{"guid": "ussr:b194cba9-d038-4fff-b3a0-741010cbe3f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.332.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2017 z 18. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 332/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.332.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-05-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b194cba9-d038-4fff-b3a0-741010cbe3f3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.332.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.332.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.332.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 332/2017-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť Bratislavského\nsamosprávneho kraja, Sabinovská 16, Bratislava-Ružinov, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Peter Štrpka, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv\npodľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu\nBratislava II č. k. 58 C 144/2011-749 z 2. júna 2014 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 8 Co 606/2014-829 z 13. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Bratislavského samosprávneho kraja o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n28. decembra 2015 doručená sťažnosť Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 36\nods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 58 C 144/2011-749 z 2. júna 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 606/2014-829 z 13. októbra\n2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutý rozsudok okresného súdu\na rozsudok krajského súdu boli vydané v právnej veci navrhovateľa\n(ďalej len „navrhovateľ“), proti odporcovi v 1. rade (sťažovateľ) a odporcovi\nv 2. rade (Slovenská republika − Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,\nďalej aj „odporca v 2. rade“) o zaplatenie 1 454 500,48 € s prísl.\nNavrhovateľ sa 27. júla 2011 podanou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej\npri výkone verejnej moci od sťažovateľa a odporcu v 2. rade, pričom žiadal, aby sťažovateľ\na odporca v 2. rade boli na náhradu škody zaviazaní spoločne a nerozdielne.\nK uplatneniu nároku na náhradu škody navrhovateľ pristúpil z dôvodu, že sťažovateľ\nvydal\n\n15.\n\napríla\n\nz 15. apríla 2004“),\n\n2004\n\nrozhodnutie\n\nprávoplatné\n\nč. OZ-1073/2004\n\n21. apríla 2004,\n\nktorým\n\n(ďalej\n\nlen\n\npovolil\n\n„rozhodnutie\nnavrhovateľovi\n\nposkytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni\n\n.\n\nProti tomuto rozhodnutiu bol 21. júla 2005 podaný protest prokurátora. Sťažovateľ\no proteste prokurátora rozhodol 17. augusta 2005 rozhodnutím č. 1765/2005-ZDR (ďalej\nlen „rozhodnutie sťažovateľa zo 17. augusta 2005“) tak, že protestu prokurátora vyhovel.\nProti rozhodnutiu sťažovateľa zo 17. augusta 2005 podal navrhovateľ odvolanie,\no ktorom rozhodoval odporca v 2. rade. Odporca v 2. rade 14. marca 2006 rozhodnutím\nč. 04203/2006-SP (ďalej len „rozhodnutie odporcu zo 14. marca 2006“) odvolanie\nnavrhovateľa zamietol a napadnuté rozhodnutie sťažovateľa zo 17. augusta 2005 potvrdil.\n\n2\n\nNavrhovateľ podal 27. apríla 2006 krajskému súdu žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu v 2. rade zo 14. marca 2006. Sťažovateľ uvádza, že nebol účastníkom\ntohto konania krajského súdu.\nRozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 S 257/2006 z 24. januára 2008 a následne\npotvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 4 Sžo 15/2008 z 31. júla 2009 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) bolo\nrozhodnutie odporcu v 2. rade zo 14. marca 2006 v spojení s rozhodnutím sťažovateľa\nzo 17. augusta 2005 zrušené ako nezákonné.\nSťažovateľ uvádza, že rozsudkom najvyššieho súdu bol stanovený právny základ\nnároku navrhovateľa na náhradu škody. V konaní o náhradu škody bolo následne\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu rozhodnuté tak, že „Odporca v 1. rade a odporca\nv 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.139.235 € spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 9 % ročne zo sumy 1.139.235 € od 31. 07. 2010 do zaplatenia, do troch dní\nodo dňa právoplatnosti rozsudku.\nSúd návrh vo zvyšku zamieta.\nOdporca v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania\nvo výške 32.556,45 € na účet vedený v\n\n, č. ú.:\n\n, do troch\n\ndní od právoplatnosti rozsudku.“.\nV odvolacom konaní bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté tak, že: „Odvolací\nsúd rozsudok prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti mení tak, že odporcovia 1/ a 2/\nsú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.139.235,- eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.139.235 € od 31. 