{"guid": "ussr:9e21b069-7db2-4c3a-8f4b-c932e0293fdc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.391.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 391/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 391/2016 z 10. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. novembra 2016, sp. zn. II. ÚS 391/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.391.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-11-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19", "nazov": "čl. 19 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-5", "nazov": "čl. 7 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2", "nazov": "čl. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-7", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e21b069-7db2-4c3a-8f4b-c932e0293fdc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.391.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.391.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.391.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 391/2016-118\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou,\nHlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 196/2009,\nza účasti Okresného súdu Komárno, a takto\nrozhodol:\n1. Právo\n\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 196/2009 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Komárno p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 C 196/2009 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 9 000 € (slovom\n\ndeväťtisíc eur), ktorú jej j e Okresný súd Komárno p o v i n n ý vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 435,66 € (slovom štyristotridsaťpäť eur a šesťdesiatšesť centov) na účet jej právnej\nzástupkyne Mgr. Eleny Szabóovej, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5,\nčl. 19 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Komárno\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 196/2009 (ďalej len „napadnuté\nkonanie okresného súdu“). Dňa 18. júla 2014 sťažovateľka doručila ústavnému súdu\nsplnomocnenie udelené advokátke na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktorého\npredmetom je táto sťažnosť. Dňa 16. decembra 2014, 23. februára 2015 a 22. februára 2016\ndoručila sťažovateľka ústavnému súdu doplnenie svojej sťažnosti.\nZo sťažnosti a z jej doplnení vyplýva, že 30. decembra 1992 právna predchodkyňa\nsťažovateľky (ďalej len „navrhovateľka“) podala na okresnom súde žalobu o vydanie\npoľnohospodárskych pozemkov, majetkových podielov a nárokov podľa zákona\n\n2\n\nč. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku v znení neskorších predpisov a zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových\nvzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov\na o určenie vlastníckeho práva k pozemkom podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“). Konanie bolo okresným súdom spočiatku vedené pod sp. zn.\n9 C 5/1993. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) o dovolaní sťažovateľky a následnom vrátení veci najprv Krajskému súdu v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) a následne okresnému súdu je konanie vedené pod sp. zn.\n7 C 196/2009.\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okrem procesných pochybení vytýka okresnému\nsúdu neprimeranú dobu rozhodovania o pomerne bežnej veci, ktorá bola bežnou súčasťou\nsúdnej agendy po roku 1992. Pre nečinnosť okresného súdu došlo k zmene vlastníckeho\npráva počas trvania konania o určenie vlastníctva, čo sťažovateľka považuje nielen\nza odopieranie práva na súdnu ochranu, ale aj za porušenie práva na pokojné užívanie\nvlastníctva a ochranu vlastníckeho práva. Podľa sťažovateľky je prevažná časť prieťahov\nspôsobená hmotnoprávnymi a procesnými pochybeniami súdu a obdobiami dlhodobej\nnečinnosti, a nie jej práceneschopnosťou, teda objektívnou nemožnosťou zúčastniť\nsa na konaní. V napadnutom konaní nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté vo vzťahu\nk žiadnemu z uplatnených nárokov, predmetná vec je stále v konaní pred okresným súdom.\nNapadnuté konanie na okresnom súde trvá už viac ako 21 rokov.\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „v priebehu konania boli preukázané vlastnícke\npráva k požadovaným nehnuteľnostiam, a to tak držiteľovi − povinnej osobe, ako aj súdu\nv lehote podľa zákona č. 565/1992 Zb., a tiež spôsobom a v termínoch určeným\nporušovateľom práv (okresným súdom, pozn.), a to najmä podaniami z 23. 7. 1993,\n17. 2. 1994, 22. 5. 1994, 21. 6. 1994, 7. 7. 1994, 18. 8. 1994 a nasl.“. Okresný súd\nuznesením č. k. 9 C 5/93-96 z 23. augusta 1994 konanie v časti určenia vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam vylúčil na samostatné konanie a návrh vo zvyšku v napadnutom konaní\nprerušil do vyriešenia otázky vlastníckeho práva. Na rovnakom pojednávaní 23. augusta\n1994 okresný súd sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a sťažovateľka\n\n3\n\nv tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd tak rozhodol napriek tomu, že ide o konanie,\nktoré je od platenia súdneho poplatku vecne oslobodené.\nRozsudkom č. k. 9 C 5/1993-104 z 20. septembra 1994 okresný súd návrh na určenie\nvlastníckeho práva zamietol. Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania podaného\nprávnou predchodkyňou sťažovateľky prípisom č. k. 14 Co 45/1995-112 z 21. marca 1995\nvrátil vec okresnému súdu na odstránenie procesných nedostatkov. Následne ako súd\nodvolací uznesením sp. zn. 19 Co 184/1995 z 31. októbra 1995 rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 9 C 5/1993 z 20. septembra 1994 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\nSťažovateľka ďalej uvádza, že „podaním z 2. 5. 1996 (číslo listu 142) žiadala súd\no vydanie deklaratórneho rozhodnutia, o nadobudnutí vlastníctva vydržaním, ktoré nastalo\nzo zákona (ex offo), ktoré po vecnej a právnej stránke odôvodnila tým, že navrhovateľka\nod roku 1934 bola vlastníčkou týchto pozemkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 398\nv k. ú.\n\n(ku ktorým žiadala určiť vlastníctvo) v podiele 1/5 na základe dedičského\n\nrozhodnutia č. d. 6151/34 Okresného súdu v Starej Ďalej, odd. pkn. dňa 28. novembra\n1934. Súd o tomto návrhu sťažovateľky do dnešného dňa nerozhodol, teda neposkytol\nochranu ani jej preukázanému vlastníckemu právu, v rozpore s § 21 zákona č. 229/ 1991\nZb., a to ani v časti vydania pozemkov a vydania majetkového podielu.“.\nSťažovateľka poukazuje ďalej na to, že okresný súd počas súdneho konania\nnevyhovel žiadosti navrhovateľky o „zablokovanie“ dispozície s nehnuteľnosťami\nprostredníctvom katastra nehnuteľností, neurobil tak ani z vlastnej iniciatívy a v prípade,\nže považoval jej podanie za neúplné, neuložil jej ani povinnosť ho doplniť alebo opraviť.\nPočas konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo k zmene vlastníkov\nnehnuteľností, ktoré vyvolali nutnosť rozšíriť okruh žalovaných (o žalovaných v 5. − 7.\nrade).\nPo pripustení zmeny petitu okresný súd rozsudkom sp. zn. 9 C 5/1993\nz 25. apríla 1997 konanie proti odporcom v 1. ‒ 4. rade zastavil, návrh proti odporcom\n\n4\n\nv 5. − 7. rade zamietol a konanie vo zvyšku návrhu (dosiaľ prerušeného konania) bez\nvykonania dokazovania zastavil. Krajský súd opäť na podklade odvolania navrhovateľky\nrozhodnutím sp. zn. 6 Co 354/1997 z 22. augusta 1997 napadnutý rozsudok okresného súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNavrhovateľka podala 27. marca 1998 návrh na vydanie predbežného opatrenia,\nktorý okresný súd uznesením zo 17. júna 1998 zamietol. Po podaní odvolania proti tomuto\nuzneseniu navrhovateľka 15. októbra 1999 zomrela. O jej odvolaní krajský súd rozhodol\naž po jej smrti uznesením č. k. 6 Co 72/1999-28 z 28. októbra 1999 a bez vyriešenia otázky\nnástupníctva v konaní.\nDňa 2. augusta 2000 okresný súd vyzval právnych nástupcov navrhovateľky\nna vyjadrenie, či vstupujú do konania na strane navrhovateľov. Do konania vstúpila\nsťažovateľka oznámením zo 17. augusta 2000. Okresný súd prípisom z 21. marca 2001\nvyzval sťažovateľku na doručenie vyplneného tlačiva na oslobodenie od platenia súdneho\npoplatku za návrh a na doručenie potvrdenia o príjme za posledných 12 mesiacov. Pretože\nna predkladanie takýchto potvrdení nebol právny dôvod, sťažovateľka považuje tento\npostup okresného súdu za neprijateľný, a to aj s prihliadnutím na ochranu jej osobných\núdajov. Sťažovateľka preto v konaní vzniesla námietku zaujatosti sudcu, ktorej nebolo\nvyhovené.\nOkresný súd následne uznesením zo 14. septembra 2004 (sťažovateľke doručeným\n13. januára 2005, č. l. 417) zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie č. k. 9 C 5/1993-96\nz 23. augusta 1994 o vylúčení časti návrhu navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam a o prerušení napadnutého konania v ostatnej časti návrhu bez toho, aby\nsa s otázkou vlastníckeho práva vysporiadal. Podľa sťažovateľky zrušením uvedeného\nrozhodnutia okresný súd de facto sám osvedčil nedôvodnosť a neopodstatnenosť\nprocesného postupu (vylúčenia na samostatné konanie), avšak neprihliadol ani na vlastnícke\nprávo sťažovateľky preukázané v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.\n\n5\n\nOkresný súd ani na opakovaný návrh sťažovateľky ako účastníčky konania\nzo 14. októbra 2004 nedal zablokovať pozemky v katastri nehnuteľností, vo vzťahu\nku ktorým prebiehalo a dosiaľ prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva.\nSťažovateľka na základe uznesenia okresného súdu zo 17. septembra 2004 doplnila\nžalobný návrh a opätovne predložila dôkazné listiny vrátane špecifikácie parciel a výpisov\nz listov vlastníctva. Následne boli do spisu založené aj vyhlásenia odporcov v prospech\nsťažovateľky (č. l. 323, 327, 331). Okresný súd 14. apríla 2005 vyhlásil rozsudok č. k.\n9 C 5/93-492, ktorým jej podľa nej v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi\nneposkytol právnu ochranu a rozhodol výrokom, ktorý formuloval takto: „Súd návrh\nnavrhovateľky o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamieta. Súd návrh\nnavrhovateľky v ostatnej časti odmieta. Navrhovateľka je povinná zaplatiť náhradu trov\nkonania odporcu v 1. rade − obdobne odporcom v 7. až 9. rade.“ Podľa sťažovateľky\nje takéto rozhodnutie v rozpore s § 2 a nasl. zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov,\nako aj s príslušnými zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ústavy.\nSťažovateľka tiež poukazuje na to, že rozsudok bol vyhotovený až 30. mája 2005\na doručený jej bol 16. júna 2005, teda viac ako dva mesiace od jeho vyhlásenia. Proti\nuvedenému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré krajský súd\nuznesením č. k. 9 Co 54/2006-556 z 28. februára 2006 odmietol.\nProti uzneseniu krajského súdu č. k. 9 Co 54/2006-556 z 28. februára 2006 podala\nsťažovateľka 24. júla 2006 dovolanie. Po podanom dovolaní okresný súd skúmal\npodmienky\n\noslobodenia\n\nod\n\nsúdnych\n\npoplatkov\n\na\n\noslobodenie\n\nod\n\nsúdnych\n\npoplatkov sťažovateľke nepriznal. Až krajský súd rozhodnutím č. k. 6 Co 293/2006-615\nz 27. novembra 2006 uznal oprávnenosť jej námietky (3. strana posledný odsek,\npozn. sťažovateľky), a tým aj nesprávnosť postupu okresného súdu.\nSťažovateľka namieta, že napriek tomu, že okresný súd vedel o podanom dovolaní,\nokresný súd pripustil začatie exekučného konania v prospech odporcov, zastúpených\nJUDr. R. Blažekom, kde sťažovateľke vznikli ďalšie výdavky.\n\n6\n\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 157/2007 z 26. októbra 2007 dovolaniu\nvyhovel, uznesenie krajského súdu č. k. 9 Co 54/2006-556 z 28. februára 2006 zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nKrajský súd uznesením č. k. 6 Co 1/2008-708 z 18. decembra 2008 rozsudok\nokresného súdu zo 14. apríla 2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,\nže výzva, ktorou okresný súd sťažovateľku vyzval na doplnenie návrhu (po 12 rokoch\nod začatia konania), nemala náležitosti kvalifikovanej výzvy, ktorá by mohla privodiť\ndôsledky podľa § 43 ods. 2 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania).\nSťažovateľka v zmysle uznesenia okresného súdu č. k. 7 C 196/2009-746\nz 22. októbra 2009 doplnila 30. decembra 2009 svoj návrh. Podľa sťažovateľky okresný súd\ndoplnenie návrhu požadoval už opätovne, no neuviedol, čo mu je v jej podaní nejasné, aké\nnáležitosti chýbajú a ako ich je potrebné odstrániť, neposkytol sťažovateľke poučenie, akým\nspôsobom je potrebné vytýkané nedostatky odstrániť. Podľa sťažovateľky takéto konanie\nokresného súdu „vzbudilo dôvodnú obavu, že súd pri žiadosti o doplnenie žaloby konal\ns neznalosťou zákona, o pôde a súvisiacich zákonov, a s možnou neznalosťou obsahu\nsúdneho spisu, pričom poukazuje aj na požiadavky súdu na duplicitné zabezpečovanie\ndôkazných listín (notárskych zápisníc, darovacích zmlúv, osvedčení o vydržaní atď.,) ale aj\ntakých listinných dôkazov, ktoré s predmetným súdnym konaním vecne, právne ani inak\nabsolútne nesúvisia - napríklad doklady o nárokoch manžela pôvodnej navrhovateľky (otca\nsťažovateľky) a ďalšie listiny, ktoré sa predmetu konania netýkajú a dotknuté osoby nie sú\nani účastníkmi tohto konania“. Okresný súd týmto podľa sťažovateľky porušil aj zákon\nč. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, pretože k obsahu súdneho spisu majú prístup všetci účastníci\nkonania. Sťažovateľka považuje za neprípustné, aby súd sprístupňoval týmto osobám údaje\no majetku iných osôb ako sú účastníci konania. Za obzvlášť závažnú považuje sťažovateľka\nskutočnosť, že „jednoznačne došlo aj k úniku nielen informácií zo súdneho spisu, ale aj\nlistinného obsahu súdneho spisu, čo sťažovateľka má preukázané obsahom spisu v inom\nsúdnom konaní, konkrétne 8 C 74/2007 (číslo listu 956 a nasl. − viď číslovanie listov spisu).\nSúd prvého stupňa teda nielen že nezabezpečil ochranu práv sťažovateľky v súvislosti\n\n7\n\ns jej žalobným návrhom, ale svojim postupom (sprístupnením obsahu súdneho spisu tretej\nosobe/osobám) iným negatívnym a závažným spôsobom zasiahol do práv sťažovateľky.“.\nSťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd pri nariadení pojednávaní opakovane\nnepredvolával na pojednávanie všetkých účastníkov konania, pričom túto procesnú vadu\nprerokovania veci neodstraňoval ani v rámci prípravy pojednávania, ale vysporiadal\nsa s ňou až po námietke sťažovateľky, ktorá túto skutočnosť zistila nahliadnutím\ndo súdneho spisu pred pojednávaním.\nSťažovateľke sa tiež nezdá ani spôsob ustanovenia opatrovníka pre Borbély\nZsuzsannu (odporkyňu vo 4. rade). Uznesenie o ustanovení za opatrovníka je datované\n30. augusta 2011, právoplatnosť nadobudlo 20. septembra 2011, ale okresný súd ustanovenú\nopatrovníčku predvolával na pojednávanie už od 20. júna 2011.\nPoukazuje tiež na to, že doplnenie žaloby, ktoré doručila okresnému súdu 30. mája\n2012, nebolo ešte 17. septembra 2012 doručené ani jednému z účastníkov konania, pričom\nsa obáva, že nebolo niektorým účastníkom doručené vôbec. Sťažovateľka doplnila žalobu,\nresp. podala návrh podľa § 92 ods. 2 OSP z dôvodu, že po preverení stavu evidovaného\nv katastri nehnuteľností zistila, že došlo k zmene osôb vlastníkov a tiež parcelných čísiel\npozemkov, ktoré boli pôvodne zapísané v pkn. vložke č. 398 v k. ú.\na to dôsledkom nezablokovania pozemkov ani na opätovnú žiadosť sťažovateľky a ani\nz vlastnej činnosti okresného súdu.\nUznesením č. k. 7 C 196/2009-1051 z 1. októbra 2012 okresný súd o tomto návrhu\nsťažovateľky rozhodol v rozpore so zákonom a nad rámec podaného návrhu. Proti tomuto\nuzneseniu sťažovateľka podala odvolanie, ktoré krajský súd uznesením č. k.\n25 Co 114/2013-1065 zrušil a stotožnil sa s dôvodmi odvolania.\nSťažovateľka poukazuje aj na to, že v súdnom spise sa pod tým istým číslom\nnachádza viacero listín, ako príklad uvádza č. l. 615 a 616. Rovnako namieta,\n\n8\n\nže 17. mája 2007 vyššia súdna úradníčka odmietla jej žiadosť o vyhotovenie zvukovej\nnahrávky výsluchu.\nSťažovateľka v sťažnosti tiež namieta, že aj keď riadne označila odporkyňu v 3. rade\nmenom\n\na ostatnými identifikačnými údajmi (pozri č. l. 229, 327, 328,\n\npozn. sťažovateľky), okresný súd naďalej používal na označenie odporkyne meno\nza slobodna „\n\n“, poštové zásielky okresného súdu adresované na\n\nboli v mieste bydliska odporkyne nedoručiteľné. Odporkyňa v 3. rade sa vo veci aj sama\nvyjadrila, išlo teda o existujúcu osobu, napriek tomu okresný súd bez opory v skutkovom\nstave určil tejto odporkyni opatrovníka, a to nie osobu z okolia odporkyne, ale vyššiu súdnu\núradníčku zo súdu v susediacom okrese. Sťažovateľka zároveň poukazuje na to,\nže 1. decembra 2008 oznámila krajskému súdu, že táto odporkyňa zomrela. Okresný súd\njej napriek tomu ustanovil opatrovníka a s ním konal až do 16. októbra 2014,\nkeď rozhodnutie zrušil.\nOkresný súd uznesením z 5. júna 2009 opätovne ustanovil opatrovníka aj pre\nodporkyňu vo 4. rade. Sťažovateľka v tejto súvislosti upriamuje pozornosť ústavného súdu\nna to, že spis okresného súdu bol opatrením predsedu okresného súdu pridelený\nako zákonnému sudcovi až 10. septembra 2009 (č. l. 720, 721)\na v rovnaký deň bola spisu určená aj nová sp. zn. 7 C 196/2009. Napriek tomu,\nže zákonným sudcom vo vrátenej veci sp. zn. 7 C 196/2009 sa stal\naž 10. septembra 2009, ten istý sudca uznesením č. k. 9 C 5/1993-717 z 5. júna 2009\n(teda tri mesiace predtým, ako sa vo veci stal zákonným sudcom, a v čase, keď bol\nzákonným sudcom iný sudca) ustanovil odporkyni vo 4. rade opatrovníka. Podľa\nsťažovateľky je takýto postup rozhodnutím nezákonného sudcu a zároveň spochybňuje\núkony ustanovenej opatrovníčky a úkony okresného súdu adresované ustanovenej\nopatrovníčke, ako aj celé konanie s touto opatrovníčkou.\nDňa 16. novembra 2009 sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť\nna prieťahy v konaní, pričom predseda okresného súdu prípisom č. Spr. 1530/09\nz 10. decembra 2009 sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú.\n\n9\n\nSťažovateľka ďalej namieta, že aj napriek tomu, že medzi jednotlivými\npojednávaniami uplynie dlhšia doba, okresný súd neoboznamuje účastníkov s výsledkami\nprípravy pojednávania, o priebehu dokazovania sa účastníci dozvedajú len po nahliadnutí\ndo spisu. Okresný súd ich neviedol ani k uzatvoreniu zmieru a ani sa nevyslovil\nk predbežnému právnemu posúdeniu veci.\nSťažovateľka poukazuje aj na to, že v napadnutom konaní nebolo porušené len\njej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, ale ide o kombinované porušenie\nviacerých základných práv vrátane práva na ochranu proti zásahom do súkromia, práva\nna zákonného sudcu v kombinácii s porušením základných povinností sudcu.\nOkresný súd naposledy vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu z 29. decembra\n1992 uznesením č. k. 7 C 196/2009-1128 z 2. septembra 2015 s upozornením, že bude\npostupovať podľa § 43 ods. 2 OSP. Podľa sťažovateľky hrozba odmietnutia podania\npo takmer 23 rokoch od prijatia žaloby vzbudzuje dôvodnú pochybnosť o tom, o čom\nokresný súd od podania žaloby konal a ako mal vymedzený predmet konania.