadne skutkové okolnosti o tom, že mal založiť\nštruktúrovanú skupinu osôb, ktorá konala koordinovane s cieľom získať finančnú výhodu\npáchaním ekonomickej, predovšetkým daňovej trestnej činnosti. Z takéhoto arbitrárneho\nodôvodnenia možno podľa neho logicky vyvodiť len záver, že prokurátor úradu špeciálnej\nprokuratúry nie je oboznámený s obsahom zápisníc o výsluchu jednotlivých svedkov.\nObmedzil sa len na výpočet dôkazov, nie však na ich obsah z pohľadu preukazovania\ndôvodnosti jeho trestného stíhania a neuviedol žiadne argumenty k jeho rozsiahlym\nsťažnostným dôvodom.\nSťažovateľ uvádza, že «prokurátor uviedol ešte jednu vetu v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia vo vzťahu k mojim sťažnostným dôvodom, citujem: „Pokiaľ ide\no špecifické sťažnostné dôvody prezentované jednotlivými obvinenými, je potrebné\nvo vzťahu k obvinenému\n\nuviesť, že sa nemožno stotožniť s jeho\n\ntvrdením, že vyšetrovateľ vydal uznesenie na základe podkladov, ktoré boli zrušené. Súdom\ntotiž boli zrušené rozhodnutia o vyrubení dane, nie protokoly o výsledkoch daňových\nkontrol.“.\nToto tvrdenie som označil za iracionálnu myšlienkovú konštrukciu prokurátora, lebo\nrozhodnutia o vyrubení dane priamo nadväzujú na už viackrát v tomto návrhu označené\nprotokoly o výsledkoch daňových kontrol, ktorých závery boli dôvodom na vydanie tých\nrozhodnutí, ktoré Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn. 1 S/3/2015 a 1 S/4/5015\nprávoplatne zrušil s konštatovaním, že rozhodnutia správcu dane sú nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov a to pre to, že správca dane neuniesol dôkazné bremeno\na jednoznačne nepreukázal, že spoločnosť\n\nmala vedomosť o tom, že\n\nide o podvodné konanie a karuselový obchod. V týchto súdnych konaniach boli\nspochybnené aj závery správcu dane ohľadne ďalších skutkových okolností, ktoré sú v\npotrebnom rozsahu uvedené aj v predchádzajúcej časti tohto návrhu. Z tohto odôvodnenia\nlogicky možno vyvodiť záver, že prokurátor sa neoboznámil s vyššie označeným a\n\n9\n\npredloženým rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1 S/3/2015, hoci som ho spolu so\nsťažnosťou proti uzneseniu o vznesení obvinenia zaslal vyšetrovateľovi a teda musí tvoriť\nobsah vyšetrovacieho spisu.».\nPodľa jeho názoru uznesenie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry trpí\nzávažnými vadami, pretože jeho odôvodnenie nerešpektuje náležitosti rozhodnutia\nvyžadované § 176 ods. 2 Trestného poriadku. V jeho odôvodnení podľa sťažovateľa\n„absentuje konštatovanie akéhokoľvek racionálneho základu (dôvodu), na základe ktorého\nprokurátor zamietol moju sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nie sú uvedené\nžiadne úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení zákonnosti uznesenia\no vznesení obvinenia, vykonaných dôkazov, absentujú aj právne úvahy, na ktorých základe\npodľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Prokurátor Úradu\nšpeciálnej prokuratúry nedal na moje sťažnostné dôvody v uznesení o zamietnutí mojej\nsťažnosti žiadnu právne relevantnú odpoveď, odôvodnenie napadnutého uznesenia\nprokurátora je arbitrárne, nepreskúmateľné a vykazuje znaky úplného formalizmu.“.\nGenerálna prokuratúra v prípise z 18. mája 2016, ktorým nevyhovela návrhu\nsťažovateľa na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku, mu tiež nedala žiadnu\nodpoveď na viacero ním „uplatnených podstatných námietok ako trestne stíhanej osoby\nproti uzneseniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 111/15/1000-43\nz 27. 01. 2016“, ako je porušenie práva na obhajobu, nezákonnosť a nepoužiteľnosť\ndôkazov vykonaných v čase od začatia trestného stíhania po vznesenie obvinenia (výsluchy\nsvedkov, neskôr obvinených, nepoužiteľnosť listinných dôkazov), ktorými vyšetrovateľ\nodôvodnil uznesenie o vznesení obvinenia, porušenie § 176 ods. 2 Trestného poriadku,\narbitrárnosť napadnutého uznesenia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry o zamietnutí\njeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.\nSťažovateľ preto zastáva názor, že prípis generálnej prokuratúry z 18. mája 2016, ako\naj uznesenie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry nie sú riadne odôvodnené, „lebo\nnedávajú jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky,\nktoré sú obsiahnuté v mojej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a v návrhu\n\n10\n\nna postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku, čím došlo k porušeniu môjho\nzákladného práva ako obvineného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (Nález IV. ÚS 341/2012)\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a v konaní, ktoré im predchádzalo k porušeniu práva na obhajobu\npodľa čl. 50 ods. 3 ústavy“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal na\nďalšie konanie a následne vydal tento nález:\n„Postupom a upovedomením generálneho prokurátora SR zo dňa 18. 