{"guid": "ussr:b227746b-9ec0-46cf-8aa0-9b6587f1a434", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.282.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2017 z 26. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 282/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.282.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 24 ods. 3", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 24 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 24 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b227746b-9ec0-46cf-8aa0-9b6587f1a434", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.282.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.282.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.282.2017.1/text", "citacie_n": 34, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 282/2017-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\n,\n\nprerokoval\n\nsťažnosti\n\n, Spojené štáty americké, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., Advokátska kancelária, Javorinská 13,\nBratislava, a mal.\n\n,\n\n,\n\n, pre\n\nnamietané porušenie ich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa a základného práva podľa čl. 24 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie\npostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 390/2016\na jeho uznesením č. k. 11 CoP 390/2016-1782 z 28. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na mal.\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli\n24. a 25. januára 2017 doručené sťažnosti\nalebo „sťažovateľ“) a mal.\n\n(ďalej aj „otec“\n(ďalej aj „maloletý“, spolu len\n\n„sťažovatelia“), pôvodne vedené samostatne pod sp. zn. Rvp 139/2017 a sp. zn.\nRvp 149/2017, pre namietané porušenie ich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 24 ods. 3 Charty základných práv\nEurópskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 390/2016 a jeho uznesením č. k.\n11 CoP 390/2016-1782 z 28. októbra 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n1.1 Ústavný súd uznesením č. k. PLs. ÚS 8/2017-7 z 15. februára 2017 spojil\nsťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 139/2017 a sp. zn. Rvp 149/2017 na spoločné konanie,\nktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 139/2017.\n2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že\nnarodil\n\nmaloletý\n\n,\n\nsa v\na\n\nto\n\nrodičom\n\n(sťažovateľovi), občanovi USA, a matke\n\n, USA,\notcovi\n,\n\n, občianke USA a Slovenskej republiky. Maloletý je štátnym občanom USA\na priezvisko\n\nmu bolo určené pri narodení po dohode rodičov po jeho\n\notcovi. Rodičia maloletého do decembra 2013 tvorili spoločnú domácnosť v USA. V roku\n2014 a 2015 príslušné súdy USA vydali niekoľko rozhodnutí, ktorými nariadili striedavú\nstarostlivosť rodičov o maloletého. Dňa 22. júna 2015 matka maloletého odletela\ns maloletým na dovolenku na Slovensko, pričom 1. júla 2015 oznámila sťažovateľovi, že sa\ns maloletým do USA nevráti.\n2.1 Dňa 6. júla 2015 a 14. júla 2015 Court of Common Pleas of Allegheny County,\nPennsylvania, USA, rozhodol, že matka neoprávnene premiestnila maloletého z územia\nUSA na územie Slovenska a nariaďuje matke maloletého, aby sa vrátila do 48 hodín,\nzároveň súd dočasne zveruje maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Dňa\n23. júla 2015 podal sťažovateľ na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nnávrh na nariadenie maloletého do USA.\n\n2\n\n2.2 Okresný súd uznesením č. k. 2 P 7/2015-603 z 27. októbra 2015 nariadil návrat\nmaloletého do krajiny obvyklého pôvodu do USA. Na odvolanie matky maloletého krajský\nsúd napadnutým uznesením zmenil uznesenie okresného súdu tak, že návrat maloletého sa\nnenariaďuje. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:\n«Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\npodľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.),\ns nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné je.\nSúd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vo vzťahu k návrhu otca\nvykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, výsledky\nvykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dňa 27.10.2015 aj dospel\nk správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne\nodôvodnil.\nTým, že v danej veci predmetom konania je návrh otca na nariadenie návratu\nmaloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, súd prvej inštancie v danej veci správne\npostupoval v zmysle príslušných článkov Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch\nmedzinárodných únosov detí, prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení\nMinisterstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len\n„Dohovor“), konkrétne v zmysle článku 1, 3 a 12 a v tejto súvislosti správne vyhodnotil, že\nopatrovnícke právo k maloletému\n\notec nadobudol podľa právneho poriadku USA,\n\nsprávne vyhodnotil výkon opatrovníckeho práva oboma rodičmi, a napokon správne\nvyhodnotil aj obvyklý pobyt maloletého, ktorý nesporne je na území USA, rovnako správne\nvyhodnotil, že od 02.07.2015 je maloletý neoprávnene zadržiavaný matkou na území\nSlovenskej republiky. Uvedené závery vyplynuli z celého vykonaného dokazovania, preto\nso záverom súdu prvej inštancie v tomto smere sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý námietky\nmatky uvedené v jej odvolaní smerujúce k spochybneniu nadobudnutia a výkonu\nopatrovníckych práv otca k maloletému, či námietky matky smerujúce k preukázaniu\nexistencie domáceho násilia posúdil ako nedôvodné. So závermi súdu prvej inštancie\nuvedenými v odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd plne stotožnil a ako na také na ne\npoukazuje.\n\n3\n\nV rámci vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi matky je potrebné uviesť, že pokiaľ\nmatka dôvodila použitie čl. 13 Dohovoru existenciou domáceho násilia, ktorého sa mal otec\nvo vzťahu k maloletému v USA dopúšťať, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej\ninštancie uzatvára, že tieto tvrdenia matky preukázané neboli. Existenciu domáceho násilia,\ntak ako ho matka prezentovala, nie je možné vyvodiť z rozhodnutí amerického súdu a už\nvôbec nie zo znaleckého posudku znalca\n\nPh.D, a ani zo stanoviska\n\npsychoterapeuta maloletého\nakýmkoľvek\n\nnevhodným\n\nDostatočnú ochranu maloletého pred\nsprávaním\n\nsa\n\nrodičov,\n\ndostatočne\n\ngarantovali\n\nsvojimi\n\nrozhodnutiami a stanoviskami konajúce sudkyne Kim D. Eaton a Susan Evashavik Di\nLucente. Odvolací súd zdôrazňuje, že tunajšiemu súdu neprináleží posudzovať postup\namerického súdu v danej rodinnej veci pri hodnotení rodičovských kompetencií otca alebo\nmatky, a to aj v súvislosti matkou namietanou neexistenciou otcovstva\nvo vzťahu k maloletému, keďže americký súd s\nkonal ako s otcom maloletého\n\n, podľa vnútroštátneho práva USA,\n\nktoré navyše matka v USA nikdy nespochybnila. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že je\nmožné ustáliť riadne vykonávanie rodičovských práv otcom, a to nepochybne minimálne od\nrozhodnutia amerického súdu o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti\nzo dňa 28.02.2014. Nie je teda podstatné, či bol maloletý dňa 06.07.2015 americkým súdom\npredbežne zverený do osobnej starostlivosti otca, ako sa právny zástupca matky mylne\ndomnieva. Námietky matky o tom, že sa nemôže do USA vrátiť z dôvodu jej zadržania\na predvedenia na súdne pojednávanie z dôvodu ňou nerešpektovaných rozhodnutí\namerického súdu, je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné, keďže matka si uvedených sankcií\nvedomá bola a tieto si privodila vlastným konaním. Správne postupoval súd prvej inštancie\naj pokiaľ ide o vyhodnotenie požiadavky právneho zástupcu matky v súvislosti s použitím\nčl. 11 ods.4 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci\na uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv\na povinností. Odvolací súd vzhľadom na okolnosti daného prípadu nemohol prihliadnuť ani\nna argumenty matky o zžití sa maloletého s prostredím na Slovensku, keďže v danom\nprípade nešlo o splnenie podmienok čl. 12 Dohovoru, keďže plynutie času pri\nneoprávnenom zadržiavaní neznamená jeho legalizáciu, či možnosť ustálenia, že sa dieťa\nzžilo s prostredím.\n\n4\n\nOdvolací súd však vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali v priebehu\nodvolacieho konania dospel k potrebe opätovného zisťovania a vyhodnocovania názoru\nmaloletého, jeho priamym vypočutím. Odvolací súd doplnil dokazovanie podľa ust. § 385\nods. 1 C.s.p., s poukazom na násilné a/protiprávne konanie otca, ktorý dňa 21.01.2016 proti\nvôli maloletého a napriek vykonateľnému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým na jeho\nnávrh zakázal maloletému opustiť územie Slovenskej republiky, nevyčkajúc na rozhodnutie\nodvolacieho súdu o odvolaní matky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej,\nmaloletého v ranných hodinách spred školského zariadenia v Bratislave naložil do\nmotorového vozidla s úmyslom vycestovať s ním do Grécka. V dôsledku konania otca, ktorý\nbol v prítomnosti maloletého talianskou políciou zadržaný na trajekte v talianskom prístave\nv Ancone, bol maloletý rozhodnutím talianskeho súdu zo dňa 28.01.2016 zverený do\nstarostlivosti detského domova a následne rozhodnutím talianskeho súdu vrátený späť na\núzemie Slovenskej republiky a umiestnený do Detského domova\nmal za to, že je v záujme maloletého\n\n. Odvolací súd\n\n, ktorý je vo veku takmer 9/2 roka, aby dostal\n\nskutočnú reálnu príležitosť sa vyjadriť k predmetu konania a k veci, ktorá sa ho týka.\nOdvolací súd zisťoval názor maloletého jeho vypočutím pred odvolacím senátom, za\nprítomnosti jeho procesného opatrovníka. Odvolací súd maloletého vypočul aj za účasti\npsychológa\n\n, za účelom posúdenia možnej manipulácie maloletého,\n\nautentickosti a spontánnosti jeho vyjadrenia a celkového prejavu, ako aj vyhodnotenia jeho\nschopnosti samostatne vyjadriť svoj názor. Odvolací súd zisťoval názor maloletého\nv kontexte s maloletým opakovaného odmietania návratu do USA prezentovaným v priebehu\ncelého konania, násilného odňatia maloletého otcom zo starostlivosti matky, na ktorú je\nmaloletý úzko citovo naviazaný a jeho premiestnenia na územie Talianska (jeho následného\numiestnenia v detskom domove v cudzej krajine, bez prítomnosti rodičov, s následkami na\njeho psychický stav) a potreby možnej aplikácie článku 13 písm. b/ Dohovoru.\nOdvolací súd sa stotožnil s hodnotením psychológa, že správanie sa maloletého\npočas rozhovoru na odvolacom súde bolo autentické a spontánne, keď pri rôznych\notázkach, ktoré mu boli kladené psychológ nezistil, že by išlo o účelové správanie, za\nktorým by mohla byť cielená programová príprava matky pre toto vypočúvanie. Maloletý\nsvoj postoj k otcovi vyjadroval úplne autenticky, pričom v jeho vzťahu k otcovi prevládal\nstrach a hnev a ani na základe cielených otázok na pozitívne vlastnosti otca nebolo možné\n\n5\n\npozorovať v prejave maloletého aspoň minimálnu dôveru k otcovi. Strach z otca a tak isto\ntraumatické ložiská zo správania sa otca k nemu, sú dôsledkom aj toho, ako sa k nemu\nsprával otec v USA, ktorý zrejme nebol disponovaný si k\n\nvytvoriť bezpečnejšie\n\ncitové puto ani vtedy, keď ešte ako rodina žili spolu. Uvedené sa prejavilo z jeho prežívania,\npri kladení mu otázok na jeho život v USA, keď uviedol, že ho otec občas pri učení udrel,\nbýval na neho nahnevaný, nepekne sa vyjadroval o matke, alebo mu s ňou nedovolil\ntelefonovať počas pobytu u neho. Maloletý\n\nznačne citlivo a bolestivo prežíval aj\n\nrodičovský konflikt, ktorý sa zrejme tiež podpísal pod jeho nedôveru k osobe otca. Veľmi\nsilnú traumu si však maloletý\n\nodniesol z toho, keď ho otec uniesol pred školou v\n\nBratislave. („Keď som videl otca pri škole, začal som utekať, otec ma chytil a dal ma nasilu\ndo auta a povedal mi, že ideme do Ameriky... V Taliansku na lodi mi povedal, že budem mať\ndruhých rodičov a stále mi opakoval, že mama klame“). Maloletý\n\nzdôrazňoval, že\n\npotom, čo sa mu stalo, otca nemá rád a nechce sa s ním čo i len na chvíľu stretnúť,\nvyjadroval z neho strach a obavy. Maloletý jednoznačný odmietavý postoj vyjadril k\nnávratu do USA a to aj za prítomnosti matky. Uvedené argumenty maloletý hovoril\nspontánne, značne úprimne a s bolestivým prežívaním, v jeho postojoch podľa názoru\n, nebolo ani trochu simulovanej účelovosti a jeho prežívanie nebolo\npredstierané. Maloletý sa naopak snažil svoju bolesť potláčať, neprezentoval ju pred\nostatnými. Maloletý aktuálne otcovi nedôveruje a nedisponuje ani žiadnou pozitívnou\ncitovou väzbou k otcovi (čo je nepochybne v rozpore so záujmom maloletého). Pri matke sa\nmaloletý naopak cíti bezpečne, má ju veľmi rád, jeho adaptácia na podmienky Slovenska\n(školské povinnosti, spolužiaci, športové aktivity) je pozitívna. ...\nOdvolací súd vzhľadom na zistený názor maloletého a jeho psychický stav, ktorý\nv dôsledku necitlivého konania otca v priebehu odvolacieho konania spôsobil maloletému\npsychickú traumu a stratu akéhokoľvek pocitu istoty a dôvery k otcovi, dospel v danom\nprejednávanom prípade k záveru o preukázaní potreby aplikácie článku 13 Dohovoru.\nPokiaľ ide o námietky otca v súvislosti s ovplyvňovaním maloletého proti nemu zo strany\nmatky, s cieľom spochybniť vierohodnosť názoru maloletého, tento odvolací súd hodnotil\nv širších súvislostiach, konkrétne vo vzťahu k prežitej udalosti dňa 21.01.2015, pričom\nodvolací súd poukazuje na autentickosť a spontánnosť prejavu maloletého pri zisťovaní\njeho názoru.\n\n6\n\nS poukazom na uvedené odvolací súd po doplnení dokazovania dospel na rozdiel od\nsúdu prvej inštancie k záveru, že v danej veci je na mieste aplikácia článku 13 písm. b)\nDohovoru a možnosti odmietnutia nariadenia návratu pri zistení, že dieťa s návratom\nnesúhlasí, z ktorého dôvodu pri rozhodovaní prihliadol na zásadu rešpektovania\nnajlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a ním vyjadreného nesúhlasu s návratom. Maloletý\ndosiahol vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je potrebné prihliadnuť na jeho\njednoznačne vyjadrovaný názor o odmietaní návratu do USA a súčasne, vziať do úvahy jeho\npsychický stav a jeho prežívanie strachu a nedôvery k otcovi, u ktorého nenachádza pocit\nbezpečia. Po vyhodnotení skutočností, ktoré v dôsledku protiprávneho konania otca nastali\nv priebehu odvolacieho konania, a ktoré do značnej miery ovplyvnili prežívanie maloletého\na jeho psychický stav, odvolací súd dospel k záveru o preukázaní existencie vážneho\nnebezpečenstva, že návrat by maloletého vystavil ďalšej duševnej ujme, alebo ho priviedol\ndo inak neznesiteľnej situácie a to narušením jeho súčasnej stability a pocitu istoty.