{"guid": "ussr:70c84d90-1eda-4c21-b5a3-4aa4845625ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.259.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2017 z 12. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 259/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.259.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-04-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-1", "nazov": "čl. 50 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/70c84d90-1eda-4c21-b5a3-4aa4845625ca", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.259.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.259.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.259.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 259/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody\n\n,\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Zuzanou Csenkyovou, Dolné Bašty 245/2, Trnava, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2, čl. 49\na čl. 50 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b)\na c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 1/2012 a jeho rozsudkom z 25. septembra\n2015, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 116/2015\na jeho uznesením z 15. decembra 2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tdo 70/2016 a jeho uznesením z 26. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2, čl. 49\n\na čl. 50 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6\nods. 1 a 3 písm. a), b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 T 1/2012 a jeho rozsudkom z 25. septembra 2015, postupom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 To 116/2015 a jeho uznesením z 15. decembra 2015 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tdo 70/2016 a jeho uznesením z 26. októbra 2016.\n2. Z priložených rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľ bol na základe schválenej dohody\no vine a treste uzavretej na Krajskej prokuratúre v Bratislave pod č. 1 Kv 70/11 rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 2 T 1/2012 z 27. marca 2012 uznaný za vinného z obzvlášť\nzávažného zločinu pokusu vraždy podľa § 14 ods. 1 a § 145 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a zo zločinu\nnedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 a 2 Trestného\nzákona a odsúdený podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 46, § 41 ods. 2, § 36\npísm. l), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 14 rokov nepodmienečne. Sťažovateľ bol na výkon trestu zaradený do ústavu\nso stredným stupňom stráženia. Uvedený rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným,\npričom sťažovateľ následne podaním z 2. marca 2015 požiadal o povolenie obnovy\ntrestného konania s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011\nz 28. novembra 2012, ktorý vyslovil nesúlad ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona\ns ústavou.\n3. V nadväznosti na uvedené bola uznesením okresného súdu sp. zn. 6 Nt 4/2015\nz 22. mája 2015 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tos 75/2015 z 20. augusta\n2015 povolená obnova konania v prospech sťažovateľa vo veci vedenej pod sp. zn.\n2 T 1/2012 s tým, že podľa § 400 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) bol zrušený rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 2 T 1/2012 z 27. marca 2012 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a zároveň\nboli zrušené aj ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia.\n\n2\n\n4. Okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 1/2012 vykonal 25. septembra 2015\nhlavné pojednávanie vo vzťahu k uloženiu trestu a spôsobu jeho výkonu. Následne ústavnou\nsťažnosťou napadnutým rozsudkom sp. zn. 2 T 1/2012 z 29. septembra 2015 uznal\nsťažovateľa za vinného z obzvlášť závažného zločinu pokusu vraždy podľa § 14 ods. 1\na § 145 ods. 1 Trestného zákona a zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania\nso zbraňami podľa § 294 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Za to mu podľa § 145 ods. 1\nTrestného zákona v spojení s § 41 ods. 2, § 36 písm. l), § 38 ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov nepodmienečne.\n5. