{"guid": "ussr:bb50d558-cc56-4a16-a8f4-009f28cb2f2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.420.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 420/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 420/2017 z 29. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 420/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.420.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bb50d558-cc56-4a16-a8f4-009f28cb2f2d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.420.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.420.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.420.2017.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 420/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M.,\nPalárikova 88, Čadca, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 9 Co 21/2017 z 31. januára 2017 a uznesením Okresného súdu Čadca\nsp. zn. 5 C 50/2011 z 30. novembra 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., Palárikova 88, Čadca,\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 9 Co 21/2017 z 31. januára 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“)\na uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 C 50/2011\nz 30. novembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania\no zaplatenie 13 277,56 € s prísl. z titulu vrátenia kúpnej ceny za motorové vozidlo vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 5 C 50/2011 v procesnom postavení žalovaného.\nRozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 C 50/2011 z 26. júna 2014 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 3/2015 z 5. marca 2015 bol sťažovateľ zaviazaný\nžalobcom zaplatiť žalovanú sumu, keďže motorové vozidlo, ktoré im predal, bolo kradnuté\na kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi sťažovateľom a žalobcami bola z tohto dôvodu\nneplatná, keďže sťažovateľ sa nikdy nestal vlastníkom predmetného auta, a teda nemohol na\nžalobcov platne previesť vlastnícke právo k nemu. Auto bolo žalobcom políciou odňaté,\na žalobcovia teda prišli nielen o auto, ale aj o peniaze, ktoré sťažovateľovi na základe\nkúpnopredajnej zmluvy ako predávajúcemu uhradili. Z tohto dôvodu okresný súd zaviazal\nsťažovateľa vrátiť žalobcom kúpnu cenu.\nPo nadobudnutí právoplatnosti rozsudku sp. zn. 5 C 50/2011 z 26. júna 2014\nrozhodoval okresný súd o trovách konania. Uznesením okresného súdu sp. zn. 5 C 50/2011\nz 30. novembra 2015 bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť žalobcom trovy konania z titulu\nprávneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa v sume 6 131,43 € a 295,15 €\nv odvolacom konaní, ako aj 796,50 € z titulu zaplateného súdneho poplatku.\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie.\nO odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 21/2017 z 31. januára\n\n2\n\n2017, ktorým zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania\npred súdom prvého stupňa a zaviazal sťažovateľa nahradiť žalobcom trovy konania z titulu\nprávneho zastúpenia v sume 4 962,43 € a v sume 796,50 € z titulu zaplateného súdneho\npoplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.\nSťažovateľ upozorňuje na skutočnosť, že žalobcovia (resp. žalobkyňa v prvom rade)\npodali identickú žalobu už v minulosti (v roku 2001), avšak konanie bolo v dôsledku jej\nspäťvzatia zastavené. Späťvzatie žaloby nebolo žalobkyňou v prvom rade nijako\nodôvodnené. Sťažovateľ považuje za dôležitú tiež skutočnosť, že nemal v čase uzavretia\nkúpnopredajnej zmluvy so žalobcami nijakú vedomosť o tom, že sporné vozidlo bolo\nkradnuté, keďže ho kúpil v dobrej viere o tom, že ho kupuje od vlastníčky.\nSťažovateľ v prvom rade zastáva názor, že by to mali byť práve žalobcovia, ktorí by\nmu napriek jeho neúspechu vo veci mali nahradiť trovy konania, argumentujúc, že on\nsvojím správaním nedal príčinu na podanie žaloby, a bolo preto namieste postupovať\nv zmysle § 143 v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“), podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov\nkonania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na\nzačatie konania.\nNapadnuté uznesenia neobsahujú podľa názoru sťažovateľa žiaden výrok o nároku\nsťažovateľa na náhradu trov konania v sume 5 658,49 €, hoci si ho uplatnil dvoma\nsamostatnými podaniami. Sťažovateľ zároveň zdôrazňuje, že žalobcovia ho pred podaním\nžaloby vôbec nekontaktovali, pričom on nespôsobil neplatnosť kúpnej zmluvy. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ ďalej uvádza, že „... žalobcom po zistení, že vozidlo bolo kradnuté\nnavrhol, že ak mu jeho predávajúca\n\nvráti kúpnu cenu za vozidlo, vráti ju\n\ndobrovoľne, inak musí byť nárok uplatnený súdne. Následne žalobkyňa\npodala trestné oznámenie aj prvú žalobu, ktorú vzala späť bez udania dôvodu, čo si\ns odstupom 10-tich rokov rozmyslela a žalobu podala s manželom znova. Sťažovateľ teda\nžalobcov k žalobe nikdy nedonútil, ani nedal príčinu na jej podanie... Pritom je právne\npodstatné, že podaním žaloby s časovým odstupom 10-tich rokov, ktorý spôsobili\n\n3\n\nžalobcovia, ohrozili práva všetkých predošlých vlastníkov vozidla vrátane\n\n,\n\nktorí ho tiež nadobudli ako kradnuté v tom, že už nemusia mať možnosť vymáhať svoj nárok\npre neexistenciu subjektu, ktorý vozidlo vlastnil pred nimi, nehovoriac o tom, že vozidlo\nstratilo na akejkoľvek hodnote, a pritom už ani neexistuje.“.\nSťažovateľ zastáva názor, že pre prípad, ak by mu v jeho veci konajúce všeobecné\nsúdy nepriznali nárok na náhradu trov konania, by ako krajná alternatíva prichádzala\ndo úvahy aplikácia § 150 OSP, na základe ktorej by všeobecné súdy nepriznali náhradu trov\nkonania žiadnej zo strán sporu.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na právnu pomoc\npodľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na rovnosť v konaní podľa\nčl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a základné právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského\nsúdu Žilina zo dňa 31. januára 2017, sp. zn. 9 Co/21/2017, bolo porušené.\n2. Základné právo\n\n... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na právnu pomoc\npodľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na rovnosť v konaní podľa\nčl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a základné právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného\nsúdu Čadca zo dňa 30. septembra 2015, sp. zn. 5 C/50/2011, bolo porušené.\n3. Uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 31. januára 2017, sp. zn. 9 Co/21/2017\na uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 30. septembra 2015, sp. zn. 5 C/50/2011 sa\nzrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.\n\n4\n\n4. Krajský súd Žilina a Okresný súd Čadca sú povinní uhradiť\n\n...\n\ntrovy konania...“\nSťažovateľ zároveň navrhuje, aby ústavný súd rozhodol aj o odklade vykonateľnosti\nnapadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom\npredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ namieta porušenie základných práv čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 2 a 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.\n\n5\n\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za\npodmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za\nnevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili\nplatenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nII.1\n\nK namietanému porušeniu práv sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru\n\nuznesením okresného súdu sp. zn. 5 C 50/2011 z 30. novembra 2015\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\n\n6\n\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na\njej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti uzneseniu okresného súdu z 30. novembra 2015 mohol sťažovateľ podať\nodvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.\nPrávomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu práv podľa ústavy a dohovoru uznesením\n\nkrajského súdu sp. zn. 9 Co 21/2017 z 31. januára 2017\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil na\nposúdenie, či nie je zjavne neopodstatnená. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež\nposúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu\no zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\n\n7\n\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľ zastáva názor, že v jeho právnej veci mali okresný súd a krajský súd\nprimárne aplikovať § 143 OSP a na tomto právnom základe zaviazať žalobcov na náhradu\ntrov konania v jeho prospech, keďže sťažovateľ svojím správaním nedal príčinu na podanie\nžaloby.