{"guid": "ussr:463b8f01-0281-4a25-8f12-ae05e56ed5e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 323/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 323/2017 z 18. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 323/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-05-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-4", "nazov": "čl. 11 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/463b8f01-0281-4a25-8f12-ae05e56ed5e8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1/text", "citacie_n": 71, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 323/2017-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8,\nPrešov, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nsp. zn. 7 Cdo 26/2014 z 24. marca 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nrepubliky\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nrozsudkom\n\nNajvyššieho súdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“)\n\nsp. zn. 7 Cdo 26/2014 z 24. marca 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Podaním\ndoručeným 9. februára 2017 sťažovateľ opravil chyby v písaní a doplnil petit sťažnosti.\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že „sťažovateľ sa žalobou\ndoručenou Okresnému súdu Prešov dňa 24. februára 2009 domáhal, aby súd zaviazal\njednotlivých žalovaných zaplatiť mu bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 215 m 2, za obdobie\n\nparcely\n\nod 24. februára 2007 do 24. februára 2009. Na tejto nehnuteľnosti sa nachádza bytový dom\nsúp. č.\n\n, zapísaný na\n\n, k. ú.\n\n, ktorého spoluvlastníkmi sú žalovaní“.\n\nOkresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 13 C 52/2009\nz 1. decembra 2010 žalobu sťažovateľa zamietol a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Podľa sťažovateľa „súd prvého stupňa mal za to, že žalovaní nadobudli\nvlastnícke právo k bytom v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. a v súlade s § 23 ods. 5\ntohto zákona vzniklo žalovaným k pozemku sťažovateľa právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu a teda žalovaní môžu užívať pozemok sťažovateľa. Podľa názoru súdu prvého\nstupňa, v danom prípade nemôže žalovaným vznikať bezdôvodné obohatenie, pretože\npozemok sťažovateľa neužívajú bez právneho dôvodu - oprávňuje ich na to existujúce vecné\nbremeno. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že pokiaľ sťažovateľ má voči žalovaným nejaké\nprávo, je to právo na vysporiadanie stavby na cudzom pozemku v súlade s § 135c\nObčianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa mal teda za to, že pohľadávka sťažovateľa\nmohla vzniknúť najskôr od účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., teda od 01. 09. 1993\n\n2\n\na premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. A keďže žalovaní namietali\npremlčanie pohľadávky sťažovateľa, súd nepriznal sťažovateľovi pohľadávku ani z tohto\nprávneho titulu.“.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 20 Co 1/2011 z 28. júna 2012 zamietol návrh\nsťažovateľa na prerušenie konania, odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu\nvo veci samej potvrdil ako vecne správne, pričom pripustil dovolanie na otázku,\nči bráni nejaké ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu považovať náhradu\nza zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) za jednorazovú. Vo výroku\no trovách konania odvolací súd rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie.\nSťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 20 Co 1/2011 z 28. júna 2012\ndovolanie, ktoré najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 7 Cdo 26/2014 z 24. marca 2015\nako nedôvodné zamietol.\nSťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že «zriadením vecného bremena podľa § 23\nods. 5 BytZ nedošlo k vyrovnaniu vzťahov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby žalovanými a vlastníkom pozemku - sťažovateľom. Špeciálny právny predpis citovaným\nustanovením zamedzuje vysporiadavať právny vzťah podľa ustanovenia § 135c ods. 1,\nodstránením stavby na náklady vlastníka stavby.\nSťažovateľ sa v predmetnom konaní domáhal alebo vydania bezdôvodného\nobohatenia za užívanie parcely\n\nbytovým domom zo strany žalovaných\n\nza obdobie od 24. 02. 2007 do 24. 02. 2009, alebo náhrady za nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva zriadeným vecným bremenom v prospech žalovaných, na základe\nktorého je obmedzený v užívaní parcely\n\nbytovým domom vo vlastníctve\n\nžalovaných v období od 24. 02. 2007 do 24. 02.2009. Tzn., že sťažovateľ sa nedomáhal\nv tomto konaní jednorazovej náhrady za zriadené vecné bremeno - tzn. „vyplatenia náhrady\n\n3\n\nza vecné bremeno“, ako to nesprávne uviedli všeobecné súdy, ale domáhal sa náhrady\nza nútené obmedzenie vlastníckeho práva, a to za vymedzené časové obdobie.».\nSťažovateľ zastáva názor, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva nemožno\nuplatniť v súkromnom záujme a bez primeranej náhrady, keďže by to bolo v rozpore s čl. 20\nods. 4 ústavy, čl. 11 ods. 4 listiny a čl. 1 dodatkového protokolu.\nNapadnutý rozsudok najvyššieho súdu je podľa názoru sťažovateľa arbitrárny\na zjavne neodôvodnený, keďže interpretácia a aplikácia príslušných právnych noriem\nnajvyšším súdom je zjavne protirečivá, popiera pravidlá formálnej a právnej logiky\na je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Keďže právne závery najvyššieho\nsúdu sú podľa názoru sťažovateľa v extrémnom nesúlade so zákonom, je napadnutý\nrozsudok v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ poukazuje na to, že bol obmedzený proti svojej vôli, pričom namieta, že\n„porušovateľ, ako aj odvolací súd sa mýlia, pokiaľ majú za to, že sťažovateľ má trpieť\nbezplatné užívanie jeho pozemku, a to na základe § 23 ods. 5 BytZ, čo by znamenalo, že\nsťažovateľ môže byť obmedzený zo zákona (BytZ), pretože je to v rozpore s článkom 20\nods. 4 Ústavy... a článkom 11 ods. 4 Listiny..., keďže sťažovateľ môže byť obmedzený\niba na základe zákona a nie zo zákona...