{"guid": "ussr:46fda95b-07f4-4d8b-a226-ca6917e55d52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.283.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2017 z 6. 10. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 283/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.283.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-10-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/46fda95b-07f4-4d8b-a226-ca6917e55d52", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.283.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.283.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.283.2017.2/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 283/2017-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného spoločnosťou Advokátska\nkancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžnz 5/2015 a jeho uznesením zo 14. decembra 2016\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky, základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžnz 5/2015 a jeho uznesením\nzo 14. decembra 2016 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžnz 5/2015\nzo 14. decembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a\nosemdesiatjeden centov) na účet Advokátskej kancelárie Mandzák a spol., s. r. o.,\nZámocká 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané\n\nporušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n10 Sžnz 5/2015 zo 14. decembra 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a konaním, ktoré\nmu predchádzalo.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na najvyššom súde\nžalobu podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OSP“) proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky\na Kriminálnemu úradu finančnej správy domáhajúc sa ochrany pred zápisom sťažovateľa do\nzoznamu tzv. „bielych koní“ (ďalej len „žaloba“).\n3. Najvyšší súd o žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 Sžz 3/2014 z 18. marca\n2015, ktorým ju ako nedôvodnú zamietol. Ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 290/2015\nzo 7. októbra 2015 rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec\nbola následne evidovaná pod sp. zn. 10 Sžnz 5/2015. Medzičasom však došlo v právnom\nporiadku k zásadnej zmene procesných kódexov, v dôsledku ktorej bola na konanie\npôvodne vzťahujúca sa úprava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku 1. júla 2016\n\n2\n\nnahradená úpravou zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „SSP“).\n4. Najvyšší súd v napadnutom uznesení konštatoval: „[n]akoľko po začatí konania\nod 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok, bolo potrebné v zmysle § 491\nods. 1 SSP aplikovať na danú vec príslušné ustanovenia SSP, podľa ktorých je na konanie a\nrozhodnutie v tejto veci vecne príslušný krajský súd. Najvyšší súd pri postúpení veci vzal do\núvahy aj citované ustanovenie § 491 ods. 2 druhej vety SSP, pričom dospel k záveru, že\nrozhodovanie o vecnej príslušnosti v danej veci podľa ustanovení SSP nie je v neprospech\nnavrhovateľa, keďže tento bude mať v ďalšom konaní možnosť podať proti rozhodnutiu\nkrajského súdu kasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. SSP, o ktorej rozhoduje Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, čím sa možnosť vyžadovanej ochrany práv alebo chránených záujmov\n(§ 2 SSP) poskytovanej v pôvodne jedinom stupni preskúmavacieho konania rozšíri o ďalší\nstupeň prípadným využitím opravného prostriedku.“ Vzhľadom na to najvyšší súd v zmysle\n§ 18 ods. 2 SSP v spojení s § 10, § 13 a § 491 ods. 1 SSP rozhodol o postúpení veci\nKrajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako vecne príslušnému súdu.\n5. Sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd prehodnotením už raz určenej príslušnosti (v čase\nzačatia konania), a to opätovne v priebehu konania porušil čl. 48 ods. 1 ústavy, pretože vec\nodňal zákonnému sudcovi. Sťažovateľ v tomto zmysle poukazuje na znenie § 9 ods. 1 SSP\na trvá na tom, že príslušnosť najvyššieho súdu na konanie bola v jeho veci určená podľa\nokolností v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia (perpetuatio fori). V tejto\nsúvislosti zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je arbitrárne a svojvoľné\na nemá legitímny základ. Podľa jeho názoru „je nepochybné, že zákonným súdom bol a je\nsenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to i napriek tej skutočnosti, že od\n01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok. Výnimka zo zásady perpetuatio\nfori, v zmysle ktorej by sa mala prejednávaná vec postúpiť krajskému súdu, by musela byť\npriamo ustanovená zákonom (v danom prípade priamo v prechodných ustanoveniach); inak\nsa jedná o fragrantné porušenie práva na zákonného sudcu. Inými slovami povedané\nv procesnej teórii v zásade platí, že súd, ktorý začne vo veci konať, je príslušný na ďalšie\nkonanie do právoplatného skončenia veci. Výklad prezentovaný najvyšším súdom\nv napadnutom rozhodnutí je potrebné pomocou metódy redukcia ad absurdum /metóda\n3\n\nlogického výkladu/ odmietnuť, keďže aplikácia takéhoto výkladu by priniesla absurdné\ndôsledky (napr. ak by najvyšší súd vyhlásil rozsudok dňa 30.06.2016, tak jeho odôvodnenie\nby mohol a mal napísať krajský súd, keďže tento by už vo veci nemal konať alebo ak by\nnajvyšší súd vykonal dokazovanie do 30.06.2016, tak hodnotenie skutkového stavu by\nprislúchalo krajskému súdu, čo by bolo popretím zásady bezprostrednosti súdneho\nkonania /a to i napriek obmedzeným možnostiam správneho súdu vykonávať dokazovanie/).