{"guid": "ussr:8ba77169-e8cc-425d-86d0-a1eb9c87ad80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2017 z 15. 11. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. novembra 2017, sp. zn. II. ÚS 392/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-11-15", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8ba77169-e8cc-425d-86d0-a1eb9c87ad80", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 392/2017-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\n(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť advokátky\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nJUDr. Milanom Slebodníkom, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 147/2010\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo advokátky\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.\n17 C 147/2010 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n17 C 147/2010 vo veci žiadosti o priznanie odmeny a náhrady nákladov z 5. novembra 2015\nadvokátke\n\nkonal a rozhodol bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Advokátke\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume\n\n1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Advokátke\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 459,33 € (slovom štyristopäťdesiatdeväť eur a tridsaťtri centov), ktorú j e Okresný\nsúd Košice I\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. Milana Slebodníka,\n\nadvokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 392/2017-13 z 22. júna 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť advokátky\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Košice (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 147/2010 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n\n2\n\n2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:\n«... Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/147/2010 zo dňa 24.11.2011\nbola sťažovateľka podľa ust. § 30 O. s. p., v znení platnom do 31.12.2011 ustanovená ako\nzástupkyňa z radov advokátov žalobkyni\n\n.\n\nPodaním zo dňa 25.2.2015 sťažovateľka oznámila súdu, že žalobkyňa dňa 24.2.2015\nzomrela, a teda dňa 24.2.2015 zaniklo jej ustanovenie ako zástupkyne žalobkyne.\nDopytom v informačnom centre Okresného súdu Košice I v priebehu mesiaca\noktóber 2015 sťažovateľka zistila, že vo veci sp. zn. 17C/147/2010 bolo meritórne\nrozhodnuté.\nDňa 5.11.2015 sťažovateľka svojím podaním požiadala okresný súd o priznanie\nodmeny za zastupovanie žalobkyne v uvedenom konaní, výšku ktorej, spolu s rozpisom\nvykonaných úkonov právnej služby, vyčíslila v uvedenom podaní.\nPodaním zo dňa 11.1.2016, teda viac ako 2 mesiace po uplatnení si odmeny za\nzastupovanie, sťažovateľka žiadala Okresný súd Košice I, aby rozhodol o jej uplatnenej a\nvyčíslenej odmene za zastupovanie.\nDňa 10.5.2016 podala sťažovateľka sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice I,\nže v konaní o priznaní odmeny za zastupovanie\n\ndochádza k prieťahom,\n\nvzhľadom na to, že viac ako po pol roku nebolo o jej odmene rozhodnuté.\nDňa 13.6.2016 bolo sťažovateľke doručené oznámenie o výsledku prešetrenia vo veci\nsp. zn. 17C/147/2010, v ktorom jej predseda súdu oznámil, že v konaní sp. zn.\n17C/147/2010 súd schválil zmier účastníkov konania a rozhodol, že žiadny z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania.\nZároveň jej oznámil, že z písomného vyjadrenia vo veci konajúcej sudkyne JUDr.\nMiskolczyovej zistil, že táto o uplatnenej odmene za zastupovanie nemieni rozhodnúť,\nnakoľko o tomto má rozhodovať Centrum právnej pomoci.\n... Okresný súd Košice I nerozhodol o uplatnenom nároku sťažovateľky na priznanie\nodmeny, za zastupovanie žalobkyne v občianskom súdnom konaní, ktorej bola súdom\nustanovená ako zástupkyňa z radov advokátov, na ochranu záujmov žalobkyne.\nTento svoj postup zdôvodňuje tým, že podľa ust. § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005\nZ. z. o uvedenom nároku rozhoduje Centrum právnej pomoci...\n\n3\n\nAko je zrejmé... sťažovateľka bola na ochranu záujmov žalobkyne v občianskom\nsúdnom konaní ustanovená uznesením Okresného súdu Košice I z 24.11.2011 podľa vtedy\nplatného ust. § 30 ods. 1 O.s.p.\nPodľa uvedeného zákonného ustanovenia mohol súd, na základe žiadosti účastníka\nkonania, u ktorého boli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, ustanoviť na\nochranu záujmov tohto účastníka konania Centrum právnej pomoci, alebo priamo\nadvokáta.\nUvedené zákonné ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 332/2011 Z. z., ktorým\nbola možnosť súdu alternatívneho výberu Centra právnej pomoci, alebo advokáta zmenená\ntak, že súd mal účastníka konania odkázať iba na Centrum právnej pomoci.