{"guid": "ussr:d51c10d9-e4b0-4b6d-98dd-91f237ee53a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.421.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2012 z 13. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2016, sp. zn. II. ÚS 421/2012, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.421.2012.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2016-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d51c10d9-e4b0-4b6d-98dd-91f237ee53a1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.421.2012.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.421.2012.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.421.2012.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 421/2012-53\nÚstavný\n\nsúd\n\n13. decembra 2016\n\nSlovenskej\npredbežne\n\nrepubliky\n\nna\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nobchodnej\n\n, zastúpenej advokátom\n\nsenátu\n\nspoločnosti\n,\n\n, pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 1/2011 z 30. apríla 2012 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2012\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namietala porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 6 M Cdo 1/2011 z 30. apríla 2012 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“).\nZ obsahu sťažnosti (ďalej len „prvá ústavná sťažnosť“) a jej príloh vyplynulo, že\nsťažovateľka bola pred všeobecnými súdmi žalovanou v spore o určenie vlastníckeho práva\nk pozemkom. Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn.\n24 C 41/2008 z 27. februára 2009 (ďalej len „rozhodnutie A“) žalobu zamietol. Krajský súd\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) po odvolaní sa žalobcu rozhodnutie A rozsudkom\nsp. zn. 2 Co 158/2009 z 8. októbra 2009 (ďalej len „rozhodnutie B“) ako vecne správne\npotvrdil.\nVo veci bolo následne generálnym prokurátorom Slovenskej republiky na podnet\nžalobcu podané mimoriadne dovolanie. Na základe neho najvyšší súd napadnutým\nrozhodnutím zrušil rozhodnutia A a B a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľka v prvej ústavnej sťažnosti napadla nesprávnosť právneho názoru\nvyjadreného v napadnutom rozhodnutí, na ktorom bolo založené zrušenie rozhodnutí A a B.\nÚstavný súd prvú ústavnú sťažnosť vecne preskúmal. Výsledkom vecného\nprieskumu bolo uznesenie sp. zn. II. ÚS 421/2012 z 11. októbra 2012 (ďalej len\n„rozhodnutie o odmietnutí prvej ústavnej sťažnosti“), ktorým odmietol predmetnú sťažnosť\nako zjavne neopodstatnenú. Dôvodom jej odmietnutia bola ustálená judikatúra, podľa ktorej\nústavný súd nie je alternatívou v suplovaní všeobecných súdov, čo sa týka nahradzovania\nich právnych záverov, pokiaľ právne závery v napadnutom rozhodnutí nie sú zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. Inak povedané, ústavný súd sa pri vecnom prieskume\nnapadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie, či najvyšší súd zdôvodnil napadnuté\nrozhodnutie ústavne konformne, teda či jeho interpretačný postup nebol svojvoľný\n(arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní\nobsahu aplikovanej právnej úpravy. Keďže ústavný súd po vecnom prieskume napadnutého\n\n2\n\nrozhodnutia nedostatky nezistil, pristúpil k odmietnutiu prvej ústavnej sťažnosti z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\nNa základe napadnutého rozhodnutia rozhodoval vo veci okresný súd nanovo.\nV rozsudku sp. zn. 18 C 154/2012 z 26. februára 2013 (ďalej len „rozhodnutie C“) dospel\nna základe odlišného právneho názoru na posúdenie veci vyjadreného v napadnutom\nrozhodnutí k opačnému výsledku v merite, t. j. tentokrát žalobe vyhovel (pre sťažovateľku\nto znamenalo neúspech v spore). Krajský súd rozhodnutie C rozsudkom sp. zn.\n2 Co 253/2013 z 13. novembra 2014 (ďalej len „rozhodnutie D“) potvrdil.