\nVýklad prezentovaný najvyšším súdom by prakticky znamenal i neprípustný zásah do\nčinnosti súdnej moci zo strany zákonodarcu, keďže tento by v priebehu súdnych konaní\nmohol meniť vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov zmenou zákonov. Takýto postup\nzasahovania do súdnej moci by nebol ani proporcionálny (t.j. medzi použitými\nprostriedkami a sledovaným cieľom by nebol splnený princíp proporcionality).“.\n6. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy.\nNamieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý síce\nv rozhodnutí zdôraznil, že postúpenie veci krajskému súdu je v prospech sťažovateľa, keďže\nbude disponovať kasačnou sťažnosťou, ktorú môže podať proti prípadnému rozhodnutiu\nkrajského súdu, no neuviedol, v čom konkrétne spočíva procesný prospech sťažovateľa,\nkeďže «i tak rozhodne senát najvyššieho súdu, čím sa stráca „výhoda sťažovateľa“, ktorá\nmala odôvodniť zmenu vecnej príslušnosti súdu. V tomto smere poznamenávame, že\npostúpenie bude sťažovateľovi nie na prospech, ale na neprospech, keďže kasačnú sťažnosť\nmožno odôvodniť len dôvodmi upravenými v § 440 S. s. p. (...) ak by naďalej konal najvyšší\nsúd, tak by rozhodoval ako súd s plnou jurisdikciou (t. j. na rozdiel od senátu\nrozhodujúceho o kasačnej sťažnosti by nebol viazaný striktne judikatúrou kasačného\nsúdu /§ 440 ods. 1 písm. h/ S. s. p./; sám by na základe vykonaných dôkazov hodnotil\ndôkazný stav /a to i napriek obmedzeným možnostiam správneho súdu vyhodnotiť skutkový\nstav a pod./). Takýmto postupom vlastne všeobecný súd nielenže porušil právo sťažovateľa\nna prístup k súdu, ale zamedzil sťažovateľovi právo na prístup k súdu (t. j. súdu s plnou\njurisdikciou). Nevýhodnosť takéhoto postúpenia pre sťažovateľa možno vidieť i v tom, že\nporušuje právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, pretože\ntakýmto postupom dôjde k zbytočným prieťahom.».\n\n4\n\n7. V okolnostiach posudzovanej veci ide podľa sťažovateľa o prekvapivé\nrozhodnutie, keďže najvyšší súd mu ako účastníkovi konania neposkytol procesný priestor,\naby sa pred vydaním napadnutého uznesenia mohol vyjadriť k zamýšľanému postupu\nvšeobecného súdu. Takýto postup bol podľa neho zo strany najvyššieho súdu žiaduci, keďže\nproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu nie je prípustný opravný prostriedok.\nSťažovateľ zdôrazňuje, že týmto postupom mu najvyšší súd znemožnil uplatňovať právne\nargumenty a porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie.\n8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSR, č. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 10 Sžnz 5/2015 zo dňa\n14.12.2016 a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo.\n2. Zrušuje sa v celom rozsahu Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nspis. zn. 10 Sžnz/5/2015 zo dňa 14.12.2016 a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie, aby v nej znovu konal a rozhodol.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho\nzástupcu Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o.“\nII.\n9. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 283/2017-15 z 26. apríla 2017 prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie.\n10. Ústavný súd podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde predložil prijatú sťažnosť\nnajvyššiemu súdu na vyjadrenie a podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastníkov\nkonania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania.\n11. Predsedníčka najvyššieho súdu na výzvu ústavného súdu reagovala prípisom č. k.\nKP 3/2017-38 zo 6. júna 2017, v ktorom zdôraznila, že postup najvyššieho súdu\n5\n\nv obdobných veciach nebol po prijatí novej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku\nojedinelý a „opieral sa o kolektívne zdieľaný názor správneho kolégia najvyššieho súdu\nvychádzajúci z formulácie prechodných ustanovení (v danom prípade ust. § 491 ods. 1\nS. s. p.), v zmysle ktorého nová právna úprava platí aj na konania začaté podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom nová\nprávna úprava v ust. § 11 S. s. p. ustálila vecnú príslušnosť na konanie a rozhodovanie\nv správnom súdnictve zásadne krajským súdom s tým, že s rozhodovaním najvyššieho súdu\nako súdu prvej inštancie počíta iba výnimočne v osobitne vymenovaných konaniach (§ 11\nS. s. p.) medzi ktorými konanie (v predmetnej veci) o nezákonnom zásahu uvedené nie je.