{"guid": "ussr:e6dc88e8-13de-41e7-b7f2-be9abd25e82e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.222.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 222/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/2017 z 6. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 222/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.222.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-07-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje obnoviť stav pred porušením"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e6dc88e8-13de-41e7-b7f2-be9abd25e82e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.222.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.222.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.222.2017.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 222/2017-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia\nVLK, Tulčík 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska\nkancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10 Sžo 275/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. 10 Sžo 275/2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n\np r i k a z u j e , aby prerokoval\n\na rozhodol o odvolaní Lesoochranárskeho zoskupenia VLK z 30. júla 2015 proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 94/2014-96 z 28. mája 2015.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť Lesoochranárskemu\nzoskupeniu VLK trovy konania spolu v sume 355,73 eur € (slovom tristopäťdesiatpäť eur\n\na sedemdesiattri centov), a to na účet advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej, Advokátska\nkancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. novembra 2015 doručená sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (ďalej len\n„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci sp. zn.\n10 Sžo 275/2015 (ďalej aj „namietaný postup“).\n1.1 Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 222/2017-14 zo 4. apríla 2017 prijal sťažnosť\nna ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou doručenou Krajskému súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 14. mája 2014 sa sťažovateľ ako žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky\nč. 2153/2014-1.10 (42/2012 - rozkl.) z 10. marca 2014, ktorým bolo podľa § 82 ods. 9\npísm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody\na krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“) zastavené konanie o povolenie\nvýnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) ZOPK ‒ usmrtenie jedného\njedinca medveďa hnedého. Krajský súd rozsudkom č. k. 1 S 94/2014-96 z 28. mája 2015\nžalobu sťažovateľa zamietol a náhradu trov konania mu nepriznal.\n2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ 30. júla 2015 odvolanie faxovým\npodaním a 31. júla 2015 podaním na poštovú prepravu. Dňa 9. októbra 2015 bol právnej\nzástupkyni sťažovateľa doručený list krajského súdu č. k. 1 S 94/2014-129 z 5. októbra\n\n2\n\n2015, ktorým jej zaslal na vedomie list najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžo 275/2015\nz 28. septembra 2015, ktorým najvyšší súd vrátil spis krajskému súdu bez rozhodnutia\no odvolaní, a to z týchto dôvodov:\n„Podľa § 42 ods. 1 O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej\nalebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými\nprostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;\npodanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.\nPodanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho\noriginálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.\nPodanie urobené telefaxom, ktoré obsahuje návrh vo veci samej, má sledované\nprocesné účinky len vtedy, ak bolo v lehote troch dní doplnené predložením jeho originálu.\nDoplnenie je účastník povinný v stanovenej lehote urobiť bez zvláštnej výzvy súdu, ak tak\nneurobí, súd postupuje tak, akoby takéto podanie vôbec nebolo urobené. Ak teda účastník\npodá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa včas telefaxom, no originál\ntelefaxového podania predloží súdu až po uplynutí trojdňovej lehoty, nemožno na podanie\nurobené telefaxom prihliadať. Odvolanie by bolo podané včas iba v prípade, ak by originál\ntelefaxu bol predložený v dobe, keď odvolacia lehota ešte plynula, čo však neplatí\nv predmetnom konaní.\nNapadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo žalobcovi doručené dňa 15.07.2015.\nProti rozsudku podal žalobca odvolanie prostredníctvom telefaxu. Odvolanie žalobcu bolo\nsúdu prvého stupňa doručené dňa 30.07.2015, t. j. v posledný deň odvolacej lehoty. Žalobca\nbol v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p. povinný toto podanie urobené vo forme telefaxu\ndoplniť do troch dní (do 02.08.2015). Odvolanie žalobcu bolo doplnené až dňa 04.08.2015,\nt. j. zjavne oneskorene. Uvedená trojdňová lehota je lehotou hmotnoprávnou, a teda na\npodanie, ktoré nebolo v tejto lehote doplnené (nestačí, aby sa originál podania v lehote\npodal na poštovú prepravu, ale originál podania sa musí v stanovenej lehote reálne\nnachádzať na súde), súd neprihliada.\nVzhľadom na uvedené nebolo potrebné vec predkladať Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky.“\n\n3\n\n3. Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti uvádza, že podal odvolanie proti rozhodnutiu\nprvostupňového súdu v lehote ustanovenej zákonom a spôsobom predpísaným zákonom.\nOdvolanie teda podal v pätnásty deň zákonom ustanovenej 15-dňovej lehoty telefaxom.\nOriginál tohto odvolania odovzdal v zákonom ustanovenej 3-dňovej lehote na poštovú\nprepravu.\n3.1 Podľa sťažovateľa právny poriadok Slovenskej republiky predvída možnosť\nexistencie rozdielnych právnych názorov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach\na upravuje procedúru, prostriedky a nástroje, ktoré zabezpečujú koherentnosť judikatúry.\nTento mechanizmus spočíva podľa odkazu sťažovateľa v inštitúte zverejňovania súdnych\nrozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte prijímania stanovísk\nk zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.\nOtázka výkladu lehôt uvedených v tom čase platnom a účinnom ustanovení § 55 a § 57\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) je otázkou, ktorá podľa sťažovateľa\nnespôsobuje v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky interpretačný a aplikačný\nproblém.\n3.2 Nesporne k takejto jednotnej judikatúre prispeli podľa sťažovateľa rozhodnutia\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky.\n3.3 Sťažovateľ uvádza, že pod č. 5 bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v jej čiastke 1/2005, zverejnený rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 108/2004 z 30. septembra 2004, ktorého právna veta znie:\n„Odvolanie podané telefaxom, ktoré bolo do troch dní doplnené predložením\noriginálu má účinky riadne a včas podaného odvolania. Účastníkovi by odmietnutím\ntakéhoto odvolania bola odňatá možnosť konať pred súdom.“\nZ obsahu tohto rozhodnutia podľa sťažovateľa vyplýva, že sa vzťahuje na vec, kde\nodvolanie bolo podané v posledný deň lehoty na odvolanie telefaxovým podaním, ktoré\nbolo doplnené predložením originálu odoslaným poštovou prepravou.\n\n4\n\n3.4 Sťažovateľ ďalej odkazuje na to, že najvyšší súd sa k otázke charakteru 3-dňovej\nlehoty uvedenej v ustanovení § 57 ods. 3 OSP opätovne vrátil zverejnením rozhodnutia\nč. 18 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,\nv čiastke 2/2012 (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 219/2007 z 26. februára 2008),\nktorého právna veta podľa sťažovateľa zrozumiteľne a explicitne definuje charakter lehoty\nuvedenej v ustanovení § 42 ods. 1 OSP. Podľa tejto právnej vety:\n„Trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného telefaxom (§ 42 ods. 1 O. s. p.)\nje lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ust. § 55 a § 57\nO. s. p.“\nSťažovateľ ďalej cituje z obsahu tohto rozhodnutia:\n„Právna úprava lehôt sa v Občianskom súdnom poriadku nachádza v ustanoveniach\n§§ 55 a nasledujúcich. Ide nepochybne o právnu úpravu procesných lehôt, ktoré sú\nzachované, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu,\nktorý má povinnosť ho doručiť. Aj trojdňovú lehotu stanovenú v § 42 ods. 1 O. s. p.\nk doplneniu podania urobeného telefaxom predložením jeho originálu, treba považovať za\nlehotu procesnú. Pre jej počítanie, plynutie a to treba zdôrazniť - aj pre jej zachovanie,\nplatia ustanovenia § 55 a § 57 O. s. p., včítane jeho odseku 3. Opačný výklad, t. j.\ninterpretovať zachovanie tejto lehoty ako výnimka zo všeobecného pravidla, nemá oporu\nv zákone a bol by aj v rozpore s účelom, ktorému má táto lehota slúžiť.