\nK uvedenej novele, účinnej od 1.1.2012, sa viaže prechodné ustanovenie uvedené\nv § 372t O.s.p., ktoré stanovilo, že neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil\nadvokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa vtedy platného ust. § 140 ods. 2 O.s.p. platilo, že ak bol účastníkovi\nustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát;\nak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.\nZ uvedeného teda vyplýva, že pri ustanovení sťažovateľky ako zástupkyne žalobkyne\nneprebehlo konanie predpokladané ust. § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v znení\nplatnom do 31.12.2011 (rovnaké podmienky musia byť splnené aj podľa v súčasnosti\nplatnom znení zákona č. 327/2005 Z. z.), a preto tvrdenie sudkyne Okresného súdu Košice I\no tom, že o uplatnenej odmene za zastupovanie má rozhodovať Centrum právnej pomoci,\nnemá zákonný podklad.\nRovnako pri stanovení výšky priznanej odmeny nie je možné aplikovať ustanovenia\n3. hlavy vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pretože z názvu uvedenej hlavy „PAUŠÁLNA ODMENA\nADVOKÁTA ZA ZASTUPOVANIE OSOBY V MATERIÁLNEJ NÚDZI VYPLÁCANÁ\nCENTROM PRÁVNEJ POMOCI“ v spojení s ust. § 12 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z.\nvyplýva, že táto sa vzťahuje na priznanie a vyplatenie odmeny za zastupovanie advokátovi,\nktorý bol v konaní ustanovený Centrom právnej pomoci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku SR 3Sžo/103/2014 zo dňa\n19.5.2015 okrem iného uvádza:\n\n4\n\nPrávnym základom pre platenie hotových výdavkov a odmeny za zastupovanie\nustanovenému advokátom bolo ustanovenie § 140 ods. 2 O.s.p. a malo priamu súvislosť\ns ustanovením § 30 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého advokáta ako zástupcu účastníkovi\nustanovoval súd. Zákonom č. 332/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012 bolo ustanovenie\n§ 140 ods. 2 O.s.p. zrušené. Podľa § 372t O.s.p. (Prechodné ustanovenia k úpravám\núčinným od 1. januára 2012) „Neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil\nadvokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov.“ Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie\n§ 140 ods. 2 O.s.p. upravujúce platenie výdavkov a odmeny ustanovenému advokátovi sa\naplikuje na tie prípady, kedy bol advokát ustanovený za zástupcu účastníkovi konania\nrozhodnutím súdu. O trovách konania mal preto rozhodnúť súd, ktorý ustanovil advokáta za\nzástupcu.\nV uznesení 7MCdo/28/2012 zo dňa 21.10.2013 Najvyšší súd SR uviedol:\nPodľa názoru dovolacieho súdu je povinnosťou súdu, ktorý ustanovil zástupcu\núčastníkovi konania, aby ex officio rozhodol o odmene a náhrade hotových výdavkov za\nzastupovanie. Ide totiž o prípad, kedy štátu vzniká povinnosť platiť odmenu za zastupovanie\na náhradu nákladov s tým spojenú.\nPokiaľ ešte súd vôbec nerozhodol o odmene za zastupovanie, alebo nerozhodol o jej\nniektorej časti (dôvod nerozhoduje), je povinný aj bez návrhu rozhodnúť o platení trov\nštátu, t.j. či a prípadne v akej výške má štát povinnosť vyplatiť odmenu a náhradu hotových\nvýdavkov ustanovenému zástupcovi.\nZhrnúc doposiaľ uvedené, sťažovateľka bola priamo uznesením okresného súdu,\nv súlade s vtedy platným ust. § 30 ods. 1 O.s.p. ustanovená ako zástupkyňa z radov\nadvokátov účastníčke konania.\nSťažovateľka sa podaním žiadosti o priznanie odmeny za zastupovanie stala, v súlade\ns ust. § 94 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, účastníčkou konania o povinnosti\nštátu jej vyplatiť odmenu a náhradu hotových výdavkov za zastupovanie.\nZ tohto ustanovenia jej v súlade s vtedy platným ust. § 140 ods. 2 O.s.p. má súd\npriznať a vyplatiť odmenu za toto zastupovanie, vypočítanú podľa ust. § 1 ods. 1 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z.\nVzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka si svoj nárok na priznanie odmeny za\nzastupovanie uplatnila dňa 5.11.2015, teda v čase platnosti a účinnosti Občianskeho\n\n5\n\nsúdneho poriadku, je Okresný súd Košice I povinný v súlade s ustanoveniami § 470 CSP\nrozhodnúť o právach a povinnostiach sťažovateľky ako účastníčky konania o povinnosti\nštátu jej priznať a vyplatiť odmenu za zastupovanie.