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že sťažovateľovi\nbol v pôvodnom konaní uložený trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá v danom\nprípade (bez použitia asperačnej zásady, pozn.) činila 15 rokov. Rovnaký a nižší trest by mu\nbolo možné uložiť výlučne v konaní o schválení dohody uzavretej medzi prokurátorom\na obžalovaným, alebo s použitím ustanovenia § 39 Trestného zákona o mimoriadnom\nznížení trestu. Po podaní návrhu na obnovu konania mal sťažovateľ možnosť uzavrieť\ndohodu s prokurátorom, avšak toto odmietol a okresnému súdu navrhol vykonanie\ndokazovania od samotného začiatku, teda aj dokazovanie vo vzťahu k vine obžalovaného.\nOkresný súd k tomu poznamenal, že obnova konania sa týkala výlučne trestu uloženého\nv pôvodnom konaní. Pri viazanosti rozhodnutím o vine súd mohol rozhodovať výlučne\no treste za trestné činy, ktoré sú predmetom konania. Okresný súd zároveň nezistil, že by\nvzhľadom na okolnosti prípadu alebo na pomery páchateľa použitie trestnej sadzby\nustanovenej trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne v zmysle § 39\nTrestného zákona. V tejto súvislosti predovšetkým uviedol, že sťažovateľ na hlavnom\nkonaní po povolení obnovy „neprejavil ani najmenší pocit ľútosti nad spáchaným skutkom\na argumentoval výlučne už vykonaným trestom. Nesúhlasil s konaním o dohode o vine\na treste, podľa vyjadrenia poškodeného, ktorý bol prítomný na hlavnom pojednávaní\nobvinený\n\nmu nezaplatil ani len symbolickú čiastku z priznanej náhrady škody\n\nv pôvodnom konaní. Takýto postoj obvineného k prejednávanej veci súd nemôže považovať\nza dôvod pre možnosť použitia ustanovenia § 39 Tr. zák.“. Okresný súd nezistil ani\nskutočnosti, na základe ktorých by vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu\nbol toho názoru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre\n\n3\n\npáchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti by postačil trest kratšieho trvania.\nNaopak, poukázal na následky konania obžalovaného vo vzťahu k poškodenému, ktorými\nsú invalidita a vážne zdravotné problémy poškodeného, ktorý útok obžalovaného prežil len\nvďaka včasnej a kvalifikovanej lekárskej pomoci. S ohľadom na nesúhlas sťažovateľa\ns konaním o dohode o vine a treste a pri neexistencii zákonných podmienok v zmysle § 39\nTrestného zákona o mimoriadnom znížení trestu okresný súd nemohol uložiť trest odňatia\nslobody kratší ako 14 rokov a zároveň ani trest odňatia slobody v hraniciach zákonnej\ntrestnej sadzby s poukazom na ustanovenie § 405 písm. b) Trestného poriadku, teda trest\nvyšší ako 14 rokov odňatia slobody, a preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku\nrozhodnutia okresného súdu.\n7. Krajský súd na podklade odvolania sťažovateľa preskúmal rozsudok okresného\nsúdu, pričom dospel k záveru, že druh uloženého trestu odňatia slobody a jeho výmera plne\nrešpektuje zásady ukladania trestov, trest bol uložený zákonne a spravodlivo, čomu\npredchádzalo riadne a ničím nespochybniteľné ustálenie viny sťažovateľa, ktorá už predtým\nbola právoplatne vyslovená. Krajský súd dal okresnému súdu za pravdu v tom, že uložený\ntrest odňatia slobody vo výmere 14 rokov treba považovať za primeraný a zákonný, a to aj\nvzhľadom na skutočnosť, že v pôvodnom konaní, kedy došlo k uzavretiu dohody o vine\na treste, bolo použité ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona o zmiernení trestu.\nĎalej poukázal na skutočnosť, že okresný súd schválil dohodu o vine a treste výlučne\ns poukazom na vtedajší postoj sťažovateľa k trestnej činnosti. Krajský súd uviedol, že\npovolenie obnovy konania v prospech obžalovaného nie vždy znamená, že by sa mu\nautomaticky mal znížiť aj uložený trest odňatia slobody. Tak to bolo aj v prerokúvanom\nprípade.\n\nS ohľadom\n\nna\n\nneopodstatnenosť\n\nnámietok\n\nsťažovateľa\n\ntýkajúcich\n\nsa\n\nneprimeranosti uloženého trestu krajský súd odvolanie ako nedôvodné zamietol.\n8. Sťažovateľ napadol uznesenie krajského súdu dovolaním, pričom najvyšší súd\nk jeho námietkam uviedol najmä, že:\n„Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolanie smeruje predovšetkým k pôvodne\nuzavretej dohode o vine a treste a naň nadväzujúcich rozhodnutí.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo\nzásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.\n4\n\nPrávo na obhajobu je popri prezumpcie neviny jedným z najdôležitejších základných\npráv osôb, proti ktorým sa vedie trestné konanie. Hlavným účelom tohto práva\ngarantovaného čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj\nčl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je dosiahnutie spravodlivého súdneho\nrozhodnutia. Ide o právo, ktoré je nielen v záujme trestne stíhanej osoby a na jej prospech,\nale je tiež v záujme demokratického štátu, založeného na úcte k právam a slobodám človeka\na občana.\nKonštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu chápe ako vytvorenie\npodmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný\npostup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého\nobhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú\njednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium trestného\nkonania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom\nneprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní však samo o sebe nezakladá dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.\nV posudzovanej veci obvinený uvedený dovolací dôvod uplatnil s tým, že\nrozhodnutia Okresného súdu Bratislava I ako i Krajského súdu v Bratislave nie sú\npreskúmateľné a riadne odôvodnené, čím mu bolo odopreté právo riadne argumentovať\nprostredníctvom obhajcu na tvrdenia uvedené v oboch rozhodnutiach. V rozsudku\nokresného súdu chýba bližšia argumentácia k uloženému trestu, nebolo použité ustanovenie\n§ 39 Trestného zákona.\nNajvyšší súd k týmto výhradám obvineného z obsahu predloženého spisového\nmateriálu zistil, že proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie pre pokus obzvlášť\nzávažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Trestného zákona a zločinu\nnedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2\nTrestného zákona. Obvinenému bol opatrením sudcu pre prípravné konanie 8. júla 2011\nustanovený obhajca JUDr. Miroslav Bogdalík. V konaní o obnove konania obvinený udelil\n28. júla 2014 plnomocenstvo na zastupovanie JUDr. Petre Bočkayovej a 20. apríla 2015\nsplnomocnil na zastupovanie v obnove konania JUDr. Zuzanu Csenkyovú. Obhajcovia\nuplatňovali procesné práva obvineného počas celého trestného konania.\n(...)\n\n5\n\nV obnovenom konaní bolo umožnené obvinenému a prokurátorovi uzavrieť dohodu\no vine a treste v zmysle § 255 ods. 3 Trestného poriadku (č. l. 493, zápisnica z hlavného\npojednávania z 25. septembra 2015). Obvinený, obhajca a krajský prokurátor nemali záujem\ntakúto dohodu uzavrieť. Po povolení obnovy konania prvostupňový orgán bol viazaný\nprávnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.\n1 Tos/75/2015, z 20. augusta 2015, vo vzťahu k uloženiu trestu a spôsobe jeho výkonu\n(pôvodný rozsudok zostal právoplatný vo výroku o vine).\nV tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo 17. marca 2015, sp. zn. 2 Tdo/9/2015, z ktorého vyplýva, že ak\ndôjde k splneniu podmienok pre schválenie dohody o vine a treste a súd na jej základe uzná\nvinu a uloží trest, niet dôvodu v neskoršom konaní, po zrušení výroku o treste v\npredpísanom konaní, ak je nevyhnutné opraviť len chybný výrok o treste, spochybniť celú\npôvodnú dohodu o vine a treste.\nĎalej treba zdôrazniť, že dovolací súd nepreskúmava primeranosť trestu, pokiaľ bol\nuložený v rámci zákonom ustanovenej sadzby, teda neskúma trest z hľadiska iných\nhmotnoprávnych ustanovení (§ 34 ods. 3 až 5 Trestného zákona), než tých, ktoré určujú\nrozsah trestnej sadzby. (...)\nAk teda dovolateľ opakovane namieta neprimeranosť uloženého trestu, nie je možné\nna podklade tejto okolnosti výšku právoplatne uloženého trestu, nevybočujúceho z rámca\nzákonom ustanovenej sadzby, preskúmavať.\nNámietka obvineného o tom, že malo byť použité zmierňovacie ustanovenie je\nvýhradou o neprimeranej prísnosti uloženého trestu. Túto však možno použiť len ako\nodvolací dôvod a nie ako dôvod dovolania. Preto spomenutá námietka nenapĺňa žiadny\ndovolací dôvod. (Stanovisko č. 5 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov\nSlovenskej republiky 1/2011.) Ako už bolo uvedené, výška trestu je v dovolacom konaní\nrevidovateľná len vtedy, ak bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej sadzby.\nV posudzovanom prípade bol uložený trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby.\nUložený trest je zákonný a správny. Dovolací súd nepovažuje za relevantné tvrdenia\nsťažovateľa o tom, že mu bol uložený nezákonný trest, ktorý nebol výsledkom postupu\npodľa § 34, § 36, § 38, § 39 Trestného zákona (námietky sťažovateľa týkajúce sa\n\n6\n\nnedostatočného\n\nzhodnotenia\n\npomeru\n\npoľahčujúcich\n\na\n\npriťažujúcich\n\nokolností).\n\nArgumentácia sťažovateľa v tomto smere je postavená na špekulatívnom základe.