{"guid": "ussr:ba19f9f7-676c-4579-884c-9c965faa6fde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.370.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 370/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 370/2016 z 26. 10. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 370/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.370.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ba19f9f7-676c-4579-884c-9c965faa6fde", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.370.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.370.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.370.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 370/2016-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom\nJUDr. Svätoslavom Vaškom, Baštová 5/A, Bardejov, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nKošice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 19/2013, za účasti Okresného súdu Košice I,\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 21 P 19/2013 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n21 P 19/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nv sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý\nuhradiť trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Svätoslava Vaška, Baštová 5/A, Bardejov,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n21 P 19/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu\nna rozvod manželstva sťažovateľa a jeho manželky\n\n.\n\n(ďalej len „navrhovateľka“), a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej\n(ďalej len „maloletá“). Napadnuté konanie\nzačalo na základe návrhu navrhovateľky doručeného okresnému súdu 1. februára 2013.\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje na priebeh napadnutého konania, pričom uvádza:\n«... Na Okresný súd Košice I /ďalej len „porušovateľ“/ bol dňa 1. 2. 2013 doručený\nzo strany navrhovateľky/matky..., návrh na začatie konania o rozvod manželstva a úpravu\nrodičovských práv a povinností.\n... Dňa 2. 10. 2013 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom boli prítomní\nnavrhovateľka a odporca... spolu so svojimi právnymi zástupcami a kolízna opatrovníčka.\nPojednávanie bolo odročené na deň 3. 12. 2013.\n\n2\n\n... Dňa 16. 10. 2013 bola zo strany sťažovateľa podaná námietka zaujatosti podľa\n§ 15a ods. 1 OSP voči sudkyni, ktorej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie\nz dôvodov uvedených v písomnom podaní pri jej uplatnení.\n... Dňa 26. 11. 2013 bola zo strany právneho zástupcu sťažovateľa podaná žiadosť\no zrušenie a odročenie pojednávania vytýčeného na deň 3. 12. 2013 z dôvodov\nnerozhodnutia o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom a tiež z dôvodu kolízie\nv pojednávaniach.\n... Na odročujúcom pojednávaní dňa 3. 12. 2013, na ktorom bola prítomná iba\nkolízna opatrovníčka, bolo vyhlásené uznesenie o odročení pojednávania na deň 7. 1. 2014.\n... Pojednávanie odročené na deň 7. 1. 2014 bolo zrušené z dôvodu na strane\nporušovateľa a odročené na deň 11. 2. 2014.\n... Pojednávanie odročené na deň 11. 2. 2014 bolo zrušené z dôvodu na strane\nporušovateľa a odročené na deň 5. 3. 2014. Aj napriek e-mailovému doručovaniu tohto\noznámenia o zrušení pojednávania, e-mail nebol doručený právnemu zástupcovi\nsťažovateľa ani do ranných hodín druhého dňa (11. 2. 2014), a keďže právny zástupca\nnemal vedomosť o zrušení pojednávania, spolu s klientom/sťažovateľom boli prítomní v ten\ndeň na pojednávaní.\n... Dňa 5. 3. 2014 sa uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom boli prítomní\nnavrhovateľka a sťažovateľ spolu so svojimi právnymi zástupcami a kolízna opatrovníčka.\nPojednávanie bolo odročené na deň 29. 4. 2014.\n... Na odročujúcom pojednávaní dňa 29. 4. 2014, na ktorom bol prítomný sťažovateľ,\njeho právny zástupca a taktiež kolízna opatrovníčka (navrhovateľka spolu s právnou\nzástupkyňou prítomné neboli, ospravedlnili sa), bolo vyhlásené uznesenie o odročení\npojednávania na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.\n... Od toho času (29. 4. 2014) porušovateľ vo veci samej nekonal ani nevykonal\nznalecké dokazovanie. Listom zo dňa 6. 7. 2015 právny zástupca sťažovateľa žiadal\nsťažovateľa o vytýčenie pojednávania. Aj napriek písomnej žiadosti, porušovateľ nevytýčil\npojednávanie ani nevykonal nijaký procesný úkon vo veci samej ani nevykonal znalecké\ndokazovanie, ktoré vyhlásil uznesením na pojednávaní dňa 29. 4. 2014. Porušovateľ tak\nneučinil ani do 30. 11. 2015, kedy sťažovateľ podal sťažnosť z dôvodu prieťahov v konaní.\n\n3\n\n... Pojednávanie porušovateľ vytýčil až dňa 8. 12. 2015 (doručené právnemu\nzástupcovi 11. 