{"guid": "ussr:60907652-a95b-4ebc-bd64-45fb561f1dc8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.396.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 396/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 396/2017 z 22. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 396/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.396.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-19", "nazov": "čl. 19 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach čl. 19", "nazov": "Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach čl. 19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach čl. 19", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach čl. 19", "nazov": "Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach čl. 19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach čl. 19", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/60907652-a95b-4ebc-bd64-45fb561f1dc8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.396.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.396.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.396.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 396/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom,\n\nSibírska 1608/4, Bratislava, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 39 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných\na pozostalostných dávkach (č. 128) postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom\npod sp. zn. 24 Sd 296/2014 a jeho rozsudkom z 20. januára 2015 a postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 So 38/2015 a jeho uznesením\nzo 17. februára 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 1608/4,\nBratislava, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 19 Dohovoru\no invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) (ďalej len „dohovor č. 128“)\npostupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 24 Sd 296/2014 a jeho rozsudkom z 20. januára 2015 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 So 38/2015 a jeho uznesením zo 17. februára 2016 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ vykonával\nod 22. júla 1957 do 31. decembra 1998 vojenskú činnú službu, pričom 1. januára 1999\nmu bol Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia priznaný výsluhový dôchodok.\nSťažovateľ od januára 1999 do 31. mája 2005 naďalej nepretržite pracoval v civilnom\nsektore, a preto 7. augusta 2013 požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie (ďalej len „Sociálna\npoisťovňa“) o priznanie starobného dôchodku dňom 1. júna 2005. Sociálna poisťovňa\nžiadosť sťažovateľa o priznanie starobného dôchodku zo 7. augusta 2013 rozhodnutím\nč. 400 317 1610 0 zo 4. novembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie zo 4. novembra 2013“)\nzamietla. Dôvodom zamietnutia žiadosti sťažovateľa bolo neodpracovanie 10 rokov v rámci\nvšeobecného systému sociálneho zabezpečenia v zmysle § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988\nZb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom\nzabezpečení“). Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo 4. novembra 2013 podal\nsťažovateľ opravný prostriedok, ktorým sa domáhal preskúmania jeho zákonnosti.\nRozsudkom krajského súdu sp. zn. 24 Sd 292/2013 z 18. februára 2014 (ďalej len „rozsudok\nz 18. februára 2014“) bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 4. novembra 2013 zrušené\na vec bola vrátená tomuto orgánu na ďalšie konanie.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že proti rozsudku krajského súdu z 18. februára 2014\nsa Sociálna poisťovňa „neodvolala a ten nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť!\nSociálna poisťovňa však vydala dňa 14. 05. 2014 nové rozhodnutie, ktorým rozsudok\nKrajského súdu nerealizovala a predmetnú žiadosť zo dňa 07. 08. 2013 opäť zamietla.\nNapriek rozsudku Krajského súdu znova trvala na odpracovaní 10 rokov v civilnom\nzamestnaním, ale uviedla aj nový dôvod a to, že v zmysle § 142 ods. 4 písm. a) zákona\n2\n\nč. 100/1988 Zb. na priznanie starobného dôchodku u vojakov z povolania je vraj\nkompetentný VÚSZ a nie Sociálna poisťovňa. Voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne... sa\nsťažovateľ neodvolal, ale po odpracovaní viac ako 10 rokov v civilnom zamestnaní ku dňu\n01. 01. 2014, podal 28. 05. 2014 o priznanie starobného dôchodku novú žiadosť.“.\nSociálna\n\npoisťovňa\n\nžiadosť\n\nsťažovateľa\n\nz 28.