{"guid": "ussr:b5f440b8-3616-4c10-9c4b-077324409bec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.374.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 374/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 374/2017 z 15. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 374/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.374.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-06-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b5f440b8-3616-4c10-9c4b-077324409bec", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.374.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.374.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.374.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 374/2017-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Milanom Sedlákom, Kukučínova 19, Košice, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného\n\npráva\n\nvlastniť\n\nmajetok\n\npodľa\n\nčl.\n\n20\n\nods.\n\n1\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 15 C 153/2010 z 12. júla 2013 a rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 193/2013 z 15. januára 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. Milanom\nSedlákom, Kukučínova 19, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nrozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 153/2010\nz 12. júla 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 193/2013 z 15. januára 2015 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou\ndoručenou okresnému súdu 9. augusta 2010 domáhala, aby žalovanej (Slovenská republika,\nzastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) bola uložená povinnosť\nzaplatiť sumu 9 937,20 € s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania z titulu náhrady\nškody spôsobenej jej súdnym exekútorom\n\n(ďalej len „súdny\n\nexekútor“) pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným\npostupom. Sťažovateľka je univerzálnym právnym nástupcom obchodnej spoločnosti\n, proti ktorej sa na Okresnom súde Lučenec\npod sp. zn. 22 Er 392/2005 viedlo exekučné konanie na základe exekučného titulu\n(uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8 C 224/95 z 19. marca 1996) o vymoženie\nsumy 211 685 Sk s príslušenstvom v prospech oprávneného.\nUznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8 C 224/95 z 19. marca 1996 (exekučný\ntitul) bol medzi právnou predchodkyňou sťažovateľky a oprávneným schválený súdny\nzmier, podľa ktorého bola právna predchodkyňa sťažovateľky povinná zaplatiť\noprávnenému stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti – rentu, mesačne v sume\n\n2\n\n4 487 Sk od 1. apríla 1996 vždy do 20. dňa v mesiaci s povinnosťou každý kalendárny\nmesiac tento nárok upravovať podľa nárastu priemernej mzdy.\nSťažovateľke bolo 8. júna 2005 doručené upovedomenie o začatí exekúcie\npre vymoženie sumy 211 685 Sk s príslušenstvom (na podklade exekučného titulu) a 22.\njúna 2005 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu.\nProti upovedomeniu o začatí exekúcie podala sťažovateľka námietky, pričom „... ešte\nhodne predtým, ako bolo zo strany súdu rozhodnuté o námietkach voči exekúcii, došlo zo\nstrany súdneho exekútora k uskutočneniu exekúcie, a to na podklade exekučných\npríkazov...“.\nNámietky z 22. júna 2005 sťažovateľka (povinná) odôvodnila tým, že znalecký\nposudok, ktorý si nechal vyhotoviť oprávnený na účely špecifikácie sumy nedoplatkov na\nnáhrade za stratu na zárobku, ktorú mu bola sťažovateľka (povinná) ako bývalá\nzamestnávateľka zaviazaná vyplácať v exekučnom titule za obdobie od 1. apríla 1996\ndo 31. decembra 2003, je nesprávny.\nSťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, že «Exekučný súd až dňa 22. mája 2008...\nvydal rozhodnutie – Uznesenie č. k.: 22 Er 392/2005-48, ktorým rozhodol tak,\nže „Námietkam povinného proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom\npod sp. zn. EX 611/05/NO sa vyhovuje v časti o vymoženie sumy\n124.060,00 SK. Námietkam povinného vo zvyšnej časti sa nevyhovuje.“ Už týmto\nrozhodnutím exekučný súd podľa nášho názoru potvrdil, že námietky sťažovateľa... boli\ndôvodné aj nad rámec náhrady škody, ktorú doposiaľ súdy Slovenskej republiky priznali\nv zmysle žaloby sťažovateľovi a už táto skutočnosť zdôvodňuje samotné porušenie práv\nsťažovateľa v tejto sťažnosti.».\nOkresný súd Lučenec následne uznesením č. k. 22 Er 392/2005-71 z 27. júna 2008\n(ďalej len „uznesenie z 27. júna 2008“) námietkam sťažovateľky proti exekúcii\nvykonávanej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 611/05/NO nevyhovel.