\nNie bez významu je aj skutočnosť, že samotný zákonodarca ako jeden z dôvodov potreby\nzmeny doterajšej procesnej právnej úpravy označil v dôvodovej správe predchádzajúci stav,\nkedy za nevhodné a neúnosné treba považovať doterajšie rozhodovanie najvyššieho súdu\nako súdu prvej a jedinej inštancie, a zdôraznil, že najvyšší súd ako najvyšší súdny orgán by\nmal aj v správnom súdnictve rozhodovať zásadne len v poslednej inštancii o mimoriadnych\nopravných prostriedkoch.“.\n12. Predsedníčka najvyššieho súdu zároveň zdôraznila, že pri rozhodovaní\nv predmetnej veci najvyšší súd zároveň zohľadnil princíp nekonať v neprospech žalobcu\nv súlade s § 491 ods. 2 druhou vetou SSP s tým, že „i keď procesné rozhodnutie o\npostúpení veci krajskému súdu mohlo byť pre žalobcu neočakávané, takýto postup však pre\nneho nepredstavoval odňatie možnosti konať pred súdom, keďže toto právo mu nepochybne\nostalo zachované so všetkými účinkami právnych úkonov, ktoré v konaní nastali predo\ndňom nadobudnutia účinnosti S. s. p... ale možno ho objektívne považovať za vydané v jeho\nprospech prinajmenšom tým, že sťažovateľ bude mať v ďalšom konaní možnosť podať proti\nrozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. S. s. p., o ktorej\nrozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky, čím sa možnosť súdnej ochrany práv alebo\nchránených záujmov (§ 2 S. s. p.) poskytovanej pôvodne v jedinom stupni preskúmavacieho\nkonania rozšíri prípadným využitím opravného prostriedku o ďalší stupeň“.\n13. V závere svojho prípisu predsedníčka najvyššieho súdu uviedla, že námietka\nsťažovateľa, ktorou napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu vytýka nedostatočné\nzdôvodnenie, nie je dôvodná, a navrhla ústavnému súdu, aby sťažnosti nevyhovel.\n6\n\nPredsedníčka najvyššieho súdu ústavnému súdu zároveň oznámila, že v zmysle § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\n14. Právny zástupca sťažovateľa prípisom z 25. septembra 2017 ústavnému súdu\noznámil, že sa k vyjadreniu odporcu nebude vyjadrovať. V zmysle § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde súhlasil s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň vyčíslil\ntrovy právneho zastúpenia vrátane DPH (dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie\nzastúpenia a ústavná sťažnosť) vo výške 374,81 € s DPH.\n15. Vzhľadom na to, že účastníci konania netrvali na ústnom prerokovaní veci,\nústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho\npojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nII.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Sťažovateľ uplatňuje vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu,\nktoré považuje za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené, dve kľúčové námietky, a síce\n- že najvyšší súd porušil zásadu perpetuatio fori, keď postúpil vec sťažovateľa po\nnadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku krajskému súdu, a to aj napriek tomu,\nže nový procesný kódex takúto možnosť priamo neupravuje (ďalej len „prvá námietka“), a\n- že v okolnostiach posudzovanej veci ide podľa sťažovateľa o prekvapivé\nrozhodnutie, keďže najvyšší súd mu ako účastníkovi konania neposkytol procesný priestor,\naby sa pred vydaním napadnutého uznesenia mohol vyjadriť k zamýšľanému postupu\nvšeobecného súdu.\n\n7\n\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú zásadné\nodlišnosti (m. m. II. ÚS 71/97), čo umožňuje, aby sa ich namietané porušenie preskúmavalo\nspoločne.\n19. V súlade s čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\n20. Ústavný súd v úvode konštatuje, že obdobnou ústavnou sťažnosťou sa zaoberal\nv rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 202/2017 z 25. júla 2017, pričom nemá dôvod sa od tam\nuvedených záverov odchyľovať a plne na ne odkazuje.\n21. Pri ústavnom prieskume sťažnosti sťažovateľa ústavný súd vychádzal zo svojej\nkonštantnej judikatúry, podľa ktorej rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať\npostup\n\nzodpovedajúci\n\ngaranciám\n\nspravodlivého\n\nsúdneho\n\nkonania\n\nvyvoditeľným\n\nz príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách (v kontexte danej veci v súlade s dohovorom, najmä v súlade\ns právom na spravodlivé prerokovanie veci, pozn.). Ústavný súd vo svojej judikatúre\nopakovane zdôrazňuje, že dohovor a k nemu sa vzťahujúca judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva predstavujú pre vnútroštátne orgány záväzné výkladové smernice pre výklad a\nuplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov práva na súdnu a inú právnu\nochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy, a tým normujú rámec,\nv ktorom je pred týmito orgánmi možné domáhať sa rešpektovania jednotlivých aspektov\n„práva na spravodlivé súdne konanie“ (m. m. I. ÚS 49/01, I. ÚS 230/03).