{"guid": "ussr:d50724ab-49ca-4b9d-864c-18388c803175", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.399.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2017 z 22. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 399/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.399.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d50724ab-49ca-4b9d-864c-18388c803175", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.399.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.399.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.399.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 399/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13,\nBratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného\npráva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom, Holíčska 13, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva\n\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004 (ďalej len\n„napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania o zaplatenie\nsumy 9 958,17 € s príslušenstvom vedeného okresným súdom pod sp. zn. 18 C 377/2004\nv procesnom postavení žalobcu.\nNapadnuté konanie trvá už viac ako 12 rokov, pričom ústavný súd o namietanom\nporušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy v tomto konaní rozhodoval už dvakrát, a to nálezom sp. zn. III. ÚS 332/2010\nz 18. januára 2011 a sp. zn. II. ÚS 239/2015 z 3. septembra 2015, v ktorých zhodne vyslovil\nporušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní a prikázal okresnému súdu v tomto konaní konať bez zbytočných\nprieťahov.\nSťažovateľ\n\nv sťažnosti\n\nuvádza,\n\nže\n\nokresný\n\nsúd\n\njeho\n\nžalobe\n\nrozsudkom\n\nsp. zn. 18 C 377/2004 z 28. novembra 2014 čiastočne vyhovel a žalovaný bol zaviazaný\nnahradiť mu trovy konania, pričom vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Rozsudok\nokresného súdu napadli odvolaním obe strany konania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) uznesením sp. zn. 2 Co 227/2015 z 31. mája 2016 zrušil rozsudok okresného\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súdu\nprvého stupňa zrušil z dôvodu, že nespĺňa zákonné náležitosti a nezodpovedá právu\nna spravodlivé súdne konanie, ide podľa názoru sťažovateľa o subjektívne a opakované\nzavinenie súdu, ktoré spôsobilo prieťahy v konaní.\nZrušujúce uznesenie krajského súdu bolo okresnému súdu spolu so spisom vrátené\n27. júla 2016. „Od uvedeného termínu bol konajúci súd opätovne nečinný viac\nako 6 mesiacov a pojednávanie vo veci vytýčil až na 06. 02. 2017... mal konajúci súd ihneď\nkonať a vytýčiť pojednávanie čo najskôr po obdržaní uznesenia konajúceho súdu, teda\npo termíne 27. 07. 2016.“\n\n2\n\nSťažovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že ide o pracovnoprávny spor, a tiež\nna fakt, že uznesením okresného súdu zo 4. októbra 2010 bolo konanie nezmyslene\nprerušené do zaujatia stanoviska ústavného súdu o súlade právnych predpisov, pričom\nústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 332/2010 z 18. januára 2011 vyhodnotil toto obdobie\nako zbytočný prieťah v konaní.\nOba rozsudky okresného súdu vydané v priebehu konania o veci sťažovateľa krajský\nsúd zrušil, pričom podľa názoru sťažovateľa „Stav, v ktorom sa v súčasnosti sporná vec\nnachádza bol spôsobený výlučne konajúcim súdom. Vec, ktorá je predmetom sporu\nje o obsahovej stránke právne jednoduchá, jej prílohou je veľa listinných dôkazov.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že účastníci sa pojednávania pravidelne zúčastňujú, a preto\nnemajú žiaden podiel na trvaní dĺžky konania.“.\nĎalšie pojednávanie bolo nariadené na 15. máj 2017, pričom u sťažovateľa naďalej\npretrváva stav právnej neistoty.\nSťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že mu nebolo oznámené, z akého\ndôvodu v priebehu konania došlo k opakovanej zmene zákonného sudcu [vo veci\nnajprv konala sudkyňa\n\n, následne od 16. marca 2015\na napokon\n\nod 14. júla 2015\n\n(resp. od 8. decembra 2015), pozn.].