\nPodľa sťažovateľky „v časti vydania pozemkov je potreba zmeny žaloby\nuž opakovane vynútená aj postupom samotného súdu, na ktorý upozorňuje sťažovateľka v...\nsťažnosti – zmenou vlastníctva pozemkov (pre absenciu administratívneho úkonu − vydanie\npotvrdení postačujúcich pre vyznačenie poznámky o súdnom konaní na dotknutých listoch\nvlastníctva v katastri nehnuteľnosti). Ďalším dôvodom podmieňujúcim nutnosť zmeny\nžaloby bolo aj prečíslovanie pozemkov z rôznych dôvodov (zmena konfigurácie pozemku\ngeometr. plánom, vykonanie pozemkových úprav, konanie ROEP a pod.). Tieto zmeny\nnastali nezávisle od vôle sťažovateľky, a ako už uviedla v sťažnosti, aj z dôvodov, že právne\nvzťahy k nehnuteľnostiam a ich evidencia sú sčasti javom dynamickým, a preto je nemožné\nnedôvodné očakávať či predpokladať, že za 23 rokov nenastane žiadna zmena.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje aby ústavný súd rozhodol týmto\nnálezom: „I. Okresný súd Komárno v konaní spisová značka 7 C/196/2009 (predtým\n9 C/5/1993) porušil základné práva sťažovateľky\n\n10\n\n1. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd v zmysle jeho dodatkových protokolov a článku 46 Ústavy\nSlovenskej republiky,\n2. na súdnu ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5\nÚstavy SR\n3. na zákonného sudcu, podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR\n4. na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR\n5. na ochranu proti neoprávneným zásahom do súkromia podľa čl. 19 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nII. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Komárno, aby v konaní spisová\nznačka 7 C/196/2009 konal bez zbytočných prieťahov, s rešpektovaním základných práv\nsťažovateľky.\nIII. Sťažovateľke\n\n,\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 EUR, ktoré je Okresný súd\nKomárno povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nIV. Priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej\nsťažnosti, ktoré je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť jej advokátke Mgr. Elene\nSzabóovej, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nÚstavný súd 25. februára 2016 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie\nk sťažnosti a na predloženie spisu vedeného pod sp. zn. 7 C 196/2009. Predseda okresného\nsúdu vo svojom vyjadrení po uvedení chronológie podstatných a relevantných úkonov súdu\nv napadnutom konaní podal vyjadrenie k jednotlivým bodom sťažnosti. Vo svojom\nvyjadrení uvádza: «K bodu 2. (námietka týkajúca sa nerozhodnutia okresného súdu ani\no základe veci, pozn.)\nVo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 20. 9. 1994, rozsudkom dňa\n25. 4. 1997 a rozsudkom dňa 14. 4. 2005. Odvolací súd svojim uznesením zo dňa\n11. 12. 2006 odvolanie navrhovateľky odmietol. Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu\n\n11\n\nbolo zrušené rozsudkom dovolacieho súdu dňa 12. 11. 2007. Následne odvolací súd\nuznesením zo dňa 2. 2.2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa.\nK bodu 3. (k námietke sťažovateľky o tom, že preukázala vlastnícke práva k v návrhu\npožadovaným nehnuteľnostiam, pozn.)\nPreukázanie vlastníckeho práva k požadovaným nehnuteľnostiam sťažovateľkou\nnebolo preukázané až do doby, kým zo strany odporcu v 1. rade nedošlo k predloženiu\nlistiny − výmeru o prídele do vlastníctva v prospech odporcov v 8. až 10. rade. Na túto\nokolnosť poukázal aj odvolací súd v uznesení sp. zn. 6 Co 354/97, zo dňa 22. 8. 1997\n„Výmer o prídele do vlastníctva spĺňa všetky náležitosti, jedná sa o platnú listinu, podľa\nktorej nadobudli vlastnícke právo\n\n“.\n\nK bodu 4. a 5. (k námietke sťažovateľky týkajúcej sa rozhodovania o jej návrhu,\npozn.)\nSúd svojim uznesením zo dňa 23. 8. 1994 konanie v časti o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam vylúčil na samostatné konanie, práve z dôvodu, že sťažovateľka\nsi vo svojom návrhu uplatnila rôzne nároky, proti rôznym účastníkom konania. Od určenia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam boli závislé aj ďalšie jej uplatnené nároky.\nPo rozhodnutí o zamietnutí určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, odvolací súd\nv zrušujúcom uznesení poukázal na nejasnosť návrhu sťažovateľky, ako i na uplatnenie\nrôznych nárokov proti rôznym účastníkom konania, čo bolo potrebné procesne odstrániť na\nzáklade výzvy súdu. Súd opakovane vyzýval sťažovateľku na doplnenie a spresnenie návrhu\n− celkom 10 krát, napriek tomu návrh v predmetnej veci bol doplnený (nehnuteľnosti\noznačené podľa údajov vedených v katastri nehnuteľnosti) až dňa 9. 10. 2015.\nK bodu 6. (k námietke sťažovateľky týkajúcej sa jej žiadosti o vydanie rozhodnutia\no nadobudnutí vlastníctva vydržaním, pozn.)\nNie je pravdou, že by súd nerozhodol o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním,\nako to uvádza sťažovateľka, nakoľko súd o tomto návrhu rozhodol celkom 3 krát.\nJe pravdou, že jej návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol, avšak\npredbežne riešil otázku splnenia podmienok vydržania. Tieto skutočnosti opätovne\nvyplývajú aj z uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 6 Co 354/97, zo dňa 22. 8. 1997.\nK bodu 7. (k námietke sťažovateľky vo vzťahu k žiadosti jej právnej predchodkyne\no vyznačenie poznámky do katastra nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom spore, pozn.)\n\n12\n\nS poukazom na neúplný, najmä neidentifikovateľný predmet návrhu sťažovateľky súd\nani nemohol podať návrh na vyznačenie poznámky do príslušného katastra o\nprebiehajúcom súdnom spore. Nie je pravdou ani tvrdenie sťažovateľky, že by v priebehu\nkonania došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čo vyvolala nutnosť\nrozšírenia okruhu žalovaných. Podľa predložených listín najmä výmeru o prídele do\nvlastníctva v prospech právnych predchodcov odporcov v 8. až 10. rade, títo účastníci\nkonania vlastnícke právo nadobudli prídelom do vlastníctva dňa 24. 11. 1961, práve od\nprávnych predchodcov odporcov v 2. až 7. rade. K zmene vlastníckeho práva došlo len u\nodporcov v 8. až 10. a to dôsledkom úmrtia pôvodných vlastníkov.\nK bodu 8. a 9. (k námietke týkajúcej sa rozhodovania okresného súdu o návrhu\nprávnej predchodkyne sťažovateľky, pozn.)\nDôvody rozsudku zo dňa 25. 4. 1997 sú bližšie uvedené v jeho odôvodnení.\nK zastaveniu konania proti odporcom v 2. až 4. rade došlo dôsledkom nedostatočného\noznačenia týchto odporcov (§ 79 ods. 1 O. s. p.). Súd sťažovateľku vyzval na odstránenie\na na doplnenie návrhu v tejto časti.\nV časti nároku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľka označila\nodporcov 2. až 4. rade podľa údajov z pozemkovej knihy dňa 21. 10. 1996, ako osoby\nna neznámom\n\nmieste,\n\npritom\n\npôvodná\n\nnavrhovateľka\n\n(nebohá\n\nmatka\n\nsúčasnej\n\nnavrhovateľky) bola sestrou odporcov v 2. až 4. rade. Na výzvu súdu týkajúcu sa doplnenie\noznačenia odporcov v 2. až 4. rade podľa § 79 ods. 1 O. s. p. zo dňa 23. 10. 1996,\nnavrhovateľka reagovala až dňa 9. 11. 2000 a to čiastočným doplnením návrhu, okrem\nodporkyne v 3. rade.\nOdporcovia v 2. až 4. rade sú resp. boli osoby žijúce v Maďarskej republike\nv pokročilom veku. V priebehu konania došlo k úmrtiu odporcov v 2. a 3. rade. Z uvedeného\ndôvodu bolo potrebné vykonať šetrenie po ich dedičov v Maďarskej republike a následne\nkonať s právnymi nástupcami.\nK bodu 10. a 11. (k námietke týkajúcej sa návrhu na vydanie predbežného opatrenia\na výzvy okresného súdu na vstup do konania právnych nástupcov po nebohej\nnavrhovateľke, pozn.)\nSúd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol v zákonnej lehote,\na na základe podaného odvolania sťažovateľky, odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.\n\n13\n\nPri doručovaní uznesenia odvolacieho súdu pôvodnej navrhovateľke, poštový\ndoručovateľ uviedol poznámku na súdnej zásielke, že adresát zomrel. Súd následne vykonal\nšetrenie v súdnom oddelení „D“ po jej dedičoch. Následne súd vyzval dedičov na vstup\ndo konania. Sťažovateľka súdu vôbec neoznámila úmrtie pôvodnej navrhovateľky − svojej\nmatky, napriek tomu, že všetky úkony priebežne za pôvodnú navrhovateľku vykonávala\nna základe splnomocnenia.\nK bodu 12. (k námietke týkajúcej sa oslobodenia od súdnych poplatkov, pozn.)\nČasť sťažovateľkou uplatnených nárokov nie sú nároky podľa zákona č. 229/1991\nZb. Jedná sa totiž o konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o náhradu škody\nna zdraví, o vydanie (správne) o vypratanie nehnuteľností, preto tieto uvedené návrhy\nnie sú oslobodené od platenia súdneho poplatku za návrh. Počas konania, aj z dôvodu\npodanej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov pôvodnou navrhovateľkou,\nsúd ju vyzval na predloženie listín preukazujúcich jej majetkové pomery. Odvolací súd\ncelkom 2 krát potvrdil rozhodnutie súdu o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku.\nK bodu 13. (k námietke sťažovateľky vo vzťahu k ňou vznášaným námietkam\nzaujatosti sudcu, pozn.)\nNavrhovateľka vo veci podala niekoľkokrát námietky zaujatosti, opakované námietky\nzaujatosti, prvýkrát 17. 2. 1994 a potom sústavne v období od 18. 5. 2001 do 8. 1. 2004.\nV uvedenom období po každom nariadení pojednávania podala námietku zaujatosti, čím\nspôsobila permanentne procesné prekážky v prejednaní veci.