{"guid": "ussr:3ff7d454-f23d-4bdf-b9d8-119d19953d4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.215.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2017 z 23. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 215/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.215.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-03-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3ff7d454-f23d-4bdf-b9d8-119d19953d4d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.215.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.215.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.215.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 215/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti RINGIER\nAXEL SPRINGER Slovakia, a. s., Prievozská 14, Bratislava, právne zastúpenej advokátom\nJUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & Partners, Rudnayovo\nnámestie 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 NcC 24/2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti RINGIER AXEL SPRINGER Slovakia, a. s., o d m i e t a ako\nneprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2015\ne-mailom a 15. júla 2015 poštovou prepravou doručená sťažnosť spoločnosti RINGIER\nAXEL SPRINGER Slovakia, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 NcC 24/2015, v ktorom krajský súd bez prerokovania vrátil\nprvostupňovému súdu ako oneskorenú námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľkou proti\nsamosudkyni v konaní o ochranu osobnosti.\n2. Skutkový stav možno na základe sťažnosti a jej príloh v rozsahu, v akom je to\npotrebné na rozhodnutie o jej prijatí, zhrnúť takto:\n2.1 Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) rozhoduje v konaní\no ochranu osobnosti pod sp. zn. 10 C 106/2014 o žalobnom návrhu\nproti (i) sťažovateľke a (ii)\n\n.\n\n2.2 Okresný súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie nariadené na\n17. marec 2015. Predvolanie bolo doručené sťažovateľke 14. novembra 2014. Sťažovateľka\npodaním doručeným okresnému súdu 12. marca 2015 vzniesla proti samosudkyni\nJUDr. Oľge Nižňanskej námietku zaujatosti, pretože v inej veci sa negatívne vyjadrila\no novinároch denníka Nový čas patriaceho sťažovateľke. Samosudkyňa pri vyhlasovaní\nrozhodnutia sp. zn. 15 C 139/2012 dňa 25. septembra 2014 uviedla, že „NOVÝ ČAS je\nbulvár najhrubšieho zrna, že - redaktori nemajú ani dostatočné vzdelanie, aby mohli\nvykonávať novinársku prácu, často sú to ľudia, ktorí nemajú strednú školu, - ja ich nevolám\nani novinári, ja ich volám pisálkovia“.\n2.3 Krajský súd listom č. k. 3 NcC 24/2015-150 vrátil námietku zaujatosti\nsťažovateľky okresnému súdu, pretože bola podaná po uplynutí 15-dňovej lehoty, odkedy sa\nsťažovateľka mohla dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Okresný súd následne\ndoručil sťažovateľke uznesenie č. k. 10 C 106/2014-152 z 13. mája 2015, ktorým rozhodol\no vrátení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.\n2.4 Sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazuje na ustanovenie § 15a ods. 2 v tom\nčase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého\núčastník môže uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi najneskôr na prvom pojednávaní,\nktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť\no dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Krajský súd aplikoval druhú časť ustanovenia (do 15\ndní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený) izolovane, a keďže\n2\n\nsťažovateľka sa dozvedela už skôr, kto má byť konajúcou sudkyňou, tak považoval\nnámietku zaujatosti za podanú oneskorene. Naopak, sťažovateľka tvrdí, že rozhodujúcim\nčasovým momentom, od ktorého sa odvíja možnosť namietať sudcu, je prvé pojednávanie,\na preto považuje svoju námietku za podanú včas, ktorá mala byť podľa jej presvedčenia\nprerokovaná.\n2.5 Sťažovateľka je presvedčená, že neprerokovaním jej námietky porušil krajský súd\njej základné právo na súdnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy.\n3. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný\nsúd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Bratislave tým, že neprejednal námietku sťažovateľa zaujatosti\nproti sudcovi vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 106/2014,\nktorú uplatnil podaním zo dňa 12. 03. 