\nVo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších\nstupňov, ktoré obvinený namietal, je treba uviesť, že dovolací súd nepovažoval rozhodnutia\nsúdov nižších stupňov za také, ktoré by v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva nezodpovedali požiadavkám kladeným na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia. Tieto dali odpoveď na všetky relevantné otázky, teda na všetky\ntie, ktoré mali význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Preskúmavané rozhodnutia\nv plnom rozsahu spĺňajú kritériá dostatočného odôvodnenia v zmysle § 168 Trestného\nporiadku. Najvyšší súd pripomína, že dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je\nprípustné (§ 371 ods. 7 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd nezistil žiadne pochybenia, pokiaľ ide o právo obvineného na obhajobu,\npreto sú námietky obvineného neopodstatnené.\nExistenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku\nobvinený videl v tom, že rozhodnutia súdov sú založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom\nvykonané zákonným spôsobom. Predovšetkým poukázal na to, že dohodu o vine a treste\nuzavrel len preto, aby dostal nižší trest. Súdy po povolení konania neskúmali otázku viny,\niba trestu. Súdy mali prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli pred nimi vykonané. (Neboli\nvykonané dôkazy v súvislosti s vinou.)\nUvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie\nsúdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané , resp. neboli\nvykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným\nspôsobom.\nNajvyšší súd podčiarkuje, že v obnovenom konaní obvinený a prokurátor nechceli\nuzavrieť dohodu o vine a treste. K otázke právoplatnosti viny dovolací súd sa zmienil už\nvyššie.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdy obidvoch stupňov pri\nvykonávaní dokazovania vo vzťahu k trestu) postupovali v súlade so zákonom a v tomto\nsmere im nie je čo vytknúť. Najmä Krajský súd v Bratislave otázku uloženia trestu\npodrobne odôvodnil na str. 5-7 uznesenia, s ktorým odôvodnením sa aj dovolací súd\nstotožňuje.\n\n7\n\nAni dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku naplnený nebol.\nČo sa týka namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného\nporiadku, obvinený jeho porušenie videl v nesprávnom skutkovom zistení, v nesprávnom\nuplatnení inštitútu dohody o vine a treste a konania súdov po povolení obnovy konania.\nDovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je,\nže rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na\nnesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného\nskutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNajvyšší súd konštatuje, v konaní po povolení obnovy konania, kedy sa rozhodovalo\nlen o treste sa už v dôsledku uzavretia dohody o vine a treste neskúmala otázka viny,\npretože táto bola právoplatná.\nV rámci toho dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti\nskutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania\npotrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov. Vo vzťahu k zistenému\nskutku možno namietať iba to, že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin, resp. že\nskutok nevykazuje znaky žiadneho trestného činu.“\n9. Podľa sťažovateľa sa všeobecné súdy vo svojich rozhodnutiach nedostatočne\nvyrovnali\n\ns jeho\n\nargumentáciou,\n\nv dôsledku\n\nčoho\n\nsú\n\nnapadnuté\n\nrozhodnutia\n\nnepreskúmateľné pre neurčitosť a ústavne neakceptovateľné. Povolenie obnovy konania\nvzhľadom na rozhodnutia označených súdov sťažovateľ považuje za bezpredmetné, keďže\nmu bol opätovne uložený rovnaký trest odňatia slobody ako v pôvodnom konaní za\naplikácie tzv. asperačnej zásady. Sťažovateľ poukazuje na judikatúru ústavného súdu, podľa\nktorej skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody. Za skutkovej a právnej situácie v prerokúvanej veci je\npodľa sťažovateľa nepochybné, že závery všetkých súdov sú zjavne neodôvodnené\na arbitrárne. Všeobecné súdy sa podľa sťažovateľa nevenovali jeho námietkam, podľa\nktorých:\n\n8\n\n«- podľa sťažovateľa z ustanovenia § 255 ods.3 Tr. por. vyplýva, že po vykonaní\núkonov v zmysle § 255 ods.12 Tr. por. zistí predseda senátu, či prokurátor nechce uzavrieť\ndohodu o vine a treste. V danom prípade tak predseda senátu učinil, avšak prokurátor na\npoloženú otázku uviedol, že dohodu o vine a treste uzavrieť nechce. Sťažovateľ teda nemal\nmožnosť pokračovať v konaní o dohode o treste. V prípade, že by prokurátor navrhol\nsťažovateľovi konať a dohodnúť sa v danom prípade o treste, bol by tak učinil.