{"guid": "ussr:d11201eb-744b-4da6-97c7-e214db56dfcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.361.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2016 z 3. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS 361/2016, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.361.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-08-03", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-6", "nazov": "čl. 41 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d11201eb-744b-4da6-97c7-e214db56dfcc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.361.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.361.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.361.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 361/2016-63\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) o sťažnosti\na mal.\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n, zastúpených\n\nadvokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, Advokátska kancelária, Klincová 35, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia ich základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu\na práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 5 CoP 62/2015 z 15. decembra 2015 takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\na mal.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nnevyhovuje.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n8. marca 2016 doručená sťažnosť\n„otec“) a mal.\n\n(ďalej aj „otec maloletého“ alebo\n(ďalej aj „maloletý“; spolu ďalej len „sťažovatelia“)\n\nvo veci namietaného porušenia ich základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu\na práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného\nsúdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 P 69/2012 z 18. septembra 2015\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 CoP 62/2015 z 15. decembra 2015 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“).\n1.1 Ústavný súd 26. apríla 2016 uznesením č. k. II. ÚS 361/2016-20 v časti\nnamietaného porušenia označených ústavných práv sťažovateľov napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu prijal sťažnosť na ďalšie konanie a zároveň ustanovil maloletému\nkolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nRužomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „ÚPSVaR“ alebo „kolízny\nopatrovník“). Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol ako neprípustnú.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že matka maloletého sa na okresnom súde\nnávrhom z 13. júla 2012 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností\nk maloletému s tým, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti. Okresný súd\no jej návrhu rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že:\n„Mal.\n\n... sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja\n\nrodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.\nOtec je povinný prispievať na výživu mal.\n\n... výživným vo výške\n\n100,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého\ndieťaťa počnúc dňom 14. 08. 2012.\nZameškané\n\nvýživné\n\nza\n\nobdobie\n\nod\n\n14.08.2012\n\ndo\n\nvyhlásenia\n\nrozsudku\n\nv sume 158,60 eur, je povinný otec mal. dieťaťa uhradiť k rukám matky maloletého\ndo 60 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.\n2\n\nSúd upravuje stretávanie otca s maloletým\n\n... tak, že otec je\n\noprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od 15.00 hod.\ndo nedele do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom\npripraviť a odovzdať maloletého otcovi v stanovenom čase pred bytom matky a otec je\npovinný po vykonaní stretnutia odovzdať maloletého matke v stanovenom čase pred bytom\nmatky.\nSúd upravuje stretávanie otca s mal.\n\n... počas školských\n\nvianočných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin a letných prázdnin\nnasledovne:\nOtec je oprávnený stretávať sa s maloletým\n- každý párny kalendárny rok od 29. 12. od 15.00 hod. do posledného dňa školských\nprázdnin do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania\npred vianočnými prázdninami od 17.00 hod. do 29. 12. do 15.00 hod.,\n- každý párny kalendárny rok posledného dňa vyučovania pred jarnými prázdninami\nod 17.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 15.00 hod.\n- každý nepárny kalendárny rok posledného dňa vyučovania pred veľkonočnými\nprázdninami od 17.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 15.00 hod.,\n- každý kalendárny rok od 01. 07. od 15.00 hod. do 16. 07. do 17.00 hod.\n- každý kalendárny rok od 01. 08. od 15.00 hod. do 16. 08. do 17.00 hod. s tým, že\nmatka maloletého je povinná maloletého na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať\nmaloletého otcovi v stanovenom čase pred bytom matky a otec je povinný po vykonaní\nstretnutia odovzdať maloletého otcovi v stanovenom čase pred bytom matky a otec je\npovinný po vykonaní stretnutia odovzdať maloletého matke v stanovenom čase pred bytom\nmatky.\nPočas obdobia školských vianočných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných\nprázdnin a letných prázdnin bežná úprava stretávania otca s mal.\n\nneplatí.\n\nRodič maloletého je povinný pri odovzdávaní maloletého odovzdať druhému\nz rodičov všetky veci maloletého, ktoré maloletý aktuálne potrebuje vzhľadom na jeho vek,\naktuálne potreby, školskú dochádzku, záujmy, zdravotný stav a ročné obdobie.\nPri odovzdávaní maloletého je odovzdávajúci rodič povinný preberajúceho rodiča\n\n3\n\ninformovať o aktuálnom zdravotnom stave maloletého a o všetkých dôležitých\nskutočnostiach týkajúcich sa maloletého.\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“\n2.1 Otec maloletého podal proti napadnutému rozsudku okresného súdu\n6. októbra 2015 odvolanie v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti\nmatky s poukazom na v tom čase platné a účinné ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c), d) a f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že okresný súd\n- neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností,\n- dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n- napadnutý rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n2.2 Krajský súd napadnutým rozsudkom napadnutý rozsudok okresného súdu\nv celom rozsahu potvrdil. Krajský súd odôvodnil napadnutý rozsudok týmito právnymi\nzávermi:\n«Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednal vec v odvolacom konaní v dôsledku\npodaného odvolania otcom dieťaťa a po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu\na celého spisového materiálu rozhodol postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 a § 214 ods. 2\nO. s. p. bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom rozsudok prvostupňového súdu\nv celom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového\nrozsudku, ktoré spĺňa všetky kritéria zákona, súd vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade\ns ust. § 132 a nasl. O. s. p., a preto sa odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p.\nobmedzuje len na konštatovanie správnosti rozsiahleho a precízneho odôvodnenia\nprvostupňového rozsudku. Prvostupňový súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnil,\nprečo neurčil striedavú rodičovskú starostlivosť napriek tomu, že obaja rodičia by mali\npredpoklady pre takúto formu rodičovskej starostlivosti. Taktiež bolo zdôvodnené, prečo\nje v záujme maloletého dieťaťa v tomto konkrétnom prípade určitá stabilita výchovného\nprostredia, v ktorom v súčasnosti žije, ktoré prostredie jednoznačne vyhovuje zdravému\nvývoju jeho osobnosti, keďže dosahuje vynikajúce výsledky v škole, okrem toho si veľmi\n4\n\npozitívne rozvíja svoj talent v oblasti recitačnej, výtvarnej a pod. Na okraj odvolací súd\nuvádza, že pre svoje vynikajúce výsledky a schopnosti v škole bol zvolený za predsedu\ntriedy, je hodnotený ako najlepší v triede v jazyku anglickom a venuje sa i športovým\nčinnostiam (futbal, plávanie). V prípade jeho zverenia do striedavej rodičovskej\nstarostlivosti by došlo v tomto období k vážnemu narušeniu, ba až znemožneniu výkonu\nminimálne niektorých z týchto ďalších činností, ktoré vykonáva popri štúdiu.\nOdvolací súd nemôže súhlasiť s argumentáciou odvolateľa (otca dieťaťa), ktorý\nokrem iného v odvolaní uviedol, že v právnej praxi nemožno vylúčiť, že medzi rodičmi, ktorí\nnie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu,\naby sa snažili spolu čo najviac kooperovať. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého\nstupňa zdôrazňuje, že v prípadoch, kde komunikácia rodičov dieťaťa je problematická\na vzťahy rodičov sú vážne narušené, nie je v zásade striedavá rodičovská starostlivosť\nvhodným spôsobom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Nie je v záujme\nmaloletého dieťaťa, aby nielen že sa stávalo svedkom, či účastníkom týchto konfliktov,\nale nesmie sa stať ani nástroj na „vybavovanie si účtov“ či nie príjemných odkazov medzi\nrodičmi. Preto je len veľmi málo pravdepodobné, že by striedavá rodičovská starostlivosť\no maloleté dieťa mohla prispieť k zlepšeniu, či ozdraveniu ich vážne narušených\nkonfliktných vzťahov. Aj preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil\nako vecne správny, stotožňujúc sa (ako už bolo uvedené) aj so všetkými ďalšími časťami\nodôvodnenia prvostupňového rozsudku.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a)\nv spojitosti s § 224 ods. 1 O. s. p.»\n3. Sťažovatelia v úvode svojej sťažnosti uvádzajú, že všeobecné súdy napadnutými\nrozsudkami ukrátili zákonné právo maloletého na rovnocenný styk s oboma rodičmi.