\nK bodu 14. (k námietke týkajúcej sa zrušenia vlastného rozhodnutia okresným\nsúdom, pozn.)\nK zrušeniu uznesenia o vylúčení časti návrhu sťažovateľky o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti došlo práve z dôvodu hospodárnosti a urýchleného rozhodnutia veci.\nVzhľadom na doterajší postup sťažovateľky spočívajúci v tom, že neposkytuje potrebnú\nsúčinnosť v konaní, súd zvážil dôvody ďalšieho trvania prerušenia konania a dospel\nk záveru, že je účelnejšie a hospodárnejšie vykonať dokazovanie a rozhodnúť o celom\npodanom návrhu. Preto svoje procesné rozhodnutie o prerušení časti konania zrušil.\nK bodu 15. (k námietke sťažovateľky k ustanoveniu opatrovníka odporkyni v 3. rade,\npozn.)\n\n14\n\nK označeniu odporkyne v 3. rade „mal.\n\nna neznámom mieste“\n\ndošlo práve sťažovateľkou a to podľa údajov z pozemkovej knihy v podaní dňa 21. 10. 1996\n(č. l. 162 spisu). Na takto označenú odporkyňu následne aj poukázala v podaní zo dňa\n20. 11. 1996. Prvý krát bola táto odporkyňa označená ako\n, vo vyhlásení zo dňa 11. 9. 2000 (č. l. 299 spisu), ktoré bolo súdu predložené ako\nlistinný dôkaz. Súd po predložení tohto vyhlásenia, navrhovateľku vyzval dňa 17. 11. 2000\nna spresnenie návrhu v časti označenia odporcov (odporkyne). K spresneniu návrhu však\nzo strany navrhovateľky nedošlo. Preto súd konal s odporkyňou označenou navrhovateľkou\na dňa 3. 4. 2001 jej doručil predvolanie na termín pojednávania do Maďarskej republiky,\nktoré predvolanie odporkyňa aj prevzala s podpisom „\n\n“. Následne súd\n\npožiadal formou „dožiadania“ príslušný súd v Maďarskej republike o vykonanie šetrenia\npo pobyte menovanej odporkyne. Až potom, ako šetrenie dopadlo negatívne, súd odporkyni\nustanovil opatrovníčku a uznesenie po úspešnom pokuse o doručenie predvolania\ndožiadaným súdom v Maďarskej republike zrušil. Pri označení odporkyne, súd okrem mena\na priezviska použil aj jej dátum narodenia a bydlisko. Odporkyňa potom dňa 17. 4. 2001\nsplnomocnila\n\n, manžela navrhovateľky na zastupovanie v konaní.\n\nSplnomocnený zástupca však taktiež nespresnil označenie odporkyne. K spresneniu jej\noznačenia zo strany navrhovateľky nedošlo vôbec, až v oznámení o jej úmrtí zo dňa\n1. 12. 2008 (č. l. 703 spisu) ju označuje ako „\n\n“.\n\nK bodu 16. (k námietke sťažovateľky o nevyznačení poznámky v katastri\nnehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní, pozn.)\nNakoľko bol návrh neúplný, najmä predmet sporu bol neidentifikovateľný, súd ani\nnemohol podať návrh na vykonanie poznámky do príslušného katastra o prebiehajúcom\nsúdnom spore. Súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia týkajúcich sa sporných\nnehnuteľností rozhodol v zákonnej lehote tak, že návrh zamietol. Na základe podaného\nodvolania sťažovateľky, odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.\nK bodu 17. (k doplneniu návrhu sťažovateľkou, pozn.)\nJe pravda, že navrhovateľka svoj návrh doplnila dňa 17. 9. 2004. Treba však\nkonštatovať, že doplnenie nebolo vykonané podľa výzvy súdu a návrh zostal naďalej\nneúplný a najmä petit návrhu zostal nevykonateľný. V sťažnosti sama sťažovateľka v tomto\nbode konštatuje predloženie výpisov z listu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Napriek\n\n15\n\ntomu z jej strany v spresnení návrhu naďalej označovala nehnuteľnosti údajmi z pozemkovej\nknihy.\nK bodu 18. (k námietke týkajúcej sa rozhodnutia okresného súdu o návrhu na začatie\nkonania, pozn.)\nSkutkové a právne dôvody rozsudku vyplývajú zo samotného zdôvodnenia\nv odôvodnení. Hlavným dôvodom zamietajúcej časti rozsudku o určenie vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti boli nesprávne označenie nehnuteľností, čo spôsobuje neurčitosť\na nevykonateľnosť rozhodnutia a listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo k sporným\nnehnuteľnostiam odporcami v 7. až 9. rade. Hlavným dôvodom odmietajúcej časti rozsudku\nbola taktiež skutočnosť, že navrhovateľka návrh ani v tejto časti nespresnila.\nK bodu 19. (k námietke sťažovateľky týkajúcej sa vyhotovovania rozsudku sudcom,\npozn.)\nZákonný sudca mal zákonným spôsobom predĺženú lehotu na vyhotovenie\nrozhodnutia.\nK bodu 20. a 21. (k námietke týkajúcej sa rozhodovania o žiadosti sťažovateľky\no oslobodenie od súdnych poplatkov za podané dovolanie, pozn.)\nČasť sťažovateľkou uplatnených nárokov nie sú nároky podľa zákona č. 229/1991\nZb. ide o nároky − o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o náhradu škody na\nzdraví, o vydanie (správne) o vypratanie nehnuteľností, preto tieto nie sú oslobodené od\nplatenia súdneho poplatku za návrh. Z dôvodu podanej žiadosti o oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov pôvodnou navrhovateľkou, súd ju vyzval na predloženie listín\npreukazujúcich jej majetkové pomery. Obdobným spôsobom postupoval aj pri vyrubení\nsúdneho poplatku za dovolanie, nakoľko jej bolo priznané oslobodenie od platenia súdneho\npoplatku za návrh. Odvolací súd rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho\npoplatku za dovolanie potvrdil svojim uznesením zo dňa 27. 11. 2006.\nK bodu 22. a 23. (k námietke týkajúcej sa nesprávneho číslovania strán súdneho\nspisu a vykonanej exekúcie, pozn.)\nČíslovanie strán v spise bolo vykonané kanceláriou. V prípade zmeny v číslovaní\nstrán alebo iného pochybenia, kancelária vykonala opravu podľa Spravovacieho\na kancelárskeho poriadku. K vykonaniu exekúcie mohlo dôjsť na základe právoplatného\n\n16\n\na vykonateľného rozhodnutia. Samotné podanie dovolania ešte nezrušilo právoplatnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nK bodu 25. a 26. (k námietke týkajúcej sa výzvy okresného súdu na doplnenie návrhu\npo 12 rokoch od začatia konania, pozn.)\nSúd vyzval navrhovateľku na doplnenie návrhu podľa § 42 ods. 3 O. s. p. s tým,\nže presne opísal v čom je návrh neúplný a ako treba doplnenie vykonať. Odvolací súd\ndospel k záveru, že táto výzva nemala náležitosti kvalifikovanej výzvy a že nemohla privodiť\ndôsledky podľa § 43 ods. 2 O. s. p. Z rozhodnutia odvolacieho súdu tiež vyplýva skutočnosť,\nže návrh navrhovateľky je neúplný. Súd pri jednotlivých nárokov konkrétne poukázal\nna nedostatky návrhu, ako i na označenie nehnuteľností podľa údajov z katastra\nnehnuteľností. Odvolacím súdom vytýkaný nedostatok výzvy je však už hmotnoprávnym\npoučením, čo je v rozpore s procesným právom, najmä naruší princípu rovnosti účastníkov\nkonania.\nK bodu 27. (k námietke týkajúcej sa zákonného sudcu, pozn.)\nDňom 10. 10. 2014 právna zástupkyňa navrhovateľky mailom doručeným asistentke\nsudcu, oznámila skutočnosť, že po nahliadnutí do spisu zistila, že vo veci nie je zákonným\nsudcom\n\na súčasne žiadala vykonanie nápravy.\n\nSúd oznámil právnej zástupkyni navrhovateľky, že vzhľadom na Rozvrh práve\nOS Komárno na rok 2009 oddiel B. článok 1, písmeno 17, je zákonným sudcom\na že vo veci bude nariadené ústne pojednávanie v určenom termíne.\nNa pojednávaní dňa 16. 10. 2014 právna zástupkyňa navrhovateľky do zápisnice\nvzniesla procesný návrh vo forme vznesenia námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi\nna tom skutkovom základe, že vo veci nie je zákonným sudcom.\nElektronickým podaním (e-mailom) zo dňa 13. 10. 2014 právna zástupkyňa\nnavrhovateľky doručila predsedovi súdu žiadosť o prijatie potrebného opatrenia\nna odstránenie nezákonného stavu v konaní sp. zn. 7 C 196/2009 a to odňatie spisu\nzákonnému sudcovi a pridelenie veci inému sudcovi.\nPredmetná právna vec bola právoplatne skončená odmietnutím odvolania\nnavrhovateľky. Následne dovolací súd na základe dovolania navrhovateľky uznesenie\nodvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a odvolací súd uznesenie súdu\nprvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n\n17\n\nPodľa Rozvrhu práce OS Komárno na rok 2009 platilo, že ak bude vec súdu vrátená\nna ďalšie rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému\nsudcovi pôvodne pridelená, ak takéhoto sudcu niet, pridelí sa vec náhodným výberom\npomocou technických prostriedkov.\nPodľa Rozvrhu práce na rok 2009 OS Komárno sudca\nsúdnu agendu občianskoprávnych vecí „C“ nevybavoval. Z uvedeného dôvodu vec bola\ncestou náhodného výberu pridelená do agendy 7 C, ktorú vybavoval sudca\n\n.\n\nNapriek tejto skutočnosti zákonná domnienka a to „vrátenie veci na ďalšie konanie\nsudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená“ bola zachovaná, teda\nzákonným sudcom zostal\n\n.\n\nPreto v predmetnej veci predseda súdu\n\nvydal opatrenie dňa\n\n10. 9. 2009, ktorým opatrením pridelil spis sp. zn. 7 C 196/2009 zákonnému sudcovi\n, ktorý bol pôvodným zákonným sudcom.\nV predmetnom prípade platí znenie ustanovenia § 152 ods. 7 Vyhlášky\nč. 543/2005 Z. z., s ktorým je Rozvrh práce OS Komárno na rok 2009 v súlade.\nNenastala žiadna skutočnosť, ktorú vytýka právna zástupkyňa navrhovateľky a to,\nže vec bola zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra a že by na prevod\ndo správneho registra mal dotknutý sudca 30-dňovú lehotu.\nV predmetnom prípade z dôvodu, že zákonný sudca nemal podľa rozvrhu práce\npridelenú agendu „C“ iba „Cb“ a do súdnej agendy „Cb“ nebolo možné zapísať\npredmetnú právnu vec, nakoľko sa jedná o občianskoprávnu a nie o obchodnoprávnu vec.\nSamotné opatrenie predsedu súdu zo dňa 10. 9. 2009 je len deklaratórnym\nrozhodnutím, ktoré konštatuje skutkový stav vyplývajúci z rozvrhu práce.