{"guid": "ussr:64b10b38-2e1d-42e6-bf55-c1b4baa4d465", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.390.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 390/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 390/2017 z 6. 10. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 390/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.390.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-10-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/64b10b38-2e1d-42e6-bf55-c1b4baa4d465", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.390.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.390.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.390.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 390/2017-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátska\nkancelária, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2011 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 C 66/2011 p o r u š e n é b o l i .\n2.\n\npriznáva\n\nv sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nj e Okresný súd Bratislava I\n\np o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia\n\nv sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú\nOkresný súd Bratislava I\n\nje\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie\n\nKorčekovej, Advokátska kancelária, Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 390/2017-9 z 22. júna 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2011 (ďalej aj\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo:\n«(...) Sťažovateľ má postavenie navrhovateľa v kompenzačnom konaní na zaplatenie\nodškodného - nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- € vedenom na Okresnom súde Bratislava I\nod 04.05.2011 pod č.k.7C/66/2011 podľa zák. č. 514/2003 Z. z., pričom sťažovateľ podaním\nzo dňa 20.10.2010 (...) doručil Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné\nprerokovanie nároku na odškodné, na čo Ministerstvo spravodlivosti SR nereagovalo.\nErgo kompenzačné konanie o odškodnení nemajetkovej ujmy tým dľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva trvá fakticky od 20.10.2010, teda viac ako 5 rokov,\n\n2\n\nvinou ad hoc úkonov súdu s výraznými časovými odstupmi (prvé a posledné pojednávanie\nsa uskutočnilo dňa 12.04.2012) a jeho pasivitou a neefektívnym konaním, porušením zásady\nrýchlosti súdneho konania (§ 6 O.s.p.) medzi jednotlivými ad hoc úkonmi súdu s výraznými\naž niekoľkoročnými časovými odstupmi - aktuálne viac ako 3 roky a 7 mesiacov, pričom\nporušovateľ so sťažovateľom nekonal ani v čase jeho pobytu v ÚVV a ÚVTOS\n\n,\n\nhoc mohol a mal ideálnu príležitosť zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní predvedením,\nideálna možnosť doručovania písomností do ÚVV a ÚVTOS\n\n(...) v období jeho\n\nnezákonnej a svojvoľnej väzby vinou práve Okresného súdu Bratislava I - viď. Nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2.7.2015, čo je z ústavného hľadiska\nneprijateľné, neakceptovateľné, vinou porušovateľa došlo k porušeniu „primeranej lehoty“\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušeniu práva\nsťažovateľa na prerokovanie kompenzačnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy.\nKu dňu podania tejto ústavnej sťažnosti porušovateľ nekoná efektívne, sústredene,\nnekoná v súlade s ustanovením § 6 O. s. p, § 100 O. s. p, § 114 ods. 1 O. s. p., čo má a malo\nza následok, že ochrana práv sťažovateľov v dôsledku neefektívneho konania, ad hoc\núkonov zo strany porušovateľa s výraznými časovými odstupmi nedosiahla požadovanej\nkvality a rýchlosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s konštantnou judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (v ďalšom „ESĽP“). Porušovateľ nezabezpečil postup\npodľa §-u 114 ods. 1 O.s.p., hoc bol k tomu povinný.\nErgo ochrana práv sťažovateľa nie je rýchla a účinná, pričom konanie o odškodnení\nsťažovateľa, včítane predbežného prerokovania nároku listom zo dňa 19.10.2010 doručený 20.10.2010 (...) trvá už viac ako 5 rokov a 1 mesiac, čo nie je prípustným a\nústavne právne konformným.\nKompenzačné konanie, ktoré dľa judikatúry ESĽP - viď. nižšie malo byť rozhodnuté\ndo 11. mesiacov, nebolo doposiaľ riadne prejednané a rozhodnuté čo najrýchlejšie.\nSťažovateľ vzhľadom na skutkový stav veci a okolnosti prípadu k neefektívnemu\na nesúrodému,\n\nnekoncentrovanému\n\nkonaniu\n\nporušovateľa\n\nneprispel.\n\nSťažovateľ\n\nk prieťahom v kompenzačnom konaní o odškodnení voči Slovenskej republike v zast.\nMinisterstvom spravodlivosti SR a porušeniu primeranej lehoty v zmysle čl. 6 ods. 1\nDohovoru neprispel.