\nSťažovateľ sa na uvedenú skutočnosť – neoznámenie dôvodov odňatia a pridelenia\nveci novému sudcovi ‒ sťažoval predsedovi okresného súdu, pričom s vybavením jeho\nsťažnosti podpredsedom okresného súdu prípisom sp. zn. Spr. 2044/2017 zo 17. februára\n2017 nesúhlasí. V predmetnom prípise bola sťažnosť vyhodnotená ako neprípustná, keďže\n„Nakoľko namietate porušenie základného práva v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, nie je\npredseda súdu oprávnený rozhodovať o Vami podanej sťažnosti, nakoľko predseda súdu\nmôže vykonávať dohľad v súdnom konaní a vybavovať sťažnosti účastníkov konania len\n\n3\n\nv rámci zákonnej kompetencie danej mu ustanoveniami § 62 ods. 1 a § 64 zákona\no súdoch.“.\nSťažovateľ tiež argumentuje, že „dvojnásobné prideľovanie súdneho spisu\nč. k.: 18 C 377/2004\n\nkonajúcim súdom sa javí sťažovateľovi\n\nako nedôveryhodné, nakoľko bolo prideľované v čase, keď sa na konajúcom súdu nepracuje\n(6:40 hod., 5:59 hod.), takisto je nejasné z akého dôvodu bola vec prideľovaná dvakrát\npo sebe v krátkom časovom odstupe. Sťažovateľ k veci dodáva, že na jednotlivých listinách\no prideľovaní veci konajúcim sudkyniam bolo uvedené, že ich treba doručiť 1x žalobcovi\n(sťažovateľovi).\nVzhľadom na uvedené je sťažovateľ presvedčený, že sťažnosť pre porušenie\nústavného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR je dostatočne odôvodnená. Sťažovateľ má\nza to, že konajúci súd mal povinnosť oznámiť sťažovateľovi ako žalobcovi zmenu zákonného\nsudcu, túto mal riadne písomne zdokladovať a odôvodniť prečo bola vec odňatá zákonnému\nsudcovi a pridelená inému sudcovi.“.\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva\n\n... upravené v čl. 48 ods. 1, v čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.\n18 C 377/2004 porušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.\n3. Prikazuje Okresnému súdu Bratislava I oznámiť sťažovateľovi dôvod odňatia veci\nzákonnej sudkyni\n\n, uviesť spôsob pridelenia veci\ns\n\nvyjadrením,\n\nprečo\n\nbola\n\nveci\n\nprideľovaná\n\nv mimopracovnom čase, t. j. dňa 14. 07. 2015 o 6:40 hod. a dňa 08. 12. 2015 o 5.59 hod.\nOznámenie je Okresný súd Bratislava I povinný doručiť sťažovateľovi v písomnej forme.\n4.\n\n... priznáva finančné zadosťučinenie 7 000,00 EUR (slovom\n\nsedemtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní\nod právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).\n\n4\n\n5. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho\nzastúpenia 492,46 EUR (slovom štyristodeväťdesiatdva EUR 46 centov), ktoré je súd\npovinný zaplatiť na účet advokáta...“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom\npredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,\nkeď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\n\n5\n\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nSťažovateľ namieta, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov došlo\nk porušeniu jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004 v období do 3. septembra 2015\nZ doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že o predchádzajúcich\nsťažnostiach\n\nsťažovateľa,\n\nktorými\n\nnamietal\n\nporušenie\n\nsvojho\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, už rozhodol\nnálezmi sp. zn. III. ÚS 332/2010 z 18. januára 2011 a sp. zn. II. ÚS 239/2015 z 3. septembra\n2015. Z obsahu označených nálezov vyplýva, že ústavný súd v nich posudzoval postup\nokresného súdu v napadnutom konaní z hľadiska namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy v období od začatia tohto konania až do 3. septembra 2015.\nPodľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,\no ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\n\n6\n\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd o namietanom porušení základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy v období do 3. septembra 2015 už označenými nálezmi rozhodol,\nv tejto časti sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 377/2004 v období po 3. septembri 2015\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil\nna posúdenie jej opodstatnenosti. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nvyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť,\nči táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľ namieta, že okresný súd mal pojednávanie nariadiť ihneď po vrátení veci\nkrajským súdom, a nie až na 6. február 2017.\nZo spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 377/2004 ústavný súd zistil tento priebeh\nnapadnutého konania v období po 3. septembri 2015:\n1. Okresný súd nemal vzhľadom na prebiehajúce odvolacie konanie spis v dispozícii\naž do 27. júla 2016, keď mu bol vrátený krajským súdom (po vyhotovení uznesenia\nsp. zn. 2 Co 227/2015 z 31. mája 2016, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok okresného\n\n7\n\nz 28. novembra 2014, pozn.), t. j. v tomto období nemohol vo veci konať, a teda\nani spôsobovať zbytočné prieťahy v konaní.\n2. Dňa 30. augusta 2016 zákonná sudkyňa vydala pokyn na doručenie zrušujúceho\nuznesenia krajského súdu stranám sporu.\n3. Dňa 8. novembra 2016 zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania\nna 6. február 2017.\n4. Dňa 6. februára 2017 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo na žiadosť sťažovateľa\nodročené na 15. máj 2017.\n5. Dňa 8. februára 2017 zákonná sudkyňa vydala pokyn na vyhotovenie (a následné\ndoručenie) kópií všetkých podaní nachádzajúcich sa v spise sp. zn. 18 C 377/2004, keďže\nzistila, že v spise nebolo vykázané ich doručenie druhej procesnej strane.\n6. Dňa 22. marca 2017 zákonná sudkyňa vydala pokyn na doručenie vyjadrení druhej\nsporovej strane.\n7. Dňa 28. apríla 2017 a následne 9. mája 2017 zákonná sudkyňa vydala pokyny\nna doručenie ďalších vyjadrení druhej sporovej strane.\n8. Dňa 15. mája 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré okresný súd po prerokovaní\nveci odročil na 9. október 2017 na doplnenie dokazovania.\nÚstavný súd považuje za vhodné v súvislosti s posudzovaním postupu okresného\nsúdu poukázať aj na skutočnosť, že\n\nsa stala zákonnou sudkyňou\n\nv predmetnej veci až v roku 2015, t. j. v čase po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa\nz 28. novembra 2014 a pred vydaním zrušujúceho uznesenia krajského súdu (31. máj 2016).\nZ toho vyplýva, že po vydaní zrušujúceho uznesenia krajského súdu a vrátení spisu\nsa musela s doterajším priebehom konania a dokumentáciou obsiahnutou v spise\noboznámiť, čo vzhľadom na jeho rozsah objektívne vyžadovalo istý čas. Ústavný súd preto\nnepovažuje za dôvodnú námietku sťažovateľa o neskorom nariadení termínu pojednávania\npo zrušení a vrátení veci krajským súdom. Navyše termín pojednávania na 6. február 2017\nnariadila nová zákonná sudkyňa ešte 8. novembra 2016. Predvolanie na pojednávanie\nnariadené na 6. február 2017 bolo sťažovateľovi doručené 28. novembra 2016.\n\n8\n\nZo spisu tiež vyplýva, že pojednávanie uskutočnené 6. februára 2017 bolo odročené\nna žiadosť sťažovateľa, ktorý uviedol, že podal sťažnosť proti odňatiu veci zákonnému\nsudcovi. V zápisnici z pojednávania konaného 6. februára 2017 (č. l. 696 a 697 spisu)\nsa uvádza: „Predstúpil žalobca, ktorý uvádza: že podal sťažnosť, ktorú v písomnom\nvyhotovení predložil súdu, zároveň uvádza, že 1 vyhotovenie doručil do podateľne súdu\na žiada, aby súd toto pojednávanie odročil do času, kým sa nerozhodne o jeho sťažnosti\nproti odňatiu zákonnému sudcovi. Žalobca ďalej uvádza, že trvá na odročení pojednávania\nz dôvodu, aby sa vyhol prípadnému ďalšiemu predĺženiu súdneho konania z dôvodu, že vec\nnebola rozhodovaná zákonným sudcom.