{"guid": "ussr:a01142cf-b6b6-4b34-adce-cc27d840b373", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.244.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 244/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/2017 z 18. 5. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. mája 2017, sp. zn. II. ÚS 244/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.244.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-05-18", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a01142cf-b6b6-4b34-adce-cc27d840b373", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.244.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.244.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.244.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 244/2017-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa o sťažnosti\n, a\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených\n\nadvokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, Ružová dolina 10, Bratislava, ktorou namietajú\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 635/2012 (pôvodne\nvedenom pod sp. zn. 3 Co 10/2007) v období od nadobudnutia právoplatnosti nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 230/2010 z 28. októbra 2010, za účasti\nKrajského súdu v Bratislave, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v období od nadobudnutia právoplatnosti nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 230/2010 z 28. októbra 2010 postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 635/2012 p o r u š e n é\n\nboli.\n\n2.\n\na\n\npriznáva\n\nv sume každému po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré im\n\nje\n\nfinančné zadosťučinenie\nKrajský súd v Bratislave\n\np o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajský súd v Bratislave j e\n\npovinný\n\nuhradiť\n\na\n\ntrovy konania v sume 485,34 € (slovom štyristoosemdesiatpäť eur a tridsaťštyri\ncentov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivety Balalovej, Ružová dolina 10, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených\nadvokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, Ružová dolina 10, Bratislava, ktorou namietajú\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 635/2012 [pôvodne pod sp. zn. 3 Co 10/2007\n(ďalej aj „napadnuté konanie“)].\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že 28. mája 1991 bola Obvodnému\nsúdu Bratislava doručená žaloba o vydanie nehnuteľností proti právnemu predchodcovi\nsťažovateľov (\n\n) a proti Miestnemu úradu Bratislava-Rusovce. Obvodný súd\n\nBratislava z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti postúpil vec miestne príslušnému\nOkresnému súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“). Predmetom sporu vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 11 C 150/1991 je rozhodovanie o reštitučnom nároku.\n\n2\n\nSťažovatelia v sťažnosti uvádzajú:\n„Ešte v rokoch 1991-1992 prvostupňový súd konal plynule, ale potom nastali\nprieťahy v konaní. Pojednávania boli odročované zbytočne, súd si dopredu nezabezpečil\nvyjadrenia účastníkov a doklady, aby mohol na pojednávaní rozhodnúť. Vzhľadom k takému\nkonaniu prvostupňového súdu bolo prvé rozhodnutie vo veci vydané až dňa 24. 04. 2001.\nProti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia. Tu začali prieťahy v konaní\naj na Krajskom súde v Bratislava, lebo tento začal konať až v roku 2003. Prvostupňový\nrozsudok zo dňa 24. 04. 2001 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave a vec\nbola opätovne vrátená na ďalšie konanie na Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa\n23. 06. 2005. Tu poukazujeme na prieťahy na Krajskom súde v Bratislave, kde síce\nuznávame, že dňa 25. 09. 2003 bolo odročené pojednávanie z dôvodu úmrtia navrhovateľky,\nale už v novembri mal súd k dispozícii oznámenie notárky o dedičoch zomrelej a tento konal\naž 23. 6. 2005. Následne konal vo veci Okresný súd Bratislava V, ktorý rozhodol\ndňa 16. 11. 2006 rozsudkom, proti ktorému bolo podané odvolanie odporcov a opätovne bol\nspis na Krajskom súde bez konania vo veci. ... na Krajskom súde v Bratislave... bolo\nrozhodnuté rozsudkom zo dňa 2. 12. 2010, ktorým bol zmenený prvostupňový rozsudok, tak,\nže súd žalobu zamietol. Žalobcovi uložil súd povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov\nkonania vo výške 4 925,05 eur. Žalobca podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\ndovolanie na Najvyšší súd SR. Krajský súd v Bratislave ešte uznesením z 17. 6. 2011 doplnil\nsvoj rozsudok z 2. 12. 