05. 2016\nv konaní vedenom pod sp. zn. XVI/2 Pz 41/16/1000-4 a uznesením prokurátora Úradu\nšpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/1 Gv 111/15/1000-43\nz 27. 01. 2016 a konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu, boli\n1. porušené základné práva\n- na súdnu a inú právnu ochranu, práva na spravodlivý proces - podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva na obhajobu čl. 50 ods. 3 ústavy.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/1 Gv 111/15/1000-43 z 27. 01. 2016\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\n4.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 671,18 (šesťsto sedemdesiatjeden Eur a osemnásť centov), ktorú je povinná\nGenerálna prokuratúra SR uhradiť na účet jeho advokátky JUDr. Evy Mišíkovej do jedného\nmesiaca od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n11\n\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom prokurátora úradu\nšpeciálnej prokuratúry v napadnutom konaní a jeho uznesením z 27. januára 2016\na postupom generálneho prokurátora v napadnutom konaní a jeho prípisom z 18. mája 2016.\nPorušenie označených práv sťažovateľ odôvodňuje predovšetkým tým, že prípis generálnej\nprokuratúry z 18. mája 2016, ako aj uznesenie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry\nz 27. januára 2016 nie sú riadne odôvodnené, pretože mu nedávajú jasné a zrozumiteľné\nodpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky, ktoré predostrel vo svojej\nsťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ako aj v návrhu na postup podľa § 363\nods. 1 a nasl. Trestného poriadku.\n1.\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\npostupom\n\nprokurátora úradu špeciálnej prokuratúry v napadnutom konaní a jeho uznesením\nz 27. januára 2016\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti sťažovateľa v súlade so svojou\nustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach\n\n12\n\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu\nsubsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže\nbyť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im\nzverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Z princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie\nsvojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,\na preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu\nten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu\n(m. m. IV. ÚS 128/04).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vo vzťahu k postupu prokurátora úradu\nšpeciálnej prokuratúry v napadnutom konaní a jeho uzneseniu z 27. januára 2016 podal\nnávrh na zrušenie právoplatného uznesenia prokurátora úradu špeciálne prokuratúry\nv napadnutom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, o ktorom následne rozhodol\ngenerálny prokurátor prípisom z 18. mája 2016. Preto právomoc generálneho prokurátora na\npreskúmanie postupu a napadnutého uznesenia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry\nv tejto časti vylučuje právomoc ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti ústavným súdom.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde túto časť sťažnosti z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n\n13\n\n2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom\ngenerálneho prokurátora v napadnutom konaní a jeho prípisom z 18. mája 2016\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený...\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vo vzťahu k postupu generálneho\nprokurátora v napadnutej veci a jeho prípisu z 18. mája 2016 namieta porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo odôvodňuje tým,\nže generálny prokurátor sa vo svojom prípise z 18. mája 2016 vôbec nevysporiadal s jeho\nzásadnými a podstatnými námietkami a argumentmi, ktoré uviedol prostredníctvom\nsvojej obhajkyne tak v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ako aj v návrhu\nz 15. apríla 2016 a ktorými namietal zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a zákonnosť\nprávoplatného rozhodnutia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, ktorým bola\nzamietnutá jeho sťažnosť. Preto tento prípis generálneho prokurátora považuje\nza nedostatočne odôvodnený až arbitrárny.\nVo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že tento článok sa týka iba\nrozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti\ntrestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom (III. ÚS 206/06,\n\n14\n\nIII. ÚS 2/09, II. ÚS 494/2014), preto je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti zjavne\nneopodstatnená.\nPokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 50\nods. 3 ústavy, z obsahu sťažnosti vyplýva, že argumentácia týkajúca sa porušenia\noznačeného práva smeruje predovšetkým k postupu vyšetrovateľa a jeho uzneseniu\no vznesení obvinenia, vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje sťažnosť v tejto časti\nza zjavne neopodstatnenú, keďže sťažovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi\nnamietaným porušením označeného práva na jednej strane a postupom generálneho\nprokurátora v napadnutom konaní a jeho prípisom na strane druhej.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa len vo vzťahu\nk namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na to, že cieľom právomoci ústavného súdu\nako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je primárne preskúmavať\na posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch\nnápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd) fyzických osôb\na právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci\nsamej ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili.\nÚloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\nSkutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n\n15\n\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\nDo obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka\nna rozhodnutie v súlade s jeho skutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech\nv konaní. Obsahom základného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani záruka, že rozhodnutie\norgánu verejnej moci bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nVychádzajúc z uvedeného, bolo úlohou ústavného súdu preskúmať, či skutkové\na právne závery generálneho prokurátora, ku ktorým dospel v rámci preskúmavania postupu\na rozhodnutia prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry a jemu predchádzajúcemu postupu\na rozhodnutiu vyšetrovateľa, neboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a či jeho postup,\nako aj záver, ku ktorému dospel, je z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný\na zároveň či v dôsledku tohto postupu a rozhodnutia nedošlo k porušeniu označených práv\nsťažovateľa.\nZ obsahu napadnutého prípisu generálneho prokurátora vyplýva, že generálny\nprokurátor preskúmal na vec sa vzťahujúci vyšetrovací spis Prezídia Policajného zboru,\nNárodnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, Expozitúry Východ\nv Košiciach sp. zn. PPZ-393/NKA-FP-VY-2015 a dozorový spis Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/1 Gv 111/15/1000\nz hľadiska sťažovateľom uplatnených skutočností, pričom konštatoval, že na vznesenie\nobvinenia sťažovateľovi boli splnené podmienky ustanovené v § 206 ods. 1 Trestného\nporiadku. Generálny prokurátor v napadnutom prípise ďalej uviedol: „V zhode\nso stanoviskom prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry konštatujem, že zo zadovážených\ndôkazov vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že Váš klient sa mal dopustiť trestnej\nčinnosti, ako bola ustálená vyšetrovateľom PZ v skutkovej vete uznesenia o vznesení\nobvinenia.\nV súvislosti s uvedeným treba zdôrazniť, že v súlade s platnou judikatúrou\na ustálenou justičnou praxou ako aj zo samotného znenia ustanovenia § 206 ods. 1\nTrestného poriadku vyplýva, že pre vznesenie obvinenia sa nevyžaduje úplná istota, ale len\n\n16\n\nvyšší stupeň pravdepodobnosti, že sa trestného činu dopustila určitá osoba a tento\npredbežný skutkovo - právny záver sa až ďalším dokazovaním potvrdí alebo vyvráti.\nV priebehu ďalšieho vyšetrovania budú prehodnotené a doplnené výsledky zistení\nDaňového úradu Prešov, pobočka Humenné, uvedené v protokoloch z daňových kontrol\na budú vykonávané ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu tak, ako to ukladá\nustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku.\nAž po vykonaní a vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov v súlade s ustanovením\n§ 2 ods. 12 Trestného poriadku bude možné v predmetnej trestnej veci rozhodnúť v súlade\nso zákonom.\nVáš návrh je možné považovať za dôvodný v časti, v ktorej ste namietali,\nže prokurátor\n\núradu\n\nšpeciálnej\n\nprokuratúry\n\nv\n\nodôvodnení\n\nuznesenia\n\nsp.\n\nzn.\n\nVII/1 Gv 111/15/1000-43 z 27. 1. 2016 sa v dostatočnej miere nezaoberal všetkými\nskutočnosťami, ktoré ste uviedli v odôvodnení sťažnosti v mene obv... z 23. 12. 2015.\nTento nedostatok nie je takým porušením zákona (ustanovenia § 176 ods. 2\nTrestného poriadku), ktorý by odôvodňoval postup generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky podľa ustanovenia § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku.\nVzhľadom na to, že som nezistil porušenie zákona odôvodňujúce zrušenie uznesenia\nvyšetrovateľa PZ z 30. 11. 2015, sp. zn. ČVS: PPZ-393/NKA-FP-VY-2015 a nadväzujúceho\nuznesenia\n\nprokurátora\n\núradu\n\nšpeciálnej\n\nprokuratúry\n\nz\n\n27.1.2016,\n\nsp.\n\nzn.\n\nVII/1 Gv 111/15/1000-43 v časti týkajúcej sa obv..., podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku\nVás upovedomujem o tom, že som nevyhovel Vášmu návrhu z 15. 4. 2016.“\nAko z už uvedeného vyplýva, generálny prokurátor preskúmal príslušné spisové\nmateriály, ktoré vo veci zadovážili orgány činné v trestnom konaní, týkajúce sa sťažovateľa\na následne po posúdení obsahu námietok sťažovateľa, v súlade aj s názorom prokurátora\núradu špeciálnej prokuratúry (síce všeobecne) skonštatoval, že na vznesenie obvinenia\nsťažovateľovi boli splnené zákonné podmienky. Podľa generálneho prokurátora\nzo zadovážených dôkazov vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že sťažovateľ sa mal\ndopustiť predmetnej trestnej činnosti, ako bola ustálená vyšetrovateľom v skutkovej vete\nuznesenia o vznesení obvinenia. Zároveň zdôraznil, že pre vznesenie obvinenia\nsa nevyžaduje úplná istota, ale len vyšší stupeň pravdepodobnosti, že sa trestného činu\n\n17\n\ndopustila určitá osoba a tento predbežný skutkovo-právny záver sa až ďalším dokazovaním\nbuď potvrdí, alebo vyvráti. Generálny prokurátor sa tiež vyjadril aj k výsledkom zistení\nDaňového úradu Prešov, pobočky Humenné, uvedených v protokoloch z daňových kontrol,\npričom uviedol, že tieto budú prehodnotené a doplnené v priebehu ďalšieho vyšetrovania.\nNámietku sťažovateľa týkajúcu sa toho, že prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry\nsa v odôvodnení svojho uznesenia z 27. januára 2016 v dostatočnej miere nezaoberal\nvšetkými skutočnosťami, na ktoré sťažovateľ poukazoval vo svojej sťažnosti, generálny\nprokurátor považoval za dôvodnú, no zároveň zdôraznil, že tento nedostatok nie je takým\nporušením zákona (§ 176 ods. 2 Trestného poriadku), ktorý by odôvodňoval jeho postup\npodľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku.\nVychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že napadnutý prípis generálneho\nprokurátora je odôvodnený síce všeobecnejšie, no s prihliadnutím na to, že sťažovateľ\nnamieta porušenie jeho označených práv v počiatočnom štádiu trestného stíhania, nemožno\nnázory v ňom obsiahnuté považovať za zjavne neodôvodnené či arbitrárne. Skutočnosť,\nže sťažovateľ sa s právnymi názormi generálneho prokurátora nestotožňuje, nemôže viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov a nezakladá\nani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli\npri výklade a aplikácii zákonných predpisov generálnou prokuratúrou (generálnym\nprokurátorom, pozn.) by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko\nodchýlili od znenia príslušných zákonných ustanovení, že by sa tým zásadne poprel ich účel\na význam. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že postup generálneho prokurátora\nv napadnutom konaní a jeho prípis z 18. mája 2016 sú ústavne udržateľné.\nÚstavný súd navyše uvádza, že pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa toho,\nže vyšetrovateľ napriek tomu, že mal bez akýchkoľvek pochybností konkretizované osoby,\nktoré mali skutok spáchať (vrátane sťažovateľa, pozn.), týmto nevzniesol obvinenie, ale\nnajskôr len postupoval podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, teda začal trestné stíhanie\n„vo veci“, ústavný súd poznamenáva, že vznesenie obvinenia je dôležitým procesným\núkonom, pretože týmto úkonom sa proti určitej osobe začína trestné stíhanie za konkrétny\n\n18\n\nskutok, ktorý je trestným činom, a súčasne sa určuje aj jej procesné postavenie v trestnom\nkonaní ako obvineného. Až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor\nna dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa práve dokazovaním postupne\n„odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) dôvodnosť vzneseného obvinenia.\nPre vznesenie obvinenia je ale potrebné, aby sa odôvodnil záver, že trestný čin spáchala\nurčitá osoba. Dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu predpokladá existenciu\nfaktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili urobiť úsudok\no tom, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy\nod okolností každého konkrétneho prípadu (Fox, Cambell a Hartley c. Veľká Británia\nz 30. 8. 