{"guid": "ussr:4e552c3d-9e8a-496e-9785-90a0044f78ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.281.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2017 z 6. 10. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 281/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.281.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-10-06", "forma": "Nález", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "právo porušené bolo", "zastavuje", "zastavuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4e552c3d-9e8a-496e-9785-90a0044f78ad", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.281.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.281.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.281.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 281/2017-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\nprerokoval\n\nprijatú\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátska\nkancelária, Mickiewiczova 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 12 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CbZm 1/2009 a jeho\nuznesením z 10. júna 2014, postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom\npod sp. zn. 13 CoZm 18/2015 a jeho uznesením z 3. decembra 2015 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obdo 51/2016\na jeho uznesením z 28. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Obdo 51/2016, ako aj uznesením z 28. septembra 2016 p o r u š i l\n\nzákladné právo\n\nna súdnu ochranu, ako aj na vyjadrenie ku všetkým vykonávaným\ndôkazom podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo,\n\naby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 51/2016\nz 28. septembra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. V časti, ktorou sa\n\ndomáha vyslovenia porušenia základného práva\n\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obdo 51/2016 a jeho uznesením\nz 28. septembra 2016 a vydania príkazu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky obnoviť\nstav pred porušením jeho práv, n e v y h o v u j e .\n4. Vo zvyšnej časti konanie z a s t a v u j e .\n5.\n\np r i z n á v a úhradu trov konania v sume 468,51 € (slovom\n\nštyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov), ktorú j e Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Zuzany Bdžochovej, advokátska\nkancelária, Mickiewiczova 6, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 281/2017-17 z 26. apríla 2017 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 12 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CbZm 1/2009 a jeho uznesením\nz 10. júna 2014, postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní\n\n2\n\nvedenom pod sp. zn. 13 CoZm 18/2015 a jeho uznesením z 3. decembra 2015 a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Obdo 51/2016 a jeho uznesením z 28. septembra 2016.\n2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní zo 7. júla 2017,\nokresný súd vo vyjadrení z 19. júna 2017, krajský súd vo vyjadrení z 25. mája 2017\na najvyšší súd vo vyjadrení zo 6. júna 2017 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho\npojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu č. k. 11 CbZm 1/2009-732\nz 10. júna 2014 bolo zastavené konanie o dovolaní podanom sťažovateľom. Okresný súd\nodôvodnil toto svoje uznesenie tým, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok za dovolanie\nv sume 33 193 €.\nUznesením krajského súdu č. k. 13 CoZm 18/2015-820 z 3. decembra 2015\nbolo uznesenie okresného súdu potvrdené.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 51/2016 z 28. septembra 2016\nbolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu.\n4. Podľa presvedčenia sťažovateľa nesprávnym postupom a rozhodnutiami\nvšeobecných súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a ako účastníkovi konania\nsa mu znemožnila realizácia tých práv, ktoré mu vyplývajú z ústavy a medzinárodných\nzmlúv.\n5. Upovedomením o začatí exekúcie z 23. júla 2013 (ďalej len „upovedomenie“)\nvydaným Exekútorským úradom súdneho exekútora\n\n3\n\nz Martina (ďalej\n\nlen „exekútor“), ktoré bolo sťažovateľovi doručené 25. júla 2013, na návrh\n(ďalej len „oprávnený“) sa začalo exekučné konanie proti sťažovateľovi\nako povinnému na vymoženie sumy 1 228 162,76 € s príslušenstvom. V upovedomení\nje výslovne uvedené, že v zmysle § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku\nsa sťažovateľovi zakazuje nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii s výnimkou\nnakladania na účel uspokojenia pohľadávky oprávneného. Podľa sťažovateľa to znamená,\nže zaplatením súdneho poplatku za dovolanie v sume 33 193 € by porušil zákaz vydaný\nexekútorom, a to s následkami vyplývajúcimi z Trestného zákona. Exekučným titulom,\nna základe ktorého oprávnený vymáha od sťažovateľa istinu 1 228 162,76 € s prísl.,\nje právoplatné rozhodnutie vydané okresným súdom pod sp. zn. 11 CbZm 1/2009,\nktoré sťažovateľ vo veci samej napadol dovolaním, za ktoré mu bol vyrubený súdny\npoplatok v sume 33 193 €.\n6. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie Nitra (ďalej len „centrum“)\nsp. zn. 6326/2014-KaNR, R. z. 39440/14 z 8. júla 2014, ktoré sa stalo právoplatným 11. júla\n2014, bol sťažovateľovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej\núčasti v predmetnom dovolacom konaní vo veci samej vedenej okresným súdom pod sp. zn.\n11 CbZm 1/2009.\n7. Podľa § 138 ods. 4 aktuálne platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej aj „OSP“) ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného\npredpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu,\nv ktorom mu bola právna pomoc priznaná. Podľa presvedčenia sťažovateľa v zmysle\nuvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku malo preto rozhodnutie centra\núčinky oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu, čo znamená, že na základe\ntohto rozhodnutia bol sťažovateľ oslobodený od súdnych poplatkov v dovolacom konaní.\n8. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 11 CbZm 1/2009-732 z 10. júna 2014 podal\nsťažovateľ 22. júla 2014 odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozhodnutie o zastavení\ndovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, keďže v zmysle § 138 ods. 4 OSP\nbol v celom rozsahu oslobodený od súdnych poplatkov.\n\n4\n\n9. Sťažovateľ poukazuje na to, že jeho majetkové pomery sú aj vzhľadom\nna exekučné konanie, v ktorom mu bol uložený zákaz nakladania s majetkom, nepriaznivé.\nExistenciu týchto nepriaznivých majetkových pomerov dôsledne a opakovane preskúmavalo\ncentrum, ktoré ako správny orgán tento nepriaznivý stav zistilo a svojím rozhodnutím\nho potvrdilo. Z dôvodu zákazu nakladania s majetkom pod hrozbou trestného stíhania\nsťažovateľ nesmie súdny poplatok za dovolanie v sume 33 193 € zaplatiť, čo znamená,\nže jeho pomery jednoznačne priamo odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov.\n10. Pokiaľ za daných okolností bolo dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho\npoplatku za dovolanie v sume 33 193 € zastavené, podľa názoru sťažovateľa zjavne tým bol\nv konaní zvýhodnený oprávnený, a naopak, sťažovateľ bol znevýhodnený.\n11. Podľa presvedčenia sťažovateľa závery všeobecných súdov, podľa ktorých\npri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa v roku 2016 mal byť rozhodný a určujúci stav\nv čase vydania uznesenia okresného súdu z roku 2013, hoci v čase rozhodovania bolo\nznáme, že stav z roku 2013 nie je aktuálny, treba považovať za neudržateľné,\nlebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V rozhodnom\nčase vydania napadnutých uznesení krajského súdu a najvyššieho súdu bola známa\na preukázaná skutočnosť, že v osobitnom konaní bolo vydané právoplatné rozhodnutie\ncentra, s ktorým zákon spája účinky oslobodenia sťažovateľa od súdnych poplatkov\nv dovolacom konaní.\n12. Podľa konštatovania najvyššieho súdu v jeho uznesení sp. zn. 5 Obdo 51/2016\nz 28. septembra 2016 ak právoplatným uznesením okresného súdu sťažovateľovi nebolo\npriznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, potom následné rozhodnutie centra\nnemohlo zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych\npoplatkov. Sťažovateľ preto namieta, že nerešpektovaním zákonného účinku nového\nprávoplatného rozhodnutia centra o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, majúceho účinky oslobodenia od súdnych poplatkov, bol porušený\nzákon, sťažovateľovi sa odňalo právo konať pred súdom, a teda bolo porušené\njeho základné právo na súdnu ochranu, resp. na prístup k súdu.\n\n5\n\nSťažovateľ zároveň namieta, že mu neboli zabezpečené rovnaké možnosti\nna uplatňovanie jeho práv v konaní, lebo sa mu opakovane nedoručovali podania protistrany\nvo veci samej. Vyjadrenie protistrany k jeho dovolaniu mu najvyšší súd doručil\naž po odmietnutí dovolania.\nSťažovateľ tiež namieta, že najvyšší súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho\ndovolacou námietkou, podľa ktorej v odvolacom konaní rozhodoval vo veci senát, ktorého\nčlenom bol sudca, ktorý vydal prvostupňový rozsudok vo veci samej.\n13. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1,\nzákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nč. 209/1992 Zb., a základné práva a slobody podľa čl. 12 ods. 2, právo na súdnu ochranu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky zák. č. 460/1992 Zb., postupom a uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa\n10. júna 2014 č. k.: 11CbZm/1/2009-732, uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa\n3. decembra 2015 č. k.: 13CoZm/18/2015-820 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 28. septembra 2016 sp. zn.: 5Obdo/51/2016, porušené bolo.\nUznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 10. júna 2014 č. k.: 11CbZm/1/2009-732,\nuznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 3. decembra 2015 č. k.: 13CoZm/18/2015-820\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. septembra 2016 sp. zn.:\n5Obdo/51/2016, sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.