\n\nmája\n\n2014\n\nrozhodnutím\n\nč. 400 317 1610 0 z 15. júla 2014 (ďalej len „rozhodnutie z 15. júla 2014“) zamietla\ns odôvodnením, že na priznanie starobného dôchodku je príslušný Vojenský úrad sociálneho\nzabezpečenia, ktorému žiadosť následne postúpila. Na základe žiadosti sťažovateľa\nVojenský úrad sociálneho zabezpečenia vydal 20. augusta 2014 stanovisko, v ktorom\nodmietol akúkoľvek príslušnosť na priznanie starobného dôchodku za dobu odpracovanú\nsťažovateľom\n\nv civilnom\n\nzamestnaní.\n\nNa\n\nzáklade\n\ntohto\n\nstanoviska\n\nVojenského\n\núradu sociálneho zabezpečenia Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 400 317 1610 0\nz 13. augusta 2014 (ďalej len „rozhodnutie z 13. augusta 2014“) svoje rozhodnutie\nz 15. júla 2014 ako nesprávne vydané zrušila a starobný dôchodok sťažovateľovi priznala\na následne aj vyplácala.\nZ dôvodu, že Sociálna poisťovňa sťažovateľovi v rozhodnutí z 13. augusta 2014\nnezapočítala do celkovej doby poistenia dobu vojenskej služby a nepriznala mu nárok na\npreplatenie dôchodku za tri roky spätne podľa § 95 zákona o sociálnom zabezpečení,\npodal sťažovateľ 8. septembra 2014 odvolanie. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne\nč. 400 317 1610 0 z 10. októbra 2014 (ďalej len „rozhodnutie z 10. októbra 2014“) bolo\nzmenené rozhodnutie z 13. augusta 2014 a sťažovateľovi bol priznaný od 1. januára 2014\nstarobný dôchodok v sume 183,30 € mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne\nč. 400 317 1610 0 z 2. decembra 2014 (ďalej len „rozhodnutie z 2. decembra 2014“) bol\nsťažovateľovi priznaný od 1. januára 2014 starobný dôchodok v sume 183,30 € mesačne,\npričom v jeho odôvodnení sa uvádza, že sa ním pozmeňuje rozhodnutie z 10. októbra 2014.\nRozsudkom krajského súdu sp. zn. 24 Sd 296/2014 z 20. januára 2015 boli\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne z 13. augusta 2014 v spojení so zmeňujúcimi\nrozhodnutiami z 10. októbra 2014 a 2. decembra 2014 podľa v tom čase platného\na účinného § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\n\n3\n\ns použitím § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 OSP zrušené a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni\nna ďalšie konanie.\nPodľa sťažovateľa krajský súd na pojednávaní 20. januára 2015 nevzal na zreteľ\npredmet odvolania, teda či mu doba sociálneho poistenia po dobu služby v ozbrojených\nsilách „má alebo nemá byť započítaná do celkovej doby poistenia a či mu poisťovňa má\nvyplatiť dávky za tri roky dozadu, tým sa vôbec nezaoberal. Nad rámec sporu nečakane\nrozhodol, že Sociálnou poisťovňou už raz priznaný a vyplácaný dôchodok navrhovateľovi\nnenáleží z dôvodu, že na priznanie a vyplácanie dôchodku Sociálna poisťovňa nie je\npríslušná.“.\nSťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 24 Sd 296/2014\nz 20. januára 2015 odvolanie, ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 So 38/2015\nzo 17. februára 2016 odmietnuté. Označené uznesenie najvyššieho súdu sťažovateľ namieta\nz dôvodu, že\n„- v odvolaní podanom na Krajský súd v Žiline navrhol, aby ten zrušil rozhodnutie\nSociálnej poisťovne zo dňa 13. 08. 2014, ale súčasne aby stanovil Sociálnej poisťovni\npovinnosť vydať nové rozhodnutie, ktorým mu v zmysle § 112 ods. 1 písm. c), d) zákona\nč. 461/2003 prizná starobný dôchodok dňom 07. 02. 2013 a súčasne prepočíta výšku\ndôchodku s tým, že mu dobu poistenia počas výkonu vojenskej činnej služby započíta\ndo celkovej doby poistenia. Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa\n13. 08. 2014 síce zrušil, ale opomenul stanoviť Sociálnej poisťovni povinnosť vydať nové\nrozhodnutie, v ktorom budú nároky sťažovateľa kompletne zohľadnené. Odvolaniu\nsťažovateľa Krajský súd teda nevyhovel v celom rozsahu, ale len sčasti a preto sa\nsťažovateľ domnieva, že určite bol oprávnenou osobou na podanie odvolania,\n-\n\nv odvolaní na Najvyšší súd SR sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší súd SR\n\nrozsudok Krajského súdu v Žiline v tej časti, v ktorej rozhodol, že sťažovateľovi\nstarobný dôchodok priznaný Sociálnou poisťovňou nenáleží zrušil, z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR sa však touto významnou časťou odvolania tiež\nnezaoberal,\n-\n\nsťažovateľ rozsudkom Krajského súdu v Žiline, ktorým mu bolo odopreté právo\n\n4\n\nna poberanie starobného dôchodku utrpel materiálnu (finančnú) ujmu a preto sa\ndomnieva, že bol osobou oprávnenou na podanie odvolania na Najvyšší súd SR.“.