\n- ďalej sa sťažovateľ domnieva, že v konaní o povolení obnovy konania malo dôjsť\nnielen k zrušeniu výroku o treste, ale rovnako mal byť zrušený aj výrok o vine. Sťažovateľ\npoukazuje na ustanovenie § 404 ods.2 Tr. por., druhá veta: „Ak súd zrušil právoplatný\nrozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vec\nprokurátorovi do prípravného konania.“ Tým, že súd konal len o treste, konal svojvoľne,\nv rozpore s čl. 144 Ústavy SR, podľa ktorého môže sudca konať len tak, ako káže zákon.\nV tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že dohodu o vine a treste uzatvoril sťažovateľ\npod hrozbou uloženia vysokého trestu a to v rozpätí 20-25 rokov (za použitia asperačnej\nzásady). Ak v pôvodnom konaní došlo k uzatvoreniu dohody o vine a treste, mal by sa\nv neskoršom konaní i prokurátor cítiť viazaný pôvodnou dohodou o treste a snažiť sa\nuzatvoriť novú dohodu i o treste pretože inak sťažovateľ mohol dôvodne spochybňovať\nprávoplatne schválenú dohodu o vine.\n- úlohou okresného súdu bolo teda pokračovať na podklade pôvodnej obžaloby, alebo\nnanovo schváliť dotknutú časť dohody o vine a treste, v časti týkajúcej sa trestu. Je pravdou,\nže prokurátora nemôže súd nútiť k uzatvoreniu dohody o treste. Prokurátor by však v tomto\nprípade mal mať na mysli a na zreteli, že k uzatvoreniu pôvodnej dohody aj o vine a treste\ndošlo zo strany sťažovateľa len vďaka prísľubu - návrhu - na uloženie výrazne miernejšieho\ntrestu odňatia slobody než trestu odňatia slobody, ktorý by hrozil sťažovateľovi ak by k\nuzavretiu takejto dohody neprišlo. Z uvedeného je zrejmé, že prokurátor viazaný pôvodnou\ndohodou sa mal pokúsiť o uzatvorenie dohody o treste výhodnej pre obe procesné strany,\nzohľadňujúci zákonné podmienky obsiahnuté v ustanovení § 34 Tr. zák.»\n10. Sťažovateľ ďalej dôvodí, že všeobecné súdy pri ukladaní trestu neprihliadli\nna skutočnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona, predovšetkým na to, že\npred páchaním trestnej činnosti sťažovateľ viedol riadny život, nebol trestaný, nedopustil sa\n\n9\n\nžiadneho protispoločenského konania, dokonca ani v priestupkovom konaní a pred\nspáchaním trestnej činnosti riadne pracoval. Zo záverov psychologického posudku\nvyplynulo, že sťažovateľova resocializácia je výrazná, jeho pobyt na slobode nie je pre\nspoločnosť\n\nnebezpečný\n\na zopakovanie\n\ntrestnej\n\nčinnosti\n\nv budúcnosti\n\nje\n\nmálo\n\npravdepodobné. Z uvedeného sťažovateľ odvodzuje, že v konaní bolo porušené jeho právo\nna obhajobu. Jeho súčasťou podľa sťažovateľa „nie je len právo mať obhajcu, právo\nvyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú obvinenému kladené za vinu, predkladať\ndôkazy, brániť sa akýmkoľvek spôsobom, okrem krivého obvinenia atď., tak ako to je\nuvedené v ustanoveniach §§ 28, 34,. 69 a nasl. Tr. por., ale aj najmä právo byť v každom\nštádiu trestného konania poučený o svojich právach, najmä osoby v postavení obvineného,\naby vôbec bolo možné právo na obhajobu uplatniť“.\n11. Sťažovateľ ďalej poukazuje na inštitút poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,\nktorý je jedným z významných prostriedkov individualizácie trestu. Pri ukladaní trestu však\nsúdy u sťažovateľa uznali len jednu z poľahčujúcich okolností, a to priznanie sa k trestnej\nčinnosti a jej oľutovanie v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, hoci on je toho názoru, že\nu neho bola na mieste aj poľahčujúca okolnosť uvedená pod písm. j) citovaného\nustanovenia, a to skutočnosť, že viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život.\nSťažovateľ uzatvára, že „(a)k orgány činné v trestnom konaní a súdy neumožnia v úplnej\nmiere využiť obvinenému právo na obhajobu napr. tým že ho nepoučia, či nevyzvú na určitý\nmožný procesný postup, v dôsledku čoho dôjde k závažnému porušeniu práv obvineného\n(ak bol napríklad uložený trest v zrejmom nepomere k trestu ktorý by mohol byť obvinenému\nuložený), je možné takýto postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov považovať ako\nzásadným spôsobom porušené právo sťažovateľa na obhajobu“.