\nK bodu 28. a 30. (k námietke týkajúcej sa porušenia práva sťažovateľky na ochranu\nosobných údajov okresným súdom v napadnutom konaní, pozn.)\nUvedené listiny predložila navrhovateľka ako doplnenie návrhu podľa § 43 ods. 1\nO. s. p. ako listinné dôkazy slúžiace na preukázanie svojho tvrdenia podľa § 125 O. s. p.\na § 123 O. s. p. Okresný súd Komárno fotokópiu uvedených listín doručil ostatným\núčastníkom konania − odporcom. Účelom a dôvodom doručenia kópie listín, ako\ni vyjadrenia je znenie ustanovenia § 42 ods. 3 O. s. p, v zmysle ktorého „... podanie treba\npredložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde\n\n18\n\na aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží\npotrebný počet rovnopis a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.“. Súd teda listinné\ndôkazy predložené navrhovateľkou ako dôkazy doručil aj ostatným účastníkom konania.\nV predmetnej záležitosti na základe podnetu navrhovateľky vykonal kontrolu Úrad na\nochranu osobných údajov, ďalej na podnet navrhovateľky aj Okresná prokuratúra\nv Komárne, pričom žiadne nezákonnosti a pochybenia zistené neboli.\nK bodu 31. (k námietke týkajúcej sa nepredvolávania všetkých odporcov\nna pojednávania, pozn.)\nTermín pojednávania na deň 17. 2. 2011 bol určený na pojednávaní dňa\n25. 11. 2010, kde v uznesení o odročení pojednávania súd predvolal okrem prítomnej\nodporkyne aj ostatných účastníkov podľa označenia v návrhu.\nTermín pojednávania určený na deň 17. 2. 2011 bol upovedomením o zmene termínu\npojednávania preložený na nový termín 7. 4. 2011. Podľa úpravy pre kanceláriu\nupovedomenie bolo doručené všetkým účastníkom vrátane ich právnych zástupcov.\nTermín pojednávania určený na deň 7. 4. 2011 bol odročený na základe žiadosti\nprávnej zástupkyne navrhovateľky z dôvodu PN na nový termín 2. 6. 2011 s tým, že\nv uznesení o odročení pojednávania súd predvolal všetkých účastníkov konania.\nTermín pojednávania na deň 24. 11. 2011 bol určený na pojednávaní dňa\n27. 9. 2011, kde v uznesení o odročení pojednávania súd predvolal okrem prítomného\nprávneho zástupcu odporcov v 8. až 10. rade aj ostatných účastníkov podľa označenia\nv návrhu.\nSkutočnosť, že niektorí z účastníkov konania predvolanie na termín pojednávania\nneprevzali, nemožno klásť za vinu súdu. Súd pri určení termínov pojednávaní v predmetnej\nveci predvolával všetkých účastníkov konania.\nK bodu 32. (k námietke týkajúcej sa ustanovenia opatrovníka odporkyni vo 4. rade,\npozn.)\nOkruh účastníkov v konaní sa priebežne menil − rozširoval podľa označenia\nnavrhovateľky. V časti nároku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľka\noznačila odporcov 2. až 4. rade podľa údajov z pozemkovej knihy dňa 21. 10. 1996, ako\nosoby na neznámom mieste, pritom pôvodná navrhovateľka (nebohá matka súčasnej\nnavrhovateľky) bola sestrou odporcov v 2. až 4.rade. Odporcovia v 2. až 4. rade sú\n\n19\n\nresp. boli osoby žijúce v Maďarskej republike v pokročilom veku. V priebehu konania došlo\nk úmrtiu odporcov v 2. a 3. rade. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vykonať šetrenie\npo ich dedičov v Maďarskej republike a následne konať s právnymi nástupcami.\nPri nariadení termínu pojednávania bolo potrebné určiť dlhšiu lehotu z dôvodu,\naby písomnosti mohli byť doručené do cudziny. K ustanoveniu opatrovníčky odporkyni\nv 4. rade došlo z dôvodu, že predvolania na pojednávanie sa nepodarilo doručiť\nna jej známu adresu v zahraničí. Samotné predvolanie bolo datované podľa uznesenia\nz odročeného pojednávania, avšak k jeho doručeniu opatrovníčke došlo po jej ustanovení.\nK bodu 33. a 34. (k námietke týkajúcej sa rozhodovania okresného súdu o návrhu,\npozn.)\n„Doplnenie žaloby zo dňa 30. 5. 2012“ ako ho označuje sťažovateľka, v skutočnosti\nbol návrh na zámenu účastníkov na strane odporcov.\nPodanie predložené právnou zástupkyňou navrhovateľky bolo neurčité, preto súd\nmienil, vzhľadom na hospodárnosť konania, neurčitosť tohto podania odstrániť\nna nariadenom pojednávaní. Na pojednávanie sa však právna zástupkyňa nedostavila\nz dôvodu, že súd nerozhodol o jej procesnom návrhu.\nSúd následne rozhodol o procesnom návrhu právnej zástupkyni navrhovateľky tak,\nže konanie proti odporcom v 2. až v 7. rade zastavil. Na základe odvolania právnej\nzástupkyni navrhovateľky odvolací súd uznesenie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Súd\no procesnom návrhu právnej zástupkyni navrhovateľky rozhodol opätovne a to tak, že\nzámenu účastníkov na strane odporcov nepripustil. Na základe odvolania právnej\nzástupkyni navrhovateľky, odvolací súd jej procesný návrh zamietol.\nK bodu 35. (k rozhodovaniu predsedu okresného súdu o sťažnosti na prieťahy\nv napadnutom konaní, pozn.)\nK tomuto bodu nie je čo dodať, tieto skutočnosti vyplývajú zo samotného stanoviska\npredsedu súdu k podanej sťažnosti.\nK bodu 36. až 39. (k námietke týkajúcej sa nerozhodnutia okresného súdu o návrhu\nsťažovateľky, pozn.)\nZ predloženého listinného dôkazu registra členov a oprávnených osôb predloženého\nodporcom v 1. rade vyplýva, že pôvodná navrhovateľka, pri vstupe do\nnehnuteľnosti ani živý a mŕtvy inventár nevniesla.\n\n20\n\nžiadne\n\nOdporca v priebehu konania uzatvoril s navrhovateľkou dohodu o vysporiadaní\nmajetkového podielu podľa zákona č. 42/1992 Z. z. dňa 24. 10. 2007.\nPrávny predchodcovia odporcovia v 8. až 10. rade vniesli nehnuteľnosti\nnadobudnuté výmerom do\n\n.\n\nK ďalším tvrdeniam sťažovateľky:\nPrávna zástupkyňa navrhovateľky až po výzve sudcu na pojednávaní dňa\n16. 10. 2014 (návrh podaný dňa 30. 12. 1992) reagovala prvýkrát procesne k vyriešeniu\notázky označenia nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu inými údajmi ako údajmi\nz pozemkovej knihy, pričom v spise boli založené listy vlastníctva už od 21. 10. 2009.\nNa tomto pojednávaní oznámila, že podá súdu doplnenie návrhu s údajmi nehnuteľností\nvedených v katastri nehnuteľností a to v lehote 20 dní. Po márnom uplynutí súdom\nstanovenej lehoty, ju súd urgoval dňa 20. 2. 2015, ako aj dňa 7. 4. 2015. Nakoľko si právna\nzástupkyňa navrhovateľky nesplnila svoju zákonnú, procesnú povinnosť, na ktorú sa sama\nzaviazala okrem iného na pojednávaní dňa 16. 10. 2014, súd ju uznesením zo dňa 2. 9. 2015\nvyzval na doplnenie a opravu návrhu. Návrh doplnila až dňa 9. 10. 2015.\nK postupu súdu uskutočneného bez splnenia podmienok na prejednanie veci:\nOdporcovia v 2. až 4. rade sú resp. boli osoby žijúce v Maďarskej republike\nv pokročilom veku. V priebehu konania došlo k úmrtiu odporcov v 2. a 3. rade. Z uvedeného\ndôvodu bolo potrebné vykonať šetrenie po ich dedičov v Maďarskej republike a následne\nkonať s právnymi nástupcami. Pri nariadení termínu pojednávaní bolo preto potrebné určiť\ndlhšiu lehotu z dôvodu, aby písomnosti mohli byť doručené do cudziny.\nNavrhovateľka vo veci podala opakované námietky zaujatosti, prvýkrát 17. 2. 1994\na sústavne v období od 18. 5. 2001 do 8. 1. 2004. Za uvedené obdobie po každom nariadení\npojednávania podala námietku zaujatosti, čím spôsobila a permanentne spôsobovala\nprocesné prekážky, ktoré spôsobovali nemožnosť prejednania veci.\nPrávna zástupkyňa navrhovateľky od prevzatia splnomocnenia dňa 24. 5. 2010\nz celkového počtu 15 súdom nariadených pojednávaní, sa ospravedlnila a žiadala odročiť\n9 pojednávaní, pričom vo zvyšným súd alebo konal, alebo ich žiadali odročiť odporcovia.\nObsahom poučovacej povinnosti súdu je poučenie o procesných právach\na procesných povinnostiach účastníkov konania. Procesné práva a povinnosti sú obsahom\nprocesnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po začatí občianskeho súdneho konania. Ide\n\n21\n\no množstvo práv a povinností s nerovnakým významom pre postup súdu a účastníkov\nv konaní. Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých\nvyužitie (realizácia) alebo splnenie (rešpektovanie) má základný význam pre kvalitu\nzabezpečenia a realizácie základného práva na súdnu ochranu. Z tohto dôvodu\nmá poučovacia povinnosť základný zmysel pri začatí občianskeho súdneho konania,\npri zmenách jeho predmetu a účastníkov, pri skúmaní procesných podmienok a napokon\naj pred rozhodnutím súdu o veci. Prax súdov, ako aj najvyššieho súdu preto trvá na poučení\no náležitostiach žaloby, o správnej formulácii návrhu na rozhodnutí vo veci samej\na v priebehu konania aj na takom poučení, ktoré účastníkovi umožní pokračovanie v konaní\na dosiahnutie rozhodnutia v merite veci.\nO právach a povinnostiach, ktoré pre účastníka vyplývajú z hmotného práva, súd\núčastníkov konania nepoučuje. Tieto práva a povinnosti určujú vecnú legitimáciu účastníka\na tá sa prejaví až vo výsledku sporu. Žalobná žiadosť (návrh, petit) je náležitosťou návrhu\na jej formulovanie je procesnou povinnosťou účastníka. Z tohto hľadiska je súd povinný\npoučiť účastníka o správnom znení petitu. Poučenie má však obmedzenie v tom, že obsahuje\niba upozornenie, že žalobná žiadosť nemá oporu v hmotnom práve, prípadne neumožňuje\nnútený výkon, ak sa uložená povinnosť nesplní dobrovoľne.\nSpôsob plnenia a splnenia poučovacej povinnosti súdov, rešpektuje aj ústavný\nprincíp rovnosti účastníkov, nestrannosť súdu a zákaz prejudikovania názoru súdu. Tieto\ntri požiadavky spolu súvisia a ich rešpektovanie je výsledkom náležitého zhodnotenia\nsituácie sudcom pred poskytnutím poučenia o procesných právach a povinnostiach\nniektorému účastníkovi.\nV predmetnom spore návrh na súd podala právna predchodkyňa navrhovateľky dňa\n30. 12. 