{"guid": "ussr:87e1f733-bd23-417c-a49c-599e7d5dd731", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.362.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 362/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 362/2017 z 15. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. júna 2017, sp. zn. II. ÚS 362/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.362.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-06-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/87e1f733-bd23-417c-a49c-599e7d5dd731", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.362.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.362.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.362.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 362/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, Advokátska\nkancelária, sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 328/2013 z 29. marca 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2016\nvčas doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy konaním\n\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n1 Cdo 328/2013 z 29. marca 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), pretože najvyšší súd\nv dovolacom konaní týkajúcom sa nesprávneho právneho posúdenia pasívnej legitimácie\nodporcu zamietacím rozsudkom akceptoval rozsudok odvolacieho súdu, ktorým Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zamietol žalobu sťažovateľa, pretože nesprávne\nidentifikoval odporcu ‒ štát. Sťažovateľ taktiež namieta odmietnutie dovolania voči\npotvrdzujúcej časti rozsudku a napokon skutočnosť, že celé súdne konanie už trvá 23 rokov.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ vydražil v malej privatizácii\nvo verejnej dražbe v roku 1991 prevádzku ‒ predajňu „Mäso“. Sťažovateľ sa domáhal\nneplatnosti verejnej dražby prevádzkovej jednotky, pretože nebola vo výlučnom vlastníctve\nštátu a objekt nebol reálne deliteľný. Obvodný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn.\n18 C 71/92 z 26. apríla 1993 žalobe vyhovel a určil, že verejná dražba bola neplatná.\nSťažovateľ 2. mája 1994 žaloval Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku\nSlovenskej republiky o náhradu škody. Obvodný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn.\n20 C 62/94 z 20. októbra 1994 žalobe, vychádzajúc z § 42 Občianskeho zákonníka (Ak pre\nneplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto\nzákona o zodpovednosti za škodu.), vyhovel a sťažovateľovi priznal náhradu škody\nvo výške 82 746,90 Sk.\n3. Napokon v roku 1997 sťažovateľ žaloval Ministerstvo hospodárstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) ako právneho nástupcu Ministerstva pre\nsprávu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky o náhradu ušlého zisku.\nOkresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 14 C 109/1997-202\nz 27. júna 2007 žalobe vyhovel a sťažovateľovi priznal 254 670 € a úroky z omeškania.\nNa odvolanie odporcu krajský súd uznesením č. k. 5 Co 465/07-279 z 13. októbra 2009\nprvostupňový rozsudok zrušil na účely vysporiadania sa s určením odporcu. Krajský súd\nuviedol, že je nutné rozlišovať subjektivitu ministerstva hospodárstva ako rozpočtovej\norganizácie ‒ právnickej osoby a subjektivitu štátu ako právnickej osoby podľa § 21\nObčianskeho zákonníka. Ak chce sťažovateľ žalovať druhý uvedený subjekt, musí žiadať\no pripustenie alebo zámenu. Okresný súd rozsudkom č. k. 14 C 109/1997-355\nz 20. decembra\n\n2010\n\nžalobe\n\nvoči\n\nministerstvu\n2\n\nhospodárstva\n\nopätovne\n\nvyhovel.\n\nNa odvolanie odporcu krajský súd rozsudkom č. k. 5 Co 131/11-379 z 15. novembra 2011\nprvostupňový rozsudok zmenil a žalobu sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ trval na tom, že\nide o vzťah súkromnoprávny, navyše mimo režimu zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom\n(ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), a teda ministerstvo hospodárstva je bez ďalšieho\nžalovaný subjekt. Podľa krajského súdu vo veci taktiež ide o súkromnoprávny spor, ale\nso Slovenskou republikou ako vlastníkom. Nejde však o rozhodnutie, ale o úradný postup\nvo veci štátneho vlastníctva, a tak sa predsa z hľadiska škody aplikuje režim zákona\nč. 58/1969 Zb.\n4. Sťažovateľ podal hlavne proti zmeňujúcej časti rozsudku krajského súdu\ndovolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ktorý\nneakceptoval ministerstvo hospodárstva ako také ako pasívne vecne legitimovaný subjekt.