2015 a nerozhodol o nej, porušil právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n2. Krajskému súdu v Bratislave sa ukladá, aby neodkladne po doručení tohto nálezu\nprejednal uplatnenú námietku zaujatosti proti sudcovi vo veci vedenej na Okresnom súde\nBRATISLAVA II pod sp. zn. 10 C 106/2014, ktorú sťažovateľ uplatnil podaním zo dňa\n12. 03. 2015 a aby po nej rozhodol.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n\n3\n\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n5. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 NcC 24/2015, konkrétne tým, že tento súd „neprejednal námietku\nsťažovateľa zaujatosti proti sudcovi vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod\nsp. zn. 10 C 106/2014, ktorú uplatnil podaním zo dňa 12.03.2015 a nerozhodol o nej“.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n6. Skôr ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu prijateľnosti sťažnosti na ďalšie\nkonanie, resp. k preskúmaniu prítomnosti dôvodov zakladajúcich odmietnutie sťažnosti pri\n\n4\n\njej predbežnom prerokovaní, dáva do pozornosti, že v čase podania sťažnosti ústavnému\nsúdu a konania správneho orgánu bol účinný a platný Občiansky súdny poriadok, ktorý bol\ns účinnosťou od 1. júla 2016 nahradený novými procesnými kódexmi, konkrétne Civilným\nsporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“), Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym\nsúdnym poriadkom. Ústavný súd tak musí vychádzať pri posudzovaní prijateľnosti sťažnosti\naj z tejto skutočnosti a prihliadať na v rozhodujúcom čase účinnú a platnú legislatívu\nvzťahujúcu sa na vec sťažovateľky a rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.\n7. Predmetná vec sa teda týka (i) práva na prístup k súdu a (ii) v širšom zmysle práva\nna nestranného sudcu. Obidve základné práva sú v rozsahu namietaného čl. 46 ods. 1\nústavy. Ústavný súd však upresňuje, že v prerokúvanej veci nejde o prístup k súdu\n„meritórnemu“, ale „k osobitnej námietkovej vetve konania“.\n8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nV uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých\nvšeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré\nústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť\nintervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu\nneposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013,\nIII. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nzistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde,\nmutatis mutandis I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013, III. ÚS 152/03,\nIV. ÚS 177/05).\nOsobitosťou prerokúvanej veci je, že procesné strany môžu namietať „vylúčeného“\nsudcu aj mimo námietkového konania, a to v odvolacom aj v dovolacom konaní, čo\n\n5\n\nznamená, že prípadné sťaženie možnosti uplatniť námietku zaujatosti v námietkovom\nkonaní nie je nezvratné (II. ÚS 211/2016, II. ÚS 794/2016, II. ÚS 802/2016,\nI. ÚS 167/2016), na rozdiel napríklad od odňatia možnosti konať o opravnom prostriedku.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti je namieste odmietnuť sťažnosť ako neprípustnú (pozri\ntiež I. ÚS 167/2016).\n9. Odhliadnuc už od uvedeného, sťažnosť treba považovať aj za zjavne\nneopodstatnenú.\nPodstatou meritórneho posúdenia veci je posúdenie, či je (i) súladné s právom na\nprístup k súdu, prístup k námietkovému súdu, ak krajský súd neprihliadal na námietku\nzaujatosti sudkyne, pretože interpretoval 15-dňovú lehotu, odkedy sa sťažovateľka mohla\ndozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, ako nezávislú od momentu prvého\npojednávania, a (ii) taktiež posúdenie, či výčitka smerovaná na sťažovateľku v inom\ncivilnom konaní je dôvodom na vylúčenie v ďalšom obdobnom konaní.\nPodľa § 15a ods. 2 OSP účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1\nnajneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15\ndní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.\nV špecifikách predmetnej veci ústavný súd považuje za vhodné zaujať stanovisko aj\nk samotnej veci. Z tejto perspektívy aj na námietkové konanie ústavný súd aplikuje svoju\njudikatúru vychádzajúcu z konceptu, podľa ktorého ak už zákon pozná určitý inštitút\nspojený s prístupom k súdu, tak sa na jeho uplatňovanie vzťahujú záruky vyplývajúce\nz čl. 46 ods. 1 ústavy (aj keď, prirodzene, nie každé porušenie zákona je porušením čl. 46\nods. 1 ústavy). Tento koncept vychádza zo zákonnej konkretizácie ústavného práva na\nsúdnu ochranu (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde) a z požiadavky zabezpečiť reálnosť prístupu (I. ÚS 84/97,\nII. ÚS 88/01, II. ÚS 400/2011) k jednotlivým zákonom upraveným štádiám a inštanciám\nkonania [porov. Feťková, G., Klučka, J. (eds.): Právne vety z rozhodovacej činnosti\nústavného súdu SR 1993 ‒ 2000, s. 71 a nasl.].