\nNásledne sa sťažovateľka domáhala na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“) vyslovenia porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím. Európsky\nsúd pre ľudské práva rozsudkom\n\n(ďalej\n\nlen „rozhodnutie ESĽP“) porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím\nvyslovil, pretože dospel k presvedčeniu, že mimoriadne dovolanie v posudzovanom prípade\nnenaprávalo podstatnú chybu zachádzajúcu za rámec existencie dvoch rôznych právnych\nnázorov na posúdenie sporu (ESĽP neposudzoval otázku právnej úpravy mimoriadneho\ndovolania in abstracto). Zjednodušene povedané, podľa názoru ESĽP mimoriadne\ndovolanie v prerokúvanom prípade riešilo iba presadenie odlišného právneho názoru\nna posúdenie sporu, čo predstavovalo iba „zastreté odvolanie“ (bod 69 rozhodnutia ESĽP).\nVoči rozhodnutiu D podala sťažovateľka ústavnú sťažnosť (ďalej len „druhá ústavná\nsťažnosť“), ktorej ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 154/2015 zo 16. septembra 2015 (ďalej\nlen „rozhodnutie o nevyhovení druhej ústavnej sťažnosti“) nevyhovel. Dôvodom\nnevyhovenia bola (rovnako ako v prípade rozhodnutia o odmietnutí prvej ústavnej\nsťažnosti) ustálená judikatúra, podľa ktorej ústavný súd nie je alternatívou v suplovaní\nvšeobecných súdov, čo sa týka nahradzovania ich právnych záverov, pokiaľ právne závery\nv napadnutom rozhodnutí nie sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Ústavný súd\nv tomto prípade (rovnako ako v prípade rozhodnutia o odmietnutí prvej ústavnej sťažnosti)\nvecne preskúmaval sťažnostné námietky tentokrát vo vzťahu k rozhodnutiu D (založenému\n\n3\n\nna právnom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí) a dospel k záveru o ústavnej\nkonformite v ňom prezentovaného odlišného právneho názoru na posúdenie sporu.\nPred vydaním rozhodnutia o nevyhovení druhej ústavnej sťažnosti však ESĽP už\n(v rozhodnutí ESĽP) rozhodol o porušení čl. 6 ods. 1 dohovoru najvyšším súdom tým, že\nnapadnutým rozhodnutím bolo vyhovené mimoriadnemu dovolaniu ako „zastretému\nodvolaniu“. Uvedenú skutočnosť ústavný súd v rozhodnutí o nevyhovení druhej ústavnej\nsťažnosti nezohľadnil, ale uviedol, že potenciálne môže mať význam pri obnove konania\npred ústavným súdom.\nS odvolaním sa na uvedené sťažovateľka podaním z 8. decembra 2015 navrhla\nobnovu konania pred ústavným súdom vo veci sp. zn. II. ÚS 421/2012 (prvá ústavná\nsťažnosť).\nSťažovateľka podala 16. septembra 2015 aj návrh na povolenie obnovy konania pred\nokresným súdom vo veci sp. zn. 18 C 154/2012 (teda konania výsledkovo určeného\nrozhodnutiami C a D) podľa § 228 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Okresný súd vedie predmetné konanie\no povolení obnovy konania pod sp. zn. 20 C 591/2015.\nÚstavný súd vzhľadom na to, že prípadné obnovenie konania pred okresným súdom\nsp. zn. 18 C 154/2012 (výsledkovo určeného rozhodnutiami C a D) môže podľa jeho názoru\nviesť iba k opätovnému meritórnemu prerokovaniu celého sporu, ale bez možnosti\novplyvniť existenciu (a kasačný účinok) napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu,\na pretože práve v jeho vydaní videl ESĽP porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru (podľa názoru\nESĽP napadnuté rozhodnutie predstavovalo iba „zastreté odvolanie“ a nepresahovalo\nrámec existencie dvoch bežných odlišných právnych názorov na posúdenie sporu,\nčím neriešilo „podstatné pochybenie“ v konaní ako takom), nálezom sp. zn. I. ÚS 76/2016\n(ďalej len „nález o povolení obnovy konania“) obnovu konania (aj napriek absencii\nvýslovného príkazu ESĽP na preskúmanie) vlastnej veci vedenej pod sp. zn.\n\n4\n\nII. ÚS 421/2012 povolil, uznesenie sp. zn. II. ÚS 421/2012 z 11. októbra 2012 (rozhodnutie\no odmietnutí prvej ústavnej sťažnosti) zrušil a vec vrátil ústavnému súdu na ďalšie konanie.\nPredmetom tohto rozhodnutia je teda vzhľadom na dosiaľ uvedené opakované\nrozhodnutie o petite prvej ústavnej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“).