07. 2010\ndo zaplatenia, do troch dní.\nV časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že odporcovia\n1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania\nvo výške 31.423,41 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní.\n\n3\n\nOdporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 6.519,08 eur, na účet právneho zástupcu\nnavrhovateľa, do troch dní.“\nSťažovateľ zastáva názor, že v konaní o náhradu škody nebol pasívne vecne\nlegitimovaný, a preto sa s ním ani nemalo konať ako s odporcom. Jediným odporcom\nv tomto konaní mal byť podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\núčinnom od 1. júla 2004 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) odporca v 2. rade.\nPodľa sťažovateľa z § 6 a § 13 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že orgán\nsamosprávy môže byť pasívne vecne legitimovaný, len ak tento samosprávny orgán bol\núčastníkom konania, v ktorom bolo jeho rozhodnutie vyhlásené za nezákonné. Sťažovateľ\nvšak nebol účastníkom súdneho konania, v ktorom by sa rozhodlo o nezákonnosti jeho\nrozhodnutia, a teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu v napadnutom konaní o náhrade škody.\nAkékoľvek jeho konanie je podľa jeho názoru potrebné v predmetnej veci považovať\nza konanie, ktoré bolo realizované na základe preneseného výkonu štátnej správy, pretože\nodporca v 2. rade nemá ako odvolací správny orgán zákonnú kompetenciu konať vo veciach\nsamosprávy. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že krajský súd a okresný súd vo svojich\nrozhodnutiach pochybili, keď v rozpore s platným právom konštatovali, že rozhodnutie\nsťažovateľa nie je vydané v rámci preneseného výkonu štátnej správy, ale v rámci výkonu\nsamosprávy.\nSťažovateľ tiež namieta, že okresný súd ani krajský súd neakceptovali jeho námietku\no protiústavnosti, že „ak by rozhodnutie Odporcu v 1. rade (sťažovateľa, pozn.) malo byť\nkvalifikované ako rozhodnutie vydané v rámci výkonu samosprávy a Rozhodnutie Odporcu\nv 2. rade by malo byť kvalifikované ako rozhodnutie vydané v rámci štátnej správy (pričom\nobe boli vydané v rámci jedného správneho konania ako prvostupňové rozhodnutie\na rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu) a ak uvedené súdy mali odlišný názor, tak\ns námietkou Odporcu v 1. rade o rozpore predmetného kompetenčného rozdelenia s čl. 2\n\n4\n\nods. 2 Ústavy SR, mali súdy konanie vo veci prerušiť v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. b)\nObčianskeho súdneho poriadku a súčasne mali požiadať Ústavný súd SR o zaujatie\nstanoviska“.\nSťažovateľ ďalej zastáva názor, že krajský súd nesprávne právne posúdil procesné\nspoločenstvo. „Nesprávne právne posúdenie procesného spoločenstva na strane odporcov\nzo strany Krajského súdu v Bratislave spočíva v tom, že konania Odporcu v 1. rade\na Odporcu v 2. rade pri vydávaní svojich rozhodnutí, nie je možné navonok, smerom\nk Navrhovateľovi považovať za samostatné konania, ktoré sú podmienkou pre aplikáciu\nust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nOdporca v 1. rade a Odporca v 2. rade konali v rámci jedného správneho konania,\npričom Rozhodnutie Odporcu v 1. rade a Rozhodnutie Odporcu v 2. rade samostatne\nnie sú konečnými právoplatnými rozhodnutiami, ale sú právoplatné len vo vzájomnom\nspojení. Výsledkom jedného správneho konania môže byť len jedno konečné právoplatné\nrozhodnutie.\nUst. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka by bolo možné aplikovať len v prípade,\nak by škoda na strane Navrhovateľa bola spôsobená napr. aj rozhodnutím iného organu\nverejnej správy v inom samostatnom správnom konaní, či v konaní ktorého výsledkom by\nbolo nezákonné rozhodnutie (iné než Rozhodnutie Odporcu v 2. rade). Napr. rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej správy na úseku hygieny, či ochrany verejného zdravia a pod.,\nktoré by viedlo k zatvoreniu lekárne\n\n.\n\nRozsudkom Okresného súdu Bratislava II bola uložená povinnosť odporcom zaplatiť\nnáhradu škody ako samostatnému procesnému spoločenstvu, v rámci delenej zodpovednosti\nza škodu.\nVzhľadom na skutočnosť, že Navrhovateľ v žalobe žiadal od odporcov náhradu škody\nspoločne a nerozdielne, tak uvedeným Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II došlo\nk porušeniu ust. § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, kedy zo strany Okresného\nsúdu Bratislava II došlo k prekročeniu návrhu Navrhovateľa vyjadreného v petite žaloby,\nčím zo strany súdu došlo k bezdôvodnému zvýhodneniu jednej z procesných strán a zároveň\ntakýmto konaním súdu bola porušená rovnosť procesných strán v neprospech Sťažovateľa\ngarantovaná v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.