\n\n8\n\n22. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že mu v zásade\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, resp. nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Povinnosť chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni patrí teda predovšetkým všeobecným súdom. Úloha ústavného\nsúdu pri rozhodovaní o sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím všeobecného súdu, sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nz toho hľadiska, či závery všeobecných súdov vyjadrené v napadnutom rozhodnutí sú\ndostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na\nniektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n23. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým\nvtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu\n(žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98), ale tiež v prípade, ak by\nrozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom zjavnej svojvôle pri výklade\na aplikácii právnej normy alebo ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom\nkonania.\n24. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby\nsa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej\nochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná\nplatná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).\n\n9\n\n25. Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom práva\nna spravodlivé súdne konanie (a jemu zodpovedajúcemu právu na súdnu ochranu), ktorým\nje poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania (IV. ÚS 520/2012).\n26. V nadväznosti na sťažovateľom namietané porušenie základného práva na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy ústavný súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť,\nže základné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných\ngarancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto základné právo je\nústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a\nsudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom\nrozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby\nbola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne\ndôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04).\nRozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na\nnaplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).\n27. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi\nkritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto\nzákladného práva. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu\npríslušnosť súdov, a následne obsadenie príslušného súdu, ktoré je v procesných poriadkoch\na v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary\n(senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí\njednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a\nspôsobom, ktorý určuje zákon. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom\nvecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle\nčl. 48 ods. 1 ústavy.\n28. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\nv napadnutej veci aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich\n\n10\n\nskutočne všeobecný súd rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného\nhľadiska akceptovateľná a udržateľná.\n29. V napadnutom uznesení najvyšší súd po citácii § 491 ods. 1 SSP, podľa ktorého\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a § 10 a § 11 SSP,\nktoré upravujú vecnú príslušnosť krajských súdov a najvyššieho súdu, uzavrel, že\npredmetná vec ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy do novým\nprocesným kódexom vymedzenej vecnej príslušnosti najvyššieho súdu nepatrí, a preto ju\nv zmysle § 18 ods. 2 SSP v spojení s § 13 ods. 1 SSP postúpil krajskému súdu ako súdu\nvecne a miestne príslušnému.\n30. Najvyšší súd na potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia v odôvodnení ďalej\nuviedol, že „vzal do úvahy aj ustanovenie § 491 ods. 2 druhej vety SSP, podľa ktorého, ak\nsa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nnemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním\nfyzická osoba alebo právnická osoba. Najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodovanie\no vecnej príslušnosti v danej veci podľa ustanovení SSP nie je v neprospech navrhovateľa,\nkeďže tento bude mať v ďalšom konaní možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu\nkasačnú sťažnosť podľa § 438 a nasl. SSP, o ktorej rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, čím sa možnosť vyžadovanej ochrany práv alebo chránených záujmov (§ 2 SSP)\nposkytovanej v pôvodne jedinom stupni preskúmavacieho konania rozšíri o ďalší stupeň\nprípadným využitím opravného prostriedku.