\nPetitom sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že\nuznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 1/2011 z 30. apríla 2012 bolo porušené jej\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny\na právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté\nrozhodnutie zrušil, vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke\npriznal náhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 75b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak na základe\nnávrhu na obnovu konania ústavný súd obnovu konania povolí, znovu prerokuje pôvodný\n\n5\n\nnávrh na začatie konania podľa príslušných ustanovení tohto zákona, pričom vychádza\nz právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.\nI. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPri posúdení sťažnosti ústavný súd, nadväzujúc na nález o povolení obnovy konania,\nvychádzal aj z názoru prvého senátu ústavného súdu, ktorý bol dôvodom povolenia obnovy\n\n6\n\nkonania. Prvý senát sa v náleze o povolení obnovy konania priklonil k záveru, podľa\nktorého treba skúmať dopad existencie a kasačných účinkov napadnutého rozhodnutia\nna sťažovateľkino postavenie.\nZ uvedeného dôvodu je pre posúdenie opodstatnenosti sťažnosti určujúce\nzodpovedanie otázky postavenia napadnutého rozhodnutia v pôvodnom konaní. Potom je\nnutné zodpovedať otázku jeho účinkov a otázku dôsledkov rozhodnutia ESĽP v spore.\nAž po vyriešení uvedeného bude môcť ústavný súd pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti\nsamotnej sťažnostnej argumentácie.\nPôvodné konanie v sťažovateľkinej veci je charakterizované nasledovnou schémou:\nNajprv došlo k vydaniu rozhodnutí A a B (sťažovateľka bola v spore úspešná). Tieto\nrozhodnutia boli napadnutým rozhodnutím zrušené a vo veci sa rozhodovalo odznova.\nNásledne boli vydané rozhodnutia C a D (tie však už pre sťažovateľku znamenali neúspech\nv spore).\nPosudzovaná schéma je osobitá tým, že v istom okamihu došlo v spore k zvratu – vec\nsa po vydaní napadnutého rozhodnutia začala prerokúvať odznova. Samotné vydanie\nnapadnutého rozhodnutia tak v sebe skĺbilo dva dôsledky (účinky). Jedným z nich bol\núčinok procesný, pretože vec sa procesne vrátila do „bodu nula“ (zrušením rozhodnutí\nA a B), a druhým bol účinok hmotnoprávny, pretože vo veci sa začal od tohto momentu\naplikovať odlišný hmotnoprávny názor na posúdenie sporu (v rozhodnutiach C a D),\nna základe ktorého sťažovateľka v spore napokon neuspela.\nStručne zosumarizované, postavenie napadnutého rozhodnutia v pôvodnom konaní\nbolo nesporne procesne významné a zároveň v ňom bol vyslovený odlišný hmotnoprávny\nnázor, ktorý bol neskôr určujúci pre rozhodnutie sporu.\nVec sa skomplikovala tým, že do sporu vstúpilo rozhodnutie ESĽP, ktorý videl\nvo vydaní napadnutého rozhodnutia porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napriek tomu zaujal\nk napadnutému rozhodnutiu zdržanlivý postoj. Na jednej strane napadnuté rozhodnutie\n\n7\n\nvyhodnotil in concreto ako procesne porušujúce čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže podľa jeho\nnázoru neriešilo podstatné pochybenie v konaní, ale presadzovalo iba bežný odlišný\nhmotnoprávny názor na posúdenie sporu, a zároveň zákonnú (vnútroštátnu) právnu úpravu\ninštitútu mimoriadneho dovolania in abstracto neposudzoval. Na druhej strane sa\nposúdením správnosti a zákonnosti tých dôvodov, ktoré podľa vnútroštátnych súdov\nnevyhnutne zakladali odlišný hmotnoprávny názor na posúdenie sporu z hľadiska\nvnútroštátneho práva (a ktoré znamenali v konečnom dôsledku pre sťažovateľku stratu\nsporu), zaoberať odmietol (bod 66 rozhodnutia ESĽP).