\nS poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, je preto nesporné, že aj v prípade\nzákonného vecného bremena v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. patria\nvlastníkovi trpiaceho pozemku - sťažovateľovi, opakované platby primeranej náhrady počas\ntrvania núteného obmedzenia...\nAk nie je nárok na náhradu za vysporiadanie práv k neoprávnenej stavbe zriadením\nvecného bremena za náhradu upravený inak (rozhodnutím alebo zákonom), právo vlastníka\nobmedzeného vecným bremenom na náhradu sa nemôže premlčať úplne, ak vecné bremeno\ntrvá, premlčať sa môžu jedine jednotlivé čiastkové náhrady za konkrétne dni, kedy boli jeho\nvlastnícke práva obmedzené.\nJe viac ako zrejmé, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť sťažovateľa, stavbou bytového\ndomu na nej ležiacou, bez poskytnutia primeranej náhrady.“.\n\n4\n\nV tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že „záver porušovateľa o základnej otázke\nnastolenej sťažovateľom v merite veci, o určenie, že existuje obmedzenie vlastníckeho práva\na o kompenzácii vzniknutého obmedzenia vlastníckeho práva, nebol napadnutým\nrozhodnutím\n\nporušovateľa\n\na\n\nani\n\nrozhodnutím\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nvyriešený...\n\nJeho odpoveďou bolo výslovné odmietnutie nároku sťažovateľa s odkazom na zriadené\nvecné bremeno s tým, že finančná náhrada je jednorazová. Takýto výklad je však ústavne\nnekonformný a je v rozpore s inými rozhodnutiami súdov, na ktoré sťažovateľ v konaní\npoukazoval, ktoré sa týkajú náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva iným zákonným\nvecným bremenom, a to podľa zákona č. 66/2009 Z. z.“.\nNa podporu uvedených tvrdení poukazuje sťažovateľ v sťažnosti aj na právne názory\nv rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave k náhrade\nza zriadenie vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých\nopatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli\nz vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(6 Co 154/2012, 6 Co 117/2012, 7 C 172/2011, 25 C 47/2011, 16 C 2/2011 a iné)\na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia krajského súdu\nz 10. januára 2013, ktoré sa podľa zistenia ústavného súdu týkajú najmä výkladu náhrady\nza obmedzenie vlastníckeho práva iným zákonným vecným bremenom, a to podľa\nuvedeného zákona č. 66/2009 Z. z.\nPodaním doručeným ústavnému súdu 9. februára 2017 sťažovateľ poukázal\nna právny názor pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. októbra 2016, že\n„jednorazová náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva nie je v súlade s čl. 20 ods. 4\nústavy, a to z dôvodu, že nezohľadňuje povahu a dĺžku trvania núteného obmedzenia\nvlastníkov povinnosťou trpieť stavbu rozvodov tepla na svojom pozemku“. V tejto súvislosti\nsťažovateľ zastáva názor, že „ani v predmetnej právnej veci preto neobstojí argumentácia\nporušovateľa, že uplatnený nárok sťažovateľa na náhradu za nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva je jednorazový, že sa premlčiava v trojročnej premlčacej lehote a že si\nho mohol uplatniť len ten vlastník pozemku, ktorý bol jeho vlastníkom v čase účinnosti\nzákona č. 182/1993 Z. z... že ním uplatnený nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho\n\n5\n\npráva z dôvodu nemožnosti užívať pozemok č. 1511, na ktorom stojí stavba bytového domu\nvo vlastníctve žalovaných za obdobie od 24. 02. 2007 do 24. 02. 2009 (za dva roky spätne\nodo dňa podania žaloby), vo výške ročného úžitku, ktorý sa viaže k pozemku č.\n\n.\n\npremlčaný nie je. Ak teda všeobecné súdy uplatnený nárok sťažovateľa zamietli, došlo z ich\nstrany k porušeniu základných práv sťažovateľa.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu boli porušené jeho základné práva garantované čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 a 4 a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, napadnutý rozsudok najvyššieho súdu v spojení\ns rozsudkom krajského súdu z 28. júna 2012 zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľ si zároveň uplatňuje úhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti\ns jeho právnym zastupovaním advokátom JUDr. Michalom Feciľakom v konaní\npred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n6\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdu vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označili\nsťažovatelia, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04,\nIV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 a čl. 36 ods. 1 listiny a tiež práv\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 7 Cdo 26/2014 z 24. marca 2015.\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd napadnutým rozsudkom porušil ním označené\nzákladné a iné práva nesprávnou aplikáciou právnych noriem a nedostatočným\nodôvodnením.\n\n7\n\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 7 Cdo 26/2014 z 24. marca 2015\nÚstavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zaoberal\njej opodstatnenosťou, predovšetkým skúmal možnosť preukázania príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a základnými právami upravenými v čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, resp. právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie\nktorých sťažovateľ v sťažnosti namietal. V nadväznosti na to posudzoval opodstatnenosť\nnámietok sťažovateľa, pokiaľ ide o ťažiskové časti odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, z hľadiska možnosti vyslovenia porušenia označených práv.\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre poukazuje na to, že nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že jeho úlohou\npri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať\na rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo\npríslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je určená princípom\nsubsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,\nak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo\núpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.