\nSťažovateľ argumentuje, že Sociálna poisťovňa pri výpočte sumy starobného\ndôchodku nezohľadnila dobu poistenia počas služobného pomeru vojaka z povolania\nv celkovej dobe sociálneho poistenia, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva zaručeného\nčl. 19 Dohovoru o invalidných dávkach, o dávkach v starobnom veku a o dávkach\npozostalým (č. 128). Okrem toho krajský súd rozsudkom sp. zn. 24 Sd 296/2014 z 20.\njanuára 2015 rozhodol, že Sociálna poisťovňa nie je na priznanie starobného dôchodku\npríslušná, takže sťažovateľ „nebude za riadne odpracované roky v civilnom zamestnaní (ku\ndňu 31.12.2013 celkom 10 rokov a 103 dní) poberateľom žiadneho starobného dôchodku.\nTým je porušené jeho základné právo dané mu čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.“.\nPodľa sťažovateľa sú „skutkové a právne závery súdu prvého stupňa a odvolacieho\nsúdu... zjavne neodôvodnené, arbitrárne z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné a zároveň porušili moje základné práva“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Právo na primerané hmotné zabezpečenie sťažovateľa v starobe podľa článku 39\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu a uznesením NS SR porušené\nbolo.\n\nPreto\n\nnavrhuje,\n\naby\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nrozsudok\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nŽiline\n\nčís. k.: 24Sd/296/2014-64 zo dňa 20. 01. 2015 a uznesenie NS SR čís. k.: 1So/38/2015\nzo dňa 17. 02. 2016 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil.\nZákladné právo sťažovateľa podľa článku 19 medzinárodného Dohovoru č. 128\no invalidných, starobných a pozostalostných dávkach porušené bolo.\nKrajský súd v Žiline v konaní vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn..:\n24Sd/296/2014 a Najvyšší súd SR v konaní vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn.:\n1So/38/2015 porušili právo sťažovateľa:\n... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd na súdnu ochranu.\n\n5\n\nÚstavný súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline čís. k.: 24Sd/296/2014\nzo dňa 20. 01. 2015 a uznesenie NS SR čís. k.: 1So/38/2015 zo dňa 17. 02. 2016. Zároveň\nvec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nÚstavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 5 000.- €,\nktoré je Krajský súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia... trovy právneho zastúpenia... 303,16 €...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2\nústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu a jeho napadnutým rozsudkom\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal ich\nvydaniu\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že jedným z dôvodov\npre odmietnutie návrhu na začatie konania (sťažnosti) už pri jeho predbežnom prerokovaní\nje zistenie, že nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Ústavný súd môže prijať na ďalšie\nkonanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané\nzákonom o ústavnom súde. Ak ide o sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (ako to je\ni v prípade sťažovateľa), musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti uvedené v § 20\nzákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti uvedené predovšetkým v § 50 zákona\no ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh na rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi\nz § 56 zákona o ústavnom súde.\nPri preskúmavaní, či sťažnosť obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti,\nústavný súd v prvom rade poukazuje na § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, z ktorého\nvyplýva, že každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom, a teda aj sťažnosť\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí byť odôvodnená.\nObsahovými komponentmi základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy\nje jednak právo účastníka konania na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov a v jeho\nprítomnosti, ako aj právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Po preskúmaní\nsťažnosti ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy (v petite označeného), resp. k jeho jednotlivým obsahovým\nsúčastiam odôvodnenie neobsahuje.\nV nadväznosti na uvedené zistenie ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nedostatok odôvodnenia sťažnosti má\nvýznamné procesné dôsledky. Je totiž základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo\nnajpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu\nposkytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie\n\n7\n\nsťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.