\nOpäť stručne zosumarizované, z pohľadu ESĽP nebol v napadnutom rozhodnutí\npodstatný jeho hmotnoprávny účinok, pretože ten bol iba výsledkom zákonnosti aplikácie\ndomáceho práva, podstatným bol jeho procesný účinok, ktorý in concreto nemal nastať,\npretože umožnil aplikáciu hmotnoprávneho účinku. Inak povedané, odlišný hmotnoprávny\nnázor na posúdenie sporu, akýkoľvek už bol, nemal byť procesným dôvodom jej nového\nprerokovania. Z uvedeného dôvodu ESĽP vyslovil v sťažovateľkinej veci porušenie čl. 6\nods. 1 dohovoru procesným účinkom napadnutého rozhodnutia a za vyslovené porušenie jej\npriznal satisfakciu vo výške 7 500 €.\nVo vzťahu k hmotnoprávnemu účinku napadnutého rozhodnutia je celý prípad\nosobitý navyše tým, že sťažovateľkina vec bola v tomto kontexte na ústavnom súde\nrozhodovaná dvakrát. Prvý raz to bolo priamo vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu.\nÚstavný súd vtedy hmotnoprávny názor najvyššieho súdu v rozhodnutí o odmietnutí prvej\nústavnej sťažnosti vecne preskúmal a odobril ako ústavne konformný (prvá ústavná\nsťažnosť bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená). Druhý raz to bolo vo vzťahu\nk rozhodnutiu D. Teda opäť bola de facto predmetom skúmania ústavného súdu správnosť\nhmotnoprávneho názoru na posúdenie sporu v napadnutom rozhodnutí, aj keď tentokrát\nnepriamo vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, pretože naoko išlo o preskúmanie\nrozhodnutia D, ktoré však bolo vydané práve na základe procesného a hmotnoprávneho\núčinku napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenie preberalo hmotnoprávne názory\nna posúdenie sporu z napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd názor najvyššieho súdu\nprebratý do odôvodnenia rozhodnutia D taktiež odobril a druhej ústavnej sťažnosti nebolo\n\n8\n\nvyhovené\n\nz dôvodu\n\nústavnej\n\nkonformity\n\nhmotnoprávneho\n\nnázoru\n\nobsiahnutého\n\nv odôvodnení rozhodnutia D.\nVzhľadom na dosiaľ uvedené možno zhrnúť, že otázka hmotnoprávneho posúdenia\nsporu nebola problematickou zo strany ústavného súdu (obe ústavné sťažnosti namietajúce\nhmotnoprávne posúdenie sporu boli považované za nedôvodné) ani zo strany ESĽP\n(ten otázku vnútroštátneho hmotnoprávneho posúdenia sporu ani len nehodnotil).\nZ rozhodnutia ESĽP preto ústavný súd nemôže vyvodzovať právne závery týkajúce\nsa správnosti či nesprávnosti vnútroštátneho hmotnoprávneho posúdenia sporu.\nV obnovenom konaní pred ústavným súdom je však podstatou sťažnosti práve\nargumentácia namietajúca nesprávne hmotnoprávne posúdenie sporu. Sťažovateľka\nv bode 1 petitu sťažnosti požaduje z tohto dôvodu vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru a následne žiada zrušenie napadnutého rozhodnutia v bode 2 petitu\nsťažnosti.\nTretí senát ústavného súdu si uvedomuje, že rozhodnutím ESĽP bolo\nvyslovené porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak uvedené porušenie dohovoru bolo\nvyslovené iba vo vzťahu k procesnému účinku napadnutého rozhodnutia, pričom jeho\nhmotnoprávny účinok ostal s odkazom na zákonnosť vnútroštátnej úpravy nedotknutý.\nTretí senát ústavného súdu si preto nemôže osvojiť právomoc rozhodnúť in concreto\no zrušení napadnutého rozhodnutia iba na základe rozhodnutia ESĽP, pretože ním bolo\nvyslovené pochybenie iba v procese, a nie v správnosti odlišného hmotnoprávneho\nrozhodnutia sporu. Zrušením napadnutého rozhodnutia by tak ústavný súd nad rámec\nrozhodnutia ESĽP zasiahol aj do hmotnoprávneho posúdenia sporu. O pochybení\nv hmotnoprávnom posúdení sporu z hľadiska vnútroštátneho práva však v rozhodnutí\nESĽP nebola reč a ústavný súd považuje napadnuté rozhodnutie z tohto pohľadu za vydané\nv súlade s platnou právnou úpravou a aj za vecne správne (pozri rozhodnutie o odmietnutí\nprvej ústavnej sťažnosti a rozhodnutie o nevyhovení druhej ústavnej sťažnosti). Vrátiac sa\n\n9\n\nk rozhodnutiu ESĽP, ústavný súd podotýka, že ESĽP v prerokúvanom prípade porušenie\nčl. 6 ods. 1 dohovoru podľa jeho názoru nevhodným procesným vydaním napadnutého\nrozhodnutia konštatoval a sťažovateľke zaň priznal satisfakciu.