\nArgumentoval aj tým, že v jeho prvej žalobe o náhradu škody bolo takéto vymedzenie\nžalovaného subjektu vecne správne.\n5. Najvyšší súd dovolanie napadnutým rozsudkom meritórne zamietol, pretože sa\nstotožnil s argumentáciou krajského súdu k pasívnej vecnej legitimácii, pričom akcentoval\naj to, že sťažovateľ mal možnosť na túto otázku procesne zareagovať.\n6. V ústavnej sťažnosti po rozsiahlej rekapitulácii veci sťažovateľ, vychádzajúc\nz rovnakých argumentov ako v konaní pred krajským súdom a najvyšším súdom, namieta,\nže rozsudok najvyššieho súdu je nelogický, arbitrárny, vychádza z nesprávnej právnej\nnormy a je nedostatočne odôvodnený.\n7. Sťažovateľ taktiež namieta, že najvyšší súd protiústavne odmietol dovolanie ako\nneprípustné proti potvrdzujúcej časti rozsudku a že takéto odolanie malo byť prípustné,\npretože ide o vec zásadného právneho významu.\n8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1) Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím vydaným v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 Cdo 328/2013 zo dňa 29.3.2016, porušil základné právo sťažovateľa na\n3\n\nspravodlivé súdne konanie garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2) Ústavný súd Slovenskej republiky na základe čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a ust. § 56 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 328/2013 zo dňa 29.3.2016 a zároveň\nna základe ust. § 56 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov vec vracia Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3) Sťažovateľovi:\n\n(...) na základe čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a ust. § 56 ods. 4 a 5 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov z dôvodu porušenia\nzákladného práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov priznáva primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsťažovateľovi povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4) Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný podľa ust. § 19 ods. 1 a § 24 ods. 2\nzákona č. 114/1993 Z. z. Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky a podľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a ustanovenia § 11\nods. 3 v spojení s ustanovením § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v konaní pred ústavným súdom uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi\nJUDr. Jozefovi Pojdákovi vo výške 363,79 Eur(...)“\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n5\n\n12. Skôr ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu prijateľnosti sťažnosti na ďalšie\nkonanie, resp. k preskúmaniu prítomnosti dôvodov zakladajúcich odmietnutie sťažnosti pri\njej predbežnom prerokovaní, dáva do pozornosti, že v čase rozhodovania najvyššieho súdu\no predmetnom dovolaní (29. marca 2016) bol účinný a platný Občiansky súdny poriadok\n(ďalej aj „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradený novými procesnými\nkódexmi, konkrétne Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom\na Správnym súdnym poriadkom. Ústavný súd tak musí vychádzať pri posudzovaní\nprijateľnosti sťažnosti aj z tejto skutočnosti a prihliadať na v rozhodujúcom čase účinnú\na platnú legislatívu vzťahujúcu sa na vec sťažovateľa a rozhodovaciu činnosť ústavného\nsúdu.\n13. Podstatou veci je posúdenie, či najvyšší súd neporušil právo na súdnu ochranu\nsťažovateľa tým, že v spore o náhradu škody, ušlého zisku neakceptoval ako pasívne vecne\nlegitimovaný subjekt ministerstvo hospodárstva ako právnickú osobu ‒ rozpočtovú\norganizáciu. Sťažovateľ taktiež namieta porušenia práva na prístup k súdu odmietnutím\ndovolania proti potvrdzujúcej časti rozsudku krajského súdu a zbytočné prieťahy v konaní.\n14. Článok 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo domáhať sa ochrany svojho\npráva zákonom ustanoveným postupom pred súdom alebo iným orgánom. Ústavný súd však\nvo svojej konštantnej judikatúre v podstate rozširujúcim výkladom tohto ustanovenia\nzdôrazňuje, že obsahom tohto práva je aj právo účastníka, aby sa v jeho veci rozhodovalo\npodľa platnej a účinnej právnej normy majúcej svoj základ v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky (porov. IV. ÚS 77/02, č. 108/2002 Zbierky nálezov a uznesení ústavného súdu,\nII. ÚS 591/2012). Už vôbec v prvom kasačnom náleze ústavného súdu po novele ústavy\nč. 90/2001 Z. z. v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02 išlo o to, aký môže byť ústavne akceptovateľný\nprocesný tlak súdu na presnosť vymedzenia žaloby (1. Prílišný formalizmus pri\nposudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na\ndopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v\nzákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie\nsú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. 