{"guid": "ussr:4b9f08ab-687f-4d54-9552-8c85237d253b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.41.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/2017 z 19. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 41/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.41.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b9f08ab-687f-4d54-9552-8c85237d253b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.41.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.41.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.41.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 41/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Lexpert s. r. o.,\nHorná 15, Banská Bystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Roman Dula,\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38\nods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžr 17/2014 a jeho uznesením\nz 19. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2016\ndoručená\n\nsťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 1. apríla 2016 a opravená\npodaním doručeným 21. septembra 2016, ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, základného práva na\nnedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 12 ods. 1 listiny, práva na\nrešpektovanie obydlia podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžr 17/2014 a jeho uznesením\nz 19. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením\npotvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n23 S 65/2013 z 13. novembra 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým zrušil\nrozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) č. Vo-7/2013-5\nz 2. apríla 2013, ako aj rozhodnutie žalovaného (bývalej Správy katastra Banská Bystrica)\nč. V 5724/2009 z 25. januára 2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím\nč. Vo-7/2013-5 z 2. apríla 2013 žalovaný ako odvolací orgán odvolanie\na\n\n(ďalej len „žalobcovia“) zamietol a potvrdil\n\nprvostupňové rozhodnutie žalovaného č. V 5724/2009 z 25. januára 2013, ktorým bolo\nkonanie o povolení vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností zo zmluvy uzavretej\n22. októbra 2009 medzi sťažovateľkou ako predávajúcou a žalobcami ako kupujúcimi\nvedené pod sp. zn. V 5724/2009 v zmysle § 31b písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov zastavené.\nSťažovateľka uvádza, že „[p]rvostupňový súd síce pri vyhlásení rozsudku\nkonštatoval, že argumenty sťažovateľky (ako pribratej účastníčky, pozn.) sú podstatné, ale\n\n2\n\ndodal, že by nemali byť skúmané v rámci súdneho konania. V odôvodnení následne\nprvostupňový súd k argumentom žalovanej v podstate nič neuviedol.“.\nSťažovateľka\n\nnamieta,\n\nže\n\n„[n]epreskúmateľnosť,\n\narbitrárnosť,\n\nsvojvoľnosť\n\nrozhodnutia porušovateľa spočíva aj v tom, že porušovateľ nevysvetlil z akých dôvodov\ndospel k záveru o potrebe zrušenia správnych rozhodnutí za situácie, keď je zrejmé,\nže správne rozhodnutia sú vecne správne“.\nSťažovateľka ďalej uvádza, že «[p]orušovateľ skonštatoval, že pri dokazovaní podľa\n§ 250i ods. 2 OSP by nemalo ísť o dokazovanie v zásadnom smere. Ide o svojvoľný záver\nporušovateľa, ktorý nemá oporu v právnych predpisoch. Zároveň ide o značne prekvapivý\nargument súdu, ku ktorému sa sťažovateľka nemala možnosť ani vyjadriť.\nPorušovateľ sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s požiadavkou plnej jurisdikcie\nv správnom súdnictve, ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 250i ods. 2 OSP. Uvedené\nustanovenie bolo do OSP zahrnuté v dôsledku judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva, pričom plná jurisdikcia je atribútom práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6\nods. 1 Dohovoru. Vo veciach vymedzených v § 250i ods. 2 OSP (teda aj vo veciach\nvyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov ako je prejednávaná vec) nie je súdne\npreskúmavanie týkajúce sa iba zákonnosti administratívneho rozhodnutia z hľadiska pojmu\n„súd“ uvedeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru postačujúce a musí existovať možnosť\núplného súdneho preskúmania takéhoto rozhodnutia, teda aj možnosť súdneho preskúmania\npodstaty veci (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár.\n2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, str. 1033).».