“\n\n5\n\nSťažovateľ namieta aj arbitrárnosť posúdenia výšky škody. Okresný súd\nv napadnutom rozsudku podľa sťažovateľa nezohľadnil jeho námietky, ktoré spočívali\nv tom, že „znalecká organizácia priznala Navrhovateľovi nárok na ušlý zisk za obdobie\nod 30. 06. 2006 do 31. 12. 2013. Uvedené obdobie bolo súdom akceptované s odôvodnením,\nže do 31. 12. 2013 mal Navrhovateľ platnú nájomnú zmluvu.\nOdporca v 1. rade namietal, že súd musí pri určovaní rozhodného obdobia, za ktoré\nprislúcha Navrhovateľovi nárok na náhradu škody, skúmať priamu príčinnú súvislosť medzi\nporušením zákona a vznikom škody. Odporca v 1. rade opakovane namietal, že znalecká\norganizácia a súd nezohľadnili skutočnosť, že Rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nktorým boli zrušené rozhodnutia odporcov, nadobudol právoplatnosť dňa 02.10.2009.\nPrávoplatnosťou uvedeného rozsudku sa obnovil pôvodný právny stav a navrhovateľ mohol\npokračovať v poskytovaní lekárenskej starostlivosti v lekárni\n\n. Ak by\n\nsme následne Navrhovateľovi priznali aj primeranú dobu na obnovenie činnosti zatvorenej\nlekárne v dĺžke 30 dní (taká istá lehota bola určená na zatvorenie lekárne), tak\nod 03.11.2009 by mohol Navrhovateľ opätovne prevádzkovať lekáreň. Ušlý zisk vypočítaný\nznaleckou organizáciou po tomto období nie je v priamej príčinnej súvislosti s nezákonnými\nrozhodnutiami odporcov...“.\nPodľa sťažovateľa „ak Navrhovateľ po obnovení licencie nežiadal o možnosť znovu\nprevádzkovať lekáreň, tak podľa názoru Odporcu v 1. rade porušil zakročovaciu povinnosť\npodľa ust. § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že Navrhovateľ\nv čase obnovenia licencie na prevádzkovanie lekárne v\n\n, prevádzkoval aj iné\n\nlekárne, mal pri zohľadnení daných okolností dostupné možnosti na zabránenie vzniku\nďalšej škody.\nNavrhovateľ žiadnym spôsobom nekontaktoval Odporcu v 1. rade, aby mu bolo\nznovu umožnené prevádzkovať lekáreň na pôvodnom mieste. Ak sa Navrhovateľ nepokúsil\nžiadnym spôsobom obnoviť svoju prevádzku (samozrejme náklady na znovuzriadenie\nprevádzky by bolo možné akceptovať ako súčasť škody), tak Navrhovateľ svojím konaním\nneminimalizoval rozsah vzniknutej škody a zároveň nezabránil vzniku ďalšej škody. Za takto\nvzniknutú škodu odporcovia nezodpovedajú.\n\n6\n\nOkresný súd Bratislava II sa k vyššie uvedenej námietke Odporcu v 1. rade žiadnym\nspôsobom nevyjadril, ani logickými a právnymi úvahami neuviedol spôsob určenia\nčasového rámca doby primeranej na výpočet ušlého zisku.\nNekritické a neodôvodnené akceptovanie dĺžky doby trvania nájomnej zmluvy\nna priestory lekárne, ako rozhodného obdobia pre výpočet ušlého zisku, spôsobuje\narbitrárnosť Rozsudku Krajského súdu v Bratislave...\nVzhľadom\n\nna\n\nskutočnosť,\n\nže\n\nmedzi\n\núčastníkmi\n\nkonania\n\nnebolo\n\nsporné,\n\nže Navrhovateľ nekontaktoval odporcov, aby mu bolo po zrušení ich nezákonných\nrozhodnutí umožnené pokračovať v prevádzkovaní lekárne v priestoroch nemocnice\nv\n\n, tak uvedené konštatovanie súdu o nemožnosti pokračovania prevádzkovania\n\nlekárne považujeme zo strany Krajského súdu v Bratislave za svojvoľné a arbitrárne.\nTakéto konštatovanie súdu nemá ani oporu v zisteniach znaleckej organizácie, nakoľko ona\nsa vo svojom posudku, možnosťou či nemožnosťou obnovenia prevádzkovania lekárne vôbec\nnezaoberala.“.\nĎalším dôvodom arbitrárnosti určenia výšky škody na strane navrhovateľa je\npodľa sťažovateľa metodika výpočtu ušlého zisku použitá znaleckou organizáciou, ktorá\n„nebola dostatočným spôsobom vysvetlená (odporcovia požadovali predložiť výpočtové\nvzorce, ktoré použila znalecká organizácia, no súd tejto požiadavke nevyhovel)\na je založená na svojvôli znaleckej organizácie. Konkrétne zo strany znaleckej organizácie\nnebolo relevantným spôsobom zdôvodnené použitie faktorov zvyšujúcich predpokladaný\nušlý zisk (viď str. 12 Znaleckého posudku).\nZnalecká organizácia relevantným spôsobom nepreukázala, že rast tržieb z predaja\ntovarov a služieb a z predaja materiálu by rástol rovnakým tempom ako spotreba liekov\npodľa Štatistického úradu SR za daný rok. Ak znalecká organizácia tvrdí, že by počas\npredpokladanej doby prevádzky lekárne došlo k zvyšovaniu nárastu tržieb z predaja tovarov\na služieb, tak takéto tvrdenie musí znalecká organizácia podložiť relevantnými vstupnými\núdajmi a podporne zdôvodniť príslušnou ekonomickou teóriou. Ako vyplýva aj z výsluchu\nzástupcu znaleckej organizácie na pojednávaní dňa 02. 06. 2014 použitie vyššie uvedenej\nprojekcie vývoju tržieb vychádzalo len z úvahy znaleckej organizácie...