2010 výrokom, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným\nnáhradu\n\ntrov\n\npozostávajúcich\n\nzo\n\nzaplateného\n\nsúdneho\n\npoplatku\n\nza\n\nodvolanie\n\nvo výške 436,37 eur. Žalobca napadol dovolaním i toto rozhodnutie odvolacieho súdu.\nNS SR uznesením sp. zn. 6Cdo 15/2012, 6Cdo 29/2012 zo dňa 14. 11. 2012 zrušil rozsudok\nKS v Bratislave z 2. 12. 2010 sp. zn. 3Co 10/2007 a uznesenie zo 17. 6. 2011\nsp. zn. 3 Co 10/2007 a vec vrátil na ďalšie konanie.“\nSťažovatelia zdôrazňujú, že k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní krajského\nsúdu došlo „po zrušení rozsudku sp. zn. 3 Co 10/2007. Keď bolo zrušujúce uznesenie\nzaslané z NS SR na súd, tak tento nedoručil uvedené uznesenie právnej zástupkyni\nžalovaných. Až na telefonickú urgenciu bolo z Krajského súdu v Bratislave zaslané\nzrušujúce uznesenie NS SR a to dňa 21. 2. 2013.“.\n\n3\n\nPodľa sťažovateľov aj po vrátení veci krajský súd vo veci nekonal, keďže\nv napadnutom konaní nevykonal za tri roky ani jeden úkon, a to na základe zistenia,\nže žalobca vo veci zomrel. Sťažovatelia však zdôrazňujú, že „Žalobca... nezomrel, žije\na preto mohol súd plynule vo veci ďalej konať, čo však neurobil.“.\nK právnej a skutkovej zložitosti veci ako jednému z kritérií, na základe ktorých\nústavný súd posudzuje, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, sťažovatelia uvádzajú,\nže „prejednávaná vec nie je právne tak zložitá, aby musela trvať skoro 25 rokov\nbez právoplatného rozhodnutia o veci, sťažovatelia svojim konaním nedali dôvod súdu\nk predĺženiu konania, lebo sa konaní zúčastňovali... žalobcovia sa zasa už 4 roky domáhajú\nna Krajskom súde v Bratislave, aby sa už vo veci konečne začalo konať, lebo vzhľadom\nk tomu, že sa tu spochybňuje ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti, tak majú záujem\nna skorom ukončení veci i keď po 25 rokoch súdenia je to skoro výsmech práva.“.\nSťažovatelia ďalej argumentujú, že sa pravidelne zúčastňovali pojednávaní\nv napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom a následne krajským súdom, takže\nsvojím správaním k vzniku zbytočných prieťahov neprispeli.\nSťažovatelia žiadajú priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €\npre každého, čo odôvodňujú tým, že „žalovaný v 2. rade mal v čase začatia súdneho sporu\nvybavené stavebné povolenia a vypracované plány rodinného domu, ktorý si chcel na\npozemku postaviť. Doteraz vzhľadom na predbežné opatrenie, sa na pozemku\nnič nenachádza, iba žalovaní celé roky platia dane za pozemok a starajú sa aspoň o to,\naby na pozemku nenarástla burina, lebo by to ohrozovalo susedov. Vzhľadom k tomu,\nže to mal byť stavebný pozemok, tak pozemok nebol rekultivovaný a preto sa na ňom okrem\nburiny nič celé desaťročia nenachádza.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie ich základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\n\n4\n\nkrajského súdu v napadnutom konaní, prikáže krajskému súdu v napadnutom konaní konať\nbez zbytočných prieťahov, prizná každému zo sťažovateľov primerané finančné\nzadosťučinenie po 10 000 €, ako aj úhradu trov konania.\nÚstavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 244/2017 zo 4. apríla 2017 sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní v období od nadobudnutia\nprávoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 230/2010 z 28. októbra 2010\n(8. decembra 2010) prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol\nako neprípustnú.\nPo prijatí časti sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu krajského\nsúdu, aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo\nústne pojednávanie. Predseda krajského súdu v prípise sp. zn. 1 SprV/107/2017\nz 25. apríla 2017 na základe písomného vyjadrenie predsedníčky vo veci konajúceho senátu\nuviedol:\n„Pokiaľ ide o postup senátu 7Co v danej veci po 01.07.2015\nuviedla, že tento bol do jeho konečného rozhodnutia ovplyvňovaný\nobjektívnymi okolnosťami, a to počtom a skladbou vecí pridelených na prejednanie senátu\n7Co k 01.07.2015, počtom a skladbou vecí napadnutých do uvedeného súdneho oddelenia\npo 01.07.2015 a tiež personálnymi zmenami v obsadení tohto senátu k 01. 01. 2016. V danej\nveci, ktorej predmetom je uplatnenie reštitučných nárokov, bol po naštudovaní rozsiahleho\nspisového materiálu členmi senátu, úpravou sudcu zo dňa 04. 05. 2016 nariadený\ntermín pojednávania na deň 08. 06. 2016 a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom\nč. k. 3Co/635/2012-686 zo dňa 29. 6. 2016. V posudzovanej veci považujem za potrebné\nzdôrazniť, že sťažovatelia podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov podali sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na tunajšom\nodvolacom súde ... až dňa 20.04.2016, a to až po podaní ústavnej sťažnosti, nakoľko túto\nÚstavný súd SR prijal už dňa 29.03.2016. Podpredseda tunajšieho súdu listom\nzo dňa 17. 