\nSubjektívny názor sťažovateľa o porušení ním označených práv nie je dostatočným\ndôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne\nokolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie\n(IV. ÚS 359/08). Aplikujúc uvedený právny názor na vec sťažovateľa, ústavný súd\nkonštatuje, že jeho sťažnosť neobsahuje v časti namietaného porušenia základného práva\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy kvalifikované odôvodnenie, a preto nespĺňa ani podstatnú\nnáležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod\nna odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že sťažnosť\nsťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa vo vzťahu\nk namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy požiadavky\nkvalifikovanej sťažnosti, ktorá by zodpovedala požiadavkám vyvoditeľným z § 20 a § 50\nv spojení s § 56 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí.\nII.2 K namietanému porušeniu práv podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, čl. 19 dohovoru\nč. 128 a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\n8\n\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu považuje sťažovateľ za arbitrárne\na neodôvodnené, pričom predovšetkým vyslovuje nesúhlas so záverom najvyššieho súdu\no tom, že krajský súd jeho odvolaniu vyhovel v celom rozsahu, a preto sťažovateľ nebol\nosobou oprávnenou na podanie odvolania smerujúceho proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu. V tejto súvislosti predovšetkým argumentuje, že od krajského súdu\npožadoval predovšetkým to, aby Sociálnej poisťovni ustanovil povinnosť vydať nové\nrozhodnutie, ktorým by bol sťažovateľovi priznaný starobný dôchodok, počnúc\n7. februárom 2013, a súčasne, aby doba jeho poistenia počas výkonu vojenskej činnej\nslužby bola započítaná do celkovej doby poistenia. Krajský súd teda podľa sťažovateľa jeho\nodvolaniu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne z 13. augusta 2014 nevyhovel v plnom\nrozsahu, keďže jeho nároky neboli „kompletne zohľadnené“, a preto bol oprávnený na\npodanie odvolania a najvyšší súd bol povinný sa jeho odvolacími námietkami zaoberať\na vo veci meritórne rozhodnúť.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nPodľa čl. 39 ods. 1 ústavy majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie\nv starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nV súlade s čl. 17 dohovoru č. 128 (podľa oznámenia Federálneho ministerstva\nzahraničných vecí č. 416/1991 Zb. bol 29. júna 1967 na 51. zasadaní generálnej konferencie\nMedzinárodnej organizácie práce prijatý dohovor č. 128, ktorý bol 11. januára 1990\nratifikovaný s tým, že pre Slovenskú republiku je záväzná časť III ‒ čl. 14 až čl. 19\ndohovoru č. 128) starobnou dávkou je pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná takto\na) podľa ustanovení článku 26 alebo článku 27, ak sú chránení zamestnanci alebo\nskupiny ekonomicky činného obyvateľstva;\n\n9\n\nb) podľa ustanovení článku 28, ak sú chránení všetci obyvatelia alebo všetci\nobyvatelia, ktorých prostriedky po dobu sociálnej udalosti nepresahujú ustanovenú hranicu.\nPodľa čl. 18 dohovoru č. 128\n1. Ak nastane krytá sociálna udalosť, bude dávka uvedená v článku 17 zabezpečená\naspoň\na) chránenej osobe, ktorá pred tým, než nastala sociálna udalosť, splnila\npodľa ustanovených pravidiel čakaciu dobu, ktorá môže byť 30 rokov príspevkových alebo\nzamestnania alebo 20 rokov pobytu; alebo\nb) ak sú zásadne chránené všetky ekonomicky činné osoby, chránenej osobe, ktorá\nsplnila pred sociálnou udalosťou ustanovenú príspevkovú čakaciu dobu a v ktorej mene bol\nza dobu, po ktorú pracovala, zaplatený ustanovený priemerný ročný počet príspevkov.\n2. Ak závisí poskytnutie starobnej dávky od splnenia určitej minimálnej doby\npríspevkovej alebo zamestnania, krátená dávka bude zabezpečená aspoň\na) chránenej osobe, ktorá podľa ustanovených pravidiel splnila čakaciu dobu\n15 rokov príspevkových alebo zamestnania;\nb) ak sú zásadne chránené všetky ekonomicky činné osoby, chránenej osobe, ktorá\npred sociálnou udalosťou splnila ustanovenú príspevkovú čakaciu dobu a v ktorej mene bola\nza dobu, po ktorú pracovala, zaplatená polovica ustanoveného priemerného ročného počtu\npríspevkov podľa bodu b) odseku 1 tohto článku.