{"guid": "ussr:73f53865-eae8-4e78-bcb1-ecf05cf457c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.393.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 393/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 393/2017 z 22. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 393/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.393.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/73f53865-eae8-4e78-bcb1-ecf05cf457c7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.393.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.393.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.393.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 393/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nFridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\ndoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 300/2015 z 18. novembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 300/2015 z 18. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bola napadnutým uznesením\nuložená poriadková pokuta vo výške 820 eur, pretože sa v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) opakovane domáhala prerušenia konania\nvedeného pod sp. zn. 10 C 183/2012 napriek tomu, že ňou uvádzaný dôvod prerušenia\nkonania neexistoval. Tým podľa názoru krajského súdu sťažovateľka zmarila dve súdom\nprvého stupňa nariadené pojednávania vo veci samej (6. júna 2014 a 9. marca 2015), ktoré\nboli odročené len z toho dôvodu, že sťažovateľka podala žiadosť o prerušenie konania do\nrozhodnutia o jej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. Táto jej sťažnosť podľa čl. 127 ústavy však\nbola ústavným súdom (uznesenie sp. zn. III. ÚS 281/2014 z 24. apríla 2014) odmietnutá pre\nnedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie. Podľa názoru krajského súdu\nsťažovateľka v čase podania prvého návrhu na prerušenie konania (jún 2014), a o to viac\nv čase podania druhého návrhu na prerušenie konania (marec 2015) o uvedenej skutočnosti\nvedela (musela vedieť), no napriek tomu poskytla všeobecnému súdu nepravdivé\na zavádzajúce informácie, čím marila uplatnenie základných práv protistrany. Vzhľadom na\nuvedené bola sťažovateľke napadnutým uznesením uložená poriadková pokuta vo výške\n820 eur.\nSťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že v jej prípade nebola naplnená ani\njedna z piatich alternatív uloženia poriadkovej pokuty podľa vtedy platného § 53 ods. 1\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OSP“), podľa ktorého tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania\nalebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom\nuložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní\nneospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne\na včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo\n\n2\n\nkto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé\npodanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.\nSťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že nezmarila žiadne právo protistrany, a už\nvôbec hrubo nesťažila postup všeobecného súdu v príslušnom konaní. Sťažovateľka\nnemohla mariť základné právo protistrany na konanie bez zbytočných prieťahov, mohla\nnanajvýš mariť procesný postup súdu. Okresný súd si podľa názoru sťažovateľky mal\nprostredníctvom dožiadania na ústavnom súde overiť pravdivosť informácií, ktoré\nsťažovateľka vo svojich návrhoch poskytla. Ďalej je potrebné uviesť, že § 53 ods. 1 OSP\nvyžaduje marenie uplatnenia základného práva protistrany (žalovaného), čo by vyžadovalo\nurčité úsilie žalovaného uplatniť svoje práva, t. j. domáhať sa pojednávania, resp. ukončenia\nkonania, k čomu podľa sťažovateľky v tomto prípade nedošlo.\nPokiaľ by išlo o hrubé sťaženie postupu súdu tým, že sťažovateľka vážnymi\nokolnosťami neospravedlnila neustanovenie sa na súd, hoci naň bola riadne a včas\npredvolaná, v danom prípade došlo k ospravedlneniu vážnymi okolnosťami. Tieto síce\nneboli pravdivé, ale ani samotný zákon neuvádza, že by pravdivé mali (museli) byť. V § 53\nods. 1 OSP navyše vôbec nie je uvedené odročenie pojednávania ako dôvod uloženia\nporiadkovej pokuty. Príslušný súd si informácie poskytnuté sťažovateľkou vôbec neoveril,\ni keď to mohol veľmi jednoducho spraviť, a pojednávanie vo veci odročil. Uvedené by\nmohlo byť dôvodom na disciplinárne stíhanie zákonného sudcu, nie však na vyvodzovanie\nzodpovednosti proti sťažovateľke samej.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol\no porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením a nahradil jej trovy právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n3\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa § 53 ods. 1 OSP tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka\nkonania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí\nsúdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť\nv konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol\nriadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,\nalebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé\npodanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.\nPodľa § 53 ods. 2 OSP pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa\nodseku 1 súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\n\n4\n\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy nespochybňuje, že\nv nadväznosti na dva ňou podané návrhy došlo k odročeniu dvoch konajúcim súdom\nnariadených pojednávaní, a ani to, že dôvody, ktoré vo svojej opakovanej žiadosti\no prerušenie konania uviedla, boli zavádzajúce. Obrana sťažovateľky, resp. jej nesúhlas\ns napadnutým uznesením spočíva v tom, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky\nna uloženie poriadkovej pokuty podľa § 53 ods. 1 OSP, konkrétne (i) marenie uplatnenia\nzákladného práva iného účastníka konania a/alebo (ii) hrubé sťažovanie postupu konania.