“.\n31. Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného\nsudcu. V zmysle § 11 ods. 1 OSP platného a účinného v čase podania žaloby najvyššiemu\nsúdu (26. mája 2014) sa konanie uskutočňuje na súde, ktorý je vecne a miestne príslušný;\npríslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho\nskončenia. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní\nsúdnej príslušnosti raz určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny\nokolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné; výnimky z tejto zásady upravuje\nzákon (porovnaj tiež R 3/1980).\n\n11\n\n32. Na príslušnosť správneho súdu ako na procesnú podmienku konania sa aj\nv súlade s novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 1 SSP vzťahuje zásada\nperpetuatio fori, podľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť správneho\nsúdu zisťujú z návrhu na začatie konania (resp. žaloby) k momentu začatia konania, teda\nk momentu doručenia návrhu (resp. žaloby) súdu, pričom takto určená príslušnosť trvá až\ndo skončenia konania (§ 31 SSP).\n33. K nevyhnutnému predpokladu na vydanie meritórneho rozhodnutia patrí\nnepochybne príslušnosť súdu, ktorej založenie a trvanie sa tak podľa „starej“, ako aj „novej“\nprávnej úpravy riadi všeobecne akceptovanou zásadou perpetuatio fori obsiahnutou\nv úvodných častiach procesných kódexov regulujúcich príslušnosť súdov (§ 9 ods. 1 SSP,\nobdobne § 11 ods. 1 OSP).\n34. Stret „novej“ a „starej“ právnej úpravy rieši tzv. intertemporálne ustanovenie,\nktoré v § 491 ods. 1 SSP ustanovuje ako generálne pravidlo okamžitú použiteľnosť\na aplikáciu ustanovení Správneho súdneho poriadku aj na konania začaté za platnosti\na účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.\n35. V nadväzujúcom ustanovení § 491 ods. 2 prvej vety SSP sa režim vzájomného\nspolupôsobenia skoršieho práva a neskoršieho práva upravuje výslovným zakotvením\nzachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti Správneho súdneho poriadku, pričom sa dotýka tak úkonov samotného súdu, ako\naj úkonov účastníkov konania.\n36.\n\nAj\n\nnapriek\n\nabsencii\n\nvýslovného\n\nzakotvenia\n\nzásady\n\nperpetuatio\n\nfori\n\nv prechodných ustanoveniach Správneho súdneho poriadku (na rozdiel od § 470 ods. 4\nCivilného sporového poriadku) bude jej uplatnenie v konaniach začatých predo dňom\nnadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku predurčené práve výkladom § 491\nods. 2 prvej vety SSP.\n37. K právnym účinkom, ktoré má na mysli citované ustanovenie Správneho súdneho\nporiadku, patria tak právne účinky spojené s podaním žaloby, a to v konkrétnych\n\n12\n\nokolnostiach veci sťažovateľa podanie žaloby najvyššiemu súdu, a síce začatie konania\nvo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP\na založenie a trvanie vecnej príslušnosti najvyššieho súdu v tejto veci (§ 11 ods. 1 OSP), ako\naj posúdenie vlastnej príslušnosti v rámci skúmania podmienok konania zo strany\nsamotného najvyššieho súdu po podaní žaloby.\n38. Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich\ninštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text\nmôže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.\nJazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len\nprvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny\npredpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či\nspresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému\nvýkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu,\nktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri\nzistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m.\nI. ÚS 306/2010).\n39. V prípade kódexov, ktorými nepochybne Občiansky súdny poriadok, ako aj\nSprávny súdny poriadok sú, nemožno opomenúť metódu systematického výkladu, ktorého\npodstatou je poznanie, skúmanie a objasnenie právnej normy v súlade s inými právnymi\nnormami a v súvislostiach s celým systémom práva (Bröstl, A., Dobrovičová, G., Kanárik,\nI. Teória práva. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2007. s. 138 – 139).\n40. Záver, ku ktorému najvyšší súd izolovanou aplikáciou a výkladom § 491 ods. 1\nv spojení s § 10 a § 11 SSP a s prihliadnutím na § 491 ods. 2 druhú vetu SSP dospel\n(možnosť „zmeny vecnej príslušnosti súdu“ v konaniach o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy začatých počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku), požiadavku systematického výkladu Správneho súdneho poriadku nerešpektuje.