“\nZo spisu nemožno vyvodiť, kedy presne sa sťažovateľ dozvedel o pridelení veci\nnovej zákonnej sudkyni v roku 2015, najneskôr to však bolo po doručení predvolania\nna pojednávanie nariadeného na 6. február 2017, t. j. 28. novembra 2016. Za týchto\nokolností sťažovateľovi nič nebránilo namietať zmenu zákonného sudcu skôr, teda\nbezprostredne po 28. novembri 2016, a nie až v deň pojednávania 6. februára 2017. Ústavný\nsúd na tomto základe konštatuje, že odročenie pojednávania konaného 6. februára 2017\ntreba pripísať na ťarchu sťažovateľa.\nZ prehľadu úkonov okresného súdu tiež vyplýva, že zákonná sudkyňa v období\nod odročenia pojednávania (6. február 2017) do dňa konania ďalšieho pojednávania\n(15. máj 2017) nebola nečinná, keďže efektívne odstraňovala dovtedajšie nedostatky\nkonania na základe svojho zistenia o nedoručení podaní druhej procesnej strane.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v období po 3. septembri 2015\nnedošlo v postupe okresného súdu v napadnutom konaní k takým nedostatkom, na základe\nktorých by ústavný súd po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti reálne mohol dospieť\nk záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd\npreto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n9\n\nIII.3 K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 C 377/2004\nZ argumentácie sťažovateľa vyplýva, že k porušeniu jeho základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy malo dôjsť zmenou zákonného sudcu v jeho\nveci, pričom okresný súd mu neoznámil, že došlo k zmene v osobe zákonného sudcu, ani to,\nz akého dôvodu k tejto zmene došlo a prečo v prípade\n\ndošlo k prideleniu\n\nveci dvakrát (14. júla 2015 a 8. decembra 2015). Sťažovateľ v sťažnosti uvádza,\nže nahliadnutím do spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 377/2004 zistil, že „v spise sa\nnachádza listina o pridelení veci\n\nzo dňa 14. 07. 2015,\n\npridelenie spisu o 6:40 hod...v spise je ďalej založená listina o pridelení súdneho spisu\nzo dňa 08. 12. 2015, pridelenie spisu o 6:59 hod.“.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nAk je sťažovateľ toho názoru, že k zmene zákonného sudcu v jeho veci došlo\nv rozpore so zákonom či rozvrhom práce okresného súdu, resp. že\nnie je zákonnou sudkyňou v jeho veci, a teda k zmene zákonného sudcu v jeho veci nemalo\ndôjsť, nič mu nebráni túto skutočnosť namietať v konaní pred všeobecnými súdmi. Ústavný\nsúd pripomína, že ak bola vec novej zákonnej sudkyni pridelená v rozpore so zákonom\nalebo v rozpore s rozvrhom práce okresného súdu, predstavuje táto skutočnosť v konečnom\ndôsledku aj explicitne ustanovený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. e) Civilného\nsporového poriadku [„Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej, ktorým sa konanie končí, ak... rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne\nobsadený súd.“]. Vzhľadom na skutočnosť, že v aktuálnom štádiu súdneho konania existujú\nna ochranu základného práva na zákonného sudcu právne prostriedky nápravy v rámci\n\n10\n\nsústavy všeobecných súdov, ústavný súd považuje v tejto časti sťažnosť za predčasne\npodanú, a teda neprípustnú.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní, aplikujúc princíp\nsubsidiarity svojej právomoci, túto časť sťažnosti uplatnením zásady ratione temporis\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby\nústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "sudca-zákonný", "dovolanie-prípustnosť", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:996a9689-287f-496b-8a9e-cbafbf830ea3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.239.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.239.2015.2"}, {"guid": "ussr:c51c3f35-de30-4b21-93e6-7d848002ad52", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c51c3f35-de30-4b21-93e6-7d848002ad52"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "e1cceb78-12e5-487e-b979-d85ff1e834cb:5a0ce91c-128c-4d94-a58d-344eecdec9e7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1104139523.7", "spisova_znacka": "2Co/227/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/227/2015 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1104139523.7"}], "citovane_v": []}