{"guid": "ussr:a36c3d0d-6a89-474d-acb3-bc8bccd6e3e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.413.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 413/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 413/2017 z 22. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 413/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.413.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a36c3d0d-6a89-474d-acb3-bc8bccd6e3e2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.413.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.413.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.413.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 413/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove\nsp. zn. ORPZ-PO-ODI3-224/2013-P zo 17. januára 2014, rozhodnutím o priestupku\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu\nv Sabinove sp. zn. ORPZ-PO-ODI3-224/2013-P z 12. marca 2014, rozhodnutím o odvolaní\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu\nsp. zn. KRPZ-PO-KDI3-21/2014/P z 23. apríla 2014, rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 5 S 53/2014 z 24. júna 2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Sžo 207/2015 z 8. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozkazom o uložení sankcie za priestupok\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu\nv Sabinove (ďalej len „okresný dopravný inšpektorát“) sp. zn. ORPZ-PO-ODI3-224/2013-P\nzo 17. januára 2014 (ďalej len „rozkaz okresného dopravného inšpektorátu“), rozhodnutím\no priestupku okresného dopravného inšpektorátu sp. zn. ORPZ-PO-ODI3-224/2013-P\nz 12. marca 2014 (ďalej len „rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu“),\nrozhodnutím\n\no\n\nodvolaní\n\nKrajského dopravného\n\nKrajského\n\ninšpektorátu\n\nriaditeľstva\n(ďalej\n\nlen\n\nPolicajného\n„krajský\n\nzboru\n\ndopravný\n\nv\n\nPrešove,\n\ninšpektorát“)\n\nsp. zn. KRPZ-PO-KDI3-21/2014/P z 23. apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie krajského\ndopravného inšpektorátu“), rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 5 S 53/2014 z 24. júna 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžo 207/2015\nz 8. novembra 2016 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „bol krivo obvinený policajnými orgánmi\nzo spáchania priestupku, a to bez akéhokoľvek dokazovania. Polícia mu uložila pokutu,\nktorej vymáhanie bolo odstúpené exekútorovi (ktorý začal exekučné konanie). Sťažovateľ\nusvedčil policajné orgány zo svojvoľného konania argumentačne, ale aj kladením otázok,\nna ktoré nedokážu odpovedať. Otázkam a argumentom sťažovateľa sa vyhýbajú aj súdy,\nu ktorých sťažovateľ neúčinne hľadal ochranu. Uvedení porušovatelia práv a slobôd\nv 2. (krajský dopravný inšpektorát, pozn.), 3. (krajský súd, pozn.) a 4. rade (najvyšší súd,\npozn.) sa v princípe stotožnili s nesprávnou interpretáciou skutkového stavu tak,\nako to uviedol porušovateľ práv v 1. rade (okresný dopravný inšpektorát, pozn.).\nPorušovateľ práv vo 4. rade síce zrušil pokutu 100 EUR, ponechal však v platnosti\n2\n\nobvinenie zo spáchania priestupku. Sťažovateľ, na základe uvedeného, má za to, že problém\nje oveľa závažnejší a nejde tu o priestupok ani o pokutu − to slúži len na prekrytie oveľa\nzávažnejších skutočností...“.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej objasňuje, ako vnímal stav spoločnosti na Slovensku\npred 30. novembrom 2013, a následne uvádza, že „30. 11. 2013, v Bratislave uplatňoval\nvýkon práva na odpor podľa článku 32 Ústavy Slovenskej republiky, pričom sa správal\npokojne a disciplinovane. Udalosť sa konala vo verejnom záujme − za dodržiavanie\nľudských práv a slobôd všetkých občanov Slovenskej republiky, teda aj tých, ktorí\nsa nemohli z rôznych dôvodov zúčastniť. Keď sa účastníci nachádzali na Šafárikovom nám.\na spred vchodu do budovy Univerzity Komenského sa presunuli do inej časti námestia,\npoužitím megafónu verejne informovali o dôvodoch svojho konania a aké práva\nsi uplatňujú, vrátane práva na odpor podľa článku 32 Ústavy Slovenskej republiky. Teda\naj policajné zložky prítomné na mieste boli opakovane mnohokrát informované o tom,\nže účastníci si uplatňujú výkon práva na odpor podľa článku 32 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nNásledne, približne v čase 16 hodín 20 minút sa začal bezdôvodný zákrok polície,\nktorý bol naviac krutý, neľudský a ponižujúci voči niektorým účastníkom, vrátane\nsťažovateľa...“.\nSťažovateľ ďalej opisuje zákrok polície a označuje práva, ktoré polícia pri tomto\nzákroku porušila, a uvádza: „... sťažovateľ nachádzajúci sa v danom rozpoložení, teda\nzranený, neošetrený a s určitými obavami z ďalšieho policajného teroru, do záznamu\no podaní vysvetlenia stručne popísal vyššie uvedené udalosti, vrátane popisu zranení, ktoré\nsa v tom čase najvýraznejšie prejavovali.\nOboznámil sa s absurdným rozhodnutím (jednou z absurdít je napr. opakovane sa\nvyskytujúci údaj, že skutkov sa sťažovateľ mal dopustiť a predvedený bol dňa 29. 11. 2013)\no jeho zaistení, založenom na nepravdivých a zavádzajúcich tvrdeniach − čo jednoznačne\nvyplýva z doteraz uvedených skutočností, ktoré vydal\nskonštatoval, že\n\n. Sťažovateľ\n\nnebol prítomný počas spisovania záznamu\n\no podaní vysvetlenia, ktoré vykonal\n\n.“ V ďalšej časti sťažnosti\n\n3\n\npopisuje udalosti, ktoré sa odohrali po jeho prepustení z policajnej stanice, a zároveň uvádza\nsúhrn zranení, ktoré mu mali príslušníci Policajného zboru spôsobiť.