\nOkresnému súdu Žilina, Krajskému súdu v Žiline a Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky sa prikazuje, aby obnovili stav pred porušením práv sťažovateľa.\nSťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov a nákladov konania, ktoré\nje porušovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca\nodo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“\n14. Z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu sp. zn. 11 CbZm 1/2009 z 19. júna\n2017 doručeného ústavnému súdu 22. júna 2017 vyplýva, že postupom okresného súdu\nnemohlo dôjsť k porušeniu práv sťažovateľa, pretože okresný súd bol viazaný právnymi\n\n6\n\npokynmi nadriadených súdov, na ktoré konkrétne poukazuje. Vo vzťahu k námietke\nnedoručenia vyjadrenia protistrany k dovolaniu je podľa podpredsedu okresného súdu\npodstatné, že podľa procesnoprávnej úpravy platnej v čase realizácie tohto právneho úkonu\n(Občianskeho súdneho poriadku) nebola daná povinnosť okresného súdu v zmysle úpravy\njeho postupu vyplývajúceho z § 241 OSP vyjadrenie na dovolanie sťažovateľovi doručiť.\nPodpredseda okresného súdu osobitne zdôrazňuje, že rozhodnutie centra nemôže meniť\nrozhodnutie súdu a narúšať tak princíp právnej istoty. Vždy len súd posudzuje, či došlo\nk takej zmene okolností, ktoré odôvodňujú opätovne rozhodnúť o určitej skutočnosti.\nPritom rozhodnutie súdu vychádza zo širších skutočností ako rozhodnutie centra, keďže\nskúma dôvody zmenšenia majetku, disponibility, atď., nevychádza teda prioritne z aktuálnej\nvýšky príjmov a z aktuálnych majetkových pomerov bez ostatných vzťahových súvislostí.\nNaopak, malo by rešpektovať rozhodnutia súdu. Prípadné poskytnutie právnej pomoci\nnemôže zrušiť všetky dovtedajšie rozhodnutia súdu o nepriznaní oslobodenia od platenia\nsúdnych poplatkov. Práve takýmto spôsobom môže dochádzať k obchádzaniu\nprávoplatných rozhodnutí súdov a zneužívaniu práv. Vo vzťahu k účinkom upovedomenia\no začatí exekúcie na úhradu súdneho poplatku treba uviesť, že úhradou súdneho poplatku\nby nedošlo k žiadnemu porušeniu zákazu nakladania s majetkom. Aj po doručení\nupovedomenia o začatí exekúcie je potrebné vykonávať bežnú činnosť, hradiť záväzky,\nplniť si povinnosti, neprerušujú sa žiadne konania, nezaniká oprávnenie na prevádzkovanie\nživnosti a nezanikajú pracovnoprávne vzťahy. Teda podľa podpredsedu okresného súdu\nzákaz sa nevzťahuje na bežné povinnosti, napr. aj úhradu daní, súdnych poplatkov, úhradu\nzákladných životných potrieb, ale najmä na úkony, ktorými by mohlo dôjsť k prevodom\nmajetku na úkor uspokojenia vymáhaného nároku.\n15. Z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 205/2017 z 25. mája 2017\ndoručeného ústavnému súdu 29. mája 2017 vyplýva, že pripája vyjadrenie predsedníčky\nsenátu a zároveň sudkyne spravodajkyne krajského súdu z 24. mája 2017, ktoré je možné\npovažovať aj za vyjadrenie krajského súdu. Z vyjadrenia predsedníčky senátu vyplýva,\nže bolo nevyhnutné prihliadať k stavu, ktorý tu existoval, a to k právoplatnému uzneseniu\nokresného súdu č. k. 11 CbZm 1/2009-705 zo 6. decembra 2013, ktorým sťažovateľovi\n\n7\n\nnebolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, čo v konečnom dôsledku\npotvrdil aj najvyšší súd uznesením č. k. 5 Obdo 41/2014-774 z 15. decembra 2014.\nSťažovateľovi vznikla podaním dovolania poplatková povinnosť. Oslobodenie\nod povinnosti zaplatenia tohto súdneho poplatku mu nebolo právoplatne priznané\na sťažovateľ v lehote určenej súdom poplatok neuhradil napriek tomu, že bol o následkoch\nnezaplatenia súdneho poplatku poučený. V ďalšom poukazuje na to, že právny názor\nkrajského súdu týkajúci sa zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku\nbol najvyšším súdom akceptovaný ako vecne správny. Predsedníčka krajského súdu pritom\nnesúhlasí s argumentáciou sťažovateľa, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu\njeho práva na prístup k súdu. Poukazuje aj na to, že nová právna úprava (§ 254 Civilného\nsporového poriadku účinného od 1. júla 2016) už neupravuje obdobnú situáciu, teda účinky\npriznania nároku na právnu pomoc podľa osobitného predpisu. Upravuje totiž len možnosť\nindividuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov na návrh strany alebo individuálne\nosobné oslobodenie.\n16. Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. KP 3/2017-39 zo 6. júna 2017\ndoručeného ústavnému súdu 19. júna 2017 vyplýva, že najvyšší súd sa v napadnutom\nuznesení podrobne zaoberal námietkami sťažovateľa v rozsahu potrebnom na rozhodnutie\no prípustnosti dovolania. Jeho odôvodnenie obsahuje jasné a zrozumiteľné vysporiadanie\nsa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné a právne významné.\nPreto treba konštatovať, že sťažovateľ nebol postupom najvyššieho súdu vylúčený\nz realizácie procesných práv daných mu Občianskym súdnym poriadkom a Civilným\nsporovým poriadkom.