{"guid": "ussr:50391564-5032-44c7-9232-6cefa06e07b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.410.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2017 z 22. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 410/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.410.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "nazov": "čl. 21 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/50391564-5032-44c7-9232-6cefa06e07b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.410.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.410.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.410.2017.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 410/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej STEHURA & partners,\nv. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Stanislav Stehura,\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod\nsp. zn. 5 Co 403/2015 a jeho rozsudkom z 24. februára 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2016\ndoručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 21 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Co 403/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho rozsudkom\nz 24. februára 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z prílohy k nej priloženej – napadnutého rozsudku – vyplýva,\nže sťažovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica (ďalej len\n„okresný súd“) domáhala určenia, že opakovaná dobrovoľná dražba špecifikovaného bytu je\nneplatná.\nO návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 4 C 249/2013-313 z 13. januára\n2015 tak, že ho zamietol.\nProti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom z 24. februára 2016 tak, že rozsudok okresného súdu\npotvrdil.\nSťažovateľka namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom\nokresného súdu nie je riadne odôvodnený, čím jej mala byť odňatá možnosť konať pred\nsúdom. Podľa sťažovateľky konajúce súdy sa dostatočne nevysporiadali s jej námietkou,\nže spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli podkladom na vykonanie dobrovoľnej dražby, boli\nv rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti sťažovateľka\nuvádza:\n«Podkladom na výkon dobrovoľnej dražby bola záložná zmluva, ktorá zabezpečovala\nspotrebiteľský úver, na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru v rámci\nprogramu „HypoPôžička“. Predmetná úverová zmluva však neobsahovala podstatné\nnáležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre zmluvy o spotrebiteľských úveroch\nvyžadoval, a to náležitosti ako výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných\npoplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a dokonca ani neobsahovala údaj\no ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.).\nNedostatok uvedených podstatných náležitostí zákon o spotrebiteľských úveroch\n\n2\n\nsankcionuje v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročnostou\na bezpoplatkovosťou\n\núveru.\n\nZ\n\nuvedených dôvodov,\n\nak\n\nbola\n\nzmluva bezúročná\n\na bezpoplatková, táto skutočnosť má podstatné dôsledky na samotnú záložnú zmluvu ako\ncelok. Minimálne v tom ohľade, že skutočná istina nekorešpondovala s istinou uvedenou\nv záložnej zmluvy a teda záložná zmluva bola v časti určenia maximálnej istiny určená\nnesprávne a teda bola neplatná. Ak nebola platná záložná zmluva, nemožno vykonať dražbu\nv zmysle platných právnych predpisov a takto siahnuť na môj osobný majetok.»\nSťažovateľka ďalej namieta, že znalecký posudok určil nižšiu hodnotu bytu, ako\nje reálna hodnota. Podľa sťažovateľky reálna trhová hodnota bytu bola 27 000 €, kým\nznalecký posudok určil jeho hodnotu 20 700 €. Rovnako tak existoval hrubý nepomer medzi\nvýškou dlhu a hodnotou predmetu zabezpečenia (zálohu), „ktorý nemôže byť v súlade\ns dobrými mravmi prekonaný výkonom práva pri ktorom jeden subjekt súkromného práva\n(veriteľ) pripraví druhý rovnocenný subjekt súkromného práva (dlžník) o obydlie“.\nSťažovateľka poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-243/08\nPannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi, na rozhodnutie Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 1930/2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 Co 108/2011.\nPodľa sťažovateľky jej konajúce súdy – okresný súd a krajský súd – neposkytli\ndostatočnú ochranu pred nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby.\nPodľa sťažovateľky bol výkon záložného práva „v rozpore s dobrými mravmi\na rovnako v rozpore s ústavným právom na obydlie a právom na súkromný život, keďže\nvýkon záložného práva nebol v demokratickej spoločnosti a právnom štáte nevyhnutný\na veriteľ sa mohol uspokojiť primeranejším spôsobom... V danom prípade mal navrhovateľ\ndražby voliť primeranejší spôsob výkonu svojho práva, napr. exekúciu. Takýto výkon\nzáložného práva mňa nielenže hrubo majetkovo poškodil, ale predovšetkým nelegitímne\nzasiahol do môjho ústavného práva na obydlie, v dôsledku čoho som bola pripravená\n\n3\n\no jedinú istotu, ktorá mi v živote zostala a to strechu nad hlavou. Takýto výkon záložného\npráva zo strany navrhovateľa dražby, nemôže v právnom štáte ponímať právnu ochranu.