{"guid": "ussr:4dee018c-010e-48a7-8795-a4466b64fb6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2017 z 10. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 322/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-05-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4dee018c-010e-48a7-8795-a4466b64fb6a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.322.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 322/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ &\nPartners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 7 Co 32/2015, 7 Co 33/2015, 7 Co 34/2015 z 12. augusta 2015\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 120/2016,\n2 Cdo 121/2016, 2 Cdo 122/2016 z 28. februára 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n7 Co 32/2015, 7 Co 33/2015, 7 Co 34/2015 z 12. augusta 2015 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 2 Cdo 120/2016, 2 Cdo 121/2016, 2 Cdo 122/2016 z 28. februára 2017 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených – napadnutého uznesenia a napadnutého\nrozsudku – vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) proti žalovanej [Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou\nSlovenska (ďalej aj „NBS“)] domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci“). Okresný súd rozsudkom sp. zn. 12 C 175/2011\nz 12. septembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu a návrh sťažovateľa\nna prerušenie konania a začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej\núnie zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 12. augusta 2015 tak, že rozsudok\nokresného súdu potvrdil ako vecne správny. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nz 12. augusta 2015 podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým\nuznesením z 28. februára 2017 tak, že ho odmietol.\nK skutkovým a právnym okolnostiam právnej veci, ktorá bola predmetom\nrozhodovania v napadnutých konaniach pred okresným súdom a krajským súdom,\nsťažovateľ uvádza, že ako člen vložil do družstva\n(ďalej len „družstvo“), peňažné prostriedky, ktoré družstvo\nzhodnocovalo v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných\nslužbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o cenných papieroch“). Družstvo túto činnosť malo vykonávať na základe verejnej\n2\n\nponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona o cenných papieroch, na základe\nzverejneného prospektu investície, ktorý schvaľuje Národná banka Slovenska. Prospekt\ninvestície bol schválený rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI\nz 21. marca 2002 o schválení prospektu investície. Družstvo využívalo na zhodnocovanie\npeňažných prostriedkov členov a na nadobudnutie majetkových hodnôt výhradne\nobchodníka s cennými papiermi\n\n(ďalej\n\nlen „obchodník s cennými papiermi“), ktorý vykonával činnosť obchodníka s cennými\npapiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie\ninvestičných služieb vydaného NBS do 1. marca 2011, keď mu NBS odobrala povolenie\nna poskytovanie investičných služieb. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných\nprostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky družstva a ich spracovanie v rámci\nprospektu investície upravovala zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa zákona\nč. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a podľa zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorú uzatvorili\nako zmluvné strany družstvo a obchodník s cennými papiermi „a ktorá bola počas jej\nplatnosti zmluvnými stranami menená a doplnená, naposledy v znení zmien a doplnení\nuskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2. 6. 2008“ (ďalej len\n„zmluva“).\nMiera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených sťažovateľom do družstva\nmala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti obchodníka s cennými\npapiermi podľa zmluvy 8 % p. a. Nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľom verejnej\nponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi vykonávala\ndohľad podľa zákona o cenných papieroch NBS, ktorej právomoci v oblasti dohľadu\nvyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke\nSlovenska v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov NBS\nvykonávala dohľad nad družstvom a obchodníkom s cennými papiermi aj podľa zákona\nč. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov.\n\n3\n\nSťažovateľ sa v konaní pred okresným súdom a krajským súdom domáhal proti\nžalovanej (Slovenská republika, za ktorú koná NBS) náhrady škody v sume 21 935,85 €\ns príslušenstvom, pričom tvrdil, že išlo o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti\ns nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad družstvom.\nSťažovateľ v konaní pred okresným súdom argumentoval tým, že peňažné\nprostriedky do družstva „vkladal výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že Družstvo\na aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad Národnou Bankou\nSlovenska a tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené\njeho peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Sťažovateľ\npoukazuje na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho\ninvestícii. Ako uvádzalo Družstvo, obchodník s CP mu počas trvania zmluvy predkladal\nvyúčtovania, ktoré nenasvedčovali neplnenie jeho záväzkov zo Zmluvy, s obsahom\nvyúčtovaní Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu zverili\nčlenovia u Obchodníka s CP prebieha v dohodnutej výške. Takéto ubezpečenie vyplývalo\nokrem iného aj z toho, že si Obchodník s CP vyúčtovával za činnosť podľa Zmluvy odmenu\nvo výške zhodnotenia portfólia Družstva obchodníkom s CP nad zmluvne dohodnuté 8 %-né\nzvýšenie hodnoty portfólia Družstva podľa Zmluvy. V dôsledku... konania subjektu\nfinančného trhu – Obchodníka s CP... tak vznikla Sťažovateľovi škoda, ktorá predstavuje\nsumu, o ktorú sa zmenšil majetok Sťažovateľa, pretože túto sumu mu Družstvo nevrátilo\na ani nevráti, a ktorú žalobca v predmetnom konaní preukázal predloženými dôkazmi.“.\nPodľa sťažovateľa je napadnutý rozsudok krajského súdu z 12. augusta 2015\nzaložený na skutkových a právnych záveroch, ktoré sú arbitrárne, keďže v ňom nebol\n„... rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva.\nKonkrétne sa jedná o nasledujúce závery:\n(i)\n\nlimitácia dohľadu zo strany NBS a jej postup v medziach zákona a Ústavy SR\n\n(ii)\n\nzodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť Obchodníka\n\ns CP voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči Sťažovateľovi\n(iii)\n\nsubsidiarita uplatneného nároku voči NBS vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej\n\nv konkurze Družstva.\n4\n\nNBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila,\nže vykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením\n\nna\n\nposúdenie\n\noznámenia\n\no\n\nverejnej\n\nponuke\n\nmajetkových\n\nhodnôt,\n\nako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP...\nKrajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1. 6. 2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1. 5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka\n\ns\n\nCP\n\nneurobila)\n\nvšetky\n\ninformácie\n\na\n\npodklady\n\no\n\ndodržiavaní\n\nresp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP.\nZákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať\ninformácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť\nvrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich\naj Družstvo činnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu\nzáujmov klientov dohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti\nDružstva, nemohla vykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu.“.\n5\n\nVšeobecné súdy podľa názoru sťažovateľa taktiež pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnili „správu správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu\na jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011...“.\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nnie je podľa názoru sťažovateľa, „aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania\npohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje\nuvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon o zodpovednosti\nza škodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani\nnepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,\npripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné\nkonanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by\nzákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval občiansky zákonník. Zákon\no zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby právoplatného skončenia\nkonkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť,\nzodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti\núpadcu podľa zákona o konkurze.“.\nSťažovateľ prostredníctvom dovolania adresovaného najvyššiemu súdu namietal\nporušenie práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa\njeho názoru nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich\nskutočností a je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach. Podľa\nsťažovateľa je namieste úvaha, že najvyšší súd „... namietaným uznesením vybočil\nz ústavných medzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím\nNajvyšší súd de facto odmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu... nedostatočne\nodôvodnil svoj záver a Sťažovateľ považuje Uznesenie Najvyššieho súdu za nedostatočne\nodôvodnené. Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie\nodmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná\nprocesná vada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho\nnázoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu\n6\n\nv zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme\nakých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.“.\nSťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol tak, že vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu z 12. augusta 2015 a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nz 28. februára 2017, napadnuté rozhodnutia zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7\n\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nie je podstatná odlišnosť\n(II. ÚS 27/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nz 12. augusta 2015\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n8\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že\nvyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\n9\n\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 12. augusta 2015 potvrdil rozsudok okresného\nsúdu z 12. septembra 2014. Poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku, pričom následne\nna zdôraznenie správnosti jeho dôvodov uviedol podrobne vlastné právne závery.\nStotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého v konaní neboli\npreukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup\nNBS a vznik škody. V tejto súvislosti uviedol:\n„Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák.\nč. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zák. č. 129/2010 Z. z.), teda\naž od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt\nrozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo\nzákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1. 6. 2010\nmohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť\naktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák.\nč. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená\naž od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela\nzák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zák. č. 558/2008 Z. z). Počas celej doby od vyhlásenia\nverejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom a pravdivosť a úplnosť údajov\nv Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových\nhodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia,\nzák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt,\na teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných\ndohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).\n10\n\nPreto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala\ndohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. NBS mohla\npodľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačne povinnosti\nv zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z...\nNebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti Národnej banky\nSlovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z.\no cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt\nv tomto smere žiadne povinnosti - preto ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala\npovinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala...\nZ obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi\nvyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania\ncenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením\nportfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval\nvo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné\nDružstvo...“\nKrajský súd sa vysporiadal aj s odvolacou námietkou sťažovateľa, v ktorej\npoukazoval na právne závery Najvyššieho súdu Českej republiky v jeho rozsudku sp. zn.\n29 Cdo 4968/2009. V tejto súvislosti uviedol:\n„Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili\nosoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli\nv omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na\nrozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa\nktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti\npohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja odo dňa, keď\npoškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený\nrozsudok sp zn. 29 Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011,\nale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti\nuspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému\nani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia\nveriteľov dlžníka môže byt objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri\n11\n\nprávoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok\nspeňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za\npodstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri\nrozvrhu nič. Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu\no náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania.\nZ tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR vyplýva, že: 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti\nštátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé,\nže poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla\nveriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného\nrozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci\nv konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku\nz podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu\no speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému\nrozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobcu nie je vyriešená (nie je\ncelkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno\nustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa i v tom, že žaloba bola\npodaná predčasne.“\nKrajský súd sa vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa o spôsobe vykonania\ndokazovania okresným súdom, ktorá mala predstavovať tzv. inú vadu konania spôsobujúcu\nnesprávnosť rozhodnutia.\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\npreskúmavaní\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nako odvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09).\n\n12\n\nÚstavný súd vychádzal aj z toho, ako bolo odôvodnenie rozsudku okresného súdu\nvymedzené v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu.\nOkresný súd v rozsudku z 12. septembra 2014, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa,\ndospel k záveru, že „neboli splnené zákonné podmienky... pre vyvodenie zodpovednosti voči\nštátu“.\nOkresný súd v prvom rade poukázal na rozsah dohľadu, ktorý mohla NBS vykonávať\nnad družstvom, pričom uviedol, že „Družstvo bolo oprávnené vypracovať podnikateľský\nplán pre svoje podnikanie a následne tiež Prospekt investície, ktorý bol na základe žiadosti\nDružstva schválený Úradom pre finančný trh. Úrad pre finančný trh nebol povinný\npreverovať pravdivosť ani hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície\ns výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt\na oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície... za pravdivosť údajov v Prospekte\ninvestície zo zákona zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej\nponuky majetkových hodnôt.“. Okresný súd poukázal tiež na povinnosť družstva\naktualizovať prospekt investície a tiež na to, že „schválenie Prospektu investície nemalo za\nnásledok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia...“, pričom dospel k záveru, že „žalovaná\nkonala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a v jej postupe nebol zistený\nnesprávny úradný postup“.\nOkresný súd tiež uviedol, že „predmetom konania je nesprávny úradný postup NBS\nvo vzťahu k Družstvu a nie obchodníka s CP. Žalobca nebol v žiadnom záväzkovom či inom\nvzťahu s obchodníkom s CP... Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia\na rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. ... povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa\nv tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala...“.\nPokiaľ išlo o tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom úradnom postupe spočívajúcom\nv nedostatočných opatreniach voči obchodníkovi s cennými papiermi okresný súd poukázal\nna pokuty, ktoré NBS uložila obchodníkovi s cennými papiermi s tým, že vzhľadom\nna neverejnosť konania vo veciach dohľadu, NBS nebola povinná informovať družstvo\n13\n\no svojich zisteniach. Vzhľadom na uzavretie zmluvy o riadení portfólia „bolo primárne\npovinnosťou Družstva zabezpečiť priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad\njeho činnosťou voči Družstvu. Samotný žalobca sa ako člen Družstva mal aktívne a včas\nzaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu...“.\nOkresný súd tiež poukázal na to, že uplatnená škoda predstavuje nevyplatený\nvyrovnávací podiel sťažovateľa po zániku jeho členstva v družstve. Poukázal na to, že\nna majetok družstva bol vyhlásený konkurz, sťažovateľ si svoju pohľadávku prihlásil\ndo konkurzu, správca konkurznej podstaty pohľadávku sťažovateľa poprel a sťažovateľ\nnásledne podal incidenčnú žalobu. Na tomto základe dospel k záveru, že sťažovateľ sa musí\nv prvom rade „domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu...“, pričom sťažovateľ\n„nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, nakoľko konanie\no incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu nie je doposiaľ právoplatne\nskončené. ... ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené...“. Poukázal na to, že je\nvedených približne 200 súdnych konaní, v ktorých správca konkurznej podstaty uplatnil\nnároky družstva voči iným subjektom, preto „v danom čase nie je možné ustáliť majetok\núpadcu – Družstva, s ktorým bol žalobca v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala\nbyť uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní...“.\nZ argumentácie krajského súdu v napadnutom rozsudku v spojení s rozsudkom\nokresného súdu dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov konajúce súdy dospeli k záveru,\nže sťažovateľ nepreukázal predpoklady na vznik zodpovednosti za škody − nesprávny\núradný postup NBS a vznik škody. Tento právny záver ústavný súd nepovažuje\nza arbitrárny a ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne udržateľný. Uvedený právny\nzáver je zároveň dostatočným podkladom pre výrok konajúcich súdov o zamietnutí návrhu\nsťažovateľa na náhradu škody.\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľa, možno konštatovať, že sú výlučne výrazom\nodlišného právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu. Odlišné právne hodnotenie\nskutkového stavu je klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti\nsebe stoja účastníci konania, ktorí majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú\n14\n\nsituáciu. Súd, ktorý rozhoduje spor účastníkov konania, pri rozhodnutí v prospech jedného\nz účastníkov rozhodne v zásade aj v súlade s právnym názorom úspešného účastníka, teda\nspravidla v rozpore s právnym názorom neúspešného účastníka (porovnaj m. m.\nIV. ÚS 135/2012, II. ÚS 659/2016). Skutočnosti, ktoré sťažovateľ uvádza v sťažnosti,\nsú podľa názoru ústavného súdu výrazom výlučne odlišného právneho názoru sťažovateľa\nna predmet sporu. Sťažovateľom uvádzané skutočnosti nijako neindikujú také pochybenia\nv postupe krajského súdu a v jeho rozsudku, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré\nby vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa podľa\nústavy a dohovoru.\nUvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu z 28. februára 2017\nArgumentácia sťažovateľa, ktorou odôvodňuje porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorým bolo jeho dovolanie odmietnuté ako neprípustné podľa v tom čase\nplatného a účinného § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, sa sústreďuje predovšetkým na „nedostatočné\nodôvodnenie“ rozhodnutia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Sťažovateľ v dovolaní\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu namietal, že ním došlo k odňatiu možnosti konať pred\nsúdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, keďže toto rozhodnutie je založené na nesprávnych\nskutkových a právnych zisteniach, ktoré vychádzajú z dokazovania, ktoré je neúplné,\npričom rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne. Sťažovateľ rovnako\n15\n\nnamietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,\nčím je daná existencia vady podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP, resp. argumentoval tzv. inou\nvadou podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP.\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd sa v rámci predbežného\nprerokovania sústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s dovolacími námietkami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval prípustnosť\ndovolania v súlade s § 237 ods. 1 písm. f) a § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) OSP, sledujúc\npritom skutočnosť, či nemožno sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnenú.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010).\n\n16\n\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení najprv preskúmal procesnú prípustnosť\ndovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom dospel k záveru,\nže dovolanie nie je podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 OSP prípustné. Následne preskúmal dovolanie\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu s prihliadnutím na § 242 ods. 1 druhú vetu OSP\naj z dôvodov uvedených v § 237 ods. 1 OSP, a to predovšetkým z dôvodu existencie\nprípadnej vady podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorej sa sťažovateľ dovolával. Najvyšší\nsúd následne uviedol:\n«14. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo\n3. decembra 2015 bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť\no skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016. Obsah spisu nedáva žiadny podklad\npre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje\nkrajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú\nznaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide\nv praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo\nkeď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri Sutyazhnik proti\nRusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok\n„justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n15. Za neopodstatnenú dovolací súd považuje aj námietku, ktorou dovolateľ\nspochybňuje predvídateľnosť rozhodovania súdov opomenutím pre neho priaznivej\njudikatúry, ktorú ale v dovolaní nekonkretizuje, čo vylučuje možnosť objektívneho\npreskúmania pravdivosti jeho tvrdení. Napriek tomu dovolací súd uvádza, že rozhodnutia\nsúdov v danej veci sa neodkláňajú od doterajšej relevantnej a doposiaľ konzistentnej\nrozhodovacej\n\nsúdnej\n\npraxe\n\n(prvoinštančných,\n\nodvolacích,\n\nči\n\ndovolacieho\n\nsúdu)\n\nv identických alebo obdobných prípadoch (porovnaj napr. 1 Cdo 34/2016, 1 Cdo 227/2016,\n2 Cdo 932/2015, 2 Cdo 38/2016, 3 Cdo 121/2016, 3 Cdo 122/2016, 4 Cdo 7/2016,\n4 Cdo 431/2015, 4 Cdo 48/2016, 5 Cdo 174/2015, 5 Cdo 175/2015, 5 Cdo 377/2015,\n17\n\n5 Cdo 796/2015, 5 Cdo 664/2015, 6 Cdo 143/2016, 6 Cdo 133/2016, 7 Cdo 99/2016,\n7 Cdo 111/2016, 8 Cdo 142/2016, 8 Cdo 143/2016 a ďalšie), čím je rešpektovaný princíp\npredvídateľného rozhodovania súdov (právnej istoty) a vylúčený prípadný negatívny\ndôsledok vedúci k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).»\nK ďalším námietkam sťažovateľa najvyšší súd uviedol:\n„16. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nezakladalo\nnedostatočné\n\nzistenie\n\nrozhodujúcich\n\nskutkových\n\nokolností,\n\nnevykonanie\n\nvšetkých\n\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere\nnajvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993\na R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010,\n2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011,\n6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). ...\n18. Žalobca z hľadiska obsahového v dovolaniach namietal, že napadnuté\nrozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie\nveci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu\nkonania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý\nby bol uvedený v § 238 alebo § 239 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.\n19. Z dôvodov uvedených vyššie dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu,\nktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo\núčinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, ktorý by zostal\nzachovaný aj po tomto dni (§ 470 ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol\npodľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.“\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľ uplatnil vo svojom dovolaní smerujúcom proti napadnutému\n18\n\nrozsudku krajského súdu, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal, sú primeraným\nspôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré najvyšší súd\npri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je preto podľa\nnázoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje\ntakú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľom označenými právami, ktorá by zakladala\nreálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je\npovinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania boli vôbec naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto\npoužitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa\nk súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že\nmedzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia\nsa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich\nporušení. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2017\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nesprávny úradný postup", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "družstvo-majetkové nároky", "arbitrárnosť", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aeccb912-4339-4a05-bc84-5cabcb02d0e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "21968f67-5c95-41b6-8c67-73b51f656c7b:11082b08-9d8c-4438-b5ee-d5eb539ad455", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244360.1", "spisova_znacka": "2Cdo/120/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/120/2016 z 27. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244360.1"}, {"guid": "9db83be2-4506-4705-8aee-f6ab6a4ed9ce:9c96af80-ef22-4ef0-8b68-f521b994e279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1", "spisova_znacka": "4Cdo/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/7/2016 z 22. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203262.1"}, {"guid": "9b504dfc-e74d-425e-ad6b-5ad348790d10:5e61b3bf-1d0e-445c-bb26-1d997ee3c296", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1", "spisova_znacka": "2Cdo/932/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/932/2015 z 26. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244578.1"}, {"guid": "2a143a44-71ce-45d1-8b55-c0da1150f0c4:41691215-02e8-4a08-b3d6-aa901df80e13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1", "spisova_znacka": "3Cdo/121/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/121/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244463.1"}, {"guid": "c092ed88-90da-4198-9ea1-5863441fff4a:5de66117-5d22-40b5-8bcb-3bd8a30141f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1", "spisova_znacka": "6Cdo/133/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/133/2016 z 27. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-27", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014893903.1"}, {"guid": "53d360ac-8a0f-462b-a97a-b07abf45f2f2:b4ab39de-20f3-43e5-b101-4f9a05c90d13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3", "spisova_znacka": "2Cdo/38/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/38/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1111244768.3"}, {"guid": "e762dce2-0b0e-41cd-bcb9-78f650089e7c:7366095d-667a-47cf-819e-5d8319129ba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1", "spisova_znacka": "4Cdo/431/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/431/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1112203246.1"}, {"guid": "13df8b15-66c7-45e6-b97c-6974c14f8b0a:2b510e5f-ad93-4014-a09b-8a6084c35438", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244360.1", "spisova_znacka": "7Co/32/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2015 z 11. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-08-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244360.1"}, {"guid": "2e7079bf-fe29-4500-a98c-6d29b7326b3d:605ac9f9-70cc-493a-bbb6-a703fd3aa9ed", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244360.3", "spisova_znacka": "7Co/34/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/34/2015 z 11. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-08-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244360.3"}, {"guid": "c2c76ce9-2b31-4892-955b-64afba09a247:33ac17e3-ef3c-4006-bfac-3278909fc255", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244360.2", "spisova_znacka": "7Co/33/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/33/2015 z 11. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-08-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244360.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dc435e59-9f97-47f4-b3a3-120f15aaaafb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.418.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 418/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 418/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.418.2018.1"}, {"guid": "ussr:5558be4a-c97f-4b68-a11e-da73bce618b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.290.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.290.2017.1"}, {"guid": "ussr:eedf7c5d-3ec5-487d-84af-5946e9d91a59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 551/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 551/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.551.2017.1"}]}