\n17. Z repliky právnej zástupkyne sťažovateľa zo 7. júla 2017 doručenej ústavnému\nsúdu 1. augusta 2017 vyplýva, že s vyjadreniami okresného súdu, krajského súdu\na najvyššieho\n\nsúdu\n\nnesúhlasí,\n\nkeďže\n\nich\n\nargumentácia\n\nrelevantným\n\nspôsobom\n\nnespochybňuje opodstatnenosť dôvodov sťažnosti. Sťažovateľ v celom rozsahu trvá\nna doterajších tvrdeniach a námietkach týkajúcich sa skutkového, hmotnoprávneho\na procesnoprávneho stavu veci. Podľa rozhodnej právnej úpravy existencia právoplatného\nsúdneho rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nemá za následok\n\n8\n\nvznik prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov\nmôže strana uplatňovať opakovane. Vo veci oslobodenia od platenia súdnych poplatkov\nmožno teda znova konať, keďže právoplatné rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia\nod súdnych poplatkov nebráni vydaniu nového rozhodnutia, ktorým bude oslobodenie\nod súdnych poplatkov priznané. Rozhodnutie centra, ktorým bol sťažovateľovi priznaný\nnárok na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti v dovolacom konaní vo veci\nsamej, podľa rozhodnej právnej úpravy nemení, ale ani nezrušuje predchádzajúce\nrozhodnutia súdov, pretože ide o nové osobitné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré\nmá zo zákona priamy právny účinok v podobe vzniku individuálneho oslobodenia\nsťažovateľa od platenia súdnych poplatkov. Nerešpektovanie kogentného ustanovenia § 138\nods. 4 OSP majúceho povahu lex specialis a neakceptovanie zákonných právnych účinkov\nnového právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o priznaní nároku na poskytovanie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti, ktoré má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov,\nznamená porušenie práva sťažovateľa na súdnu ochranu.\nPodľa sťažovateľa stanovisko okresného súdu, podľa ktorého nebolo jeho\npovinnosťou v zmysle § 241 OSP doručiť sťažovateľovi vyjadrenie na dovolanie,\nje v rozpore so základným právom na súdnu ochranu, resp. s právom na spravodlivý proces\npodľa medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom. Všeobecné súdy postupovali\nv rozpore s princípom rovnosti zbraní, keďže sťažovateľovi nebola daná rovnaká príležitosť\nprezentovať svoj prípad za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej\nsituácie voči protistrane. Sťažovateľ preukázal, že jeho majetkové pomery a postavenie,\nnedostatok finančných prostriedkov a začatá exekúcia vytvárajú nepriaznivý stav\nodôvodňujúci priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, čo navyše potvrdilo aj centrum.\nOkrem toho pri rozhodovaní sa nezohľadnila samotná výška súdneho poplatku\npredstavujúca sumu 33 193 €, teda najvyššiu prípustnú sumu.\nII.\n18. Z upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. Ex 871/2013 z 23. júla 2013 vydaného\nexekútorom vyplýva, že sa na základe návrhu oprávneného voči sťažovateľovi\nako povinnému začalo exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného\n\n9\n\nv celkovej sume 1 651 178,03 €. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz\nokresného súdu sp. zn. 11 Zm 25/2009 z 24. augusta 2009 v spojení s rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 11 CbZm 1/2009 z 2. decembra 2011 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n14 CoZm 2/2012 z 21. marca 2013. Upovedomenie obsahuje inter alia nasledujúci text:\n„V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zakazujem povinnému,\naby odo dňa doručenia tohto upovedomenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa\nExekučného poriadku podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia\npohľadávky\n\noprávneného,\n\njej\n\npríslušenstva\n\na trov\n\nexekúcie\n\nv hotovosti,\n\nalebo\n\nbezhotovostným prevodom z účtu v banke. Takéto konanie je trestné podľa Trestného\nzákona.“\n19. Z rozhodnutia centra sp. zn. 6326/2014-KaNR, R. z. 39440/14 z 8. júla 2014,\nktoré sa stalo právoplatným 11. júla 2014, vyplýva, že sťažovateľovi bol priznaný\nnárok na poskytovanie\n\nprávnej\n\npomoci\n\na zároveň\n\nmu\n\nbola\n\nurčená\n\nadvokátka\n\nMgr. Zuzana Bdžochová na jeho zastupovanie v právnej veci o zaplatenie zmenkovej sumy\n1 228 162,76 € s prísl. v prebiehajúcom dovolacom konaní proti rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 14 CoZm 2/2012 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 11 CbZm 1/2009\nz 2. decembra 2011 pred najvyšším súdom (ide o dovolanie proti právoplatnému\nrozhodnutiu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov pre sťažovateľa, pozn.).\nPodľa zistenia centra sťažovateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze pre priznanie\nnároku na poskytnutie právnej pomoci bez jeho finančnej účasti, a to vzhľadom na jeho\npríjmové a majetkové pomery.\n20. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 41/2014 z 15. decembra 2014\nvyplýva, že ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu č. k.