\n3. Ustanovenia odseku 1 tohto článku sa považujú za splnené, ak dávka vypočítaná\npodľa časti V, avšak percentnou sadzbou nižšou o desať jednotiek, než je uvedená v tabuľke\npripojenej ku spomenutej časti pre typického požívateľa dávok, je zaručená aspoň chránenej\nosobe, ktorá dovŕšila podľa ustanovených predpisov desať rokov príspevkových alebo\nzamestnania alebo päť rokov pobytu.\n4. Pomerné krátenie percentnej sadzby, uvedenej v tabuľke pripojenej k časti V,\nmôže byť vykonané, ak čakacia doba pre dávky zodpovedajúce krátenej percentnej sadzbe\nje viac než 10 rokov príspevkových alebo zamestnania alebo päť rokov pobytu, avšak menej\nnež 30 rokov príspevkových alebo zamestnania, alebo 20 rokov pobytu; ak prevyšuje\nuvedená čakacia doba 15 rokov príspevkových alebo zamestnania, poskytne sa krátená\ndávka podľa odseku 2 tohto článku.\n\n10\n\nV súlade s čl. 19 dohovoru č. 128 dávky uvedené v článku 17 a 18 musia byť\nposkytované po celú dobu sociálnej udalosti.\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že vo vzťahu k všeobecným\nsúdom nie je riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti\nvo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy,\nktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana\nsa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka\nkonania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane\nuviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom\ngarantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,\nale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie práva na\nspravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou a dohovorom najmä v tom smere,\nči závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne\ns priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 74/05,\nI. ÚS 241/07).\nPodstata práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Do obsahu práva\nna spravodlivé súdne konanie patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (m. m. IV. ÚS 77/02).\n11\n\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej\nplatnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania (I. ÚS 234/2014).\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\nV nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľa ústavný súd preskúmal\nodôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým odvolanie sťažovateľa\nsmerujúce proti rozsudku krajského súdu z 20. januára 2015 odmietol ako podané niekým,\nkto na odvolanie nie je oprávnený, a v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na\njeho relevantnú časť, v ktorej sa uvádza:\n„Z výroku rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/296/2014-64 zo dňa\n20. 01. 2015 odvolací súd zistil, že krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie tak, ako sa navrhovateľ domáhal v opravnom\nprostriedku podanom 08. 09. 2014, teda rozhodol v prospech navrhovateľa. Oprávneným\n12\n\nna podanie odvolania je účastník konania. Hoci Občiansky súdny poriadok formuluje právo\núčastníka podať odvolanie všeobecne, je potrebné predmetné ustanovenia vykladať tak,\nže právo na podanie odvolania má ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho\nprávach. Pritom je potrebné rozlišovať, či ide o ujmu formálnu alebo materiálnu.\nPod formálnou ujmou je potrebné rozumieť odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného\npodaného návrhu účastníka vo veci samej, a to k jeho nevýhode. Existencia materiálnej\nujmy sa posudzuje podľa toho, či rozhodnutie súdu zužuje práva, resp. rozširuje povinnosti\núčastníka konania. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla\nprejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená\npre účastníka ujmu. V opačnom prípade, v súlade s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej\nrepubliky, ak podá odvolanie proti rozhodnutiu účastník, ktorému bolo napadnutým\nrozhodnutím vyhovené v plnom rozsahu, rozhodne o ňom odvolací súd tak, že ho ako\nneoprávnenou osobou podané v súlade ust. § 218 ods. 1 písm. b) odmietne. Ďalej odvolací\nsúd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu podaného odvolania vyplýva, že toto smeruje iba\nproti odôvodneniu napadnutého rozsudku. Odvolanie nie je prípustné ak smeruje iba proti\ndôvodom napadnutého rozhodnutia (§ 202 ods. 4 O. s. p.). V praxi však súdy musia skúmať\nobsah takého podania vo vzťahu k dôvodom napadnutého rozhodnutia. Teda kritériom pre\nposúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným\nvyhovením odvolania (námietkam smerujúcim proti dôvodom rozhodnutia) by (ne)bol\ndotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade\nvyhovenia námietkam navrhovateľa by nebol dotknutý výrok napadnutého rozhodnutia,\nnakoľko sa podaným odvolaním domáha zrušenia rozhodnutia odporkyne tak, ako mu už\nvyhovel napadnutým rozhodnutím krajský súd a odôvodnenie nie je tou časťou súdneho\nrozhodnutia, ktorá by nadobúdala záväzné účinky na práva a povinnosti navrhovateľa\nkonania. Dôvody rozhodnutia možno opraviť postupom podľa ust. § 165 O. s. p.