2. Výklad a používanie § 43 ods.\n1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo\n\n6\n\núčastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Výkladom a\npoužívaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez\nzákonného podkladu.).\n15. Predmetná vec sa týka malej privatizácie (zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch\nvlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení\nneskorších predpisov), a teda dĺžka a vývoj sporu reflektuje aj vývoj uvažovania a právnej\núpravy o procesnom postavení štátu a jeho telies ako subjektov súkromnoprávnych vzťahov.\nV malej privatizácii vystupoval štát ako vlastník, nie mocensky, a tak je sporný názor\nkrajského súdu (porov. bod 3 i.f.) o hmotnoprávnom základe škody v zákone č. 58/1969 Zb.\nJe však nutné uviesť, že tak nárok podľa Obchodného zákonníka, ako aj nárok podľa zákona\nč. 58/1969 Zb. (aj keď v tomto prípade z pôvodne verejnoprávneho zásahu), prípadne nárok\npodľa Občianskeho zákonníka sú nárokmi súkromnoprávnymi voči štátu ako právnickej\nosobe podľa § 21 Občianskeho zákonníka, a tak sú požiadavky na označenie štátu ako\nodporcu v civilnom konaní zhodné. Každopádne pre ústavnoprávne myslenie je relevantné,\nže sa všeobecné súdy zaoberali povahou vzťahu sťažovateľa a štátu, či je to aj mocenský\nvzťah, alebo len vzťah rýdzo súkromnoprávny.\n16. Ústavný súd vníma, že zvlášť v sporoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov je judikatórnym smerovaním dôsledné využívanie\npoučovacej povinnosti. Zvlášť je to namieste pri náhradách škody za nezákonné zásahy do\nosobnej slobody. V situácii, keď žalobca označil za žalovaného len Generálnu prokuratúru\nSlovenskej republiky, je namieste ho poučiť o nutnosti žalobu spresniť (II. ÚS 675/2016).\nDôvodom je aj skutočnosť, že podstatou týchto žalôb bolo prvotné porušenie zákona\norgánmi verejnej moci. V náleze sp. zn. II. ÚS 675/2016 ústavný súd pripomína, že „aj\nsamotný najvyšší súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už viackrát dospel k právnemu\nzáveru, že riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou\nriadneho návrhu, bez ktorého nemožno v konaní pokračovať. Štát je ako účastník konania\noznačený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný orgán, ktorý má v mene štátu\nkonať, s uvedením jeho názvu a sídla. Pokiaľ nie je žalovaný takto riadne označený, súd\nv zmysle § 43 OSP žalobcu poučí a vyzve ho na doplnenie alebo opravu žaloby\n7\n\n(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 64/2011 z 28. októbra\n\n2011, uznesenie\n\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26. septembra 2012 a uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Cdo 193/2009 z 29. septembra 2009). Vzhľadom na dosiaľ uvedené\nskutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľa sú splnené podmienky na\njeho ingerenciu do záverov najvyššieho súdu vyjadrených v napadnutom uznesení, ktoré\nz materiálneho hľadiska nerešpektujú kľúčové obsahové súčasti základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno\nz hľadiska jeho záveru o neprípustnosti dovolania proti napadnutému rozsudku krajského\nsúdu vo vzťahu k sťažovateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 237 ods. 1\npísm. f) OSP z dôvodu odňatia možnosti sťažovateľa konať pred súdom považovať\nz ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné. Neuplatnenie osobitnej poučovacej\npovinnosti vo veci sťažovateľa konajúcich všeobecných súdov podľa názoru ústavného\nsúdu v posudzovanej veci predstavovala taký závadný procesný postup, ktorým sa\nsťažovateľovi ako účastníkovi konania znemožnila realizácia tých jeho procesných práv,\nktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva na účely ochrany jeho práv a právom\nchránených záujmov. Výklad, ktorý najvyšší súd uplatnil pri posudzovaní prípustnosti\ndovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa,\npovažuje ústavný súd za prehnane formalistický, ktorý vo svojich dôsledkoch zasiahol do\npodstaty základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie s účinkami denegationis iustitiae.