\n\n3\n\nStav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania - konania\no odškodnení stále trvá a to už viac ako 5 rokov a 1 mesiac, z toho v kompenzačnom konaní\npred porušovateľom viac ako 4 roky a 7 mesiacov (od 04.05.2011), čo nie je nesúladné\ns konštantnou judikatúrou ESĽP.\nVec je dľa sťažovateľa po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Najmä\nak sťažovateľ hodnoverne preukázal súdu splnenie kumulatívnych podmienok k priznaniu\nodškodnenia za prieťahy za účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z., na ktorých sa taktiež nepodieľal.\nVec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.\nDľa judikatúry ESĽP o účinný prostriedok nápravy sa jedná v prípade, že je\npoškodenej osobe (sťažovateľ je obeť porušenia Dohovoru od r. 2004) priznaná primeraná\nvýška zadosťučinenia na základe rozhodnutia súdu, ktoré je rýchle, dostatočne odôvodnené\na vykonané bez prieťahov. (...)\nDľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa odškodnenie za prieťahy\nv kompenzačných veciach posudzuje prísnejšie.\nDľa sťažovateľa je ním uplatnená výška primeraného zadosťučinenia v sume 5.500,EURO primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP v prípade\nkompenzačných vecí proti Slovenskej republike, teda 1.000,- EURO a viac za každý rok\nstavu právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania o odškodnení obete\nporušenia práva zo strany Slovenskej republiky (...).\nSťažovateľ tvrdí, že je naďalej obeťou porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. (...)»\n2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\no jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní č.k. 7C/66/2011\nporušené boli.\n2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.\n7C/66/2011 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n4\n\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.500,- Eur, ktoré\n\nje Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava V (správne má byť Okresný súd Bratislava I, pozn.) povinný zaplatiť\nna účet jeho právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od\nprávoplatnosti nálezu.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania,\na to okresný súd zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. 1 SprV/52/2017 z 24. júla\n2017, ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ako aj chronológia úkonov\nvykonaných v napadnutom konaní.\n3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné\nskutočnosti:\n„(...) Zákonná sudkyňa, Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková sa k ústavnej sťažnosti\nvyjadrila dňa 18.07.2017, vyjadrenie zákonnej sudkyne prikladám v prílohe. Chronologický\nprehľad úkonov vykonaných v spise sp. zn. 7C/66/2011 sa nachádza vo vyjadrení zákonnej\nsudkyne.\n(...) Po preštudovaní spisového materiálu mám zato, že v predmetnom konaní sp. zn.\n7C/66/2011, ide o skutkovo a právne zložitejšiu vec, nakoľko predmetom sporu je náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške 20.000,00 Eur uplatnenej v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.\nVychádzajúc zo spisového materiálu a prehľadu jednotlivých úkonov mám za to, že\nvo veci samej bol dňa 18.04.2016 vydaný rozsudok č. k. 7C/66/2011-135, ktorým súd žalobu\nžalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Voči tomuto rozsudku\npodal žalobca odvolanie. (...)\nČo sa týka otázky celkového predĺženia súdneho konania na tunajšom súde mám za\nto, že k predĺženiu prispeli aj samotné strany sporu a to v súvislosti s posúdením návrhu na\nzastavenie konania z dôvodu litispendencie a ním súvisiace úkony (pripojenie dotknutých\nspisov, odvolanie žalovaného), odročením pojednávania na strane žalobcu z dôvodu jeho\nospravedlnenia (dňa 08.01.2016, 17.04.2016) a podaním odvolania žalobcom dňa\n06.07.2016.\n5\n\nVzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažnosť sťažovateľa je neopodstatnená,\nnakoľko vec bola dňa 18.04.2016 rozhodnutá rozsudkom č. k. 7C/66/2011-135 a následne\npredložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní žalobcu a preto toho\nčasu nie je dôvod na odstraňovanie nečinnosti súdu, keďže mám za to, že ochrana\nzákladnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa poskytuje v konaní\npred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného\npráva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo.\n(...) Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky a v prípade záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov porušené bolo, žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného\nzadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške\ns poukazom na celkovú hodnotu sporu.