{"guid": "ussr:0a00fe0c-5aa8-442f-a157-5d3253afaab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2017 z 9. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 295/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-05-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0a00fe0c-5aa8-442f-a157-5d3253afaab6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 295/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o.,\nRadlinského 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Daniel Futej, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 636/2015 z 23. septembra\n2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. decembra 2015 včas doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru\n\no ochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„dohovor“) a základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\n\nsúdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným\npostupom podľa čl. 46 ods. 3 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 636/2015 z 23. septembra 2015 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“), ktorým v spore o náhradu škody za nezákonný postup Národnej\nbanky Slovenska (ďalej aj „NBS“) najvyšší súd odmietol dovolanie podané z dôvodu\nodňatia možnosti konať pred súdom na základe argumentácie, že nepreskúmateľnosť\nnezakladá tento dôvod prípustnosti dovolania.\n2. Sťažovateľ je investorom, členom Družstva ‒ Podielové družstvo slovenské\ninvestície, Poľná 1, Bratislava (ďalej aj „družstvo“), na ktoré bol vyhlásený konkurz, z tohto\ndôvodu prišiel s mnohými ďalšími členmi družstva o úspory. Sťažovateľ žaloval Národnú\nbanku Slovenska o náhradu škody za nesprávny postup v bankovom dohľade. Okresný súd\nBratislava I (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom č. k. 4 C 181/2011-88 z 24. februára 2014\nžalobu sťažovateľa zamietol a Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nsp. zn. 4 Co 362/2014 z 8. apríla 2015 rozsudok okresného súdu potvrdil s tým, že\nsťažovateľ nepreukázal, že by NBS zanedbala bankový dohľad spôsobom, ktorý jej vytýkal\nsťažovateľ, teda žalobca. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré\nbolo odmietnuté ako neprípustné, pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespadá pod\nzmätočný dôvod odňatia možnosti konať pred súdom.\n3. Detailnejšie možno uviesť, že sťažovateľ sa pred všeobecnými súdmi domáhal\ntoho, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 20 825,05 € s príslušenstvom\nako náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným\npostupom NBS pri výkone bankového dohľadu nad Podielovým družstvom slovenské\ninvestície. Poukázal na to, že bol členom družstva, ktoré od svojich členov zhromažďovalo\npeňažné prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z.\no cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 566/2001\nZ. z.“). Družstvo pritom využívalo služby obchodníka s cennými papiermi – spoločnosti\nCapital Invest, o. c. p. (ďalej len „OCP“). NBS mala podľa zákona č. 566/2001 Z. z.\na zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých\n\n2\n\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z. z.“) vykonávať\ndohľad nad družstvom a OCP, jej postup ale nebol riadny. NBS podľa sťažovateľa vedela\no nedostatkoch v ich činnosti, avšak neprijala včas účinné opatrenia na ich odstránenie a na\nhroziacu škodu neupozornila ani družstvo, ani jeho členov. Pokiaľ by NBS riadne\nvykonávala bankový dohľad, boli by finančné prostriedky sťažovateľa nielen chránené, ale\naj zhodnotené. V dôsledku zanedbania náležitého bankového dohľadu mu vznikla škoda,\nza ktorú podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 514/2003 Z. z.“) zodpovedá štát.