\nSťažovatelia zdôrazňujú, že rodičia maloletého neboli manželmi, pričom k určeniu\notcovstva k maloletému došlo súhlasným vyhlásením rodičov pred Matričným úradom\nv Bratislave, kde spolu až do roku 2012 maloletého spoločne vychovávali. K maloletému\nmajú obaja rodičia silné citové väzby, ktoré matka svojím rozhodnutím odsťahovať sa\nv roku 2012 do Ružomberka podľa sťažovateľov násilne a bez súhlasu otca maloletého\nmedzi maloletým a ním prerušila.\n\n5\n\n3.1 Sťažovatelia uviedli, že maloletý napriek pomerne dlhej dobe strávenej\nv Ružomberku do dnešného dňa prejavuje vôľu žiť s otcom maloletého, avšak jeho záujem\nnebol súdmi zohľadnený. Sťažovatelia argumentujú, že súdna znalkyňa na otázku, (i) či je\nsťažovateľ spôsobilý vychovávať syna, odpovedala áno, (ii) či je otec maloletého spôsobilý\nzabezpečiť výchovné potreby maloletého, odpovedala áno, (iii) či je otec maloletého\nspôsobilý zabezpečiť citové zázemie maloletého, odpovedala áno, (iv) či zverenie\nmaloletého do striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletého, odpovedala áno,\nteda podľa mienky sťažovateľov boli splnené všetky predpoklady, aby zverenie maloletého\ndo striedavej osobnej starostlivosti rešpektovalo jeho maximálny záujem.\n3.2 Podľa sťažovateľov okresný súd a následne aj krajský súd považovali\nza najproblematickejšiu oblasť posudzovanie otázky o vhodnosti striedavej školskej\ndochádzky v dvoch rôznych školách. Touto otázkou sa podľa sťažovateľov napokon súdy\nvysporiadali subjektívne, keďže v zmysle platnej právnej úpravy je takáto forma návštevy\ndvoch rôznych škôl v prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti možná\na v mnohých prípadoch dieťa takúto formu zvláda bez ťažkostí. Na tomto mieste\nsťažovatelia citujú z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 363/03, ktorý sa\nzaoberá problematikou školskej dochádzky ako dôvodu pre obmedzenie styku dieťaťa\ns druhým rodičom. Rovnako sťažovatelia citujú správu Ministerstva školstva, vedy,\nvýskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zo 16. apríla 2013\ntýkajúcu sa striedavej návštevy dvoch základných škôl adresovanú všetkým obvodným\núradom v Slovenskej republike, na odbory školstva. Podľa sťažovateľov súčasná právna\núprava teda povoľuje plniť povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných\nškolách, pričom takýto systém funguje vo viacerých rodinách, plní si svoju výchovnú\na vzdelávaciu funkciu voči dieťaťu, a to bez toho, aby na maloleté dieťa nepriaznivo\npôsobil. Okresný súd, ako aj krajský súd podľa mienky sťažovateľov tak popreli už uvedený\nnález, či správu ministerstva a subjektívne posúdili vhodnosť či nevhodnosť takejto úpravy\npovinnej školskej dochádzky.\n3.3 Sťažovatelia ďalej poukazujú na to, že ani matka maloletého nie je\nvo všeobecnosti proti nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, avšak\n\n6\n\nvzhľadom na vzdialenosť bydlísk nepovažuje túto formu za vhodnú, a preto s ňou v tomto\nprípade nesúhlasila. Na to, že sa o túto vzdialenosť zaslúžila predovšetkým ona, však\npodľa sťažovateľov neprihliadla pri svojom nesúhlasnom stanovisku ani ona, ani okresný\nsúd a ani krajský súd. Podľa sťažovateľov je nesporné, že maloletý sa chce intenzívnejšie\nstretávať s otcom. Sťažovatelia uvádzajú, že v priebehu celého konania maloletý preferoval\nzverenie do výlučnej starostlivosti otca, avšak ani striedavú osobnú starostlivosť nevylúčil.\nSťažovatelia dôvodia, že súdna znalkyňa PhDr.\n\n, ktorá vypracovala\n\nv prvostupňovom konaní o vhodnosti zverenia striedavej osobnej starostlivosti znalecký\nposudok, konštatovala, že otec je spôsobilý vychovávať maloletého, zabezpečiť mu stabilné\nvýchovné prostredie s tým, že podľa jej názoru by momentálne mali byť vytvorené\npodmienky, aby mohla fungovať táto forma starostlivosti, a je to v záujme maloletého.\nĎalej sťažovatelia citujú aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 554/04.\n3.4 Zverenie maloletého do rúk matky je podľa presvedčenia sťažovateľov nesúladné\ns tým, že:\n- maloletý opakovane pri vypočutí okresným súdom a kolíznym opatrovníkom\nvyjadroval a vyjadruje túžbu vrátiť sa domov do Bratislavy a žiť so svojím otcom,\n- súdna znalkyňa po preskúmaní podmienok starostlivosti o maloletého, ako aj\nnázoru maloletého odporučila striedavú osobnú starostlivosť ako prospešnú pre maloletého\na v jeho záujme,\n- kolízna opatrovníčka sa stotožnila so záverom znaleckého posudku a podporila jeho\nodporúčanie pre striedavú osobnú starostlivosť,\n- samotný okresný súd apeloval na matku, aby pristúpila na rodičovskú dohodu,\nv zmysle ktorej by bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti,\n- spôsobilosť oboch rodičov vychovávať maloletého je preukázaná i tým, že matka\nakceptuje otca maloletého ako plnohodnotného rodiča schopného sa o maloletého postarať.\n3.5 Sťažovatelia v rámci argumentácie k porušeniu ich ústavných práv namietajú\npredovšetkým (i) nesprávnu interpretáciu a aplikáciu kogentných noriem zákona č. 36/2005\nZ. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o rodine“) (§ 24 ods. 2 a 4) z pohľadu zmyslu a účelu predmetu tejto zákonnej\núpravy okresným súdom, ako aj krajským súdom, (ii) rozpor napadnutých rozsudkov\n7\n\ns princípmi riadneho a spravodlivého procesu, (iii) či skutočnosť, že súdy nedostatočne\nvykonali dokazovanie, nezohľadnili otcom maloletého predložené dôkazy, nevypočuli názor\nmaloletého, ktorý vzhľadom na dĺžku konania mohol s pribúdajúcim sa vekom náležite\nvyjadriť svoj názor.\n3.6 K porušeniu ústavných princípov podľa sťažovateľov došlo ďalej tým, že:\n- právne závery napadnutých rozsudkov sú v extrémnom nesúlade so skutkovými\nzisteniami a sú tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\n- v odôvodnení napadnutých rozsudkov súdy nereagovali na otcom maloletého\nprednesené zásadné, relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany\na vykonaným dokazovaním, hoci § 157 ods. 2 OSP súdom priamo ukladá povinnosť dbať\nna presvedčivosť odôvodnenia svojich rozhodnutí.\n3.7 Vo vzťahu k porušeniu základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu\na práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť (sťažovatelia v tejto súvislosti citujú\nčl. 41 ods. 4 ústavy a poukazujú aj na čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, pozn.)\nsťažovatelia namietajú najmä spôsob, akým sa prvostupňový súd a druhostupňový súd\nvyrovnali s argumentáciou a dôkazmi, ktoré boli predložené zo strany otca maloletého, ako\naj kolízneho opatrovníka. Súdy pri svojom rozhodovaní podľa mienky sťažovateľov nedbali\nna záujem maloletého a ani na vyslovenie jeho vôle žiť v prostredí striedavej osobnej\nstarostlivosti. Prvostupňový súd podľa sťažovateľov odmietol skúmať, či sú vytvorené\npodmienky zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, nevypočul otcom\nmaloletého navrhnutých svedkov, nedostatočne sa oboznámil so spisovým materiálom\nsúvisiacim s vecou maloletého. Podľa názoru sťažovateľov súdy neprihliadli na vykonané\nznalecké dokazovanie, nezohľadnili vôľu a záujem maloletého ním prezentovaný. Súdy\npodľa sťažovateľov neprihliadli ani na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil, že\nje v záujme maloletého, aby bol zverený do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov.\n3.8 Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovatelia argumentujú, že súdy ignorovali\ndôkazy predložené otcom maloletého o tom, že striedavá osobná starostlivosť je\npre maloletého vhodná. Podľa sťažovateľov tak došlo k porušeniu základného práva\n\n8\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n3.9 Sťažovatelia ďalej dôvodia, že konajúce súdy porušili práva maloletého\nvyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa zabezpečujúce dieťaťu, ktoré je schopné\nformulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých\nzáležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná\npozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Podľa sťažovateľov sa na ten účel dieťaťu\nposkytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní,\nktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného\norgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami\nvnútroštátneho zákonodarstva. Sťažovatelia zdôrazňujú, že maloletý má v súčasnosti\n10 rokov a jasne pred úradmi vyjadril a vyjadruje svoju vôľu žiť u otca a s matkou sa\nnaďalej stretávať. Uvedené však podľa sťažovateľov oba konajúce súdy nerešpektovali,\nnaopak, vyjadrenia maloletého prehliadali, čím došlo k ďalšiemu poškodeniu jeho práv.\nNapriek tomu, že maloletý jednoznačne vyjadril vôľu vo veci zverenia do striedavej osobnej\nstarostlivosti, nebolo podľa názoru sťažovateľov jeho žiadosti, resp. prejavu vôle vyhovené.\nMaloletý prijal podľa názoru sťažovateľov konanie súdov s nevôľou a sklamaním. Konanie\nsúdov narušilo podľa sťažovateľov jeho vnímanie spravodlivosti a čestnosti.\n3.10 Sťažovatelia svoju sťažnosť uzatvárajú konštatovaním, že súdy svojím konaním\npopreli právo dieťaťa na zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu pri rozhodovaní. Striedavá\nosobná starostlivosť oboch rodičov má podľa presvedčenia sťažovateľov zabezpečiť (i)\nlepšie zabezpečenie potrieb dieťaťa, (ii) práva maloletého na zachovanie jeho vzťahu\nk obidvom rodičom, a to pri zachovaní citových väzieb, vývinových potrieb, stability\nbudúceho výchovného prostredia a schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove\na starostlivosti o dieťa. Z konania oboch súdov podľa sťažovateľov jednoznačne vyplýva, že\nprávna úprava striedavej osobnej starostlivosti bola prehliadaná a nerešpektovaná. K tomu,\naby nedošlo k neprípustnému zásahu do výkonu rodičovských práv a práva na spravodlivý\nproces, musí byť podľa sťažovateľov rozhodnutie súdu založené na skutočnostiach\nmajúcich oporu v skutkovom stave a dôkazoch obsiahnutých v spise a musí byť riadne\na presvedčivo odôvodnené. Napadnutý rozsudok okresného súdu a napadnutý rozsudok\n9\n\nkrajského súdu neobsahujú podľa názoru sťažovateľov dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom je možné považovať ich výklad a závery za svojvoľné a neodôvodnené.