\nNavrhovateľ podaným odvolaním sleduje zmenu v dôvodoch a nie vo výroku rozhodnutia,\npreto je odvolanie navrhovateľa potrebné posúdiť podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. ako\npodané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.“\n\n13\n\nDôvody, na ktorých najvyšší súd založil napadnuté uznesenie, možno podľa názoru\nústavného súdu považovať z ústavného hľadiska za dostatočné a relevantné, rešpektujúce\npožiadavku takej interpretácie a aplikácie Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je v súlade\ns procesným postavením účastníka konania a vychádza logicky zo základnej premisy,\npodľa ktorej účastník konania, ktorému nebola príslušným rozhodnutím všeobecného súdu\nspôsobená ujma na právach, nie je osobou oprávnenou na podanie opravného prostriedku\nproti takémuto rozhodnutiu.\nObdobne záver najvyššieho súdu o tom, že prípadné vyhovenie námietkam\nsťažovateľa by sa nepremietlo do výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu,\nproti ktorému odvolanie smerovalo (výrok napadnutého rozsudku krajského súdu by ostal\nnedotknutý), nemožno považovať za svojvoľný a arbitrárny, či nerešpektujúci základné\nkautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkového a právneho\nposúdenia.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že závery\nnajvyššieho súdu v predmetnej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, teda také, ktoré by porušovali právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 So 38/2015 a uznesením v tomto konaní vydaným.\nSťažovateľ tiež namieta, že postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní\na napadnutým uznesením vydaným v tomto konaní došlo aj k porušeniu jeho práv\nzaručených čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 19 dohovoru č. 128. Vychádzajúc z odôvodnenia\nsťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva\nna primerané hmotné zabezpečenie v starobe vyplývajúceho z čl. 39 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 19 dohovoru č. 128 na poskytovanie starobnej dávky počas celej doby sociálnej\nudalosti v priamej príčinnej súvislosti s porušením práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. ako dôsledok ich porušenia. Za týchto okolností ústavný\nsúd dospel k záveru, že ak napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie\n\n14\n\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak nemožno uvažovať ani o porušení základného práva\npodľa čl. 39 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 19 dohovoru č. 128.\nS ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou\nčinnosťou ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu, resp.\npostupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a obsahom práv zaručených čl. 6 ods. 1\ndohovoru a čl. 19 dohovoru č. 128, neexistuje taká príčinná súvislosti, na základe ktorej by\nústavný súd po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne\ndospieť k záveru o porušení sťažovateľom namietaných práv. Ústavný súd preto pri\npredbežnom prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu práv podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, čl. 19 dohovoru\nč. 128 a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu\nPridržiavajúc sa svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd poukazuje na to, že právo\nna spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces\nako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí\nod pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04,\nIV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\nÚstavný súd už vo svojej judikatúre opakovane vyslovil, že predpokladom na záver\no porušení práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je len také jeho\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu\npred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktorého nápravu nemožno\ndosiahnuť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v príslušnom procesnom kódexe\n(m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). V nadväznosti na to ústavný súd\npripomína, že v rámci konania o sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia,\na to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie vo veci samej právoplatne\nskončilo. V zmysle uvedeného v konaní, ktoré v čase predbežného prerokovania sťažnosti\nstále prebieha, nemožno uvažovať o splnení tejto požiadavky (IV. ÚS 361/2010).