\nNad rámec ústavný súd pripomína, že v súlade so svojou ustálenou judikatúrou bežne\nkonštatuje, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07). Vyhovením petitu sťažnosti by\ntak v konečnom dôsledku mohlo dôjsť už iba k duplicitnému vysloveniu porušenia čl. 6\nods. 1 dohovoru, pretože prvý tak urobil ESĽP.\nZ uvedenej perspektívy ústavný súd odmietol sťažnostnú argumentáciu vo vzťahu\nk obnovenému konaniu pred ústavným súdom podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nSťažnosť však okrem uvedeného vykazuje ešte jeden nedostatok. Ústavný súd\nna tomto mieste vychádzal z informácií uvádzaných sťažovateľkou, a to, že okresnému súdu\npodala 16. septembra 2015 vo veci sp. zn. 18 C 154/2012 podľa § 228 a nasl. OSP návrh\nna povolenie obnovy konania, pričom konanie v tejto veci je pred okresným súdom vedené\npod sp. zn. 20 C 591/2015.\nZ princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci\nústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom\nnemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ\nk dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých\nprípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv\nalebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).\nSúčasťou\n\ndoterajšej\n\njudikatúry\n\nústavného\n\nsúdu\n\nje\n\naj\n\nprávny\n\nnázor,\n\npodľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych\n\n10\n\nprostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd\núčinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych\npredpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom\npríslušným orgánom (IV. ÚS 177/05).\nSťažovateľkou tvrdená skutočnosť podania návrhu na povolenie obnovy konania\nokresnému súdu vo veci sp. zn. 18 C 154/2012 vzhľadom na princíp subsidiarity\nvyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať\na rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé, že\nvo veci sa vedie konanie o povolení obnovy konania. O ochrane práv, ktorých sťažovateľka\nporušenie namieta, bude rozhodovať okresný súd a voči jeho rozhodnutiu bude mať\nk dispozícii dostupné opravné prostriedky. Z uvedeného dôvodu musí byť sťažnosť\nposúdená ako predčasná.\nZ tejto perspektívy ústavný súd odmietol sťažnostnú argumentáciu vo vzťahu\nk obnovenému konaniu pred ústavným súdom podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako neprípustnú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci (zrušenie napadnutého rozhodnutia a náhrada trov konania)\nstratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2016\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "subsidiarita", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "obnova konania-obnova konania pred ústavným súdom", "obnova konania-v občianskom súdnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d1e1611-b67a-4371-b627-20076bd5a47e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.76.2016.2"}, {"guid": "ussr:60e6fb52-78ac-4ca9-88fb-8291ffb9af48", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.154.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 154/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/2015 z 16. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.154.2015.2"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/02 z 19. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-19", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "9a92b2f0-4355-4b25-9fed-84a409f2e9a1:9645744b-a1e3-4c4d-a730-1b11b36cf5c0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8111216312.1", "spisova_znacka": "2Co/253/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/253/2013 z 23. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-11-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8111216312.1"}], "citovane_v": []}