\nSťažovateľka ako účastníčka konania o povinnosti štátu jej vyplatiť odmenu a\nnáhradu hotových výdavkov za zastupovanie je presvedčená o tom, že postupom Okresného\nsúdu Košice I, tým že tento nerozhodol o jej nároku na priznanie odmeny za zastupovanie\núčastníčky konania, v konaní, v ktorom bola ako zástupkyňa z radov advokátov ustanovená\nrozhodnutím súdu podľa ustanovení právnych predpisov platných v čase rozhodnutia, bolo\nporušené jej právo zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nÚstavné právo sťažovateľky zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zároveň ukladá\nOkresnému súdu Košice I povinnosť o tomto uplatnenom nároku sťažovateľky rozhodnúť.\nAk je Okresný súd Košice I presvedčený, že rozhodovanie o uplatnenom nároku\nsťažovateľky nepatrí do jeho právomoci, nemôže postupovať inak, ako posúdiť svoj\nnedostatok právomoci ako neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania\na v takomto prípade mal súd postupovať podľa ust. § 161 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa\nust. § 104 ods. 1 O.s.p.) a konanie uznesením zastaviť.\nSťažovateľka má podľa ustanovení CSP právo podať proti takémuto uzneseniu\nriadny opravný prostriedok a až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku by sa mohla\ndomáhať ochrany svojho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v prípade, že by neboli\nsplnené podmienky na podanie dovolania.\nSúd však nemôže vybaviť vec sťažovateľky, zjednodušene povedané, odkazom vo veci\nkonajúcej sudkyne o tom, že o nároku sťažovateľky nemieni rozhodnúť sprostredkovaným\nsťažovateľke predsedom súdu, vybavujúcim jej sťažnosť na prieťahy v konaní.\nSťažovateľka je presvedčená o tom, že postupom Okresného súdu Košice I, ktorý o jej\nnároku po viac ako 9 mesiacoch nerozhodol, bolo porušené jej právo zakotvené v čl. 48\nods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd.\nPorušenie namietaných práv sťažovateľky je spôsobené absolútnou nečinnosťou\nOkresného súdu Košice I o žiadosti sťažovateľky na priznanie odmeny a náhrady hotových\nvýdavkov za zastupovanie účastníčky konania...\n\n6\n\nSťažovateľka je presvedčená o tom, že nekonanie vo veci jej žiadosti o priznanie\nodmeny za zastupovanie je takým jednoduchým úkonom (rozhodnutím súdu), že doba\nnečinnosti viac ako 9 mesiacov je neospravedlniteľná a na nápravu nepostačuje\nkonštatovanie porušenia práva.\nVzhľadom na uvedené navrhuje, aby jej Ústavný súd SR primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 1 000,- eur...»\n2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný\nsúd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľky\n- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, a\n- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nbolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. 17C/147/2010 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I vo veci jej\nžiadosti o priznanie odmeny sťažovateľke, ako advokátke ustanovenej na zastupovanie\núčastníčky konania vo veci vedenej pod sp. zn. 17C/147/2010 konal a rozhodol.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci\njej žiadosti o priznanie odmeny sťažovateľke, ako advokátke ustanovenej na zastupovanie\núčastníčky konania na Okresnom súde Košice 1 pod sp. zn. 17C/147/2010 bez prieťahov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súd Košice I pokračovať\nv porušovaní namietaných práv sťažovateľky.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania,\na to okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. 1 SprV/418/2017 z 12. júla 2017\na právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu\nz 29. júla 2017.\n\n7\n\n3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné\nskutočnosti:\n„... Uznesením č.k. 17C/147/2010-156 z 24.11.2011 súd (...) ustanovil žalobkyni\nprávnu zástupkyňu\n\n.\n\n... Žalobkyňa dňa 24.2.2015 zomrela.\n... Uznesením č.k. 17C/147/2010-584 zo 7.4.2016 súd schválil súdny zmier\núčastníkov konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.5.2016. Vec je právoplatne\nskončená.\nSúd o odmene ustanovenej právnej zástupkyni neb.\n\nnerozhodol,\n\npretože je toho názoru, že podľa § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 327/2005 Z.z. o nároku na priznanie\nodmeny za zastupovanie v konaní rozhoduje Centrum právnej pomoci.\nPostupom súdu teda k žiadnym prieťahom v konaní o priznaní odmeny advokátovi\nnedošlo a sťažnosť\n\nnie je dôvodná.\n\nSúhlasím, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol bez nariadenia verejného\npojednávania.“\n3.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu\nokresného súdu zaujal takéto stanovisko:\n„1. ...\n2. ... oznamujem v mene sťažovateľky, že táto netrvá na konaní ústneho\npojednávania.