“. Podľa sťažovateľa\n„rozsudok súdu, ktorý je síce založený na výsledkoch znaleckého dokazovania, no správnosť\n\n7\n\npostupu znalca, či znaleckej organizácie nie je možné verifikovať kontrolným prepočtom,\nani nie je možné zistiť, z akých ekonomických teórií a skutkových zistení znalec vychádzal\npri vypracovaní znaleckého úkonu, je rozsudkom vecne nepreskúmateľným a rozsudkom\narbitrárnym“.\nSťažovateľ uvádza, že vzhľadom na napadnutý rozsudok krajského súdu a jeho\nodôvodnenie mu nie je jasné, na základe akej rozhodovacej činnosti dospel krajský súd\nk výroku v rozsudku, keďže s ohľadom na znalecký posudok a vysporiadanie sa s ním\nzo strany krajského súdu nebolo „jasné, zrozumiteľné a už vôbec dostatočne odôvodnené\ntak, aby bola minimalizovaná kuriozita sťažovateľa smerom k prístupu súdu k znaleckému\nposudku a vzhľadom na to nemá sťažovateľ priestor na stotožnenie sa so záverom procesu\npoznania súdu, nakoľko považuje závery porušovateľa a cestu k nim za proces\nbez dokázaného sprievodu logiky“.\nSťažovateľ opätovne poukazuje na to, že nebol účastníkom súdneho konania\nvedeného krajským súdom pod sp. zn. 1 S 257/2006 ani konania vedeného najvyšším\nsúdom pod sp. zn. 4 Sžo 15/2008, a preto pokiaľ sa „rozsudok NS SR (o určení\nnezákonnosti Rozhodnutia Odporcu v 2. v spojení s Rozhodnutím Odporcu v 1. rade)\nnevzťahoval na Odporcu v 1. rade, mali byť Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v\nBratislave viazaní okruhom účastníkov uvedeného konania, ktorého rozhodnutie vo veci je\nzákladnou podmienkou priznania náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. a teda súdy\nmohli zákonným spôsobom priznať náhradu škody Navrhovateľovi len zo strany Odporcu\nv 2. rade...“.\nSťažovateľ zastáva názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu vykazuje značné\nprvky arbitrárnosti, krajský súd svoj rozsudok neodôvodnil riadne, týmto postupom tak\nodňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n\n8\n\n„Ústavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nurčuje,\n\nže\n\nrozhodnutím\n\nOkresného\n\nsúdu Bratislava II, Rozsudkom zo dňa 02. 06. 2014, č. k. 58 C/144/2011-749,\nIČS:1211218616 a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave Rozsudkom zo dňa\n13. 10. 2015, č. k. 8 Co/606-829, IČS: 1211218616 boli porušené základné ľudské práva\nSťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 6\nbod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3\nListiny základných práv a slobôd.\nÚstavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Okresného súdu Bratislava II,\nč. k. 58 C/144/2011-749, IČS: 1211218616 zo dňa 02. 06. 2014 a Rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave, č. k. 8 Co/606-829, IČS: 1211218616 zo dňa 13. 10. 2015 zrušuje a vec vracia\nOkresnému súdu Bratislava II na nové konanie.\nPorušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy\nkonania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\n\n9\n\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom okresného súdu\na napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 listiny a právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom okresného súdu\nPri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity\nsvojej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127\nods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam\na slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú\nústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného\nsúdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov\n(m. m. IV. ÚS 236/07). Každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta\nporušenie svojho základného práva, preto musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany\na požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý\npred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04,\nI. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).\nZ uvedeného vyplýva, že pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo\nslobôd oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť\nuž pri predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.\n\n10\n\nVo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu ústavný súd konštatuje,\nže vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, nemá ústavný\nsúd právomoc preskúmavať rozsudok okresného súdu, pretože príslušným súdom\nna poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu označených práv bol v odvolacom\nkonaní krajský súd.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nv časti, ktorá smeruje proti napadnutému rozsudku okresného súdu, odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.