\nSťažovateľ ďalej uvádza:\n«... 23. 1. 2014 bol sťažovateľovi doručený „Rozkaz o uložení sankcie za priestupok“\nOkresného dopravného inšpektorátu v Sabinove (podpísaný\n\n)\n\nzo dňa 17. 1. 2014, č. p.: ORPZ-PO-ODI3-224/2013-P...\nObsah dokumentu som spočiatku považoval za nepodarený žart, preto som v ten istý\ndeň navštívil\n\nna jeho pracovisku v Sabinove a spýtal sa ho,\n\nči je autorom tohto dokumentu, čo potvrdil. Informoval som ho, že uviedol vymyslené,\nnepravdivé tvrdenia týkajúce sa mojej osoby, a že pravdepodobne ho niekto zneužil,\naby konal proti mne. Viackrát som ho vyzval, aby sa oboznámil s listinným materiálom\npotvrdzujúcim uvedené tvrdenie, čo odmietol. Na to som reagoval, že sa mi vyhráža\nexekútorom (ak nezaplatím pokutu 100 eur, ktorú mi uložil), čím ma tlači k múru, a preto sa\nbudem musieť brániť trestnými oznámeniami, ak svoje nepravdivé obvinenie nestiahne.\nNasledujúci deň 24. 1. 2014 som opäť navštívil\n\nna jeho\n\npracovisku v Sabinove kvôli skopírovaniu policajného vizuálneho záznamu zo dňa\n30. 11. 2013 na môj USB kľúč, ktorý som predchádzajúci deň nemal pri sebe. Znova som\nupozornil, že svojím konaním ma tlačí k múru, a preto sa\nbudem musieť brániť trestnými oznámeniami, ak svoje nepravdivé obvinenie s pokutou\nnestiahne.\nVoči uvedenému konaniu Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove\nsa sťažovateľ bránil podaním odporu a trestného oznámenia zo dňa 6. februára 2014.\n... 12. 3. 2014, na základe predvolania, sa sťažovateľ dostavil na Okresný dopravný\ninšpektorát v Sabinove. Očakával, že počas pojednávania príslušníci polície predložia\nnejaké dôkazy, ku ktorým sa bude môcť vyjadriť. Keďže žiadne dôkazy nepredložili,\nv podstate len znova opakovali tvrdenia, ktoré sťažovateľ už predošlým podaním odporu\nnapadol, preto nemal dôvod na svojom postoji nič meniť. A keďže policajti trvali\nna už napadnutých tvrdeniach, sťažovateľ podal odvolanie priamo do zápisnice. Následne\nmu bolo doručené rozhodnutie o priestupku zo dňa 12. 3. 2014.\n\n4\n\n... Dňa 12. mája 2014 si sťažovateľ prevzal Rozhodnutie o odvolaní Krajského\ndopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 23. 4. 2014 č. p.: KRPZ-PO-KDI3-21/2014/P,\nv ktorom porušovateľ práv v 2. rade zamietol sťažovateľove odvolanie a potvrdil krivé\nobvinenie porušovateľa práv v 1. rade.\nDňa 15. mája 2014 sťažovateľ po telefonickom dohovore navštívil KDI v Prešove\na v prítomnosti svojho otca, zástupcu riaditeľa\n, sa riaditeľa\n\n,\nspýtal, či vydal rozhodnutie o\n\npriestupku bez dokazovania. Keďže\n\nsa vyjadril, že dokazovanie\n\nbolo vykonané, opýtal sa ho ktorý smer danej križovatky podľa neho sťažovateľ blokoval.\nNasledovalo mlčanie, pretože nikto z prítomných osôb mu na túto otázku nevedel\nodpovedať. Zakrátko na to sa\n\nvyjadril v tom zmysle,\n\nže vzhľadom na argumenty a dôkazy ktorými sťažovateľ disponuje, sa môže brániť podaním\nžaloby na Krajskom súde v Prešove.\n... Na základe uvedených skutočností sťažovateľ podal na Krajský súd žalobu zo dňa\n11. júla 2014, v ktorej sa bránil svojvôli policajných orgánov. Uviedol tiež, že napadnuté\nkonanie policajných orgánov môže mať súvis s jeho aktivitami pri objasňovaní\nnajzávažnejšej trestnej činnosti, ktorej riadnemu vyšetreniu bráni prokuratúra s políciou...\n... Následne bol sťažovateľ vyzvaný, aby doplnil žalobu, čo napriek určitým\nťažkostiam, konkretizovaným priamo vo svojom doplnení žaloby zo dňa 7. septembra 2014,\nurobil.\n... Dňa 24. 6. 2015 sa sťažovateľ zúčastnil na verejnom pojednávaní na Krajskom\nsúde v Prešove. K zápisnici o pojednávaní zo dňa 24. 6. 2015 vo vzťahu k predmetnému\npojednávaniu uviedol, že nie je pravda, že účastníkom boli dané poučenia uvedené na prvej\nstrane zápisnice. Na viacerých miestach údaje uvedené v zápisnici nezodpovedajú dianiu\nv pojednávacej miestnosti, o čom sa dá ľahko presvedčiť porovnaním zvukového záznamu\na zápisnice.\nK ďalšiemu priebehu pojednávania sťažovateľ uviedol, že napriek tomu, že v žalobe\nje uvedené, že bol krivo obvinený a to bez akéhokoľvek dokazovania, senát Krajského súdu\nnebol ochotný čokoľvek dokazovať, s nevôľou ho oslovila predsedníčka senátu spoločne\nso sudkyňou\n\na vyjadrovali sa v tom zmysle, že na tomto\n\npojednávaní sa dokazovanie nevykonáva.\n\n5\n\nKeď predsedníčka senátu vymenovávala materiály uvedené v spise, sťažovateľovi\nnebolo zrejmé, či s obsahom určitého DVD mal možnosť sa oboznámiť, preto vyjadril\nželanie oboznámiť sa s jeho obsahom priamo na pojednávaní. Senát uviedol,\nže z technických príčin to nie je možné. Sťažovateľ preto ponúkol možnosť, že obsah prehrá\nvo svojom notebooku priamo v pojednávacej miestnosti.\nNa DVD bol záznam zhotovený príslušníkmi polície a bolo na ňom vidieť prejazd\nvozidiel a zároveň skupinu osôb uplatňujúcu si výkon práva na odpor podľa čl. 32 Ústavy\nSR. Preto predsedníčke senátu, ktorá stála pri ňom a pozerala sa prehrávaný obsah,\npovedal, že tu je vidieť, že premávka funguje, povedal to aspoň dvakrát. Predsedníčka\nsenátu povedala, že ona sa na to nepýta.\nPoučenia Krajského súdu v Prešove týkajúce sa pravidiel pojednávania sťažovateľ\npovažoval a aj naďalej považuje za nezrozumiteľné, pretože:\n... V predvolaní zo dňa 13. 4. 2015 je uvedené „Doneste na toto pojednávanie listiny,\nktoré sa na vec vzťahujú a nie sú dosiaľ v prvopise na súde...