\nVeriteľ sa pritom dopustil aj nekalej obchodnej praktiky, a to tým, že postupoval pri\nuspokojení svojej pohľadávky bez odbornej starostlivosti a napriek reálne dostupným\nprostriedkom (súdnej exekúcii) pristúpil k výkonu záložného práva na môj majetok...\nV danej súvislosti som presvedčená, že dražobník zanedbal odbornú starostlivosť\ndo tej miery, že pri obstarávaní znaleckého posudku porušil ustanovenia zákona a moje\npráva. Povinnosť odbornej starostlivosti dražobníka bola zásadným spôsobom judikovaná\naj v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 384/08.\n... dávam do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení\ns rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Stánková v. Slovenská\nrepublika a rozhodnutím Paulič v. Chorvátsko. Súdy v týchto judikátoch potvrdili,\nže akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúce s tým,\nže dotknutá osoba má mať za každých okolnosti možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom\na nestrannom súde. Aplikácia týchto judikátov je o to nevyhnutnejšia, že zásah do môjho\nvlastníckeho práva (čl. 20 Ústavy SR) a do práva na obydlie (čl. 21 Ústavy SR) vykonal\nsúkromný subjekt - dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom\nčase poskytla ochranu týmto právam žalobcu...“.\nSťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľky na ochranu vlastníctva zaručené čl. 20 ods. 1...,\nzákladné právo na obydlie podľa čl. 21 ods. 1... ako aj základné právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom a rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne zo dňa 24. 02. 2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/403/2015 porušené bolo.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. 02. 2016 v konaní vedenom pod\nsp. zn. 5 Co/403/2015 zrušuje a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.\nIII. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľke všetky trovy konania\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu...“\n\n4\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\n\n5\n\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n1. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale\nnemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\n\n6\n\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 24. februára 2016 potvrdil rozsudok\nokresného súdu z 13. januára 2015. Poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku, pričom\nnásledne na zdôraznenie správnosti jeho dôvodov uviedol vlastné právne závery:\n„Pokiaľ ide o ocenenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 99/2013 zo dňa\n1. 8. 2013, je pravdou, že tento znalec podal bez toho, aby predmet dražby osobne\nobhliadol. Táto skutočnosť však bola zapríčinená samotnou navrhovateľkou, ako\nvlastníčkou a držiteľkou predmetu dražby, ktorá znalcovi predmet dražby k obhliadke\nnesprístupnila. Toto znalec konštatoval v uvedenom znaleckom posudku a v podstate\nto potvrdila aj navrhovateľka v podanom odvolaní. Tu je odvolací súd v prvom rade toho\nnázoru, že navrhovateľka, ktorá porušením svojej právnej povinnosti /povinnosť sprístupniť\npredmet dražby k obhliadke podľa § 12 ods. 2 uvedeného zákona/ neumožnila vykonať\nobhliadku predmetu dražby pre jeho ocenenie, sa nemôže z tohto dôvodu dovolávať\nporušenia práva pri oceňovaní predmetu dražby, pretože takýto dôvod porušenia práva\nvlastne sama spôsobila. Bolo by to v rozpore s právnou zásadou nemo turpitudinem suam\nallegans auditur /nikto sa nemôže dovolávať vlastnej nepoctivosti, resp. nikto sa nemá\ndovolávať výhody z vlastného protiprávneho konania/. Bez ohľadu na uvedené však platí, že\nzákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom v čase podania\npredmetného znaleckého posudku, stanovuje pre takéto prípady /nesprístupnenie predmetu\ndražby znalcovi za účelom jeho ocenenia/ v § 12 ods. 3 možnosť vykonať ohodnotenie\npredmetu dražby bez jeho obhliadky, z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.\nTak tomu bolo aj v tomto prípade, keď znalec podľa obsahu znaleckého posudku použil pre\n\n7\n\nstanovenie hodnoty predmetu dražby, primerane k danému typu bytu, iný predložený\nznalecký posudok.\nČo sa týka tvrdenia navrhovateľky o podhodnotení predmetu dražby vo vyššie\nuvedenom znaleckom posudku, tu odvolací súd uvádza že predmetný znalecký posudok\nč. 99/2013 zo dňa 1. 8. 2013 spĺňa podmienky § 12 zákona o dobrovoľných dražbách\na ohodnotenie predmetu dražby ním stanovené tak mohlo byť použité pre určenie\nnajnižšieho podania na predmetnej dražbe. Vecná správnosť takéhoto znaleckého posudku,\nteda výška ohodnotenia predmetu dražby a jej správnosť, nemôže byť predmetom skúmania\nsúdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.