\n\n6\n\nOd 90. rokov, keď sa začalo dynamicky rozvíjať civilné sporové konanie ako spôsob\nriešenia náročných právnych sporov zložitej slobodnej spoločnosti, možno pozorovať, že sa\nzákonodarca konštantne (v 11 novelách) snažil nastaviť a racionalizovať pravidlá\nnámietkového konania tak, aby mohlo byť využívané, ale nie nadužívané. Ustanovenie\n§ 15a OSP zavedené novelou ‒ zákonom č. 353/2003 Z. z. ‒ malo za cieľ koncentrovať\nnamietanie k začiatku prvého pojednávania, a tak čo najvčasnejšie ustáliť zákonného sudcu.\nZo slova „najneskôr“ vyplýva, že ak by mala lehota na uplatnenie námietok uplynúť pred\nprvým pojednávaním, tak by prvá časť súvetia stratila zmysel. Zo samotného textu § 15a\nOSP je tak zrejmé, že výklad krajského súdu je nesprávny, (aj keď ústavný súd rozumie, že\ndnes sa už možno skôr dozvedieť, kto je zákonným sudcom.) Ostatne, nepriamo to\npotvrdzuje aj znenie českého OSŘ, ktorý bol pravdepodobne inšpiráciou pre našu novelu\nz roku 2003 [§ 15a ods. 2 OSŘ: „Účastník je povinen námitku podjatosti soudce\n(přísedícího) uplatnit nejpozději při prvním jednání, kterého se zúčastnil soudce (přísedící),\no jehož vyloučení jde; nevěděl-li v této době o důvodu vyloučení nebo vznikl-li tento důvod\npozději, může námitku uplatnit do 15 dnů po té, co se o něm dozvěděl.“]. Možno teda\nkonštatovať, že výklad krajským súdom nie je akceptovateľný. Ústavný súd však\nnekonštatuje porušenie práva na prístup k súdu, pretože krajský súd v rovnakej veci beztak\nnevylúčil rovnakú konajúcu sudkyňu, a preto je pre ochranu spravodlivosti konania ako\ncelku dôležitejšie posúdiť nestrannosť sudkyne. Ide tiež o systémový problém, pretože\nkrajský súd voči sťažovateľke takto rozhoduje opakovane. Navyše, rozhodnutie by už\nnerozvíjalo judikatúru prístupu k námietkovému súdu, pretože nový Civilný súdny poriadok\nmení a sprísňuje koncepciu koncentrácie námietkového konania a vyžaduje, aby bola\nnámietka podaná do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca\nvylúčený, bez ohľadu na prvé pojednávanie (§ 53 ods. 1 CSP: „Námietku zaujatosti je\npotrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre\nktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto\nprípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.“).\nÚstavný súd zistil, že o nestrannosti sudkyne JUDr. Oľgy Nižňanskej, ktorá je\nnapadnutá aj v predmetnej veci, už krajský súd rozhodoval a uznesením sp. zn.\n8 NcC 70/2015 ju nevylúčil z konania. Krajský súd v uvedenom uznesení uviedol:\n\n7\n\n„Za relevantný dôvod na vylúčenie nemôže byť považovaný názor zákonnej sudkyne na\nprácu redaktorov a novinárov odporcu vyslovený pri ústnom odôvodnení rozsudku v inej\nprejednávanej veci, ktorej účastníkom bol odporca, v súvislosti s výsledkami vykonaného\ndokazovania. Týmto postupom sudkyňa neprekročila rámec prejednávanej veci do tej miery,\nže by to malo mať dopad aj na iné ňou prejednávané veci, ktorých účastníkom je rovnako\nodporca. Spôsob, ktorým sudkyňa vyjadrila svoj názor v inej veci, nebol jej osobným\n(súkromným) názorom, keďže vyplynul z konkrétnych skutkových okolností ňou\nprejednávanej veci, nevybočila ním z medzí vecnosti a zachovania profesionality, a preto\nnie je objektívne spôsobilý ohroziť jej nestranný postoj voči odporcovi v danej veci.\nSudkyňa sa tak v inej veci nedopustila excesu, ktorý by zakladal odôvodnené pochybnosti o\njej nezaujatosti v prejednávanej veci, pokiaľ ide o zachovanie potrebnej miery nadhľadu\na odstupu od veci a účastníkov konania. Napokon pochybnosti o nezaujatosti zákonnej\nsudkyne nemožno vyvodiť ani z jej vyjadrenia k námietke zaujatosti. Iba na základe\nodporcom tvrdených skutočnosti nemožno bez ďalšieho urobiť záver o splnení podmienok\nustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., ak súčasne nie sú preukázané ďalšie skutočnosti, ktorých\nkonkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku do tej miery, aby bolo\nmožné vyvodiť, že z namietaných dôvodov získala zákonná sudkyňa k odporcovi\nv prejednávanej veci taký pomer, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, že bude môcť\nnestranne a spravodlivo rozhodnúť.