12. 2015), teda až po doručení sťažnosti predsedovi okresného\nsúdu/porušovateľa, na deň 12. 1. 2016.\n... Po vytýčení súdneho pojednávania na deň 12. 1. 2016 sa dalo zo stavu súdneho\nkonania a obsahu spisu vopred predpokladať, že aj napriek tomuto vytýčeniu súdneho\npojednávania dôjde k ďalším (pokračujúcim) prieťahom v konaní, keďže nebolo vykonané\nznalecké dokazovanie, ktoré nariadil porušovateľ na odročujúcom pojednávaní dňa\n29. 4. 2014.\n... V konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností pod sp. zn.\n21 P/19/2013 doposiaľ nebolo rozhodnuté. Súdne konanie vo veci samej začalo podaním\nnávrhu zo strany matky dňa 1. 2. 2013. Uplynuli tri roky a doposiaľ nebolo rozhodnuté, boli\nvykonané iba výsluchy matky, sťažovateľa a kolíznej opatrovníčky, pričom je treba\npoznamenať, že môj klient/sťažovateľ už viac ako tri roky a tri mesiace nevidel svoju dcéru\n.»\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje aj na konanie o vypratanie bytu, v ktorom okresný\nsúd uznesením sp. zn. 25 C 228/2012 z 11. decembra 2012 nariadil predbežné opatrenie,\nktorým uložil sťažovateľovi, aby dočasne nevstupoval do špecifikovaného bytu v\n, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.\nNa základe tohto predbežného opatrenia „musel nútene vypratať byt dňa 12. 12. 2012“.\nNásledne sťažovateľ poukazuje na to, že na okresnom súde je vedené konanie\no úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 22 P 193/2012 z 12. decembra 2012 nariadil predbežné\nopatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky\nv napadnutom konaní, pozn.) a sťažovateľovi nariadil, aby sa zdržal styku s maloletou\ndo právoplatného skončenia konania vo veci samej.\n\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n\n4\n\n«V čase vydávania predbežných opatrení zo strany porušovateľa a podávania\nrôznych návrhov zo strany matky na súd, mala\n\nštyri roky, dnes má sedem\n\nrokov a deväť mesiacov. Poukazujem na to, že v danom prípade otec nevidel a nestretol sa\ns dcérou už vyše troch rokov (3 roky a 3 mesiace), pričom je potrebné v danej chvíli/čase\nurobiť tzv. „reštart“ vzťahov medzi dcérou a otcom, t. z. obnoviť vzťahy, ktoré boli medzi\notcom a dcérou pretrhnuté/prerušené viac ako 3 roky.\n... Sťažovateľ sa cíti byť ukrivdený postupom porušovateľa v konaní pod sp. zn.\n21 P/19/2013 spôsobovaním prieťahov, jednak svojimi procesnými rozhodnutiami\na nedodržiavaním lehôt.\n... Považujem takýto postup porušovateľa vo vzťahu k osobe sťažovateľa a právnej\nveci za nezákonný v rozpore s článkom 6 (právo na spravodlivé súdne konanie) Dohovoru...\nViac jako tri roky, nie vlastnou vinou, môj klient/otec nevidel svoju dcéru. O ten čas bol\notec ukrátený pri sledovaní vývinu/vývoja vlastnej dcéry. Ten čas mu už nikto nevráti a\nspôsobil taký rozvrat vzťahov, že by bolo spravodlivé pre otca, aby orgány verejnej moci\nsvojimi rozhodnutiami a postupmi naplnili obsah ustanovení článku 41 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, minimálne tým, že budú konať riadne, spravodlivo, včas, bez zbytočných\nprieťahov a v súlade s doterajšou judikatúrou správne, sústredene a efektívne.\n... Porušovateľ priznal, že v období od 29. 4. 214 do 8. 12. 2015 vo veci nijako\nnekonal. Teda počas tohto obdobia bol nečinný, nesústredený, neefektívny. Ani skutočnosť,\nže porušovateľ dňa 8. 12. 2015 vytýčil súdne pojednávanie na deň 16. 1. 2016, neznamená,\nže týmto úkonom došlo k ukončeniu či pretrhnutiu doby, kedy dochádzalo k zbytočnému\nprieťahu. Práve naopak, porušovateľ mohol a mal vopred predvídať zo stavu súdneho\nkonania a obsahu spisu a vykonať znalecké dokazovanie, ktoré nariadil na odročujúcom\npojednávaní dňa 29. 4. 2014. Súdne pojednávanie 16. 1. 2016 neprinieslo nič nové, práve\nnaopak, vyvstala tam potreba (nutnosť) vykonať znalecké dokazovanie spôsobom\ntypickým/charakteristickým pre tento druh konania v súlade s vyhláseným uznesením\nna odročujúcom pojednávaní dňa 29. 4. 2014.»\n\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n\n5\n\n„... Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Košice I\nv konaní vedenom pod sp. zn. 21 P/19/2013 porušené bolo.\n... Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P/19/2013 sa prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n... Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,00 €..., ktoré\nje Okresný súd Košice I povinný vyplatiť sťažovateľovi.\n... Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške\n363,79 € na účet právneho zástupcu.