\nZ toho vyplýva, že ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\n\n8\n\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii\nprávneho predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení tohto právneho predpisu, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu\na právo na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj\nkonkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Ochrany základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru) sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími\nzákonmi (napr. III. ÚS 124/04).\nÚstavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a tiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru neznamenajú právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno\nich účelovo chápať tak, že ich naplnením je len víťazstvo v takomto spore (II. ÚS 21/02,\nIV. ÚS 277/05).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok najvyššieho súdu.\nNajvyšší súd v odôvodnení rozsudku po uvedení dôvodov dovolaním napadnutého\nrozsudku krajského súdu, obsahu dovolania sťažovateľa a vyjadrenia žalovaných k nemu\nuviedol: „Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. viazaný rozsahom\ndovolania a uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené\nv § 237 O. s. p., a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne\n\n9\n\nrozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 O. s. p. ani iné vady konania však z obsahu spisu\nnevyplývajú.\nV konaní pred prvostupňovým i odvolacím súdom boli rešpektované procesné práva\nžalobcu, najmä právo skutkovo a právne argumentovať, navrhovať dôkazy, vyjadrovať\nsa k vykonaným dôkazom aj k právnej stránke veci. Zjavne neopodstatnenou bola žalobcova\nnámietka o odňatí možnosti konať pred súdom tým, že odvolací súd sa nevysporiadal\ns argumentačnými tvrdeniami, na ktoré poukazoval žalobca a zároveň nedal odpoveď\nna kľúčové námietky žalobcu, ako aj námietka žalobcu, že opomenuté dôkazy zo strany\nodvolacieho súdu zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia a jeho protiústavnosť...\nProcesný postup odvolacieho súdu bol v súlade so zákonom a nemal za následok\nodňatie možnosti žalobcu pred súdom konať. Samotným rozhodnutím odvolací súd preto\nneporušil základné právo žalobcu na spravodlivú ochranu jeho práv.\nDovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou\nv ust. § 237 písm. f/ O. s .p., keďže rozsudok odvolacieho súdu má náležitosti vyžadované\npodľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a odvolací súd svoj právny záver o jednorazovej finančnej\nnáhrade za vznik vecného bremena, ktorá nemá charakter opakovaného plnenia\nna požadovanom určení, aj náležite a presvedčivo odôvodnil.\nV ustanovení § 238 ods. 3 O. s. p je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť\nvýrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného\nprávneho významu. Občiansky súdny poriadok nevysvetľuje, čo treba rozumieť\npod rozhodnutím zásadného právneho významu, bezpochyby ním ale je také rozhodnutie,\nktoré rieši dosiaľ nenastolenú alebo len v iných súvislostiach prezentovanú a právne inak\nriešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný zo širších hľadísk, teda nielen\nv konkrétnej prejednávanej veci. Vzhľadom na to realizácia uvedeného oprávnenia\nodvolacieho súdu musí mať vždy povahu výnimočnosti a vychádzať z prísneho\nrešpektovania zákonných podmienok, vymedzujúcich rozsah tohto oprávnenia. Možnosť\nzaložiť prípustnosť dovolania samozrejme neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený\nvysloviť prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne podľa svojej (ničím neobmedzenej\na ľubovoľnej) úvahy; jeho úvahu zákon striktne ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti\nrozhodnutia po právnej stránke.\n\n10\n\nProcesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani\nv spomenutom rámci právnej zásadnosti rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska\nrozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Aj v prípade reálnosti predpokladu,\nže účastníci využijú procesnú možnosť, vytvorenú odvolacím súdom tým, že vyslovil\nprípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O. s. p.), a že sa teda vecou bude zaoberať dovolací\nsúd, musí sa odvolací súd sám vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a jeho\nmyšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom\nna všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne\nzávery, ktoré zaujal. Dostatočné vysvetlenie skutkových a právnych záverov má v prípade\ndovolania pripusteného podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p. osobitný význam, lebo\nak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania, je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho\nrozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len\nv tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Aj z týchto dôvodov\ntreba, aby spôsob, ktorým odvolací súd formuloval odôvodnenie výroku zakladajúceho\nprípustnosť dovolania, nevyvolával ďalšie otázky, prípadne potrebu bližšieho výkladu toho,\nčo mal odvolací súd na mysli pri pripustení dovolania alebo v čom konkrétne spočíva\nzásadný právny význam jeho rozhodnutia.“\nV ďalšej časti napadnutého rozsudku najvyšší súd ako dovolací súd vzhľadom na už\nuvedený výklad ustanovenia § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku konštatoval, že\n„spôsob, akým odvolací súd v prejednávanej veci vymedzil právnu otázku, pre ktorú\npripustil dovolanie, spĺňa vyššie uvedené podmienky“, a ďalej argumentoval, že «Odvolací\nsúd pripustil dovolanie na otázku, ktorá je podľa jeho názoru zásadného právneho významu\na síce, či bráni nejaké ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu považovať\nnáhradu za zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov za jednorazovú. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nzaujal právny názor (zhodný s názorom súdu prvého stupňa), že náhradu za zriadenie\nvecného bremena podľa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov treba považovať za náhradu jednorazovú a na ním (všeobecne) položenú\ndovolaciu otázku aj odpovedal a zdôvodnil svoj právny názor. Rovnako zaujal aj záver\nk otázke, či naopak finančná náhrada za vznik vecného bremena má charakter opakovaného\n\n11\n\nplnenia (renty). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal názor, že\nzákonodarca explicitne neupravil mechanizmus opakujúceho plnenia z práva na primeranú\nnáhradu zo zákonného vecného bremena. Ak by tento cieľ sledoval, nepochybne by podľa\nodvolacieho súdu takáto regulácia opakujúceho sa plnenia bola v zákone presne stanovená.\nOdvolací súd tak v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti\na zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí v odôvodnení svojho rozhodnutia sám vyriešil právnu\notázku, pre ktorú pripustil dovolanie a vysvetlil, z akých dôvodov považoval za správny ten\nprávny názor, z ktorého pri posúdení veci vychádzal.\nV danom prípade bolo dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 3 O. s. p., t. j. len preto,\nže jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň\nv odôvodnení rozsudku vymedzil otázku po právnej stránke zásadného významu.\nTo znamená, že žalobca bol oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len\nz dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba v otázke, pre ktorú\nbolo dovolanie pripustené, t. j. v otázke, či bráni nejaké ustanovenie všeobecného\nzáväzného právneho predpisu považovať náhradu za zákonné vecné bremeno podľa § 23\nods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za jednorazovú. Predmetom\nsúdneho posudzovania dovolacím súdom môžu byť potom len právne otázky [na riešenie\nskutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§\n243a ods. 2, veta druhá O. s. p.)] súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva\nna správnom právnom posúdení veci.\nVecné bremeno okrem toho, že môže vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu,\nrozhodnutím súdu, môže vzniknúť aj zriadením zo zákona. Zákonom zriadené vecné\nbremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie\nsvojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu...\nPodľa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,\nak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.\nPodľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu\nna cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku\nrozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil... Pokiaľ by\nodstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi\n\n12\n\npozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi\nvlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné\nbremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.\nPrávna teória a súdno-aplikačná prax rešpektuje právny princíp, ktorý je vyjadrený\npravidlom „lex specialis derogat generali“ (zvláštny zákon ruší zákon všeobecný).\nZa predpokladu, že ide o predpisy rovnakej právnej sily. Zvláštna úprava, t. j. užšia právna\nnorma má prednosť pred úpravou všeobecnou, t. j. normou širšou, ktorá sa uplatní len tam,\nkde zvláštny predpis vec neupravuje. Tento kontravalentný vzťah špeciality a subsidiarity\nexistuje medzi rôznymi právnymi predpismi (napr. vzťah obchodného zákonníka ako\nosobitného predpisu „lex specialis“ a občianskeho zákonníka ako všeobecného predpisu\n„lex generalis“).\nVecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim, upravený\nverejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú\naj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo\nniekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho\nsa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež.\nIch režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia\nšpeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejedná sa o komplexnú úpravu, ktorá by\nvylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách.\nPreto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim\nvšeobecnou úpravou občianskoprávnou. Na danú problematiku je ďalej nutné pozerať\npodľa zásady nepravej retroaktivity. Podľa tejto zásady vyplývajú práva a povinnosti zo\nzriadeného vecného bremena nielen z právnej úpravy, na ktorej základe vznikli, ale aj zo\nzákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Pokiaľ súčasné špeciálne predpisy zákonných\nvecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné použiť úpravu\nsúkromnoprávnu. (viď. nález Ústavného súdu Českej republiky, PL. ÚS 25/04).\nSubsidiárne použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva\naj z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,\npodľa ktorého „ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti\nvlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.“\nPreto aj keď v danom prípade zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neuvádza,\n\n13\n\nže vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 tohto zákona vzniká len za náhradu,\nje potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z čl. 11 ods. 4 Listiny, ako aj z čl. 20 ods. 4 ústavy\na v kontexte s tým aj s úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku v ustanovení § 135c\nods. 3 Občianskeho zákonníka.\nFinančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom\nosoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká\n„in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob\nzmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového\nvlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne\njednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej\nzmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu\nza už vzniknuté vecné bremeno.\nK\n\nžalobcovej\n\ncitácii\n\nnálezu\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky...\n\nsp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. júna 2011 je potrebné uviesť, ako uviedol aj ústavný súd\nvo svojom náleze, sp. zn. II. ÚS 506/2011 z 3. novembra 2011, že riešená problematika\nnie je obdobná s teraz riešenou vecou. Sťažovateľ totiž v uvedenej veci požadoval vydanie\nbezdôvodného obohatenia, ktoré vlastník stavby získal na úkor jeho právneho predchodcu\nako vlastníka pozemku z titulu, že nemohol disponovať so svojím pozemkom. Nešlo teda\no vysporiadanie práva k neoprávnenej stavbe podľa ustanovenia § 135c Občianskeho\nzákonníka. Dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu (sp. zn. 17 Co 104/201) v cit. náleze\nústavného súdu bola skutočnosť, že krajský súd sa v odôvodnení nezaoberal nárokom\nna náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku zriadeným vecným\nbremenom.\nDovolací súd dospel k záveru, že názor odvolacieho súdu v predmetnej veci, že ide\no finančnú náhradu za vznik vecného bremena, ktorá je jednorazovou náhradou, je správny,\na teda neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo\ntomuto záveru, pričom poukazuje aj na nález ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 227/2012\nz 3. mája 2012, v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že považuje takýto záver za „ústavne\nudržateľný.“ Ústavný súd tak v citovanom náleze akceptoval názor krajského súdu\n(sp. zn. 4 Co 6612011), o jednorazovej náhrade za vznik vecného bremena v obdobnom\nprípade tak, ako to podľa tohto konajúceho krajského súdu “vyplýva napr. z § 135c ods. 3\n\n14\n\nObčianskeho zákonníka a zo sťažovateľom predloženého rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 89/2008 vo veci vecného bremena.».\nK otázke premlčania nároku vo forme náhrady peňažného plnenia za užívanie\nnehnuteľností dovolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že „nárok\nvo forme náhrady peňažného plnenia za užívanie nehnuteľnosti je nepochybne právom\nmajetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, pričom tu nie je osobitná úprava ohľadom dĺžky premlčacej doby, takže platí\nvšeobecná premlčacia doba v trvaní troch rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo\nvykonať prvý raz. Predmetné právo sa mohlo vykonať v prvý deň účinnosti zákona\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý zo zákona zriadil toto vecné bremeno,\npričom tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 1993, trojročná premlčacia doba teda\nuplynula 1. septembra 1996 a návrh na začatie konania bol podaný po jej márnom uplynutí.\nVo veci nie je relevantnou skutočnosťou, že žalobca nadobudol vlastnícke právo\nk predmetnému pozemku v roku 2007, nakoľko na plynutie premlčacej doby nemá vplyv\nzmena v osobe veriteľa, alebo dlžníka (§ 111 Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba\nzačala plynúť účinnosťou zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a bez ohľadu\nna skutočnosť, že až neskôr sa žalobca stal vlastníkom predmetného pozemku, uplynula\nv roku 1996.\nDovolací súd pre úplnosť uvádza, že žalobca sa stal vlastníkom sporného pozemku,\nna ktorom sa nachádza bytový dom vo vlastníctve žalovaných v roku 2007, avšak spolu\ns prevodom vlastníckeho práva prešlo na neho aj obmedzenie, spočívajúce v trpení\nzákonom zriadeného vecného bremena k predmetnému pozemku, upravujúceho pomery\nexistujúcej stavby - bytového domu k pozemku v jeho vlastníctve. Náhrada na zaplatenie\nodplaty za užívanie vecného bremena vznikla iba pôvodnej vlastníčke a nie samotnému\nžalobcovi. Rovnaký záver vyslovil aj ústavný súd vo svojom náleze, sp. zn. III. ÚS 13/2010\nzo dňa 20. januára 2010.”.\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktoré malo spočívať v tom, že najvyšší súd v dovolacom konaní vyslovil\n\n15\n\nv posudzovanej veci, že uplatnený nárok sťažovateľa na náhradu za nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva je jednorazový, že sa premlčiava v trojročnej premlčacej lehote a že si\nho mohol uplatniť len ten vlastník pozemku, ktorý bol jeho vlastníkom v čase účinnosti\nzákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.\nSťažovateľ svoje tvrdenie o tom, že argumentácia dovolacieho súdu v predmetnej\nprávnej veci neobstojí, zakladá aj odkazmi na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 42/2015\nz 12. októbra 2016, podľa ktorého jednorazová náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva\nnie je v súlade s čl. 20 ods. 4 ústavy, a to z dôvodu, že nezohľadňuje povahu a dĺžku trvania\nnúteného obmedzenia vlastníkov povinnosťou trpieť stavbu rozvodov tepla na svojom\npozemku.\nPodľa názoru sťažovateľa ním uplatnený nárok na náhradu za obmedzenie\nvlastníckeho práva z dôvodu nemožnosti užívať pozemok č. 1511, na ktorom stojí\nstavba bytového domu vo vlastníctve žalovaných, za obdobie od 24. februára 2007\ndo 24. februára 2009 vo výške ročného úžitku, ktorý sa viaže k pozemku č. 1511, premlčaný\nnie je.\nÚstavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nako dovolacieho súdu sp. zn. 7 Cdo 26/2014 z 24. marca 2015 (s prihliadnutím na obsah\nrozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu sp. zn. 20 Co 1/2011 z 28. júna 2012, ktorý\nbol v dovolacom konaní preskúmavaný) dospel k názoru, že zo záverov dovolacieho súdu\ntýkajúcich sa posudzovanej právnej otázky (či bráni nejaké ustanovenie všeobecného\nzáväzného právneho predpisu považovať náhradu za zákonné vecné bremeno podľa § 23\nods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za jednorazovú) nevyplýva taká\njednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nArgumenty uvedené v odôvodnení, ktoré viedli dovolací súd k rovnakým právnym\nzáverom, aké vyslovil krajský súd v dovolaním napadnutom rozsudku z 28. júna 2012\n(pri úplnom zistení skutkového stavu a pri použití správneho právneho predpisu, pozn.),\n\n16\n\nže v danej veci ide o finančnú náhradu za vznik vecného bremena, ktoré je jednorazovou\nnáhradou, a teda neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré\nby bránilo tomu záveru, sú podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné a nesignalizujú, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nmohlo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\na tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu\nústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa primeraným spôsobom vysporiadal s dovolacou\nnámietkou sťažovateľa spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba\nv otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené, t. j. v otázke, či bráni nejaké ustanovenie\nvšeobecného záväzného právneho predpisu považovať náhradu za zákonné vecné bremeno\npodľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za jednorazovú.