\n4. NBS sa v súdnych konaniach bránila tým, že nezanedbala bankový dohľad\na sťažovateľ sa svojich práv mal domáhať v konkurznom konaní vyhlásenom na družstvo\nuznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 K 95/2010 z 11. apríla 2001. Ako investor\nmusel vedieť, že s investíciou peňažných prostriedkov do činnosti družstva je spojené riziko\na orgány dohľadu mohli vykonávať dohľad len v zákonom vymedzenom a limitovanom\nrozsahu. NBS bola až s účinnosťou od 1. júna 2010 oprávnená dohliadať aj na to, či sa\ndodržiava schválený prospekt investície. Družstvo samo dlho nesignalizovalo žiadne obavy\nz činnosti OCP; až 5. apríla 2010 požiadalo o preskúmanie postupu OCP a o vykonanie\ndohľadu na mieste. NBS najskôr rozhodnutím o predbežnom opatrení uložila OCP\npovinnosť zdržať sa bez súhlasu NBS nakladania s majetkom klientov a neskôr\nrozhodnutím z 21. decembra 2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie investičných\nslužieb [§ 156 ods. 2 písm. a) zákona č. 566/2001 Z. z.]. Napokon rozhodnutím z 30. mája\n2011 NBS zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt.\n5. Okresný súd rozsudkom č. k. 4 C 181/2011-88 z 24. februára 2014 zamietol žalobu\nsťažovateľa a tiež návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej\núnie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vychádzal z toho, že sťažovateľ bol\nčlenom družstva a v zmysle dohody o úprave niektorých práv a povinností uzavretej\ns družstvom mu vznikol nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý mu však dosiaľ\nvyplatený nebol a nebola mu poskytnutá ani náhrada zaň. Uviedol, že sťažovateľ bol\nv konaní povinný preukázať všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti podľa tohto\n\n3\n\nzákona (existenciu škody, nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti medzi\nškodou a nesprávnym úradným postupom), ktoré musia byť splnené kumulatívne.\nVzhľadom na to, že sťažovateľ nepreukázal jednu z troch podmienok vzniku zodpovednosti\nza škodu (nesprávny úradný postup NBS ‒ zanedbanie bankového dohľadu vytýkaným\nspôsobom), súd prvého stupňa sa už nezaoberal tým, či mu vznikla škoda v ním vyčíslenej\nvýške. Pri zamietnutí žaloby vzal na zreteľ tiež to, že sa sťažovateľ domáhal uspokojenia\nsvojej pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava I\npod sp. zn. 3 K 95/2010 proti družstvu ako úpadcovi. V incidenčnom konaní, ktoré ešte\nnebolo ukončené, môže byť jeho pohľadávka uznaná. Žaloba o náhradu škody je preto\npodaná predčasne. Navyše si sťažovateľ nárok na náhradu škody môže uplatniť v zmysle\n§ 243a ods. 4 Obchodného zákonníka. Svoj vplyv na riadenie a hospodárenie družstva mal\nako jeho člen vykonávať prostredníctvom členskej schôdze, ale sťažovateľ počas svojho\nčlenstva v družstve takto svoje oprávnenia nerealizoval. Na odôvodnenie zamietnutia\nnávrhu na prerušenie konania uviedol, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie\no sťažovateľom nastolených otázkach nie je v danom prípade nevyhnutné pre rozhodnutie\nvo veci samej; navyše prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorého rozhodnutiu už nie je\nprípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva.\n6. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 4 Co 362/2014 z 8. apríla 2015 rozsudok súdu\nprvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Krajský súd doplnil, že až od 1. júna 2010 mohla\nNBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Sťažovateľ si musel\nbyť vedomý, že s jeho investíciou je spojené riziko, pokiaľ ale napriek tomu investoval,\nnemôže byť jeho finančná ujma pričítaná na ťarchu NBS. Všetky namietané okolnosti\no údajnom nesprávnom úradnom postupe NBS sa pritom týkali takých nesprávností,\nku ktorým malo dôjsť v procese rozhodovania NBS; nesprávnosti tejto povahy ale nemožno\npovažovať za dôvod zakladajúci zodpovednosť štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu nebol teda v konaní preukázaný nesprávny úradný\npostup NBS pri vykonávaní bankového dohľadu. Podľa krajského súdu je tiež správny\nprávny záver súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi\nkonaním NBS a škodou sťažovateľa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej NBS,\nže sťažovateľovi dosiaľ nevznikla žiadna škoda, v dôsledku čoho chýba aj tento predpoklad\n\n4\n\nzodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V súvislosti s tým poukázal na\nvyhlásenie konkurzu na majetok družstva a konštatoval, že sťažovateľovi by škoda mohla\nvzniknúť až v prípade, že jeho pohľadávka nebude uspokojená v rámci konkurzu družstva.