\n3. K vyjadreniu okresného súdu sa v mene sťažovateľky vyjadrujem takto:\nJe zrejmé, vzhľadom na obsah vyjadrenia, ktoré prevažne obsahuje chronológiu\nkonania na Okresnom súde Košice I sp. zn. 17C/147/20I0, ktorá s predmetom samotnej\nústavnej sťažnosti nesúvisí, a jeho právna argumentácia sa zredukovala iba na odkaz na\nustanovenie zákona č. 327/2005 Z. z., že okresný súd odmieta prijať skutočnosť, že\nv právnych predpisoch Slovenskej republiky, pri ich novelizácii, existuje kontinuita, ktorá je\nvyjadrená v prechodných ustanoveniach novelizovaného zákonného ustanovenia.\n4. Táto kontinuita bola v prípade sťažovateľky zabezpečená ust. § 372t O. s. p.\nk úpravám účinným od 1. 1. 2012, ktoré explicitne stanovovalo, že neskončené konania,\nv ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov, to\n\n8\n\nznamená, že na uvedený prípad mal súd aplikovať ustanovenie vtedy platného § 140 ods. 2\nO. s. p., teda v mene štátu priznať a vyplatiť odmenu sťažovateľke, a následne sa táto\nkontinuita odzrkadlila v ust. § 470 CSP.\n5. Uvedenú skutočnosť konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich,\nv ústavnej sťažnosti citovaných, rozhodnutiach 3Sžo/103/2014 zo dňa 19. 5. 2015 a\n7MCdo/28/2012 zo dňa 21. 10. 2013.\n6. Vzhľadom na zásadu iura novit curia je preto strohé konštatovanie okresného\nsúdu, že o nároku na priznanie odmeny sťažovateľke rozhoduje Centrum právnej pomoci\no to závažnejšie, že vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka bola ustanovená ako\nzástupkyňa účastníčky konania uznesením súdu a nie rozhodnutím Centra právnej pomoci\ntak, ako to zákon č. 327/2005 Z. z., o ktorý okresný súd opiera svoj postoj, predpokladá,\nteda rozhodnutím v správnom konaní o priznaní, alebo nepriznaní nároku na poskytnutie\nprávnej pomoci, a teda práve toto presvedčenie okresného súdu nemá zákonný podklad.\n7. Vzhľadom na vyššie uvedené je sťažovateľka presvedčená o tom, že v súlade\ns platnou právnou úpravou bol okresný súd povinný o jej návrhu na priznanie odmeny za\nzastupovanie ako súdom ustanovenej advokátky rozhodnúť ako to konštatoval najvyšší súd\nv citovaných rozhodnutiach, a nepostupovať tak, ako to urobil okresný súd, že sa\nsťažovateľka dozvedela o úmysle vo veci konajúcej sudkyne, že o nároku sťažovateľky\nnemieni rozhodnúť až sprostredkovane pri vybavení sťažnosti predsedom súdu na prieťahy\nv konaní...“\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Pokiaľ ide o chronológiu relevantných úkonov okresného súdu v napadnutom\nkonaní, ktorá je uvedená v bode I/3.1 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové\nokolnosti sa spornými nestali, keďže ani sťažovateľka vo svojej replike nemala námietky\n\n9\n\nproti takto opísanému skutkovému stavu, preto uvedené nesporné skutočnosti boli\nvýchodiskom pre ústavný súd pri posudzovaní predmetnej veci.\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nOkresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 147/2010 v konaní „o odmene\na náhrade nákladov pre ustanovenú právnu zástupkyňu“ dochádza k porušovaniu\nzákladného práva sťažovateľky (ako advokátky) na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov (...).\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n10\n\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n10. Ústavný súd vo svojej judikatúre taktiež stanovil (napr. II. ÚS 74/97)\na opakovane potvrdil (napr. II. ÚS 29/2013) kritériá pre posúdenie, či určitému právu\nprislúcha právna ochrana pred zbytočnými prieťahmi v rozhodovacom procese o tomto\npráve, pričom v uvedených nálezoch konštatoval, že: „Právo na prerokovanie svojej veci\nbez zbytočných prieťahov je v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR formulované ako bezpodmienečné,\nresp. bezvýnimočné. Vzťahuje sa na všetky subjektívne práva a z jeho dodržiavania nie je\numožnená žiadna výnimka.“ .\n11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n12. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nposudzovaného konania „o odmene a náhrade nákladov“ nebola závislá od právnej alebo\nskutkovej zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení\nnepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.\n13.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľky\n\nv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť zohľadnená\n11\n\nna jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní\nk zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania nebola ovplyvnená\nsprávaním sťažovateľky.\n14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na v prvom rade musel hľadať odpoveď na otázky, či sa sťažovateľka stala účastníčkou\nnapadnutého konania a či jej z toho titulu vzniklo subjektívne právo, o ktorom bol okresný\nsúd povinný rozhodnúť uznesením alebo rozsudkom, teda formou rozhodnutia, ktoré\nprioritne predpokladajú procesnoprávne predpisy.