\n\n3\n\nOkresný súd žalobu sťažovateľky o náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci“) rozsudkom sp. zn. 15 C 153/2010 z 2. júna 2011\n(ďalej len „rozsudok z 2. júna 2011“) zamietol v celom rozsahu a nepriznal jej náhradu trov\nkonania. Uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 134/2011 z 5. júna 2012 bol rozsudok\nokresného súdu z 2. júna 2011 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. Okresný súd následne „vydal znovu dňa 12. júla 2013 rozhodnutie, ktorým návrh\nnavrhovateľa znova zamietol v celom rozsahu, aj keď tentokrát už priznal štátu dokonca...\naj náhradu trov konania...“. Následne krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil napadnutý\nrozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby o náhradu škody za trovy exekúcie\nv sume 2 021,70 € s úrokmi z omeškania z tejto sumy a vo výroku o trovách konania,\nv rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a v prevyšujúcej časti\ncitované rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne.\nSťažovateľka namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, pričom zdôrazňuje, že „aj zo znaleckého posudku vykonaného v exekučnom konaní\na nariadenom exekučným súdom... vyplýva, že vypočítanie renty zrejme nebolo až také\njednoznačné... a aj sama znalkyňa naznačila, že názory na valorizáciu sú nejednoznačné\na dokonca je tu nejaký rozpor s hmotným právom! Na tieto skutočnosti poukázal sťažovateľ\nv konaní už viackrát a k samotnej možnej nevykonateľnosti exekučného titulu má sťažovateľ\nza to, že je nejasný, nezrozumiteľný a neurčitý a nevedno ako, čo a podľa čoho sa má\nvalorizovať. Vyššie uvádzané skutočnosti mohli a mali byť šetrené priamo exekučným\nsúdom, a mohli byť pokojne preukazované v exekučnom konaní, no žiaľ postupom\nexekútora, ale aj exekučného súdu, táto možnosť však bola sťažovateľovi definitívne\nzmarená, pričom sťažovateľ už následne nemal inú možnosť, ako ich namietať, ako v konaní\no náhradu škody voči Slovenskej republike.“.\nSťažovateľka v konkrétnostiach namieta záver krajského súdu, podľa ktorého\nnemožno hovoriť o škode, ak sa síce pri porušení procesných pravidiel, ale predsa len\nvymohlo to, čo povinná mala plniť dobrovoľne. V tejto súvislosti argumentuje, že o opaku\nsvedčí nielen záver znaleckého posudku\n\n4\n\n, ale najmä rozhodnutie\n\n„exekučného súdu sp. zn. 22 Er 392/2005 zo dňa 22. mája 2008, ktorým súd čiastočne\nvyhovel námietkam čo do sumy vo výške 124.060 SKK“.\nPodľa sťažovateľky sa krajský súd opomenul vysporiadať s tým, že boli predložené\n„nejaké... dôkazy, že tieto sa nejakým spôsobom vyhodnocovali... že niektoré z nich... majú\nvyššiu váhu a práve preto rozhodol tak, ako rozhodol... preto táto časť jeho rozhodnutia\nnemá žiadnu preskúmateľnosť a nie je opretá o žiadnu logiku či dôkazy“.\nSťažovateľka zastáva názor, že „v exekučnom konaní pochybili (či už nesprávnym\núradným postupom, alebo aj nezákonným rozhodovaním) jednak súdny exekútor, ktorý\nnevyčkal na rozhodnutie o námietkam, nevrátil neoprávnene zexekvované čiastky, ako aj\nexekučný súd, ktorý vydal sporné poverenie na vykonanie exekúcie, neprávne rozhodol\no námietkach a potom ešte aj negoval svoje rozhodnutie – to už de facto po skončení\nexekučného konania (pretože exekútor vrátil súdu poverenie a oznámil, že exekúcia bola\nukončená vymožením pohľadávky a jeho trov) a ďalej aj v tom, že nehospodárne\na nezmyselne vykonával riadne ďalšie úkony v exekučnom konaní (nariadil znalecké\ndokazovanie, za ktoré si sťažovateľ samozrejme musel aj zaplatiť – viď uznesenie súdu\nv exekučnom konaní, ktorými bolo nariadené znalecké dokazovanie, rozhodnuté\no preddavku na znalečné a znalečnom)“.\nSťažovateľka ďalej argumentuje, že nielen suma 2 021,70 € predstavujúca trovy\nexekúcie, ale aj suma 4 118,04 € predstavuje škodu, ktorá sťažovateľke vznikla a bola\nriadne preukázaná (uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22 Er 392/2005 z 22. mája\n2008). Ďalšou zložkou škody je podľa sťažovateľky suma 682,63 € „za znalecký posudok\n... nehovoriac o trovách exekučného konania 619,93 €, ktoré vznikli\nsťažovateľovi... V ďalšej (zvyšnej) časti má sťažovateľ z vyššie uvedených dôvodov... za to,\nže mu vznikla škoda aj v sume 2.494,90 € (resp. 1.874,97 €), pretože nebolo možné\nna podklade výrokovej časti exekučného titulu vyrátavať nárok tak, ako mal byť s ohľadom\nna hmotnoprávny nárok, nakoľko oprávnený poberal aj čiastočný invalidný dôchodok\na aj mzdu!“.