\n12. S ohľadom na už uvedené sťažovateľ žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo\n\n,\n\n, zaručené v článku čl. 46\n\nods. 1, 2 čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 49 čl. 50 ods. 1, 2 a 3 Ústavy SR. Čl. 6 ods. 1,\nods. 3 písm. a), písm. b), písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/1/2012, Krajského\nsúdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 4To/116/2015 a v konaní Najvyššieho súdu\nSR v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tdo/70/2016 porušené bolo.\n10\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tos/75/2015 zo dňa 26.10.2016,\nUznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 4To/116/2015 zo dňa 15.12.2015 a rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/1/2012 zo dňa 25.09.2015 sa zrušujú.\n3.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n5.000,- €, ktoré sú Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava a Najvyšší súd SR\npovinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava a Najvyšší súd SR sú povinní\nuhradiť\n\nnáhradu trov konania v sume 312,34 € k rukám jeho právnej\n\nzástupkyne JUDr. Zuzany Csenkyovej, Advokátska kancelária Trnava, Dolné Bašty č. 2.“\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy je vo vzťahu\nk všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný\nsúd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických\nosôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd. Ústavný súd totiž pri zakladaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že všeobecné\nsúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\n15. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\n\n11\n\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nA. K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozsudkom\nokresného súdu\n17. Vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej namietaného porušenia označených článkov\nústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 1/2012 a jeho rozsudkom\nz 25. septembra 2015 zistil ústavný súd existenciu procesnej prekážky uvedenej\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a síce nedostatok právomoci.\n18. Vo vzťahu k predmetnému postupu a rozsudku okresného súdu disponoval\nsťažovateľ opravným prostriedkom (odvolaním), ktorý aj využil. Poskytnutie ochrany\nv prípade potenciálneho porušenia dotknutých článkov ústavy v danom prípade spadalo do\nprávomoci nadriadeného súdu, teda krajského súdu, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n12\n\nB. K namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu\na najvyššieho súdu\n19. V súvislosti s preskúmavaním rozhodnutí všeobecných súdov v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre\nzdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nUvedené právne názory sa osobitne vzťahujú na preskúmavanie rozhodnutí všeobecných\nsúdov v trestných veciach, a to aj s ohľadom na čl. 50 ods. 1 v spojení s čl. 142 ods. 1\nústavy, z ktorých možno vyvodiť, že len všeobecné súdy sú oprávnené rozhodovať o vine\na treste za trestné činy a ústavný súd ich nemôže pri výkone tejto právomoci nahrádzať.\n20. Sťažovateľ argumentuje v prvom rade tým, že všeobecné súdy sa nedostatočne\nzaoberali jeho argumentáciou, podľa ktorej mu nebola daná možnosť pokračovať v konaní\no dohode o vine a treste a podľa ktorej malo byť zrušené celé rozhodnutie okresného súdu,\nteda aj výrok o vine. Tým malo byť porušené jeho právo na obhajobu.\n21. V náleze sp. zn. IV. ÚS 30/2013 ústavný súd uviedol, že právo obvineného na\nobhajobu nemožno v podmienkach materiálne chápaného právneho štátu redukovať na\nprávo zvoliť si a mať obhajcu. Obsah tohto práva je podstatne širší a zahŕňa všetky právne\nrelevantné postupy, ktorých cieľom je zbavenie či zmiernenie jeho viny a ktoré vychádzajú\n\n13\n\nz práv obvineného (najmä § 34 Trestného poriadku) a z práv obhajcu (§ 44 Trestného\nporiadku). Právo na obhajobu takto zahŕňa aj právo obvineného uvádzať okolnosti,\nnavrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy, pričom tomuto právu obvineného koreluje\npovinnosť súdu v odôvodnení rozsudku uviesť, ako sa vyrovnal s obhajobou (§ 168 ods. 1\nTrestného poriadku).\n22. V reakcii na prvú námietku ústavný súd v prvom rade poukazuje na napadnuté\nrozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré k už naznačeným argumentom sťažovateľa konštatuje,\nže „[v] obnovenom konaní bolo umožnené obvinenému a prokurátorovi uzavrieť dohodu\no vine a treste v zmysle § 255 ods. 3 Trestného poriadku (č. l. 493, zápisnica z hlavného\npojednávania z 25. septembra 2015). Obvinený, obhajca a krajský prokurátor nemali\nzáujem takúto dohodu uzavrieť. Po povolení obnovy konania prvostupňový orgán bol\nviazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.