1990). Každý konkrétny prípad je determinovaný určitými skutkovými okolnosťami\nveci, a preto nemožno očakávať, že orgán činný v trestnom konaní bude automaticky\npostupovať tak, ako to naznačuje sťažovateľ. Z uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva,\nže vyšetrovateľ po začatí trestného stíhania „vo veci“, ktorému predchádzalo posúdenie\na preskúmanie v uznesení uvedených listinných podkladov, aby si dostatočne preveril\nskutkový stav veci, pristúpil k výsluchom jednotlivých svedkov a až následne mohol\ndospieť k odôvodnenému záveru, že tieto trestné činy spáchala určitá osoba, a o vznesení\nobvinenia konkrétnej/ým osobe/ám. S uvedeným postupom vyslovil súhlas aj prokurátor\núradu špeciálnej prokuratúry, keď v uznesení z 27. januára 2016 uviedol: „Pokiaľ ide\no dôvodnosť začatia trestného stíhania je potrebné vychádzať z ustanovenia § 206 ods. 1\nTrestného poriadku, ktorý vymedzuje zákonné podmienky na vznesenie obvinenia...\nPredpokladom postupu podľa uvedeného ustanovenia je teda existencia skutočností\nnasvedčujúcich záveru, že bol spáchaný konkrétny trestný čin, ktoré zároveň aj odôvodňujú\nzáver, že tento trestný čin spáchala určitá osoba.\nV zmysle uvedeného zákonného ustanovenia však nie je vyžadovaný taký stupeň\npreukázania skutočností významných pre posúdenie veci, ako je tomu napríklad pri podaní\nobžaloby alebo pri rozhodovaní súdu vo veci samej.\nPri vznesení obvinenia k záveru o spáchaní trestného činu stačí vyšší stupeň\npravdepodobnosti, ktorý ale musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami náležite\nodôvodnený.\n\n19\n\nPri hodnotení skutočností odôvodňujúcich vznesenie obvinenia je však potrebné\nvychádzať zo zásady voľného hodnotenia dôkazov upravenej v § 2 ods. 12 Trestného\nporiadku.\nV posudzovanom prípade došlo k vzneseniu obvinenia pre skutok v bode A)\nkvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa\n§ 296 Trestného zákona a skutok v bode B) kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane\na poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona...\nVo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že zistené skutočnosti v posudzovanom\nprípade dostatočným spôsobom odôvodňujú podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného\nčinu, ako aj to, že sa tohto činu dopustila určitá osoba...“\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, pretože\nbol ako podozrivá osoba spolu s ďalšími podozrivými vypočutý v procesnom postavení\nsvedka, ústavný súd uvádza, že inštitút osoby podozrivej zo spáchania trestného činu\na jej vypočúvanie v tomto procesnom postavení Trestný poriadok „pozná“ len v súvislosti\ns postupom podľa § 85 a nasl. Trestného poriadku, vzhľadom na uvedené je teda táto\nnámietka sťažovateľa neopodstatnená.\nObdobne ako neopodstatnenú hodnotí ústavný súd aj námietku sťažovateľa týkajúcu\nsa nezákonnosti vykonaných dôkazov v čase pred vznesením obvinenia voči jeho osobe,\npretože po vznesení obvinenia sa sťažovateľ vypočúva už v inom procesnom postavení\n(obdobne aj ostatní spoluobvinení), má právo uplatniť práva, ktoré nemohol uplatniť\nv procesnom postavení svedka a výpovede ostatných svedkov vypočutých pred vznesením\nobvinenia je potrebné zopakovať, pričom sťažovateľ, resp. aj jeho obhajca ma právo byť\nprítomný pri takomto výsluchu. Okrem toho, dôkazy zadovážené vo veci pred vznesením\nobvinenia by nemali byť súčasťou ani originálu vyšetrovacieho spisu zasielaného spolu\ns návrhom na konečné opatrenie vecne a mieste príslušnej prokuratúry.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená,\n\n20\n\nak pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti,\n\npatrí\n\naj\n\nabsencia\n\nústavnoprávneho\n\nrozmeru\n\nnamietaných\n\npochybení,\n\nresp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,\nposudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.\nÚstavný súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že sťažovateľ sa v danom prípade\ndomáha, aby ústavný súd na základe ním namietaných pochybení orgánov činných\nv trestnom konaní už v počiatočnom štádiu trestného stíhania vyslovil porušenie jeho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej\nopakovane zdôrazňuje, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade\nprieskumu vecí právoplatne skončených. V prebiehajúcom trestnom konaní, resp. v konaní,\nktoré bolo iba začaté, možno i prípadné protiústavné procesné pochybenia napraviť v rámci\ncelého konania obvyklým a zákonom predvídateľným spôsobom, a to predovšetkým\nsamotnými všeobecnými súdmi. Ingerenciu ústavného súdu do rozhodovania orgánov\nčinných v trestnom konaní je preto v prípravnom trestnom konaní potrebné považovať, azda\ns výnimkou úplne mimoriadnej situácie, za neprípustnú. Spravidla teda až po právoplatnom\nskončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také pochybenia verejnej\nmoci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich\ndôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd (m. m. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04,\nIII. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).\nAplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie, ústavný súd tiež zdôrazňuje,\nže trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého\nsa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní,\nako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať\njednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.\n\n21\n\nPlatná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi aj v ďalšom štádiu\ntrestného konania (po podaní obžaloby) ako obžalovanému v rámci uplatnenia práva na\nobhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd,\nku ktorým malo podľa jeho názoru dôjsť v dôsledku protiprávneho postupu vyšetrovateľa\nPolicajného zboru a prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj generálneho\nprokurátora v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude\n(je) oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade\npodania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých\nprávomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu\nvrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci\nsťažovateľa v štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr.\nIII. ÚS 75/05, III. ÚS 109/05 alebo II. ÚS 294/06). Uvedené skutočnosti zakladajú aj dôvod\nna odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti, ale aj z dôvodu jej neprípustnosti.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2017\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-prípravné", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:110eaa48-c9d0-4e38-85b0-942e847d55a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2014 z 22. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-22", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:110eaa48-c9d0-4e38-85b0-942e847d55a6"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2012 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770"}, {"guid": "ussr:5a3a0aae-b075-46f1-bbbc-de31906b2528", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/07 z 19. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-19", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a3a0aae-b075-46f1-bbbc-de31906b2528"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 294/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 3/02 z 16. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-16", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76a1853b-e5a3-41e3-8d18-c3f223ea3693"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8989b7d2-3c91-43d6-a1a2-5242487f42c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.523.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 523/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 523/2026 z 16. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.523.2026.1"}, {"guid": "ussr:b06a7439-e5bb-4af5-a3b8-faf4ef83f3d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.446.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 446/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 446/2026 z 31. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.446.2026.1"}, {"guid": "ussr:86c61f9f-d019-4121-94d5-240b0a0a6b89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.370.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 370/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 370/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.370.2026.1"}, {"guid": "ussr:7710f218-bfe0-46e4-85df-86c614789397", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.288.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/2026 z 19. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.288.2026.1"}, {"guid": "ussr:b38f38ce-9ade-4cd9-916c-eb4130f2f364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.292.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/2026 z 19. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.292.2026.1"}, {"guid": "ussr:5c7ff665-be8d-4676-af4a-43ccf505c131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.64.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.64.2026.1"}, {"guid": "ussr:59f99856-6709-458d-8a21-05c227893c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.591.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 591/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 591/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.591.2025.1"}, {"guid": "ussr:2fa015d4-e65b-4082-9d94-33a48919e99c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.552.