\n7. Sťažovateľ v dovolaní tvrdil, že mu súdmi bola odňatá možnosť konať [§ 237\nods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 241 ods. 2\npísm. a) OSP]. Podľa jeho názoru súdy rozhodli vecne nesprávne, svojvoľne, arbitrárne\na ich rozhodnutia nie sú dostatočne presvedčivé a preskúmateľné, čo zakladá inú vadu\nkonania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Postupovali formalisticky tak, že zohľadnili\niba judikatúru, ktorú považovali za vhodnú, ale inú – rovnako dôležitú judikatúru\nnespomenuli. Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych skutkových\na právnych zisteniach a nevychádza z objektívneho a komplexného posúdenia\nrozhodujúcich skutočností. Prvostupňový aj odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu\nzáveru, že NBS neporušila ustanovenia zákonov č. 566/1992 Zb., č. 566/2001 Z. z.\na č. 747/2004 Z. z., resp. že riadne vykonávala bankový dohľad. Zopakujúc dôvody\nuplatňované už skôr, sťažovateľ ako dovolateľ vyslovil presvedčenie, že finančná ujma,\nktorá mu vznikla, je výsledkom zanedbania povinností orgánu bankového dohľadu a podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. nesie zodpovednosť za ňu štát. Priebeh súbežne prebiehajúceho\nkonkurzného konania nasvedčuje tomu, že pohľadávka žalobcu nebude môcť byť\nuspokojená. Samo prebiehajúce konkurzné konanie podľa neho nevylučuje, aby sa veriteľ\nsamostatnou žalobou domáhal náhrady škody voči štátu v inom súdnom konaní. Navyše,\npodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie je\nbezúspešné uplatnenie pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní.\n8. Najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa s tým, že vzhľadom na potvrdzujúce\nrozhodnutie krajského súdu je prípustnosť možná len na základe dôvodov zmätočnosti\npodľa § 237 OSP a že nepreskúmateľnosť nie je v rozsahu odňatia možnosti konať pred\nsúdom (R 111/98).\nSťažovateľ vytýka najvyššiemu súdu nedostatočné odôvodnenie jeho odmietacieho\nrozhodnutia, pretože kasačne nezasiahol, hoci rozhodnutia a konania nižších súdov sú\nzaťažené neúplným dokazovaním a nepreskúmateľnosťou.\n\n5\n\n9. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\n, bydliskom\n\n, štátny občan SR na súdnu a inú ochranu podľa článku 46\nods. 1 a ods. 3 Ústavy SR a právo na prejednanie veci spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave sp. zn. 3 Cdo 636/2015\nzo dňa 23.9.2015 porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 636/2015\nzo dňa 23.9.2015 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na\nďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy\nprávneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne do 10 dní od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\n\n6\n\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy má každý právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n13. Skôr ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu prijateľnosti sťažnosti na ďalšie\nkonanie, resp. k preskúmaniu prítomnosti dôvodov ospravedlňujúcich odmietnutie sťažnosti\npri jej predbežnom prerokovaní, dáva do pozornosti, že v čase rozhodovania najvyššieho\nsúdu o predmetnom dovolaní (23. septembra 2015) bol účinný a platný Občiansky súdny\nporiadok, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradený novými procesnými kódexmi,\nkonkrétne Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym\n\n7\n\nsúdnym poriadkom. Ústavný súd tak musí vychádzať pri posudzovaní prijateľnosti sťažnosti\naj z tejto skutočnosti a prihliadať na v rozhodujúcom čase účinnú a platnú legislatívu\nvzťahujúcu sa na vec sťažovateľa a rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.