\nZ predmetných rozhodnutí vyplýva aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá popiera ich podstatu a zmysel.\n4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:\n„Základné právo\n\n... na súdnu ochranu upravené v čl. 41\n\nods. [4] a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom... Krajsk[ého] súd[u] v Žiline č. k.\n5CoP/62/2015 zo dňa 15. 12. 2015 porušené bolo.\nÚstavný súd rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3P/69/2012\nz 18. 09. 2015 ruší.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur...\nSťažovateľovi\n\npriznáva náhradu trov konania\n\nna Ústavnom súde...“\nII.\nVyjadrenia odporcu, kolízneho opatrovníka, replika sťažovateľov\n5. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie požiadal o vyjadrenie\n(i) krajský súd ako odporcu v konaní, (ii) kolízneho opatrovníka, ako aj (iii) dotknutú osobu\n– matku maloletého. Uvedeným subjektom ústavný súd na tento účel zaslal sťažnosť\nsťažovateľov, ako aj uznesenie ústavného súdu o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n5.1 Ústavný súd konštatuje, že dotknutá osoba – matka maloletého, nevyužila\nmožnosť vyjadriť sa k podanej sťažnosti a na písomnú výzvu ústavného súdu z 29. apríla\n2016 nezaslala žiadne vyjadrenie.\n5.2 Po doručení ďalej uvedených vyjadrení ústavný súd poskytol sťažovateľom\nmožnosť, aby k týmto vyjadreniam zaujali stanovisko (repliku).\n\n10\n\nVyjadrenie krajského súdu\n6. Listom č. Spr. 194/2016 z 19. mája 2016 doručeným ústavnému súdu\n23. mája 2016 sa k podanej sťažnosti vyjadril krajský súd.\n6.1 Predsedníčka krajského súdu vo vyjadrení len stručne uviedla: „V predmetnej\nveci sa jedná takmer výlučne o bezprostredné právne posúdenie záverov odvolacieho súdu\nv rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5CoP/62/2015 z 15. 12. 2015, a teda nie je dobre\nmožné zo strany krajského súdu ako inštitúcie (prostredníctvom jeho predsedu) zaujať\nkonkrétne právne stanovisko. Z pozície predsedu krajského súdu mi totiž neprináleží\nposudzovať vecnú správnosť jednotlivých rozhodnutí tunajšieho súdu, vrátane posúdenia\nnáležitostí ich odôvodnenia.“\n6.2 Krajský súd zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\nVyjadrenie kolízneho opatrovníka\n7. Listom č. RK1/OSPODaSK/SPO/2016/117/2016/65022 z 12. mája 2016\ndoručeným ústavnému súdu 19. mája 2016 sa k sťažnosti vyjadril kolízny opatrovník.\n7.1 Kolízny opatrovník v úvode uviedol, že konanie vo veci úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností prebiehalo na okresnom súde od roku 2012, kedy bolo\nvydané predbežné opatrenie, na základe ktorého bol maloletý odovzdaný do starostlivosti\nmatky. V predmetnom prípade sa ÚPSVaR Ružomberok, oddelenie sociálnoprávnej\nochrany detí a sociálnej kurately snažil počas celého obdobia viesť a usmerňovať rodičov\nk vyriešeniu otázky úpravy výkonu rodičovských práv k maloletému\n\ndohodou,\n\nkeďže dlhodobý boj medzi nimi vyvoláva napätie u všetkých účastníkov konania, ale hlavne\nv neprimeranej miere zaťažoval maloletého. Obidvaja rodičia boli podľa kolízneho\nopatrovníka opakovane upozornení, že ich syn potrebuje pre svoj zdravý vývin\nkooperatívny vzťah medzi rodičmi, chronické a neriešené rodičovské konflikty sú pre dieťa\nnebezpečné a môžu mať negatívny vplyv na jeho ďalší zdravý psychický a fyzický vývin.\n7.2 Podľa kolízneho opatrovníka, ÚPSVaR ‒ oddelenie sociálno-právnej ochrany\ndetí a sociálnej kurately (ďalej len „SPODaSK“) navrhlo rodičom viaceré formy pomoci\na riešenia vzniknutej situácie, napr. mediáciu, psychologické poradenstvo, vzájomné\n11\n\nstretnutia a iné, ktoré však boli vždy jednou zo strán odmietnuté, a preto bol zo strany\noddelenia SPODaSK podaný na okresnom súde podnet na uloženie výchovného opatrenia\nrodičom.\n7.3 Podľa podnetu kolízneho opatrovníka okresný súd rozsudkom č. k. 5 P 84/201430 z 20. januára 2015 uložil rodičom maloletého\na otcovi Mgr.\n\n, a to matke Mgr.\n\n, výchovné opatrenie ‒ povinnosť podrobiť\n\nsa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení ‒ psychologickému poradenstvu\nna referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Ružomberok na obdobie\n6 mesiacov. Proti označenému rozsudku podal odvolanie otec maloletého, krajský súd\nodvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\n7.4 Podľa kolízneho opatrovníka zo záverečnej správy o priebehu odborného\nporadenstva na referáte poradensko-psychologických služieb vyplynulo, že počas stretnutia\nklienti prezentovali rozdielne očakávania od poradenskej konzultácie. Pani\nvyjadrila záujem hovoriť o praktických otázkach, pán\n\noznačil ako primárnu potrebu\n\nv rámci celého stretnutia, ako aj v rámci celého výchovného opatrenia venovať sa otázke\nosobnej striedavej starostlivosti. Názory oboch rodičov na formu starostlivosti boli odlišné\na nemenné. V priebehu stretnutí sa preto podľa kolízneho opatrovníka nepodarilo\npsychologickými\n\nprostriedkami\n\ndocieliť\n\nvzájomnú\n\nzhodu\n\na\n\nspoluprácu\n\nrodičov\n\nv jednotlivých otázkach starostlivosti o maloletého, v dôsledku čoho sa nenaplnili\nočakávania vychádzajúce z uloženého výchovného opatrenia. Vzájomná komunikácia\nrodičov sa riadne neobnovila a ani v súčasnej dobe rodičia nie sú podľa kolízneho\nopatrovníka schopní spolu bezproblémovo riešiť bežné situácie a problémy týkajúce sa\nmaloletého.\n7.5 V predmetnom konaní boli podľa kolízneho opatrovníka vypracované dva\nznalecké posudky. Znalkyňa\n\nvo svojom posudku konštatovala\n\nrovnocennosť rodičovského potenciálu obidvoch rodičov, ale vzhľadom na skutočnosť, že\nkaždá zmena je pre maloletého záťažou a maloletý sa primerane adaptoval na rodinné\nprostredie u matky, odporúčala zveriť maloletého do jej starostlivosti. Pokiaľ by sa otec\nrozhodol žiť v blízkosti dieťaťa a upravil by sa jeho vzťah s matkou maloletého, začali by\n\n12\n\nnekonfliktne komunikovať, odporúčala striedavú starostlivosť s týždenným intervalom\nstriedania. Otec maloletého nesúhlasil so závermi tohto posudku a namietal ho.\n7.6 V druhom posudku znalkyňa PhDr.\n\nuviedla, že maloletý by mal\n\nzvládnuť striedavú starostlivosť, ale bude závisieť na prístupe rodičov, na učiteľoch,\nspolužiakoch a sociálnom prostredí, či takúto zmenu zvládne a bude schopný prispôsobiť sa\njej. Sám maloletý však uviedol, že si to nevie predstaviť a uvedomuje si, že to bude ťažké.\nZo strany maloletého sa ešte javia ako limitujúce jeho značné adaptačné ťažkosti, mierny\nodstup od reality a nedôvera voči okoliu.\n7.7 Podľa kolízneho opatrovníka spisovú dokumentáciu mal.\n\nvedie\n\noddelenie SPODaSK od 30. novembra 2007, keď mu bolo doručené uznesenie okresného\nsúdu č. k. 3 P 85/2007-6 z 27. novembra 2007 právoplatné 28. decembra 2007, ktorým\nokresný súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností k maloletému zamietol.\n7.8 Kolízny opatrovník ďalej poukázal, že 6. augusta 2012 mu bol doručený návrh\nmatky maloletého Mgr.\n\nna úpravu výkonu rodičovských práv\n\na povinností a určenie výživného spolu s uznesením o ustanovení opatrovníka. Konanie\nv tejto veci bolo právoplatne ukončené 4. januára 2016. V priebehu tohto obdobia bolo\npodľa kolízneho opatrovníka podaných na príslušný súd zo strany rodičov ešte niekoľko\nnávrhov na vydanie predbežných opatrení, ktoré sa týkali úpravy stretávania alebo\nodovzdania do starostlivosti.\n7.9 Podľa kolízneho opatrovníka maloletý\n\nv priebehu konania dvakrát\n\nvyjadril svoj názor priamo na pojednávaní, niekoľkokrát bol zisťovaný jeho názor kolíznym\nopatrovníkom za prítomností psychologičky z referátu poradensko-psychologických služieb\nÚPSVaR Ružomberok, taktiež mal možnosť vyjadriť svoj názor aj priamo u obidvoch\nznalkýň pri psychologickom vyšetrení. S poukázaním na už uvedené kolízny opatrovník,\noddelenie SPODaSK, zastáva názor, že právo maloletého slobodne vyjadriť svoj názor\nvo veciach, ktoré sa ho týkajú, nebolo maloletému žiadnym spôsobom upierané\nani obmedzované a maloletý\n\nmal dostatočný priestor na vyjadrenie svojho názoru.\n\n13\n\n7.10 Kolízny opatrovník je ďalej toho názoru, že naďalej pretrvávajú komunikačné\nproblémy medzi rodičmi, ktorí na základe toho nie sú schopní vzájomne sa dohodnúť na\núprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému\n\n. Maloletý citlivo\n\nvníma spory rodičov, zaťažujú ho a následne sa to potom prejavuje na jeho psychickej\npohode.\n\nmá rád obidvoch rodičov, má k nim intenzívne citové väzby, nechce ani\n\njednému z nich prejaviť viac či menej náklonnosti a lásky.\n7.11 Podľa názoru kolízneho opatrovníka obidvaja rodičia by si mali uvedomiť, že\nprimárne je dôležité zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa, čo však dokážu zhodnotiť len\ndospelí. Podľa vyjadrenia znalkyne, na ktoré kolízny opatrovník odkazuje, ale maloleté\ndieťa musí vedieť, „kde je jeho miesto“, tzn. že mu nemôže byť daná do rúk moc\nrozhodovať o životne dôležitých veciach, i keď sa týkajú jeho samotného. Kolízny\nopatrovník poukazuje, že dieťa nemá byť s rodičom na rovnakej pozícii, v hierarchii rolí\nmá zaujímať nižšie postavenie, nemôže preberať rodičovskú zodpovednosť, preto\npri rozhodovaní o zverení detí do starostlivosti rodičov nemôžu rozhodovať maloleté deti,\nale ich rodičia, prípadne iní dospelí, ktorí budú brať do úvahy v prvom rade jeho záujem\na potreby. K vyjadreniu otca maloletého, že tým, že nebolo prejavu vôle maloletého\nv súdnom konaní vyhovené, bolo narušené jeho vnímanie spravodlivosti a čestnosti, je\npotrebné podľa kolízneho opatrovníka uviesť, že je hlavne úlohou rodiča, aby maloletého\nusmernil v očakávaniach a primerane veku aj vysvetlil možnosti, ktoré môžu v súdnom\nkonaní nastať.