\nNajvyšší súd sa predovšetkým nezaoberal výkladom a aplikáciou ustanovenia, ktoré\nustanovuje zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných predo dňom nadobudnutia\núčinnosti novej právnej úpravy, a neprihliadol na všeobecne akceptovanú zásadu trvania\n\n13\n\npríslušnosti súdu obsiahnutej v úvodných častiach oboch procesných kódexov, čo spôsobuje\narbitrárnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v rozpore so zárukami vyplývajúcimi\nzo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n41. Záver ústavného súdu o arbitrárnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nnemôže spochybniť ani argumentácia najvyššieho súdu o neúnosnosti či nevhodnosti „starej\nprávnej úpravy“ vecnej príslušnosti najvyššieho súdu rozhodujúceho v základnom konaní\nako súd prvej a jedinej inštancie [§ 250v OSP v spojení s § 246 ods. 2 písm. b) OSP], ani\no prípadnom zlepšení postavenia účastníka konania, na prospech ktorého je uplatnenie\n„novej právnej úpravy“, ktorá zavádza dvojinštančnosť v konaní, a tým aj možnosť podania\nkasačnej sťažnosti. Napokon argumenty o neúnosnosti či nevhodnosti právnej úpravy\nvyúsťujúce do pochybností o jej súlade s ústavou, by mohli byť predmetom preskúmavania\nv konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, v rámci ktorého\nvykonáva za splnenia príslušných podmienok svoju právomoc ústavný súd, ale nie súd\nvšeobecný. V okolnostiach prerokúvanej veci tak neúnosnosť „starej právnej úpravy“ ani\nargument o zlepšení postavenia účastníka konania nemôžu predstavovať nosnú časť\nargumentácie, ktorou vo veci konajúci všeobecný súd odôvodňuje nerešpektovanie\nvšeobecne uznanej zásady perpetuatio fori.\n42. V okolnostiach prerokúvanej veci bolo nevyhnutné, aby výklad a aplikácia práva\nzo strany najvyššieho súdu boli v súlade so základným účelom základného práva na\nzákonného sudcu, ktorým je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať\na rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo\nprinajmenšom za účelový (k účelu základného práva na zákonného sudcu pozri napr.\nIV. ÚS 479/2013). Odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, pri ktorom\nabsentuje systematický výklad ustanovení Správneho súdneho poriadku a ktorý obchádza\nvšeobecne uznanú zásadu perpetuatio fori, je podľa názoru ústavného súdu za hranicou\nústavnej udržateľnosti, keďže výklad a aplikácia príslušných ustanovení Správneho súdneho\nporiadku najvyšším súdom v napadnutom konaní popiera zároveň základný účel základného\npráva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Pri uplatňovaní základného práva na\nzákonného sudcu správnymi súdmi totiž neprichádza do úvahy jeho zužujúci výklad a ani\n14\n\ntaké interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho arbitrárne (svojvoľné)\nobmedzenie, či dokonca popretie.\n43. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\n44. Keďže už prvá námietka sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu postačuje na\nto, aby ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označených práv zaručených ústavou\na dohovorom napadnutým uznesením najvyššieho súdu, nebolo potrebné, aby sa ústavný\nsúd osobitne zaoberal ústavnou akceptovateľnosťou postupu najvyššieho súdu, v rámci\nktorého sťažovateľovi nebol daný procesný priestor, aby sa pred vydaním napadnutého\nuznesenia mohol vyjadriť k zamýšľanému postupu všeobecného súdu.\nIII.\n45. V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom\nsúde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd\ntaké rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nV zmysle čl. 127 ods. 2 tretej vety ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n46. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol, že najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 10 Sžnz 5/2015 zo 14. decembra 2016 porušil ústavou a dohovorom garantované\npráva sťažovateľa, zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n47. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci\nvydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova\n\n15\n\nprerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom\nústavného súdu.\n48. Zrušením napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa obnovuje procesný stav,\nktorý bol pred vydaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, teda pred postúpením\nveci krajskému súdu. V ďalšom konaní bude najvyšší súd povinný vo veci sťažovateľa\nkonať a rozhodnúť, pričom bude viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými\nv časti II tohto nálezu, ktorých podstata je založená na požiadavke uplatnenia\nsystematického výkladu jednotlivých ustanovení Správneho súdneho poriadku a všeobecne\nakceptovanej zásady perpetuatio fori obsiahnutej v úvodných častiach oboch procesných\nkódexov.\n49. Ústavný súd napokon rozhodol o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi\nvznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom.\n50. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n51. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2016, ktorá\nbola 884 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2017.\n52. Úhradu trov konania priznal ústavný súd za dva uplatnené úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n53. Ústavný súd priznal úhradu odmeny za každý úkon po 147,33 € a režijného\npaušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon v sume 8,84 €, čo spolu predstavuje sumu\n312,34 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty,\nuvedená suma bola navýšená o 20 % na sumu 374, 81 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n\n16\n\n54. Priznanú úhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\n55. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "intertemporalita", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "príslušnosť-perpetuatio fori (trvanie príslušnosti súdu)", "príslušnosť-perpetuatio fori (trvanie príslušnosti súdu)", "intertemporalita", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sžnz/5/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:99258bd6-87b7-4979-98ed-fbc767822b0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.202.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 202/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.202.2017.2"}, {"guid": "ussr:f9da8195-e214-4442-bd3f-cb68c2db5e81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.290.2015.2"}, {"guid": "ussr:daf35d49-7f64-4d96-b831-c18ef283036d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4.US.520.2012.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 520/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 520/2012 z 6. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4.US.520.2012.1"}, {"guid": "ussr:88d3a4d3-6e2f-433b-8ab5-5cd8bddcb285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2013 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:045faad8-6bd3-424f-b928-ddffb6159d9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.411.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 411/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 411/2020 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.411.2020.1"}, {"guid": "ussr:c2309138-7e41-46e8-a78e-9ae78441abdb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.55.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.55.2021.1"}, {"guid": "ussr:d8176e96-754a-48c4-afb5-2d10efc0b3cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.333.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 333/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 333/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.333.2018.1"}, {"guid": "ussr:2d7b68d8-ae92-4317-9600-a106129abee0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 288/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.288.2018.1"}, {"guid": "ussr:eb828f82-c8c7-4597-8893-a7fae2097700", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.81.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.81.2018.1"}, {"guid": "b3b8743e-66b4-4fb0-8f14-9d242305b761:78bb05c6-cf03-45ed-a95b-1ab1baad94c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200522.1", "spisova_znacka": "4Sfk/41/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/41/2024 z 21. 5. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200522.1"}, {"guid": "9e3762df-3ee3-4739-9366-99c0f2e8125e:b876aead-51a0-4fc2-a489-de9c3fa49c0d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200161.2", "spisova_znacka": "4Svk/26/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/26/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200161.2"}, {"guid": "85c5e022-6832-4744-b41d-23bba4904d0d:b4671f4e-23eb-47fa-ba03-6324e5e1e2d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9015010085.1", "spisova_znacka": "2Sž/1/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sž/1/2019 z 8. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9015010085.1"}, {"guid": "36d4605f-778f-4fd2-bcf9-30326a01cf96:5fa9c2cf-afd5-4ac9-9e3b-b29457503548", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1018200819.1", "spisova_znacka": "6Sa/47/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/47/2018 z 22. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1018200819.1"}, {"guid": "a1f508b7-b6ad-4678-92fa-5a698f5f676e:c41f871f-992e-4606-9a76-4349bb9ae0ab", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016202444.1", "spisova_znacka": "4Sa/57/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/57/2016 z 22. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016202444.1"}, {"guid": "120de641-fca9-4af0-9957-53888a1870cd:73d123a4-ff6b-4978-ac2c-992679bac011", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1018200886.1", "spisova_znacka": "6Sa/54/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/54/2018 z 22. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1018200886.1"}]}