\n13 CoZm 20/2014-719 z 10. apríla 2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 11 CbZm 1/2009 zo 6. decembra 2013 o nepriznaní oslobodenia od súdnych\npoplatkov. Podľa názoru najvyššieho súdu rozhodnutie centra sp. zn. 6326/2014-KaNR,\nR. z. 39440/14 z 8. júla 2014, ktorým bol sťažovateľovi priznaný nárok na poskytovanie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti a na zastupovanie v dovolacom konaní určenou\nadvokátkou Mgr. Zuzanou Bdžochovou, je rozhodnutím správneho orgánu a vzťahuje\n\n10\n\nsa na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti sťažovateľa v dovolacom konaní\nproti rozsudkom súdov nižších stupňov. Najvyšší súd je presvedčený, že takéto rozhodnutie\nnemôže meniť rozhodnutie všeobecného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych\npoplatkov.\n21. Z rozhodnutia centra sp. zn. 6504/2016-KaNR, R. z. 33401/16 z 18. mája 2016,\nktoré sa stalo právoplatným 25. mája 2016, vyplýva, že sťažovateľovi bol priznaný nárok\nna poskytovanie právnej pomoci a zároveň mu bola určená advokátka Mgr. Zuzana\nBdžochová na jeho zastupovanie v dovolacom konaní v právnej veci vedenej okresným\nsúdom pod sp. zn. 11 CbZm 1/2009 (ide o dovolacie konanie vo veci samej). Podľa zistenia\ncentra sťažovateľ spĺňa podmienku materiálnej núdze na poskytnutie právnej pomoci\nbez jeho finančnej účasti.\n22. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 51/2016 z 28. septembra 2016\nvyplýva, že ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu č. k.\n13 CoZm 18/2015-820 z 3. decembra 2015, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného\nsúdu č. k. 11 CbZm 1/2009-732 z 10. júna 2014 o zastavení dovolacieho konania.\nPodľa názoru najvyššieho súdu okresný súd a krajský súd správne postupovali, keď zastavili\ndovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku z dovolania. Uzneseniami okresného\nsúdu č. k. 11 CbZm 1/2009-705 zo 6. decembra 2013 a krajského súdu sp. zn.\n13 CoZm 20/2014 z 10. apríla 2014 sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdneho\npoplatku. Toto uznesenie sa stalo právoplatným 23. mája 2014. Bolo potrebné prihliadnuť\nku skoršiemu dovolaciemu uzneseniu najvyššieho súdu č. k. 5 Obdo 41/2014-774\nz 15. decembra 2014, ktorým bolo odmietnuté dovolanie smerujúce proti nepriznaniu\noslobodenia od súdnych poplatkov. Postupom nižších súdov nedošlo k porušeniu práva\nsťažovateľa na prístup k súdu. Sťažovateľ bol na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie\nriadne vyzvaný a poučený o následkoch jeho nezaplatenia. Krajský súd správne poukázal\nna závery vyplývajúce z už uvedeného skoršieho dovolacieho uznesenia, podľa ktorých\nak právoplatným uznesením okresného súdu sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie\nod súdnych poplatkov, potom následné rozhodnutie centra nemohlo zmeniť právoplatné\nrozhodnutie všeobecného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.\n\n11\n\nSťažovateľ v dovolaní namietal, že v odvolacom konaní bola vec pridelená do senátu,\nktorého členom bol sudca, ktorý vydal prvostupňový rozsudok. Namietal teda, že vo veci\nrozhodovali vylúčení sudcovia. Z obsahu spisu vyplýva, že o zastavení konania o dovolaní\nrozhodovala vyššia súdna úradníčka\nsúdu\n\na následne sudkyňa okresného\n\n. Sudkyňa odvolaniu sťažovateľa nevyhovela a vec predložila\n\nna rozhodnutie krajskému súdu ako súdu odvolaciemu. Z rozvrhu práce krajského súdu\nvyplýva, že v čase rozhodovania predmetnej veci na krajskom súde nepôsobili\n, ale ani\n\n, a preto najvyšší súd nepovažuje námietku\n\nsťažovateľa o vade konania vyplývajúcej z § 237 písm. g) OSP za opodstatnenú.\n23. Z prípisu najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 51/2016 zo 4. októbra 2016 vyplýva,\nže v právnej veci o zaplatenie zmenkovej sumy 1 228 162,76 € s prísl. sa sťažovateľovi\nposiela na vedomie vyjadrenie protistrany k jeho dovolaniu.\nIII.\n24. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n\n12\n\n25. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nNamietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru zastavením\ndovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku\n26. Sťažovateľ kladie dôraz na to, že rozhodnutiami centra mu bolo priznané právo\nna bezplatné advokátske zastupovanie v odvolacom konaní proti právoplatnému nepriznaniu\noslobodenia od súdnych poplatkov, ako aj v dovolacom konaní proti zastaveniu konania\no dovolaní pre nezaplatenie súdneho poplatku. Vzhľadom na § 138 ods. 4 OSP rozhodnutia\ncentra mali ex lege za následok jeho oslobodenie od súdneho poplatku. Ďalej je presvedčený\no tom, že vzhľadom na začaté exekučné konanie nebol vôbec oprávnený nakladať so svojím\nmajetkom a súdny poplatok nemohol zaplatiť bez toho, aby si privodil trestnoprávne\nnásledky vyplývajúce z poučenia exekútora, ktoré bolo uvedené v upovedomení o začatí\nexekúcie. Napokon všeobecné súdy neprihliadli na výšku súdneho poplatku, ktorá\nbola najvyššia možná.\n27. Okresný súd zdôrazňuje, že rozhodnutie centra nemôže meniť rozhodnutie súdu\na narúšať tak princíp právnej istoty. Len súd posudzuje, či došlo k takej zmene okolností,\nktoré odôvodňujú opätovne rozhodnúť o určitej skutočnosti. Rozhodnutie súdu o oslobodení\nod súdnych poplatkov vychádza zo širších skutočností ako rozhodnutie centra. Úhradou\nsúdneho poplatku by nedošlo k porušeniu zákazu nakladania s majetkom v súvislosti\n\n13\n\ns exekúciou, keďže aj po doručení upovedomenia o začatí exekúcie je potrebné vykonávať\nbežnú činnosť, hradiť záväzky, plniť si povinnosti, vrátane úhrady daní, súdnych poplatkov,\núhrady základných životných potrieb. Zákaz sa vzťahuje najmä na úkony, ktorými by mohlo\ndôjsť k prevodom majetku na úkor oprávneného domáhajúceho sa exekučného uspokojenia\nnároku.