\n14.1 Podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) platného\na účinného do 31. decembra 2011 mohol súd v určitých prípadoch ustanoviť účastníkovi\nzástupcu – advokáta. Ustanovenie § 140 ods. 2 OSP zakotvilo, že „ak bol účastníkovi\nustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát“.\n14.2 Je nesporné, že sťažovateľka bola uznesením okresného súdu č. k.\n17 C 147/2010-156 z 24. novembra 2011 ustanovená žalobkyni v napadnutom konaní za\nprávnu zástupkyňu a stala sa tak účastníčkou tohto konania vo vzťahu k jej odmene\na hotovým výdavkom. Možno poznamenať, že judikatúra všeobecných súdov považuje\nustanoveného advokáta za účastníka konania pre časť konania, ktorá sa ho týka, teda otázky\nsúvisiace s jeho ustanovením [napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Obo 98/2010], ale aj s jeho odmenou (napr. uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 223/2008). Vzhľadom na uvedené treba sťažovateľku\npovažovať za účastníčku napadnutého konania o nárokoch, v rámci ktorého sa o právnom\nvzťahu medzi ňou a štátom rozhoduje o jej nárokoch na odmenu a hotových výdavkoch za\nprávne zastupovanie v napadnutom konaní.\n14.3 Sťažovateľka ako advokátka svoj nárok na priznanie takejto odmeny voči štátu\nuplatnila podaním z 5. novembra 2015. V okolnostiach danej veci je však sporné, či a ktorý\nštátny orgán má o priznaní odmeny a náhrady výdavkov sťažovateľke rozhodnúť [teda\nokresný súd alebo Centrum právnej pomoci] a v akej procesnej forme.\n\n12\n\n14.4 Okresný súd vychádza z § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z. Z. o poskytovaní\nprávnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o právnej pomoci“) a je toho právneho názoru, že po\nuvedenej zmene právnej úpravy, a teda aj po zmene koncepcie prešla právomoc rozhodovať\no týchto nárokoch na Centrum právnej pomoci, a preto okresný súd nerozhodol\no uplatnených nárokoch sťažovateľky a ani ďalej rozhodovať o nich nemieni, pričom\nsťažovateľke (ustanovenej advokátke) len prostredníctvom súdnej správy (v odpovedi na jej\nsťažnosť) oznámil, že vo veci náhrady trov ustanoveného právneho zástupcu má rozhodnúť\nCentrum právnej pomoci.\n14.5 Sťažovateľka označila ako referenčnú normu základné právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Štandardnou náplňou rozsahu (scope) týchto článkov je rozhodovanie\no namietaných zbytočných prieťahoch v konaní pred všeobecnými súdmi, avšak ústavný\nsúd sa nezaoberá meritom daných konaní, ale skutkovo preskúmava, či celková doba\nnamietaného konania je objektívne primeraná a skúma obdobia neodôvodnenej nečinnosti\nalebo nanajvýš neefektívnej činnosti všeobecných súdov.\n14.6 Nečinnosť v prerokúvanej veci však podľa sťažovateľky nevyplýva z faktického\nsprávania okresného súdu, ale z právneho sporu o to, či o určitom návrhu/podaní treba\nriadne konať a rozhodnúť v niektorej z procesne predpokladaných foriem (ako už bolo\nuvedené, najmä rozsudok alebo uznesenie). Súdy rozhodujú zásadne a preferenčne v týchto\ndvoch procesných formách, okrem striktne stanovených zákonných výnimiek, kde súd na\nniektoré podania neprihliada. Dochádza tu teda do istej miery k prieniku s čl. 46 ods. 1\nústavy garantujúcim právo na prístup k súdu. Podľa judikatúry ústavného súdu podaním\nnávrhu súdu vzniká súdu povinnosť, aby na tento návrh procesne relevantným spôsobom\nreagoval (I. ÚS 62/97 – „Zmyslom ústavného práva na súdnu ochranu je umožniť každému\nreálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a\nrozhodnúť.“, I. ÚS 35/98, m. m. aj nález II. ÚS 244/2012). Táto judikatúra inak zodpovedá\naj názoru všeobecných súdov. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5 Cdo 254/2008 uviedol, že\n13\n\n„rozhodovanie civilného súdu je najpodstatnejšou činnosťou (úkonom) pri výkone súdnictva\nv rozsahu právomoci, ktorú ústava a zákon zveruje do oprávnení a povinností tohto\nštátneho orgánu. Len rozhodovanie a jeho výsledok zabezpečí náležité naplnenie ústavného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré vyplýva z čl. 46 ústavy. Podstata súdneho\nrozhodovania v občianskoprávnom konaní spočíva v tom, že súd týmto zákonom\nustanoveným spôsobom (rozhodnutím), v rámci ústavne a zákonom ustanovenej právomoci,\nvyjadruje svoj záväzný a zásadne nezmeniteľný názor na opodstatnenosť, kvalitu a rozsah\nprocesnej ochrany, ktorej sa účastník konania domáha. Meritórnemu rozhodnutiu\nobčianskoprávneho súdu spravidla predchádza viacero procesných rozhodnutí vo veci.