\n7.12 Kolízny opatrovník sa stotožnil s názorom znalkyne, že pokiaľ si striedavú\nstarostlivosť neodskúšajú všetci členovia rodiny, nepresvedčia sa o tom, že je táto forma\nvýchovy skutočne tá najoptimálnejšia pre maloletého a tento ju zvládne, nemalo by sa k nej\npristupovať. Hlavne by si mali uvedomiť, že táto skúška by nemala byť na úkor ich syna.\nNa to, aby si však rodičia dokázali vyjsť v ústrety, odložili svoje osobné spory a krivdy\na v záujme maloletého vykonali takto ústretový krok, by museli podľa kolízneho\nopatrovníka dokázať spolu bezproblémovo komunikovať.\n\n14\n\n7.13 Zároveň kolízny opatrovník uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci,\nkeďže je toho názoru, že nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci s poukázaním\nna predchádzajúce rozsiahle dokazovanie v súdnom konaní.\nReplika sťažovateľov\n8. Listom z 20. júna 2016 doručeným ústavnému súdu 23. júna 2016 sa\nk vyjadreniam odporcu a kolízneho opatrovníka vyjadrili v replike sťažovatelia.\n8.1 Sťažovatelia všetky uvedené skutočnosti ÚPSVaR nepopierajú, avšak podľa nich\nnepredstavujú dôvod pre subjektívne rozhodnutie súdu bez zohľadnenia aktuálnej právnej\núpravy a jej účelu. Rodičia maloletého\n\nnaozaj nie sú schopní dospieť\n\nk spoločnému konsenzu, pretože každý má inú predstavu o zverení maloletého dieťaťa.\n8.2 Sťažovatelia uviedli, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, ako k celej situácii\ndošlo. Matka sa podľa sťažovateľov ako prvá nezachovala v záujme maloletého,\nkeď sa v auguste roku 2012 následkom rozpadu vzťahu s otcom a pravdepodobne tiež\ns cieľom pracovného uplatnenia v Ružomberku odsťahovala z Bratislavy do Ružomberka.\nMatka sa bez súhlasu otca a zrejmého zohľadnenia záujmu maloletého podľa sťažovateľov\nrozhodla sebecky opustiť spoločnú domácnosť s otcom, kde mal maloletý vytvorené svoje\nrodinné zázemie, sociálne väzby, navštevoval materskú školu, mal svojich kamarátov,\nvhodné podmienky na bývanie a otca, s ktorým by si v prípade normálneho rodinného\nprostredia mohol vychutnávať spoločné voľné chvíle.\n8.3 Otec sa podľa vyjadrenia sťažovateľov nesnaží matke klásť prekážky v jej živote,\njediné na čom mu záleží, je, aby bola naplnená maloletým vyjadrená vôľa žiť s otcom,\nminimálne v rovnakom pomere ako s matkou. Vyčlenenie maloletého\nzo života sťažovateľa bude podľa sťažovateľov najmä na ujmu maloletého. Je dôležité, aby\ndeti mali vo svojom živote ženský aj mužský vzor a odňatím možnosti otcovi sa\nplnohodnotne podieľať na výchove maloletého dieťaťa môže byť podľa sťažovateľov na\nškodu celého jeho budúceho psychického vývoja, najmä keď preferuje zverenie do výlučnej\nstarostlivosti otca.\n\n15\n\n8.4 Sťažovatelia poukázali, že súdna znalkyňa na otázku, či je otec spôsobilý\nvychovávať syna, odpovedala áno, či je otec spôsobilý zabezpečiť výchovné potreby\nmaloletého, odpovedala áno, či je otec spôsobilý zabezpečiť citové zázemie maloletého,\nodpovedala áno, či zverenie maloletého\n\ndo striedavej osobnej starostlivosti\n\nje v záujme maloletého, odpovedala áno, teda sú splnené všetky predpoklady, aby zverenie\nmaloletého do striedavej osobnej starostlivosti rešpektovalo jeho maximálny záujem.\n8.5 Aj napriek zrejmému záujmu maloletého vyrastať v starostlivosti tak otca,\nako aj matky nebola podľa sťažovateľov súčasná právna úprava súdmi absolútne\nzohľadnená.\n8.6 Podľa sťažovateľov súdy považovali za najväčší problém v danom prípade\nposúdenie vhodnosti striedavej školskej dochádzky v dvoch rôznych školách. Touto otázkou\nsa však podľa názoru sťažovateľov vysporiadali na základe subjektívneho posúdenia, keďže\nv zmysle platnej právnej úpravy je takáto forma návštevy dvoch rôznych škôl v prípade\nzverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti možná a v mnohých prípadoch dieťa\ntakúto formu zvláda bez ťažkostí.\n8.7 Podľa sťažovateľov dokonca ani matka maloletého nebola v konaní pred súdmi\nvo všeobecnosti proti nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, avšak\nvzhľadom na vzdialenosť bydlísk nepovažovala túto formu za vhodnú, a preto v tomto\nprípade nesúhlasila. Na to, že sa o túto vzdialenosť zaslúžila predovšetkým ona,\nvšak neprihliadla ani ona, ani okresný súd pri rozhodovaní veci.\n8.8 Sťažovatelia ďalej argumentujú, že súdy odmietli skúmať, či sú vytvorené\npodmienky zverenia maloletého\n\ndo striedavej osobnej starostlivosti, nevypočuli\n\nnavrhovateľom navrhnutých svedkov, nedostatočne sa oboznámili so spisovým materiálom\nsúvisiacim s vecou maloletého\n\n. Prvostupňový súd neprihliadal na vykonané\n\nznalecké dokazovanie, nezohľadnil vôľu a záujem maloletého\n\nním prezentovaný.\n\n8.9 Podľa sťažovateľov prvostupňový súd neprihliadal ani na vyjadrenie kolízneho\nopatrovníka, ktorý v prvostupňovom konaní potvrdil, že je v záujme maloletého, aby bol\nzverený do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Vyjadrenie ÚPSVaR v Ružomberku\n16\n\ndoručené ústavnému súdu o tom, že pokiaľ si striedavú starostlivosť neodskúšajú všetci\nčlenovia rodiny a nepresvedčia sa o tom, že je táto forma výchovy skutočne tá najideálnejšia\npre maloletého, s tým že ju maloletý zvládne, nemali by k nej pristupovať, je podľa\nsťažovateľov „mierne mätúce“.\n8.10 Podľa názoru sťažovateľov bez toho, aby k tejto forme striedavej starostlivosti\nrodičia pristúpili, nikdy nemôžu dospieť k záveru, či bude takáto forma starostlivosti pre\nmaloletého prospešná, či bude maloletému vyhovovať a či sa adaptuje. Otec v súčasnosti\n„bojuje“ najmä za práva maloletého, preto pochopiteľne ak by videl, že takáto forma\nmaloletého vyčerpáva, určite by na nej podľa netrval.\n8.11 Vo vzťahu k porušeniu „práva rodičov vychovávať svoje deti a naopak, práva\ndetí na rodičovskú výchovu a starostlivosť“ (čl. 41 ods. 4 ústavy a čl. 32 ods. 4 listiny)\nsťažovateľ\n\nnamieta najmä spôsob, akým sa odvolací súd vyrovnal\n\ns argumentáciou a dôkazmi, ktoré boli predložené zo strany navrhovateľa, ako aj kolízneho\nopatrovníka. Krajský súd pri svojom rozhodovaní podľa sťažovateľov nedbal na záujem\nmaloletého\n\na ani na vyslovenie jeho vôle žiť v prostredí striedavej osobnej\n\nstarostlivosti.\n8.12 Maloletý\n\nmá 10 rokov a podľa sťažovateľov jasne pred úradmi vyjadril\n\na vyjadruje svoju vôľu žiť u otca a s matkou sa naďalej stretávať. Túto skutočnosť však\nokresný súd, ako aj krajský súd podľa sťažovateľov nerešpektovali, naopak, vyjadrenia\nmaloletého\n\nprehliadali, čím došlo k ďalšiemu poškodeniu jeho práv a osoby.\n\nNapriek tomu, že podľa presvedčenia sťažovateľov maloletý\n\njednoznačne vyjadril\n\nvôľu vo veci zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, predstúpil pred súdy, kolízneho\nopatrovníka, nebolo jeho žiadosti či prejavu vôle vyhovené.\n8.13 Z konania prvostupňového a odvolacieho súdu podľa záverov sťažovateľov teda\njednoznačne vyplýva, že právna úprava striedavej osobnej starostlivosti bola prehliadaná\na nerešpektovaná. Žiaden so súdov nezohľadnil elementárne záujmy dieťaťa.\n8.14 Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka podľa sťažovateľov taktiež jednoznačne\nvyplýva pasívny prístup kolízneho opatrovníka k maloletému\n17\n\n, ktorému napr.\n\nneposkytol vysvetlenie napadnutých rozsudkov súdov, dôvody, prečo jeho vôľa nebola\nnaplnená, i keď bola ním zrozumiteľne a jednoznačne deklarovaná na súdoch.\n8.15\n\nPoznámka\n\nkolízneho\n\nopatrovníka\n\nv pozícii\n\nSPODaSK o\n\nskvalitnení\n\nkomunikácie medzi rodičmi v kontexte nedokončeného okresným súdom nariadeného\nvýchovného opatrenia na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi pri využití psychologických\nslužieb SPODaSK vyznieva podľa mienky sťažovateľov „sarkasticky“. Nariadené\nvýchovné opatrenie podľa sťažovateľov „odznelo“ po rozhodnutí dotknutých súdov, pričom\nplán výchovného opatrenia SPODaSK ani nebol rodičom predložený. SPODaSK podľa\nsťažovateľov rodičom neposkytol adekvátnu súčinnosť, ktorej výsledok by nepochybne\nnapomohol napĺňaniu záujmu dieťaťa.\n8.16 Sťažovatelia oznámili, že na ústnom pojednávaní vo veci trvajú, pretože\nzastávajú názor, že týmto spôsobom môže dôjsť k ozrejmeniu skutkového stavu\nefektívnejšie.\nIII.\nĎalší postup ústavného súdu\n9. Ústavný súd nariadil na 8. september 2016 verejné ústne pojednávanie, na ktoré\nboli účastníci konania a dotknutá osoba pozvaní listom z 22. júla 2016. Následne bolo\nústavnému súdu 26. augusta 2016 doručené podanie sťažovateľov, ktorí súhlasili\ns upustením od ústneho pojednávania. Z toho dôvodu ústavný súd nariadené verejné ústne\npojednávanie zrušil, o čom účastníkov konania a dotknutú osobu informoval listom\nz 26. augusta 2016. Ústavný súd tak rozhodoval 3. augusta 2017 na neverejnom zasadnutí.\nIV.\nZávery ústavného súdu\n10. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;\ndeti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\n\n18\n\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu\nna základe zákona.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\nVšeobecne k predmetu konania\n11. Ústavný súd konštatuje, že v súčasnosti existuje široká zhoda ‒ a to aj podľa\njudikatúry medzinárodných súdnych orgánov ‒ na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní\npríslušných orgánov verejnej moci týkajúceho sa detí musí byť ich najlepší záujem\nprvoradým hľadiskom rozhodovania.