\n14. Podstatou veci je námietka, že najvyšší súd nepovažoval záťaže namietané\nsťažovateľom, a to (i) neúplné dokazovanie, (ii) nepreskúmateľnosť, a v konečnom\ndôsledku aj (iii) vecnú správnosť za také, ktoré by odôvodňovali prípustnosť a prípadne\núspešné meritórne prerokovanie dovolania, čím malo dôjsť k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu a sprostredkovane základného práva na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy.\n15. Ústavný súd vníma spoločenskú citlivosť vecí, kde množstvo drobných\ninvestorov príde o svoje investície, čo mu však nesmie brániť rozhodovať v súlade s ústavou\na právom. Ústavný súd si všimol v právnych databázach, že na všeobecných súdoch\nprebehlo množstvo obdobných konaní týkajúcich sa družstva a NBS, pričom žalobcovia\nv nich neboli úspešní.\n16. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť nie je dôvodná, pretože aj keď sa najvyšší\nsúd nezaoberal vôbec skutočnosťou, či nie je rozsudok krajského súdu extrémne\nneodôvodnený (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu), ako to vyžadovala neskoršia judikatúra R 2/2016,\nz rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu je zrejmé, že by z hľadiska preskúmateľnosti,\na dokonca aj vecnej správnosti obstáli. Z tohto dôvodu vlastne nie je relevantné, že najvyšší\nsúd procesne korektne odôvodnil neprípustnosť dovolania, aj keď bol jeho výklad § 237\npísm. f) OSP neskôr modifikovaný. Je nutné tiež poznamenať, že potvrdzujúce rozhodnutie\nkrajského súdu znemožňovalo najvyššiemu súdu zaoberať sa vecnou správnosťou\nrozsudkov, preto argumenty sťažovateľa ako dovolateľa založené na § 241 ods. 2 písm. a)\nOSP neobstoja.\n17. Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 454/2016 vysvetľuje vývoj aplikácie\ndovolania\n\npodľa\n\nbývalého\n\nObčianskeho\n\n8\n\nsúdneho\n\nporiadku\n\nnajvyšším\n\nsúdom.\n\nDo zjednocovacieho uznesenia R 2/2016 tretí senát najvyššieho súdu dôsledne nasledoval\njudikát R 111/98, ktorý úplne vylučoval posudzovanie kvality odôvodnenia na pôdoryse\n§ 237 písm. f) OSP. Do tohto obdobia spadá aj napadnuté uznesenie senátu 3Cdo\nnajvyššieho súdu. Po zjednotení R 2/2016 môže vyvolať prípustnosť, a tak dôvodnosť\ndovolania také písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, čo je výnimočné. V bode 18.20 nálezu sp. zn.\nII. ÚS 454/2016 ústavný súd uvádza, že zjednocujúce rozhodnutie najvyššieho súdu\nR 2/2016 („Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods.\n2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/\nObčianskeho súdneho poriadku.“) nie je úplným popretím R 111/98, ktorý „chirurgicky“\nrozlišoval medzi inou vadou a zmätočnosťou, ale jeho spresnením, ako jasne vyplýva\nz prvej vety R 2/2016.\n18. Zo skutočnosti, že napadnuté uznesenie samotné bolo vzhľadom na vtedajší stav\njudikatúry týkajúcej sa koncepcie dovolania z procesného hľadiska ústavne korektne\nodôvodnené, a zo skutočnosti, že rozsudky krajského súdu a okresného súdu majú riadne\na podľa všetkého vecne správne odôvodnenie, vyplýva, že medzi odmietnutím dovolania\nnajvyšším súdom a právom na súdnu ochranu a sprostredkovane základným právom podľa\nčl. 46 ods. 3 ústavy niet relevantnej súvislosti, a preto musí byť sťažnosť odmietnutá ako\nzjavne neopodstatnená.