\nSťažovateľka poukazuje «na rozhodnutie vo veci Albert de Le Compte, v ktorom\nEurópsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu musí\npodliehať následnej kontrole buď zo strany iného orgánu spĺňajúceho požiadavky článku 6\nods. 1 Dohovoru alebo súdu ktorý má plnú jurisdikciu. Plná jurisdikcia súdov v správnom\nsúdnictve predstavuje možnosť súdu preskúmať nielen právnu, ale aj vecnú a skutkovú\nstránku rozhodnutia, čo predovšetkým znamená, že súd je oprávnený vykonávať\ndokazovanie.\n3\n\nSúd je povinný zistiť skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na vydanie rozhodnutia\nv súlade s potrebou rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania.\nBez ohľadu na to, kedy prichádza do úvahy požiadavky úplnej jurisdikcie,\nporušovateľ sa nevysporiadal s faktom, že dokazovanie bolo reálne doplnené. Porušovateľ\nsa tvári akoby v konaní pred prvostupňovým súdom nebolo doplnené dokazovanie ohľadom\nneuzatvorenia kúpnej zmluvy. Sťažovateľka pritom pripojila kópiu rovnopisu kúpnej zmluvy\n(resp. jej návrhu, keďže sťažovateľke nedošlo prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy) ku\nsvojmu vyjadreniu zo dňa 04.11.2013, ktoré bolo doručené účastníkom konania a bolo\noboznámené aj na pojednávaní 13.11.2013. Originál dotknutej „kúpnej zmluvy“ bol\noboznámený tiež na uvedenom pojednávaní (viď strana 3 zápisnice zo dňa 13.11.2013\nna konci prednesu právneho zástupcu sťažovateľky). Samotný návrh na uzatvorenie kúpnej\nzmluvy so žalobcami sťažovateľka odvolala.\nOkrem toho k vyjadreniu zo dňa 21. 05. 2013 sťažovateľka pripojila aj žalobu\nžalobcov v konaní 14 C/217/2012 pred Okresným súdom Banská Bystrica, ktorej súčasťou\nbolo aj odstúpenie žalobcov od kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa má podľa rozhodnutia\nporušovateľa aj ďalej viesť konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva. Ak by aj kúpna\nzmluva bola uzatvorená, tak v dôsledku odstúpenia žalobcov od nej už neexistuje titul,\nna základe ktorého má byť vedené správne konanie o povolení vkladu.\nZa tejto situácie teda nemôžu obstáť ani argumenty porušovateľa o tom,\nže dokazovanie\n\ndoplnené\n\nnemuselo\n\nbyť.\n\nDoplnené\n\ndokazovanie\n\nvykonané\n\nbolo\n\na zo zisteniami z neho (o neuzatvorení kúpnej zmluvy) sa prvostupňový súd a ani\nporušovateľ ako odvolací súd nevysporiadali.\nV súlade s ustanovením § 132 mali všeobecné súdy prihliadnuť aj na listiny\npredložené sťažovateľkou a hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.\nPokiaľ by tak súdy urobili, bolo by konanie už ukončené. Je zrejmé, že k povoleniu návrhu\nna vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov nemôže dôjsť, napriek tomu bude musieť\nbyť o tom aj naďalej vedené správne konanie.».\nSťažovateľka sťažnosť doplnila podaním z 24. marca 2016, v ktorom okrem iného\nuvádza, že „dňa 23. 03. 2016 obdržal právny zástupca sťažovateľky výzvu Okresného úradu\nBanská Bystrica, katastrálny odbor, aby sťažovateľka v súlade s rozsudkom Krajského súdu\n4\n\nv Banskej Bystrici podala na súde návrh o neplatnosť kúpnej zmluvy. Pre prípad,\nže sťažovateľka takýto návrh na súd nepodá tak bude mať správny orgán za to,\nže sťažovateľka nespochybňuje platnosť kúpnej zmluvy.\nSprávny orgán vo veci postupuje podľa pokynov prvostupňového súdu, ktorý odobril\naj sťažovateľ. Prvostupňový súd na strane 9 svojho rozsudku zo dňa 13. 11. 2013 uviedol,\nže ak mal správny orgán pochybnosti o platnosti zmluvy, tak mal predávajúcu vyzvať, aby\nv stanovenej lehote podala na súde návrh o neplatnosť kúpnej zmluvy a katastrálne konanie\nmal prerušiť. Porušovateľ vo svojom rozsudku zo dňa 19. 11. 2015 skonštatoval, že nezistil\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nspolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku a preto sa s ním stotožnil v celom rozsahu.“.