\nNavrhovateľka vo svojom odvolaní ďalej tvrdí, že odporca 2/ ako dražobník podľa\nnej konal, organizoval a vykonal predmetnú dražbu spôsobom, pri ktorom neboli\nrešpektované jej práva a záujmy, takéto tvrdenie nie je dostatočné, keď navrhovateľka\nneuvádza konkrétne konanie, ktorým mal odporca 2/ ako dražobník porušiť jej práva alebo\nzáujmy. Ak navrhovateľka videla takéto pochybenie odporcu 2/ v opísanom konaní, pri\nktorom odporca 3/ po vykonaní najvyššieho podania 27.000,- eur vyhlásil, že sa pomýlil, tak\nodvolací súd poukazuje na to, že podľa obsahu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh\nvykonania dražby /č. l. 71 a nasl./ bol odporca 3/ po svojom vyhlásení, že sa pomýlil pri\nvykonaní podania vo výške 27.000,- eur a za takúto sumu nechce nehnuteľnosť vydražiť,\npoučený licitátorom, že je svojím podaním viazaný a následne mu bol na uvedenú sumu\nudelený príklep. Z takéhoto konania licitátora ako zamestnanca dražobníka - odporcu 2/ je\nnaopak podľa odvolacieho súdu zrejmé, že dražobník v uvedenej situácii konal plne\nv záujme navrhovateľky ako vlastníčky predmetu dražby, keď nepristúpil na tvrdenia\nodporcu 3/ o omyle pri vykonaní podania vo výške 27.000,- eur a v súlade s § 20 ods. 7\nzákona o dobrovoľných dražbách /svojím podaním je účastník dražby viazaný/ udelil\nodporcovi 3/ na takéto podanie príklep.\nNakoniec pokiaľ ide o poukaz navrhovateľky na vyjadrenie Európskej komisie zo dňa\n6. 2. 2013 k veci vedenej na Súdnom dvore EÚ č. C-482/12, odvolací súd uvádza, že\nv kontexte tejto veci by uvedené vyjadrenie malo zmysel len vtedy, keby navrhovateľka pri\nsvojich tvrdeniach, že zmluvy o poskytnutí úveru ako aj zmluva o zriadení záložného práva\nobsahujú početné neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré sú od počiatku neplatné,\nnezostala len v takejto všeobecnej rovine tvrdení ale uviedla by konkrétne zmluvné\n\n8\n\npodmienky, ktoré sú podľa jej názoru z dôvodu svojej neprijateľnosti neplatné. Súd prvého\nstupňa napriek tomuto nedostatku v tvrdeniach navrhovateľky uvedené dve zmluvy podrobil\nkontrole z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, avšak nezistil žiadne zmluvné podmienky,\nktoré by spôsobovali, že predmetné zmluvy sú od počiatku neplatné. Jedinou neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou, ktorú súd prvého stupňa zistil bola rozhodcovská doložka, ktorá je\nsúčasťou zmluvy o poskytnutí úveru, avšak jej neprijateľnosť nemá za následok neplatnosť\ncelej zmluvy a už vôbec nemá za následok neplatnosť dražby. Keďže navrhovateľka ani\nv podanom odvolaní neuviedla iné zmluvné podmienky, ktoré by z dôvodu neprijateľnosti\nboli neplatné a spôsobovali tak aj neplatnosť dražby, bol odvolací súd toho názoru, že aj\nv tejto časti je odvolanie navrhovateľky nedôvodné.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ako\nodvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak\nprvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho\nkonania (IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd vychádzal aj z toho, ako bolo odôvodnenie rozsudku okresného súdu\nvymedzené\n\nv\n\nodôvodnení\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu.\n\nVzhľadom\n\nna kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľku nevyzýval na predloženie\npredmetného rozsudku okresného súdu.\nOkresný súd v rozsudku z 13. januára 2015, ktorým zamietol návrh sťažovateľky\nna vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, uviedol, že «navrhovateľka sa domáhala\nurčenia neplatnosti dobrovoľnej dražby s odôvodnením, že dražobník - odporca 2/, dňa\n3. 10. 2013 vydražil nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky, ktorá je ich obydlím\nresp. ich syna a navrhovateľka je presvedčená o tom, že boli porušené ustanovenia zákona\nč. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, a tiež zákona č. 250/2007 o ochrane\n\n9\n\nspotrebiteľa a predovšetkým ich ústavné práva. Konkrétne uviedla, že pri stanovení ceny\njej obydlia došlo k jeho výraznému podhodnoteniu a bola hrubým spôsobom zanedbaná\nodborná starostlivosť zo strany dražobníka, ktorý má pri všetkých úkonoch a najmä pri\nstanovení hodnoty nehnuteľnosti dbať o to, aby boli naplnené jeho povinnosti odbornej\nstarostlivosti. Zanedbanie odbornej starostlivosti považuje navrhovateľka za dôvod, ktorý je\ntak závažnej povahy, že v súvislosti podhodnotením ceny jej obydlia zakladá neplatnosť\nopakovanej dražby. V poradí ďalšia skutočnosť, ktorú namietala, bola tá, že nemôže\nponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým\nmravom. Nemôže byť ústavný konformný taký výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje\ndo práva na obydlie, ktoré bude dražbou nezvratne dotknuté. Veriteľ sa pritom dopúšťa\ni nekalej obchodnej praktiky a to tým, že postupoval pri uspokojení svojej pohľadávky bez\nodbornej starostlivosti a napriek reálne dostupným primeranejším prostriedkom /súdnej\nexekúcii dlžníkov/ pristúpil k výkonu záložného práva. Namietala teda, že nemôže ponímať\nsúdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom.\nAko v poradí tretí dôvod vyslovenia neplatnosti dražby predstavuje uviedla navrhovateľka\ntú skutočnosť, že došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na\nsúkromný a rodinný život navrhovateľky a jej rodiny. Takýmto konaním bol porušený aj\nčlánok 8. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedla ďalej, že je\npresvedčená, že zákon o dobrovoľných dražbách ako celok je protiústavný, pretože nemôže\nbyť niečo, čo je nútený výkon záložného práva považované za dobrovoľnú dražbu. Súd\nvýsledky vykonaného dokazovania posúdil podľa § 21 ods. 2, 3 zákona č. 527/2002 Z. z.\nv platnom znení a uviedol, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona\no dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich\nprávach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti\ndražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak\ndôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu\ndomu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu\nhlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade možno sa domáhať\nneplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Navrhovateľka využila právo ustanovené\nv § 21 zákona o dobrovoľných dražbách a v zákonnej lehote podala návrh na určenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby. Vo svojom návrhu však presne neuviedla, ktoré\n\n10\n\nustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách boli podľa jej názoru porušené a tým bola\ndotknutá na svojich právach. Navrhovateľka okrem iného tvrdila, že cena jej obydlia určená\nznaleckým posudkom bola podhodnotená a dražobník zanedbal svoje povinnosti. Súd\nvykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd\nnezistil žiadne pochybenie pri vypracovaní znaleckého posudku, ani žiadne iné porušenie\nustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pre ktoré by mohol vysloviť neplatnosť dražby\na preto návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol. Tu treba poukázať\nna skutočnosť, že navrhovateľka nesprístupnila nehnuteľnosť znalcovi pre účely určenia\nhodnoty nehnuteľnosti. Domnienky navrhovateľky, že nehnuteľnosti v podobnej lokalite\nmajú vyššiu trhovú hodnotu, preto aj nehnuteľnosť v jej vlastníctve mala mať stanovenú\nvyššiu cenu, nie sú ničím podložené. Znalecký posudok, ktorý bol použitý pre potreby\ndražby nevykazuje žiadne vady, nehnuteľnosti boli ohodnotené v súlade s platným zákonom,\nposudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov. Tvrdenia navrhovateľky,\nže nehnuteľnosti boli vydražené za neprimerane nízku cenu v konaní neboli preukázané.\nNaopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ustanovenia zákona o dobrovoľných\ndražbách porušené neboli. Okrem toho predmetná nehnuteľnosť bola vydražená za vyššiu\ncenu, aká bola aj vinou navrhovateľky určená. Čo sa týka námietky miesta a vzdialenosti\nkonania dražby, tu súd považuje zo strany navrhovateľky za účelovú. Rozsudok, na ktorý sa\nnavrhovateľka odvoláva, hovorí o tom, že nehnuteľnosť, ktorá sa dražila miesto samotnej\ndražby boli od seba vzdialené až 337 km. V danom prípade to bola vzdialenosť iba 60 km,\nčo v súčasnej dobe nie je problematické prekonať v priebehu jednej hodiny. Ďalej\nnavrhovateľka namietala, že zmluvy o poskytnutí úveru ako aj zmluva o zriadení záložného\npráva obsahujú početné neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré sú od počiatku\nneplatné. Navrhovateľka však tieto neprijateľné zmluvné podmienky nekonkretizovala. Súd\npreskúmal uvedené zmluvy, avšak nezistil žiadne zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali,\nže predmetné zmluvy súd od počiatku neplatné. Jedinou neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou je rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru\n„HypoPôžička“, uvedená pod bodom 5, avšak jej neprijateľnosť nemá za následok\nneplatnosť celej zmluvy a už vôbec nemá za následok neplatnosť dražby. Vzhľadom na\nzistené skutočnosti ako aj na skutočnosť, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a\nnepreukázala svoje tvrdenia súd jej návrh zamietol...».