\nVzhľadom na aktuálny psychický stav maloletého a jeho pred súdom prezentované\nstanovisko k veci, ktorá sa ho veľmi úzko týka, a ktoré by v prípade nariadenia návratu\nzostalo pre maloletého nevypočuté a nerešpektované, s poukazom na jeho aktuálne\nprežívanú úzkosť, by mohlo dôjsť k ohrozeniu jeho ďalšieho psychického vývinu.»\n3. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd nerešpektoval pre neho právne záväzné\npredpisy a medzinárodné dohovory, ako ani konštantnú judikatúru v obdobných veciach,\nkeď rýchlosť konania je jedným z predpokladov a nutnosťou, aby došlo k čo najmenšiemu\nemočnému zaťaženiu maloletého. Krajskému súdu podľa sťažovateľov trvalo takmer rok od\npodania odvolania matkou maloletého voči prvostupňovému rozhodnutiu, kým vôbec\nnariadil termín pojednávania v tejto veci. Na vyhodnotenie veci krajskému súdu podľa\nsťažovateľov stačilo vypočuť si názor maloletého, ktorý je skreslený strachom z odlúčenia\nod matky, ktoré však podľa názoru sťažovateľov nenastane. Sám maloletý vo viacerých\ndôkazoch uvádza, že sa bojí, že matka po príchode do USA pôjde do väzenia, čo však nie je\npodľa sťažovateľov pravda. Aj uvedené je podľa sťažovateľov motívom maloletého pri\nvýpovediach. Sťažovatelia uvádzajú, že matka sa prezentuje pred maloletým ako jeho jediná\nochrankyňa a neustále sa snaží otca maloletého očierňovať. Otec bol pred maloletým\nočierňovaný viac ako 15 mesiacov, pričom maloletý nemal možnosť počuť pozitívne\n\n7\n\ninformácie o otcovi počas tejto doby. Uvedené aspekty krajský súd neskúmal a neprihliadal\nna ne pri svojom rozhodovaní. Konanie matky podľa sťažovateľov jasne poukazuje na to, že\nnajlepším záujmom maloletého sa matka maloletého neriadi, o čom svedčí skutočnosť, že\nvytrhla maloletého z jeho domáceho prostredia v USA, v ktorom prežil skoro 8 rokov, od\njeho kamarátov, známych, otca, zo školy a premiestnila ho na pre maloletého neznáme\nSlovensko, zmenila maloletému priezvisko, ktoré používal 8 rokov, a to bez súhlasu súdu\nalebo otca a koná v neprospech maloletého, napr. zverejňuje v médiách informácie\no prípade, ktoré by nemala zverejňovať, a neumožňuje styk otca s maloletým ani akýkoľvek\nvzájomný kontakt. Matka maloletého podľa sťažovateľov nerešpektuje právoplatné\nrozhodnutia amerického súdu o striedavej starostlivosti ani o návrate na účely realizácie\npojednávania, ani o návšteve školy s vyučovacím jazykom anglickým, matka nerešpektuje\nrozhodnutia slovenských súdov o pravidelnom kontakte otca s maloletým a podávaní\ninformácií otcovi.\n3.1 Keďže na Slovensku je maloletý v dispozícii matky maloletého, krajský súd\npodľa sťažovateľov tak v podstate otcovi zabránil ústavne nekonformným výkladom\npredpisov a nenariadením návratu maloletého do USA v realizácii jeho jediného možného\nprávneho prostriedku, ktorým by dokázal dosiahnuť, aby boli s maloletým v súlade\ns platnými rozhodnutiami súdov USA spolu.\n3.2 Sťažovatelia ďalej dôvodia, že krajský súd bol oboznámený aj so stanoviskom\n, ktorý podával správy k návrhom strán na zmenu rozhodnutí o starostlivosti\no maloletého v USA a z ktorého správy vyplývalo, že otec sa správa k maloletému v rámci\nnoriem starostlivosti a s láskou. Krajský súd podľa presvedčenia sťažovateľov bez hlbšej\nanalýzy, bez znaleckého dokazovania, na základe jedného cca 1,5-hodinového pohovoru\ns maloletým zmenil právny názor súdu prvého stupňa (ktorý vyhodnotil maloletého ako\nnedostatočne spôsobilého na to, aby sa na jeho názor prihliadalo) a vyhodnotil mentálnu\nspôsobilosť maloletého podať v takej zaťažujúcej veci (po opakovaní príbehu matkou\nv období viac ako 10 mesiacov bez akéhokoľvek kontaktu s otcom) svoj názor na vec.\nTento názor maloletého vyhodnotil ako jeho vlastný, ako nezdeformovaný pôsobením\nmatky a o tento názor opiera krajský súd svoje rozhodnutie návrat maloletého nenariadiť.\nSťažovatelia zastávajú názor, že krajsky súd rozhodol v nesúlade s právami sťažovateľov.\n8\n\n3.3 Sťažovatelia dôvodia, že nenariadením návratu maloletého krajský súd de facto\nschválil konanie matky a faktický stav, keď otec a maloletý sa žiadnym spôsobom nespoja\nani neskontaktujú možno po celý zvyšok ich života. Za vedomia o týchto okolnostiach\nkrajský súd podľa sťažovateľov aj napriek uvedenému bol toho názoru, že život na\nSlovensku bez možnosti realizácie rodičovských práv zo strany otca je v lepšom záujme\nmaloletého ako jeho život v USA za prítomnosti oboch rodičov, pričom sám zastával názor,\nže neexistuje hrozba domáceho násilia zo strany otca, a to ani fyzického, ani psychického.\nKrajskému súdu bolo podľa mienky sťažovateľov zrejmé, že matka podniká aktívne kroky,\naby sa narušilo alebo zničilo prirodzené prepojenie a existujúce väzby medzi maloletým\na otcom. Takéto správanie je podľa názoru sťažovateľov v príkrom rozpore so záujmami\nmaloletého dieťaťa. Krajský súd podľa sťažovateľov akoby zabudol, že maloletý sa má\nvrátiť do USA, čiže do krajiny obvyklého pobytu, a nie k otcovi.\n3.4 Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podľa sťažovateľov neuviedol\nžiadnu skutočnosť, ktorá by maloletému hrozila pri návrate do USA ako krajiny jeho\nobvyklého pobytu. V odôvodnení uvádza, že maloletému hrozí ujma pri návrate k otcovi,\na nie pri návrate do krajiny USA. Podľa sťažovateľov je potrebné pripomenúť, že návratom\ndo krajiny obvyklého pobytu sa maloletý nevracia ku konkrétnemu rodičovi, ale do krajiny,\nktorej orgány búdu ďalej vo veci konať a rozhodovať. Veľmi dôležitou skutočnosťou pre\nrozhodovanie súdu o návrate maloletého do USA podľa sťažovateľov je, že všetky dôkazy\npredložené v tomto konaní boli predložené aj zákonným sudkyniam v USA a videl ich aj\nsúdny znalec v USA. Aj napriek týmto skutočnostiam podľa sťažovateľov vydali\nvyhlásenia, z ktorých je jednoznačné, že maloletému nehrozí v USA žiadna vážna ujma,\na nie je možné aplikovať čl. 13 Haagskeho dohovoru.\n3.5 Podľa sťažovateľov zákonná sudkyňa na základe návrhov matky bola\ninformovaná o všetkých udalostiach, ktoré sa stali aj v januári 2016, o trestných konaniach\nvedených voči otcovi, o ich zastavení, o liste maloletého z detského domova\n\n,\n\no správe úradu práce, všetky dôkazy a skutočnosti dôsledne zvážila, a návrhy matky na\nvydanie predbežného opatrenia, ktorým zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti,\nzamietla. Tiež neodvolala svoje vyhlásenia vyhotovené pre účely konania o návrat\n\n9\n\na ponechala ich v platnosti. Krajský súd svojím napadnutým uznesením podľa presvedčenia\nsťažovateľov nielenže zlegalizoval protiprávny stav, ktorý matka maloletého spôsobila\nsvojím konaním, ale práve takémuto konaniu poskytol svoju ochranu, pričom zjavne pri\nsvojom rozhodovaní nevzal ohľad na právo maloletého, aby sa konalo podľa čl. 3 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa v jeho najlepšom záujme. Podľa sťažovateľov krajský súd\nzároveň z nepochopiteľných dôvodov neprihliadol ani na neschopnosť matky maloletého\nvôbec komunikovať s otcom, čo je dôvodom na zmenu osoby rodiča, ktorému určujú súdy\nmaloletých do osobnej starostlivosti aj podľa slovenského právneho poriadku.