\nÚstavný súd sa pri predbežnom prorokovaní oboznámil s odôvodnením oboch\nnapadnutých uznesení, ako aj s ďalšími prílohami sťažnosti a v tejto súvislosti považuje\nza potrebné poukázať na relevantné časti odôvodnení napadnutých uznesení okresného súdu\na krajského súdu.\nV napadnutom uznesení okresného súdu sa okrem iného uvádza:\n„... Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná\nnáhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,\nktorý vo veci úspech nemal.\nVzhľadom na skutočnosť, že rozsudkom č. k. 5 C/50/2011-348 z 26. 6. 2014 súd\nv plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľov v rade 1/ a 2/, teda navrhovatelia v rade\n1/ a 2, mali vo veci plný úspech a v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. im prináleží náhrada trov\nkonania.\nTrovy konania si vyčíslili jednak navrhovatelia v rade 1/ a 2/ a aj odporca. Odporca\ntieto predložil súdu pre prípad, že o náhrade trov konania nebude rozhodovať podľa § 150\nO. s. p. ale podľa § 142 O. s. p. , a to podľa § 143 O. s. p.\nPodľa § 143 O. s. p. odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov\nkonania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na\nzačatie konania.\n\n8\n\nPodľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd\nvýnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na\nokolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti\na dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto\nskutočnosti a dôkazy uplatniť.\nVzhľadom na vyčíslenie trov konania neúspešným odporcom s odvolaním sa na § 150\nods. 1 O. s. p. sa súd otázkou, či dané ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. je možné aplikovať\nv predmetnom prípade. Pre aplikáciu tohto ustanovenia musia byť splnené nasledovné\npodmienky, a to jednak splnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania a okrem\ntoho súd musí dospieť k záveru, že sú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov\ncelkom alebo sčasti neprizná. Súd vyššie ustálil, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ majú nárok\nna náhradu trov konania na základe zásady úspechu v plnej výške. Preto súd skúmal iba\ndruhú podmienku, t. j. či sú dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo\nsčasti neprizná. Pri tomto posudzovaní je potrebné prihliadnuť nielen na okolnosti,\nči účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy\npri prvom úkone, ktorý mu patril (a či účastník konania mohol tieto skutočnosti a dôkazy\nuplatniť) ale aj na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania\na všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj\nv konaní. Navyše musí ísť o výnimočnú situáciu, keďže moderačné právo súdu v otázke\nnáhrady trov konania je výnimočným postupom, čo zdôrazňuje aj výslovné použitie pojmu\nvýnimočne v znení ust. § 150 ods. 1 O. s. p.\nPri posudzovaní, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol\nskutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril (a či účastník konania mohol tieto\nskutočnosti a dôkazy uplatniť) mal súd z to, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ zotrvali počas\ncelého konania na svojom počiatočnom žalobnom návrhu, ktorý nemenili, tak isto nemenili\nsvoje skutkové vyjadrenia a k tomuto návrhu pripojili všetky relevantné doklady, ktoré\npredložiť v čase podania návrhu mohli.\nĎalej si súd všímal okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde\na ich postoj v konaní. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ svoj nárok uplatnili z titulu vydania\nbezdôvodného obohatenia - kúpnej ceny, ktorú zaplatili odporcovi na základe neplatnej\nkúpnej zmluvy, pretože predmet kúpy- vozidlo, nevlastnil v čase predaja odporca.\n\n9\n\nAko je uvedené vyššie, navrhovatelia v rade 1/ a 2/ zotrvali počas celého konania na\nsvojom počiatočnom žalobnom návrhu, návrhu sa pridržiaval aj odporca, ktorý tvrdil,\nže nevedel, že ide o vozidlo kradnuté, namietal premlčanie. Súd rozsudkom č. k.\n5 C/50/2011-348 z 26. 6. 