\n11.1 Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj Charta základných práv\nEurópskej únie, v ktorej čl. 24 ods. 2 sa uvádza: „... pri všetkých opatreniach prijatých\norgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia\nv prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.“\n11.2 Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto\ndieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie\nukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené\nlen vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných\nvzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí\na rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku\npoškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko,\nč. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej\n\n19\n\nkomory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok\nESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].\n11.3 Vzhľadom na uvedené platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia\nmusia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri\nrozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva o. i. aj z čl. 3\nDohovoru o právach dieťaťa.\n11.4 Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť\nprvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej\nverejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo\nzákonodarnými orgánmi.\n11.5 Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkazuje\nna svoje uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke\nnálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni\ndoktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie Spojených národov\nprevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa,\nktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa\n(a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné ich inkorporovať do príslušnej\nvnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe, pozn.), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru\no právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. – Newell, P. Implementation Handbook for the\nConvention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF\nRegional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the\nRights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22).\nUstanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou\n(princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku\na orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných\nvnútroštátnych normatívnych právnych aktov.\n11.6 Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky\ntransponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem napr. Civilného\n\n20\n\nmimosporového poriadku (porov. napr. čl. 4, § 38, § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 365 a nasl.\na ďalšie), alebo aj zákona o rodine (porov. napr. čl. 5, § 23 ods. 2, § 24 ods. 2 a 4, § 44\nods. 4 a ďalšie). Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem\ndieťaťa (maloletého) v konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom\ndieťaťa (maloletého) na súkromie podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2\nústavy, právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho\nvec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo\nvyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n11.7 Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa\nvychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže\nzveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa\na ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou\nsúhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná\nstarostlivosť v záujme dieťaťa.\nPodľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv\na povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa\nna zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého\ndieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného\nprostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým\nrodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany\nobidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,\nrovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.\n11.8 V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné\nvychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať\na podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa\nna starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené\nstýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti\nčo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme\n21\n\ndieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého\niného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa\ntento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu\nČeskej republiky III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).\n11.9 Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom\nv zmysle premís popísaných v predchádzajúcom bode je potrebné zo strany konajúceho\nsúdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť predovšetkým tieto kritériá:\n- existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti sa\nusilujúcimi osobami,\n- mieru zachovania identity a integrity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho\nzverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby,\n- schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho\npriaznivý fyzický a psychický vývoj vrátene vzdelávacích, emocionálnych, materiálnych\na iných potrieb,\n- prianie dieťaťa [porov. 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre práva\ndieťaťa č. 14 z 29. 5. 2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepšie záujmy boli prvoradým\nhľadiskom (General comment No. 14 on the right of the child to have his or her best\ninterests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/GC/14; k tomu porov. aj nálezy\nÚstavného súdu Českej republiky I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nsťažovateľmi\n\noznačených\n\nústavných\n\npráv\n\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\n12. Krajský súd v napadnutom rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu\nz 18. septembra 2015, uviedol, že okresný súd dostatočne odôvodnil svoj právny záver\no tom, prečo „neurčil striedavú rodičovskú starostlivosť napriek tomu, že obaja rodičia by\nmali predpoklady pre takúto formu rodičovskej starostlivosti“. Následne krajský súd\npoukázal na to, že napadnutý rozsudok okresného súdu dostatočne objasnil, „prečo je\nv záujme maloletého dieťaťa v tomto konkrétnom prípade určitá stabilita výchovného\nprostredia, v ktorom v súčasnosti žije, ktoré prostredie jednoznačne vyhovuje zdravému\nvývoju jeho osobnosti...“. Krajský súd napokon – reagujúc na odvolaciu argumentáciu otca\n\n22\n\nmaloletého – uviedol, že striedavá rodičovská starostlivosť nie je vhodným riešením\nv prípade, keď je vzájomná komunikácia a vzájomné vzťahy rodičov narušené. V takejto\nsituácii sa maloleté dieťa môže ľahko stať svedkom a účastníkom týchto konfliktov a taktiež\nnástrojom vzájomnej odplaty rodičov, prípadne ich nevhodných odkazov. Vychádzajúc\nz týchto úvah, dospel k záveru, že je „len veľmi málo pravdepodobné, že by striedavá\nrodičovská starostlivosť o maloleté dieťa mohla prispieť k zlepšeniu, či ozdraveniu ich\nvážne narušených konfliktných vzťahov“.\n12.1 Pri hodnotení ústavnej udržateľnosti uvedených právnych záverov krajského\nsúdu v napadnutom rozsudku vychádzal ústavný súd zo svojho ustáleného právneho názoru,\npodľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno\nposudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové\nkonanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny\nnázor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných\nsúdov (tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09). Ústavný súd preto preskúmal aj napadnutý rozsudok\nokresného súdu z 18. septembra 2015 napriek tomu, že uznesením z 26. apríla 2016\nsťažnosť sťažovateľov v časti, v ktorej smerovala proti napadnutému rozsudku okresného\nsúdu, odmietol ako neprípustnú.\n12.2 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd\nsa zhodol so záverom okresného súdu o tom, že obaja rodičia – matka aj otec maloletého ‒\nmajú predpoklady na to, aby maloletý im bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti.\nNapriek tomuto záveru však konajúce súdy identifikovali ďalšie relevantné dôvody,\npre ktoré nerozhodli kladne o striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na to je potom\npre ústavný súd irelevantné osobitne reagovať na argumentáciu sťažovateľov v sťažnosti,\nv ktorej\n\npoukazujú\n\nna\n\nzávery\n\nznaleckých\n\nposudkov\n\na kolízneho\n\nopatrovníka\n\no osobnostných, materiálnych a iných predpokladoch otca maloletého na zvládnutie\nstriedavej osobnej starostlivosti. Ústavný súd sa v tejto súvislosti obmedzuje len\nna konštatovanie, že sťažovatelia interpretujú závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov\na vyjadrenia kolízneho opatrovníka subjektívne, a zdôrazňuje, že (ne)spôsobilosť otca\n\n23\n\nmaloletého\n\n(sťažovateľa)\n\nzabezpečiť\n\nstarostlivosť\n\no maloletého\n\nnebol\n\ndôvodom\n\nich rozhodnutia o nezverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.\n13. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku – po tom,\nako dospel k záveru, že obaja rodičia spĺňajú predpoklady na zverenie maloletého\ndo striedavej osobnej starostlivosti – a napriek tejto skutočnosti – „na základe ďalších\nvýznamných skutkových zistení dospel k dôvodnému záveru, že nariadenie striedavej\nosobnej starostlivosti nie je v súlade so záujmom mal. dieťaťa, čo predstavuje prioritné\na určujúce hľadisko pri rozhodovaní o právach mal. dieťaťa“.