05. 2016, č. Spr. 2114/16 vyhodnotil sťažnosť na prieťahy ako dôvodnú s tým,\nže vec zaradil do osobitného režimu sledovania predsedom tunajšieho súdu a s tým,\n\n5\n\nže vo veci bude rozhodnuté dňa 08. 06. 2016. Hoci odvolací súd nerozhodol dňa 08. 06.\n2016, avšak rozhodol následne dňa 29. 06. 2016, na základe čoho možno konštatovať\ndodržanie prísľubu daného tunajším súdom o predpokladanom termíne rozhodnutia.\nVzhľadom na spôsob vybavenia sťažnosti podpredsedom tunajšieho súdu a následné\nvydanie rozsudku zo dňa 29. 06. 2016, je zrejmý priamy účinok sťažnosti na prieťahy\nv predmetnom konaní a naplnenie jej účelu v zmysle ustanovenia § 64 zákona o súdoch.\nZ uvedeného vyplýva, že podanie ústavnej sťažnosti ešte pred podaním sťažnosti predsedovi\ntunajšieho súdu, bolo predčasné, keďže podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. ...\nsťažovatelia nevyčerpali právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných\npráv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie boli sťažovatelia oprávnení podľa\nosobitných predpisov. V dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho postupu sťažovateľov\nneboli splnené podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti, nakoľko ak by sťažovatelia\nzachovali princíp subsidiarity vo vzťahu k ústavnej sťažnosti, stav právnej istoty by dosiahli\nuž na základe nimi podanej sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch, ktorú však podali\naž po predmetnej ústavnej sťažnosti.“\nPredseda krajského súdu zároveň uviedol, že predsedníčke senátu krajského súdu\nkonajúceho vo veci sťažovateľov neprináleží vyjadrovať sa k postupu krajského súdu\nv období od 28. októbra 2010 do 1. júla 2015, počas ktorého nebola členkou senátu\nkrajského súdu, ktorý vo veci konal.\nPredseda krajského súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania.\nÚstavný súd následne vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila\nk tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň jej zaslal prípis predsedu\nkrajského súdu z 25. apríla 2017. Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom\nústavnému súdu 9. mája 2017 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, pričom\nzároveň zdôraznila, že vyjadrenie predsedu krajského súdu považuje sa nepravdivé\na tendenčné a v tejto súvislosti opätovne poukazuje na skutočnosti uvádzané v samotnej\nsťažnosti. Zvýrazňuje rovnako skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľov nepovažuje\n\n6\n\nza predčasnú, keďže „Krajský súd v Bratislave vo vyše 20 ročnej reštančnej veci nekonal,\npo jej zrušení NS SR v roku 2012, vyše 3 rokov.“.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedu krajského\nsúdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené krajským súdom ústavný súd\nzistil tento priebeh konania v posudzovanom období:\nDňa 2. decembra 2010 krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 Co 10/2007 (ďalej len\n„rozsudok z 2. decembra 2010“) rozsudok okresného súdu sp. zn. 11 C 150/1991\nzo 16. novembra 2006 (ďalej len „rozsudok zo 16. novembra 2006“) zmenil tak, že žalobu\nzamietol a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľom trovy konania\nv sume 4 925,05 €. Zákonná sudkyňa požiadala 27. decembra 2010 v súlade s § 158 ods. 4\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) o predĺženie lehoty na vyhotovenie\nrozhodnutia do 31. januára 2011. Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 10/2007\nzo 17. júna 2011 (ďalej len „uznesenie zo 17. júna 2011“) doplnil rozsudok tohto súdu\nz 2. decembra 2010 o výrok, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľom\nnáhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie\nv sume 436,37 €.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 6 Cdo 15/2012, 6 Cdo 29/2012 zo 14. novembra 2012 (ďalej len „uznesenie\nzo 14. novembra 2012“) boli rozsudok krajského súdu z 2. decembra 2010 a uznesenie\nzo 17. júna 2011 zrušené a vec bola 29. novembra 2012 vrátená okresnému súdu, ktorý\n\n7\n\nju 10. decembra 2012 vrátil krajskému súdu na prerokovanie odvolania sťažovateľov\nproti rozsudku okresného súdu zo 16. novembra 2006.\nDňa 10. decembra 2012 bolo krajskému súdu zároveň okresným súdom oznámené,\nže v zmysle § 146 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,\nŠpeciálny súd a vojenské súdy uznesenie najvyššieho súdu zo 14. novembra 2012 nebolo\núčastníkom konania týmto súdom doručované. Na základe uvedených skutočností\nbol 20. februára 2013 vydaný pokyn vo veci konajúceho zákonného sudcu na doručovanie\nuznesenia najvyššieho súdu zo 14. novembra 2012.