\n28. Krajský súd uvádza, že bolo nevyhnutné prihliadať k existujúcemu stavu,\nteda k právoplatnému uzneseniu okresného súdu č. k. 11 CbZm 1/2009-705 zo 6. decembra\n2013, ktorým sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.\n29. Najvyšší súd je tej mienky, že svoje stanovisko podrobne a v potrebnom rozsahu\nuviedol v dovolacom uznesení.\n30. Podľa § 138 ods. 4 OSP ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc\npodľa osobitného predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych\npoplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.\nCitované ustanovenie sa stalo súčasťou Občianskeho súdneho poriadku na základe\nzákona č. 388/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,\na to s účinnosťou od 1. januára 2012.\nZ dôvodovej správy k uvedenej novelizácii vyplýva, že „Expressis verbis sa dopĺňa\núprava týkajúca sa účinkov rozhodnutia o priznaní nároku na právnu pomoc...“\n31. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\n\n14\n\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n32. Právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 dohovoru obsahuje v sebe\naj právo na to, aby každá osoba, ktorá má s niekým spor o občianske právo alebo záväzok,\nmala právo obrátiť sa na súd, aby tento o spore rozhodol. Ide vlastne o právo na prístup\nna súd (right of access to a court), resp. o právo na súd (right to a court). Z čl. 6 dohovoru,\nz princípu právneho štátu, zo všeobecne uznávaných právnych princípov a z princípu\nmedzinárodného práva, ktorý zakazuje odopretie spravodlivosti (denegatio iustitiae), možno\nvyvodiť, že čl. 6 dohovoru sa netýka výlučne priebehu už začatého konania pred súdom,\nale zaručuje aj prístup na súd. Článok 6 ods. 1 dohovoru zaručuje teda každému právo na to,\naby svoju vec týkajúcu sa civilných práv a záväzkov mohol predložiť súdu (odvolaciemu\nsúdu, dovolaciemu súdu).\nEurópsky súd pre ľudské práva nevylučuje, že záujem na riadnom výkone\nspravodlivosti môže ospravedlniť určité finančné obmedzenia prístupu jednotlivca na súd.\nPovinnosť zaplatiť súdny poplatok v súvislosti s podaním žaloby (odvolania, dovolania)\nv civilnom konaní nemôže byť považovaná za obmedzenie práva na prístup na súd, ktoré\nby bolo samo osebe nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru (Podbielski a PPU Polpure\nproti Poľsku, FC Mretebi proti Gruzínsku).\n33. Pri aplikácii uvedených právnych princípov na predmetnú vec treba konštatovať,\nže v čase rozhodovania okresného súdu, ktorý uznesením č. k. 11 CbZm 1/2009-732\nz 10. júna 2014 zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku z dovolania,\nešte nebolo vydané rozhodnutie centra o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci\n\n15\n\nadvokátkou na zastupovanie sťažovateľa v dovolacom konaní, pretože toto rozhodnutie\n(sp. zn. 6326/2014-KaNR, R. z. 39440/14) bolo vydané až 8. júla 2014 a právoplatným\nsa stalo 11. júla 2014. Naproti tomu v čase rozhodovania krajského súdu, ktorý uznesením\nč. k. 13 CoZm 18/2015-820 z 3. decembra 2015 potvrdil uznesenie okresného súdu\no zastavení dovolacieho konania, a tým viac v čase rozhodovania najvyššieho súdu,\nktorý uznesením sp. zn. 5 Obdo 51/2016 z 28. septembra 2016 odmietol dovolanie\nsťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu, už právoplatné rozhodnutie centra existovalo,\npričom krajský súd, ako aj najvyšší súd boli o tom sťažovateľom v podanom odvolaní,\nresp. dovolaní informovaní.\n34. Podľa názoru ústavného súdu zastavenie civilného súdneho konania (vrátane\ndovolacieho konania) pre nezaplatenie súdneho poplatku, ku ktorému má dôjsť v čase,\nkeď strane povinnej súdny poplatok zaplatiť bol centrom priznaný nárok na právnu pomoc\npodľa osobitného predpisu, je v rozpore s výslovným znením § 138 ods. 4 OSP v znení\núčinnom od 1. januára 2012 do 30. júna 2016. Takýto postup je popretím práva na prístup\nna súd (dovolací súd) a vo svojich dôsledkoch znamená popretie spravodlivosti (denegatio\niustitiae).\nNie je možné akceptovať v uvedenom smere názor najvyššieho súdu, podľa ktorého\nrozhodnutie centra, ktorým bol sťažovateľovi priznaný nárok na poskytovanie právnej\npomoci bez finančnej účasti a na zastupovanie v dovolacom konaní určenou advokátkou,\nje rozhodnutím správneho orgánu a vzťahuje sa na poskytovanie právnej pomoci\nbez finančnej účasti sťažovateľa v dovolacom konaní s tým, že takéto rozhodnutie nemôže\nmeniť rozhodnutie všeobecného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.