\n1 Tos/75/2015, z 20. augusta 2015, vo vzťahu k uloženiu trestu a spôsobe jeho výkonu\n(pôvodný rozsudok zostal právoplatný vo výroku o vine).“, a ďalej že „[v] tejto súvislosti\ndovolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. marca\n2015, sp. zn. 2 Tdo/9/2015, z ktorého vyplýva, že ak dôjde k splneniu podmienok pre\nschválenie dohody o vine a treste a súd na jej základe uzná vinu a uloží trest, niet dôvodu\nv neskoršom konaní, po zrušení výroku o treste v predpísanom konaní, ak je nevyhnutné\nopraviť len chybný výrok o treste, spochybniť celú pôvodnú dohodu o vine a treste.“. Nie je\nteda pravdou, že by najvyšší súd nereagoval, resp. nedostatočne reagoval na námietky\nsťažovateľa a svoje rozhodnutie neodôvodnil.\n23. Z ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ pri svojej argumentácii vychádza\nz rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 9/2015 zo 17. marca 2015, na ktorý či už\nexplicitne, alebo miestami implicitne odkazuje. V uvedenom rozhodnutí však najvyšší súd\nzrušil rozsudok okresného súdu preto, lebo uvedený súd vôbec neumožnil prokurátorovi\na obvinenému uzavrieť dohodu o vine a treste, čím porušil ustanovenie § 255 ods. 3\nTrestného poriadku, a tým aj právo obvineného na obhajobu, pretože mu neposkytol priestor\nna uplatnenie všetkých možností obhajoby (pozri s. 12 rozhodnutia: „Ak je porušené právo\npoučiť obvineného o jeho právach, resp. o tom, ako ich možno uplatniť, napr. ako\nv prerokúvanom prípade položením otázky prokurátorovi i obvinenému, či nechcú uzatvoriť\n14\n\ndohodu o vine a treste; ide o porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, pretože\nneuzatvorenie takej dohody má (i v prerokúvanom prípade) zásadný význam nielen na výšku\nuloženého trestu.“). Práve v tejto súvislosti najvyšší súd konštatoval, že „[a]k orgány činné\nv trestnom konaní a súdy neumožnia v plnej miere využiť obvinenému právo na obhajobu\nnapr. tým, že ho dostatočne nepoučia, či nevyzvú na určitý možný procesný postup,\nv dôsledku čoho dôjde k závažnému porušeniu práv obvineného (ak napr. uložený trest je\nv zrejmom nepomere k trestu, ktorý by mohol byť obvinenému uložený) je možné taký postup\norgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, ako v prerokúvanom prípade, považovať za\ndôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.“. Sťažovateľ citované konštatovanie\npreberá do svojej ústavnej sťažnosti, aj keď je zrejmé, že skutkové okolnosti oboch\nprípadov sú odlišné. V súčasne prerokúvanej veci bolo sťažovateľovi a prokurátorovi\numožnené, aby uzavreli dohodu o vine a treste, avšak sťažovateľ na ňu odmietol pristúpiť\n(z dôvodov, ktoré bližšie rozviedol vo svojom dovolaní). Okresný súd teda postupoval\nv súlade s Trestným poriadkom, keďže sťažovateľovi poskytol priestor na to, aby uviedol\nvšetky relevantné okolnosti, navrhoval, predkladal a obstarával dôkazy, pričom zároveň\ndodržal svoju povinnosť v odôvodnení rozsudku uviesť, ako sa vyrovnal s obhajobou\nsťažovateľa. Za tejto situácie teda nemohlo dôjsť k zásahu do práva sťažovateľa na\nobhajobu, resp. do jeho práva na spravodlivý proces. Najvyšší súd preto postupoval ústavne\nkonformným spôsobom, pokiaľ postup okresného súdu odobrený krajským súdom\naproboval.\n24. Pokiaľ ide o záver najvyššieho súdu, podľa ktorého v prípade, že sa dôvody\nobnovy konania týkajú len výroku o treste, nie je dôvod na rušenie výroku o vine, aj tento je\nmožné považovať za ústavne akceptovateľný. Ústavný súd zdôrazňuje, že inštitút obnovy\nkonania patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky, ktorými dochádza k prelomeniu\nprávnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím. Ako taký by mal byť využívaný len\ntam, kde pre jeho použitie svedčia dostatočne silné dôvody. Pokiaľ teda dôvody obnovy\n(v tomto prípade použitie asperačnej zásady pri stanovovaní výšky trestu) nesvedčia pre\nzmenu výroku o vine, nie je na mieste zasahovať do právnej istoty nastolenej právoplatným\nvýrokom o vine. Sťažovateľom preferovaný výklad (teda, že v prípade rozsudku vydaného\nna podklade dohody o vine a treste by malo dôjsť pri vadách výroku o treste vždy aj\n\n15\n\nk zrušeniu výroku o vine) by navyše neodôvodnene zvýhodňoval jednu skupinu\nnavrhovateľov (právoplatne odsúdených na základe rozsudku vydaného na podklade\ndohody o vine a treste) oproti druhej skupine (právoplatne odsúdených na základe rozsudku\nvydaného na podklade obžaloby), pričom obe sa nachádzajú v rovnakom postavení, čo sa\ntýka uloženého trestu za použitia asperačnej zásady.