“\n3.5 Podľa sťažovateľa uvedené rozhodnutia, predovšetkým naposledy citovaný\nrozsudok najvyššieho súdu, vytvorili základ pre jednotnú rozhodovaciu činnosť súdov\nvšetkých stupňov (a podľa sťažovateľa je potrebné poznamenať, že aj orgánov verejnej\nsprávy). Uvedené rozhodnutia a z nich vyplývajúci jednotný a pochybnosti nevzbudzujúci\nvýklad charakteru lehoty uvedenej v ustanovení § 42 ods. 1 OSP je podľa presvedčenia\nsťažovateľa aj jedným z východísk pre rozhodovaciu činnosť ústavného súdu vo veciach,\nv ktorých sa ústavný súd zaoberal porušením práva účastníka konania odňatím jeho\nmožnosti konať pred súdom.\n3.6 V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na nález ústavného súdu sp. zn.\nIII. ÚS 305/2011 z 25. januára 2012, podľa ktorého:\n\n5\n\n„Podľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,\nelektronickými prostriedkami alebo telefaxom... Podanie urobené telefaxom treba doplniť\nnajneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote\ndoplnené sa neprihliada.\nPodľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na\nsúde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.\nOdvolanie ako iné podanie možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky\nalebo telefaxom. Ak účastník občianskeho súdneho konania podal odvolanie proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa telefaxom v posledný deň odvolania a toto podanie do troch dní doplnil\npredložením jeho originálu, má toto telefaxové odvolanie účinky riadne a včas podaného\nodvolania. Preto ak odvolací súd odmietol odvolanie účastníka konania ako oneskorene\npodané, ide o prípad postupu súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať\npred súdom, keď odvolanie bolo zrejme včasné (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Cdo 106/2004 z 1. mája 2007).\nTrojdňová lehota na doplnenie podania urobeného telefaxom (§ 42 ods. 1 OSP) je\nlehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57\nOSP (vrátane jeho odseku 3). Opačný výklad, t. j. interpretovať zachovanie tejto lehoty ako\nvýnimku zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone a bol by aj v rozpore s účelom,\nktorému má táto lehota slúžiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 219/2007\nz 26. februára 2008).“\n3.7 Podľa sťažovateľa ústavný súd podobne aj v náleze sp. zn. IV. ÚS 445/2013\nz 28. apríla 2014 skonštatoval:\n„Trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami\n(§ 42 ods. 1 OSP) je lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia\nustanovenia § 55 a § 57 OSP (vrátane jeho odseku 3). Opačný výklad, t. j. interpretovať\nzachovanie tejto lehoty ako výnimku zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone a bol\nby aj v rozpore s účelom, ktorému má táto lehota slúžiť (m. m. rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Cdo 219/2007 z 26. februára 2008).“\n\n6\n\n3.8 Za tohto stavu nemožno podľa sťažovateľa nájsť odpoveď na otázku čo, resp.\nustanovenie akých právnych predpisov, aké pramene právnej vedy, či aké rozhodnutia\nsúdov boli pre najvyšší súd inšpiráciou pre jeho postup v konaní o odvolaní sťažovateľa\nproti rozsudku krajského súdu spočívajúci v neprerokovaní jeho odvolania a vybavenia jeho\nveci už citovaným listom. Podľa sťažovateľa, vychádzajúc z citovaných ustanovení\nprávnych predpisov, ústavu nevynímajúc, ich ustáleného, gramatického, logického\na teleologického významu zodpovedajúceho výkladu, ktorého zakotvenie v systéme súdnej\nochrany poskytovanom prostriedkami občianskeho súdneho konania vyplýva z už\ncitovaných judikátov samotného najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutí ústavného súdu,\nnemožno hodnotiť tento postup najvyššieho súdu inak, ako extrémne svojvoľný a arbitrárny,\npopierajúci princíp právnej istoty ako jeden z pilierov výkonu súdnej moci v právnom štáte.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK domáhať sa zákonným\npostupom svojho práva pred súdom Slovenskej republiky zakotvené v článku 46 ods. 1\nÚstavy SR, na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.\n10Sžo275/2015 v konaní o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 1 S/94/2014 z 28.5.2015, porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\npokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nprejednať odvolanie sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1S/94/2014 z 28.5.2015.