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje\nv nadväznosti na skutočnosti uvedené v sťažnosti z dôvodu, že „len konštatovanie\nporušenia základného práva... podľa čl. 48 ods. 2 ústavy by bolo nedostatočným\nzadosťučinením“.\nV podaní doručenom ústavnému súdu 22. apríla 2016 sťažovateľ dopĺňa svoju\nargumentáciu a uvádza:\n„Poukazujem na nevysvetliteľnú pohnútku porušovateľa, ktorý vo veci samej dňa\n6. 4. 2016 vytýčil súdne pojednávanie na deň 3. 5. 2016 o 11,00 hod.\nS poukazom na bod 9. Poukazujem tiež na to, že porušovateľ na odročujúcom\npojednávaní dňa 29. 4. 2014 vyhlásil uznesenie o odročení pojednávania na neurčito\nza účelom znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie porušovateľ nevykonal\na po 627 dňoch (obdobie od 29. 4. 2014 do 16. 1. 2016, kedy porušovateľ nekonal)\nuskutočnil súdne pojednávanie dňa 16. 1. 2016, ktoré opätovne nič nové neprinieslo, bolo\nneúčelné, a na ktorom opätovne vyhlásil uznesenie o odročení pojednávania na neurčito\nza účelom znaleckého dokazovania (bod 16.).\nPodľa vedomosti sťažovateľa, nariadené znalecké dokazovanie nebolo vykonané,\nsťažovateľ nebol prizvaný/predvolaný na vyšetrenie k znalkyni ani neobdržal znalecký\nposudok vo veci samej. Pritom porušovateľ uznesením zo dňa 28. 1. 2016 poveril súdnu\nznalkyňu\n\n6\n\nvypracovaním znaleckého posudku, pričom nariadil\n\núčastníkom konania dostaviť sa na predvolanie k znalkyni, podrobiť sa psychologickému\nvyšetreniu a poskytnúť jej potrebnú súčinnosť za účelom vypracovania znaleckého posudku.\nKeďže znalkyňa nepredvolala sťažovateľa na nijaké vyšetrenie ani sťažovateľovi nebol\ndoručený znalecký posudok, je dôvodné predpokladať, že znalecké dokazovanie vykonané\nnebolo.\nAj napriek tomu, že už dvakrát porušovateľ nariadil znalecké dokazovanie\nustanoveným znalcom (v dňoch 29. 4. 2014 a 16. 1. 2016), toto ani raz vykonané nebolo.\nPorušovateľ, ale vytýčil súdne pojednávanie na deň 3. 5. 2016. Dôvody vytýčenia súdneho\npojednávania nie sú známe ani nie je známe, čo viedlo porušovateľa k vytýčeniu súdneho\npojednávania. Sťažovateľ opätovne poukazuje na nesústredené, neefektívne, nelogické,\nnehospodárne konanie porušovateľa, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy vo veci samej.“\nPo predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť\nsťažovateľa uznesením sp. zn. II. ÚS 370/2016 z 26. apríla 2016.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci\nkonalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedu okresného súdu, aby\nsa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému\nsúdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,\nže netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. 1 SprV 331/2016\nz 31. augusta 2016, v ktorom poukázal na priebeh napadnutého konania a následne uviedol:\n\n7\n\n„Po skutkovej stránke sa predmetné konanie vzhľadom na množstvo predložených\nlistinných dôkazov a potrebu nariadenia znaleckého dokazovania javí nepochybne\nzložitejšie. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako\nsa nevymykajúcu z bežnej rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov.\nK dĺžke konania prispeli aj samotní účastníci konania. Na žiadosť navrhovateľky\na tiež aj na žiadosť odporcu boli dve pojednávania odročené bez prejednania veci.\nPostup súdu v období od 29. 4. 2014 do 8. 12. 2015, kedy súd nevykonával žiadne\ndokazovanie ani iný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, možno považovať\nza zbytočný prieťah v konaní. Taktiež dve pojednávania boli odročené bez prejednania veci\nz dôvodov na strane zákonnej sudkyne.\nPovaha predmetu konania, teda rozvod, úprava práv a povinností rodičov\nk maloletému dieťaťu si vyžaduje osobitnú starostlivosť o naplnenie účelu konania a preto\ntrvanie napadnutého konania viac ako tri a pol roka je už samo osebe neprimerané. Preto\nsťažnosť\n\nsa javí ako opodstatnená.“\n\nSťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo 4. októbra 2016 podal\nstanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, pričom v prvom rade uvádza, že\npredseda okresného súdu sám vo svojom vyjadrení pripustil, že v napadnutom konaní\nvznikli zbytočné prieťahy. Následne uvádza:\n«... pojednávanie vytýčené na deň 3. 5. 2016 bolo zrušené z dôvodu znaleckého\ndokazovania, ktoré ešte predtým nariadil porušovateľ. Súčasný stav je taký, že pribratá\nsúdna znalkyňa vyhotovila znalecký posudok, ten bol doručený stranám a čaká sa\nna vytýčenie súdneho pojednávania. Pojednávanie doposiaľ vytýčené nebolo, avšak\nvzhľadom na správanie sa navrhovateľky a jej právnej zástupkyne v tomto konaní a v iných\nkonaniach (občianskych na OS KE I pod sp. zn. 22 P/193/2012 a v dvoch právoplatne\nskončených\n\ntrestných\n\nkonaniach,\n\nktoré\n\nskončili\n\nzastavením\n\ntrestného\n\nstíhania)\n\na s prihliadnutím na závery znaleckého posudku v tomto konaní, je otázne a vysoko\nnepravdepodobné skoré skončenie veci samej.