\nDňa 1. januára 2015 bola zmenou rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave vec\npridelená na prerokovanie a rozhodnutie senátu 7Co a 1. júla 2015 došlo následne\npo odchode zákonnej sudkyne k zmene sudcu spravodajcu.\nDňa 8. júna 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. jún 2016.\nDňa 29. júna 2016 krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 Co 635/2012 rozsudok okresného\nsúdu zo 16. novembra 2006 zmenil tak, že žalobu zamietol a zároveň určil, že o trovách\nkonania sa rozhodne samostatným uznesením.\nDňa 10. augusta 2016 krajský súd uznesením č. k. 3 Co 635/2012-716 priznal\nsťažovateľom náhradu trov konania.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n8\n\nSťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nZároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má\nprávo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu sťažovateľmi\noznačených práv malo dôjsť postupom krajského súdu v napadnutom konaní.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010),\na preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nvychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n9\n\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej\nz § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť\nrýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania\n(obdobne § 6 a § 100 ods. 1 OSP účinného do 30. júna 2016).\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľov.\n1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred krajským súdom, ústavný súd\nkonštatuje, že predmetom sporu (sťažovatelia sú právnymi nástupcami pôvodného\nžalovaného) je rozhodovanie o reštitučnom nároku podľa zákona č. 87/1991 Zb.\no mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, ktoré tvorí od roku 1992\nštandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Osobitne s prihliadnutím na\ncelkovú dĺžku napadnutého konania ústavný súd zdôrazňuje aj etický rozmer reštitúcie,\núčelom ktorej je umožnenie nápravy krívd spôsobených fyzickým osobám a právnickým\nosobám štátnou mocou. Tento účel reštitúcie v sebe zahŕňa aj nutnosť prioritného\nrozhodovania súdov o uplatnených reštitučných nárokov (obdobne IV. ÚS 56/07).\nAj napriek tomu, že rozhodovanie vo veci reštitučných nárokov možno\nvo všeobecnosti spravidla označiť za fakticky zložitejšie, rozhodujúcou skutočnosťou\nv posudzovanej veci, ktorá a priori vylučuje vplyv prípadnej faktickej zložitosti veci\n\n10\n\nna rozhodovanie krajského súdu, je zistená ničím neodôvodnená dlhodobá nečinnosť\nkrajského súdu konajúceho vo veci odvolania proti rozsudku okresného súdu\nzo 16. novembra 2006 (k tomu pozri ďalej bod 3 postup krajského súdu). Za týchto\nokolností nemohol ústavný súd prihliadať na prípadnú faktickú zložitosť veci o to viac,\nže faktickou zložitosťou veci neargumentuje ani predseda krajského súdu vo svojom\nvyjadrení k sťažnosti.\n2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri hodnotení\npodľa tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté\nkonanie nezistil nič, čo by bolo možné pripočítať na ťarchu samotných sťažovateľov.\n3. Napokon ústavný súd hodnotil postup krajského súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania.\nZ prehľadu procesných úkonov, ktoré boli vykonané v napadnutom konaní, ústavný\nsúd zistil jedno kratšie obdobie nečinnosti súvisiace s doručovaním uznesenia najvyššieho\nsúdu zo 14. novembra 2012, ktoré bolo krajským súdom doručované účastníkom konania\naž 20. februára 2013 (a to aj napriek tomu, že spis bol krajskému súdu vrátený\n10. decembra 2012), a jedno dlhšie obdobie absolútnej ničím neodôvodnenej nečinnosti,\na to od 20. februára 2013 do júna 2016, keď bolo vo veci nariadené pojednávanie.\nCelková doba absolútnej nečinnosti krajského súdu tak presiahla obdobie 3 rokov.\nSudkyňa spravodajkyňa podľa vyjadrenia predsedu krajského súdu považuje\nsprávania sťažovateľov, ktorí podali sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o súdoch“) predsedovi krajského súdu až po podaní sťažnosti ústavnému súdu,\nza neprípustné. V tomto kontexte zdôrazňuje, že nebol zachovaný princíp subsidiarity,\nktorý sa uplatňuje aj v tomto konaní, a namieta, že stav právnej istoty by sťažovatelia\n\n11\n\ndosiahli aj v prípade, ak by sťažnosť podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch podali\nnajprv krajskému súdu.