“;\n... Na samotnom pojednávaní sudkyne sťažovateľovi povedali, že na žiadne nové\nskutočnosti, ktoré uvedie súd nebude prihliadať;\n... Predsedníčka senátu sa sťažovateľa pýtala na nové skutočnosti ohľadom mena\norganizátora predmetných skutočností a aj prečo práve Šafárikovo námestie bolo vybrané\nako miesto uplatňovania výkonu práva na odpor.\nĎalšie nezrovnalosti ohľadom priebehu pojednávania sťažovateľ uviedol v odvolaní\nna Najvyšší súd SR zo dňa 29. 8. 2015.\n... Dňa 14. 8. 2015 si sťažovateľ prevzal rozsudok Krajského súdu v Prešove...\nzo dňa 24. júna 2015 č. k. 5 S/53/2014, v ktorom Krajský súd v Prešove zamietol\nsťažovateľovu žalobu.\nPo oboznámení sa s uvedeným rozsudkom sťažovateľ konštatuje, že Krajský súd\nv Prešove sa nedokázal vysporiadať so zásadnými argumentmi a otázkami sťažovateľa\nvyjadrenými priamo, alebo vyplývajúcimi zo stavu veci...\nNa základe uvedených skutočností podal sťažovateľ odvolanie na Najvyšší súd SR\nzo dňa 29. 8. 2015.\n... Dňa 18. 11. 2016 bolo sťažovateľovi doručené Upovedomenie o začatí\nexekúcie Ex 473/16 zn. 256129/OSP I/2016 zo dňa 16. 11. 2016 od odosielateľa\n\n6\n\nExekútorský úrad Prešov... v ktorom súdny exekútor uviedol, že dňa 24. 10. 2016\nzačalo exekučné konanie v neprospech sťažovateľa na základe rozhodnutia o priestupku,\nč. ORPZ-PO-ODI3-224/2013-P vydanom Okresným dopravným inšpektorátom v Sabinove\nzo dňa 12. 3. 2014 na vymoženie pohľadávky 116 EUR. Predbežné trovy exekúcie vyčíslil\nna 42 EUR.\nSťažovateľ k uvedenému konštatuje, že Okresný dopravný inšpektorát v Sabinove\ntýmto splnil svoje vyhrážky a tým došlo k ďalšiemu kumulatívnemu porušeniu práv\nsťažovateľa. Sťažovateľ podal návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 1. 12. 2016, v ktorom\nvysvetlil, že uvedené exekučné konanie je následkom pokračujúcej závažnej trestnej činnosti\npolície voči jeho osobe a voči jeho rodine, pričom v danom čase bola táto vec riešená\nna Najvyššom súde SR a polícia o tom bola informovaná. Skutky, ktoré polícia kladie\nsťažovateľovi za vinu a za ktoré mi uložila (exekuovanú) pokutu si polícia účelovo\nvymyslela, aby prekryla svoje brutálne a neľudské konanie voči nemu (ako aj ďalšiu oveľa\nzávažnejšiu trestnú činnosť, v ktorej odhaľovaní sa sťažovateľ angažoval). Sťažovateľ\nuviedol, že uvedené konanie Ministerstva vnútra SR vnímal tiež ako pokus o vtiahnutie\ndo spolupáchateľského konania proti nemu aj ďalšie inštitúcie a to Slovenskú\nkonsolidačnú a. s., Exekútorský úrad v Prešove a Okresný súd v Prešove.»\nSťažovateľ uvádza, že 27. novembra 2016 mu bol doručený rozsudok najvyššieho\nsúdu. Po oboznámení sa s jeho obsahom konštatuje: «Najvyšší súd síce zrušil pokutu\n100 EUR, ponechal však v platnosti obvinenie zo spáchania priestupku. Najvyšší súd\nsa nedokázal vysporiadať so zásadnými argumentmi a otázkami sťažovateľa vyjadrenými\npriamo, alebo vyplývajúcimi zo stavu veci. Sú to napr. tieto otázky:\n2.12.1 Vzhľadom na zhodu, že 1. sťažovateľ si uplatňoval výkon práva na odpor\nv zmysle čl. 32 Ústavy SR a 2. policajti nie sú oprávnení vykladať a ani vyhodnocovať\noprávnenosť uplatňovania si práva na odpor, prečo sa policajti cítili byť oprávnení vyzývať\nsťažovateľa a aj iných občanov aby upustili od výkonu svojich Ústavou SR garantovaných\npráv (práva na odpor), a prečo im naopak, nepomáhali, pripadne sa nezaujímali o podstatu\nveci, o dôvody prečo si uvedené právo sťažovateľ a ostatní občania uplatňujú.\n2.12.2 Prečo by mal ktokoľvek uposlúchnuť výzvu (nielen) policajta, konajúceho\nmimo (nad rámec) svojich oprávnení?\n\n7\n\n2.12.3 Prečo bol sťažovateľ obvinený, že blokoval prejazd dopravy na križovatke,\nkeď na videozáznamoch uvedených ako dôkazný materiál, bez akýchkoľvek pochybností\nje vidieť vozidlá ako prechádzajú križovatkou vo všetkých smeroch? Samotná križovatka\na priebeh udalostí bol natáčaný mnohými kamerami, na mieste bolo niekoľko policajných\nkameramanov plne pracovne vyťažených, existuje mnoho zverejnených videozáznamov\nzhotovených občanmi. Prečo teda polícia, súd alebo ktokoľvek, doteraz, napriek mnohým\nvýzvam, nepredložili dôkaz, že sťažovateľ blokoval prejazd dopravy?\n2.12.4 Prečo uvedení porušovatelia práv nedokážu odpovedať na mnohokrát\nopakovanú výzvu sťažovateľa, že keď ho obviňujú z blokovania križovatky, nech uvedú,\nktorý smer križovatky blokoval.\n2.12.5 Aký zmysel mali (hoci nezákonné) výzvy polície, keď napr. osoba\npo ich uposlúchnutí bola políciou násilím odvlečená z chodníka do policajného auta?\n2.12.6 Prečo sa porušovatelia práv nevysporiadali so skutočnosťou, že prečo práve\non bol mučený a polícia s ním kruto zaobchádzala, čím mu spôsobila ťažkú ujmu na zdraví\ns následkami trvajúcimi dodnes, napriek skutočnosti, že každý zo spisových materiálov\nobsahuje videozáznam z mučenia zhotovený sťažovateľom, písomný popis, lekárske správy,\nfotografie zranení?\n2.12.7 Prečo sa porušovatelia práv nevysporiadali so skutočnosťou, že sťažovateľovi\nbola uložená najvyššia pokuta zo všetkých potrestaných občanov?\n2.12.8 Prečo sa porušovatelia práv nevysporiadali s domnienkou sťažovateľa,\nže nikto z porušovateľov práv nie je oprávnený vyhodnocovať oprávnenosť uplatňovania si\nvýkonu práva na odpor podľa čl. 32 Ústavy SR, ani vykladať čl. 32 Ústavy SR a ani určovať\npodmienky za akých je, alebo bolo možné uplatniť si výkon práva na odpor v zmysle čl. 32\nÚstavy SR, najmä pokiaľ sa riadne a dôsledne nezaoberal dôvodmi občanov, ktorí si výkon\npráva na odpor uplatňovali?\n2.12.9 Prečo sa porušovatelia práv nevysporiadali so skutočnosťou, že sťažovateľ\nsa podieľa na odhaľovaní najzávažnejšej trestnej činnosti súvisiacej s tragickou smrťou\njeho brata, ktorej riadnemu vyšetreniu bránia policajné orgány a prokuratúra?