1992, pričom v jedinom spoločnom návrhu si proti odporcovi Poľnohospodárske\ndružstvo\n\nuplatnila určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vydanie\n\npoľnohospodárskych pozemkov spolu s ich plodmi a úžitkami počnúc od účinnosti zákona\n229/1991 Zb., majetkových podielov a nárokov, živý a mŕtvy inventár podľa normatívu\nza inventár, uhradenia škody, ktorá vznikla neoprávnenou držbou, škoda na dani\nz pozemkov a škody na zdraví následkom protiprávneho konania odporcu a doterajšie\nnáklady. Takto označený petit návrhu spôsobil a spôsoboval skutkovú a právnu náročnosť\nveci, aj s poukazom na to, že navrhovateľka so súdom procesne nespolupracovala\n\n22\n\na do dnešného dňa ani nespolupracuje. Súd už dňa 17.5.1993 vyzval navrhovateľku\nna spresnenie návrhu, pričom ďalšie jeho procesné výzvy na doplnenie návrhu, ktoré\njej boli doručené 13. 6. 1994, 23. 8. 1994, 13. 3. 1996, 25. 9. 1996, 23. 10. 1996,\n30. 10. 1996, 20. 4. 1998, 17. 9. 2004, 22. 10. 2009 a 2. 9. 2015 alebo ignorovala, alebo\nvyvolávali jej ďalšie procesné návrhy, ktoré neriešili upresnenie petitu návrhu. Počas tohto\ndlhého časového obdobia zo strany navrhovateľky síce došlo k predloženiu čiastočného\ndoplnenia návrhu, ktoré však nemalo náležitosti ustanovené § 42 ods. 3 O. s. p., preto bolo\npotrebné realizovať a vykonať ďalšie výzvy. Neúplnosť podaného návrhu konštatovali\nvo svojich rozhodnutiach aj odvolacie súdy. Realizácii konania neprispievalo ani to,\nže nárok navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má iný okruh\núčastníkov konania, ako je okruh účastníkov konania pre ďalšie jej uplatnené nároky.\nSamotné dokazovanie je vzhľadom na množstvo uplatnených nárokov rozsiahle a časovo\nnáročné. Počas dokazovania sa listinné dôkazy potrebné pre konanie zaobstarávali súdom\n(pre nespoluprácu navrhovateľky) od rôznych inštitútov a najmä z archívu. Samotná listina\nPkn vložka č. 398 pre kat. územie\n\nchýba v pozemkovej knihe katastra od roku\n\n1981.\nĎalším procesným problémom bolo určovanie okruhu účastníkov konania, ktorý\nsa zároveň priebežne a často menil − postupne rozširoval podľa vyjadrení a označení\nnavrhovateľky. V časti nároku o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľka\noznačila odporcov 2. až 4. podľa údajov z pozemkovej knihy až dňa 21. 10. 1996 aj to, ako\nosoby na neznámom mieste, pritom pôvodná navrhovateľka (nebohá matka súčasnej\nnavrhovateľky) bola sestrou odporcov v 2. až 4. rade. Na výzvu súdu týkajúce sa doplnenie\noznačenia odporcov v 2. až 4. rade podľa § 79 ods. 1 O. s. p. zo dňa 23. 10. 1996\nnavrhovateľka reagovala až dňa 9. 11. 2000.\nOdporcovia v 2. až 4. rade sú resp. boli osoby žijúce v Maďarskej republike\nv pokročilom veku. V priebehu konania došlo k úmrtiu odporcov v 2. a v 3. rade.\nZ uvedeného dôvodu bolo potrebné vykonať šetrenie po ich dedičov v Maďarskej republike\na následne konať s právnymi nástupcami, čo spôsobovalo taktiež dlhšie časové posuny.\nPotom pri nariadení termínov pojednávaní bolo potrebné určiť dlhšiu časovú lehotu\nz dôvodu, aby písomnosti mohli byť aspoň doručené do cudziny.\n\n23\n\nZ uvedeného vyplýva, že veľa prieťahov v konaní spôsobovala sama navrhovateľka\npráve z dôvodu nejasnosti podaného návrhu a jeho včasného nedoplnenia, neopravenia,\npodávaním nedôvodných námietok zaujatosti, nespoluprácou so súdom pri predkladaní\nlistinných dôkazov, dlhou dobou spresňovania návrhu, využívaním zákonom prípustnej\na možnej procesnej obrany a pod.\nZ pozície sťažovateľky je pochopiteľné, že počas namietaného obdobia môže vnímať\nkonanie súdu ako neefektívne, javí sa jej, že súd vôbec nekoná. Súd však od začiatku tohto\nkonania koná aktívne so snahou zabezpečenia všetkých dôkazov, ktoré či už priamo, alebo\nnepriamo súvisia s prejednávanou vecou tak, ako to vyplýva aj z konania zákonného sudcu,\nale aj z obsahu spisu. V konečnom dôsledku bola vec už právoplatne skončená a ide\no konanie, ktoré pokračuje po jeho obnovení na základe mimoriadneho opravného\nprostriedku − dovolania.\nK súčasnému stavu konania však určite dopomohli aj samotní účastníci konania,\nnajmä však navrhovateľka − sťažovateľka, využitím neefektívnych procesných úkonov\na prostriedkov. V tomto smere je potrebné poukázať predovšetkým na jej procesné\nsprávanie sa, pretože žiadosťami o odročenie pojednávaní (podrobne uvedené v chronológii\núkonov), návrhmi na doplnenie dokazovania (pripájanie rôznych listín, dokumentov\na spisov), námietkami voči dôkazným prostriedkom, námietkami zaujatosti (taktiež\npodrobne uvedené v chronológii úkonov) a pod. spôsobovala a spôsobuje naďalej,\nže doteraz nebolo možné právoplatne skončiť uvedenú občianskoprávnu vec...»\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 391/2016-68\nz 12. mája 2016 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 7 C 196/2009. Sťažnosť sťažovateľky vo zvyšnej časti ústavný súd\nodmietol pre nedostatok jeho právomoci.\n\n24\n\nV nadväznosti na prijatie sťažnosti v uvedenej časti na ďalšie konanie ústavný súd\nvyzval prípisom zo 14. júla 2016 a neskôr aj urgenciou z 19. septembra 2016 predsedu\nokresného súdu, aby sa vyjadril k vecnej stránke prijatej sťažnosti a k otázke vhodnosti\nústneho pojednávania.\nPredseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril prípisom č. Spr 451/16\nz 21. septembra 2016, ústavnému súdu doručeným 27. septembra 2016, v ktorom uviedol,\nže sa pridržiava dosiaľ „uvedených názorov, s poukazom na uvedené skutočností a okolnosti\ncelej veci.\nUvedené vyjadrenie č. Spr 174/16, zo dňa 11.4.2016 dopĺňam iba v tom smere,\nže chcem poukázať predovšetkým na to, že podanie sťažovateľky vo veci samej t. j. návrh\nvo veci\n\nsamej\n\ntrpel\n\nod\n\nzačiatku\n\nkonania\n\nnejasnosťami,\n\nnezrozumiteľnosťami\n\na nevykonateľnosťou samotného petitu pôvodného návrhu (na čo poukázali aj odvolacie\nsúdy). Až po niekoľkoročnom odstraňovaní nejasností a nesprávností návrhu, ich\nsťažovateľka odstránila v roku 2015 a to tak, že bol petit návrhu spôsobilý na jeho\nprerokovanie súdom, čo nemožno považovať za nečinnosť súdu a prieťahy spôsobené\nsúdom. Napriek uvedenému bol súd činný a priebežne konal, pričom treba uznať,\nže tolerantnosť súdov všetkých stupňov činných v predmetnom konaní bola voči\nsťažovateľke z procesného hľadiska nesmierne citlivá a dlhá. V tomto smere je nutné\npoukázať ešte na tú skutočnosť, že z platnej judikatúry súdov SR vyplýva, že bez\nkvalifikovaného petitu návrhu, nie je možné vo veci samej ani konať a ani rozhodovať.\nProsím, aby ste pri svojom rozhodovaní prihliadli ešte aj na tieto vyššie uvedené\nskutočnosti.“.\nZároveň uviedol, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania, keďže\nod takéhoto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nÚstavný súd následne listom z 27. septembra 2016 vyzval právnu zástupkyňu\nsťažovateľky, aby zaujala stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, ktoré jej\nv prílohe zaslal, a oznámila ústavnému súdu, či súhlasí s tým, aby sa podľa § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde upustilo od ústneho pojednávania.\n\n25\n\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky doručila ústavnému súdu najskôr e-mailom\n27. októbra 2016 a následne aj v písomnej podobe 31. októbra 2016 stanovisko\nsťažovateľky k vyjadreniu predsedu okresného súdu. Vzhľadom na rozsiahlosť tohto\nvyjadrenia ústavný súd uvádza len časti vyjadrenia, ktoré sa týkajú tej časti sťažnosti, ktorá\nbola prijatá na ďalšie konanie: «Sťažovateľka tvrdí, že vyjadrenie Okresného súdu\nKomárno, o ktoré opiera svoju obranu, jednak neposkytuje žiaden argument, ktorý\nby principiálne oponoval výpočtu chýb v postupe OS Komárno, a jednak je sčasti\nvo vnútornom rozpore.\nV chronológii úkonov na strane 2 a nasledujúce vyjadrenia z 11. 4. 2016 súd uvádza,\nže (bez odôvodnenia tohto kroku) bol spis opatrením predsedu súdu pridelený na konanie\n. Pretože nebola vyslovená zaujatosť zákonného sudcu, ktorým bola\n, ani z vyjadrenia pána predsedu súdu nevyplýva dôvod takéhoto postupu,\nkeď zároveň nie je možné spochybniť, že každá zmena sudcu zákonite vyvolá prieťahy\nv konaní.\nNa strane 2 v období od 30. 1. 1995 do 31. 3. 1995 je vymedzený prvý vznik\nprieťahov v konaní, keď KS Bratislava vrátil spis bez rozhodnutia na odstránenie\nprocesných nedostatkov a pochybení súvisiacich s doručovaním. Ako vyplýva z ďalšieho,\nnedostatky vytknuté odvolacím súdom (teda namietajúce nesprávnosť rozhodnutia OS\nKomárno brániace meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu) Okresný súd Komárno\nodstraňoval do 25. 7. 1995.\nAni po opätovnom predložení spisu odvolaciemu súdu 25. 7. 1994 KS nepotvrdil\nsprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa − naopak, rozsudok bol zrušený pre\nneodstránenie nejasností návrhu postupom podľa § 43 OSP, inak povedané na postup,\nktorý mal súd prvého stupňa vykonať v iniciálnom štádiu konania, a nie v štádiu\npo prvostupňovom rozhodnutí.\nZ chronológie tiež vyplýva, že aj ďalšie meritórne rozhodnutie OS Komárno\nz 25. 4. 1997 javilo procesné vady, pre ktoré odvolací súd rozsudok zrušil pre nedostatky\nprocesného charakteru.\nProcesné rozhodnutie − zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia\nzo 17. 6. 1998 bolo znova dňa 11. 1. 1999 zrušené odvolacím súdom pre procesné vady.\n\n26\n\nPo doručení rozhodnutia o námietke zaujatosti bolo pojednávanie vytýčené\naž s odstupom pol roka. Rovnako sa tak stalo aj po vrátení veci odvolacím súdom\npo rozhodnutí o druhej námietke zaujatosti.