\n3.6 Sťažovatelia sú toho názoru, že napadnuté uznesenie krajského súdu porušilo ich\nuvedené práva v niekoľkých rovinách. V prvom rade poukazujú na nenáležité odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia, ktoré oprel o názor maloletého. Z odôvodnenia nie je podľa\nsťažovateľov zrejmé, ako dospel krajský súd k záveru v rozpore s prvostupňovým súdom,\nže maloletý je dostatočne vyspelý na to, aby bol jeho názor braný do úvahy pri rozhodovaní\nvo veci samej. Z odôvodnenia ďalej nie je zrejmé, ako dospel krajský súd k záveru, že\nmaloletý nie je ovplyvňovaný matkou, a tiež nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že\nmaloletému hrozí ujma v USA, ktorá nie je žiadnym spôsobom opísaná. Krajský súd opísal\nujmu maloletého vo vzťahu k návratu k otcovi, nie vo vzťahu k jeho návratu do USA.\nSťažovatelia pokladajú za nanajvýš nedôveryhodné výpovede maloletého, ktoré sú značne\nodlišné v priebehu krátkych 7 dní. Uvedené výsledky pohovoru sú dosť odlišné. Podľa\nsťažovateľov uvedené výsledky hovoria, že maloletý ešte nie je rozumovo na takej úrovni,\naby mohol o svojom osude sám rozhodovať, pričom určite zohráva svoju rolu aj skutočnosť,\nže matka neumožnila maloletého kontakt s otcom viac ako 10 mesiacov. Nesprávne\nvnímanie reality maloletým je podľa sťažovateľov zrejmé aj z listov maloletého\nadresovaných sudcom, kde v niektorom uvádza, že svojho otca nevidel prvých 5 rokov\nsvojho života, pričom s ním žil a vyrastal. Zároveň z výpovedí maloletého, z listov, ktoré\nadresoval konajúcim sudcom, je podľa sťažovateľov zrejmé, že názory maloletého nie sú\nkonzistentné a vyhranené. Je to 9-ročný chlapec, ktorí strávil 1,5 roka bez otca. Preto na ne\npodľa sťažovateľov krajský súd nemôže prihliadať a naopak, aj napriek želaniu maloletého\nje potrebné nariadiť jeho návrat, ktorý je v jeho záujme. Podľa sťažovateľov je povinnosťou\nsúdu zisťovať názor maloletého, keď je s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť schopný\n\n10\n\nsamostatne ho vyjadriť. Táto podmienka, podmienka rozumovej vyspelosti maloletého, však\npodľa sťažovateľov nebola v tomto prípade naplnená a krajský súd sa v odôvodnení vôbec\nnevysporiadal, ako a na základe čoho dospel k záveru, že maloletý dosiahol takú rozumovú\nvyspelosť, že je schopný vyjadriť samostatne svoj názor. Krajský súd podľa sťažovateľov\nneuskutočnil ani znalecké dokazovanie na zistenie takejto vyspelosti (matka do konania síce\npredložila znalecký posudok, tento však podľa otca nespĺňal ani náležitosti súkromného\nposudku v zmysle Civilného sporového poriadku a krajský súd sa na neho v odôvodnení\nneodvolal). Krajský súd podľa sťažovateľov neuskutočnil znalecké dokazovania na zistenie\nvplyvu matky na tvorbu názoru maloletého a k týmto záverom prišiel sám počas 1,5 hodiny\nstrávenej s maloletým bez uskutočnenia akýchkoľvek objektívnych psychologických testov\nvykonávaných bežne súdnymi znalcami. Maloletý podľa sťažovateľov napĺňa očividne\nznaky obete syndrómu zavrhnutia rodiča, ktorý sa prejavuje tým, že dieťa si osvojí tvrdenia\njedného rodiča a tieto považuje za vlastné, ich naozaj tak preciťuje a verí, že ide o pravdu, je\nna matke závislý a musí veriť pravde, ktorú mu predkladá matka, maloletý tomu verí, verí\nsvojej matke, verí jej príbehu a tomu, čo mu denne rozpráva. Maloletý v jeho veku podľa\nnázoru sťažovateľov rýchlo zabudne a prepíše skutočnosti a fakty, ako aj emócie podľa\nosoby, ktorá ho programuje. V liste sudkyni z januára 2016 napr. maloletý tvrdí, že otca\nstretol, až keď mal 5 rokov, čo je podľa sťažovateľov v rozpore so skutočnosťou. Tak, ako\nvypovedal maloletý, by podľa sťažovateľov vypovedalo akékoľvek dieťa bez kontaktu\ns druhým rodičom po dobu 16 mesiacov.\n3.7 Sťažovatelia uvádzajú, že faktom ostáva, že maloletý v USA nebol a ani nebude\nvystavený žiadnej ujme či už fyzickej, alebo psychickej, za čo sa zaručili dve zákonné\nsudkyne maloletého, súdny znalec a aj jeho psychológ a terapeut maloletého. Sťažovateľ\n(otec) v konaní navyše predložil správu psychológa z USA, dr.\n\n, s ktorým\n\nsa maloletý stretával od septembra 2014 do mája 2015, ako aj ubezpečovacie listy\nzákonných sudkýň. Vyplýva z nich, že o maloletého bolo vždy riadne postarané\na neexistovala skutočnosť, ktorá by ho mala tak ťažiť, aby do USA nechcel cestovať\na bývať tam. Krajský súd podľa odkazu sťažovateľa (otca) o týchto dôkazoch vedel\na spomína ich v napadnutom uznesení pri odôvodnení neexistencie násilia na maloletom\nzo strany sťažovateľa pred jeho únosom na Slovensko. Podľa sťažovateľa (otca) krajský súd\n\n11\n\nnijakým spôsobom tieto dôkazy v prospech návratu maloletého do USA nevyhodnocuje pri\nrozoberaní možnej traumy maloletého z návratu do USA, tu sa jednoznačne opiera iba\no stanovisko Úradu sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej aj „úrad“) z 19. októbra 2016.\n3.8 Podľa sťažovateľov konanie krajského súdu nie je a ani nebolo ospravedlniteľné\n‒ krajský súd nariadil termín pojednávania až po takmer roku od podania odvolania matky\nvoči uzneseniu súdu prvého stupňa a po výsluchu účastníkov odročil pojednávanie na\nkonkrétny termín na účely pohovoru s maloletým dňa 19. októbra 2016. Sťažovateľovi\n(otcovi) bola odopretá aj možnosť vypočuť si následne zvukový záznam z pohovoru, keďže\nkrajský súd túto žiadosť zamietol. Samotné stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Bratislava z 19. októbra 2016, ktoré je podľa sťažovateľa (otca) na rozdiel od\npredchádzajúcich stanovísk značne dramatické, dostal sťažovateľ (otec) až na jeho výslovnú\nžiadosť po pojednávaní a vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, a to 7. novembra 2016,\npričom na pojednávaní s ním bol len ústne oboznámený prečítaním. Sťažovateľ (otec) tak\nnemal žiadnu možnosť pripraviť sa na takéto stanovisko úradu, resp. ho náležite\nrozanalyzovať a poskytnúť krajskému súdu svoje stanovisko k vyjadreniu úradu, prípadne\nsvoj posudok.\n3.9 V namietanej veci sa krajský súd podľa sťažovateľov vôbec nevysporiadal\ns dôkazmi a početnými tvrdeniami otca zakladanými do súdneho spisu počas odvolacieho\nkonania. Sťažovatelia zastávajú názor, že krajský súd nezistil dostatočne skutkový stav veci\ntak, aby mohol prijať záver vyvodzujúci existenciu vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre\nmaloletého v prípade jeho návratu do USA ako krajiny jeho obvyklého pobytu.\n3.10 Sťažovateľ (otec) uvádza, že podal návrh na návrat maloletého do krajiny\nobvyklého pobytu na okresnom súde 23. júla 2015. Okresný súd vydal o nariadení návratu\nmaloletého rozhodnutie vo veci 27. októbra 2015. Matka podala voči predmetnému\nuzneseniu odvolanie 4. januára 2016. Krajský súd nariadil prvé pojednávanie vo veci\nodvolania na 18. október 2016 a rozhodol vo veci 28. októbra 2016. Od podania návrhu do\nkonečného rozhodnutia prešlo podľa sťažovateľa (otca) viac ako 15 mesiacov, a to aj\nnapriek skutočnosti, že na vec aplikovateľné právne normy ukladajú súdu povinnosť\nrozhodnúť konanie o návrat v lehote 6 týždňov odo dňa podania návrhu. Krajský súd sa\n\n12\n\nnavyše v odôvodnení podľa sťažovateľa (otca) vôbec nezaoberal touto otázkou\na nevysporiadal sa s otázkou dôvodov takéhoto predĺženia konania. Sťažovateľ (otec) je\ntoho názoru, že neboli dôvody, aby krajský súd vo veci plynule nekonal a vo veci\nnerozhodol skôr. Podľa názoru sťažovateľa (otca) krajský súd vo veci nekonal bez\nzbytočných prieťahov a svojím nekonaním spôsobil dlhodobé odlúčenie maloletého od otca.