\nVýklad najvyššieho súdu je totiž v priamom rozpore so znením § 138 ods. 4 OSP,\nktorý výslovne ustanovuje, že rozhodnutie centra má účinky oslobodenia od súdneho\npoplatku v rozsahu, v ktorom bolo právo na právnu pomoc priznané. V dôsledku toho\nsa tento výklad javí ako arbitrárny, ale aj zjavne neodôvodnený. Účinky rozhodnutia centra\nna povinnosť platiť súdny poplatok nastávajú totiž ex lege. Neudržateľnosť výkladu, ktorý\nzastáva najvyšší súd, vyplýva aj zo skutočnosti, že citované zákonné ustanovenie\nje súčasťou Občianskeho súdneho poriadku, teda toho právneho predpisu, ktorý oslobodenie\n\n16\n\nod súdneho poplatku priamo upravuje. Nevyplýva teda zo zákona č. 327/2005 Z. z.\no poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z toho vyplýva, že nie rozhodnutie\ncentra mení rozhodnutie všeobecného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov,\nale samotný zákon, konkrétne § 138 ods. 4 OSP.\nZa daného stavu mal najvyšší súd v rámci dovolacieho konania potvrdzujúce\nuznesenie krajského súdu zrušiť s tým, že sťažovateľa treba považovať za oslobodeného\nod súdneho poplatku, v dôsledku čoho dovolacie konanie nemalo byť zastavené. Keďže\nnajvyšší súd takto nerozhodol, porušil tým základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu,\nako aj jeho právo na spravodlivé prejednanie veci súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n35. Vzhľadom na doterajšie úvahy už nebolo potrebné, aby sa ústavný súd osobitne\nzaoberal namietanou nemožnosťou sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok z dôvodu,\nže sa proti nemu vedie exekúcia, ako aj námietkou, podľa ktorej súd neprihliadol na výšku\nsúdneho poplatku, ktorý tvoril najvyššiu možnú sumu.\nNamietané porušenie čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\nv spojení s čl. 14 dohovoru oneskoreným doručením vyjadrenia na dovolanie\n36. Sťažovateľ namieta, že vyjadrenie protistrany k jeho dovolaniu mu najvyšší súd\nsíce doručil, avšak až potom, čo dovolanie odmietol.\n37. Okresný súd v tejto súvislosti uvádza, že z § 241 OSP nevyplývala povinnosť\nokresného súdu toto vyjadrenie sťažovateľovi doručiť.\n38. Najvyšší súd sa k námietke sťažovateľa nevyjadril vôbec.\n\n17\n\n39. Z prípisu najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 51/2016 zo 4. októbra 2016 vyplýva,\nže v právnej veci o zaplatenie zmenkovej sumy 1 228 162,76 € s prísl. sa sťažovateľovi\nposiela na vedomie vyjadrenie protistrany k jeho dovolaniu. Najvyšší súd pritom o dovolaní\nsťažovateľa rozhodol uznesením ešte z 28. septembra 2016.\n40. Rovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Právo\nna spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru zahrňuje právo, aby každá strana\nobčianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť\npred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane\n(Ankerl c. Švajčiarsko z 23. 10. 1996). Rovnaký princíp vyplýva aj z čl. 47 ods. 3 ústavy.\nJedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho\nkontradiktórny charakter. Každá strana musí v zásade mať možnosť nielen predložiť dôkazy\na argumenty, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť\nsa s každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu na účel ovplyvnenia\njeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim (Mantovanelli c. Francúzsko).\nSúdne rozhodnutie je výsledkom konfrontácie medzi stranami, z ktorých každá musí\nmať možnosť vyjadriť sa a popierať požiadavky, dôkazy a argumenty druhej strany.\nKontradiktórny spor znamená možnosť strany popierať (contra dicere) požiadavky\na argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy.\nPožiadavka, aby strany súdneho konania mali príležitosť oboznámiť sa so všetkými\npredloženými dôkazmi a podanými vyjadreniami a reagovať na ne, sa vzťahuje na konanie\no opravných prostriedkoch rovnako ako aj na konanie pred prvostupňovým súdom,\na to bez ohľadu na to, že v podaní neboli uplatnené žiadne nové argumenty (Hudáková\na ďalší c. Slovenská republika).\nPrávo strán konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných strán treba\npovažovať za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa\nnázoru všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné,\n\n18\n\npretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhá strana konania. Tá rozhodne o tom,\naké stanovisko zaujme (I. ÚS 230/03, IV. ÚS 186/09, II. ÚS 18/2013, II. ÚS 148/2014,\nII. ÚS 32/2016, Trančíková c. Slovenská republika).\n41. Na základe uvedeného možno konštatovať, že oneskoreným doručením\nvyjadrenia protistrany sťažovateľovi v dovolacom konaní došlo k porušeniu práva\nsťažovateľa ako strany v civilnom súdnom konaní vyjadriť sa k všetkým vykonávaným\ndôkazom, ako aj jeho práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n42. Vzhľadom na tento záver už nie je potrebné osobitne sa zaoberať namietaným\nporušením súvisiacich princípov zakotvených v čl. 12 ods. 2 ústavy, resp. v čl. 14 dohovoru.\nNamietané porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy nesprávnym obsadením odvolacieho\nsenátu krajského súdu\n43. Sťažovateľ tvrdí, že v odvolacom konaní vedenom krajským súdom rozhodoval\nsenát, ktorého členom bol sudca, ktorý vydal rozsudok okresného súdu.