\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je\nvšeobecný súd povinný organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo\nnajskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou\no rozhodnutie, a zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré\nmu zákon na tento účel zveruje, vrátane poriadkových opatrení podľa § 53 OSP (napr.\nII. ÚS 43/02).\nZ judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je\nprehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia (procesného rozhodnutia) všeobecného\nsúdu, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Opodstatnenosť sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takýchto prípadoch prichádza do úvahy iba v prípadoch\nextrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv\na slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia\nvšeobecným súdom (napr. III. ÚS 152/2017).\nSťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že svojím konaním nemohla mariť\nuplatnenie základného práva iného účastníka konania. Ústavný súd konštatuje, že pod\nmarením základného práva účastníka je potrebné rozumieť zásadne základné práva\n\n5\n\nprocesnoprávneho charakteru upravené v čl. 46 až 48 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (pozri napr. uznesenia č. k.\n85 Zm 12/99-222 a č. k. 5 Obo 46/2007-227, obe z 1. júna 2007) konštatoval, že ukladanie\nporiadkových pokút je opodstatnené vo veciach, v ktorých účastník, iný subjekt konania\nalebo aj tretie osoby svojím postupom, nečinnosťou alebo opomenutím zasahujú do\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je preto možné dať\nsťažovateľke za pravdu v tom, že ona sama ako účastníčka konania nemohla svojím\nkonaním mariť uplatnenie základného práva protistrany na konanie bez zbytočných\nprieťahov. Krajský súd v napadnutom uznesení správne poukázal na to, že opakovaným\nodročením nariadeného pojednávania z dôvodu rozhodovania o návrhu sťažovateľky na\nprerušenie konania (založenom na zavádzajúcich informáciách) mohlo dôjsť k zásahu do\nuvedeného základného práva protistrany, resp. k mareniu jeho uplatnenia.\nZ uvedeného je zrejmé, že už dôvod marenia uplatnenia základného práva iného\núčastníka konania bol dostatočný na to, aby bola sťažovateľke krajským súdom uložená\nporiadková pokuta. Navyše uložená poriadková pokuta vo výške 820 eur zodpovedá pokute,\nktorú bolo možné uložiť na základe § 53 ods. 1 OSP (marenie uplatnenia základného práva\núčastníka konania), a nepredstavovala teda pokutu vo vyššej sume podľa § 53 ods. 2 OSP\n(opakované hrubé sťaženie postupu súdu), ktorá mohla byť uložená až do výšky 1 640 eur.\nNa základe uvedeného ústavný súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa osobitne aj\nk druhému dôvodu uloženia pokuty sťažovateľke.\nVychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že niet žiadnej\nspojitosti medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, preto predloženú sťažnosť ako celok odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nOkrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že z hľadiska predmetu sporu ide v danej\nveci o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec (sťažovateľka bola zaviazaná na\nzaplatenie poriadkovej pokuty vo výške 820 eur). Za daných okolností už samotný predmet\n\n6\n\nsporu v napadnutom konaní zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod\nna odmietnutie sťažnosti už pri jeho predbežnom prerokúvaní. Opodstatnenosť sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho\nvybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre\njeho právne posúdenie esenciálne (napr. IV. ÚS 340/2014), a preto už aj z tohto dôvodu\nbolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nZ uvedeného dôvodu sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal,\npretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo\nslobody, k čomu v danom prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. júna 2017\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pokuta-poriadková", "pojednávanie-odročenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:943fc796-e18f-423e-868f-3f288d909842", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2017 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.152.2017.1"}, {"guid": "ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 533, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef"}, {"guid": "ussr:2a65d257-f5fc-46ed-ad6f-b478c0a5dd12", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a65d257-f5fc-46ed-ad6f-b478c0a5dd12"}, {"guid": "ussr:87c3b0c8-4462-4108-8cbd-7750ddc4f674", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 43/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/02 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87c3b0c8-4462-4108-8cbd-7750ddc4f674"}, {"guid": "cbe7a8c9-7a6d-4cf9-93e3-d59cfa61df0e:2ed5f4be-7cd9-4bca-9f4e-b942c058a8e3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7110226572.2", "spisova_znacka": "2Co/300/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/300/2015 z 21. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7110226572.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0c68d5e8-55e8-44f3-9afd-0690a28aef26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.4.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.4.2019.1"}]}