2014 ustálil, že kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod\nvlastníckeho práva k vozidlu, je zmluvou absolútne neplatnou, nakoľko išlo o vozidlo\nkradnuté, nemohol odporca previezť vlastnícke právo k veci, ktorú nevlastní. Navrhovatelia\nv rade 1/ a 2/ zaplatili kúpnu cenu, vozidlo im bolo odobraté. Na základe uvedeného\nskutkového stavu má súd za to, že to neboli navrhovatelia, kto zapríčinil podanie návrhu\na vedenie súdneho konania, naopak, bol to odporca, ktorý uzatvoril s navrhovateľmi v rade\n1/ a 2/ neplatnú kúpnu zmluvu, zinkasoval kúpnu cenu apo zistení, že ide okradnuté vozidlo\na jeho odobratí donútil navrhovateľov v rade 1/ a 2/ uplatniť si tento nárok na súde. Je pri\ntom nerelevantné, či v čase predaja vozidla odporca vedel alebo nevedel o tom, že je\nvozidlo kradnuté. O uvedenej skutočnosti bol informovaný už pred začatím súdneho konania\n(pri vyšetrovaní podozrenia z trestného činu podvodu) a nič mu nebránilo v dohode\ns navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ tak, aby zabránil začatiu a vedeniu konania. Podanie návrhu\nna začatie konania teda jednoznačne zavinil odporca.\nVzhľadom na vyššie uvedené zistenia a z nich vyvodené názory súdu, tj. že\nnavrhovatelia v rade 1/ a 2/ zotrvali počas celého konania na svojom počiatočnom\nžalobnom návrhu, ktorý nemenili a k tomuto návrhu pripojili všetky relevantné doklady,\nktoré predložiť v čase podania návrhu mohli, že podanie návrhu zapríčinil odporca, mal\nsúd za preukázané, že neboli splnené podmienky rozhodnutia podľa § 150 ods. 1 O. s. p.,\nnakoľko vo veci nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd sa nezaoberal osobnými,\nmajetkovými, zárobkovými a inými pomermi všetkých účastníkov konania, nakoľko iba\nodporcova prípadná nepriaznivá finančná situácia nemôže byť výlučným dôvodom\nnepriznania náhrady trov v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. Zmyslom ustanovenia § 150 ods. 1\nO. s. p. je odstránenie tvrdostí pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa uplatnila\nplne zásada úspešnosti pri náhrade trov konania, pričom takáto tvrdosť nevznikla.\nNavrhovatelia v rade 1/ a 2/ si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\na v konaní boli plne úspešní. Súd nenašiel dôvody osobitného zreteľa ani výnimočnosť\nsituácie, ktoré by v tomto prípade odôvodňovali úplné či čiastočné nepriznanie náhrady\n\n10\n\ntrov konania navrhovateľom v rade 1/ a 2/. Po posúdení vyššie uvedeného súd aplikáciu §\n150 ods. 1 O. s. p. na daný prípad vylúčil.\nAko je vyššie uvedené, súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že konanie zapríčinili\nnavrhovatelia v rade 1/ a 2/ a z uvedeného dôvodu ani nebol dôvod na náhradu trov\nkonania aplikovať § 143 O. s. p.\nKeď súd ustálil, že navrhovateľom v rade 1/ a 2/ prináleží v konaní náhrada trov\nkonania v plnej výške na základe zásady úspechu a nebol dôvod aplikovať § 150 ods. 1\nO. s. p. ani § 143 O. s. p., zaoberal sa ďalej otázkou výšky priznaných trov právneho\nzastúpenia - zistením hodnoty sporu a hodnoty jedného úkonu a posúdením úkonov\nz hľadiska ich účelnosti. Pri vyúčtovaní trov právneho zastúpenia určil právny zástupca\nodporcu za tarifnú hodnotu veci sumu 13277,56 €, s čím sa súd stotožnil, keďže predmetom\nkonania bol nárok na zaplatenie sumy 13277,56 € a z tejto výšky vychádzal pri\nvýpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorá je vo výške\n287,14 €.“\nV relevantnej časti napadnutého uznesenia krajského súdu sa uvádza:\n„Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, pokiaľ išlo o skutočnosť, že súd\nprvej inštancie nesprávne a nezákonne aplikoval ust. § 143 OSP a ust. § 150 OSP. Podľa\nustanovenia § 143 OSP žalovaný, ktorý nemal úspech vo veci má právo na náhradu trov\nkonania proti žalobcovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie\nkonania. Ustanovenie § 143 dopadalo na prípady, kedy žalovaný úspech nemal a napriek\ntomu za podmienok tam uvedených mu nárok bol priznaný. Aby bolo možné použiť\nustanovenia § 143 OSP, je treba skúmať, či príčina vedúca k podaniu žaloby nebola\nv správaní žalovaného (nedostatok príčinnej súvislosti medzi správaním žalovaného\na podaním návrhu na začatie konania). V preskúmavanej veci je nepochybné, že žalovaný\npríčinu k podaniu žaloby dal, keď uviedol, že pokiaľ mu nevráti kúpnu cenu\n\n,\n\nod ktorej predmetné vozidlo kúpil, musia žalobcovia uplatniť ich nárok súdne. Sama\nskutočnosť, že sa nesnažili pred podaním žaloby ďalej dohodnúť na mimosúdnom vyriešení\nsporu a nekontaktovali žalovaného pred podaním žaloby by bola na ťarchu žalobcov\nv prípade, ak by žalovaný uznal ich nárok v konaní pred súdom a z tohto dôvodu by súd\nvyhovel žalobe žalobcov. V takom prípade, by bolo možné aplikovať ust. § 143 OSP,\n\n11\n\nno keďže k takémuto správaniu žalovaného nedošlo nebolo možné aplikovať predmetné\nustanovenie.