\n44. Najvyšší súd k tomu uvádza, že o zastavení konania o dovolaní rozhodovala\nna okresnom súde vyššia súdna úradníčka\n\na následne sudkyňa\n\n, ktorá odvolaniu sťažovateľa sama nevyhovela a vec predložila\nna rozhodnutie krajskému súdu. Z rozvrhu práce krajského súdu vyplýva podľa zistenia\nnajvyššieho súdu, že v čase rozhodovania predmetnej veci na krajskom súde\n, ale ani\n\nnepôsobili, a preto námietku sťažovateľa\n\nnemožno považovať za opodstatnenú.\n45. Ústavný súd konštatuje, že na jasnú a jednoznačnú argumentáciu najvyššieho\nsúdu sťažovateľ v podanej sťažnosti nijako konkrétne nereagoval, len trval na svojej\nnámietke. Sťažovateľ sa teda ani len nepokúsil argumentáciu najvyššieho súdu vyvrátiť\nči aspoň spochybniť.\n\n19\n\nZa uvedeného stavu nebolo možné sťažnosti v tejto časti vyhovieť (bod 3 výroku\nnálezu).\nK ostatným výrokom\n46. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Obdo 51/2016 z 28. septembra 2016 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu). V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n47. Sťažovateľ požadoval aj, aby ústavný súd prikázal najvyššiemu súdu, aby obnovil\nstav pred porušením práv sťažovateľa.\nUvedenej požiadavke sťažovateľa nebolo možné vyhovieť (bod 3 výroku nálezu).\nNa nápravu ujmy, ktorá sťažovateľovi vznikla, totiž plne postačuje vyslovenie porušenia\njeho práv v spojení so zrušením uznesenia najvyššieho súdu a vrátením veci na ďalšie\nkonanie. Uplatnená požiadavka sťažovateľa sa preto javí ako superfluentná.\nVzhľadom na to, že ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, zároveň vzhľadom na čl. 127 ods. 1 ústavy zanikla jeho subsidiárna\nprávomoc vo vzťahu k tým častiam sťažnosti, ktoré smerujú pre namietané porušenie čl. 12\nods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru proti\npostupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CbZm 1/2009 a jeho uzneseniu\nz 10. júna 2014, ako aj proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 CoZm 18/2015 a jeho uzneseniu z 3. decembra 2015.\n\n20\n\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 161 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku bolo potrebné konanie v uvedenom rozsahu zastaviť (bod 4 výroku nálezu).\n48. Sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktorých výšku konkrétne\nnevyčíslil.\nPodľa názoru ústavného súdu sťažovateľovi prislúcha náhrada trov vyplývajúca\nz výdavkov spojených s jeho právnym zastupovaním advokátkou. Ide o tri úkony právnych\nslužieb v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť a replika) po 147,33 €,\nako aj o tri režijné paušály po 8,84 €. Celkom mu prislúcha suma 468,51 € (bod 5 výroku\nnálezu).\n49. Vzhľadom na § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie podľa bodu\n2 výroku uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 281/2017-17 z 26. apríla 2017 zanikne\ndoručením tohto nálezu.\n50. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n51. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť\njeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "poplatok-oslobodenie", "poplatok-súdny", "poplatok-oslobodenie", "poplatok-súdny", "Centrum právnej pomoci", "odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitie)", "konanie-zastavenie", "poplatok-oslobodenie", "poplatok-nezaplatenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Obdo/51/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a87bdc9-fd35-422c-acc3-127048ce5e3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.32.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 32/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.32.2016.2"}, {"guid": "ussr:ef4cc64c-4b04-4dae-a1d4-5033df780d3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/2014 z 9. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ef4cc64c-4b04-4dae-a1d4-5033df780d3e"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "93417828-8799-41cf-8e61-549ab4874ad1:5c53487f-c80c-4618-b502-a5e2f548b4ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "14CoZm/2/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoZm/2/2012 z 21. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-03-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/93417828-8799-41cf-8e61-549ab4874ad1:5c53487f-c80c-4618-b502-a5e2f548b4ba"}, {"guid": "edde926f-411f-4473-ac5e-0e7b0180b5c3:6f4b2fdf-3794-4ba8-9d4a-fe1edc8f8bec", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CbZm/1/2009", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11CbZm/1/2009 z 2. 12. 2011", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2011-12-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/edde926f-411f-4473-ac5e-0e7b0180b5c3:6f4b2fdf-3794-4ba8-9d4a-fe1edc8f8bec"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f2db5b5d-9aae-4b30-8863-06c217205a0c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.534.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 534/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 534/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.534.2020.1"}]}