\n(...) Záverom Vám oznamujem, že Okresný súd Bratislava I podľa ustanovenia § 30\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“\n3.2 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné skutočnosti:\n«(...) Nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 7C/66/2011 som zistila, že od začatia\nkonania, t.j. odo dňa 04.05.2011, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu, boli vo veci\nuskutočnené nasledujúce procesné úkony súdu a účastníkov konania:\n1. Dňa 4.5.2011 bol súdu doručený návrh na začatie konania.\n2. Dňa 2.6.2011 vyhotovil vyšší súdny úradník úradný záznam, že na pokyn\nzákonného sudcu v období od 16.5.2011 do 2.6.2011 nahliadol celkovo do 13 súdnych\nspisov tunajšieho súdu za účelom skúmania prekážky litispendencie, pričom litispendencia\nnebola zistená.\n3. Dňa 2.6.2011 vyzval súd uznesením č.k. 7C/66/2011-33 odporcu na vyjadrenie sa\nk žalobnému návrhu. Uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 10.6.2011.\n4. Dňa 22.6.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu,\nv ktorom odporca vzniesol námietku litispendencie.\n\n6\n\n5. Na základe pokynu sudcu zo dňa 30.6.2011 bolo vyjadrenie odporcu zaslané\nnavrhovateľovi na vedomie. Navrhovateľ zásielku prebral dňa 8.8.2011. Zároveň dal sudca\npísomný pokyn na zapožičanie 2 súdnych spisov za účelom skúmania prekážky\nlitispendencie, ktorú namietal odporca.\n6. Dňa 13.7.2011 boli vyhotovené žiadosti o zapožičanie žiadaných spisov.\n7. Dňa 28.7.2011 vyhotovil sudca úradný záznam o skutočnostiach zistených zo spisu\nsp.zn. 22C/8/2007. Zároveň dal pokyn kancelárii o vyhotovenie fotokópií zo zapožičaného\nspisu sp.zn. 22C/8/2007 a o zapožičanie spisu sp.zn. 26C/312/2009, ktorý bol v tom čase\npripojený k spisu sp.zn. 32Cb/98/2006.\n8. Dňa 8.8.2011 bolo súdu prostredníctvom elektronickej pošty doručené vyjadrenie\nnavrhovateľa k vyjadreniu odporcu.\n9. Dňa 22.8.2011 bola vyhotovená žiadosť o zapožičanie spisu sp.zn. 32Cb/98/2006.\n10. Dňa 23.8.2011 bolo súdnym oddelením 32Cb oznámené, že vyžiadaný spis sa\nnachádza na Krajskom súde v Bratislave.\n11. Dňa 23.9.2011 dal sudca pokyn o požiadanie Krajského súdu v Bratislave\no nahliadnutie do spisu sp.zn. 32Cb/98/2006 a zároveň o doručenie vyjadrenia\nnavrhovateľa na vedomie odporcovi.\n12. Dňa 19.10.2011 a opätovne dňa 9.11.2011 bola prostredníctvom elektronickej\npošty zaslaná žiadosť o nahliadnutie do spisu na Krajskom súde v Bratislave.\n13. Dňa 24.11.2011 bolo z Krajského súdu v Bratislave oznámené, že zákonný sudca\nmôže do spisu nahliadnuť v kancelárii č.d. 178.\n14. Dňa 30.11.2011 vyhotovil sudca úradný záznam o skutočnostiach zistených\nzo spisu sp.zn. 26C/312/2009 s tým, že sa nejedná o litispendenciu.\n15. Dňa 1.12.2011 stanovil sudca termín pojednávania na 12.4.2012 a zároveň dal\npokyn asistentke, aby volala účastníkov konania.\n16. Dňa 12.4.2012 bolo otvorené pojednávanie. Súd návrh odporcu na zastavenie\nkonania z dôvodu prekážky litispendencie zamietol. Súd pojednávanie odročil na neurčito\ns tým, že nový termín pojednávania bude stanovený po vyhotovení uznesenia o zamietnutí\nnávrhu na zastavenie konania.\n\n7\n\n17. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie konania z dôvodu prekážky\nlitispendencie zo dňa 12.4.2012, č.k. 7C/66/2011-64 podal odporca dňa 31.5.2012\nodvolanie.\n18. Dňa 6.6.2012 dal sudca pokyn, aby odvolanie odporcu bolo doručené\nnavrhovateľovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Predmetné odvolanie bolo\nnavrhovateľovi doručené dňa 26.6.2012.\n19. Dňa 4.7.2012 doručil navrhovateľ súdu prostredníctvom elektronickej pošty\nvyjadrenie k odvolaniu odporcu.\n20. Následne súd dňa 8.10.2012 predložil spis s opravným prostriedkom\nodvolaciemu súdu.\n21. Krajský súd v Bratislave o podanom odvolaní rozhodol uznesením zo dňa\n31.10.2012, č.k. 2Co/318/2012-78, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 4.12.2012.\n22. Následne na základe pokynu sudcu zo dňa 12.12.2012 bolo rozhodnutie\nodvolacieho súdu doručované účastníkom konania. Odporca písomnosť prevzal dňa\n17.12.2012, navrhovateľ dňa 2.1.2013.\n23. Dňa 4.1.2013 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, v ktorom žiadal\no vykonanie opravy chyby v písaní v uznesení tunajšieho súdu ako i odvolacieho súdu.\n24. Dňa 30.1.2013 vyhotovil sudca pokyn na vydanie uznesenia podľa § 164 O.s.p.\n25. Vyšší súdny úradník dňa 12.2013 vyhotovil opravné uznesenie č.k. 7C/66/201184. Prípisom zo dňa 10.4.2013 bol spis predložený odvolaciemu súdu za účelom vydania\nopravného uznesenia.