\n\n15\n\nAk ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nz tejto zásady, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej\nbolo v konaní o sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá\nčasť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou\nna pripustenie takejto výnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie\nspôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa,\nako aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané štádium konania\na nemohla by už byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne by sa tento negatívny\ndôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať\nv ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\nV nadväznosti na uvedené právne názory ústavný súd s prihliadnutím na petit,\nktorým sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa ústavy, dohovoru\na dohovoru č. 128 napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, konštatuje, že v okolnostiach daného prípadu nie sú splnené predpoklady\nna výnimku z už spomenutej zásady, podľa ktorej ústavný súd v rámci konania o sťažnosti\nzásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť\no rozhodnutia, ktorými sa právoplatne skončilo konanie.\nVšetky námietky sťažovateľa v posudzovanej veci (námietky vecného charakteru\nna priznanie starobného dôchodku, počnúc 7. februárom 2013, a započítanie doby poistenia\nsťažovateľa počas výkonu vojenskej činnej služby do celkovej doby poistenia) smerujú\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorým boli zrušené rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne z 13. augusta 2014 v spojení s rozhodnutiami z 10. októbra 2014 a 2. decembra\n2014 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Podľa názoru ústavného\nsúdu v aktuálnom procesnom štádiu konania pred správnym orgánom (citované rozhodnutia\nsprávneho orgánu sú zrušené a vec je vrátená na nové prerokovanie správnemu orgánu)\nneprichádza do úvahy pri rešpektovaní čl. 127 ods. 1 ústavy uplatnenie právomoci\nústavného súdu, keďže vec priznania starobného dôchodku sťažovateľa bude ďalej\nprebiehať pred správnym orgánom a následne v prípade nespokojnosti s rozhodnutím\n\n16\n\nsprávneho orgánu aj pred všeobecnými súdmi, pričom sťažovateľ bude v ďalšom priebehu\nkonania (vrátane konania pred všeobecnými súdmi) disponovať účinnými právnymi\nprostriedkami na ochranu svojich práv. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť,\nže v napadnutom rozsudku krajský súd vyslovil pre správny orgán záväzný právny názor\n(§ 250r OSP). Z princípu subsidiarity totiž vyplýva, že sťažovateľom spochybňovaný\nprávny názor krajského súdu sa môže stať predmetom ústavného prieskumu až vtedy,\nak bude vec priznania nároku sťažovateľa na starobný dôchodok právoplatne skončená.\nZa týchto okolností možno považovať túto časť sťažnosti za predčasne podanú,\nčo uplatnením zásady ratione temporis zakladá dôvod na jej odmietnutie z dôvodu\nneprípustnosti.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľa v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského súdu a postupu, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako neprípustnú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dôchodok-starobný", "dôchodok-výsluhový", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6"}, {"guid": "ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 221, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "4bd23776-4576-49d2-ba41-d91f6429b572:a0e4a6b8-70ba-408e-a051-b4048efbc19a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014201266.1", "spisova_znacka": "24Sd/296/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/296/2014 z 19. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-01-19", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201266.1"}, {"guid": "bac77575-7dab-4d2e-ac9e-c26d9fd17aba:7c12dfec-cbbb-42e3-a34a-470370551efc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5013201042.1", "spisova_znacka": "24Sd/292/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/292/2013 z 17. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-02-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013201042.1"}], "citovane_v": []}