\nDňa 14. 9. 2004 súd zrušil vlastné rozhodnutie o vylúčení veci na ďalšie konanie,\nhoci vo vylúčenej veci dovtedy nekonal, a preto za 10 rokov nebol osvedčený či preukázaný\ndôvod vylúčenia veci na samostatné konanie...\nV poradí tretí rozsudok zo dňa 14. 4. 2005 bol spis vrátený odvolacím súdom\nna odstránenie procesných vád, a teda od podania odvolania navrhovateľkou (13. 7. 2005)\nbol spis opätovne predložený na rozhodnutie o jej odvolaní odvolaciemu súdu\naž 14. 2. 2006. Súčasťou tohto rozhodnutia bolo aj rozhodnutie o ODMIETNUTÍ žaloby −\npo viac ako 13 rokoch od jej podania, pričom podľa vlastného tvrdenia súdu súd o návrhu\nnavrhovateľky počas týchto 13 rokov kontinuálne konal − hoci nevysvetľuje o čom, keď\npredmet konania považoval (vyslovené odmietajúcim výrokom) za nespôsobilý.\nSúd v chronológii vynecháva fakt, že v období do 27. 11. 2006 sa rozhodovalo\no priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov za podané dovolanie, keď na odvolanie\nnavrhovateľky reagoval Krajský súd Nitra tvrdením „nevzniká poplatková povinnosť a\npreto nie je potrebné o oslobodení od SUP rozhodovať“. (27.11.2006). Nezmieňuje sa ani o\nfakte, že odmietajúci výrok odvolacím súdom zrušeného rozsudku bol podľa odvolacieho\nsúdu odôvodnený nevyhovením výzve súdu, ktorá však (podľa odvolacieho súdu) nebola\nvýzvou kvalifikovanou.\nPo vrátení veci odvolacím súdom po rozhodnutí o dovolaní navrhovateľky bol spis\nzapísaný do súdneho registra pod pôvodnou spisovou značkou 9 C/5/1993...\nAž opatrením predsedu súdu zo dňa 10. 9. 2009 bol spis opatrený novou (terajšou)\nspisovou značkou 7 C/196/2009...\nK bodu 13 súd vytýka sťažovateľke, že spôsobila prieťahy vznášaním námietky\nzaujatosti proti sudcovi.\nSúd v tejto časti vyjadrenia pominul, že do dnešného dňa všetky meritórne\nprvoinštančné rozhodnutia a aj časť rozhodnutí procesných boli odvolacím/dovolacím\nsúdom rušené, a to v značnej časti po predchádzajúcom vrátení spisu bez rozhodnutia\no odvolaní, na odstránenie procesných vád brániacich rozhodnutiu.\n\n27\n\nAj keď sťažovateľka bola poučená, že procesný postup súdu nie je dôvodom účinného\nvznesenia námietky, už samotná skutočnosť predčasných a nesprávnych rozhodnutí,\nvytýkaných procesných pochybení a konanie sudcu vrátane posledného úkonu (16. 2. 2015\n− viď bod 16 tohto vyjadrenia) významne narúša dôveru sťažovateľky v nezaujaté\na spravodlivé konanie, v zmysle zásady „Not only must Justice be done; it must also be seen\nto be done.“, ktorá síce bola prvý raz formulovaná v r. 1923/1924 v rozhodovaní High\nCourt of Justice, UK, ale až do súčasnosti je frekventovane využívaná aj v rozhodovacej\npraxi Európskeho súdu pre ľudské práva, Medzinárodného trestného súdu a pod.\nV intenciách postupu súdu tak nemožno vytýkať sťažovateľke, že tam, kde sa jej\nspravodlivosť nejavila ako poskytovaná, využila jedinú procesné prípustnú možnosť, ktorú\nmala k dispozícii ako účastník konania. ...\nĎalším dôvodom v mozaike nedôvery je nezákonné uznesenie súdu, ktoré bolo\ndoručené Ústavnému súdu SR ako príloha podania zo 16. 2. 2016, v ktorom súd\npo 23 rokoch od začatia konania vyzýva sťažovateľku na odstránenie vád podľa § 43 ods. 2\nOSP pod hrozbou odmietnutia konania, čím vlastne po 23 rokoch (napriek tomu, že sa\nk neprípustnosti takéhoto postupu vyjadril Krajský súd Nitra v rozhodnutí sp. zn.\n6Co/1/2007-708 a takýto postup je aj v rozpore s judikatúrou NS SR) oznamuje\nsťažovateľke, že nepovažuje návrh na spôsobilý na začatie (!!!) konania, a zároveň\noznamuje (mimo vyslovenia právneho názoru na pojednávaní) sťažovateľke, že „sa domáha\naj plnenia voči účastníkom, ktorí vo veci nie sú pasívne legitimovaní“, bez upresnenia tohto\nsúdom vysloveného názoru v odôvodnení rozhodnutia a bez toho, aby počas 23 rokov\nkonania takúto námietku vzniesli účastníci alebo ju vyslovil či naznačil súd vo svojom\nprávnom posúdení (§ 118 OSP a súvis,) či rozhodnutí...\nSúd na viacerých miestach svojho vyjadrenia duplikuje, že v osobách odporcov\nide/išlo o staršie osoby, ktoré v priebehu konania zomreli.\nK tomu sťažovateľka podotýka, že ku dnešnému dňu konanie trvá takmer 24 rokov,\nčo je (pre ilustráciu) doba, za ktorú sa, v optimálnom prípade, z novorodenca stane\nabsolvent druhého stupňa vysokoškolského štúdia, a pravdepodobnosť, že za takúto dlhu\ndobu nik z účastníkov konania, ktorí v čase začatia konania už boli osobami v pokročilom\nveku nezomrie, je štatisticky nízka...»\n\n28\n\nPodľa sťažovateľky predmetná vec tvorila bežnú súčasť agendy súdov po zmenách\nv roku 1990. Preto dobu, po ktorú konanie trvá bez právoplatného rozhodnutia čo i len\no základe nároku a ktorá čoskoro dosiahne dvojnásobok času označovaného ako extrémne\nprieťahy, nemôže považovať za primeranú, aj pri zohľadnení všetkých okolností\nprerokúvanej veci a postupu účastníkov konania. Sťažovateľka zastáva názor, že aj keby\nboli tvrdenia okresného súdu pravdivé, doba dvadsaťtri rokov nie je primeraná na to, aby\nsúd tak dlho konal o nespôsobilom návrhu. Potreba doplňovať, resp. upravovať, petit žaloby\na okruh účastníkov vyplynula predovšetkým zo zmien, ktoré sa udiali od podania žaloby\nnezávisle od konania, nekonania, vôle či vplyvu sťažovateľky.\nSťažovateľka k potrebe ústneho prerokovania veci pred ústavným súdom vo svojej\nsťažnosti z 26. júna 2014, ústavnému súdu doručenej 2. júla 2014, uviedla, že ak ústavný\nsúd usúdi, že od prerokovania veci v prítomnosti zúčastnených strán nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci, netrvá na ústnom prerokovaní veci. Ústavný súd vzhľadom\nna vyjadrenia predsedu okresného súdu a sťažovateľky a vzhľadom na to, že dospel\nk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní došlo okrem iného k porušeniu práva sťažovateľky\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n29\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nObdobný názor zastáva aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) podľa, ktorej právna neistota sa skončí okamihom, keď sa rozhodne o vine\nobžalovaného alebo civilno-právnych nárokoch žalobcu alebo žalovaného na najvyššej\ninštancii, prípadne ak nie je v predpísanej lehote podané odvolanie, alebo sa ho oprávnená\nosoba vzdá (Ringeisen v. Rakúsko, séria A, 1971, č. 13).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nsúdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby\nochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého\nlen čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n\n30\n\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie\nmôže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie\nodročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie.\nÚstavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé\nprocesné\n\núkony\n\npodľa\n\nustanovení\n\nObčianskeho\n\nsúdneho\n\nporiadku\n\núčinného\n\ndo 30. júna 2016, keďže tieto boli vykonané do 30. júna 2016. Vychádzajúc z toho,\nže napadnuté konanie nie je v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené,\nústavný súd nad rámec veci poukazuje na to, že 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP\nak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého\nkritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\nAj ESĽP vo vzťahu k prejednaniu záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uvádza, že primeranosť trvania konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa v každom\nprípade musí posudzovať podľa okolností prípadu. Súd prihliada predovšetkým\nna tri okolnosti – zložitosť veci, správanie účastníka konania (sťažovateľa) a postup\nsprávnych alebo súdnych orgánov (prípad Wermhoff, séria A, 1968).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09,\nII. ÚS 768/2015) už uviedol, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť\n\n31\n\nvšeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil\ns návrhom, aby o veci rozhodol.\n1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosť veci, ktoré ústavný súd\nuplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom namietaného konania pred\nokresným súdom je rozhodovanie o určení vlastníckeho práva k poľnohospodárskym\npozemkom, vydaní poľnohospodárskych pozemkov, majetkových podielov a nárokov,\nkonštatoval, že po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu\ndo rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva, a preto namietané konanie nemožno\npovažovať za právne zložité. Ústavný súd vo vzťahu k faktickej zložitosti veci na základe\nskutočností zistených zo zapožičaného súdneho spisu pripustil, najmä s ohľadom na veľký\npočet odporcov, že predmetné konanie vykazuje znaky faktickej zložitosti, ale zároveň\nzdôraznil, že faktická zložitosť veci nemôže v žiadnom prípade ospravedlniť skutočnosť,\nže okresný súd vo veci meritórne nerozhodol ani po uplynutí viac ako dvadsiatich troch\nrokoch od podania žaloby.\n2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom, ktoré\nústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZ obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 196/2009 ústavný súd zistil,\nže aj sťažovateľka čiastočne prispela k doterajšej dĺžke konania, a to jednak tým, že napriek\ntomu, že bola v konaní riadne zastúpená, nepredložila okresnému súdu za takú dlhú dobu\nnávrh na začatie konania, ktorý by bol spôsobilým návrhom na rozhodovanie súdu.