\nPritom závery dovolacieho súdu sú formulované zrozumiteľne a podľa názoru ústavného\nsúdu sú aj dostatočne odôvodnené, pričom ich nemožno považovať za svojvoľné.\nSkutočnosť, že sa sťažovateľ so záverom najvyššieho súdu (resp. krajského súdu\nako odvolacieho súdu) nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o porušení jeho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nÚstavný súd ďalej pripomína, že jeho primárnou úlohou v konaniach o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ústavy nie je podávať výklad právnych predpisov, ktoré všeobecný súd\nv dotknutom\n\nkonaní\n\npred\n\nním\n\naplikuje.\n\nZa\n\nvýklad\n\na\n\naplikáciu\n\nzákonov,\n\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd je na prvom miestne zodpovedný\nvšeobecný súd. Výklad právnej normy a jeho uplatnenie všeobecným súdom musí byť\nv súlade s ústavou (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy) a ústavný súd iba posudzuje,\nči príslušný výklad právnej normy aplikovanej v konkrétnych okolnostiach prípadu\nje ústavne akceptovateľný alebo či nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.\n\n17\n\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery\n\nnapadnutého\n\ndovolacieho\n\nrozhodnutia,\n\nktoré\n\nje\n\ndostatočne\n\nodôvodnené.\n\nPretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne\nodôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd\nnie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98,\nIII. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho\nsúdu.\nJe potrebné uviesť, že sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil už viackrát, pričom\nnapadnuté rozsudky (krajského súdu, pozn.), proti ktorým sťažnosť smerovala, boli\nzaložené v podstate na rovnakom právnom názore, aký vyslovil najvyšší súd v napadnutom\nrozsudku.\n\nSťažnosti\n\nsťažovateľa\n\nboli\n\nodmietnuté\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnené,\n\na to uzneseniami sp. zn. I. ÚS 1/2012, sp. zn. II. ÚS 501/2011, sp. zn. II. ÚS 506/2011,\nsp. zn. III. ÚS 13/2010, sp. zn. IV. ÚS 227/2012, sp. zn. I. ÚS 474/2013, na ktoré odkazuje\naj ústavný súd.\nRovnaké závery napokon vyplývajú aj z aktuálnych rozhodnutí všeobecných súdov,\nktoré sú odrazom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít tak, ako to\nvyžaduje princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok. V tomto smere preto ústavný súd poukazuje na zjednocujúci záver\nnajvyššieho súdu zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 8/2016 ako rozhodnutie pod č. 73 citujúc: „Právo na náhradu\nza obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vzniklo ex lege jednorazovo\ntomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona (1. septembra\n1993). Z predmetného ustanovenia nevyplýva ďalšiemu vlastníkovi zaťaženého pozemku\nprávo na náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckych práv“ (rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016).\nÚstavný súd vo vzťahu k množstvu rozhodnutí všeobecných súdov, Ústavného súdu\nČeskej republiky a ústavného súdu, ktorými sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť, uvádza,\n\n18\n\nže právne názory v nich vyjadrené nie je možné aplikovať na jeho prípad, pretože nejde\no skutkovo a právne totožné veci a mnohé citácie z týchto rozhodnutí sú iba vytrhnuté\nz kontextu celého rozhodnutia.\nVo vzťahu k nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. júna 2011, ktorým\nústavný súd rozhodoval o inej sťažnosti sťažovateľa, je potrebné uviesť, že dôvodom\nzrušenia rozsudku krajského súdu označeným nálezom bola skutočnosť, že krajský súd\nsa v odôvodnení nezaoberal nárokom na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva\nvlastníka pozemku zriadeným zákonným vecným bremenom. Z označeného nálezu však\nv žiadnom prípade nemožno vyvodiť, že sťažovateľovi takýto nárok vznikol.\nNa tomto závere ústavného súdu nemení nič ani jeho nález sp. zn. PL. ÚS 42/2015\nz 12. októbra 2016, ktorým bolo v bode 1 vyslovené, že «ustanovenia § 10 ods. 5 druhá,\ntretia a štvrtá veta, § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 prvá a tretia veta a § 10 ods. 12 prvá, druhá\na štvrtá veta zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov\nrozsahu, v akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová“ v slovnom spojení\n„primeraná jednorazová náhrada“, nie sú v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd».\nNemožno totiž stotožňovať právnu úpravu zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej\nenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), ktorý\nupravoval primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu\nza vecné bremeno upravené v § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov, keďže upravuje rozličné situácie, ktoré vyjadrujú rôznu formu obmedzenia\nv užívaní nehnuteľností. Kým pri obmedzení vlastníckeho práva podľa zákona o tepelnej\nenergetike sa poskytuje náhrada za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní\nnehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, a to\npri výkone práv a povinností podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, ktorých rozsah\na frekvenciu nemožno vopred určiť, pri právnej úprave zákona o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu,\n\n19\n\nak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, teda rozsah vecného bremena je určiteľný už\npri jeho vzniku, t. j. od účinnosti zákona 1. septembra 1993.