\n13.1 Okresný súd považoval pri tomto svojom závere v prvom rade za relevantnú\nvzdialenosť medzi Ružomberkom a Bratislavou – bydliskami rodičov maloletého – a tiež\npraktické dôsledky, ktorým by maloletý bol vystavený kvôli tejto vzdialenosti – špecificky\npoukázal na nutnosť navštevovať dve školy. V tejto súvislosti okresný súd uviedol:\n„Predovšetkým je potrebné poukázať na vzdialenosť bydlísk toho ktorého rodiča, t. j.\nvzdialenosť bydliska matky v Ružomberku a bydliska otca, ktorý je v Bratislave,\nčo predstavuje cca 270 km, keď cesta autom trvá približne 180 minút. Je pravdou,\nže už samotný presun mal. z miesta bydliska matky do bydliska otca a späť v prípade\ndvojtýždňových\n\nintervalov\n\nstriedania\n\nby\n\nboli\n\nnáročné\n\nnielen\n\npre\n\ndospelého,\n\nale predovšetkým pre dieťa. Podľa názoru súdu v prípade nariadenia striedavej osobnej\nstarostlivosti obidvoch rodičov, pre dieťa by nastala závažná zmena, ktorá by zasiahla\ndo každej oblasti života mal., čo by kládlo vysoké nároky na adaptáciu na tieto zmeny, či už\nby sa jednalo o zmenu miesta bydliska, t. j. 2 týždne v domácom prostredí matky\nv Ružomberku, 2 týždne v domácom prostredí otca v Bratislave, ale aj výrazné zmeny\nsúvisiace so sociálnymi väzbami mal. týkajúcimi sa, či už školského prostredia,\nt. z. spolužiakov, učiteľov, ale tiež kamarátov, s ktorými mal. trávi svoj voľný čas, prípadne\nrôzne záujmové aktivity (napr. futbal).“\n13.2 Následne okresný súd poukázal na významné zmeny v živote maloletého, ktoré\npredchádzali jeho rozhodnutiu, predovšetkým presťahovanie sa matky maloletého\ndo Ružomberka, opustenie spoločnej domácnosti s otcom maloletého v auguste 2012,\n\n24\n\nnásledne niekoľkomesačný pobyt v Bratislave na základe návrhu otca maloletého\na následný ďalší pobyt v Ružomberku. V tejto súvislosti okresný súd uviedol:\n„... matka v auguste roku 2012 následkom rozpadu vzťahu s otcom a pravdepodobne\ntiež s cieľom pracovného uplatnenia v Ružomberku rozhodla sa opustiť spoločnú\ndomácnosť s otcom spolu s mal., kde mal. mal vytvorené svoje rodinné zázemie, soc. väzby,\nnavštevoval tam materskú školu, mal tam svojich kamarátov, vhodné podmienky na bývanie\na samozrejme otca, s ktorým mal vytvorenú silnú citovú väzbu. Matka odišla bývať spolu\ns dieťaťom do Ružomberka, čím vystavila mal. dieťa zmene, ktorej sa dieťa muselo\nprispôsobiť, čo s prihliadnutím na citlivosť, senzitívnosť dieťaťa, osobnú charakteristiku\nvyplývajúcu z obidvoch posudkov mal. dieťaťa znamenalo pre mal. dieťa intenzívne\nvnútorné prežívanie konfliktov medzi rodičmi s tým, že jeho očakávaním nepochybne bol\nšťastný a pokojný život pri zachovaní citových väzieb k obidvom rodičom. Následne však\nod decembra 2012 došlo k ďalšej zmene výchovného prostredia na obdobie cca 2 mesiacov,\nkeď na návrh otca súd nariadil uznesením predbežné opatrenie a odovzdal mal. do jeho\nstarostlivosti. Po 2 mesiacoch pobytu v Bratislave u otca, vrátane prestriedania základnej\nškoly, mal. nútene musel absolvovať ďalšiu zmenu a to návrat do prostredia v Ružomberku,\nkde mal. je doposiaľ. Možno povedať, že uplynutím času od februára 2013 už mal. sa\nna nové podmienky života v domácom prostredí matky, v školskom prostredí, v rámci\nmimoškolských aktivít, sociálnych väzieb na kamarátov adaptoval. Školské výsledky mal. sú\nvýborné. V zabezpečovaní starostlivosti o mal. zo strany matky neboli zistené žiadne\nnedostatky, matka v plnom rozsahu napĺňa emočné potreby dieťaťa, má dieťaťu čo do života\nponúknuť, a preto zverenie mal. dieťaťa do výlučnej starostlivosti otca, čo navrhuje otec\na verbálne takýto názor prezentuje aj mal., nie je namieste.“\n13.3 Okresný súd ďalej poukázal na závery znaleckých posudkov, ktoré hodnotili\npsychický stav maloletého, pričom na základe zistení znalcov dospel k záveru, že striedavá\nosobná starostlivosť by pre maloletého pôsobila ako ďalšia výrazná životná zmena. Uviedol,\nže by išlo o štvrtú výraznú životnú zmenu v relatívne krátkom časovom rámci, preto\npovažoval za dôležité stabilizovať životné a výchovné prostredie maloletého, a to\naj s prihliadnutím na to, že maloletý sa pozitívne adaptoval v Ružomberku. V tomto\nkontexte okresný súd uviedol:\n\n25\n\n„V tejto súvislosti súd poukazuje na súčasný psychický stav mal., ktorý vyplynul\nzo znaleckého dokazovania - znaleckého posudku znalkyne\n\n, a to problémy\n\nmal. s adaptáciou, úzkosť, neistota, nedôvera k dospelým, nízka frustračná tolerancia, nízka\nodolnosť voči záťaži, ktoré charakteristiky vôbec nie sú zárukou toho, že mal. by mohol\nbez závažných následkov na jeho psychike zvládnuť takúto závažnú zmenu, ktorá by bola\nuž štvrtou v poradí po skončení spolužitia jeho rodičov, s ktorou by sa musel nejakým\nspôsobom vysporiadať, a to jednak čo sa týka zverenia mal. do výlučnej starostlivosti otca,\nako aj nariadenia striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletého.\nSúd zdôrazňuje, že nemožno od dieťaťa vo veku mal.\n\nspravodlivo žiadať, aby bol\n\nv takom krátkom čase opätovne vystavovaný zásadným zmenám akými sú jednoznačne\nstriedanie základných škôl, prispôsobovanie sa rôznym učebným metódam, či postupom,\nnarušenie kontinuity učebného procesu, striedaniu kolektívu spolužiakov a záujmových\nčinností, adaptácia na 2 rôzne domácnosti. Hoci mal. aktuálne prejavil ochotný postoj,\npodľa názoru súdu aj s prihliadnutím k stanovisku kolízneho opatrovníka, mal. nedokáže si\npredstaviť aká záťaž ho očakáva a či vôbec táto záťaž je primeraná a potrebná, a pokiaľ\nby si to vedel predstaviť, či by to akceptoval. Naviac je potrebné zohľadniť závery\nz psychoterapeutického vedenia mal. dieťaťa u klinického psychológa\n, ktorá dňa 27. 8. 2014 v nadväznosti na uskutočnené kontrolné stretnutie\npo 5 mesiacoch konštatovala opätovné zhoršenie celkového psychického stavu dieťaťa,\nzvýšenú intrapsychickú tenziu, ambivalenciu v prežívaní, ako aj návrat predchádzajúcich\nprejavov správania, pre ktoré matka vyhľadala terapeutickú pomoc. PhDr.\nzdôraznila potrebu presného plánu akýchkoľvek rozhodnutí rodičov na základe dohody,\ns ktorou skutočne rodičia dopredu oboznámenia mal. a následnej zmeny so súhlasom oboch\nrodičov a mal., o ktorých sa mal. musí dozvedieť v dostatočnom predstihu, v opačnom\nprípade to bude v mal. vytvárať chaos. Aj z uvedeného vyplýva jednoznačne potreba\nzabezpečenia stability budúceho výchovného prostredia, sociálnych väzieb, bezpečia\na lásky, aby došlo k obnoveniu psychickej pohody dieťaťa, eliminovaniu stavov, úzkostí,\nneistoty, nedôvery.“\n13.4 Okresný súd napokon poukázal na to, že najideálnejšou formou striedavej\nosobnej starostlivosti je, keď dieťa zostáva v jednom byte a v pravidelných intervaloch sa\n\n26\n\nstriedajú jeho rodičia (tzv. nesting, pozn.). Pri tej forme striedavej starostlivosti, keď sa\npremiestňuje maloleté dieťa, považoval za dôležitý faktor vzájomnú komunikáciu\na vzájomné vzťahy rodičov. V tomto smere poukázal na to, že v čase jeho rozhodovania,\nvzájomné vzťahy rodičov maloletého nedávali dostatočnú záruku na to, aby striedavá\nosobná starostlivosť fungovala uspokojivo. Okresný súd v tejto súvislosti uviedol:\n„Podľa názoru súdu striedavá výchova je veľmi šetrná voči deťom, pokiaľ deti\nzostávajú stále v rovnakom byte a v cykloch sa striedajú rodičia. Zraniteľnosť tohto druhu\nstriedavej výchovy spočíva v nútení mal. neustále striedať svoj domov, čo sami rodičia\nnie sú ochotní obetovať v tomto prípade. Jedným z dôkazov zrelosti osobností rodičov\nje schopnosť dohodnúť sa na striedavej výchove a s plným vedomím vziať na seba záväzky\nz nej plynúce. Preto striedavá výchova sa nesmie nariaďovať proti vôli jedného z rodičov,\nnie je potom záruka, že tento rodič na seba aktívne vezme záväzky z nej plynúce.\nPreskúmaním danej veci teda okrem vzdialenosti bydlísk rodičov, ktorá vylučuje možnosť\nzachovania stabilného prostredia pre dieťa rozhodujúcu úlohu tiež zohráva zistenie,\nči rodičia napriek rozvratu ich vzťahov dosahujú takú psychickú a mentálnu vyspelosť,\nže v záujme dieťaťa sú schopní eliminovať prejavy svojich vážne narušených vzťahov\ndo takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny dopad. Podľa názoru súdu však v tejto\nprávnej veci tomu tak nie je, vzťahy rodičov dieťaťa sú vážne narušené, ich komunikácia\nje problematická, čo dieťa citlivo vníma, týmto sporom je nepochybne zaťažené, dôsledkom\nčoho je jeho neustále napätie vzhľadom k tomu, že má intenzívne citové väzby k matke\naj k otcovi a nechce vedome ani jednému z nich prejaviť viac, či menej lásky a náklonnosti,\naby mu neublížilo. Zaťažiť týmto sporom svoje dieťa je z hľadiska rodičov prejavom\negoizmu, preto súd apeluje na rodičov, aby korigovali prejavy v rámci svojich vzájomných\nvzťahov s cieľom minimalizovať negatívny dopad na dieťa, ktoré danú situáciu medzi nimi\nnedokáže ovplyvniť. V tejto súvislosti súd poukazuje, že neschopnosť rodičov vzájomne\nkomunikovať v otázke rodičovských práv a povinností je preukázaná, nakoľko rozsudkom\ntunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 5 P/84/2014 vo veci starostlivosti súdu o mal.\nzo dňa 20. 1. 2015 č. k. 5 P/84/2014-30, ktorý bol potvrdený rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline č. k. 9 Cop/22/2015-46 zo dňa 30. 4. 