\nSo stanoviskom sudkyne spravodajkyne ústavný súd nesúhlasí. V tejto súvislosti\ns odkazom na svoju stabilizovanú judikatúru uvádza, že na požiadavke využitia citovaného\nprostriedku nápravy (sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch) v zásade netrvá v tých\nprípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola\nuž prima facie zjavne neprimeraná (napr. IV. ÚS 26/2012 a IV. ÚS 93/2012). Konanie\nvo veci sťažovateľov, ktoré trvalo v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už viac ako\n25 rokov, bez pochýb podmienku zjavnej neprimeranosti napĺňa. Okrem toho už nálezom\nsp. zn. IV. ÚS 230/2010 z 28. októbra 2010 ústavný súd krajskému súdu prikázal konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné na\npodmienke podania sťažnosti predsedovi krajského súdu podľa príslušných ustanovení\nzákona o súdoch pred podaním sťažnosti ústavnému súdu trvať.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd svojou ničím\nneodôvodnenou nečinnosťou spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné\nprávo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nPokiaľ ide o obranu krajského súdu, resp. referujúcej sudkyne, ktorá spočíva\nv argumentácii o neprimeranej zaťaženosti a vysokom nápade vecí, ústavný súd poukazuje\nna svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom\nna zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom\ndôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy\nv súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n\n12\n\nKeďže napadnuté konanie bolo do dňa rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti\nsťažovateľov právoplatne skončené, ústavný súd návrhu sťažovateľov na príkaz krajskému\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 635/2012 konať bez zbytočných prieťahov\nnevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovatelia v sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume každému po 10 000 €, čo odôvodnili pretrvávajúcou právnou neistotou\nvyplývajúcou z dlhotrvajúceho konania presahujúceho obdobie 25 rokov.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n\n13\n\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nVzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného krajským súdom, ako aj na jeho\nneodôvodnenú nečinnosť, berúc do úvahy predmet konania, ústavný súd považoval\npriznanie sumy po 3 000 € pre každého sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Úhradu trov konania ústavný\nsúd priznal za dva úkony vykonané v roku 2016 a jeden úkon vykonaný v roku 2017.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2016, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch\nalebo viacerých osôb, je 71,50 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota\nrežijného paušálu je 8,58 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2017, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb,\nje 73,67 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 8,84\n€.\nÚstavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov za dva úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu) v sume 320,32 € vrátane režijného paušálu a za jeden úkon uskutočnený v roku 2017\n(stanovisko k vyjadreniu predsedu krajského súdu) v sume 165,02 € vrátane režijného\npaušálu. Celková suma priznanej úhrady trov konania predstavuje 485,34 € (bod 3 výroku\ntohto nálezu).\n\n14\n\nPriznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet\nprávnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. mája 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "reštitúcia-náhrada", "prieťahy v konaní-opakované"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/635/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 93/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 93/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce"}, {"guid": "ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c"}, {"guid": "ussr:eb562de0-d6f8-4766-ad23-3763b16915d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 230/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 230/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb562de0-d6f8-4766-ad23-3763b16915d0"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:a903486d-9c90-4387-b856-19021889f077", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 56/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 56/07 z 14. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a903486d-9c90-4387-b856-19021889f077"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:68a44fb8-3115-4d41-b551-cde34ae22126", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.337.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.337.2018.2"}]}