\n19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n20. Nad rámec uvedeného vzhľadom na obsahovú spojitosť napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu s rozhodnutiami krajského súdu a okresného súdu ústavný súd v miere\na s dôsledkami, aké mu umožňuje (i) právny základ tejto sťažnosti a zároveň (ii) nadhľad\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti, konštatuje, že rozhodnutia krajského súdu a okresného\nsúdu, podľa ktorých „NBS nie je zodpovedná za škodu za neadekvátny dohľad“, sú\n\n9\n\ndostatočne odôvodnené a v zásade vecne správne. Okresný súd túto myšlienku vyjadril\nslovami, podľa ktorých sťažovateľ nepreukázal, že by NBS zanedbala bankový dohľad, ale\nto nič nemení na podstate veci. Krajský súd však výstižnejšie uviedol, že „Všetky namietané\nokolnosti o údajnom nesprávnom úradnom postupe NBS sa pritom týkali takých\nnesprávností, ku ktorým malo dôjsť v procese rozhodovania NBS; nesprávnosti tejto povahy\nale nemožno považovať za dôvod zakladajúci zodpovednosť štátu v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z. z.“. Podobný právny názor bol nepriamo vyjadrený v uznesení sp. zn.\nIII. ÚS 361/09, v ktorom išlo o náhradu škody za nesprávnu reguláciu cien Úradom pre\nreguláciu sieťových odvetví. Ústavný súd taktiež už rozhodol vec týkajúcu sa iného\ninvestora družstva, ale hlavne z procesného hľadiska ‒ II. ÚS 857/2016. Možno doplniť, že\nvzhľadom na skutočnosť, že právne názory okresného súdu a krajského súdu sú ústavne\nakceptovateľné, nie je v podstate relevantné, že sťažovateľ zároveň s uznesením najvyššieho\nsúdu nenapadol aj rozsudok krajského súdu.\n21. Ústavný súd tu dopĺňa, že v zásade niet subjektívneho práva či nároku na presný\na správny zákonný bankový dohľad a z toho vyplývajúci nárok na náhradu škody pri\nzlyhaní dohľadu. Z podstaty bankového dohľadu vyplýva, že ide o činnosť koncepčnú,\npriam (ekonomicko) politickú, nie činnosť tradične správnu – administratívnu, na akú myslí\nzákon č. 514/2003 Z. z., ktorý konkretizuje označený čl. 46 ods. 3 ústavy. Zodpovednosť\nštátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vyžaduje, aby vzniknutá ujma\nbola dôsledkom nesprávneho úradného postupu. Tak je to v prípade, ak mal úradný postup\nalebo výsledok tohto postupu za cieľ chrániť nielen všeobecný záujem spoločnosti, ale\npráve pred vznikom tejto ujmy aj poškodeného.\n22. Teoretickým základom tohto právneho názoru je nemecký koncept ochranného\núčelu právnej normy (Schutzzweck der Norm). Ide o jeden z faktorov, ktoré obmedzujú\nrozsah škodlivých následkov, ktoré sú pričítané škodcovi, a to druh a účel právnej normy,\nktorú škodca porušil. Za otca doktríny sa považuje Ernst Rabel, ktorý ju prvotne navrhol pre\nzmluvnú zodpovednosť. Jeho teória sa ale rozšírila najmä v oblasti deliktuálnej\nzodpovednosti. Učenie o ochrannom účele právnej normy preniklo do judikatúry v slávnom\nrozhodnutí Spolkového súdneho dvora z 22. 4. 1958 ‒ BGHZ 27, 137. V uvedenom prípade\n\n10\n\nsúdny dvor aplikoval teóriu aj v rámci deliktu podľa § 823 ods. 1 BGB, keď uviedol, že „...\nnajprv sa musí skúmať, či uplatňovaný nárok na náhradu škody (škoda) spadá pod\nochranný účel predmetnej normy; inými slovami, či sa jedná o následky, ktoré spadajú do\noblasti tých rizík, pre ktoré bola právna norma ustanovená“. Podľa teórie ochranného účelu\nprávnej normy sa nemusí nahradiť tá škoda, ktorá by síce pri správaní sa v súlade s právom\nnevznikla, ale nebolo účelom porušenej právnej normy chrániť pred vznikom takejto škody.\nNiektorí uvádzajú tri skupiny prípadov, kedy nebude porušiteľ zodpovedať, hoci porušil\nurčitú právnu normu a spôsobil tým škodu, lebo bude chýbať práve súvislosť vymedzená\nochranným účelom právnej normy: (a) norma, ktorá je porušená škodcom, nie je určená na\nochranu právneho statku, ktorý škodca porušil, konkrétne porušenie právneho statku síce\nspadá samo osebe do ochrannej pôsobnosti deliktuálneho pravidla správania sa, porušenie\nvšak nezvýšilo riziko v miere podstatnej pre určenie zodpovednosti, lebo dodržanie pravidla\nsprávania sa by nezmenšilo riziko, (b) konkrétne porušenie právneho statku síce spadá samo\nosebe do ochrannej