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nvo výške 1 000 €.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa\nVyjadrenie odporcu\n7\n\n5. Listom č. KP 3/2017-31 doručeným ústavnému súdu 18. mája 2017 sa k podanej\nsťažnosti vyjadril najvyšší súd ako odporca v konaní.\n5.1 Najvyšší súd iba uviedol, že ponecháva na zváženie ústavnému súdu rozhodnúť\no sťažnosti sťažovateľa v zmysle jeho argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti. Zároveň\nnajvyšší súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\nReplika sťažovateľa\n6. Podaním doručeným ústavnému súdu 5. júna 2017 sa k stanovisku najvyššieho\nsúdu vyjadril sťažovateľ (replika).\n6.1 Sťažovateľ len skonštatoval, že vzhľadom na obsah vyjadrenia najvyššieho súdu\nnemá ani dôvod, ale ani priestor na akúkoľvek polemiku so stanoviskom najvyššieho súdu.\nSťažovateľ odkázal na obdobnú vec rozhodovanú ústavným súdom v konaní sp. zn.\nI. ÚS 106/2016, kde sa v náleze z 18. mája 2016 vysporiadal s identickým postupom\nnajvyššieho súdu, aký je predmetom prieskumu ústavného súdu v sťažovateľovej veci.\nIII.\nZávery ústavného súdu\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžo 275/2015 došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu (na prístup k súdu) podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru.\n8. Skôr ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu sťažnosti, dáva do pozornosti, že v čase\npodania sťažnosti ústavnému súdu a konania najvyššieho súdu bol Občiansky súdny\nporiadok s účinnosťou od 1. júla 2016 nahradený novými procesnými kódexmi, konkrétne\nCivilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym\nporiadkom. Ústavný súd tak musí vychádzať pri posudzovaní sťažnosti aj z tejto skutočnosti\n\n8\n\na prihliadať na v rozhodujúcom čase účinnú a platnú legislatívu vzťahujúcu sa na vec\nsťažovateľa a rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n9.1 Ústavný súd predovšetkým akcentuje, že čl. 46 ods. 1 ústavy svojím textom\n(Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde.) v prvom rade chráni právo na prístup k súdu, ktoré je v danej veci\nv stávke (porov. bod 7.1 nálezu II. ÚS 591/2012, uznesenie II. ÚS 30/2016 bod 11).\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní\no opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom\npre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť (napr. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n9.2 Uvedená judikatúra ústavného súdu vychádza z konceptu zákonnej konkretizácie\npráva na súdnu ochranu a z požiadavky zabezpečiť reálnosť prístupu (I. ÚS 84/97,\nII. ÚS 88/01, II. ÚS 400/2011) k jednotlivým zákonom upraveným štádiám a inštanciám\nkonania [porov. Feťková, G., Klučka, J. (eds.): Právne vety z rozhodovacej činnosti\nústavného súdu SR 1993 ‒ 2000, s. 71 a nasl.]. Z toho vyplýva, že ak už zákon pozná určitý\ninštitút, opravný prostriedok, tak sa na jeho uplatňovanie vzťahujú záruky vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy, aj keď, prirodzene, nie každé porušenie zákona, je porušením čl. 46\nods. 1 ústavy.\n9.3 Ústavný súd už uviedol (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010, II. ÚS 212/2013), že\nrešpektuje kompetenciu najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si\n\n9\n\nprípustnosť vecí vo svojich konaniach a vychádza z právneho názoru, podľa ktorého je\nv prvom rade vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti\nopravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany\nzákladných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto interpretácia\nnebola svojvoľná, aby bola čo najustálenejšia, a tak súladná s právom na súdnu ochranu.\n10. V prerokúvanej veci sťažovateľ napáda postup najvyššieho súdu, ktorého\ndôsledkom bolo, že tento sa nezaoberal jeho odvolaním proti prvostupňovému rozsudku\na nevydal o ňom žiadne rozhodnutie predpokladané § 218 až § 221 OSP. Podstatou veci je\npreskúmanie, či (i) neprerokovanie odvolania proti prvostupňovému rozsudku správneho\nsúdu, pretože faxom podané odvolanie bolo doplnené v trojdňovej lehote počítanej podľa\nObčianskeho súdneho poriadku procesne, a nie „hmotnoprávne“, je porušením práva na\nprístup k súdu. (ii) Rovnako je nutné preskúmať, či neformálna procesná forma ‒ list,\nktorou najvyšší súd len voči krajskému súdu, a nie účastníkovi konania vyjadril, že nemôže\nodvolanie prerokovať, je súladná s právom na súdnu ochranu.