\n\n11\n\nZ argumentácie krajského súdu v napadnutom rozsudku v spojení s rozsudkom\nokresného súdu dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov konajúce súdy dospeli k záveru,\nže sťažovateľka nepreukázala také skutočnosti, ktoré by viedli k vysloveniu neplatnosti\ndobrovoľnej dražby. Tento právny záver ústavný súd nepovažuje za arbitrárny a ani zjavne\nneodôvodnený, preto je ústavne udržateľný; je zároveň dostatočným podkladom pre výrok\nkonajúcich súdov o zamietnutí návrhu sťažovateľky na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej\ndražby. Krajský súd a okresný súd sa vysporiadali s jednotlivými námietkami sťažovateľky\n– poukázali na to, že ocenenie nehnuteľností vykonal znalec bez obhliadky z dôvodu, že\nsťažovateľka nehnuteľnosti (byt) nesprístupnila. Relevantné je tiež, že v predmetnej veci\nvydražiteľ vydražil nehnuteľnosti za cenu, ktorá zodpovedá sťažovateľkou tvrdenej trhovej\nhodnote. Pokiaľ ide o námietku neprijateľných zmluvných podmienok – konajúce súdy\npoukázali na to, že sťažovateľka túto námietku nekonkretizovala, a na základe vlastného\nprieskumu dospeli k záveru, že neprijateľnou bola len rozhodcovská doložka. Sťažovateľka\nv sťažnosti namieta, že v týchto zmluvách nie je špecifikovaná výška, počet a termíny\nsplátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež nie je uvedená ročná percentuálna miera\nnákladov. Vychádzajúc zo znenia rozsudkov konajúcich súdov, sťažovateľka tieto\nkonkretizované námietky neuplatnila v konaní pred okresným súdom, prípadne\nv odvolacom konaní, takto nemožno akceptovať, aby sťažovateľka konkretizovala svoje\nnámietky o neprijateľnosti zmluvných podmienok až v konaní pred ústavným súdom.\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľky, možno konštatovať, že sú výlučne výrazom\nodlišného právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu. Odlišné právne hodnotenie\nskutkového stavu je klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti\nsebe stoja účastníci konania, ktorí majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú\nsituáciu. Súd, ktorý rozhoduje spor účastníkov konania, pri rozhodnutí v prospech jedného\nz účastníkov rozhodne v zásade aj v súlade s právnym názorom úspešného účastníka, teda\nspravidla v rozpore s právnym názorom neúspešného účastníka (porovnaj m. m.\nIV. ÚS 135/2012, II. ÚS 659/2016). Skutočnosti, ktoré sťažovateľka uvádza v sťažnosti,\nsú podľa názoru ústavného súdu výrazom výlučne odlišného právneho názoru sťažovateľky\nna predmet sporu. Sťažovateľkou uvádzané skutočnosti nijako neindikujú také pochybenia\nv postupe krajského súdu a v jeho rozsudku, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré\n\n12\n\nby vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky\npodľa ústavy a dohovoru.\nUvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nÚstavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o možnom\nporušení sťažovateľkou označených základných práv hmotného charakteru – t. j.\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 21 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní a jeho rozsudkom z 24. februára 2016.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n2. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\nPodľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 (ďalej\naj „CSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n\n13\n\nSťažovateľka namieta, že jej napadnutým rozsudkom bola odňatá možnosť konať\npred súdom.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej odňatím možnosti konať pred\nsúdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých\nprocesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa\npojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti konať pred\nsúdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným\nrozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o zastavení konania pre\nnedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie\nv skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Cdo 61/03 – pozri právna databáza ASPI, judikatúra k § 239 OSP).\nÚstavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu\nčinnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona,\nt. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 písm. f) OSP, resp. § 420\npísm. f) CSP. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická\nalebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich\npráv.\nSťažovateľka však v danej veci v sťažnosti neuvádza, či dovolanie v tejto veci\npodala, pričom ani ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej\nsťažnosti v rámci predbežného prerokovania nezistil, že by uvedený právny prostriedok\nnápravy sťažovateľka využila. Vzhľadom na uvedené obstojí záver, že sťažovateľka\nnevyčerpala mimoriadny opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej práv účinne\nposkytoval a na ktorého použitie bol oprávnená v zmysle Občianskeho súdneho poriadku,\nresp. Civilného sporového poriadku, čo zakladá neprípustnosť jej sťažnosti.\n\n14\n\nNa základe uvedeného ústavný súd odmietol jej sťažnosť v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (II. ÚS 300/2011, III. ÚS 342/2013) podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde aj ako neprípustnú.