\n7) Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP umožňovalo súdu výnimočne náhradu trov konania\ncelkom alebo sčasti nepriznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto zákonné\nustanovenie tak upravuje výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu, avšak\npredpokladom jeho použitia je. aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, preto má byť\njeho použitie výnimočné. Môže to byť odôvodnené tým, že by strohá aplikácia ustanovenia\no náhrade trov mohla v konkrétnom prípade viesť k nežiaducim tvrdostiam. Použitie tohto\nustanovenia dopadá na tú stranu, ktorá by mala inak nárok na náhradu trov konania, preto\npri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné,\nmajetkové, zárobkové aj iné pomery strán v konaní, teda nielen toho, koho by podľa\nvšeobecných ustanovení o trovách konania postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj\ntoho, koho majetková sféra by bola aplikáciou tohto ustanovenia dotknutá. Zároveň pri\nhodnotení dôvodov hodných osobitného zreteľa má súd prihliadať aj na okolnosti, ktoré\nviedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť aj na postoj strán v konaní.\nV preskúmavanej veci odvolací súd preskúmaním obsahu spisu také dôvody hodné\nosobitného zreteľa, ktoré by mali byť použité pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 150\nods. 1 OSP nezistil, rovnako ako súd prvej inštancie, pričom odkazuje na odôvodnenie\nv napadnutom rozhodnutí.“\nV nadväznosti na citované ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou\nkonštatuje, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu neexistuje\nmedzi týmito právami žiadna podstatnejšia odlišnosť (II. ÚS 27/07), a preto možno ich\nnamietané porušenie preskúmavať spoločne.\nEšte pred preskúmaním sťažnostnej argumentácie sťažovateľa ústavný súd považuje\nza žiaduce poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne\n\n12\n\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nZ napadnutého uznesenia krajského súdu (v spojení s napadnutým uznesením\nokresného súdu) vyplýva, že odvolací súd rozhodoval o odvolaní sťažovateľa, pričom sa\nzaoberal posúdením otázky zavinenia strán konania na podaní žaloby, ako aj otázkou\nposúdenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov\nkonania ani jednej zo strán sporu. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam je napadnuté uznesenie\nkrajského súdu dostatočne zrozumiteľné a logické a v nijakom prípade ho nemožno\npovažovať za svojvoľné. Krajský súd jasne vysvetlil, prečo je toho názoru, že podanie\nžaloby na súd zavinil sťažovateľ, ako aj to, prečo v danom prípade neexistujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov konania.\nVo vzťahu k posúdeniu zavinenia sťažovateľa, že žalobcovia v predmetnej právnej\nveci podali žalobu, ústavný súd poukazuje na tvrdenie samotného sťažovateľa uvedené\nv sťažnosti, podľa ktorého „Sťažovateľ žalobcom po zistení, že vozidlo bolo kradnuté\nnavrhol, že ak mu jeho predávajúca\n\nvráti kúpnu cenu za vozidlo, vráti ju\n\ndobrovoľne, inak musí byť nárok uplatnený súdne.“. Z citovaného zjavne vyplýva,\nže sťažovateľ nebol ochotný žalobcom kúpnu cenu vrátiť, pokiaľ táto nebude vrátená\nsťažovateľovi predávajúcou\n\n. Za týchto okolností žalobcovia nemali inú\n\nmožnosť ako dosiahnuť vrátenie kúpnej ceny, než podať žalobu na súd. Sťažovateľ sa\nv súdnom spore o žalobe žalobcov bránil približne 6 rokov (konanie začalo v roku 2011\n\n13\n\na skončilo v roku 2017), keď namietal premlčanie nárokov a podával odvolania proti\nrozhodnutiam súdu prvého stupňa.\nZa uvedených skutkových okolností ústavný súd nemôže akceptovať právnu\nkonštrukciu sťažovateľa o zavinení žalobcov na vzniku sporu a jeho predložení súdu na\nrozhodnutie.\nNa tomto základe ústavný súd konštatuje, že okresný súd, ako aj krajský súd podľa\njeho názoru správne aplikovali príslušné ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, resp.\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), konkrétne § 142 ods. 1 OSP, resp. § 255\nods. 1 CSP, o priznaní nároku na náhradu trov konania plne úspešným žalobcom.