{"guid": "ussr:4c4515ed-2e8d-4b17-a323-6504cca65229", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.327.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 327/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 327/2017 z 18. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 327/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.327.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-05-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4c4515ed-2e8d-4b17-a323-6504cca65229", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.327.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.327.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.327.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 327/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o.,\nRadlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., ktorou\nnamieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Cdo 142/2016 z 30. marca 2017 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 9 Co 642/2014 z 22. januára 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., ktorou namieta porušenie\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 142/2016 z 30. marca 2017\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 9 Co 642/2014 z 22. januára 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní\npred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) proti žalovanej Slovenskej\nrepublike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska (ďalej aj „NBS“), domáhal náhrady\nškody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“). Okresný súd rozsudkom\nsp. zn. 21 C 221/2011 z 8. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok z 8. apríla 2014“) žalobu\nsťažovateľa zamietol. Proti rozsudku okresného súdu z 8. apríla 2014 podal sťažovateľ\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok\nokresného súdu z 8. apríla 2014 potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým\nuznesením tak, že ho odmietol.\nK skutkovým a právnym okolnostiam právnej veci, ktorá bola predmetom\nrozhodovania v konaniach pred okresným súdom a krajským súdom, sťažovateľ uvádza,\nže ako člen vložil do družstva\n(ďalej len „družstvo“), peňažné prostriedky, ktoré družstvo zhodnocovalo v zmysle zákona\nč. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“).\nDružstvo túto činnosť malo vykonávať na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt\npodľa § 126 zákona o cenných papieroch, na základe zverejneného prospektu investície,\nktorý schvaľuje Národná banka Slovenska. Prospekt investície bol schválený rozhodnutím\nÚradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI z 21. marca 2002 o schválení prospektu\ninvestície. Družstvo využívalo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov členov a na\n\n2\n\nnadobudnutie majetkových hodnôt výhradne obchodníka s cennými papiermi\n(ďalej len „obchodník s cennými papiermi“),\nktorý vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona o cenných\npapieroch na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb vydaného NBS do\n1. marca 2011, keď mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb.\nNadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe\nverejnej ponuky družstva a ich spracovanie v rámci prospektu investície upravovala zmluva\no správe portfólia cenných papierov podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch\nv znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení\nneskorších predpisov, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany družstvo a obchodník s cennými\npapiermi „a ktorá bola počas jej platnosti zmluvnými stranami menená a doplnená,\nnaposledy v znení zmien a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej\ndňa 2. 6. 2008“ (ďalej len „zmluva“).\nMiera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených sťažovateľom do družstva\nmala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti obchodníka s cennými\npapiermi podľa zmluvy 8 % p. a. Nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľom verejnej\nponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala\ndohľad podľa zákona o cenných papieroch NBS, ktorej právomoci v oblasti dohľadu\nvyplývajú zo zákona Slovenskej národnej rady č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska\nv znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov NBS vykonávala dohľad\nnad družstvom a obchodníkom s cennými papiermi aj podľa zákona č. 747/2004 Z. z.\no dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\nSťažovateľ sa v konaní pred okresným súdom a krajským súdom domáhal proti\nžalovanej (Slovenská republika, za ktorú koná NBS) náhrady škody vo výške 38 056,46 €,\npričom tvrdil, že išlo o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným\npostupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad družstvom.\n\n3\n\nSťažovateľ v konaní pred okresným súdom argumentoval, že peňažné prostriedky\ndo družstva „vkladal výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že Družstvo a aj\nObchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS a tak, že bude\nzabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky,\nale aj budú zhodnotené v garantovanej výške...\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom,\nže môže dôjsť ku škode na jeho investícii. Ako uvádzalo Družstvo, obchodník s CP mu počas\ntrvania zmluvy predkladal vyúčtovania, ktoré nenasvedčovali neplnenie jeho záväzkov\nzo Zmluvy, s obsahom vyúčtovaní Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré\nDružstvu zverili členovia u Obchodníka s CP prebieha v dohodnutej výške. Takéto\nubezpečenie vyplývalo okrem iného aj z toho, že si Obchodník s CP vyúčtovával za činnosť\npodľa zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia Družstva Obchodníkom s CP\nnad zmluvne dohodnuté 8 %-né zvýšenie hodnoty portfólia Družstva podľa zmluvy.\nV dôsledku... konania subjektu finančného trhu – Obchodníka s CP... tak vznikla\nSťažovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok Sťažovateľa,\npretože túto sumu mu Družstvo nevrátilo a ani nevráti, a ktorú Sťažovateľ v predmetnom\nkonaní preukázal predloženými dôkazmi.“.