\nSťažovateľ sa náhodne dozvedel o uskutočnenom proteste − polhodinovom blokovaní\ndopravy na rušnej štvorprúdovej ceste na Levočskej ulici v Prešove počas dopravnej špičky\nv piatok 17. 2. 2017, v čase približne 15:30 − 16:00 hod. Príslušníci policajného zboru\n\n8\n\nsa tomu prizerali. Predtým, dňa 21. 12. 2016 sa uskutočnilo približne 15 minútové\nblokovanie uvedenej Levočskej ulice v Prešove. Na základe uvedeného je preukázané,\nže Krajský dopravný inšpektorát v Prešove, do ktorého kompetencie patrí dohľad nad\ncestnou premávkou v Prešove, diametrálne odlišne („dvojakým metrom“) opakovane −\na to nerovnako, diskriminačné voči sťažovateľovi − posudzuje dopravné situácie. Uvedené\nprotesty v Prešove boli zamerané proti spoločensky menej závažným problémom než tomu\nbolo v Bratislave na Šafárikovom nám. v sobotu 30. 11. 2013, v čase približne o 16:20 hod.\nPritom v Bratislave sťažovateľ neblokoval dopravu. Ale keď už aj bol krivo obvinený,\nže blokoval dopravu, tak bol za to políciou kruto postihnutý... a bola mu udelená pokuta,\navšak protestujúci v Prešove za skutočné blokovanie dopravy na frekventovanej ulici v čase\nšpičky nijakým spôsobom postihnutí neboli.»\nSťažovateľ zastáva názor, že „uvedení porušovatelia práv a slobôd vydaním\nnapadnutých rozhodnutí a rozsudkov porušili jeho práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... tým, že všetci porušovatelia\nignorujú argumentáciu a dôkazy sťažovateľa, neodpovedajú na kľúčové otázky a v rozpore\nso základnými princípmi práva ho nútia, aby ako nevinný neustále dokazoval svoju nevinu\na usvedčoval ich z klamstiev, manipulácii a iného nezákonného konania“.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť\nna ďalšie konanie a následne vydal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozkazom\no uložení sankcie za priestupok Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove zo dňa\n17. 1. 2014, č. p.: ORPZ-PO-ODI3-224/2013-P porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozhodnutím\no priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove zo dňa 12. 3. 2014, č. p.:\nORPZ-PO-ODI3-224/2013-P porušené bolo.\n3 Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n9\n\nRozhodnutím o odvolaní Krajského dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 23. 4. 2014,\nč. p.: KRPZ-PO-KDI3-21/2014/P porušené bolo.\n4 Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 24. 6. 2015, č. k. 5 S/53/2014 porušené bolo.\n5 Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8. novembra 2016, č. k. 4 Sžo/207/2015\nporušené bolo.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n\n10\n\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozkazom okresného dopravného inšpektorátu, rozhodnutím okresného dopravného\ninšpektorátu, rozhodnutím krajského dopravného inšpektorátu, rozsudkom krajského súdu\na rozsudkom najvyššieho súdu.\n1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\nrozkazom okresného dopravného inšpektorátu, rozhodnutím okresného dopravného\ninšpektorátu, rozhodnutím krajského dopravného inšpektorátu a rozsudkom\nkrajského súdu\nPri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity\nsvojej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127\nods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam\na slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy\nsú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc\nústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných\nsúdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta\nporušenie svojho základného práva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany\na požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý\npred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04,\nI. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).\nZ uvedeného vyplýva, že pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo\nslobôd oprávnený konať alebo rozhodovať iný orgán verejnej moci, ústavný súd jeho\nsťažnosť už pri predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.\nVo vzťahu k napadnutému rozkazu okresného dopravného inšpektorátu je vylúčená\nprávomoc ústavného súdu z dôvodu, že príslušným na poskytnutie ochrany proti\nnamietanému porušeniu označených práv bol v konaní o odpore podľa zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len\n\n11\n\n„zákon č. 372/1990 Zb.“) samotný okresný dopravný inšpektorát, ktorý napadnutý rozkaz\nvydal.\nVo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu okresného dopravného inšpektorátu je zase\nvylúčená právomoc ústavného súdu z dôvodu, že príslušným na poskytnutie ochrany proti\nnamietanému porušeniu označených práv bol v rámci odvolacieho konania podľa zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Správny poriadok“) krajský dopravný inšpektorát.\nPokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie krajského dopravného inšpektorátu, predmetné\nrozhodnutie bolo preskúmateľné všeobecnými súdmi na základe žaloby o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 244 a nasl. Občianskeho\nsúdneho poriadku účinného do 30. júna 2016. Keďže sťažovateľ predmetnú žalobu proti\nnapadnutému rozhodnutiu krajského dopravného inšpektorátu podal, príslušným na konanie\nv tomto konkrétnom prípade bol krajský súd.