\n25. Sťažovateľ napokon spochybňuje primeranosť výšky trestu, pričom uvádza, že\nvšeobecné súdy nezohľadnili všetky relevantné okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie\nnižšieho trestu. Povolenie obnovy konania v dôsledku nálezu ústavného súdu sp. zn.\nPL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 bolo podľa neho bezpredmetné, keďže napokon mu\nbol uložený trest v rovnakej výške ako v pôvodnom konaní.\n26. Ústavný súd podotýka, že nosným dôvodom pre zrušenie časti asperačnej\nzásady nálezom sp. zn. PL. ÚS 106/2011 bol jej rozpor so zásadou individualizácie trestu.\nÚstavný súd v tomto náleze vychádzal z názoru, že požiadavka primeranosti trestu\nk spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez\nrozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti\nprípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na\ncharakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným (porov. tiež nález sp. zn.\nII. ÚS 46/2015, bod 54). Ústavný súd zastáva názor, že v posudzovanom prípade všeobecné\nsúdy požiadavke individualizácie trestu vyhoveli. Všeobecné súdy sa podrobne venovali\ntomu, prečo v prípade sťažovateľa neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne\nzníženie trestu v zmysle § 39 Trestného zákona, a prečo teda nebolo možné uložiť trest nižší\nako 14 rokov (ktorý už bol uložený pod hranicou zákonnej sadzby nedotknutej asperačnou\nzásadou). Samotný nesúhlas sťažovateľa s názorom súdov nemôže založiť protiústavnosť\nrozhodnutia a rovnako tak nie je úlohou ústavného súdu, aby riadne odôvodnené závery\nvšeobecných súdov prehodnocoval. Aj pokiaľ ide o výšku trestu, považuje ústavný súd\nzávery všeobecných súdov za ústavne akceptovateľné.\n27. Ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom označených práv,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, a preto sťažnosť v časti\n\n16\n\nsmerujúcej proti uzneseniu krajského súdu a uzneseniu najvyššieho súdu posúdil ako zjavne\nneopodstatnenú.\n28. Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia, teda o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa podľa ustanovenia\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sčasti pre nedostatok právomoci a sčasti pre zjavnú\nneopodstatnenosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-obnova konania v trestnom konaní", "trest-poľahčujúce a priťažujúce okolnosti", "trest-asperačná zásada"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ea98d829-2faf-4e48-a254-09960c99061f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.46.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 46/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 46/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.46.2015.1"}, {"guid": "ussr:647282b1-2c53-47f3-bc81-d6cb1e29ff9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 30/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 30/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:647282b1-2c53-47f3-bc81-d6cb1e29ff9f"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "5c36b92e-c927-41f4-8c53-e8aea820f699:214ed065-622a-4d9e-9de9-7de63830928a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112010005.2", "spisova_znacka": "4To/116/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/116/2015 z 14. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112010005.2"}, {"guid": "41179d9f-d658-41a3-867e-a96c48049aab:bc196367-1618-4f27-a507-35583647adea", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5614010351.1", "spisova_znacka": "1Tos/75/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1Tos/75/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614010351.1"}, {"guid": "a8778605-628a-4841-8eee-9f8b15d984a1:d8a13484-f955-4e28-8a9d-c5965f24c18c", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Nt/4/2015", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 6Nt/4/2015 z 1. 7. 2015", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2015-07-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a8778605-628a-4841-8eee-9f8b15d984a1:d8a13484-f955-4e28-8a9d-c5965f24c18c"}], "citovane_v": []}