pôsobnosti deliktuálneho pravidla správania sa, porušenie však\nnezvýšilo riziko v miere podstatnej pre určenie zodpovednosti, lebo dodržanie pravidla\nsprávania sa by nezmenšilo riziko vzniku škody, pre zabránenie ktorej bolo toto pravidlo\nustanovené, alebo (c) porušené pravidlo správania má síce zabrániť porušeniu právneho\nstatku, nie však zabrániť z toho vzniknutej škode. Napríklad porušenie pravidiel na ochranu\nprírody spôsobí škodu fotografovi, ktorý v dôsledku zdevastovania krajiny nemôže splniť\nobjednávku na reklamné fotografie predmetnej krajinnej oblasti. Keďže právo na ochranu\nživotného prostredia nechráni možnosť zárobku fotografa, ale iba samotné životné\nprostredie ako verejný statok, tak fotograf nebude mať nárok na náhradu škody voči tomu,\nkto škodu na prostredí spôsobil. Ochranný účel majú tak zmluvné povinnosti, ako aj\nzákonné povinnosti. Pri porušení oboch týchto druhov však môže vzniknúť škoda, ktorá\nnepatrí medzi škodu, ktorú mali tieto povinnosti obmedziť. (porovnaj Csach, K. a kol.\nProfesijná\n\nzodpovednosť.\n\nKošice:\n\nUPJŠ,\n\n2011,\n\ns.\n\n107\n\n‒ 108.\n\ndostupné\n\nna\n\nhttp://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_27.pdf).\n23. Ako pomôcku pri tejto argumentácii možno použiť aj rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci ESD C-222/02, v ktorom luxemburský súd odpovedal na predbežnú\notázku, ktorá bola predložená vo vzťahu k sporu medzi pánom Paul, paniami\n\n11\n\na\n\n(ďalej len „Paul a i.“) na jednej strane a Spolkovou republikou Nemecko na\n\ndruhej strane, v ktorom sa žalobcovia domáhali náhrady škody za neprebratie smernice\n94/19 v stanovenej lehote a za nedostatočný dohľad Bundesaufsichtsamt für das\nKreditwesen (Spolkový úrad pre dohľad nad úverovými inštitúciami) nad jednou bankou.\nSúdny dvor Európskej únie na predbežnú otázku odpovedal, že pokiaľ je zabezpečené\nodškodnenie vkladateľov stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 94/19\nz 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov, čl. 3 ods. 2 až 5 tejto smernice „nemožno\nvykladať v tom zmysle, že by bránil vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa úlohy\nvnútroštátneho orgánu dohľadu nad úverovými inštitúciami vykonávajú len vo všeobecnom\nzáujme, čo podľa vnútroštátneho práva vylučuje, aby sa jednotlivci mohli domáhať náhrady\nškôd spôsobených nedostatočným dohľadom zo strany tohto orgánu“.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. mája 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "zodpovednosť-orgánov verejnej moci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d025420b-c4ea-4f24-9c60-2cebd902b65c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 454/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 454/2016 z 26. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.454.2016.1"}, {"guid": "ussr:8a5cfbd7-0bbf-4cd2-a310-feb0f92ea251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.857.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 857/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 857/2016 z 16. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.857.2016.1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:f2779461-3c4d-4a0c-86fc-2fb59f4ea6d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 361/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2779461-3c4d-4a0c-86fc-2fb59f4ea6d3"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0580854d-d392-44f6-80a1-28da216ef340", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.410.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 410/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 410/2026 z 16. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.410.2026.2"}, {"guid": "ussr:bc0b0e48-ab27-4792-8da4-82e56c460543", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.297.