\nVo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd konštatuje,\nže vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, nemá právomoc\npreskúmavať rozsudok krajského súdu, pretože príslušným súdom na poskytnutie ochrany\nproti namietanému porušeniu označených práv bol v odvolacom konaní najvyšší súd.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nv časti, ktorá smeruje proti napadnutému rozkazu okresného dopravného inšpektorátu,\nrozhodnutiu okresného dopravného, rozhodnutiu krajského dopravného inšpektorátu\na rozsudku krajského súdu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.\n2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\n\n12\n\nz dôvodu, že najvyšší súd sa podľa jeho názoru nedokázal vysporiadať s jeho argumentmi\na otázkami, ktoré vyjadril buď priamo, prípadne vyplývajú zo stavu veci.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nVo vzťahu k základnému právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že medzi obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť a prípadné porušenie týchto práv je potrebné posudzovať\nspoločne (II. ÚS 71/97, III. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010, IV. ÚS 195/07).\nÚstavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01),\nako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný\nsúd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie\nje oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho\nposúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by\n\n13\n\nsa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nPretože napadnutý rozsudok najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu bol vydaný\nv správnom súdnictve, ústavný súd poukazuje na to, že v predmetnej veci bolo potrebné\nzohľadniť aj špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť\norgánov verejnej správy, ale „len“ preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí a postupov,\no ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili\nju na jej právach (§ 247 ods. 1 OSP), teda preskúmať to, či kompetentné orgány\npri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali\npríslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Treba\npreto vziať do úvahy, že správny súd v zásade nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý\nposudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(napr. IV. ÚS 519/2012, IV. ÚS 214/2011, II. ÚS 111/2010, II. ÚS 127/07). Vzhľadom\nna tieto špecifiká správneho súdnictva ústavný súd posudzoval z tohto aspektu aj dôvodnosť\nnámietok sťažovateľa proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu.\nNajvyšší súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok krajského súdu v časti\ntýkajúcej sa sankcie – pokuty v sume 100 € uloženej rozhodnutím dopravného inšpektorátu\nv spojení s rozhodnutím okresného dopravného inšpektorátu tak, že „od uloženia pokuty sa\nupúšťa“. Vo zvyšnej časti najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil a sťažovateľovi\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nNajvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré\njeho vydaniu predchádzalo, v medziach a rozsahu podaného odvolania, a po zrekapitulovaní\ndoterajšieho priebehu konania, vyjadrení účastníkov konania, poukázaní na príslušné\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, príslušné\nčlánky ústavy, ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania priestupku, zákona\nč. 372/1990 Zb. a ustanovenia Správneho poriadku svoje rozhodnutie odôvodnil takto:\n«4.21 Z administratívneho spisu má Najvyšší súd preukázané, že... žalobca dňa 30. 11. 2013\nv čase o 16.10 hod. sa spolu so skupinou ľudí postavil do stredu križovatky na Šafárikovom\n14\n\nnámestí v Bratislave, kde blokovali prejazd dopravy. Osoby boli vyzvané príslušníkom\ndopravnej polície\n\n, aby opustili pozemnú komunikáciu,\n\npretože sa dopúšťajú priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nPretože osoby stojace v strede križovatky nereagovali opakovane ich vyzval; „Vážení\nobčania, opätovne Vás vyzývam opustite priestory pozemnej komunikácie, ak tak neučiníte\ndobrovoľne, môžete byť zaistení a eskortovaní aj za pomoci donucovacích prostriedkov na\npríslušné oddelenie policajného zboru“. Pretože osoby nereagovali, menovaný ich ešte\nniekoľko krát vyzval. Výzvy policajta k tomu, aby upustili od protiprávneho konania\na opustili pozemnú komunikáciu, osoby neuposlúchli. Žalobca bol jednou z osôb uvedenej\nskupiny. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu ako porušenie ust. § 3\nods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu\npriestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch.\n4.22 Následne Okresný dopravný inšpektorát Sabinov, Okresného riaditeľstva PZ\nPrešov začal na základe doručeného spisového materiálu konanie o priestupku, ktorého\nsa mal dopustiť žalobca. Dňa 12. 03. 2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie,\nkde sa prejedal priestupok žalobcu, pričom žalobca bol riadne poučený o svojich právach.\nPri rozhodovaní o priestupku vychádzal správny orgán prvého stupňa z nasledujúcich\ndôkazových materiálov: správa o výsledku objasňovania, záznam o podaní vysvetlenia\nžalobcu, záznam o podaní vysvetlenia\n\n,\n\n,\n\n, rozhodnutie o zaistení osoby, záznam z protiprávneho konania osoby,\nslužobný zákrok pod jednotným velením, evidenčná karta\n\n,\n\nvideozáznam CD, rozkaz o uložení sankcie za priestupok, postúpenie odporu voči rozkazu,\núradný záznam o námietke zaujatosti −\n\n, rozhodnutie o\n\nnevylúčení zamestnanca z konania o priestupku.