\nPo odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi\nuplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dražba", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť obydlia", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "znalec, znalecký posudok", "byt", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "záložné právo-zmluva o zriadení záložného práva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aeccb912-4339-4a05-bc84-5cabcb02d0e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1"}, {"guid": "ussr:222eb114-e4bc-42a7-b492-e5343123b283", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2013 z 18. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222eb114-e4bc-42a7-b492-e5343123b283"}, {"guid": "ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2"}, {"guid": "ussr:de1c2f58-b4a3-49d2-bea6-89bbc5351d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2011 z 23. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de1c2f58-b4a3-49d2-bea6-89bbc5351d1f"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:9c17a436-05e9-486e-ad32-6c274647aaaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 384/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 384/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c17a436-05e9-486e-ad32-6c274647aaaf"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "2a3cdd18-8ffc-45ae-87f9-935955182692:3d283178-8464-4236-b705-a906784fafc5", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4214207975.1", "spisova_znacka": "5Co/403/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/403/2015 z 10. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-05-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4214207975.1"}, {"guid": "557759f8-6919-4e48-a25e-313b23230178:b9de8bcd-b684-4f7e-b0ce-3478acd0fb51", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/108/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/108/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/557759f8-6919-4e48-a25e-313b23230178:b9de8bcd-b684-4f7e-b0ce-3478acd0fb51"}], "citovane_v": [{"guid": "b8d82628-e5e8-47b1-9339-26da69eb72a1:55e841f4-9c5c-4b59-8d4f-b812055ba423", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4417202342.1", "spisova_znacka": "7Cdo/15/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/15/2021 z 21. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4417202342.1"}, {"guid": "a33a33e5-1c2a-4d00-91f6-fed0ee967ae1:9ac84f95-7ab7-4378-8cd3-636ddafff64f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4125208978.1", "spisova_znacka": "8Co/39/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/39/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4125208978.1"}, {"guid": "8614d078-edc0-4bf9-969e-f03b8e58d27b:efcb2786-5c8e-4cba-a2b5-15a51fce10ab", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1317207449.4", "spisova_znacka": "7Co/43/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/43/2024 z 24. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1317207449.4"}, {"guid": "b4ebec7e-9ab9-49ab-95b3-e7e2d27517e2:be5de3de-5304-412c-ba96-e446a06a5cc5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5622203037.2", "spisova_znacka": "7Co/142/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/142/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5622203037.2"}, {"guid": "db0ff140-f661-4886-99ad-71d5c5a5ad14:cfb547c8-1049-43c5-bea9-18060dde57a9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3122202450.2", "spisova_znacka": "19Co/80/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/80/2023 z 30. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3122202450.2"}, {"guid": "cd52d2e7-7e41-4c01-8654-0ea6661a40f8:0971dbb7-f187-4b23-b2dc-a2fc60ebbb3c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2319203112.1", "spisova_znacka": "28Co/26/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/26/2023 z 15. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2319203112.1"}, {"guid": "9bf3a843-de0c-47fa-8dd2-81626f9d84ae:9b7f1450-647d-4f55-9817-df0f7ad277b4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7620202851.2", "spisova_znacka": "5Co/135/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/135/2023 z 11. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7620202851.2"}, {"guid": "2e78b085-9960-466b-9cb3-ca0610eb5c85:f6804842-537a-4466-a9d3-bb88332585e4", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2026:5125210188.2", "spisova_znacka": "14C/80/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/80/2025 z 21. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2026:5125210188.2"}, {"guid": "f5c035ba-49f4-442d-b2c2-5965af8ba0ff:4b87a63c-cfe9-4d8b-95ba-8bbc25fe4925", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2026:4125208978.2", "spisova_znacka": "8C/73/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/73/2025 z 16. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2026-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2026:4125208978.2"}]}