\n10.1 Bývalý Občiansky súdny poriadok umožňoval okrem konzervatívneho\ndoručenia podaní voči súdu poštou a osobným doručením aj doručenie „nemateriálnym“\nspôsobom, ktoré, prirodzene, vyžadovalo doplnenie fyzického originálu. Vec je sporná\nprávne v tom, že sťažovateľ tvrdí, že lehota na doplnenie podania je tzv. procesnoprávna,\na najvyšší súd vo svojom vyjadrení tvrdí, že ide o lehotu hmotnoprávnu.\n10.2 Ako to ustanovoval v § 42 ods. 1 OSP, podanie možno urobiť elektronickými\nprostriedkami. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené elektronickými\nprostriedkami, treba doplniť písomne najneskôr do troch dní; na podania, ktoré neboli\nv tejto lehote doplnené, sa neprihliada. V predmetnej veci išlo o elektronické (faxové)\npodanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho súdu. Podanie odvolania je\nrozumne judikatúrou považované za podanie obsahujúce návrh vo veci samej, a preto ak je\nelektronické, je nutné doplniť do troch dní pod sankciou neprihliadania.\n10.3 Ústavný súd konštatuje, že ustanovenie § 57 ods. 3 OSP (Lehota je zachovaná,\nak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má\n\n10\n\npovinnosť ho doručiť.) je všeobecným právnym základom počítania lehôt pre celý\nObčiansky súdny poriadok. Podľa ústavného súdu sa tak (i) tradičné podanie, ale aj (ii)\nčiastkové doplnenie elektronického podania nachádzajú na platforme Občianskeho súdneho\nporiadku, a preto už doplnenie podania je potrebné počítať prostredníctvom § 57 ods. 3\nOSP. Zo súčtu noriem podľa § 42 ods. 1 a § 57 ods. 3 OSP platí, že lehota je zachovaná, ak\nsa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo písomné doplnenie podania obsahujúce\nnávrh vo veci samej odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Opačný spôsob by si\nvyžadoval explicitné textuálne vyjadrenie, tak ako to bolo v minulosti [porov. § 1 ods. 3\nVládního nařízení č. 120/1923 Sb. ze dne 14. června 1923 o telegrafických podáních\nv soudním řízení a v řízení před úřady poručenskými (sirotčími) na Slovensku\na v Podkarpatské Rusi].\n10.4 Uvedenú pozíciu by bolo možné podporiť aj účelom normy. Ak je zmyslom\nprocesnej lehoty istota dostupnosti vzdialenejšieho súdu, tak nutnosť doručenia doplnenia\npodania na súd do troch dní by bolo v napätí so zmyslom procesnej lehoty. Na druhej strane\nby cenou za možnosť elektronického „zachytenia lehoty“ mohla byť nutnosť včasného\nfyzického doručenia. Z tohto dôvodu ostáva hlavným argumentom text zákona.\n10.5 Veľmi presvedčivým podporným argumentom v prospech tzv. procesnej lehoty\nje však stálosť judikatúry. Judikatúra v tomto smere sa mohla rozvinúť až po roku 1995,\nkeď bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená možnosť podania telefaxom. Dôležité\nje ešte predoslať, že z hľadiska kritérií na doručenie podaní nie je rozdiel medzi civilným\na správnym súdnictvom, ktoré vyrastajú zo spoločného Občianskeho súdneho poriadku,\na preto rozhodnutia civilného kolégia najvyššieho súdu sú aplikovateľné aj pre správne\nsúdnictvo. Najvyšší súd dvakrát v procesnej forme právnej vety uverejnenej v Zbierke\nstanovísk ustálil, že lehota na doplnenie podania je lehotou procesnou. V právnej vete\nuviedol: „Trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného telefaxom (§ 42 ods. 1 O.s.p.)\nje lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a\n§ 57 O.s.p.“ (R 18/2008; rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 219/2007 z 26. februára\n2008). Šesť rokov na to svoj právny názor zopakoval v judikáte R 143/2014: „Trojdňová\nlehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 O.s.p.) je\nlehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57\n11\n\nO.s.p.“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 360/2013 z 27. februára 2014). Ústavný\nsúd okrem toho našiel ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu s rovnakým právnym názorom –\n5 Cdo 253/2012, 2 Cdo 360/2013, 1 Cdo 183/2013. Nepriamo potvrdil túto judikatúru aj\nústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 305/2011, v ktorom bolo zrušené uznesenie najvyššieho\nsúdu o odmietnutí odvolania, pretože faxové podanie nebolo posudzované podľa času\nskutočného doručenia súdu, ale podľa zapísania do registra. V širšom kontexte ústavný súd\ncitoval judikát R 18/2008. Je potrebné poznamenať, že nález sp. zn. III. ÚS 305/2011\nsmeroval práve proti rozhodnutiu správneho kolégia najvyššieho súdu. Naopak, ústavný súd\ndohľadal len jediné rozhodnutie (nie zásah listom, ktoré sa nezverejňujú, pozn.) najvyššieho\nsúdu, ktoré by považovalo lehotu na doplnenie za hmotnoprávnu, a to uznesenie sp. zn.