\n\n5\n\nPodľa sťažovateľky sa okresný súd ani krajský súd „nezapodievali podstatnými\nskutočnosťami a dôkazmi pre konanie“, čím došlo k odňatiu možnosti sťažovateľky vo veci\nriadne konať, pričom došlo ak k zásahu do jej majetkovej sféry.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol tak, že vysloví porušenie jej základných práv podľa\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom\nokresného súdu, napadnutý rozsudok okresného súdu a napadnutý rozsudok krajského súdu\nzruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a zároveň prizná sťažovateľke\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj úhradu trov konania v sume\n363,79 €.\nSťažovateľka doplnila sťažnosť podaním z 10. februára 2017, ku ktorému pripojila\n„doposiaľ posledné vyjadrenie sťažovateľa..., kde je zhrnutý doterajší priebeh konania\na aj skoršie rozhodnutia súdov a niektoré dôkazy, ktoré nevedno prečo sa ani len\nnenachádzajú v exekučnom spise...“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n6\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka tvrdí, že napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým\nrozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako\naj jej práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a základného\npráva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\nII.1 K namietanému porušeniu práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového\nprotokolu napadnutým rozsudkom okresného súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n\n7\n\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu mohla sťažovateľka podať odvolanie\n(čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového\nprotokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu\nSťažovateľka namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu\njej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu. V tejto súvislosti namieta arbitrárnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a rovnako tak zásah do svojej majetkovej sféry.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená,\nak pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, patrí aj absencia ústavnoprávneho rozmeru namietaných pochybení, resp.\nnedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v\nkontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.\nNapadnutým rozsudkom krajský súd vo výroku I zrušil napadnutý rozsudok\nokresného súdu v časti o zamietnutí žaloby o náhradu škody za trovy exekúcie v sume\n2 021,70 € s úrokmi z omeškania z tejto sumy a vo výroku o trovách konania a v rozsahu\n\n8\n\nzrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Výrokom II napadnutého rozsudku\nkrajský súd v prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.\nPridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd poukazuje na to, že základné\nprávo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“,\nto znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či napadnuté konanie ako\ncelok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\nÚstavný súd už vo svojej judikatúre opakovane vyslovil, že predpokladom na záver\no porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je len také porušenie, ktoré nie je\nnapraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo\nv konaní vo veci samej, resp. ktorého nápravu nemožno dosiahnuť procesnými\nprostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v príslušnom procesnom kódexe (m. m. I. ÚS 148/03,\nIII. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). V nadväznosti na to ústavný súd pripomína, že v rámci\nkonania o sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle,\nže musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie vo veci samej právoplatne skončilo. V zmysle\nuvedeného v konaní, ktoré v čase predbežného prerokovania sťažnosti stále prebieha,\nnemožno uvažovať o splnení tejto požiadavky (IV. ÚS 361/2010).\nAk ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nz tejto zásady, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej\nbolo v konaní o sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá\nčasť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou\nna pripustenie takejto výnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie\nspôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa, ako aj\nto, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané štádium konania\na nemohla by už byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne by sa tento negatívny\n\n9\n\ndôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať\nv ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\nV nadväznosti na uvedené právne názory ústavný súd s prihliadnutím na petit,\nktorým sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojich práv podľa ústavy, dohovoru\na dodatkového\n\nprotokolu\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom\n\nkrajského\n\nsúdu,\n\nkonštatuje,\n\nže v okolnostiach daného prípadu sú splnené (len čiastočne) predpoklady na výnimku\nz už spomenutej zásady, podľa ktorej ústavný súd v rámci konania o sťažnosti zásadne\npreskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia,\nktorými sa právoplatne skončilo konanie.