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že medzi rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 26/2014 z 24. marca 2015 a obsahom sťažovateľom\noznačeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich\nporušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy\na čl. 11 ods. 1 a 4 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 26/2014 z 24. marca 2015\nSťažovateľ tiež namieta, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 26/2014\nz 24. marca 2015 došlo aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy\na čl. 11 ods. 1 a 4 listiny a podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Vychádzajúc z odôvodnenia\nsťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva\nvyplývajúceho z čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 11 ods. 1 a 4 listiny a tiež práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu v priamej príčinnej súvislosti s porušením základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. ako dôsledok porušenia. Za týchto\nokolností, ak ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 36 ods. 1 listiny, ako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, nemožno uvažovať ani o porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4\nústavy a čl. 11 ods. 1 a 4 listiny a ani práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n\n20\n\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. mája 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo-obmedzenie", "občianske súdne konanie", "vecné bremeno-zriadenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}, {"guid": "ussr:e6d5aa4b-2f68-4b19-b9c0-865a997098fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e6d5aa4b-2f68-4b19-b9c0-865a997098fd"}, {"guid": "ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 227/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142"}, {"guid": "ussr:4156c4b9-6b40-4e4a-9412-342c2c7267ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2012 z 11. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4156c4b9-6b40-4e4a-9412-342c2c7267ed"}, {"guid": "ussr:86b2a98e-a431-4668-bc06-6462566a0936", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86b2a98e-a431-4668-bc06-6462566a0936"}, {"guid": "ussr:049c5fc2-6e5b-4428-8ea5-e3bc2c844f34", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:049c5fc2-6e5b-4428-8ea5-e3bc2c844f34"}, {"guid": "ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-23", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:638f8720-71eb-4d8d-b849-f43e88190405", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 13/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 13/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:638f8720-71eb-4d8d-b849-f43e88190405"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "1bf77cca-5c36-4e46-ac08-bd0f85c368ee:103065db-52ac-4d45-88d2-f1708e287945", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8109203310.2", "spisova_znacka": "20Co/1/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/1/2011 z 27. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-06-27", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8109203310.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1b2b6b79-534e-45d8-a621-c38af580a868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.289.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.289.2025.1"}, {"guid": "ussr:97369b2e-b541-49b8-90a8-544739666b27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.114.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 114/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 114/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.114.2024.1"}, {"guid": "ussr:3f0d32e4-0c16-4c51-b4be-2a3b21321440", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.654.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 654/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 654/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.654.2023.1"}, {"guid": "ussr:28aeb219-abe5-47b0-9394-d3214c19bc37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.621.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 621/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 621/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.621.2023.1"}, {"guid": "ussr:cd3afdaf-b230-40aa-a409-8c6103b26fda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.407.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.407.2023.1"}, {"guid": "ussr:46c4c6d2-ffec-44d4-86fd-057f5cb95d95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.539.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 539/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.539.2020.1"}, {"guid": "ussr:8c03483c-5575-4d34-9c02-14bfbbe0c0b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.1.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 1/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2020 z 14. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.1.2020.1"}, {"guid": "ussr:9646b8b9-f782-4512-9bc2-377b5ef14551", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.390.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 390/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 390/2018 z 21. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.390.2018.1"}, {"guid": "ussr:8412a3a2-79a8-4fc1-aeac-ea7c47345c8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.264.