\nVo vzťahu k argumentácii sťažovateľa o tom, že v napadnutých uzneseniach\nokresného súdu a krajského súdu absentuje výrok o ním uplatnenom nároku na náhradu trov\nkonania, ústavný súd uvádza, že ak okresný súd a krajský súd na vec sťažovateľa\nneaplikovali § 143 OSP, tak zároveň nemali nijaký dôvod rozhodovať o sťažovateľom\nuplatnenom nároku na náhradu trov konania.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že\nv posudzovanej veci je právna úprava relevantná pre posúdenie opodstatnenosti sťažnostnej\nargumentácie vo vzťahu k záverom krajského súdu obsiahnutá v ustanoveniach § 142\nods. 1, § 143 a § 150 ods. 1 OSP, pričom od 1. júla 2016 platí pre jej posúdenie nová právna\núprava obsiahnutá v § 255 ods. 1 a § 257 v spojení s § 470 ods. 1 CSP.\nPodľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná\nnáhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,\nktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 143 OSP odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov\nkonania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na\nzačatie konania.\n\n14\n\nPodľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd\nvýnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na\nokolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti\na dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto\nskutočnosti a dôkazy uplatniť.\nPodľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru\njej úspechu vo veci.\nPodľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody\nhodné osobitného zreteľa.\nPodľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPrávna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy\nv Občianskom súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2016\nv Civilnom sporovom poriadku spravuje zásadou úspechu v konaní (spore). Z porovnania\ndoterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že Civilný sporový poriadok už nemá\nustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 143 OSP. Z uvedeného vyplýva, že Civilný\nsporový poriadok už nepozná možnosť priznania náhrady trov konania neúspešnému\nžalovanému, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie žaloby. Podľa novej úpravy\njediná možnosť prelomenia zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania je vyjadrená\nv § 257 CSP (v zásade obdobná úprava ako pôvodná úprava v § 150 ods. 1 OSP), pričom\nuž vo formulácii predmetného ustanovenia je expressis verbis vyjadrená požiadavka\nvýnimočnosti jeho aplikácie v nadväznosti na existenciu dôvodov hodných osobitného\nzreteľa. Zároveň je podstatnou aj okolnosť, že úpravu predtým obsiahnutú v § 150 ods. 1\nOSP a teraz v § 257 CSP nebolo a nemožno zamieňať s prípadmi zamýšľanými v § 143\nOSP.\n\n15\n\nVzhľadom na to, že okresný súd rozhodoval o trovách konania za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku a krajský súd za účinnosti Civilného sporového poriadku,\nnemožno opomenúť, že už zhrnutá zmena právnej úpravy vylúčila možnosť aplikácie § 143\nOSP krajským súdom v odvolacom konaní (v prípade zmeňujúceho výroku) a okresným\nsúdom (v prípade zrušujúceho výroku a vrátenia veci okresnému súdu). Uvedené teda\nvylučuje možnosť aplikácie označeného ustanovenia v prípade derogačného zásahu\nústavného súdu, ku ktorému by došlo zrušením napadnutého uznesenia krajského súdu\nv časti výroku potvrdzujúceho uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania pred\nsúdom prvého stupňa (m. m. I. ÚS 187/2017).\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd považuje za žiaduce poukázať aj na svoju\nustálenú judikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie o trovách konania pred\nvšeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú\natribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto iba celkom výnimočne\npodrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania a k zrušeniu\nrozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných okolností.\nÚstavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba za\npredpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by\nzakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania (porovnaj m. m.\nII. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\nÚstavný súd zdôrazňuje, že ak Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny\nporiadok) vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu\no trovách konania (§ 419, § 420 a § 421 CSP), bolo by proti logike pripustiť, aby ich\nprieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch\nextrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania.\nK námietke sťažovateľa, že všeobecné súdy mali v krajnom prípade na vec aplikovať\n§ 150 OSP (resp. § 257 CSP), ústavný súd v zhode s krajským súdom poukazuje na\nskutočnosť, že tieto ustanovenia upravujú výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie\n\n16\n\na predpokladom ich použitia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, pričom ich\npoužitie má byť výnimočné. Aj vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa ústavný súd zastáva\nnázor, že všeobecné súdy sa podrobne zaoberali posúdením existencie dôvodov osobitného\nzreteľa, pričom ich závery k tejto otázke sú z ústavnoprávneho hľadiska v plnom rozsahu\nakceptovateľné.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi obsahom sťažovateľom\noznačených základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu a napadnutým uznesením\nkrajského súdu neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí\ntejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o porušení označených\npráv. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby\nústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dc423dfd-0582-4066-a8e8-3fd8e3b1f28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.187.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 187/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 187/2017 z 5. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-05", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.187.2017.1"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "de32840c-7c68-47df-85c1-edd855ab96e4:e697d7d1-c62a-44ac-89dc-76e3c39731db", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1414211389.2", "spisova_znacka": "9Co/21/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/21/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1414211389.2"}, {"guid": "5e4b34e6-e2d9-43db-a281-c683abd484b1:9bc6c4e0-889e-4d33-9d55-c0ea2c4d1404", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4612209194.2", "spisova_znacka": "9Co/3/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/3/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4612209194.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:33b581fa-c72a-4a7c-b65b-574d37e7fc0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.2.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2025 z 15. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.2.2025.1"}, {"guid": "ussr:91e437ec-e2ce-4d69-b9d6-18be3e1bdbce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.303.2023.1"}, {"guid": "ussr:9e4530d8-6a51-444c-99f2-265b428e9489", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 442/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 442/2022 z 23. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:ad287665-eab7-4a74-9806-11078b9f9771", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.95.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 95/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 95/2020 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.95.2020.1"}, {"guid": "ussr:f65a00ec-fe2d-486c-9fbd-a4bcbd758762", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.457.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 457/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 457/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.457.2018.1"}, {"guid": "ussr:b91c716b-8598-4988-81d3-8315d608e3a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.282.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.282.2018.1"}, {"guid": "98cabb84-c57e-4425-8449-d6c76579c899:b0b291ce-e2ea-470e-9a59-b5f566cfc61e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "spisova_znacka": "3Obdo/49/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1"}, {"guid": "98cabb84-c57e-4425-8449-d6c76579c899:1be8801d-1181-451d-96a2-2553703c11f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "spisova_znacka": "3Obdo/49/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1"}]}