\n2 Sžo 208/2008 z 18. marca 2009. Z prehľadu rozhodovacej činnosti vyplýva, že judikatúra\nv takej zásadnej otázke je konštantná. Zmena takto fixovanej judikatúry, a to v spojení\nso spornou procesnou formou listu je svojvoľná a nesie v sebe prvky „retroaktivity“ (porov.\nuznesenie II. ÚS 65/2010; KÜHN, Z., BOBEK, M., POLČÁK, R. a kol. Judikatura a právní\nargumentace. Praha: Auditorium, 2006, s. 22, s. 29. ISBN 80-903786-0-9, s. 152 a nasl.)\na navyše tu nejde o riadnu zmenu judikatúry, ale o ad hoc netransparentné odklon. Možno\ndodať, že zmena judikatúry spravidla reflektuje nejaké zmeny spoločenské alebo vývoj\nprávneho myslenia. Počítanie lehoty v predmetnej veci je však „technickou“ (avšak\nv praktickom živote mimoriadne dôležitou) otázkou v podstate nepodliehajúcou vývoju.\nZvlášť by sa takto nemala meniť judikatúra v neprospech účastníka, a to vo vertikálnom\nodvetví správneho súdnictva. A ak áno, tak riadnym procesným postupom [§ 20 ods. 1\npísm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov: Plénum najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu\nvýkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa\nviacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami], alebo ešte lepšie vôľou\nzákonodarcu než spontánnou nepremyslenou a neformalizovanou zmenou. Prakticky\nrovnakú právnu situáciu, aká nastala v prerokúvanej veci, riešil ústavný súd v náleze sp. zn.\nI. ÚS 106/2016 z 18. mája 2016, kde potvrdil procesnoprávny charakter lehoty na doplnenie\npodania. Ústavný súd konštatuje, že nezákonnou interpretáciou § 57 ods. 3 v spojení s § 42\nods. 1 OSP došlo k porušeniu princípu legality zásahu, a tak k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\n\n12\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Takmer rovnakou záťažou, akou je výklad povahy lehoty na doplnenie\nelektronického podania, je forma, akou najvyšší súd vyjadril svoj procesný úkon\nneprihliadania a odmietnutia. Za adresáta tohto úkonu nepovažoval sťažovateľa, ale len\nkrajský súd. Sťažovateľ (ako odvolateľ) sa o „odmietnutí“ odvolania dozvedel z listu, ktorý\nmu zaslal krajský súd.\n11.1 Občiansky súdny poriadok rozoznával zásadné formy rozhodovania, ktorými sú\nrozsudok a uznesenie. Podľa § 167 ods. 1 prvej vety OSP ak zákon neustanovuje inak,\nrozhoduje súd uznesením. Občiansky súdny poriadok vyžadoval, aby bolo oneskorené\nodvolanie odmietnuté. Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie,\nktoré bolo podané oneskorene. Napokon podľa § 36 ods. 3 OSP v odvolacom konaní koná\na rozhoduje senát.\n11.2 Uvedené ustanovenia sú zárukou formy, ako aj rozhodovacej formácie, ktorá má\no odmietnutí rozhodnúť. O odvolaní proti rozhodovaniu krajských súdov v správnom\nsúdnictve rozhoduje trojčlenný senát najvyššieho súdu. Nie je jasné, kto bol autoritou, ktorá\nna odvolacom správnom súde neprihliadala na nesprávne doplnené podanie ‒ či to bol\nsudca spravodajca, alebo senát. Ústavný súd v predmetnej veci nestanovuje, ako sa má\naplikovať neprihliadanie vo všeobecnosti. Procesné právo vyžaduje z rozumných dôvodov\nrozhodovanie v zásade v prísnych formách, a preto je potrebné pasívne neprihliadanie\nvykladať reštriktívne. Zákon, Občiansky súdny poriadok, požaduje, aby v odvolacom\nkonaní bolo doplnenie elektronického podania posúdené senátom a rozhodnuté o ňom\nuznesením. Ak by odvolateľ podal odvolanie tradične ‒ printovo a oneskorene, bolo by\nodmietnuté senátnym uznesením. Nie je zákonný dôvod, aby to bolo inak pri doplnení\nelektronicky podaného odvolania. Sám najvyšší súd v uznesení sp. zn. 1 Sžr 168/2011\nuviedol, že preferuje rozhodnutie uznesením (bod 10: V hore uvedenom ustanovení § 42\nods. 1 O.s.p. nemal krajský súd na podanie urobené telefaxom a nedoplnené v zákonnej\nlehote prihliadať. Avšak na druhej strane má účastník pasívne právo byť informovaný\no priebehu súdneho konania. Nebolo preto chybou konajúceho súdu, že vydal procesné\nrozhodnutie, ktorým dal účastníkom najavo dôvody, ktoré ho viedli k zastaveniu konania.