\nVýrokom I napadnutého rozsudku krajského súdu bola vec vrátená okresnému súdu\nna ďalšie konanie v časti zamietnutia žaloby o náhradu škody za trovy exekúcie a vo výroku\no trovách konania. Podľa názoru ústavného súdu za takéhoto aktuálneho procesného štádia\npred všeobecnými súdmi neprichádza vo vzťahu k výroku I napadnutého rozsudku\nkrajského súdu pri rešpektovaní čl. 127 ods. 1 ústavy do úvahy uplatnenie právomoci\nústavného súdu, keďže vec sťažovateľky bude ďalej prebiehať pred všeobecnými súdmi,\npričom sťažovateľka bude v ďalšom priebehu konania disponovať účinnými právnymi\nprostriedkami na prípadnú ochranu svojich práv. Za týchto okolností možno považovať túto\nčasť sťažnosti ako predčasne podanú, čo uplatnením zásady ratione temporis zakladá dôvod\nna jej odmietnutie z dôvodu neprípustnosti.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľky v časti smerujúcej proti výroku I napadnutého rozsudku krajského súdu\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nVýrokom II napadnutého rozsudku krajského súdu bol napadnutý rozsudok\nokresného súdu v prevyšujúcej časti potvrdený (v časti zamietnutia žaloby o náhradu škody\nprevyšujúcej sumu 2 021,70 €). V tejto časti namietaného porušenia práv garantovaných\nústavou, dohovorom a dodatkovým protokolom je napadnutý rozsudok krajského súdu\nspôsobilý byť predmetom prieskumu zo strany ústavného súdu.\n\n10\n\nÚstavný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu preskúmal z hľadiska\nmožného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, sústreďujúc sa pritom na posúdenie,\nči je napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku II ústavne akceptovateľným spôsobom\nodôvodnený, či ho nemožno považovať za arbitrárny a či nezasahuje ústavne\nneudržateľným spôsobom do majetkovej sféry sťažovateľky.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy si ústavný\nsúd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že vo vzťahu k všeobecným\nsúdom nie je riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti\nvo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy,\nktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana\nsa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka\nkonania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo\n\n11\n\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane\nuviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou, prípadne dohovorom\ngarantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu,\nale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy). Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou a dohovorom najmä v tom\nsmere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne\ns priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 74/05,\nI. ÚS 241/07).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy).\nDo obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho\nveci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\n\n12\n\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(I. ÚS 234/2014).\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\nSťažovateľka namieta porušenie svojich práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového\nprotokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu (výrok II), ktorý považuje za arbitrárny.\nPredmetom rozhodovania pred všeobecnými súdmi bola vo veci sťažovateľky žaloba\no náhradu škody podľa príslušných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci, ku ktorej došlo podľa názoru sťažovateľky nezákonným\nrozhodnutím a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora.\nZ relevantnej časti napadnutého rozsudku krajského súdu k výroku II vyplýva:\n„Je nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex\noffo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek\nv priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené,\nrozhodne o zastavení exekúcie... Exekučný titul sa skúma z materiálnej a formálnej stránky\nvykonateľnosti. Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného\ntitulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka\nvykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené\nformálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom... materiálna stránka\nvykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej\nindividualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok... Výrok rozsudku musí byť\n\n13\n\npresný, určitý a zrozumiteľný. Týmto požiadavkám zodpovedá i výrok exekučného titulu –\nuznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 8 C 224/95-36 zo dňa 19. 3. 1996. Predmetným\nuznesením, ktorým bol schválený zmier, bola odporcovi uložená povinnosť platiť\nnavrhovateľovi stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti – rentu, mesačne v sume\n4 487,- Sk od 1. 4. 1996 vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom je povinný každý kalendárny\nmesiac tento nárok upravovať podľa nárastu priemernej mzdy. Odvolací súd konštatuje,\nže výrok je určitý a je nepochybné, že výšku renty bolo možné nepochybne i následne určiť\na upravovať podľa nárastu priemernej mzdy. Pokiaľ ide o vymoženú pohľadávku odvolací\nsúd zdôrazňuje, že niet škody, ak sa síce pri porušení procesných pravidiel, ale predsa len\nvymohlo to, čo povinný mal plniť dobrovoľne. Názor navrhovateľa, že bez ďalšieho je\nrozhodujúci stav v čase vzniku škody, neobstojí. Aj za situácie, že súdny exekútor nevyčkal\nna právoplatné rozhodnutie o námietkach a vymohol pohľadávku v zmysle vykonateľného\nexekučného titulu, nie je dôvodné hovoriť o vzniku škody na strane povinného. Na plnenie\nz exekučného titulu bol zaviazaný a v tomto smere sa i pohľadávka oprávneného vymohla.\nNedodržanie procesného postupu nie je samo o sebe dôvodom na záver o spôsobenej\nškode.“\nSťažovateľka v konkrétnostiach namieta predovšetkým záver krajského súdu, podľa\nktorého nemožno hovoriť o škode, ak sa síce pri porušení procesných pravidiel, ale predsa\nlen vymohlo to, čo povinná mala plniť dobrovoľne. V tejto súvislosti argumentuje,\nže o opaku svedčí nielen záver znaleckého posudku\n\n, ale najmä rozhodnutie\n\n„exekučného súdu sp. zn. 22 Er 392/2005 zo dňa 22. mája 2008, ktorým súd čiastočne\nvyhovel námietkam, čo do sumy vo výške 124.060 SKK“.\nZmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či\norgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý\numožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým\nrozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné, prípadne\nnesprávnym úradným postupom.\n\n14\n\nZo žaloby sťažovateľky doručenej okresnému súdu 9. augusta 2010 (ďalej len\n„žaloba“) vyplýva, že svoj nárok na náhradu škody odôvodňovala výlučne nesprávnym\núradným postupom súdneho exekútora, ktorý v konaní vedenom Okresným súdom Lučenec\npod sp. zn. 22 Er 392/2005 porušil zákon, keď „vydal exekučné príkazy a uskutočnil\nexekúciu pred tým, ako súd rozhodol o námietkach. Konaním orgánu verejnej moci (súdnym\nexekútorom) bola navrhovateľovi spôsobená škoda, ktorú navrhovateľ si uplatňuje len\nvo výške 9.937,20 EUR. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody je\ndaná tým, že práve a jedine konaním súdneho exekútora, kedy vydal exekučné príkazy\npredtým, ako bolo rozhodnuté o námietkach a vykonal exekúciu, aj keď táto nebola ani\ndôvodná, vznikla navrhovateľovi škoda (pričom súd po vykonaní exekúcie námietkam\nnavrhovateľa aj vyhovel)“ (citované zo žaloby doručenej okresnému súdu 9. augusta 2010).\nZa nesprávny úradný postup teda sťažovateľka v žalobe označila výlučne postup\nsúdneho exekútora, ktorý, porušujúc zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, „uskutočnil exekúciu“ pred\nrozhodnutím všeobecného súdu o podaných námietkach proti exekúcii.\nSťažovateľka v tejto súvislosti ďalej namieta, že neobstojí argument krajského súdu,\npodľa ktorého súdny exekútor vymohol len to, na čo bola sťažovateľka ako povinná\nzaviazaná na základe exekučného titulu. V tejto súvislosti sťažovateľka predovšetkým\npoukazuje na rozhodnutie „exekučného súdu sp. zn. 22 Er 392/2005 zo dňa 22. mája 2008,\nktorým súd čiastočne vyhovel námietkam, čo do sumy vo výške 124.060 SKK“.\nZ argumentácie sťažovateľky možno teda vyvodiť, že vznik škody, ktorá jej mala\nvzniknúť postupom súdneho exekútora, ktorý vymohol pohľadávku oprávneného\nod sťažovateľky ako povinnej, odôvodňuje tým, že okresný súd uznesením sp. zn.\n22 Er 392/2005 z 22. mája 2008 (ďalej len „uznesenie z 22. mája 2008“) čiastočne vyhovel\nnámietkam sťažovateľky proti exekúcii, a to „čo do sumy 124 060 Sk“.