\nAj na základe tohto dôsledku po 5-mesačnom odlúčení maloletého od otca zisťoval názor\nmaloletého, na ktorom základe založil svoje rozhodnutie o nenariadení návratu maloletého\ndo krajiny jeho obvyklého pobytu. Pred zisťovaním názoru maloletého bol podľa\nsťažovateľa (otca) maloletý odlúčený 15 mesiacov od otca, pričom krajský súd jeho názor\npovažoval pri svojom rozhodovaní za kľúčový. Maloletý bol celých 15 mesiacov len\nv prítomnosti matky, bez možnosti dlhšej komunikácie s otcom (od februára 2016 nemal\ns otcom ani jeden telefonát). Sťažovateľ (otec) zastáva názor, že v prípade, ak by krajský\nsúd zisťoval názor maloletého skôr, jeho názor by bol iný.\n4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:\n„1. Základné práva sťažovateľ[ov]\na) na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života\nzaručené v článku 19 ods. 2 Ústavy SR,\nb) na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v čl. 8 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nc) na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu zaručené v čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa,\nd) na udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s maloletým zaručené\nv článku 24 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie,\ne) na rovnosť účastníkov súdneho konania zaručené v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky,\ní) vyjadriť sa ku všetkým vykonávanými dôkazom zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky,\ng) na spravodlivé súdne konanie zaručeného zaručené v čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd spočívajúce v náležitom odôvodnení rozhodnutia vo veci\nsamej\n\n13\n\nh) na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP/390/2016 a uznesením\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 28.10.2016, č. k. 11 CoP/390/2016-1782\nporušené bolo. 2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.10.2016, č. k.\n11 CoP/390/2016-1782 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie\nkonanie.\n3.\n\nSťažovateľovi\n\nsa\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 15.000 €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť\nsťažovateľovi\n\ndo\n\ndvoch\n\nmesiacov\n\nod\n\ndoručenia\n\nnálezu.\n\nSťažovateľovi\n\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Krajský\nsúd v Bratislave povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.\n4. Sťažovateľ[om] sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n\n14\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02)\nIII.\nK sťažnosti maloletého\n7. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že spolu so sťažnosťou (pôvodne vedenou\npod sp. zn. Rvp 149/2017) bolo ústavnému súdu doručené splnomocnenie advokátky na\nzastupovanie maloletého pred ústavným súdom. Z obsahu tohto splnomocnenia vyplýva, že\nho udeľuje otec maloletého na zastupovanie jeho osoby (otca) pred ústavným súdom.\nV splnomocnení nie je explicitne uvedené, že otec maloletého splnomocňuje ako zákonný\nzástupca maloletého advokátku aj na zastupovanie maloletého pred ústavným súdom.\n7.1 Navyše, aj keby splnomocnenie obsahovalo takúto splnomocňujúcu klauzulu pre\nadvokátku na zastupovanie maloletého, nemožno takéto splnomocnenie udelené otcom\nmaloletého považovať vzhľadom na okolnosti a špecifiká veci za prípustné v tomto konaní\npred ústavným súdom. Maloletý v konaní pred krajským súdom vypovedal, že si neželá byť\ns otcom a chce zostať na Slovensku s matkou, nesúhlasil s návratom do USA. Otec sa\nv zmysle obsahu sťažnosti a v nej uvedených argumentov snaží, naopak, zvrátiť rozhodnutie\n(napadnuté uznesenie) krajského súdu, ktoré je postavené v značnej miere práve na\nvyjadrení maloletého. Otec maloletého je v tomto prípade v konflikte záujmov, čo sa týka\n15\n\njeho možnosti ako zákonného zástupcu splnomocňovať akéhokoľvek právneho zástupcu na\nzastupovanie maloletého pred ústavným súdom v smere dožadovania sa rozhodnutia\nústavného súdu v prospech otca [podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no rodine“): „Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne\núkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom\nalebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade\nsúd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom\nprávnom úkone zastupovať.“]. Rovnako obsah sťažnosti (kde je ako sťažovateľ označený\nmaloletý) pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 149/2017 je takmer totožná so sťažnosťou\n(obsahovo i argumentačne) otca maloletého (pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 139/2017)\na vyznieva v prospech záujmov otca, resp. je v rozpore s vyjadreniami maloletého v konaní\npred krajským súdom.\n7.2 Ústavný súd preto hodnotí, že sťažnosť maloletého (pôvodne vedená pod sp. zn.\nRvp 149/2017) nespĺňa zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti splnomocnenia\n(a to náležitosti v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), zároveň je podaná zjavne\nneoprávnenou osobou a je potrebné ju z týchto dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietnuť.\nK sťažovateľom (otcom) namietanému porušeniu práva podľa čl. 3 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa\n8. K namietanému porušeniu čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné\nv úvode uviesť, že tento upravuje princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým\nhľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, a to aj pri rozhodovaní súdu v ich\nveciach alebo veciach, ktoré sa dotýkajú ich záujmu.\n8.1 Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky\ntransponovaný (explicitne aj implicitne) do jednotlivých noriem Civilného mimosporového\nporiadku (porov. napr. § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 147 ods. 2), ako aj zákona o rodine\n(porov. napr. čl. 5, § 23 ods. 2, § 24 ods. 4, § 44 ods. 4 a ďalšie). Na ústavnej úrovni sa\n\n16\n\nprincíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého) v konaní pred\nvšeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa (maloletého) na súkromie\npodľa čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom, podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n8.2 V konaní pred ústavným súdom je však sťažovateľom otec maloletého, a nie sám\nmaloletý. Len deti (maloletí) primárne benefitujú z princípu upraveného čl. 3 ods. 1\nDohovoru o právach dieťaťa, ktorý našiel v právnom poriadku vyústenie do subjektívnych\nhmotných a procesných ústavných práv dieťaťa (maloletého) alebo subjektívnych hmotných\na procesných zákonných práv dieťaťa (maloletého). Na základe uvedeného tak chýba medzi\nv sťažnosti namietaným porušením čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a osobou\nsťažovateľa príčinná súvislosť (kauzálny nexus) a námietka porušenia čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa zo strany sťažovateľa (otca) je zjavne neopodstatnená, keďže namietať\nporušenie ústavných práv spojených s princípom vyjadreným v čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa (uvedené v bode 10.5) je aktívne legitimované dieťa (maloletý).