\n2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom krajského súdu\nÚstavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti\nv časti týkajúcej sa napadnutého rozsudku krajského súdu v rámci predbežného\nprerokovania zistil, že sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu\ndovolanie, ktoré doručil osobne najvyššiemu súdu ešte 3. decembra 2015. Okrem\nsťažovateľa dovolanie podal aj žalovaný v 2. rade, a to 23. novembra 2015 prostredníctvom\nokresného súdu.\nNajvyšší súd následne uznesením sp. zn. 2 Cdo 79/2016 z 30. marca 2017 (ďalej len\n„uznesenie najvyššieho súdu“) návrh sťažovateľa na prerušenie dovolacieho konania\nzamietol a rozsudok krajského súdu zrušil a vec krajskému súdu vrátil na ďalšie konanie.\nZ obsahu uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ svoje dovolanie odôvodnil\nv podstate tými istými argumentmi ako sťažnosť, ktorú následne podal aj ústavnému súdu.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n11\n\nV danom prípade sťažovateľ podal vo svojej veci dovolanie ešte predtým\n(3. decembra 2015, pozn.), ako podal sťažnosť ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\nÚstavný\n\nsúd\n\nv tejto\n\nsúvislosti\n\nodkazuje\n\nna\n\nsvoju\n\ndoterajšiu\n\njudikatúru\n\n(m. m. IV. ÚS 177/05), podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných\nprávnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo\nslobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných\npredpisov, nemožno rozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou,\nale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom. V okolnostiach prípadu sťažovateľ podaním\ndovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vedome vytvoril stav, keď\nby o jeho veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako\ndovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp\nprávnej istoty prijateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho\nsúdu vo veci sťažovateľa predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno\npovažovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu ako\npredčasné (m. m. IV. ÚS 142/2010, IV. ÚS 467/2013, II. ÚS 455/2015, II. ÚS 866/2015).\nÚstavný súd aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vo svojej\nrozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09), podľa ktorého\nv prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú\naž po rozhodnutí o dovolaní.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľa v časti, ktorá smeruje proti napadnutému rozsudku krajského súdu, uplatnením\nzásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať\no ďalších požiadavkách sťažovateľa.\n\n12\n\nNad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že zo zistení ústavného súdu\nvyplýva, že proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie sťažovateľ, žalovaný v prvom\nrade (3. decembra 2015), ako aj žalovaný v druhom rade (23. novembra 2015). Najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 2 Cdo 79/2016 z 30. marca 2017 rozhodol tak, že návrh sťažovateľa\nna prerušenie konania zamietol, zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, t. j. rozhodol v prospech sťažovateľa. Vec sa od 12. mája 2017 nachádza\nna okresnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. mája 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "legitimácia-pasívna", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a303180d-c7ce-4407-841a-0e3f0b09ce60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.866.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 866/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 866/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.866.2015.1"}, {"guid": "ussr:328f39b2-6c96-4ca7-a765-02233fb5451e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.455.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.455.2015.1"}, {"guid": "ussr:a85aa928-f27d-427c-8ee0-067cf9da210b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a85aa928-f27d-427c-8ee0-067cf9da210b"}, {"guid": "ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99e81126-b9fc-4d04-ae01-5b7c0eaa4776"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd7b7e01-63b4-485c-9aa7-2d8f04d6e49c"}, {"guid": "ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 262, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b4a22c0-ea1c-4703-9f81-c6babacc1a57"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "aa727b50-5de0-41c9-871e-517ff3af5f80:59d0f389-b679-4664-a217-92d16f264628", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/606/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/606/2014 z 13. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aa727b50-5de0-41c9-871e-517ff3af5f80:59d0f389-b679-4664-a217-92d16f264628"}], "citovane_v": []}