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 297/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 297/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.297.2026.1"}, {"guid": "ussr:0e79e6a3-6ddf-41c5-9a11-e2d5f3340963", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.154.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 154/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/2022 z 17. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.154.2022.1"}, {"guid": "ussr:937131a8-a745-462c-83e7-34b53dc3a9cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.448.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 448/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 448/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.448.2017.1"}, {"guid": "ce86abf3-b8cc-4234-a1b3-ed126843a77d:7f4bff19-c61e-4e7f-919a-12d4adeae1b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1111244869.1", "spisova_znacka": "4Cdo/94/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/94/2018 z 25. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1111244869.1"}, {"guid": "f76ce401-1994-4207-9774-0bb350dcdc7c:435b2192-a904-4794-98c7-e262a27b1704", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1112208858.1", "spisova_znacka": "3Cdo/162/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/162/2018 z 24. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1112208858.1"}, {"guid": "08b9c6b6-dea8-4897-9c42-4a6b2404126a:123e0e2c-c0d6-4ad7-8447-083a3c739c38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245015.1", "spisova_znacka": "7Cdo/187/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/187/2018 z 17. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245015.1"}, {"guid": "f0045110-d84b-4517-b371-5a30c3a1d71d:a43f6fca-21e3-4bc8-a35b-acc33485aef1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244674.1", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2018 z 6. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244674.1"}, {"guid": "84bc26bb-3a10-49b9-8d8f-038878b9ec3f:488dbf08-d5d1-4b5c-a331-ba7725208e8b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1112226884.1", "spisova_znacka": "3Cdo/138/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/138/2018 z 1. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1112226884.1"}, {"guid": "f6f45e55-f1ab-4a69-acdc-9b713fa8417c:4365cb7c-0df0-4d9f-b22b-51a36176f90c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244913.1", "spisova_znacka": "7Cdo/208/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/208/2017 z 3. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244913.1"}, {"guid": "c83b2a5e-a3bf-4050-a84b-27d84f49add3:5efdb588-6acc-4ea7-ac24-f43af9d914ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244843.1", "spisova_znacka": "7Cdo/23/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/23/2017 z 3. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244843.1"}, {"guid": "c83b2a5e-a3bf-4050-a84b-27d84f49add3:e5af64b1-3912-4773-b0a5-cc7b3d760685", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244843.1", "spisova_znacka": "7Cdo/23/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/23/2017 z 3. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244843.1"}, {"guid": "b1ace2f8-a6c4-428a-bfcd-193d6d27b5c7:2b43c77e-9e33-4c3e-9187-f378100d8bba", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200493.1", "spisova_znacka": "2Svk/4/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/4/2025 z 31. 7. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-07-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200493.1"}, {"guid": "cddfb0d6-a0df-4d15-9ec5-e44801ccf8fc:cc19182b-1da2-48c6-9364-26918cb4145d", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6123342818.3", "spisova_znacka": "16C/21/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 16C/21/2024 z 26. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6123342818.3"}]}