\n\n15\n\nUznesením okresného súdu z 22. mája 2008 vydaným súdnym úradníkom okresný\nsúd námietkam sťažovateľky ako povinnej proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom\npod sp. zn. EX 611/05/NO vyhovel v časti o vymoženie sumy 124 060 Sk a vo zvyšnej časti\nnámietkam nevyhovel. Proti časti uznesenia z 22. mája 2008 (vydaného súdnym\núradníkom), ktorým okresný súd námietkam čiastočne vyhovel, bolo v súlade s § 50 ods. 4\nExekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu prípustné\nodvolanie. Dňa 11. júna 2008 podal proti uzneseniu z 22. mája 2008 odvolanie oprávnený\n(„odvolanie smeruje aj proti výroku rozhodnutia súdneho úradníka, ktorým bolo námietkam\nčiastočne vyhovené“; citované z uznesenia okresného súdu z 27. júna 2008).\nPodľa § 374 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (v znení platnom a účinnom\nv čase rozhodovania okresného súdu) je proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo\njustičného čakateľa vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré\nvydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého\nrozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,\npredloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.\nV preskúmavanej veci o odvolaní podanom proti rozhodnutiu vydanému súdnym\núradníkom vyhovel sudca okresného súdu uznesením z 27. júna 2008, ktorý „námietkam\npovinného proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom\npod sp. zn. EX 611/05/NO nevyhovel“. Keďže uznesením z 27. júna 2008 vydaným sudcom\nokresného súdu bolo odvolaniu oprávneného z 11. júna 2008, ktoré smerovalo proti\nvyhovujúcej časti uznesenia okresného súdu z 22. mája 2008, vyhovené, potom nemôže\nobstáť tvrdenie sťažovateľky, že práve uznesenie okresného súdu z 22. mája 2008\npreukazuje, že súdny exekútor vymohol viac, ako bola sťažovateľka ako povinná zaviazaná\nplniť voči oprávnenému. Za týchto okolností potom podľa názoru ústavného súdu absentuje\njedna zo základných podmienok (zložiek) na uplatnenie zodpovednosti žalovaného, a síce\nškoda, ktorá mala nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vzniknúť.\nPodľa názoru ústavného súdu právne hodnotenie veci sťažovateľky v časti týkajúcej\nsa žaloby o náhradu škody v sume prevyšujúcej 2 021,70 € obsiahnuté v napadnutom\nrozsudku krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle, je primerane odôvodnené\n\n16\n\na neobsahuje žiadne zjavne omyly v skutkových, resp. právnych otázkach. Nevyplýva\nz neho ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09) opakovane pripomína, že základné právo na súdnu\nochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu, ktorý potvrdil\nzávery okresného súdu v relevantnej časti svojho rozhodnutia, nestotožňuje, sama osebe\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nie je ďalšou inštanciou\nvšeobecného súdnictva oprávnenou zasahovať do výsledkov súdneho konania, pokiaľ sú\ntieto svojimi účinkami zlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu, resp.\npráva na spravodlivé súdne konanie. Z ústavnoprávneho hľadiska teda niet žiadneho dôvodu\npre spochybňovanie záverov napadnutého rozhodnutia krajského súdu v relevantnej časti,\na preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nSťažovateľka tiež namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu (výrok II)\ndošlo aj k porušeniu jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu. Vychádzajúc z odôvodnenia sťažnosti, ústavný súd konštatuje,\nže sťažovateľka namieta porušenie základného práva vyplývajúceho z čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu v priamej príčinnej súvislosti s porušením\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. ako dôsledok ich porušenia. Za týchto okolností,\nak ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom krajského súdu (výrokom II)\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nani k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak\nnemožno uvažovať ani o porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n\n17\n\nÚstavný súd na základe uvedeného aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi na ochranu ústavnosti uplatnenými sťažovateľkou.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nesprávny úradný postup", "orgán-verejnej moci", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "exekúcia-exekútor"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6"}, {"guid": "ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": []}