“. Akokoľvek, vzhľadom na skutočnosť, že štátne\norgány sú aj právnickými osobami, ide o poučenie na pomedzí procesného a hmotného\npráva.\n17. Ústavný súd už uviedol, že Slovenská republika má právnu úpravu, keď všetky\nrozpočtové organizácie sú zo zákona právnické osoby (§ 21 ods. 1 prvá veta o zákona\nč. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Rozpočtová organizácia je právnická\nosoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku.“; II. ÚS 80/09). Táto koncepcia vyvoláva\nmnohé zložité právne otázky. Jednou z nich je skutočnosť, že označenie odporcu nie je len\notázkou procesnej presnosti, ale môže sa týkať aj pasívnej vecnej legitimácie, teda byť\n\n8\n\notázkou odlišnosti subjektov. Vo veci sp. zn. II. ÚS 675/2016 išlo jasne o nárok na základe\nzákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zatiaľ čo v predmetnej veci ide\nv podstate o podnikanie, realizované v rámci tzv. malej privatizácie verejnou dražbou\na v zásade bez mocenských prvkov. Vzhľadom na jasnú hmotnoprávnu situáciu a zásah\ndo osobnej slobody je nález sp. zn. II. ÚS 675/2016 viac procesnoprávny (porov. tiež\n5 Cdo 441/2015, 5 Cdo 4/2015, 3 Cdo 11/2012, 3 Cdo 398/2012, 6 Cdo 149/2011;\nI. ÚS 50/2004, I. ÚS 139/02,\n\nII. ÚS 154/08, 4 Cdo 64/2011, 6 Cdo 149/2011,\n\n4 Cdo 193/2009), zatiaľ čo predmetná vec je viac hmotnoprávnou, zásah sa týka možného\nušlého zisku z podnikania, a preto je potrebné tiež chrániť právnu istotu protistrany danú\nprávoplatným rozhodnutím.\n18. V predmetnej veci sťažovateľ vychádzajúci z jeho predchádzajúceho obdobného\nprípadu (porov. bod 2), kde mal úspech, označil za odporcu len ministerstvo hospodárstva.\nKrajský súd však v danej veci výslovne poučil sťažovateľa a vyžadoval od neho jasné\nvymedzenie žalovaného podľa § 79 ods. 1 tretej vety OSP účinného od 1. septembra 2003\n(Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného\nštátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.). Sťažovateľ však napriek poučeniu trval na\npôvodnom označení pravdepodobne aj z dôvodu, že pohľadávka mohla by byť už voči\nnovému subjektu premlčaná.\n19. Ústavný súd musí uviesť, že požiadavka krajského súdu bola zákonná, sťažovateľ\nbol vyzvaný na vymedzenie žalovaného subjektu formou pristúpenia či zámeny. Ústavný\nsúd pre účely sťažnosti v podstate nemusí nutne ustáliť, kto má byť z dogmatického\na z objektívno-právneho hľadiska pasívne vecne legitimovaný a či by materiálne obstálo\nvnímanie len ministerstva hospodárstva ako štátu podľa § 21 Občianskeho zákonníka.\nKrajský súd a najvyšší súd však zastávali ústavne akceptovateľný výklad § 79 ods. 1 tretej\nvety OSP účinného od 1. septembra 2003 v spojení s § 21 ods. 1 prvou vetou zákona\nč. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a krajský súd sa k sťažovateľovi\nnezachoval svojvoľne, pretože dostal férovú šancu procesne zareagovať. Procesným\n\n9\n\nnásledkom vedomého rozhodnutia sťažovateľa bolo zamietnutie žaloby krajským súdom,\nako aj napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\n20. Vzhľadom na ústavnú akceptovateľnosť výkladu správne vybranej aplikovanej\nnormy a vzhľadom na výzvu krajského súdu niet relevantnej súvislosti medzi rozsudkom\nnajvyššieho súdu a právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n21. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku uviedol: «V tomto konaní už odvolací súd\nraz rozhodol, a to uznesením z 13. októbra 2009, č. k. 5 Co 465/2007-279, ktorým zrušil\npôvodné rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení\nuznesenia odvolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby v súčinnosti so žalobcom odstránil\nvady podania z 11. októbra 2006 (č.l. 151 spisu), pričom sa v odôvodnení veľmi podrobne\nzaoberal vysvetlením rozdielov medzi štátom a ministerstvom ako právnymi subjektmi\nv konaní s ohľadom na ich zodpovednosť za škodu a ich (možným) označením ako\nžalovaných. Žalobca však zotrval na svojom stanovisku, že pasívne legitimovaným v spore\nje Ministerstvo hospodárstva SR ako právny nástupca Ministerstva pre správu a\nprivatizáciu národného majetku SR a svoje podanie z 11. októbra 2006, ktorým za\nžalovaného označil „Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvo hospodárstva SR“ vzal\nvýslovne späť (č. l. 329 spisu). V prejednávanej veci žalobca neoznačil za žalovaného štát,\nale orgán štátu, ktorý, vychádzajúc z už uvedeného, nebol v konaní pasívne legitimovaný a\nteda nebol nositeľom povinnosti vyplývajúcej z prípadného zodpovednostného vzťahu, aj\nkeď mu na to súdy nižších stupňov vytvorili dostatočnú procesnú možnosť.» Z uvedenej\ncitácie vyplýva, že najvyšší súd sa preskúmateľným, procesne nearbitrárnym spôsobom\nvysporiadal vecou, a preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu tých zložiek práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré garantujú riadne\nodôvodnenie veci.