\n26. Krajský súd v Bratislave vydal opravné uznesenie č.k. 2Co/318/2012-86 dňa\n30.4.2013. Predmetné uznesenie bolo následne na základe pokynu sudcu zo dňa 29.5.2013\ndoručované účastníkom konania a právoplatnosť nadobudlo dňa 25.6.2013.\n27. Dodatkom k rozvrhu práce na rok 2013 č. 17 zo dňa 30.10.2013 bolo súdne\noddelenie „7C“ pridelené novému zákonnému sudcovi Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej.\n28. Dňa 17.2.2015 vyhotovil sudca upozornenie na neprimeraný počet pridelených\nvecí podľa § 30 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z.z.\n29. Dňa 14.8.2015 stanovil sudca termín pojednávania na 14.1.2016. Zároveň\nvyhotovil písomný pokyn, aby boli účastníci konania vyzvaní na predloženie návrhov na\nvykonanie dokazovania.\n\n8\n\n30. Dňa 16.11.2015 bola písomne vyhotovená vyššie uvedená výzva.\n31. Písomným podaním zo dňa 08.1.2016 žalobca - sťažovateľ žiadal o odročenie\npojednávania pre kolíziu s iným pojednávaním.\n32. mailom dňa 13.1.2016 súd žiadosti žalobcu/sťažovateľa vyhovel\n33. pojednávanie vytýčené na 14.1.2016 bolo odročené na 18.04.2016 na základe\nžiadosti žalobcu\n34. úpravou zo dňa 27.1.2016 dal sudca pokyn na doručenie predvolania na\npojednávanie na 18.04.2016 - predvolanie bolo doručené žalobcovi 29.02.2016\n35. mailom zo dňa 17.04.2016 žalobca žiadal opätovne o odročenie pojednávania\nz dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu\n36. Dňa 18.04.2016 sa konalo pojednávanie s prejednaním veci v neprítomnosti\nžalobcu na ktorom súd vyhlásil rozsudok\n37. Dňa 18.5.2016 bol vyhlásený rozsudok odoslaný sporovým stranám\n38. Dňa 06.07.2016 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu voči rozsudku\n39. Dňa 11.8.2016 dal sudca pokyn na vykonanie úkonov spojených s predložením\nveci odvolaciemu súdu\n40. Dňa 21.11.2016 bola vec predložená odvolaciemu súdu\n41. Som toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa nie je opodstatnená.\nV súčasnosti je vec na tunajšom súde rozhodnutá a už bola predložená odvolaciemu\nsúdu, preto podľa môjho názoru nie je dôvodné odstraňovať nečinnosť tunajšieho súdu.\nVec mi bola pridelená Dodatkom č. 17/2013 dňa 6.11.2013 spolu s ďalšími cca 500\nvecami.\nCelkovú dĺžku konania ovplyvnila aj doba počas ktorej súd rozhodoval o procesnom\nnávrhu žalovaného na zastavenie konania z dôvodu litispendencie, vrátane pripojenia\nviacerých spisov a následného odvolania voči rozhodnutiu, žiadosti žalobcu a odročenie\npojednávania a následné odročenie pojednávania a v neposlednom rade odvolanie žalobcu\nvoči rozsudku. Teda k predĺženiu konania prispeli značnou mierou aj sporové strany.»\n3.3 Sťažovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne na\nuvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne nereagoval,\nústavnému súdu iba oznámil, že:\n\n9\n\n„(...) dávam Vám týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho\npojednávania danej veci.“\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je\nuvedená v bode I 3.2 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa\nspornými nestali, pretože ani sťažovateľ vo svojej replike nemal námietky proti takto\nopísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu\nsúvisiaceho spisu, preto z nich pri posudzovaní napadnutého konania vychádzal, avšak\nopomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n\n10\n\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní o zaplatenie sumy 20 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2011\ndochádzalo\n\nk porušovaniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\n(ako\n\nnavrhovateľa)\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov (...).\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚstavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný\nsúd postupoval aj v danom prípade.\n\n11\n\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto\nobčianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.\nNapokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani\npredsedníčka okresného súdu a rovnako tak neučinila ani zákonná sudkyňa v napadnutom\nkonaní.\n2.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd okrem toho, že sťažovateľ opakovane požiadal\no odročenie nariadeného pojednávania, nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala\nbyť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov\ndošlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ vo veci podal\nodvolanie, ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností\ndaných účastníkom konania procesnými predpismi (napr. v aktuálnom čase podľa\nObčianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom\nsúdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať\nako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek\nzákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný v období od 25. júna 2013\ndo 14. augusta 2015 (viac ako 2 roky).\nUvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac\nako dvoch rokov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať\nk odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci\npočas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom\nčlánku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným\nprieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a v zásade ani správania účastníkov,\nale v dôsledku postupu súdu. Na „objektívne okolnosti“, teda na množstvo „vybavovaných“\nvecí, na ktoré v danej veci poukázala zákonná sudkyňa, nebolo možné prihliadať. Ústavný\nsúd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit.\npredchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu\na nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len\n12\n\ndočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali\nvčas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda\nvykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na\nvyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či\nkonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity\npríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane\nzdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené\nčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto\npri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované\nako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).\nNa námietku okresného súdu, že sťažnosť je neopodstatnená, pretože 18. apríla 2016\nbol vo veci vyhlásený rozsudok, ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť na ústavný súd\npodal sťažovateľ 5. januára 2016, teda v čase, keď napadnuté konanie meritórne skončené\nnebolo, preto nebolo možné prihliadnuť ani na túto námietku okresného súdu.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na\nprerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy\na v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n4. Pretože vo veci bol 18. apríla 2016 vyhlásený rozsudok, ústavný súd nevyhovel\nnávrhu sťažovateľa podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a o tomto návrhu\nsťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 5 500 €, „teda\n1.000,- EURO a viac za každý rok stavu právnej neistoty sťažovateľa o výsledok\n\n13\n\nkompenzačného konania o odškodnení obete porušenia práva zo strany Slovenskej\nrepubliky“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie\nje dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Uznal preto za odôvodnené priznať mu aj\nfinančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré\npodľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv\nsťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na\nto, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie\nprípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na to, že okresný súd v posudzovanom\nkonaní 18. apríla 2016 vo veci meritórne rozhodol.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 2.\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za\ndva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti\nz 29. decembra 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po\n139,83 € a režijný paušál dvakrát po 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy\nprávneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 296,44 €.\n14\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "náhrada škody (ujma)", "prieťahy v konaní", "odškodnenie", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/66/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:36caa300-99ae-4c19-a1ce-325ac98cb501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2015 z 2. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.244.2015.2"}, {"guid": "ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/06 z 19. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-19", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c91a1f-df3e-4792-a057-a0cd3c12805f"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a0a1d12-6e84-444c-b1ca-fe905b5a5f78"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0a68a426-7535-4306-a964-0d60a1304c98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 355/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 355/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1"}]}