\n\n13\n\nPotom, ak navrhovateľky podali proti zastavujúcemu uzneseniu odvolanie, bolo celkom\nzákonné, že krajský súd vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.). Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd porušil zložku princípu legality\nzákladného práva na prístup k súdu a práva na spravodlivé súdne konanie aj tým, že\nnerozhodol o odmietnutí odvolania uznesením.\n11.3 Úvahy, aký význam má označenie lehoty ako hmotnoprávnej v dôvodovej\nspráve pre nové procesné kódexy, a to pri rovnakom zákonnom texte, stoja napriek\npochybnostiam mimo rámca predmetnej veci a ústavný súd ich prenecháva budúcej\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\n11.4 Ústavný súd uzatvára, že neakceptovanie doplnenia podania odoslaného poštou\nv trojdňovej lehote a nerozhodnutie o odvolaní senátnym rozhodnutím bolo porušením\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré zároveň znamenajú porušenie ústavného\npráva na prístup k (správnemu) súdu a práva na spravodlivé súdne konanie.\n12. Z nálezu je zrejmé, že lehota bola zachovaná, a preto ústavný súd priamo\nprikazuje najvyššiemu súdu vec prerokovať už meritórne a nezaoberať sa včasnosťou\nodvolania (bod 2 výroku nálezu). K bodu 2 výroku nálezu je nutné uviesť, že ústavný súd\nv zhode s nálezom sp. zn. I. ÚS 106/2016 interpretoval neprerokovanie odvolania ako iný\nzásah spočívajúci v postupe najvyššieho súdu. Ústavný súd, aby zohľadnil a zdôraznil\nnedostatočnú procesnú formu „listu“, ktorý ani nebol sťažovateľovi doručený, ho vníma ako\niný zásah, nie ako rozhodnutie, a tak zároveň ako zásah, ktorý sa nezrušuje (porov. čl. 127\nods. 2 prvú vetu ústavy). Ústavný súd považuje právnu situáciu, ktorá vznikla, za zvláštny\ndruh nečinnosti (odlišnej od prieťahov) spočívajúcej v neprerokovaní odvolania. Z tohto\ndôvodu prikazuje najvyššiemu súdu, aby odvolanie riadne prerokoval, čo v podstate\nzodpovedá zákazu pokračovať v porušovaní práva na prístup k súdu (čl. 127 ods. 2 tretia\nveta ústavy). Možno doplniť, že obnova stavu pred porušením sa aplikuje v odlišných\nsituáciách, keď je nutné priam fyzicky „zničiť“ zdroj porušenia základných práv, ako\nnapríklad uchovávané údaje (III. ÚS 204/02).\n\n14\n\n13. Sťažovateľ taktiež navrhol, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie\nv sume 1 000 eur.\n13.1 Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva alebo slobody v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody.\nÚstavný súd v okolnostiach prípadu prihliadol najmä na predmet konania pred najvyšším\nsúdom, teda čo bolo v stávke („at stake“) pre sťažovateľa.\n13.2 Prihliadajúc na skutočnosť, že (i) o odvolaní sťažovateľa bude na základe nálezu\nústavného súdu meritórne rozhodované (t. j. vec bude pred najvyšším súdom „živá“), ako aj\nna skutočnosť, že (ii) napadnutým postupom najvyššieho súdu nedošlo k zásahu do\nhmotných práv sťažovateľa (resp. sťažovateľ bude môcť v odvolacom konaní hájiť všetky\nsvoje procesné a hmotné práva), je ústavný súd toho názoru, že na dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva alebo slobody postačuje v tomto prípade vyslovenie porušenia\nsťažovateľom označených práv, a nie je potrebné priznať sťažovateľovi aj finančné\nzadosťučinenie.\n13.3 S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd v tejto časti sťažnosti rozhodol\ntak, ako to je uvedené v bode 4 výrokovej časti tohto nálezu.\nIV.\nTrovy konania\n14. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde\naj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou v konaní pred ústavným súdom (bod 3\nvýroku nálezu).\n14.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné\noceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci sťažovateľa viedol jedno konanie na základe jednej\nsťažnosti podanej sťažovateľom a pri priznaní úhrady trov právneho zastúpenia vychádzal\nz § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\n\n15\n\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n14.2 Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony\nprávnej služby v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti), za podanie\nrepliky k vyjadreniu odporcu nepriznal úhradu trov, keďže v nej sťažovateľ odkázal na\nsvoje argumenty v sťažnosti a neuviedol nové skutočnosti alebo argumenty.