\nPodľa sťažovateľa je napadnutý rozsudok krajského súdu založený na skutkových\na právnych záveroch, ktoré sú arbitrárne, keďže v ňom nebol „... rešpektovaný ústavný\npríkaz minimalizovať formalistický výklad práva... NBS mala vedomosť o verejne známych\nskutočnostiach, že činnosťou Obchodníka s CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace\nnebezpečenstvo vzniku škody, no napriek tomu však nekonala tak, aby včas vykonala\npreventívne opatrenia na predchádzanie vzniku tejto škody. NBS mala prístup k všetkým\ninformáciám v dôsledku informačnej povinnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej\nponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho stavu hospodárenia Družstva. NBS\nvo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila, že vykonávala dohľad nad dodržiavaním\npovinností\n\nDružstva,\n\nkontrolovala\n\nzverejnenie\n\nschváleného\n\nprospektu\n\ninvestície\n\npred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej\nponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred zverejnením na posúdenie oznámenia\n\n4\n\no verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5\nZákona o CP... Krajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona\no CP, ktorý bol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1. 6. 2010. V tejto súvislosti\nje nevyhnutné uviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej\nponuky majetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však\nnemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad\niba v limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1. 5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva\nani Obchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu.“.\nVšeobecné súdy podľa názoru sťažovateľa taktiež pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili „správu správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu\na jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C 206/2011...“.\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nnie je podľa názoru sťažovateľa, „aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania\npohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje\nuvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon o zodpovednosti\nza škodu, o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani\n\n5\n\nnepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,\npripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné\nkonanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by\nzákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval občiansky zákonník. Zákon\no zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby právoplatného skončenia\nkonkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť,\nzodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti\núpadcu podľa zákona o konkurze.“.\nSťažovateľ prostredníctvom dovolania adresovaného najvyššiemu súdu namietal\nporušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa\njeho názoru nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich\nskutočností\n\na je\n\nzaložené\n\nna\n\nnesprávnych\n\nskutkových\n\na\n\nprávnych\n\nzisteniach.\n\nPodľa sťažovateľa je namieste úvaha, že najvyšší súd „... namietaným uznesením vybočil\nz ústavných medzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím\nNajvyšší súd de facto odmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu... Sťažovateľ je toho\nnázoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu\nv zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme\nakých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.“.\nSťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu, napadnuté\nrozhodnutia zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ sa\nzároveň domáha úhrady trov konania pred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n6\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\n\n7\n\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu neexistuje medzi nimi podstatná odlišnosť\n(II. ÚS 27/07), a preto ich namietané porušenie možno posudzovať spoločne.\nII.1\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nsúdnu\n\nochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nÚstavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie, či ju\nnemožno považovať za zjavne neopodstatnenú tak, ako to vyplýva z dikcie § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd ešte pred posudzovaním opodstatnenosti sťažnosti považoval za žiaduce\npoukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu teda vyplýva, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\n\n8\n\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atd.). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nNapadnutým uznesením najvyšší súd dovolanie proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu odmietol v súlade s § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku ako\nsmerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\nPodľa názoru sťažovateľa napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nerešpektuje\nústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva vo vzťahu k rozhodujúcim\nskutkovým a právnym okolnostiam ich prípadu, vybočuje z ústavných medzí rozhodovania\npríslušného orgánu ochrany práva a znamená vlastne odmietnutie práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu. Okrem toho napadnuté uznesenie nie je podľa sťažovateľa dostatočným\nspôsobom odôvodnené, keďže nie je z neho zrejmé, čo možno považovať za procesnú vadu\nv zmysle platnej právnej úpravy.\nNaopak, ústavný súd zastáva názor, že právne závery najvyššieho súdu vyslovené\nv napadnutom uznesení vo vzťahu k posúdeniu (ne)prípustnosti dovolania zodpovedajú\ndlhoročnej konštantnej judikatúre dovolacieho súdu, sú racionálne a presvedčivo\nvyargumentované. Argumentácia najvyššieho súdu nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej\nneodôvodnenosti, a preto je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná. Skutočnosť,\nže sťažovateľ má na vec odlišný názor, sama osebe bez ďalšieho nezakladá porušenie ním\noznačených práv.\n\n9\n\nPrípustnosť dovolania smerujúceho proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nnajvyšší súd posúdil podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. júna 2016, teda\npodľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Najvyšší\nsúd vychádza zo správnej (a sťažovateľom nespochybnenej) premisy, podľa ktorej\nv posudzovanej veci možno prípustnosť dovolania vyvodiť len z ustanovenia § 237 ods. 1\nOSP, keďže dovolanie smerovalo proti potvrdzujúcemu napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a nešlo o žiaden z prípadov uvedených v ustanovení § 238 ods. 2 a 3 OSP. Rovnako\nje nepochybné, že dovolanie, ktorého prípustnosť sa opiera o § 237 ods. 1 OSP, možno\nodôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 OSP [§ 241 ods. 2\npísm. a) OSP].