\n4.23 Na základe týchto dôkazných materiálov, správny orgán prvého stupňa mal\nza preukázané, že žalobca, v tom čase v postavení obvineného, sa priestupku dopustil\nsvojím konaním a teda spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutím\nč. ORPZ-PO-ODI3-224/2013-P zo dňa 12. 03. 2014 správny orgán rozhodol o uznaní viny\nzo spáchaný priestupok, pričom vo výroku rozhodnutia, správny orgán prvého stupňa\n\n15\n\nskutok opísal, tak ako sa stal a zároveň mu uložil pokutu vo výške 100,- € a náhradu trov\nsprávneho konania vo výške 16,- €.\n4.24 Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie priamo do zápisnice\nz ústneho pojednávania o priestupku, v ktorej po zákonnom poučení uviedol, že trvá na tom,\nčo uviedol v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok a viac k veci nič\nneuviedol. Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu nevyhovel a po zaujatí\nstanoviska spisový materiál podľa § 57 ods. 2 zákona Správneho poriadku predložil\nk preskúmaniu a rozhodnutiu žalovanému.\n4.25 O podanom odvolaní rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím zo dňa\n23. 04. 2014 ako príslušný správny orgán podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku vo veci\nodvolania žalobcu zo dňa 25. 03. 2014 proti rozhodnutiu Okresného dopravného\ninšpektorátu v Sabinove, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (ďalej len\n„prvostupňový správny orgán“) č. p.: ORPZ-PO-OD13-224/2013-P zo dňa 12. 03. 2014\nrozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie o priestupku vydané\nprvostupňovým správnym orgánom zmenil tak, že časť textu vo výrokovej Časti\nrozhodnutia: „... v Čase o 16.10 hod. viedol/a/ vozidlo, tov. zn. sa spolu so skupinou...“\nvypustil a nahradil textom „... v čase o 16.10 hod. sa spolu so skupinou...“ V ďalšej časti\nodvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil...\n5.1 Najvyšší súd SR v danej veci rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 5 S/53/2014 zo dňa 24. 06. 2015, ktorým bola žaloba\nzamietnutá. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutia žalovaného č. KRPZPOKDI3-21/2014/P zo dňa 23. 04. 2014, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie\nprvostupňového správneho súdu č. ORPZ-PO-OD13-224/2013-P zo dňa 12. 03. 2014.\n5.2 Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podľa ust. § 3 ods. 2\npísm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1\npísm. j/ zákona o priestupkoch.\n5.3 Žalobca bol jednou z osôb uvedenej skupiny. Následne správny orgán prvého\nstupňa začal konanie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalobca. Na základe týchto\ndôkazných materiálov, správny orgán prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca, v tom\nčase v postavení obvineného, sa priestupku dopustil svojím konaním a teda spáchal\npriestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona\n\n16\n\nč. 372/1990 Zb. Rozhodnutím č. ORPZ-PO-ODI3-224/2013-P zo dňa 12. 03. 2014 správny\norgán rozhodol o uznaní viny zo spáchaný priestupok, pričom vo výroku rozhodnutia,\nsprávny orgán prvého stupňa skutok opísal, tak ako sa stal a zároveň mu uložil pokutu\nvo výške 100,- € a náhradu trov správneho konania vo výške 16,- €.\n5.4 V podanom odvolaní žalobca uviedol, že podstatné dôvody uplatňovania výkonu\npráva na odpor boli verejne, prostredníctvom megafónu, oznámené dňa 30. 11. 2013\nv Bratislave na Šafárikovom námestí, teda aj policajti boli o tom informovaní pred tým ako\nzasiahli proti žalobcovi a ďalším osobám. Je nesprávne, že uvedené skutočnosti neboli\nriadne zohľadnené žalovanými orgánmi a ani prvostupňovým súdom. K tejto námietke\nodvolací súd uvádza, že žalobca má právo uplatňovať článok 32 Ústavy SR, ale takým\nspôsobom, aby nebola ohrozená cestná premávka. Navyše žalobca bol v postavení chodca,\npre ktorého vyplývajú z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 52 ods. 1 zákona\nč. 8/2009 Z. z. aj určité povinnosti, ktoré je žalobca povinný dodržiavať. Žalobca\nv postavení chodca je povinný využívať na svoje premiestňovanie sa chodník a ísť po pravej\nstrane chodníka. Z administratívneho spisu je zrejmé, že po ukončení zhromaždenia sa\nžalobca so skupinou ľudí presunuli z chodníka do križovatky, kde bol ďalej vykonávaný\ntento protest, pričom skupina ľudí ohrozovala cestnú premávku a tým, že neuposlúchli výzvu\npolicajta k tomu, aby upustili od protiprávneho konania a opustili pozemnú komunikáciu,\nohrozovali bezpečnosť účastníkov cestnej premávky. Žalobca si musí byť vedomý aj tej\nskutočnosti, že ústava, ktorá dáva občanom Slovenskej republiky práva, je oprávnená\nobčanov na týchto právach aj obmedziť zákonom, alebo na základe zákona, v jeho medziach\na pri zachovaní základných práv a slobôd (Ústava SR, čl. 13). Jednotlivec môže byť\nzaťažený aj povinnosťami a to pri zachovaní pravidiel určených pre ukladanie povinnosti\nza predpokladu, že povinnosť je uložená zákonom. Z toho pre žalobcu vyplýva, že si mohol\nuplatňovať svoje právo na odpor podľa čl. 32 Ústavy SR, avšak nie absolútne,\nbez rešpektovania ďalších právnych noriem a z nich vyplývajúcich práv a povinností,\nžalobca bol zároveň povinný dodržiavať aj zákon a neohrozovať bezpečnosť a plynulosť\ncestnej premávky (čl. 13 Ústavy v spojení § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z.).