“\nÚlohou ústavného súdu je dávať odpovede na sporné ústavnoprávne otázky, a preto\nsa v predmetnej veci rozhodol, že sa vyjadrí k nestrannosti sudkyne. Podstatou jej zaujatosti\nmá byť skutočnosť, že v inom konaní sa ústavne, pri vyhlasovaní rozsudku vyjadrila, že\nnovinári sú písalkovia a že nie sú vysokoškolsky vzdelaní. Podľa sťažovateľky by tak už\nnikdy nemala rozhodovať v sporoch o ochranu osobnosti proti nej.\nÚstavný\n\nsúd\n\ndlhodobo\n\ncitlivo\n\nkultivuje\n\njudikatúru\n\nk nestrannosti\n\nsudcu\n\n(II. ÚS 16/2011, II. ÚS 898/2016) a v konaniach týkajúcich sa slobody prejavu chráni\nslobodu tlače (II. ÚS 152/08, II. ÚS 184/2015). Aj keď sa zdá, že vyjadrenie v inej veci\nsudkyne bolo razantné a intuitívne svedčí jasne pre zaujatosť, tak to nemožno automaticky\nvnímať ako prejav jej zaujatosti k sťažovateľke v predmetnej veci. Sudcovia nemôžu byť\nstroje, musia ostať aj mysliacimi bytosťami. Občianska spoločnosť často vyčíta sudcom, že\n8\n\nnemajú vlastný názor a že sa procesne snažia skôr nerozhodnúť než naopak. Preto ich\nnemožno hneď sankcionovať vylúčením, keď názor vyjadria, aj keď nie zdržanlivým\nspôsobom. Je zrejmé, že sudcovia majú vnútorné názory na spoločenské otázky, čo však\nhneď neznamená, že budú prenášať tieto pozície do konkrétneho rozhodovania až\nv intenzite zaujatosti. Tabloidy sú špecifickou žurnalistikou, ktorá je zároveň zaznávaná,\nzároveň kupovaná čitateľmi, a ktorá má svoje miesto v žánrovej kultúre. Ústavný súd\nkonštantou judikatúrou vyvinul veľmi presné testy na ochranu slobody prejavu, ktoré\nznačne eliminujú svojvôľu sudcu v konaniach o ochranu osobnosti. Ústavný súd konštatuje,\nže razantnejšie vyjadrenie sudkyne v inej veci smerujúce na sťažovateľku (resp. jej žáner)\nneznamená priamo jej vylúčenie v predmetnej veci, ak nie sú prítomné také skutočnosti,\nktoré by signalizovali zaujatosť aj v aktuálnom konaní.\nÚstavný súd teda uzatvára, že už pri predbežnom prerokovaní veci a bez nutnosti\nďalšieho procesného postupu je zrejmé, že v aktuálnom štádiu konania, ktoré bude\npokračovať pojednávaním 30. marca 2017, možno považovať konajúcu sudkyňu za\nnestrannú, a preto nie je potrebné do veci kasačne vstupovať. Preto konštatuje, že sťažnosť\nby bolo treba odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú.\n10. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. marca 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-námietka zaujatosti", "sudca-nestrannosť", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d2b0ec21-9d8b-4d08-b479-c9d7b7915de2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 898/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 898/2016 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.898.2016.1"}, {"guid": "ussr:5cfe1b18-aed0-4f09-89ac-53d5ebc9a7ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.794.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 794/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 794/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.794.2016.1"}, {"guid": "ussr:fd5be153-4aec-468a-9908-4d63a5e6ebca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.802.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 802/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 802/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.802.2016.1"}, {"guid": "ussr:aee35063-1756-42aa-9e69-51436e8912e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.167.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2016 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.167.2016.1"}, {"guid": "ussr:bb919dd2-04f3-49a7-940a-bbe3f65735bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2011 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9449983c-1b37-4ed7-bd00-121eca28992e"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:f09f58dd-1529-4edd-99cd-7e4e67699e5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 400/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/2011 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f09f58dd-1529-4edd-99cd-7e4e67699e5d"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:71747d0f-e48f-4dd5-84e5-e9a313ba5c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/97 z 20. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-20", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1"}], "citovane_v": []}