\n8.3 Navyše ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\nodkazuje na svoje uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované\nv Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom ústavný súd\nuviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej\nOrganizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi\nčlánky Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general\nprinciples), a nie sú priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do\npríslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe, možno zaradiť najmä čl. 2, čl. 3,\nčl. 6 a čl. 12 (pozri Hodgkin, R. – Newell, P. Implementation Handbook for the Convention\non the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva : UNICEF Regional Office\nfor Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child:\nGeneral Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Tento záver podporuje\ni samotný text týchto článkov Dohovoru o právach dieťaťa („štáty sa zaväzujú“, „štáty\n17\n\nzabezpečujú“, „dieťaťu sa poskytuje“). Naopak, k priamo vykonateľným právnym normám\nDohovoru o právach dieťaťa je možné zaradiť napr. čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 13, čl. 16\na pod.\n8.4 V duchu týchto konklúzií ústavný súd odmietol sťažnosť vo veci sp. zn.\nII. ÚS 596/2014 v časti namietajúcej porušenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, keďže táto označená\nreferenčná právna norma Dohovoru o právach dieťaťa neobsahuje priamo aplikovateľné\nsubjektívne právo, ale je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorý je zmluvný štát\npovinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné\ntento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych\naktov.\n8.5 Ústavný súd nevidí potrebu nič na uvedenom názore meniť a aj s týmto vedomím\nkonštatuje, že sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nje\n\naj\n\nz\n\ndôvodov\n\npopísaných\n\nv predchádzajúcich bodoch zjavne neopodstatnená.\nK sťažovateľom (otcom) namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 24\nods. 3 charty\n9. Podľa čl. 24 ods. 3 charty každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie\nosobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore\ns jeho záujmom.\nPodľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity\nurčené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy,\nak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady\na podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní\nobmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.\n9.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nijak neodôvodnil namietané porušenie charty\na rovnako neuviedol, z akého právneho názoru vychádza, ak sa domnieva, že je naplnený\npredpoklad čl. 51 ods.1 charty pre jej aplikáciu v jeho veci. Ústavný súd konštatuje, že\n18\n\nvšeobecné súdy neaplikovali vo veci sťažovateľa právo Európskej únie [neaplikovali\nnariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní\na výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,\nktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, keďže krajinou obvyklého pobytu dieťaťa\nje tretí štát – USA) a aplikovali Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných\núnosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor“), ktorého zmluvnou stranou nie je Európska únia,\nale jednotlivé štáty a vnútroštátne procesné právne predpisy]. Inak povedané, vnútroštátne\nsúdy nevykonávali právo Európskej únie a keďže charta má v zmysle čl. 51 ods. 1 relatívnu\npôsobnosť, nemožno sa ochrany práv z nej vyplývajúcich dovolávať v sťažovateľovej veci\nna ústavnom súde.\nK sťažovateľom (otcom) namietanému porušeniu základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n10. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu, je\npotrebné upozorniť, že účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Sťažovateľ\npodal sťažnosť ústavnému súdu v čase, keď bolo konanie pred krajským súdom právoplatne\nskončené, a teda právna neistota bola v čase podania sťažnosti ústavnému súdu odstránená.\nV tomto smere je potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\nK sťažovateľom (otcom) namietanému porušeniu ostatných označených práv\npodľa ústavy a dohovoru\n11. Predmetom sťažnosti je návrh sťažovateľa na preskúmanie rozhodnutia\nvšeobecného súdu vo veci medzinárodného únosu dieťaťa, konkrétne rozhodnutia vydaného\nv tzv. návratovom konaní v zmysle Haagskeho dohovoru (ústavný súd dopĺňa, že\n\n19\n\nproblematikou medzinárodných únosov detí sa zaoberal v posledných mesiacoch napr.\nvo veciach II. ÚS 361/2014, IV. ÚS 100/2014, II. ÚS 294/2015).\n11.1 Dôvodom, prečo sa štáty medzinárodného spoločenstva odhodlali k prijatiu\nHaagskeho dohovoru (publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod\nč. 119/2001 Z. z., platný pre Slovenskú republiku od 1. februára 2001), bola vidina ochrany\ndetí na medzinárodnej úrovni pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia\nalebo zadržania a vôľa stanoviť postup na zabezpečenie ich urýchleného návratu do štátu\nich obvyklého pobytu (porov. preambulu, ako aj čl. 1 Haagskeho dohovoru).\n11.2 Najlepší záujem dieťaťa v návratovom konaní podľa Haagskeho dohovoru je\nvždy prvoradý. K naplneniu tejto axiómy Haagsky dohovor pracuje s vyvrátiteľnou\ndomnienkou, že návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je pri neoprávnenom\npremiestnení dieťaťa alebo jeho neoprávneného zadržania v krajine únosu (alebo tretej\nkrajine) v najlepšom záujme dieťaťa (keďže miestom obvyklého pobytu dieťaťa je miesto,\nkde má dieťa rodinné, sociálne, osobnostné a kultúrne zázemie a väzby), s výnimkou tých\nprípadov, na ktoré pamätajú čl. 12, čl. 13 a čl. 20 Haagskeho dohovoru.\n11.3 V konaní o návrate dieťaťa pred všeobecnými súdmi príslušnými na\nrozhodovanie o návrate dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru sú tieto pri posudzovaní\nexistencie dôvodov pre nenariadenie návratu dieťaťa podľa čl. 12, čl. 13 alebo čl. 20\nHaagskeho dohovoru vedené záujmom na ochrane najlepšieho záujmu dieťaťa v spojení\ns princípmi práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 8 dohovoru, čl. 7 charty, ako aj\nústavnými právami garantovanými ústavným poriadkom konkrétneho štátu (v prostredí\nSlovenskej republiky je to čl. 19 ods. 2 ústavy). Dôležitú úlohu pri posudzovaní otázky\nnávratu dieťaťa zohráva aj Dohovor o právach dieťaťa.\n11.4 Aj keď je Haagsky dohovor primárne právnym predpisom určujúcim\nprostredníctvom kolíznych noriem právomoc súdov členských štátov, nezostáva v rámci\njeho normatívneho textu bez odozvy otázka zabezpečenia ochrany najlepšieho záujmu\ndieťaťa a jeho hmotných práv, na účely ktorých upravuje výnimky z nariadenia návratu\ndieťaťa ustanovené v čl. 12 a čl. 13 Haagskeho dohovoru, resp. zohľadňuje ľudské práva\n\n20\n\na slobody dieťaťa v zmysle čl. 20 Haagskeho dohovoru. Inak povedané, samotný Haagsky\ndohovor pamätá na ústavné práva dieťaťa, ktoré je potrebné brať vážne vo veciach\nmedzinárodných únosov detí.