\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Sžr/17/2014\nporušil právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, právo na nedotknuteľnosť\nobydlia podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 12 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, právo na rešpektovanie obydlia podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\nRozsudok\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\n8\n\nSžr/17/2014\n\nz 19. novembra 2015 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\nPorušovateľ Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľke\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n5\n\nPorušovateľ Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 363,79 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľky\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\n6\n\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi\nnamietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nnavrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne\nnapr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva na nedotknuteľnosť obydlia\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 12 ods. 1 listiny, práva na rešpektovanie obydlia podľa\nčl. 8 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na čl. 11 ods. 1 listiny napadnutým rozhodnutím\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\n7\n\nV súvislosti s preskúmavaním namietaného porušenia označených práv sťažovateľky\npodľa ústavy, listiny a dohovoru napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom súdnictve\nje podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká správneho súdnictva, ktorého\núlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmať „zákonnosť“ ich\nrozhodnutí a postupov, o ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli\nnezákonné a ukrátili ju na jej právach (§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), teda\npreskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu\nsprávneho konania rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy\na v súlade so zákonom rozhodli. Treba vziať preto do úvahy, že správny súd spravidla nie je\nsúdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu\nalebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 1\nlistiny, práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a základného práva podľa čl. 11 ods. 1 listiny.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok.\nVlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. ... Dedenie sa\nzaručuje.\n\n8\n\nPodľa čl. 12 ods. 1 listiny obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez\nsúhlasu toho, kto v ňom býva.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nV zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník súdneho konania\nprávo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné,\na teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je tvrdenie sťažovateľky\no nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nesprávnom právnom posúdení\nveci – svoju právnu argumentáciu vedie v rovine polemiky s výkladom relevantnej právnej\núpravy uskutočneným správnym orgánom a všeobecnými súdmi, a predkladá ústavnému\nsúdu vlastnú skutkovú verziu veci.\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať napadnuté rozhodnutie za ústavne udržateľné a akceptovateľné\nz hľadiska námietok, ktoré sťažovateľka proti nemu uplatňuje.\nNajvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že „Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu účastníčky konania\nnemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\n9\n\nustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. novembra 2015\n(§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.)...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho\na pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2\nv spoj. s 246c ods. 1 O. s. p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nPreto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, a aby nadbytočné neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd\nsa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.“.\nV súvislosti s nesplnením povinnosti účastníkov katastrálneho konania predložiť\nvyhlásenie správcu bytového domu, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách,\nnajvyšší súd uvádza: „Odvolací súd zdôrazňuje, že získavanie podkladov pre rozhodnutie\nv správnom konaní je často krát potrebné realizovať v súčinnosti s inými orgánmi štátu,\nprípadne právnickými a fyzickými osobami. Táto skutočnosť je dôvodom, pre ktorý zákon\ntýmto subjektom zakotvuje povinnosť súčinnosti pri získavaní potrebných informácií\na podkladov. Dodáva, že zákonodarca zakotvil túto zákonnú povinnosť s cieľom pomôcť\npríslušnému správnemu orgánu pri zisťovaní skutočného stavu veci v správnom konaní.