\n... Od podania návrhu navrhovateľky/matky dňa 1. 2. 2013 uplynuli tri roky a osem\nmesiacov, vo veci samej sa nerozhodlo, pričom stále platí nariadené predbežné opatrenie\nzo dňa 12. 12. 2012 o zdržaní sa styku sťažovateľa/otca s dcérou. Uplynuli presne tri roky\n\n8\n\na osem mesiacov a o rozvode ani o úprave práv a povinností doposiaľ nebolo rozhodnuté.\nPresne tri roky a 10 mesiacov sťažovateľ/otec nevidel svoju dcéru, ktorá v čase, kedy musel\nnútene rodinu a byt opustiť, mala štyri roky a v súčasnosti má osem rokov. Sťažovateľ\nočakáva konečné rozhodnutie, najmä, aby došlo k úprave vzťahov medzi otcom a dcérou,\navšak čas rozhodnutia je v nedohľadne. Práve porušovateľ je na rade, aby svojim\nrozhodnutím „prispel“ k tzv. „reštartu“ vzťahov medzi dcérou a otcom, t. z. k obnoveniu\nvzťahov, ktoré boli medzi otcom a dcérou pretrhnuté/prerušené 3 roky a 10 mesiacov,\npretože čím skôr sa začne tento reštart vzťahov, tým skôr dôjde aj k obnoveniu pretrhnutých\nvzťahov. Sťažovateľ neprejudikuje rozhodnutie súdu, avšak na základe vykonaného\ndokazovania vo veci samej a spracovaného znaleckého posudku a jeho záverov a taktiež\nzáverov z vedených trestných konaní na základe oznámení matky a tam vykonaných\nznaleckých posudkov súdnymi znalcami, sťažovateľ verí, že rozhodnutím súdu sa konečne\nobnoví vzťah otca a dcéry.»\nII.\nÚstavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebeh\nnapadnutého konania:\nDňa 1. februára 2013 navrhovateľka podala okresnému súdu návrh na rozvod\nmanželstva so sťažovateľom a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči\nmaloletej na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila aj takými skutočnosťami, na základe\nktorých sa domnievala, že zo strany sťažovateľa mohlo dochádzať k sexuálnemu\nzneužívaniu maloletej. V návrhu tiež uviedla:\n„Z uvedených dôvodov som podala dňa 7. 12. 2012 trestné oznámenie pre\npodozrenie z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa ustanovenia § 201 ods. 1, ods. 2\npísm. b) Trestného zákona. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie, o čom bola upovedomená\nmoja právna zástupkyňa upovedomením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odboru\nkriminálnej polície... ČVS: ORP-2868/1-OVK-KE-2012 zo dňa 22. 1. 2013.“\n\n9\n\nNavrhovateľka k návrhu priložila aj uznesenie okresného súdu č. k. 22 P 193/201216 z 12. decembra 2012, ktorým bola maloletá dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti\ns tým, že sťažovateľovi okresný súd nariadil dočasne sa zdržať styku s maloletou.\nV odôvodnení tohto uznesenia okresný súd okrem iného uviedol:\n„V danom prípade súd dospel k záveru, že styk otca s maloletým dieťaťom môže mať\nnegatívny dopad na psychiku a harmonický vývoj osobnosti dieťaťa. Súd k tomuto dospel\nna základe faktov poskytnutých matkou a dôvodných podozrení, že maloleté dieťa by mohlo\nbyť v prípade styku s otcom vystavené opakovanému sexuálnemu zneužívaniu.“\nDňa 21. februára 2013 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho\npoplatku. Dňa 8. marca 2013 navrhovateľka oznámila okresnému súdu, že zaplatila súdny\npoplatok.\nDňa 11. apríla 2013 okresný súd doručoval návrh sťažovateľovi na vyjadrenie,\nvyžiadal si súdny spis sp. zn. 22 P 193/2012, žiadal o prešetrenie pomerov účastníkov\nkonania Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach (ďalej len „kolízny opatrovník“),\nzisťoval výšku príjmu navrhovateľky a sťažovateľa, uznesením ustanovil maloletej\nkolízneho opatrovníka a poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach.\nV dňoch 26. a 30. apríla 2013 zamestnávatelia navrhovateľky a sťažovateľa doručili\ndoklady o výške ich príjmov. Dňa 14. mája 2013 doručil okresnému súdu správu aj kolízny\nopatrovník. Dňa 15. mája 2013 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka pre\nsťažovateľa.\nDňa 28. augusta 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. október 2013.\nNa pojednávaní 2. októbra 2013 boli prítomní účastníci konania a ich právni zástupcovia\ns tým, že okresný súd vypočul navrhovateľku a pojednávanie odročil na 3. december 2013.\nOkresný súd žiadal 17. októbra 2013 o pripojenie vyšetrovacieho spisu vo veci\ntrestného konania vedeného voči sťažovateľovi.\n\n10\n\nDňa 21. októbra 2013 sťažovateľ doručil okresnému súdu námietku zaujatosti proti\nzákonnej sudkyni\n\n.