\n5.5 Žalobca namietal, že žalovaný ani krajský súd sa nezaoberali primárnymi\ndôvodmi žaloby, ale zamerali sa na také skutočnosti, ktoré viedli k odpútaniu od podstaty\nveci. K tejto námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že krajský súd sa vysporiadal\n\n17\n\nso všetkými dôvodmi podanej žaloby, ustálil skutkový stav, v rozhodnutí krajského súdu\nsú uvedené právne predpisy, ktoré krajský súd aplikoval, pričom krajský súd rozhodol\nv súlade so zákonom a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.\n5.6 Ďalej žalobca uviedol, že správne orgány ho mučili s tým, že ďalším zjavným\nmotívom žalovaných správnych orgánov je spomaliť postup pri objasňovaní násilnej smrti\nbrata\n\nžalobcu...\n\na\n\nďalších\n\nosôb.\n\nK\n\ntejto\n\nnámietke\n\nodvolací\n\nsúd\n\nuvádza,\n\nže z administratívneho spisu sa nepreukázalo žiadne mučenie a stotožňuje sa s názorom\nkrajského súdu, že smrť žalobcovho brata sa s priestupkovým konaním nespája,\nje predmetom samostatného vyšetrovania. Pokiaľ boli porušené práva žalobcu počas jeho\nzaistenia, je potrebné, aby sa s podaním žalobca obrátil na políciu alebo inšpekciu MV SR,\nak tak neučinil. Najvyšší súd má v tejto veci právomoc preskúmať len zákonnosť rozhodnutí\nvydaných v priestupkovom konaní.\n5.7 Ďalším prejavom nezákonného správania sa polície voči žalobcovi je podľa\nodvolateľa skutočnosť, že po spôsobení uvedenej ťažkej ujmy na zdraví mu polícia\n(žalované správne orgány) uložila najvyššiu pokutu.\n5.8 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu Najvyšší súd SR konštatuje, že nezistil dôvod nato, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nPokiaľ sa týka uloženej pokuty dospel najvyšší súd k záveru, že bude postupovať podľa\nustanovenia § 250i ods. O. s. p. v spojení s § 250j ods. 5 O. s. p. Vo veciach uvedených\nv § 250i ods. 2 O. s. p. môže súd rozhodnúť o peňažnej sankcii, ak o uložení sankcie má byť\nrozhodnuté inak. Senát Najvyššieho súdu SR po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že zmení rozsudok krajského súdu a napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tak, že upustí od uloženia\npokuty vo výške 100,- € keďže dospel k záveru, že doterajšie konanie bolo dostatočnou\nsankciou pre žalobcu a splnilo represívnu funkciu. Rozhodol tak s prihliadnutím na rodinnú\ntragédiu žalobcu, ktorá bola v podstate príčinou správania sa žalobcu, ktorým prišlo\n\n18\n\nk porušeniu zákona § 2 ods. 2, § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. a následne\nk uloženiu pokuty.\n5.9 Žalobca poukázal aj na priebeh pojednávania pred krajským súdom,\nkde mu nebolo umožnené zhotoviť obrazovo zvukový záznam z celého pojednávania. K tejto\nnámietke odvolací súd uvádza, že je to sudca, ktorý vedie súdne pojednávanie a rozhoduje\no tom, či je možné v priebehu pojednávania uskutočňovať obrazové záznamy, obrazové\nprenosy alebo zvukové prenosy. Sudca je oprávnený rozhodnúť iba o tom, či je možné\nvyhotovovať obrazové záznamy alebo uskutočňovať obrazové a zvukové prenosy na diaľku.\nZákazom vyhotovovať zvukový záznam by sudca išiel nad právomoc, ktorú mu priznáva\nzákon a neoprávnene by tak zasiahol do ústavných práv zhotoviteľa nahrávky.\nPodľa zápisnice z ústneho pojednávania si žalobca žiadal vyhotovenie obrazového\nzáznamu. Krajský súd vyhodnotil, že sa nevyhovuje žiadosti žalobcu na vyhotovenie\nobrazového záznamu z pojednávania z dôvodu, že na pojednávaní sa nevykonávali žiadne\núkony, na základe ktorých by bolo tieto úkony potrebné konfrontovať s obrazovým\nzáznamom. Najvyšší súd konštatuje, že krajský súd takýmto postupom zákon neporušil.\n5.10 K zápisnici o pojednávaní zo dňa 24. 06. 2015 vo vzťahu k predmetnému\npojednávaniu uvádzal žalobca, že nie je pravda, že účastníkom boli dané poučenia uvedené\nna prvej strane zápisnice. Na viacerých miestach údaje uvedené v zápisnici nezodpovedajú\ndianiu v pojednávacej miestnosti, o čom sa dá ľahko presvedčiť porovnaním zvukového\nzáznamu a zápisnice. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že podľa § 52 ods. 2 veta prvá\nVyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné\nsúdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, predseda senátu diktuje zápisnicu\no súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy\no konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.\n5.11 V zápisnici sa musí označiť prejednávaná vec, účastníci, prípadne iné osoby\nprítomné na súdnom konaní. Ak ide o zápisnicu o priebehu pojednávania, stručne sa opíše\npriebeh a uvedie sa podstatný obsah prednesov a znenie výroku rozhodnutia. V zápisnici\nsa uvedie presný čas začiatku a skončenie súdneho pojednávania. Predseda senátu diktuje\nzápisnicu o pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli. Súd spravidla nie\nje povinný pojať do zápisnice doslovné prednesy účastníkov, prípadne ich zástupcov.\nAk účastník konania, prípadne jeho právny zástupca nesúhlasí s tým, ako sa diktuje obsah\n\n19\n\nvyjadrení účastníkov a ich zástupcov, môžu proti takémuto postupu namietať priamo\nna pojednávaní pri diktovaní obsahu prednesov do zápisnice. Námietka musí byť uvedená\nv zápisnici, najmä za predpokladu, že súd takejto námietke nevyhovie. Na námietky uvedené\nneskôr, napríklad v odvolaní voči rozsudku krajského súdu, súd už nemôže prihliadať\na považuje ich za irelevantné...»\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu okrem\nnámietok sťažovateľa, ktoré predniesol vo svojej sťažnosti, prihliadal aj na obsah námietok,\nktoré sťažovateľ predniesol vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ktoré\npripojil ako prílohu k svojej sťažnosti. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje,\nže námietky, ktoré boli obsahom odvolania sťažovateľa, sťažovateľ v podstate preniesol\naj do svojej sťažnosti, ktorú adresoval ústavnému súdu. Po preskúmaní napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa v tejto\nčasti nie je opodstatnená. Najvyšší súd podrobným a zrozumiteľným spôsobom reagoval\nna všetky podstatné argumenty, ktoré sťažovateľ predniesol vo svojom odvolaní. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil na vec sa vzťahujúcimi ustanoveniami právnych predpisov a zároveň\nvysvetlil, prečo niektorým jeho námietkam nemohol vyhovieť, resp. na ne prihliadať.\nÚstavný súd v zásade akceptuje aj spôsob, akým najvyšší súd (a pred ním aj krajský\nsúd, pozn.) reagoval na námietku sťažovateľa, ktorú opakuje aj v sťažnosti adresovanej\nústavnému súdu, že si „uplatňoval výkon práva na odpor podľa čl. 32 Ústavy Slovenskej\nrepubliky“, a to minimálne v časti, v ktorej najvyšší súd uvádza, že „právo na odpor podľa\nčl. 32 Ústavy SR... nie je absolútne“. Zároveň však ústavný súd považuje za žiaduce\nzdôrazniť, že v posudzovanom prípade vôbec nešlo (nemohlo ísť) o výkon práva na odpor\nv zmysle čl. 32 ústavy, ako to tvrdí sťažovateľ (čo v zásade akceptuje aj najvyšší súd), ale\nvýkon iných politických práv, predovšetkým slobody prejavu (čl. 26 ústavy) a práva\npokojne sa zhromažďovať (čl. 28 ústavy), z dikcie čl. 32 ústavy totiž explicitne vyplýva, že\no výkone práva postaviť sa na odpor ide vtedy, „ak činnosť ústavných orgánov a účinné\npoužitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“. Skutočnosť, že ústavný súd má výhrady\nk tomu, ako najvyšší súd „vníma“ ústavou garantované právo na odpor, však v konkrétnych\nokolnostiach posudzovanej veci nie je spôsobilé spochybniť ústavnú konformitu\nnapadnutého rozsudku. Ústavný súd zároveň konštatuje, že najvyšší súd vo svojom\n20\n\nrozhodnutí venoval primeranú povinnosť aj ďalším námietkam sťažovateľa a vysporiadal sa\ns nimi ústavne akceptovateľným spôsobom.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej\nsúčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03).\nVychádzajú aj z uvedeného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa predmetnou\nvecou zaoberal primeraným spôsobom, prihliadol pritom aj na konkrétne okolnosti prípadu,\nktoré považoval pre posúdenie veci za podstatné, a následne dostatočným spôsobom\nodôvodnil svoje závery. Ústavný súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup odvolacieho súdu,\nt. j. taký postup, ktorý by nemal oporu v zákone, a preto nemožno napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu z ústavnoprávneho hľadiska hodnotiť ako ústavne nekonformný.\nAk má sťažovateľ na danú vec iný názor, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\nv ktorej už viackrát zdôraznil, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu,\nak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto\nrozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. IV. ÚS 340/04, II. ÚS 519/2012,\nII. ÚS 140/2013). Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov\na ak tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň\nzasahovať.\n\n21\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde jednou z možností, pre ktoré môže\nústavný súd sťažnosť odmietnuť, je jej zjavná neopodstatnenosť. V súlade s konštantnou\njudikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú\nskutočnosti, ktoré by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie signalizovali\nmožnosť vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, a preto sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nNad rámec odôvodnenia ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ k sťažnosti\nnepriložil splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, napriek\ntomu sa ústavný súd z dôvodu hospodárnosti konania už otázkou odstránenia procesnej\nprekážky konania spočívajúcej v nedostatku kvalifikovaného právneho zastúpenia\nsťažovateľa nezaoberal, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súd rozhodol o odmietnutí\nsťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho zástupcu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2017\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "priestupok", "rozhodnutie-odôvodnenie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "skutkový stav veci-zistenie", "rozhodnutie-správne rozhodnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e76c3111-e334-414f-8fb8-014b924fbda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 519/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 519/2012 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e76c3111-e334-414f-8fb8-014b924fbda7"}, {"guid": "ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567"}, {"guid": "ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f"}, {"guid": "ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/2011 z 25. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1cc2a79-4fde-45e9-8d8a-27f7abc1131a"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:d8435585-4516-4cb1-b0c2-3541c2a3dd68", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2010 z 11. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8435585-4516-4cb1-b0c2-3541c2a3dd68"}, {"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c7292f39-86af-45fe-86b8-34c5096a80d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.21.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.21.2018.1"}]}