\nPredpokladom je, aby si konajúci správny orgán tieto informácie žiadal a súčasne\nkonkretizoval predmet a rozsah žiadaných informácií. Podmienkou však je, že predmetom\nžiadosti môžu byť len informácie, ktoré majú význam pre konkrétne konanie a rozhodnutie.\nPreto sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že skutočnosť, že žalobcovia žalovanému\nnepredložili vyhlásenie správcu bytového domu, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky\nna úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky údržby\na opráv, nie je dôvodom pre zastavenie katastrálneho konania. Naopak žalovaný\n10\n\nmal postupom v zmysle § 32 ods. 3 správneho poriadku uvedené vyhlásenie žiadať\nod správcu sám.“\nV súvislosti s požiadavkou, aby účastníci kúpnej zmluvy zosúladili nadobúdanie\nvlastníckeho práva do režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najvyšší súd\nuvádza, že považuje za správny „aj záver súdu prvého stupňa, ktorý požiadavku správneho\norgánu, aby účastníci kúpnej zmluvy zosúladili nadobúdanie vlastníckeho práva kupujúcimi\ndo režimu BSM aj v samotnej kúpnej zmluve, v ktorej kupujúci prejavujú vôľu nadobudnúť\nbyt do podielového spoluvlastníctva, označil za nezrozumiteľnú, z ktorej nie je zrejmé, akým\nspôsobom mali účastníci namietaný rozpor odstrániť. V tejto súvislosti Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dáva do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 1/2002 zo dňa 26. septembra 2002 (mutatis mutandis), v ktorom bolo\nkonštatované, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho\nsúdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov\núčastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný\nvýznam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého\nprocesu. Výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 O. s. p. musí v celom rozsahu rešpektovať\nzákladné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Výkladom a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na\nsúdnu ochranu bez zákonného podkladu.“.\nK námietke sťažovateľky o porušení zásady plnej jurisdikcie najvyšší súd uvádza:\n„Rovnako tak za nedôvodnú pokladá odvolaciu námietku, spočívajúcu v tvrdení\no porušení zásady plnej jurisdikcie, nakoľko v konaní krajského súdu nedošlo k porušeniu\ntejto zásady vyplývajúcej z § 250i ods. 2 O. s. p. Podľa citovaného ustanovenia, ak správny\norgán rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych,\npracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie,\nsúd pri preskúmavaní nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd\nmôže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy\nuž vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku. Uplatnenie plnej jurisdikcie súdom v súdnom\n11\n\npreskúmavacom konaní nemusí v každom prípade viesť k samostatnému vykonaniu dôkazov\nzo strany súdu; súdu je umožnené samostatne vyhodnotiť skutkový stav na základe dôkazov,\nktoré vykonal správny orgán (pretože ich súd považuje za dostatočné a v súdnom konaní\nby došlo k duplicitnému dokazovaniu). K opätovnému vykonaniu dôkazov môže súd pristúpiť\naž v prípade nejasností, nezrozumiteľností týchto dôkazov (vykonaných správnych\norgánom), prípadne môže vykonať aj ďalšie dôkazy nevykonané správnym orgánom, čo však\nv predmetnej právnej veci nebolo nevyhnutné, nakoľko súd prvého stupňa ako aj odvolací\nsúd dospeli k záveru o potrebe zrušiť preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa, nakoľko tieto vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Na margo veci odvolací súd poznamenáva, že pri dokazovaní podľa § 250i\nods. 2 O. s. p. nemôže ísť o doplnenie dokazovania v zásadnom smere (napríklad rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 SŽ-O-KS/56/2006 z 18. apríla 2007\npublikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 27/2008). Je potrebné zdôrazniť, že ani\nv prípadoch plnej jurisdikcie by súd nemal na seba preberať právomoc a zodpovednosť\norgánu verejnej správy na konanie a rozhodnutie vo veci.“\nPri hodnotení rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd vychádzal z ustáleného\nprávneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nVzhľadom na obsahovú spojitosť napadnutého rozhodnutia s rozsudkom krajského\nsúdu a v nadväznosti na už citovanú judikatúru považoval ústavný súd za potrebné\nv ďalšom poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorej\nkrajský súd uvádza: „Aj keď žalobcovia, ale aj žalovaný a pribratá účastníčka konania\npoukazovali na skutkový stav v predmetnej veci v širších súvislostiach, podstatnou otázkou\npre toto súdne konanie je posudzovanie zákonnosti rozhodnutia, ako aj postupu správneho\norgánu, ktorý mu predchádzal len vo väzbe so zastavením vkladového konania rozhodnutím\n12\n\nzo dňa 25. 