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 552/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 552/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.552.2025.1"}, {"guid": "ussr:3313e361-0cb5-42d0-9d03-3d620ecb010e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.467.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.467.2025.1"}, {"guid": "ussr:a1422d15-69b3-4561-9bfa-164a7c5fcbd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.444.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 444/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 444/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.444.2025.1"}, {"guid": "ussr:b7cbc7f3-faf9-4303-8f85-27548bf33869", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.128.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.128.2025.1"}, {"guid": "ussr:b9a74949-e778-4a9b-aa7c-0f67f1658812", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.64.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.64.2025.1"}, {"guid": "ussr:6db6bda5-a05d-4e97-ab45-5f249ebdc938", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.58.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2025 z 29. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.58.2025.1"}, {"guid": "ussr:93877f2c-9c86-49f2-a359-3dc26b6c38d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.5.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 5/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2025 z 14. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.5.2025.1"}, {"guid": "ussr:f930ae0c-0480-4286-89d1-5212d9bdbad9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.679.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 679/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 679/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.679.2024.1"}, {"guid": "ussr:bcd26feb-74d1-459f-8bb2-a4785fcfc0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.611.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 611/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 611/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.611.2024.1"}, {"guid": "ussr:d1c26796-67d6-4488-aa19-ca8a3bc80a4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.612.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 612/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 612/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.612.2024.1"}, {"guid": "ussr:fe72172f-98ea-4120-81b8-abb85418d2ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.600.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 600/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 600/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.600.2024.1"}, {"guid": "ussr:1a3d7d74-17d3-46fc-9f42-7685b82f0811", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.452.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 452/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.452.2024.1"}, {"guid": "ussr:726dc0b1-b983-45f2-939e-9ca8b9a7b5ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.415.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 415/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 415/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.415.2024.1"}, {"guid": "ussr:d8cc7161-aa93-405c-81c7-60fe1cb40215", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.142.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.142.2024.1"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:16c3719c-90dd-4ae4-a829-00a12c61f978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.242.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.242.2023.1"}, {"guid": "ussr:7ad97716-364a-402c-895e-7e4d3b1d1619", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.237.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.237.2023.1"}, {"guid": "ussr:4c796d96-3232-41b2-a90c-a893a21430d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.185.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 185/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 185/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.185.2023.1"}, {"guid": "ussr:6b9bd7f2-fa7d-4ad9-a52d-88bdb177bb33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.519.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 519/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 519/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.519.2020.1"}, {"guid": "ussr:6d0e7b21-2ce1-42b9-b80d-0ec1f09e304d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.517.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 517/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 517/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.517.2020.1"}]}