\n11.5 Právna úprava na medzinárodnej úrovni zabezpečuje istý štandard ochrany\ntýchto práv. V tomto duchu preto čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru ustanovuje, že bez\nohľadu na ustanovenie čl. 12 justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí\nnariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí\ns jeho vrátením, preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo (grave risk), že návrat by dieťa\nvystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.\n11.6 Na tento účel a účel ochrany práv dieťaťa podľa Dohovoru o právach dieťaťa\na práv podľa čl. 8 dohovoru Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojom\nrozsudku Veľkej komory vo veci Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07\nzo 6. 7. 2010, vyslovil požiadavku adresovanú vnútroštátnym súdom rozhodujúcim\nv návratovom konaní, aby detailne preskúmali celú rodinnú situáciu a uistili sa, že návratom\ndieťaťa nedôjde k jeho vystaveniu fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak privedie do\nneznesiteľnej situácie.\n11.7 Pri interpretácii a aplikácii čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru je potrebné mať\nna pamäti jeho účel (najlepší záujem dieťaťa), i keď vo svetle požiadavkou ESĽP na\ndetailné preskúmanie celej rodinnej situácie, avšak vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\njednotlivých prípadov. Zároveň je potrebné zohľadniť aj práva rodiča (právo na súkromný\na rodinný život – čl. 8 dohovoru), ktorému boli porušené opatrovnícke práva neoprávneným\nzadržaním dieťaťa. Je potrebné pracovať s myšlienkou zásahu do práva na súkromný\na rodinný život pregnantne a dôsledne, riadne odôvodniť legitímnosť zásahu [najmä ak sa\nzohľadňujú závery odôvodňujúce aplikovateľnosť čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru na\nprerokovávanú vec] do sťažovateľovho práva na súkromný a rodinný život (v podobe\nnenariadenia návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu maloletého).\n12. Prevedené na skutkový a právny stav v sťažovateľovej veci krajský súd založil\nsvoje rozhodnutie o nenariadení návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu na\n\n21\n\naplikácii čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru a o. i. na skutočnosti, že: „Veľmi silnú traumu\nsi však maloletý\nMaloletý\n\nodniesol z toho, keď ho otec uniesol pred školou v Bratislave. ...\n\nzdôrazňoval, že potom, čo sa mu stalo, otca nemá rád a nechce sa s ním čo\n\ni len na chvíľu stretnúť, vyjadroval z neho strach a obavy. ... Odvolací súd vzhľadom na\nzistený názor maloletého a jeho psychický stav, ktorý v dôsledku necitlivého konania otca\nv priebehu odvolacieho konania spôsobil maloletému psychickú traumu a stratu\nakéhokoľvek pocitu istoty a dôvery k otcovi, dospel v danom prejednávanom prípade\nk záveru o preukázaní potreby aplikácie článku 13 Dohovoru.“\n12.1 Vyplýva z ľudskej jedinečnosti, zložitosti ľudskej psychiky a duše, ako aj\nz pestrosti života v jednotlivých kútoch sveta, že každá zmena sociálneho a kultúrneho\nprostredia pri návrate do inej krajiny (aj keď krajiny obvyklého pobytu dieťaťa) predstavuje\nurčité riziko vzniku sociálnych a kultúrnych záťaží pre dieťa, avšak s týmto rizikom je\npotrebné objektívne počítať a formulácia čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru uvedené\nakcentuje, keď pripúšťa nenariadiť návrat dieťaťa rozhodnutím súdu do krajiny obvyklého\npobytu len v prípade existencie vážneho nebezpečenstva (a teda nie všeobecného,\npotenciálneho alebo v miere predpokladaného a logického) fyzickej alebo duševnej ujmy\n(a teda nie vo vzťahu k nezačleneniu do sociálneho či kultúrneho prostredia samému o sebe)\nalebo privedenia dieťaťa do neznesiteľnej situácie (musí ísť o situáciu, ktorá má reálny\npotenciál ohroziť mravný vývoj dieťaťa alebo ktorá vystavuje dieťa reálnemu strádaniu po\nstránke nedostatku pre život nevyhnutných predpokladov – strava, ošatenie, bývanie,\nvzdelania a pod.).\n12.2 Konkrétne závery krajského súdu, že maloletý prežíva psychickú traumu\nz otcovho odňatia maloletého z prostredia matky, z jeho nedobrovoľného prevzatia otcom\nspred školy a necitlivého premiestnenia do cudziny na účely jeho návratu do USA (ústavný\nsúd v súvislosti s USA pripomína, že rovnako ako Slovenská republika aj USA sú\nsignatárom Haagskeho dohovoru, ktorý vstúpil v USA v platnosť v roku 1988) spolu\ns otcom, podložené výpoveďou samotného maloletého a výpoveďou znalca sú podľa\nhodnotenia ústavného súdu subsumovateľné pod dôvod nenariadenia návratu maloletého do\nkrajiny obvyklého pobytu podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru.\n\n22\n\n12.3 V tomto duchu sa pohľad ústavného súdu na vec sťažovateľa nerozchádza\ns napadnutým uznesením krajského súdu a ústavný súd sa stotožňuje s prezentovanými\nzávermi krajského súdu o nenariadení návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu\nz prezentovaných dôvodov spadajúcich pod výnimku čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru.\n12.4 Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2017\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ochrana súkromného a rodinného života", "maloletý-obvyklý pobyt", "dieťa-záujem dieťaťa", "maloletý-práva dieťaťa", "maloletý-záujem dieťaťa", "medzinárodné právo-súkromné", "dieťa-práva dieťaťa", "rodičovské práva, rodina", "dieťa-obvyklý pobyt"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecf1248e-0a10-4e54-9442-556147c2606e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2014.1"}, {"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8421171f-00ce-40df-b1e6-76ec0c68a5d1"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "cda982da-bf51-495e-90b5-788990249025:215b16da-2876-482f-9fbe-90f47887112d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1115219801.6", "spisova_znacka": "11CoP/390/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/390/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1115219801.6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:85d04ed5-89b3-4934-b820-ff6754af25c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.521.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 521/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 521/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.521.2026.1"}, {"guid": "ussr:d0b74543-e95a-49d1-a1f3-4459ea42be4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.446.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 446/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 446/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.446.2025.1"}, {"guid": "ussr:82d79228-9753-4d8a-8dc8-a8020290dfcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.348.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2025 z 27. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.348.2025.1"}, {"guid": "ussr:5e1405af-0479-422a-8a2c-330ce621776d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.337.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2025 z 27. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.337.2025.1"}, {"guid": "ussr:13a9094b-f834-4c18-b55d-bcc9fd266aa0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.374.