\nS dlhými odozvami reagovala na výzvy okresného súdu na doplnenie návrhu, jeho\nspresnenie či predkladanie listinných dôkazov, podávaním námietok zaujatosti, či\nžiadosťami o odročenie pojednávania, resp. svojou neúčasťou na súdnych pojednávaniach.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že síce sťažovateľka bola oprávnená\n\n32\n\nv napadnutom konaní využívať na svoju obranu procesné prostriedky, no o týchto bolo\nzároveň potrebné rozhodovať, čo podľa názoru ústavného súdu malo vplyv na predĺženie\nkonania, a tým aj na doterajšiu dĺžku konania. Napriek tomu procesná aktivita sťažovateľky\nnemôže ospravedlniť nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť okresného súdu a už vôbec nie\nto, že okresný súd vo veci právoplatne nerozhodol ani po uplynutí dvadsiatich troch rokov\nod začatia konania.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu práva sťažovateľky na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré začalo v roku 1992.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že občianske\nsúdne konanie, ktoré bez právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v predmetnej\nveci, teda viac ako 23 rokov, je už samo osebe z ústavného hľadiska celkom jednoznačne\nneprimerané a neospravedlniteľné (m. m. IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 19/04, IV. ÚS 261/07),\na to bez ohľadu na skutočnosť, že ústavný súd nepripísal na ťarchu okresného súdu obdobie,\nv ktorom sa spis okresného súdu nachádzal na krajskom súde z dôvodu podaných námietok\nzaujatosti, konaní o odvolaní, či už proti uzneseniu o predbežnom opatrení, súdnom\npoplatku, alebo proti rozsudku okresného súdu (ústavný súd poukazuje na to, že krajský súd\nuž trikrát zrušil rozsudok okresného súdu väčšinou pre nedostatky procesného charakteru\na vrátil mu vec na ďalšie konanie, pozn.), a nakoniec ani obdobie, keď sa spis okresného\nsúdu nachádzal na najvyššom súde z dôvodu podaného dovolania a neskôr na krajskom\nsúde, pretože najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 Co 54/2006\nz 28. februára 2006 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že takéto neobyčajne dlhé konanie možno spravidla\nuž len na základe tejto skutočnosti považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej\nneistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym,\na teda ho ohrozuje vo svojej podstate. V predmetnom prípade skúmanie všetkých\nneprimeraných časových odstupov medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu je celkom\n\n33\n\njednoznačne nadbytočné, pretože o efektívnom postupe okresného súdu v napadnutom\nkonaní už prima facie nemožno hovoriť. Účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, a to odstránenie stavu právnej neistoty účastníkov konania a požiadavka\nprejednania veci v primeranej lehote podľa dohovoru, ktorá vyplýva zo všeobecnej zásady\njustice delayed, justice denied (oneskorená spravodlivosť, odopretá spravodlivosť),\nv napadnutom konaní, ktoré trvá už viac ako 23 rokov bez právoplatného rozhodnutia,\nnemožno posúdiť inak, než ako porušujúci imperatív zakotvený v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNa tomto základe ústavný súd konštatoval, že predovšetkým neefektívnou\na nesústredenou činnosťou okresného súdu došlo v napadnutom konaní k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu práva sťažovateľky na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti tiež namietala, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo aj k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nCitovaný čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom na zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50\nústavy).\nÚstavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že k porušeniu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola\nodmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ak by súd\nodmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby\n(I. ÚS 35/98, II. ÚS 8/01).\n\n34\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, ibaže by namietané\nporušenie tohto základného práva dosahovalo takú intenzitu, že by s ohľadom aj na ďalšie\nkonkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa\nv stávke) bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. (II. ÚS 8/01,\nII. ÚS 132/2010, IV. ÚS 242/07, IV. ÚS 82/2014). Podľa názoru ústavného súdu o takýto\nprípad vo veci sťažovateľky nejde, a preto tejto časti jej sťažnosti nevyhovel.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\n\n35\n\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 50 000 €\nz dôvodu, že tak dlho trvajúce konanie (v čase podania sťažnosti viac ako 21 rokov, pozn.)\nv nej vyvoláva pocit bezmocnosti, pretože sa nevie domôcť nielen svojich práv uplatnených\nv žalobe, ale ani riadneho a bezchybného rozhodnutia o žalobou uplatnených nárokoch.\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa\npritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je v prvom rade\nreparácia nemajetkovej ujmy sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 84/02, tiež napr. IV. ÚS 592/2012).\nVzhľadom na okolnosti danej veci, najmä celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého\nkonania (prihliadajúc na to, že spis okresného súdu sa nachádzal v určitých obdobiach aj na\nkrajskom súde a najvyššom súde), faktickú zložitosť a zohľadňujúc aj správanie\nsťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd dospel k záveru, že priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 9 000 € bude v posudzovanom prípade primerané (bod 3 výroku\ntohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd preto rozhodoval aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľke\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o úhradu trov konania, no ani do času\nrozhodovania ústavného súdu o jej sťažnosti ich nevyčíslila.\n\n36\n\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri\núkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti a písomné\nstanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí\nodmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon\nvykonaný v roku 2016 prislúcha odmena v sume 143 € spolu s režijným paušálom 8,58 €\n[podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov], preto trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 435,66 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd priznal úhradu trov v tejto sume, tak ako to je\nuvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. novembra 2016\n\n37", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "prieťahy v konaní-extrémne", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/196/2009", "guid": "c8e3c8dc-4b2d-4d06-8633-791b6ca27287:07ffa243-06d2-4034-9a7a-6fcdfca6a27c", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:02081afd-01b6-4b5d-913d-d5ebae9f96c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.768.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 768/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 768/2015 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.768.2015.1"}, {"guid": "ussr:9d0291a8-11b8-42d3-9c78-56a39a216f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2014 z 13. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d0291a8-11b8-42d3-9c78-56a39a216f38"}, {"guid": "ussr:f625f01b-bd92-430c-b6b3-e5428a3be86e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 592/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 592/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f625f01b-bd92-430c-b6b3-e5428a3be86e"}, {"guid": "ussr:63d1a7b4-4bad-4db3-a31f-6d1676a1c8b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 132/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/2010 z 18. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63d1a7b4-4bad-4db3-a31f-6d1676a1c8b3"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:3ee1f82e-ad62-4a1e-ad1b-6bf994bb9a81", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 261/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 261/07 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ee1f82e-ad62-4a1e-ad1b-6bf994bb9a81"}, {"guid": "ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:40d84905-646d-44df-9c73-0d0dc90d6a3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40d84905-646d-44df-9c73-0d0dc90d6a3d"}, {"guid": "ussr:92435d8b-78a1-45d9-b6e6-7d3794d0e036", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 160/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 160/03 z 14. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-14", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92435d8b-78a1-45d9-b6e6-7d3794d0e036"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/01 z 18. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-18", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ba5ff094-aa17-40d7-baa9-2551b4a67ca7:e49cb375-e44d-454a-9bfb-5b97f690b557", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2211214874.2", "spisova_znacka": "25Co/114/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/114/2013 z 3. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-06-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2211214874.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bbb4c912-e85d-4311-9584-6abfb766569e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.238.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 238/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 238/2017 z 12. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.238.2017.2"}]}