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 264/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 264/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.264.2018.1"}, {"guid": "5b41ea58-860a-4140-8d7a-7902ad5e7ee7:cb155827-17b7-4e50-bced-bd88114ee4ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121301132.1", "spisova_znacka": "2Cdo/132/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/132/2024 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121301132.1"}, {"guid": "f3ec4a4d-6b68-4946-81a7-5604dfc1edf0:baaef208-e6c7-4456-bc28-b15e92d4f2f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7119209006.1", "spisova_znacka": "4Cdo/51/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/51/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7119209006.1"}, {"guid": "7833888d-de4a-4a1b-b57e-0e40be756ca5:e7f50a67-7185-47d2-b0df-552f51eb375c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5111223709.2", "spisova_znacka": "1Cdo/104/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/104/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5111223709.2"}, {"guid": "e56bdc07-65a8-44fd-8237-36ebdcc7a4ae:01ca7f0f-ee4f-420e-8ec1-1cb2f97935f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121301133.1", "spisova_znacka": "6Cdo/186/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/186/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121301133.1"}, {"guid": "62a771c5-bcb5-4429-becf-268f75add653:d5fb57ac-45ac-4fc9-a8ad-767ad6e7cecd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6118376159.1", "spisova_znacka": "8Cdo/140/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/140/2024 z 8. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6118376159.1"}, {"guid": "b3a8240c-322e-4256-a24e-fe0076f34287:0f52929d-f63b-4709-bc34-5f072263077a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6119264203.1", "spisova_znacka": "2Cdo/128/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/128/2023 z 30. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6119264203.1"}, {"guid": "1fa427f6-8ac0-4d63-9cb8-11e61a8f7e11:7b291d9c-7263-455b-9a3f-0134b25bc2d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121561385.1", "spisova_znacka": "4Cdo/99/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/99/2024 z 17. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121561385.1"}, {"guid": "b5066c51-29dc-4a39-96e7-1e4221224789:50585445-fdfe-4e48-b5ef-fc89fc156644", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6119328590.1", "spisova_znacka": "6Cdo/148/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/148/2023 z 26. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6119328590.1"}, {"guid": "26836e4a-664c-48cf-b0e3-b0c7a583ec93:3aab111e-603e-4b97-ad4f-8e062fe7180a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8116215065.1", "spisova_znacka": "4Cdo/101/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/101/2023 z 23. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8116215065.1"}, {"guid": "9b861029-c40b-4028-8dfc-7e57e1c31db9:4a4c077a-91a2-4f1c-a566-88fee3e68f00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6720203876.1", "spisova_znacka": "1Cdo/133/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/133/2023 z 30. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6720203876.1"}, {"guid": "bfea317e-7584-4c74-8ad3-b2de99f32513:79bdbef7-4416-4e7e-972e-cb498b97a55e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8115209634.1", "spisova_znacka": "2Cdo/53/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/53/2022 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8115209634.1"}, {"guid": "8f17d4f1-6155-4230-8b15-6338c765df23:ba2f540e-dcb7-43e1-a621-d8c223858d1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8120211197.1", "spisova_znacka": "6Cdo/132/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/132/2022 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8120211197.1"}, {"guid": "38c3bac6-e7cf-4e3b-a56c-4c25966d0d52:71350a91-50c5-46e8-a69d-41ce4be9eb89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1208222318.1", "spisova_znacka": "2Cdo/306/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/306/2020 z 30. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1208222318.1"}, {"guid": "0df899ac-c0d7-43be-b60a-7e16f469c765:cb5a9c9c-9803-43b2-9cea-b1637c9ed3dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114220985.1", "spisova_znacka": "5Cdo/63/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/63/2021 z 28. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114220985.1"}, {"guid": "119b3745-564f-44ca-9ced-c8390e2056f2:e5f223a0-0468-4740-9a5d-6e55f9efaba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6117213067.1", "spisova_znacka": "5Cdo/175/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/175/2019 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6117213067.1"}, {"guid": "cb409de4-076d-47a9-97b8-7738fa3e502b:a8a473cf-dbe9-45fa-a996-fea0eb4a9711", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8115207674.1", "spisova_znacka": "7Cdo/292/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/292/2021 z 21. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-21", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8115207674.1"}, {"guid": "2b60aa02-b11f-443d-bebe-701a6178c946:6526065c-b427-4f7a-b53f-b5a11b9ce5d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8113202532.2", "spisova_znacka": "2Cdo/151/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/151/2020 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8113202532.2"}, {"guid": "47bf89bb-63c6-4adc-8cea-a72f4a2f5d47:f05e7df7-0de3-48aa-a5c7-fc939e8c7fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-30", "citacie_n": 253, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1"}, {"guid": "9a7b932a-5475-4f51-8086-65a1eec16f27:4bcac737-9274-46f1-acdf-46cc386a3f86", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:6121455661.2", "spisova_znacka": "6Co/81/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/81/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:6121455661.2"}, {"guid": "53a89fa7-3bf1-4dce-98d9-ab6dda4ef4db:0e47f53d-d0a0-4681-819e-b61667024cd5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1112203577.2", "spisova_znacka": "4Co/4/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/4/2024 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1112203577.2"}, {"guid": "5b24c4bf-2e6a-42d7-9467-ebbf070fcd0d:445ece3a-780a-44f1-b98f-a518e3f74ebb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1117210862.1", "spisova_znacka": "15Co/2/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/2/2023 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1117210862.1"}]}