\nÚlohou týchto procesných rozhodnutí je predovšetkým odstrániť nedostatok niektorej\nprocesnej podmienky, vyrovnať sa s prekážkou postupu v konaní alebo pripraviť podklady\nna rozhodovanie vo veci samej... Úlohou súdu je, ak to zákon výslovne nevylučuje,\nrozhodnúť...“. Podobne ústavný súd už v nálezoch sp. zn. II. ÚS 599/2016 a sp. zn. II. ÚS\n222/2017 naznačil, že súdy majú preferenčne rozhodovať v procesných formách rozsudku či\nuznesenia. Podľa názoru ústavného súdu sa tieto závery primerane vzťahujú aj na\nprerokúvanú vec.\n14.7 Ako už bolo uvedené, sťažovateľka ako právna zástupkyňa ustanovená\núčastníkovi občianskeho súdneho konania 5. novembra 2015 uplatnila svoje právo na\nodmenu a náhradu hotových výdavkov voči štátu. V tejto časti konania sa tak považuje za\núčastníčku, čím súdu v zmysle citovaných rozhodnutí ústavného súdu aj všeobecných súdov\nvznikla povinnosť o tomto jej návrhu rozhodnúť. Súčasťou predmetu konania, o ktorom\nkonal a rozhodoval okresný súd, je aj hmotnoprávny vzťah, ktorý ustanovením vznikol\nmedzi sťažovateľkou a štátom (Slovenskou republikou). Aj táto časť konania musí byť\nriadne procesne uzavretá. Podľa § 167 OSP účinného v čase podania návrhu (o uplatnenom\nnároku na odmenu a hotové výdavky), ale aj podľa § 234 ods. 1 Civilného súdneho\nporiadku (ďalej len „CSP“) súd rozhoduje uznesením (ak nejde o rozhodovanie vo veci\nsamej rozsudkom, o ktoré v prerokúvanej veci nejde). Povinnosťou okresného súdu teda\nbolo reagovať na podanie sťažovateľky v uvedenej procesnej forme, teda rozhodnúť o jej\nžiadosti vo forme uznesenia. Tým všeobecný súd prejaví svoju verejnomocenskú vôľu\na odstráni stav právnej neistoty sťažovateľky týkajúci sa jej nároku. Toto rozhodnutie by\n\n14\n\npodľa Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31. júla 2016 bolo napadnuteľné\nodvolaním (§ 201 OSP) a v konečnom dôsledku by nadobudlo právoplatnosť. Tým by sa\nstalo záväzným medzi sťažovateľkou a štátom a nastolilo by tak stav právnej istoty o tom, či\nuplatnený nárok sťažovateľke patrí alebo nepatrí.\n14.8 Okresný súd však takto nepostupoval. Až v odpovedi predsedu okresného súdu\nna sťažnosť sťažovateľky na zbytočné prieťahy v konaní bol uvedený právny názor\nzákonnej sudkyne okresného súdu, podľa ktorej okresný súd o odmene sťažovateľky\nnemieni rozhodnúť, pretože tak má na základe § 15 ods. 1 a 2 zákona o právnej pomoci\nurobiť Centrum právnej pomoci („Ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov\nprávneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa\nustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania\nneuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na\npriznanie odmeny centrom nevznikne.“). Z uvedeného vyplýva, že okresný súd považoval\npredmetný návrh sťažovateľky za vyriešený ex lege tým, že právomoc rozhodovať\no odmene ustanoveného advokáta a náhrade jeho hotových výdavkov účinnosťou zákona\no právnej pomoci prešla na Centrum právnej pomoci. Aj keby bol takýto názor správny,\nnezbavuje to okresný súd povinnosti vyjadriť ho procesne náležitým a predpokladaným\nspôsobom, teda vo forme riadneho uznesenia. Nedodržanie tejto procesnej formy znamená,\nže sťažovateľka na svoje podanie doteraz nedostala odpoveď zákonom predpokladaným\nspôsobom a nebol odstránený stav jej právnej neistoty týkajúci sa nároku voči štátu na\nodmenu a náhradu hotových výdavkov. Ochranu pred nečinnosťou aj v takýchto prípadoch\nmožno považovať za súčasť rozsahu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV predmetnej veci tak ústavný súd nebude rozhodovať o tom, ako meritórne mal okresný\nsúd rozhodovať o uplatnenom nároku sťažovateľky, ale o tom, že okresný mal rozhodovať\nv zákonom predpokladanej procesnej forme.\n14.9 Ústavný súd konštatuje, že okresný súd tým, že nevyjadril v riadnej procesnej\nforme uznesenia svoje rozhodnutie o návrhu sťažovateľky na náhradu odmeny a náhradu jej\nhotových výdavkov, porušil tým jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ak by aj bol správny názor okresného súdu, že právomoc rozhodovať\no povinnosti zaplatiť odmenu a hotové výdavky ustanovenej advokátke bola prenesená na\n15\n\nCentrum právnej pomoci, okresný súd to mal vyjadriť analogicky v zmysle § 104 ods. 1\nOSP a § 10 CSP uznesením o postúpení takejto žiadosti Centra právnej pomoci, eventuálne\nspojeným s formálnym zastavením konania o žiadosti sťažovateľky, pričom takéto\nuznesenie by sa mohlo stať predmetom súdneho prieskumu [§ 357 písm. a) CSP]. Bez toho,\naby ústavný súd zasahoval do rozhodovania okresného súdu o merite uplatneného nároku\nsťažovateľkou, poznamenáva, že sa okresný súd bude musieť vysporiadať so znením § 372t\nOSP, ktoré určuje ďalšie použitie doterajších predpisov v konaniach, v ktorých došlo\nk ustanoveniu advokáta za zástupcu, ako aj argumentmi uvedenými v rozsudku najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Sžo 103/2014.