\n22. Sťažovateľ ďalej namietal, že dovolanie proti potvrdzujúcej časti rozhodnutia\nkrajského súdu malo byť prípustné na základe toho, že išlo o vec zásadného právneho\nvýznamu. K tomu možno uviesť, že otázku zásadnosti právneho významu, a teda\nprípustnosti voči jeho potvrdzujúcemu rozhodnutiu určuje krajský súd (§ 238 ods. 3 OSP),\n\n10\n\nčo sa v potvrdzujúcej časti ústavnou sťažnosťou napadnutého rozsudku neudialo, a preto\njeho dovolanie nemohlo byť prípustné pre preskúmanie správnosti právneho posúdenia\nalebo inej vady podľa § 241 OSP. Najvyšší súd tak dodržal nediskrečné ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku, teda nemohol zasiahnuť do práva na prístup súdu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n23. Sťažovateľ napokon namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nnajvyššieho súdu v kontexte celého 23-ročného sporu, treba konštatovať, že napadnuté\nkonania boli právoplatne skončené 5. mája 2016. Účelom práva na konanie bez zbytočných\nprieťahov je nastolenie právnej istoty právoplatným rozhodnutím. V predmetnej veci sa tak\nv čase podania ústavnej sťažnosti už stalo, a preto ústavný súd odmieta sťažnosť v tejto časti\nv zmysle svojej konštantnej judikatúry (napr. I. ÚS 56/08; II. ÚS 338/2016) ako zjavne\nneopodstatnenú. Zjednodušene možno uviesť, že ak sa namieta porušenie práva\nprávoplatným rozhodnutím, nemožno už namietať prieťahy v konaní.\n24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "privatizácia", "účastník konania-označenie", "účastník konania-zámena", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "zisk-ušlý"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:5f751097-5871-4686-b8b0-8d46c62b8152", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.338.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 338/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 338/2016 z 14. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.338.2016.1"}, {"guid": "ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:0c0208b6-1e43-4935-851c-acf8914fba8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c0208b6-1e43-4935-851c-acf8914fba8d"}, {"guid": "ussr:baae17b0-3c20-4ca1-8dee-7481197a7071", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 154/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baae17b0-3c20-4ca1-8dee-7481197a7071"}, {"guid": "ussr:c0461135-66c8-4270-942a-dc55cc1a8e41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/08 z 13. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0461135-66c8-4270-942a-dc55cc1a8e41"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "e5b3806b-618e-4175-8434-8a4dd13cb1ea:57fa7f27-8d90-4cf7-a445-727e3a01cc97", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1513215480.1", "spisova_znacka": "5Cdo/441/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/441/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1513215480.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b721156a-9ad8-4b03-bc3e-b985f693c0c7:b139dd13-cd50-4496-bfd9-acb029cf371a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5617202231.1", "spisova_znacka": "7Co/41/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/41/2019 z 27. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5617202231.1"}, {"guid": "8428c80d-0521-4777-ad44-3c7643c68eb3:1906ea47-a584-4258-b80c-4fdac7cddc9a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4107899853.2", "spisova_znacka": "25Co/300/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/300/2017 z 16. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4107899853.2"}, {"guid": "8428c80d-0521-4777-ad44-3c7643c68eb3:724634aa-40dd-4903-8f2f-7c494485a0f7", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4107899853.2", "spisova_znacka": "25Co/300/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/300/2017 z 16. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4107899853.2"}]}