01. 2013. So zákonnosťou tohto rozhodnutia súvisí aj správnosť rozhodnutia\nsprávy katastra, ktorým bolo správne konanie prerušené dňa 17. 12. 2012. Súd posudzoval\nzákonnosť aj tohto prv urobeného správneho rozhodnutia, nakoľko sa preskúmavané\nrozhodnutie o toto rozhodnutie opiera, bolo preň záväzné a nie je proti nemu prípustný\nopravný prostriedok v správnom konaní a vzhľadom na to, že sa jedná o rozhodnutie\npredbežnej povahy, je takéto rozhodnutie samo o sebe vylúčené zo súdneho prieskumu\npodľa § 248 písm. a/ O. s. p. Posúdiť jeho zákonnosť je však možné v rámci preskúmavania\nzákonnosti konečného rozhodnutia, ako je tomu v predmetnej veci, aplikujúc § 245 ods. 1\nO. s. p. Žalobou bolo napadnuté rozhodnutie procesné o zastavení konania, avšak v tomto\nprípade nie je vylúčený súdny prieskum, nakoľko toto rozhodnutie sa netýka len vedenia\nkonania, ale je rozhodnutím konečným, dotýkajúcim sa vecných nárokov, t. j.\nje rozhodnutím s hmotnoprávnymi účinkami vo vzťahu k účastníkom konania.\nZ rozhodnutia správy katastra V 5724/2009 zo dňa 17. 12. 2012 vyplýva, že správa\nkatastra prerušila konanie a vyzvala účastníkov kúpnej zmluvy 1. doložiť vyhlásenie správcu\nbytového domu, 2. zosúladiť skutočnosť, že kupujúci uzavreli manželstvo s ich vôľou\nprejavenou v kúpnej zmluve a 3. predávajúcu zdôvodniť ňou tvrdené porušenie článku\nIX. odsek 4 a 5 kúpnej zmluvy s upozornením, že ak nedostatky nebudú odstránené v lehote\n20 dní (napriek tomu, že konanie prerušila na dobu 15 dní), vkladové konanie zastaví.\nZ obsahu administratívneho spisu a z vyjadrení účastníkov konania je zrejmé,\nže správny orgán mal vedomosť o tom, že predávajúca odmieta akúkoľvek súčinnosť\n(napr. list zo dňa 10. 12. 2012 o výsledku prešetrenia nečinnosti správy katastra).\nDôvodným bolo teda predpokladať, že predávajúca si nesplní svoju povinnosť doložiť\nvyhlásenie správcu bytového domu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Je zrejmé,\nže predmetné vyhlásenie správca bytového domu vyhotoví iba na žiadosť aktuálneho\nvlastníka bytu. Ak za daného stavu správny orgán trval na predložení vyhlásenia\nod účastníkov zmluvy, hoci mu muselo byť zrejmé, že pre neochotu predávajúcej a z dôvodu\nnemožnosti zabezpečiť takéto vyhlásenie žalobcami, jedná sa o nesplniteľnú výzvu\nna odstránenie nedostatkov zmluvy. Za daného stavu sa súd stotožňuje so žalobnou\nnámietkou, že vzhľadom na okolnosti danej veci mal správny orgán vyžiadať vyhlásenie\nod správcu sám, a to v súlade s § 32 ods. 3 Správneho poriadku, v rámci zisťovania\npodkladov pre rozhodnutie.\n13\n\nSúd sa stotožňuje s tvrdením žalobcov, že požiadavka správneho orgánu,\naby účastníci kúpnej zmluvy zosúladili nadobúdanie vlastníckeho práva kupujúcimi\ndo režimu BSM aj v samotnej kúpnej zmluve, v ktorej kupujúci prejavujú vôľu nadobudnúť\nbyt do podielového spoluvlastníctva, je nezrozumiteľná, nevyplýva z nej, akým spôsobom\nmali účastníci tento nedostatok, resp. namietaný rozpor odstrániť. Aby bolo možné\npovažovať požiadavku za zákonne korektnú, nesplnenie ktorej by vyústilo do zastavenia\nvkladového konania, by musela byť formulovaná tak, že správny orgán by počítal\ns odmietnutím poskytnutej súčinnosti predávajúcou, pretože táto skutočnosť mu pri zadávaní\npožiadavky bola známa. Je zrejmé, že s prihliadnutím na okolnosti veci, je objektívne\nnemožné odstrániť nedostatok dodatkom ku kúpnej zmluve alebo doložkou o oprave.