\n14.10 Rozhodovanie o návrhu sťažovateľky ako ustanovenej obhajkyne o priznanie\nodmeny a náhrady hotových výdavkov trvá okresnému súdu dva roky, od 5. novembra 2015\naž doteraz.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti (okresný súd musí vo veci rozhodnúť uznesením)\nuvedená nečinnosť okresného súdu právne, ale ani skutkovo nie je ospravedlniteľná, pretože\nokresný súd dva roky nevykonal v podstate žiadne úkony, ktoré mali smerovať\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej\nveci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného\nv citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti,\na teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania\núčastníkov, ale v dôsledku nesprávneho postupu súdu, napriek tomu, že ústava v čl. 48\nods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné\nopatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky\nna prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\ntak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.\n15. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu\n\n16\n\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, aby o podaní\nsťažovateľky z 5. novembra 2015 rozhodol uznesením bez zbytočných prieťahov.\n16. Pokiaľ sa sťažovateľka domáhala aj toho, aby ústavný súd zakázal\n«... Okresnému súdu Košice I pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky,\nústavný súd tomuto sťažnostnému návrhu nevyhovel (bod 5 nálezu), pretože sa\nv okolnostiach danej veci uložený príkaz konať a rozhodnúť vo veci (uvedený v bode\n15. nálezu) a zakázať v nečinnosti okresného súdu, sa obsahovo a svojím zmyslom/účelom\nprelínajú. Inak povedané „príkaz konať“ sa svojimi účinkami v danej veci rovná „zákazu\nbyť nečinný“».\n17. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\ns odôvodnením, že „porušenie namietaných práv sťažovateľky je spôsobené absolútnou\nnečinnosťou Okresného súdu Košice I“, pričom „nekonanie vo veci o jej žiadosti je\njednoduchým úkonom (rozhodnutie súdu)“.\nVzhľadom na to, že v predmetnej veci nebolo od 5. novembra 2015, teda dva roky\nrozhodnuté, ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie je dostatočným\nzadosťučinením pre sťažovateľku, pretože ju najprv verejná moc poverila k určitej činnosti,\naby neskôr o jej odmene riadne nerozhodla. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať\njej finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré\npodľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv\nsťažovateľky, najmä aj na povahu veci, považuje za primerané vo výške 1 000 €.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu v bode 2.\n\n17\n\n18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti zo\n17. augusta 2016 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 29. júla 2017).\nZa dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát po 143 € a režijný paušál\ndvakrát po 8,58 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 patrí odmena v sume 147,33 € a\nrežijný paušál 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľky predstavujú sumu 459,33 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n19. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. novembra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "trovy konania", "zastúpenie, zastupovanie", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "prieťahy v konaní", "advokát, advokácia-odmena advokáta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/147/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e6dc88e8-13de-41e7-b7f2-be9abd25e82e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.222.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 222/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.222.2017.2"}, {"guid": "ussr:f6321d41-e384-4f9c-b760-21cbca48be68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 599/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 599/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.599.2016.1"}, {"guid": "ussr:78dea22d-b0ca-4692-8f50-3c1234ddc6d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/2013 z 11. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78dea22d-b0ca-4692-8f50-3c1234ddc6d4"}, {"guid": "ussr:34c08651-ed02-4b24-bd17-d6ced5e31962", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2012 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34c08651-ed02-4b24-bd17-d6ced5e31962"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:4224e6b1-8c2d-449d-ab3d-3c1ee97d630c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/97 z 7. 7. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-07-07", "citacie_n": 599, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.74.1997.1"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "53fbed32-1c5e-409f-b8e3-d5545025881f:6d1ad380-3dc5-49a4-9ada-617497da4983", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6406204856.1", "spisova_znacka": "7MCdo/28/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/28/2012 z 20. 10. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-10-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6406204856.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7fb905a5-e764-4b10-8e1f-7328aa422ccd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.131.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.131.2026.2"}, {"guid": "ussr:ed85a639-cc47-48c7-8605-0e3ad981804e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.283.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 283/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 283/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.283.2022.2"}, {"guid": "ussr:f4b6af0d-2d83-4f57-8cff-e2e58f450a07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.346.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 346/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 346/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.346.2022.2"}, {"guid": "ussr:7b6dca06-91c4-4769-909a-1455036eff16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.241.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 241/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 241/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.241.2021.1"}, {"guid": "ussr:17dba982-d4ce-49da-8473-e3d2acc6e6a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.399.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 399/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 399/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.399.2020.1"}, {"guid": "ussr:7ed89c7b-07bc-4f2d-9c5d-035aa2ead05f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.377.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 377/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 377/2019 z 5. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.377.2019.1"}, {"guid": "ussr:c268cd9b-4b4a-47d3-bfd4-f0aa6804a866", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.755.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 755/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 755/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.755.2017.2"}, {"guid": "ussr:d645e5f9-94f8-4afb-9955-a144902eb04c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.53.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 53/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 53/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.53.2018.2"}, {"guid": "96ced61a-6036-4c9f-b04d-48867902b22c:3d88701b-8e74-4024-8c84-1a038f6baa03", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7608200590.4", "spisova_znacka": "5Co/102/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/102/2019 z 3. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7608200590.4"}, {"guid": "96ced61a-6036-4c9f-b04d-48867902b22c:7ca15bd0-1e31-4772-9fb0-d80f8e2dbbdc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7608200590.4", "spisova_znacka": "5Co/102/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/102/2019 z 3. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7608200590.4"}, {"guid": "96ced61a-6036-4c9f-b04d-48867902b22c:066ce812-cc78-4163-a7c9-429d6843ba31", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7608200590.4", "spisova_znacka": "5Co/102/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/102/2019 z 3. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7608200590.4"}, {"guid": "96ced61a-6036-4c9f-b04d-48867902b22c:9d725320-450a-42fe-8581-256f53343627", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7608200590.4", "spisova_znacka": "5Co/102/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/102/2019 z 3. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7608200590.4"}, {"guid": "3fca48c1-a5b2-40d8-b836-38172694d08b:f1302b64-6cce-4554-b6eb-4dd486b87585", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7110216203.3", "spisova_znacka": "9Co/178/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/178/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7110216203.3"}]}