2015 bolo obom rodičom\nnariadené výchovné opatrenie a to podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte\n\n27\n\nporadenskopsychologických služieb UPSVaR Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny\nna obdobie 6 mesiacov, teda toto výchovné opatrenie doposiaľ skončené nebolo.“\n13.5 Na základe všetkých uvedených skutočností okresný súd ozrejmil, prečo\nnevykonal navrhovaný dôkaz (výsluch svedkyne k priebehu výchovného opatrenia), zhrnul\nsvoje doterajšie úvahy o nevhodnosti vystavenia maloletého ďalšej zmene vo forme\nstriedavej osobnej starostlivosti a poukázal tiež na to, že je aj vecou rodičov maloletého,\nči dokážu v takej miere upraviť svoje vzájomné vzťahy, aby sa vytvorilo vyhovujúce\nprostredie pre striedavú osobnú starostlivosť. K tomu okresný súd uviedol:\n„V tejto súvislosti súd uvádza, že zamietol vykonanie dôkazu a to vypočutie svedkyne\nMgr.\n\nz RPPS Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Ružomberok k doterajšiemu\n\npriebehu uloženého výchovného opatrenia, keďže takýto dôkaz považuje za nadbytočný,\nnakoľko skutočnosť problémovej komunikácie rodičov je preukázaná už samotným uložením\nvýchovného opatrenia. Zároveň súd nezistil ani na pojednávaní, že by doposiaľ napriek\ntomu rodičia svoju rodičovskú komunikáciu riadne obnovili a to ani na opakované žiadosti\nkolízneho opatrovníka. Súd poukazuje na konštatovanie znalkyne\n\n, ktorá\n\nsíce odporučila nariadiť striedavú osobnú starostlivosť, avšak sama z vlastnej praxe\nskúsenosť s nariadením striedavej osobnej starostlivosti v takomto prípade vzdialeného\nbydliska rodičov a striedania dvoch ZŠ nemá. Právna úprava nariadenie striedavej\nstarostlivosti aj v prípade striedania dvoch ZŠ umožňuje, avšak je potrebné zohľadniť všetky\nokolnosti prípadu, t. j. aj splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre takúto formu\nstarostlivosti, keď v tomto prípade záujem mal. dieťaťa na jej nariadení nie je. Podľa\nnázoru súdu však aktuálny súčasný psychický stav mal. nasvedčuje tomu, že u mal. by sa\nreálne mohli objaviť problémy pri zvládnutí takejto veľkej zmeny. Sama táto znalkyňa\nzdôraznila, že bude záležať predovšetkým na rodičoch ako vytvoria podmienky\npre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, k čomu však súd vyslovuje svoje vážne\npochybnosti a to predovšetkým s prihliadnutím k problematickej rodičovskej komunikácii,\naž v takom rozsahu, že musela byť riešená rozhodnutím súdu o uložení výchovného\nopatrenia. Naviac matka so striedavou osobnou starostlivosťou v tomto prípade vôbec\nnesúhlasí, keď vyjadruje obavy, nakoľko je s mal. denne v kontakte, dobre pozná jeho\naktuálny psychický stav, či mal. takúto zásadnú zmenu zvládne, či to nezanechá na jeho\n\n28\n\nďalšom vývine závažné následky, čo v tomto prípade nie je obava neopodstatnená.\nVzhľadom na uvedené súd konštatuje, že z hľadiska záujmu dieťaťa s prihliadnutím\nna všetky uvedené skutočnosti je vhodnejšia aktuálne výlučná osobná starostlivosť matky,\nkeď z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by spochybňovala\njej spôsobilosť, či už z hľadiska zdravotného stavu, materiálneho zabezpečenia,\nosobnostných predpokladov, poskytnúť mal. plnohodnotnú osobnú starostlivosť. Naviac\nna rozdiel od otca môže viac naplniť emocionálne potreby maloletého.\nPreto súd rozhodol tak, že mal. zveril do osobnej starostlivosti matke a zároveň\nvyslovil, že obaja rodičia budú mal. zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko neboli\nzistené žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o obmedzení týchto\npráv u otca resp. pozbavenie otca týchto práv.\nZároveň súd poukazuje, že zverenie mal. do osobnej starostlivosti matky odporučila\naj znalkyňa\n\npráve pre obavu, či mal. zvládne adaptovať sa na ďalšiu\n\nzmenu a tiež s prihliadnutím k vzdialenosti bydlísk obidvoch rodičov. Pre tento prípad však\ntáto znalkyňa navrhla rozšírené stretávanie otca s mal. vzhľadom ku skutočnosti, že sú\nvytvorené silné vzájomné citové väzby otca na mal., mal. na otca, ktoré je potrebné ďalej\nudržať a rozvíjať, keďže aj mal. dieťa prejavilo svoj výslovný názor byť s otcom...“\n14. Ústavný súd nepovažuje uvedené právne závery okresného súdu, s ktorými sa\nv napadnutom rozsudku stotožnil aj krajský súd, za arbitrárne, sú logické, vyplývajú\nzo zistených skutkových okolností, sú konzistentné a riadne odôvodnené, preto sú ústavne\nudržateľné. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s napadnutým\nrozsudkom okresného súdu predstavuje dostatočný podklad pre výrok rozsudku okresného\nsúdu, ktorým tento zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Z uvedených\nskutočností možno konštatovať, že konajúce súdy – krajský súd v spojení s okresným\nsúdom v čase ich rozhodovania, vychádzajúc z okolností prípadu, dospeli k záveru, že je\nv záujme maloletého zveriť ho do osobnej starostlivosti matky. Okresný súd poukázal\nna aktuálnu životnú situáciu maloletého, ktorý v dôsledku rozpadu vzťahov medzi jeho\nrodičmi bol vystavený sérii významných životných zmien, ktoré mali na neho\ndestabilizujúci vplyv. V rámci tohto záveru okresný súd poukázal na zistenia zo znaleckých\nposudkov, ktoré okrem iného svedčia o problémoch maloletého s adaptáciou, nízkej\n\n29\n\nfrustračnej tolerancii a odolnosti voči záťaži. Striedavá osobná starostlivosť v uvedenom\nprípade – vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskami rodičov – by bola ďalšou výraznou\nzmenou v živote maloletého, pričom je otázne, či by maloletý zvládol toľko výrazných\nzmien v takom krátkom čase. Z tohto pohľadu považoval za dôležité, aby sa pomery\nmaloletého stabilizovali, a preto zveril maloletého matke. Vychádzal aj z toho, že maloletý\nsi na prostredie v Ružomberku zvykol, začlenil sa do školského kolektívu, a zohľadnil aj to,\nže matka mu v aktuálnej životnej situácii môže poskytnúť lepšie emocionálne zázemie.\nZároveň poukázal na potrebu určitej stabilizácie vzťahov aj medzi samotnými rodičmi\nmaloletého, ktoré sa javili byť značne eskalované, t. j. na potrebu „vychladnutia hláv“\nrodičov maloletého a na vytvorenie určitého režimu vzájomnej kooperácie v záujme\nmaloletého. Okresný súd takto zdôraznil, že určitá miera zrelosti, ústretovosti a kooperácie\nmedzi rodičmi je dôležitá pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti.\n14.1 Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov, že konajúce súdy nerešpektovali prejavený\nnázor maloletého, ústavný súd uvádza, že zistené skutkové okolnosti v prerokúvanej veci\ndostatočne odôvodňujú tento postup konajúcich súdov. Podľa názoru ústavného súdu treba\nvziať do úvahy aj skutočnosť, že v čase rozhodovania okresného súdu mal maloletý\n6 až 9 rokov, čo vo svojej podstate spochybňuje jeho spôsobilosť dostatočne vyhodnotiť,\no akú zmenu v jeho živote by išlo v prípade, ak by bol zverený do striedavej osobnej\nstarostlivosti, a či by ju dokázal zvládnuť. Aj znalkyne sa vyjadrovali v tomto smere značne\nopatrne, keďže nemali osobnú skúsenosť s takto realizovanou striedavou osobnou\nstarostlivosťou. Konajúce súdy poukázali aj na destabilizáciu maloletého spôsobenú celou\nsériou životných zmien a tiež jeho pozitívny vzťah k obom rodičom a snahu nesklamať ani\njedného z nich – o čom svedčia aj v napadnutých rozsudkoch uvedené protichodné názory\nmaloletého, prípadne maloletým verbalizované názory, s ktorými nekorešpondovalo jeho\nsprávanie (porovnaj napr. vyjadrenie kolízneho opatrovníka na s. 11 napadnutého rozsudku\nokresného súdu: „ ... vyjadrenia maloletého sú také, že chce bývať v Bratislave, chce bývať\ns tatkom zarážajú však na tom, že to povie úplne kľudne popri tom, že povie matku nemá\nrád, ale pritom, keď odchádza, chytí ju za ruku, pekne spolu odchádzajú.“, prípadne\nvyjadrenie samotného maloletého na s. 10 rozsudku okresného súdu: „Keď je s maminou,\nvšetko sa mu páči, keď je s ocinom, tak sa mu občas nepáči Chalil. Keď je s maminou, ona\n\n30\n\nobčas kričí, nemá z nej strach, zvykol si už, keď kričí. Ocino tiež občas kričí. Nevie kvôli\nčomu kričia... Mamina aj ocino ho majú radi, vie to, on ich má tiež rád.“). Za uvedených\nokolností je podľa názoru ústavného súdu z hľadiska ústavnej udržateľnosti napadnutých\nrozhodnutí akceptovateľné, že okresný súd a následne aj krajský súd nepripísali pri svojom\nrozhodovaní vyjadreniam maloletého kľúčový význam.\n14.2 Pokiaľ ide o námietku otca maloletého, že konajúce súdy neprihliadli na to,\nže k vzniknutej situácii došlo v dôsledku konania matky, ktorá opustila ich spoločnú\ndomácnosť v auguste 2014, ústavný súd poukazuje na to, že v uvedených okolnostiach veci\nnebolo úlohou konajúcich súdov hľadať vinníka rozpadu vzťahov medzi rodičmi.\nIch úlohou bolo primárne hodnotiť dopad uvedených skutočností na život maloletého a tiež\nna to, aké usporiadanie vzťahov bude v najlepšom záujme maloletého. Skutkové okolnosti\nprípadu navyše naznačujú nielen to, že obaja rodičia sú spôsobilí na zvládnutie výchovy\na starostlivosti maloletého, ale tiež to, že obaja majú tendenciu uprednostniť aj vlastné\nzáujmy na úkor maloletého – o tom svedčí napr. odchod matky zo spoločnej domácnosti,\nale aj konštatované osobnostné rysy otca maloletého, napr. tendencia k manipulácii,\nvzájomné chyby rodičov pri výchove, určitá nekompatibilita výchovných modelov rodičov\ns potrebou ich zladenia a pod. Za týchto okolností ústavný súd nepovažuje uvedenú\nnámietku otca maloletého za relevantnú na to, aby mala zásadnejší vplyv na rozhodovanie\nokresného súdu, resp. krajského súdu o prípadnom zverení maloletého do striedavej\nstarostlivosti oboch rodičov.