\n\nDňa 6. novembra 2013 bol súdny spis doručený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorý následne námietku zaujatosti\ndoručoval právnej zástupkyni navrhovateľky na vyjadrenie. Právna zástupkyňa doručila\n20. novembra 2013 krajskému súdu svoje vyjadrenie.\nKrajský súd rozhodol uznesením z 27. novembra 2013 tak, že sudkyňa\nnie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci. Dňa 2. decembra\n2013 bol súdny spis doručený okresnému súdu.\nDňa 2. decembra 2013 právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť\nna pojednávaní z dôvodu podanej námietky zaujatosti a tiež vzhľadom na kolíziu\npojednávaní. Následne okresný súd odročil pojednávanie na 7. január 2014.\nOkresný súd 3. decembra 2013 doručoval účastníkom konania uznesenie krajského\nsúdu z 27. novembra 2013, ktorým rozhodol o námietke zaujatosti.\nDňa 7. januára 2014 okresný súd zrušil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti\nzákonnej sudkyne a odročil ho na 4. február 2014. Právny zástupca následne žiadal\no určenie iného termínu pojednávania vzhľadom na kolíziu pojednávaní s tým, že oznámil\naj iné termíny, kedy sa zúčastňuje pojednávaní v iných konaniach. Okresný súd následne\nnariadil pojednávanie na 11. február 2014.\nDňa 10. februára 2014 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 11. február 2014\nz rodinných dôvodov zákonnej sudkyne a odročil ho na 11. marec 2014.\nNa pojednávaní 11. marca 2014 boli prítomní účastníci konania, ich právni\nzástupcovia a kolízny opatrovník. Okresný súd na pojednávaní vypočul navrhovateľku\n\n11\n\na sťažovateľa, následne ho odročil na 29. apríl 2014 s tým, že si vyžiada relevantné\nrozhodnutia z trestného konania.\nOkresný súd 12. marca 2014 žiadal zamestnávateľov navrhovateľky a sťažovateľa\no oznámenie aktuálnej výšky príjmu. Dňa 20. marca 2014 a 7. apríla 2014 zamestnávatelia\ndoručili okresnému súdu podania o výške príjmu.\nDňa 29. apríla 2014 právna zástupkyňa navrhovateľky ospravedlnila svoju neúčasť\nna pojednávaní vzhľadom na ochorenie maloletej, ktorú navrhovateľka sprevádzala\nna ošetrenie. Na pojednávaní boli prítomní sťažovateľ, jeho právny zástupca a kolízny\nopatrovník. Okresný súd následne pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia\nznaleckého dokazovania.\nDňa 6. mája 2014 právna zástupkyňa navrhovateľky doručila okresnému súdu\npotvrdenie, podľa ktorého navrhovateľka sprevádzala maloletú na celodennom lekárskom\nošetrení.\nDňa 7. mája 2014 okresný súd vyzval materskú školu, ktorú navštevuje maloletá,\na zamestnávateľa\n\nnavrhovateľky,\n\naby\n\nmu\n\noznámili\n\nprítomnosť\n\nmaloletej,\n\nresp. navrhovateľky v dňoch 24. apríla až 29. apríla 2014.\nOkresný súd uznesením zo 7. mája 2014 uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť\nodporcovi sumu 100 € na základe § 147a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“).\nDňa 21. mája 2014 zamestnávateľ navrhovateľky doručil okresnému súdu podanie\no jej prítomnosti v zamestnaní v rozhodnom čase.\nDňa 29. mája 2014 podala navrhovateľka odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\nzo 7. mája 2014. Okresný súd odvolanie doručoval 12. júna 2014 sťažovateľovi a kolíznemu\nopatrovníkovi. Sťažovateľ doručil svoje vyjadrenie k odvolaniu 9. júla 2014.\n\n12\n\nDňa 10. júla 2014 okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní. Dňa 15. júla 2014 bol súdny spis doručený krajskému súdu. Krajský súd\nrozhodol uznesením z 27. novembra 2014 tak, že zmenil uznesenie okresného súdu\na navrhovateľku zaviazal nahradiť sťažovateľovi sumu 15 €.\nDňa 4. decembra 2014 bol súdny spis doručený okresnému súdu. Okresný súd\nnásledne doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania.\nDňa 20. februára 2015 navrhovateľka doručila okresnému súdu podanie, v ktorom\npoukazuje na vypracované znalecké posudky v trestnom konaní, z ktorých malo vyplynúť\naj odporúčanie, aby maloletá nebola opakovane vystavovaná výsluchom. Vzhľadom na tieto\nskutočnosti navrhla, aby v predmetnom konaní nebolo opakovane nariaďované znalecké\ndokazovanie, ale aby si okresný súd vyžiadal vyšetrovací spis. K podaniu priložila\nnavrhovateľka aj upovedomenie o začatí trestného stíhania vo veci sexuálneho zneužívania\npodľa § 201 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a tiež uznesenie Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Košiciach z 1. decembra 2014, ktorým pribral do konania Výskumný\nústav detskej psychológie a patopsychológie na vypracovanie znaleckého posudku.\nDňa 8. decembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. január 2016.