\nAby mohla byť uložená povinnosť splnená, navyše pod následkami zastavenia konania pre\njej nesplnenie, je potrebné túto povinnosť konkretizovať. Zastavenie konania by bolo možné\nakceptovať len v prípade preukázania nesplnenia konkrétnej povinnosti, čo v prípade\npožiadavky zosúladenia nadobúdania vlastníckeho práva kupujúcimi do režimu BSM,\nvzhľadom na to, že uzavreli manželstvo po uzavretí zmluvy, pred jej zavkladovaním, nie je\nsplnené. Za daného stavu poukazovanie na právny režim BSM, jeho vznik, zákonné možnosti\nzúženia alebo rozšírenia zákonom určeného rozsahu BSM, či poukazovanie na to, že nie je\nvylúčené, že do BSM nemusí patriť ani majetok, ktorý síce nadobudli manželia za trvania\nmanželstva, avšak na jeho kúpu použijú prostriedky patriace do výlučného vlastníctva\nkaždého z manželov, ktoré nadobudli pred uzavretím manželstva, resp. z dedičstva\na podobne, súd považuje za nadbytočné. Nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového\nkonania vo vzťahu k tejto požiadavke, súd odôvodňuje nesprávnym postupom a rozhodnutím\no prerušení konania, v ktorom správny orgán neuviedol konkrétnu povinnosť, spôsob akým\nmajú tvrdený nedostatok (za predpokladu, že by vôbec bol nedostatkom) odstrániť.\nSúd sa v plnom rozsahu stotožnil aj so žalobnou námietkou o nesprávnosti zastavenia\nkonania, z dôvodu pasívneho postoja predávajúcej, ktorá bola v uznesení o prerušení\nkonania vyzvaná odstrániť nedostatok tým, že preukáže skutočnosť, akým spôsobom mal byť\nporušený článok IX. odsek 4 a 5 kúpnej zmluvy. Katastrálny zákon v ustanovení § 31b ods. 1\ntaxatívnym spôsobom vymenúva, čo môže byť zákonným dôvodom na zastavenie konania.\nSprávne poukázali žalobcovia na to, že ak mal správny orgán pochybnosti o platnosti\nzmluvy, tak mal predávajúci vyzvať, aby v stanovenej lehote podala na súde návrh\n14\n\no neplatnosť kúpnej zmluvy a katastrálne konanie mal prerušiť (§ 31a písm. a/\nkatastrálneho zákona). Poukazovanie na ďalšie skutočnosti, súd považuje pre toto súdne\nkonanie, v ktorom sa preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobou,\nza irelevantné. Za podstatné považuje súd záver, že vytýkané nedostatky v rozhodnutí\no prerušení konania, ako aj požiadavky stanovené správnym orgánom v predmetnom\nrozhodnutí, boli vzhľadom na okolnosti danej veci, nesplniteľné, preto v dôsledku ich\nnesplnenia nemohol správny orgán pristúpiť k zastaveniu vkladového konania. Súd\npoznamenáva, že súd konajúci podľa piatej časti O. s. p. je riadený dispozičnou zásadou\na napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu posudzuje len v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Súd nevyhľadáva sám dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Zároveň súd\nkonajúci v rámci správneho súdnictva nenahrádza ani rozhodovaciu činnosť správneho\norgánu. V predmetnom konaní súd posudzuje len zákonnosť žalobou napadnutého\nrozhodnutia z hľadiska, či pri vydávaní predmetného rozhodnutia, resp. v postupe, ktorý\npredchádzal vydaniu rozhodnutia, správny orgán aplikoval správne hmotnoprávne\na procesnoprávne predpisy, a či v dôsledku ich nesprávnej aplikácie došlo k ukráteniu\nna právach účastníkov správneho konania. Preskúmaním veci súd dospel k záveru,\nže z dôvodu vyššie uvedených, postupom a napadnutým rozhodnutím došlo k ukráteniu\nna právach žalobcov, keď správny orgán zastavil vkladové konanie na základe predloženej\nkúpnej zmluvy, pričom dôvodom zastavenia bolo neodstránenie vytýkaných nedostatkov\núčastníkmi zmluvy, avšak vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že vytýkané nedostatky\na požiadavky na ich odstránenie boli, vzhľadom na okolnosti predmetnej veci,\nnesplniteľnými.“\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení\ns odôvodnením rozsudku krajského súdu, vo väzbe na obsah sťažnostnej argumentácie\nsťažovateľky dospel k záveru, že označené rozhodnutia všeobecných súdov ústavne\nakceptovateľným spôsobom zodpovedali všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, a preto napadnuté rozhodnutie v spojení s rozsudkom krajského súdu\nnemožno hodnotiť ako arbitrárne.\n\n15\n\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že argumentácia sťažovateľky je len\nopakovaním jej predchádzajúcej odvolacej argumentácie, v rámci ktorej polemizovala\ns právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozsudku krajského súdu, a je výlučne\nvýrazom jej odlišného skutkového a právneho hodnotenia veci, aké zastávajú všeobecné\nsúdy, do posúdenia ktorého ústavný súd s poukazom na už uvedené nie je ani oprávnený,\nani povinný vstupovať (m. m. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Sťažovateľkou uvádzané\ntvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by mali\nústavnoprávny rozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia\noznačených práv sťažovateľky po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nSťažovateľke sa v okolnostiach danej veci pre zjavnú absenciu ústavnoprávne\nrelevantnej argumentácie (polemika so skutkovými a právnymi závermi všeobecných súdov,\nktorá stavia ústavný súd len do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov)\nnepodarilo preukázať namietané porušenie označených práv podľa ústavy, listiny\na dohovoru, reálnosť ktorých by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie.\nZ už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny v napadnutom konaní\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03,\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07, III. ÚS 214/2010).\n\n16\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\nPri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny)\nústavný súd vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte\nmohlo trvať (m. m. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 258/2012). Ak v čase\ndoručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu\noznačeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd sťažnosť odmietne\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej\nsťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu\nk základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný\naj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. Miroslav Mazurek proti Slovenskej\nrepublike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\nÚstavný súd taktiež už opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových\nnáležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie\n17\n\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva\nna prerokovanie veci v primeranej lehote), to, že musí smerovať proti aktuálnemu\na trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľky.\nUvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu,\na to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,\na v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo\n(m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07, I. ÚS 269/2012).\nZ obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že napadnuté rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť 25. januára 2016. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu\n(22. marca 2016) už zjavne nedochádzalo k porušovaniu sťažovateľkou označených práv.\nKeďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny\nv konaní, ktoré bolo pred doručením jej sťažnosti ústavnému súdu vo veci samej\nprávoplatne skončené, je zrejmé, že v čase predbežného prerokovávania sťažnosti\nna ústavnom súde bola už jej právna neistota odstránená a tvrdené porušovanie\nsťažovateľkou označených práv už netrvalo.\nZ dôvodu, že v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo\ndochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, pretože konanie bolo\nprávoplatne skončené, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. januára 2017\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "arbitrárnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:4839c31f-c3d5-4af8-be20-0b6474ee73ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2012 z 6. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-06", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4839c31f-c3d5-4af8-be20-0b6474ee73ad"}, {"guid": "ussr:968b5209-9071-4670-913e-4a25bfeb2a11", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 258/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 258/2012 z 18. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:968b5209-9071-4670-913e-4a25bfeb2a11"}, {"guid": "ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:408ab938-a26a-4119-a7d8-0c45f43972f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/07 z 6. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-06", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:408ab938-a26a-4119-a7d8-0c45f43972f8"}, {"guid": "ussr:04b0cd5f-2443-4d18-99bf-a77095793008", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 215/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 215/07 z 12. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-12", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04b0cd5f-2443-4d18-99bf-a77095793008"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8c660148-dca3-4221-b7cb-d311e33c5f5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.67.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.67.2017.1"}]}