\n15. Nad rámec dosiaľ uvedeného považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť,\nže okresný súd ani krajský súd vo svojich rozhodnutiach nevylúčili do budúcna\n(predovšetkým v závislosti od vývoja vzťahov medzi oboma rodičmi) zverenie maloletého\ndo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to aj v prípade, ak by sa nezmenila\nvzdialenosť medzi bydliskami rodičov. Ústavný súd sa domnieva, že aktuálna vzdialenosť\nmedzi bydliskami rodičov cca 270 – 300 km nemôže byť sama osebe prekážkou\npre prípadné zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Rovnako tak ústavný\nsúd pripomína, že pre výkon školskej dochádzky v dvoch školách existuje právny rámec\n[porovnaj usmernenie Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky\nzo 16. apríla 2013 (dostupné na https://www.minedu.sk/data/att/4820.pdf)], pričom\n31\n\nprostredníctvom dostupných informačných technológií nemôže byť problémom ani\nzabezpečenie primeranej komunikácie príslušných škôl a pedagógov, ktorá by bola potrebná\npri koordinácii výučby maloletého, riešení aktuálnych problémov, prípadne pri hodnotení\nmaloletého. Ústavný súd je informovaný o tom, že všeobecné súdy vo svojich\nrozhodnutiach už v niektorých prípadoch určili dve základné školy, ktoré má maloleté dieťa\nv prípade určenia striedavej starostlivosti navštevovať. Možno napr. poukázať na uznesenie\nKrajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Cop 46/2014 zo 17. septembra 2014, ktorý výrokom určil,\nže „mal[oleté dieťa]... bude v školskom roku 2014/2015 navštevovať v párnom týždni\nkalendárneho roka Základnú školu Felix, so sídlom Bratislava, Strečnianska 20\na v nepárnom týždni kalendárneho roka Základnú školu Juraja Holčeka, so sídlom Dolný\nOhaj 583“. Obdobne Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom sp. zn. 11 P 100/2015\nz 11. januára 2016 určil, že „súd oprávňuje matku mal. F. aby túto zapísala pre školský rok\n2016-2017 do Základnej školy Y. Súd oprávňuje otca mal. SR, aby túto zapísal pre školský\nrok\n\n2016-2017\n\ndo\n\nZákladnej\n\nškoly\n\nP.“\n\n(citované\n\nrozhodnutia\n\nna https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie).\nzároveň zdôrazňuje, že na druhej strane vo veci maloletého\n\nÚstavný\n\nsú\n\ndostupné\nsúd\n\nvšak\n\nnemožno celkom\n\nignorovať/opomenúť jeho začlenenie do školského kolektívu (stal sa predsedom triedy),\nako aj jeho mimoškolské aktivity (futbalové tréningy).\n15.1 Pokiaľ ide o úroveň vzájomných vzťahov rodičov a schopnosť ich vzájomnej\nkomunikácie – ide aj podľa názoru ústavného súdu o dôležitý faktor pri realizácii príslušnej\núpravy výkonu rodičovských práv a povinností – vrátane realizácie striedavej osobnej\nstarostlivosti. Uvedené však nemožno interpretovať tak, že podmienkou striedavej osobnej\nstarostlivosti sú ideálne a harmonické vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Vo väčšine\nprípadov je prirodzené, že medzi rodičmi maloletého pretrvá určitá miera napätia, nezhody\na antipatie, ktorá by však nemala prekročiť rozumnú mieru, negatívne ovplyvňujúcu fyzický\na psychický vývoj maloletého. Uvedená skutočnosť však sama osebe nepredstavuje\nprekážku pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodujúca\nje intenzita napätia a nezhôd a tiež hodnotenie tejto skutočnosti v kontexte s ďalšími\nokolnosťami, ktoré je potrebné vyhodnotiť v každom individuálnom prípade a v rôznych\n(relatívne častých) časových intervaloch – spravidla niekoľkokrát za rok. V tejto súvislosti\n\n32\n\nústavný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1554/14\nz 30. 12. 2014, v ktorom tento uviedol:\n«Samotnej problematike komunikácie medzi rodičmi sa Ústavný súd vo svojej\njudikatúre už venoval [porovnaj nález sp. zn. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23. 2. 2010..., nález\nsp. zn. I. ÚS 2661/10 zo dňa 2. 11. 2010...]. Podľa spomínanej judikatúry nemôže samotná\nabsencia komunikácie medzi rodičmi či jej zhoršená kvalita viesť k vylúčeniu striedavej\nvýchovy, pretože v takom prípade by išlo v podstate o ústupok vzájomnej rivalite rodičov,\nktorá sleduje len „boj o dieťa“, prípadne trýznenie druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa.\nVylúčením striedavej starostlivosti výlučne na základe nevhodnej komunikácie by sa tak\notváral priestor k zneužitiu postavenia rodiča, ktorý mal dieťa doteraz zverené do\nstarostlivosti. Súdy majú v takomto prípade primárne povinnosť skúmať, z akých dôvodov\nje komunikácia medzi rodičmi nevhodná, a následne sa pokúsiť pomocou vhodných\nopatrení komunikáciu medzi rodičmi zlepšiť, napríklad vo forme nariadenia mediácie\nči nariadenia aspoň minimálnej písomnej komunikácie týkajúcej sa dieťaťa. Už samotná\nstriedavá starostlivosť totiž môže byť impulzom na zlepšenie komunikácie a lepšiu\nspoluprácu rodičov.»\nV nadväznosti na citované ústavný súd, poukazujúc na konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci, poznamenáva, že spôsob vyhodnotenia vzťahov medzi rodičmi\nmaloletého\n\nobsiahnutý v napadnutých rozhodnutiach okresného súdu a krajského\n\nsúdu nie je v rozpore s názorom vysloveným v označenom rozhodnutí českého ústavného\nsúdu.\n15.2 Ústavný súd akceptuje aj právny názor, podľa ktorého nesúhlas jedného\nz rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť sám osebe\nrozhodujúci faktor. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, medzi\nkritériá, ktoré majú posudzovať súdy pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv\na povinností, t. j. aj o striedavej osobnej starostlivosti, nepatrí nesúhlas jedného z rodičov\n(porovnaj I. ÚS 238/05, II. ÚS 278/08, I. ÚS 2482/13, I. ÚS 3216/13, ale aj uznesenie\nústavného súdu III. ÚS 520/2015). Ústavný súd Českej republiky tiež uviedol, že\nlegitímnym dôvodom na odopretie striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť ochrana\npráv druhého rodiča, pretože tento nemá žiadne silnejšie právo na starostlivosť o deti (nález\n\n33\n\nI. ÚS 3216/13). Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné v každom jednotlivom prípade\ndôkladne skúmať dôvody nesúhlasu, t. j. či ide o opodstatnené dôvody, alebo len\no svojvoľný, neopodstatnený nesúhlas rodiča. V opačnom prípade by jeden z rodičov mohol\njednoducho mariť a sabotovať zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej\nstarostlivosti.\nRešpektujúc uvedený právny názor, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci\nnebol nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou dôvodom, pre ktorý o tejto forme\nstarostlivosti rodičov o maloletého\n\nvo veci sťažovateľov konajúce všeobecné súdy\n\nv napadnutých rozsudkoch nerozhodli.\n15.3 Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti sťažovateľmi napadnutých rozsudkov\nkrajského súdu a okresného súdu ústavný súd považuje za podstatnú aj tú skutočnosť,\nže krajský súd odobril rozsudok okresného súdu z 18. septembra 2015, ktorým síce nedošlo\nk zvereniu maloletého\n\ndo striedavej starostlivosti oboch rodičov, ale oproti\n\npredchádzajúcemu stavu sa ním významným spôsobom rozšíril priestor na styk sťažovateľa\n(otca) s maloletým, čo možno považovať za jeden z prostriedkov na to, aby v budúcnosti\nvšeobecné súdy rozhodli v predmetnej veci inak, t. j. zverili maloletého\ndo striedavej starostlivosti oboch rodičov.\n16. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu z 15. decembra 2015 v spojení s napadnutým rozsudkom okresného súdu\nz 18. septembra 2015 neobsahuje nedostatky ústavnoprávnej intenzity, na základe ktorých\nby mohol vysloviť porušenie sťažovateľmi označeného základného práva na starostlivosť\no deti a ich výchovu a práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41\nods. 4 ústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto rozhodol tak, ako to je\nuvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.\n16.1 Keďže ústavný súd nezistil porušenie základných práv sťažovateľov\npodľa ústavy ani práva podľa dohovoru, nerozhodol o ich ďalších návrhoch z dôvodu,\nže tieto sa viažu na vyslovenie porušenia základných práv a slobôd a úspech v konaní\npred ústavným súdom.\n\n34\n\n16.2 Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudca Lajos\nMészáros.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. augusta 2017\n\n35", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrovník-kolízny", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "maloletý", "rodičovské práva, rodina", "dieťa-záujem dieťaťa", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:697b2865-7f53-40fd-a418-6a4b4b9a2132", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.520.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 520/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 520/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.520.2015.1"}, {"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e44435c6-0690-4c24-93bf-c464bb7b2845", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 278/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 278/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e44435c6-0690-4c24-93bf-c464bb7b2845"}, {"guid": "ussr:8eb5b29a-1e95-414b-a7d5-af1ccb28cee8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/05 z 3. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-03", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8eb5b29a-1e95-414b-a7d5-af1ccb28cee8"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "cbde3402-daac-4149-aecc-af687743bad7:78ee3fca-0576-4653-8043-85af3753022f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5912205189.17", "spisova_znacka": "5CoP/62/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/62/2015 z 14. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-12-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5912205189.17"}], "citovane_v": []}