\n14.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2014 (§ 1\nods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 839 eur\n(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 139,83 eur a jedna stotina\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,39 eur).\n14.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľa za dva úkony\nprávnej služby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 279,66 eur (2 x 139,83\neur) a 2 x režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 16,78 eur (2 x 8,39\neur). Podľa zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty (ďalej\nlen „DPH“) Finančnej správy Slovenskej republiky je advokátka subjektom registrovaným\npre DPH (IČ DPH\n\n). Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov\n\nprávneho zastúpenia spolu v sume 355,73 eur (296,44 eur + 20 % DPH).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. júla 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "lehota-počítanie času", "lehota-hmotnoprávna", "odvolanie", "lehota-procesnoprávna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sžo/275/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:879195a2-85f8-4295-8aa0-0c2b02460c24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.106.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 106/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 106/2016 z 18. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-18", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.106.2016.2"}, {"guid": "ussr:1e751cc7-8d58-4894-a1b4-2f6f7695e5b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2016 z 21. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.30.2016.1"}, {"guid": "ussr:32d5e877-8057-49a1-9a75-5057e55d6212", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2013 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32d5e877-8057-49a1-9a75-5057e55d6212"}, {"guid": "ussr:d155dc57-35c3-4e3a-87f7-035dbfe3f86a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 445/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 445/2013 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d155dc57-35c3-4e3a-87f7-035dbfe3f86a"}, {"guid": "ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 591/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2012 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55fc7671-7970-4e60-b706-94ee2a748e87"}, {"guid": "ussr:f09f58dd-1529-4edd-99cd-7e4e67699e5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 400/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/2011 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f09f58dd-1529-4edd-99cd-7e4e67699e5d"}, {"guid": "ussr:6a922c15-fe61-492f-bee8-dd2d0340ba67", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a922c15-fe61-492f-bee8-dd2d0340ba67"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:34241fe1-390e-4ddd-8551-d679388b9693", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 204/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/02 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34241fe1-390e-4ddd-8551-d679388b9693"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:71747d0f-e48f-4dd5-84e5-e9a313ba5c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/97 z 20. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-20", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5d3dbb03-f9b2-42c0-8906-f583036da5df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.475.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 475/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 475/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.475.2023.1"}, {"guid": "ussr:a825be50-fc98-402d-b684-93b8a00ffed9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.223.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 223/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.223.2019.1"}, {"guid": "ussr:8ba77169-e8cc-425d-86d0-a1eb9c87ad80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.392.2017.2"}, {"guid": "4f033dad-3812-46de-9f86-c04a23a498bc:6f695179-7041-41a9-95a2-7ef840a983b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1014200751.1", "spisova_znacka": "10Sžo/5/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/5/2017 z 23. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014200751.1"}]}