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2025 z 25. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.374.2025.1"}, {"guid": "ussr:542a7e42-000b-4f40-b91f-b004bdb4985d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.242.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.242.2025.1"}, {"guid": "ussr:cb13df92-675f-4afd-a2fe-a8d17b30a944", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.602.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 602/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 602/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.602.2024.1"}, {"guid": "ussr:bd567d65-3b42-4674-ad3b-dd5a3b900e6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.526.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 526/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 526/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.526.2024.1"}, {"guid": "ussr:569e8b4b-d823-43fe-9706-090423aaaa5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.340.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 340/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 340/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.340.2024.1"}, {"guid": "ussr:41fd903e-c28d-4ea2-8456-e850d6a0d846", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.402.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 402/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 402/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.402.2023.1"}, {"guid": "ussr:1c58c960-e217-42fb-9a1d-fa8e775cbd17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.387.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 387/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 387/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.387.2023.1"}, {"guid": "ussr:1bf8f9c6-c018-417f-9ce0-224ee13007d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.257.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.257.2023.2"}, {"guid": "ussr:b823a472-ac98-437f-b48f-e44591320732", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.344.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 344/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 344/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.344.2022.1"}, {"guid": "ussr:952db6f1-aafb-498a-aea3-17e0da99b3ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.647.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 647/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 647/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.647.2021.1"}, {"guid": "ussr:f8cc4412-c1d3-4d51-9ab6-93a19e00b1a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.81.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 81/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/2020 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.81.2020.1"}, {"guid": "ussr:9d3b7551-9808-4103-8f86-dee0d7ef098a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.322.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.322.2019.1"}, {"guid": "ussr:ac27ea9a-af5b-4e96-bd85-8e64624e513f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.201.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 201/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.201.2019.1"}, {"guid": "ussr:f1f6b1a1-1baf-492b-9559-a89904a03b63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.445.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 445/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 445/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.445.2018.1"}, {"guid": "ussr:7cdb6261-86cc-4228-9cd9-127018d32c63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.304.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 304/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 304/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.304.2018.1"}, {"guid": "ussr:9aef3368-7829-4c1e-a818-b25ca5a2d8de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.736.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 736/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 736/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.736.2017.2"}, {"guid": "ussr:8d1e91b7-7841-43db-91b7-aa70a1a1c1a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.132.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 132/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 132/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.132.2018.1"}, {"guid": "ussr:e64a471d-69d5-40f2-8ea3-3b283e82425e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.223.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 223/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 223/2017 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.223.2017.1"}, {"guid": "ussr:1a70a4cc-10fc-4e09-974f-ba38959c9164", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.100.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.100.2018.1"}, {"guid": "0a7079e0-82cc-48e4-929e-596a84483f0e:48dfcf4c-f30e-403e-85cd-621bb526376b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6126229427.1", "spisova_znacka": "14CoP/182/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/182/2026 z 4. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6126229427.1"}, {"guid": "ad831aec-9966-46b8-8a91-389b62cbf50b:02bf5954-5a76-4414-b38e-869a8cabf811", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:7124208399.2", "spisova_znacka": "19CoP/24/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoP/24/2025 z 24. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:7124208399.2"}, {"guid": "0d010ab0-60b4-4577-ba67-ef77159c8901:3373e8dc-be51-4d2c-9d5e-bf7bf40bc27e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1224200982.1", "spisova_znacka": "15CoP/196/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 15CoP/196/2024 z 19. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1224200982.1"}, {"guid": "fc833a69-09c1-43fe-ab80-bc1798c49e2f:f4bb045f-7e3b-4f4e-bec4-374a9f43acdf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1120212219.1", "spisova_znacka": "20CoP/142/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/142/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1120212219.1"}, {"guid": "f32af35c-05a0-4956-8fdc-9a3b1858de35:ac8c3d0a-1119-4e5d-927b-92c6e0de5a3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1120206680.1", "spisova_znacka": "20CoP/99/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/99/2021 z 24. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1120206680.1"}, {"guid": "b5425cc3-573b-4171-b4ef-23e2432555a4:2ac026be-45f6-4691-a80d-34514cb4d1cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1118208552.3", "spisova_znacka": "20CoP/98/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/98/2019 z 23. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-07-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1118208552.3"}, {"guid": "dcd0a925-635d-428f-928d-c803fe49203e:36702330-1409-4fa3-bf74-be5d5e377a49", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1117222708.2", "spisova_znacka": "11CoP/56/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/56/2018 z 12. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1117222708.2"}]}