\nNa pojednávaní 12. januára 2016 boli prítomní účastníci konania, ich právni\nzástupcovia a kolízny opatrovník. Okresný súd zisťoval výsledok trestného stíhania,\nvýsledky znaleckého dokazovania v tomto konaní, vypočul účastníkov konania a kolízneho\nopatrovníka a pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého\ndokazovania.\nOkresný súd rozhodol uznesením z 28. januára 2016 tak, že nariadil znalecké\ndokazovanie znalkyňou z odboru psychológie\nvypracovala znalecký posudok v lehote 50 dní od doručenia súdneho spisu.\n\n13\n\na uložil jej, aby\n\nDňa 18. februára 2016 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie a navrhol\nvypustiť otázku pre znalkyňu týkajúcu sa možného sexuálneho zneužívania s prihliadnutím\nna odporúčania znalcov vyslovené v trestnom konaní.\nDňa 19. februára 2016 navrhovateľka doručila okresnému súdu námietky proti\nustanovenej znalkyni, ktoré následne odôvodnila v podaní doručenom 29. februára 2016.\nNavrhovateľka žiadala, aby znalecký posudok vyhotovil znalecký ústav, ktorý by posúdil\nzávery dosiaľ vypracovaných znaleckých posudkov.\nDňa 4. apríla 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. máj 2016.\nUznesením zo 14. apríla 2016 okresný súd rozhodol, že znalkyňa\nnie je vylúčená zo znaleckých úkonov v predmetnom konaní. Okresný súd následne\nzrušil pojednávanie nariadené na 3. máj 2016.\nDňa 2. mája 2016 okresný súd zaslal súdny spis znalkyni na účely vypracovania\nznaleckého posudku.\nDňa 23. mája 2016 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, v ktorom žiadal, aby\nokresný súd rozhodol o jeho predošlom návrhu na vypustenie otázky pre znalkyňu týkajúcu\nsa sexuálneho zneužívania. V prípise z 30. mája 2016 okresný súd reagoval na podanie\nsťažovateľa s tým, že jeho podanie vyhodnotil ako vyjadrenie k nariadeniu znaleckého\ndokazovania.\nDňa 4. júla 2016 znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého\nposudku do 22. júla 2016.\nUznesením z 29. júla 2016 okresný súd predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého\nposudku do 22. augusta 2016. Predmetné uznesenie okresný súd nedoručoval účastníkom\nz dôvodu, že znalkyňa predložila 3. augusta 2016 vypracovaný znalecký posudok.\nUznesením z 18. augusta 2016 okresný súd priznal súdnej znalkyni odmenu.\n\n14\n\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 19/2013.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).\nÚstavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé\nprocesné úkony podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keďže tieto boli\nv prevažnej miere vykonané do 30. júna 2016. Úkony vykonané po 1. júli 2016 ústavný súd\nhodnotil aj podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok\n(ďalej aj „CMP“), vychádzajúc z toho, že podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje\ninak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\n\n15\n\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP (do 1. júla 2016), ktorý súdom\nprikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich\npráv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP (do 1. júla 2016), podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP (do 1. júla 2016) povinný robiť vhodné\nopatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.\nĎalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP (do 1. júla 2016), podľa\nktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.\nAk sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy\nsa bude konať nové pojednávanie.\nZ § 395 ods. 1 CMP vyplýva, že od 1. júla 2016 je okresný súd v relevantnom\nrozsahu povinný postupovať v napadnutom konaní podľa ustanovení Civilného\nmimosporového poriadku. Jednotlivé ustanovenia Civilného mimosporového poriadku\nsmerujú aj k tomu, aby pri konaniach podľa tohto zákona nedochádzalo k porušeniu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 5 ods. 2 CMP súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na\núčely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.\n\n16\n\nPodľa čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nPodľa § 30 CMP po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi\nkonania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.\nPodľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd postupuje\nv konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.\nPodľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.\nPodľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\nPojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca\nz dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno\nspravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.\nPodľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko\npred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,\nodôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa\ndal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala\nna ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu\njej nepriaznivého zdravotného stavu.\n\n17\n\nPodľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu\ndôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho\ns prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.\nPodľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie\npojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.\nStrana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo\nelektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na\nodročenie pojednávania.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého\nkritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol, že\nnielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť\nporušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to\nv prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých\npráv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.\n1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní\no sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd uvádza, že predmetom konania je rozhodovanie\no rozvode manželstva navrhovateľky a sťažovateľa a konanie o úprave pomerov manželov\nk maloletej na čas po rozvode (§ 100 CMP). Z právneho hľadiska predmetnú vec možno\npovažovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov. Ako faktický prvok\nzložitosti veci ústavný súd vyhodnotil skutočnosť, že súčasne s napadnutým konaním\nokresného súdu prebiehalo trestné konanie, v rámci ktorého bol sťažovateľ trestne stíhaný\n\n18\n\npre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2 písm. b)\nTrestného zákona voči maloletej. Výsledok trestného konania mal nepochybne vplyv\nna rozhodnutie okresného súdu v prerokúvanej veci. Zisťovanie toho, či bol špecifikovaný\nzločin spáchaný, záviselo aj od znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonávané v trestnom\nkonaní opakovane. Znalecké dokazovanie bolo vykonávané odborným vyšetrením\nmaloletej, pričom samotní znalci odporúčali nevystavovať opakovane maloletú vyšetreniu\n(rozhovorom) zameraným na skutkové okolnosti, ktoré mali predstavovať naplnenie\nvymedzenej skutkovej podstaty. Podľa názoru ústavného súdu uvedená skutočnosť prispela\nvýrazne k celkovému trvaniu napadnutého konania.\nV rámci tohto kritéria ústavný súd považoval osobitne za potrebné prihliadnuť\naj na to, že napadnuté konanie sa týka aj úpravy pomerov rodičov – navrhovateľky\na sťažovateľa k ich maloletej dcére.\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína právne závery Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ktoré uviedol vo svojej judikatúre. Európsky súd pre ľudské práva „berie do úvahy\nvýznamnosť veci z pohľadu sťažovateľa a vytvoril tri druhy rýchlosti, a to primeranú,\nosobitnú a výnimočnú. Výnimočnú rýchlosť vyžaduje súd pri rozhodovaní vecí týkajúcich\nsa rodičovských práv...“ [Svák, J. a kolektív. Advokát pred európskymi súdmi (praktický\nsprievodca). Žilina: Poradca podnikateľa spol. s r. o., 2004, s. 43].\nEurópsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Fiala proti Českej republike\nz 18. 7. 2006 uviedol, že prípady týkajúce sa starostlivosti o deti je teda nevyhnutné\nprejednávať so všetkou rýchlosťou (bod 76; porovnaj tiež rozsudky vo veciach Nuutinen\nproti Fínsku z 27. 6. 2000, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004). Rovnako tak\nuviedol, že veci „týkajúce sa starostlivosti o deti je nevyhnuté prejednávať rýchlo. Prieťahy\nv niektorej fáze konania možno tolerovať len za podmienky, že celková doba konania\nnebude neprimeraná.“ (rozsudok vo veci Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, bod 110,\nporovnaj tiež rozsudok vo veci Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994, bod 72). V rozsudku\nvo veci Kříž proti Českej republike z 9. 1. 2007 uviedol: „V tomto ohľade Súd pripomína,\nže žalovanému štátu náleží zaistiť si prostriedky umožňujúce riešiť prípady týkajúce sa\n\n19\n\nmaloletých detí s najvyššou rýchlosťou, napriek prípadným rozporom medzi rodičmi týchto\ndetí.“ (bod 74 rozsudku)\n2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka\nnapadnutého konania. Ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľa neprispelo\nk doterajšej dĺžke napadnutého konania, sťažovateľ poskytol okresnému súdu primeranú\nsúčinnosť a v zásade adekvátne reagoval na výzvy okresného súdu.\n3. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní\nústavný súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa napadnuté\nkonanie trvalo tri roky a deväť mesiacov. V tomto období okresný súd v zásade postupoval\nbez zbytočných prieťahov, zisťoval relevantné skutkové okolnosti a vykonával\npojednávania. V dvoch prípadoch boli pojednávania odročené z dôvodov na strane\núčastníkov konania (3. decembra 2013 – kolízia pojednávaní právneho zástupcu\nsťažovateľa, 29. apríla 2014 – neúčasť navrhovateľky z dôvodu ochorenia maloletej)\na v dvoch prípadoch z dôvodov na strane zákonnej sudkyne (7. januára 2014 –\npráceneschopnosť zákonnej sudkyne, 11. februára 2014 – rodinné dôvody zákonnej\nsudkyne). V relevantnom období sa vyskytlo jedno obdobie nečinnosti v rozsahu jeden rok\n– v čase od 4. decembra 2014, keď bol súdny spis doručený okresnému súdu krajským\nsúdom, do 8. decembra 2015, keď okresný súd nariadil pojednávanie na 12. január 2016.\nV tomto období okresný súd nevykonal žiaden procesný úkon, ktorý by smeroval\nk prerokovaniu a rozhodnutiu veci. Túto nečinnosť okresného súdu možno čiastočne\nakceptovať, keďže mohla súvisieť s otázkou znaleckého dokazovania. Okresný súd\nbezprostredne pred týmto obdobím nečinnosti vykonal pojednávanie 29. apríla 2014\na následne pojednávanie odročil na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania.\nNásledne navrhovateľka doručila 20. februára 2015 okresnému súdu podanie, v ktorom\npoukázala na vyjadrenia znalcov v trestnom konaní, ktorí neodporúčali vystavovať maloletú\nďalším výsluchom. Okresný súd na pojednávaní 12. januára 2016 zisťoval výsledky\ntrestného konania a tiež výsledky znaleckého dokazovania v tomto konaní. Znalecké\ndokazovanie nariadil 28. januára 2016, pričom súdny spis zaslal znalkyni 2. mája 2016.\nV tomto časovom úseku sa okresný súd musel vysporiadať s námietkami navrhovateľky\n\n20\n\na sťažovateľa, ktoré smerovali voči osobe znalkyne, ako aj otázkam položeným znalkyni.\nNapriek zjavnej snahe okresného súdu postupovať v napadnutom konaní plynulo a jeho\nsnahe prihliadnuť na záujmy maloletej je potrebné hodnotiť postup okresného súdu\nv napadnutom konaní ako neefektívny.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom – neefektívnym postupom\na nečinnosťou, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu napadnuté konanie nebolo\nprávoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v zmysle čl. 127 ods. 2\ndruhej vety ústavy v danej veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný\nsúd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné\nprávo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n\n21\n\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu.\nS prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – predovšetkým na predmet konania\na na v tomto náleze vymedzený prvok faktickej zložitosti veci a tiež na dĺžku napadnutého\nkonania, ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu 1 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného\nsúdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).\nSťažovateľ tiež žiadal úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli\nv súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov\nkonania v sume 545,68 € za tri úkony právnej služby.\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa úhradu trov konania v sume\n363,79 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa\n\n22\n\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2016 v sume 143 € (1/6\nvýpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný\npaušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 € (1/100 výpočtového základu podľa\n§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Keďže advokát je\npodľa priloženého osvedčenia platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená\nsuma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd\nnepriznal odmenu za úkon právnej služby – podanie zo 4. októbra 2016, keďže toto podanie\nneobsahuje takú argumentáciu, ktorá by nebola uvedená už v sťažnosti sťažovateľa.\nÚstavný súd tento úkon nepovažoval za odôvodnený a účelne vynaložený v súvislosti\ns uplatňovaním práv sťažovateľa (§ 251 CSP).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. októbra 2016\n\n23", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "rodičovské práva, rodina", "manželstvo-rozvod", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "trestné konanie-vznesenie obvinenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21P/19/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f53e9541-3c27-44a4-a85b-9ed68bd62cca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 91/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 91/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1"}]}