\nSťažovateľ síce svoju argumentáciu o prípustnosti dovolania zakladal na § 237 ods. 1\npísm. f) OSP (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom),\navšak dovolanie neodôvodnil uvedením konkrétnych skutočností, z ktorých by odňatie\nmožnosti konať pred súdom vyplývalo [teda v zmysle § 241 ods. 2 písm. a) OSP], pretože\nv skutočnosti namietal podľa neho nesprávne skutkové a právne závery okresného súdu\na krajského súdu vychádzajúce z vykonaného neúplného dokazovania, teda dôvody\nsubsumovateľné pod ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP. Tieto dovolacie dôvody\nvšak možno právne relevantným spôsobom uplatňovať iba v prípade dovolania, ktorého\nprípustnosť sa zakladá na ustanoveniach § 238, resp. § 239 OSP.\nZ uvedeného rámca režimu prípustnosti dovolania, ako aj vzájomného vzťahu\nmedzi prípustnosťou dovolania a uplatniteľnými dovolacími dôvodmi možno uzavrieť,\nže dovolanie sťažovateľa sa javilo už na prvý pohľad ako jednoznačne neprípustné, a tak ho\nv konečnom dôsledku najvyšší súd napokon aj posúdil (obdobne v právne a skutkovo\ntotožnej veci rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 6/2017).\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu\npovažovať za formalistické, keďže námietkou nesprávneho skutkového a právneho\nposúdenia rozhodujúcich skutočností sa vzhľadom na existujúcu právnu úpravu dovolacieho\nkonania najvyšší súd nemal právo zapodievať. Práve naopak, z medzí svojej právomoci by\n\n10\n\ndovolací súd vybočil vtedy, keby sa zaoberal správnosťou skutkových a právnych záverov\nnižších súdov.\nVzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd medze prípustnosti dovolania, ako aj\nmedze vlastnej prieskumnej právomoci zdôvodnil v dostatočnej, výstižnej a presvedčivej\npodobe, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí relevantnej časti sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nHoci ústavnému súdu nie je známe, kedy presne nadobudol právoplatnosť rozsudok\nkrajského súdu sp. zn. 9 Co 642/2014 z 22. januára 2015, dá sa s istotou usúdiť, že k tomu\nmuselo dôjsť ešte v roku 2015. Vyplýva to celkom nepochybne zo skutočnosti, že dovolanie\nsťažovateľa proti právoplatnému rozsudku krajského súdu sp. zn. 9 Co 642/2014\nz 22. januára 2015 bolo podané 1. apríla 2015. Sťažnosť adresovaná ústavnému súdu bola\n\n11\n\nodovzdaná na poštovú prepravu 27. apríla 2017, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej\nv § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie ako oneskorene\npodanej.\nZo sťažnosti zjavne vyplýva, že sťažovateľ začiatok plynutia zákonnej dvojmesačnej\nlehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde odvodzoval odo dňa, kedy bolo napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu doručené právnemu zástupcovi (19. apríla 2017). Sťažovateľ\nzrejme vychádzal z v zásade ustálenej judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej sa lehota\nna prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní považuje za zachovanú\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ale s výnimkou prípadov,\nkeď to konkrétne okolnosti posudzovanej veci zjavne vylučujú (m. m. I. ÚS 184/09,\nI. ÚS 237/09,\n\nI. ÚS 239/09,\n\nIV. ÚS 49/2010,\n\nIV. ÚS 453/2010).\n\nK okolnostiam,\n\nktoré zjavne vylučujú aplikáciu uvedeného právneho názoru, patria predovšetkým také,\npri ktorých sťažovateľ v zmysle platnej právnej úpravy nedisponuje oprávnením podať\ndovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorým podľa jeho\ntvrdenia mali byť porušené jeho základné práva alebo slobody, t. j. ak je dovolanie\nv konkrétnom prípade zjavne neprípustné. V takýchto prípadoch lehota podľa § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde začne plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,\nktoré predchádzalo podaniu neprípustného dovolania (IV. ÚS 553/2012).\nAplikujúc uvedené právne názory na vec sťažovateľa, možno podľa názoru\nústavného súdu konštatovať, že jeho dovolanie bolo vzhľadom na konštrukciu jeho\nargumentácie zjavne (už na prvý pohľad) neprípustné. V takomto prípade nemožno\ndovolanie (z materiálneho hľadiska) považovať za účinný mimoriadny opravný prostriedok\nv zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto na vec sťažovateľa nie je\naplikovateľná judikatúra ústavného súdu o začatí plynutia lehoty na podanie sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy až po rozhodnutí dovolacieho súdu.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 v spojení\ns § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n\n12\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu,\naby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. mája 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "lehota-zmeškanie lehoty", "dovolanie-dovolacie dôvody", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:be65f1b7-2546-458d-ae7f-7c49e78730c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.6.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 6/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.6.2017.1"}, {"guid": "ussr:75016f5b-359c-4554-8528-798403739677", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75016f5b-359c-4554-8528-798403739677"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "0d6b25cb-e679-4439-ae88-5111ea4e6b23:ebf4d47a-3070-4dee-ac6b-8bba156d3aef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111245011.1", "spisova_znacka": "9Co/642/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/642/2014 z 21. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-01-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111245011.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:16ede12c-40d9-4a74-a80b-f282fd805972", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.224.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 224/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 224/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.224.2018.1"}]}