{"guid": "ussr:d1b00895-0a44-4730-b010-2789cfe82cee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.207.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 207/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2017 z 23. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 207/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.207.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-03-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d1b00895-0a44-4730-b010-2789cfe82cee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.207.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.207.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.207.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 207/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o.,\nDénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Richard Bauer, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu\nhraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, oddelenia\noperatívnej činnosti a vyšetrovania Západ, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Prešove\nv konaní vedenom Prezídiom Policajného zboru, Úradom hraničnej a cudzineckej polície,\nNárodnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii, oddelením operatívnej činnosti\na vyšetrovania Západ pod ČVS: UHCP-7/NJ-Z-2013, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n17. augusta 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o.,\nDénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Richard Bauer, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej\npolície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, oddelenia operatívnej činnosti\na vyšetrovania Západ (ďalej len „úrad“), ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Prešove\n(ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom úradom pod ČVS: UHCP-7/NJ-Z-2013\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti, z jej príloh a z obsahu vyžiadaného spisu úradu ČVS: UHCP-7/NJ-Z2013 okrem iného vyplýva, že sťažovateľka je na podklade uznesenia o vznesení obvinenia\nČVS: UHCP-7/NJ-Z-2013 z 8. novembra 2013 vydaného vyšetrovateľom úradu trestne\nstíhaná pre podozrenie zo spáchania pokračovacieho zločinu porušovania predpisov o obehu\ntovaru v styku s cudzinou podľa § 254 ods. 1 a 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138\npísm. b) a i) Trestného zákona, prečinu porušenia predpisov o štátnych technických\nopatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona a zločinu legalizácie príjmu z trestnej\nčinnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a b) a 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. i) Trestného zákona. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti v napadnutom\nkonaní vykonáva krajská prokuratúra.\n\n2\n\nSťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejedanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom úradu, ako aj postupom krajskej prokuratúry v napadnutom\nkonaní, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného takto:\n«Ako to vyplýva z vyšetrovacieho spisu vedeného v namietanom konaní a jeho príloh,\nv období od 13. januára 2014 do 25. júna 2014 došlo v namietanom konaní k viacerým\nneefektívnym a nesústredeným postupom, ktoré mali za následok buď spojenie alebo\nvylúčenie trestnej veci sťažovateľky, a síce nakoniec na samostatné konanie, avšak stále\nvedené pod ČVS: UHCP-7/NJ-Z-2013. Toto obdobie od 13. januára 2014 do 25. júna 2014\nbolo podľa názoru sťažovateľky poznačené po dobu takmer 6 mesiacov výraznou\nneefektívnou a nesústredenou činnosťou vyšetrovateľov porušovateľa v 1. rade (úradu,\npozn.) za súčasného nedôsledného dozoru prokurátora porušovateľa v 2. rade (krajskej\nprokuratúry, pozn.).\nDňa 3. júla 2014 vyšetrovateľ porušovateľa v 1. rade upozornil, stále väzobne\nstíhanú, sťažovateľku na možnosť preštudovať vyšetrovací spis a jeho prílohy, ktorý tvorilo\nrádovo niekoľko tisíc strán (cca 9.000 strán).\nV mesiaci júl 2014 sa uskutočnilo v trestnom konaní preštudovanie vyšetrovacieho\nspisu a jeho príloh založených v trestnom konaní, a to v\na\n\n, pričom počas tohto procesného úkonu, pred ním, ale\n\naj po ňom do podania obžaloby, väzobné stíhaná sťažovateľka dôrazne namietala výrazné\nporušenia svojich práv, najmä jej práva na obhajobu, práva na spravodlivý proces a práva\nna súdnu a inú právnu ochranu a práva na materinský jazyk, ktoré bolo systematickým\nspôsobom porušované zo strany porušovateľa v 1. rade a porušovateľa v 2. rade.\nVyšetrovateľom porušovateľa boli námietky sťažovateľky ohľadne prieťahov, ako\naj ohľadne ich nezákonného postupu v trestnom konaní známe, no nekonali zákonne,\nzaťažili trestné konanie vadou a podali návrh na podanie obžaloby prokurátorovi\nsťažovateľa v 2. rade, čím spôsobili bezdôvodné prieťahy v konaní.\nDňa 1. augusta 2014 podaním označeným ako Žiadosť o preskúmanie postupu\npolicajta podľa ustanovenia §210 TrP. zo dňa 31. júla 2014 (ďalej aj ako „žiadosť“)\nsťažovateľka zhrnula všetky svoje námietky v trestnom konaní a dožadovala sa dôrazne\n\n3\n\npodľa ustanovenia §210 TrP. preskúmania postupu vyšetrovateľa porušovateľa v 1. rade\nprokurátorom porušovateľa v 2. rade, súčasne namietala prieťahy v konaní, ozrejmovala\nich príčiny a rozvádzala v tomto podaní dôsledky nezákonného postupu porušovateľa\nv 1. rade a porušovateľa v 2. rade.\nDňa 7. augusta 2014 bola právna zástupkyňa sťažovateľky (Advokátska kancelária\nBauer s.r.o., pozn.) vyrozumená Vyrozumením prokurátora porušovateľa v 2. rade\nč. Kv 10/13/7700-242 zo dňa 4. augusta 2014 (ďalej aj ako „vyrozumenie“), že de facto\npreštudovanie vyšetrovacieho spisu vo vzťahu k sťažovateľke, aj napriek jej námietkam,\npovažuje za zákonné a uzavreté, pričom jej bola poskytnutá dostatočná lehota,\nčas a priestor na uplatnenie ňou namietaných práv a jej práva boli podľa neho zachované.\nProkurátor porušovateľa v 2. rade sa tiež v prípise úplne stotožnil s nezákonným\npostupom vyšetrovateľa porušovateľa v 1. rade a nekonal o žiadostiach o preklad\npožadovaných písomností podľa ustanovenia § 28 a nasl. TrP., nezabezpečil aj napriek\nopakovaným žiadostiam priestor na primerané štúdium a konal hrubo a výrazne v rozpore\ns právami sťažovateľky, čím zbytočne neefektívnou a nesústredenou činnosťou prispel tiež\nk spôsobeniu zbytočných prieťahov v konaní za pričinenia vyšetrovateľov porušovateľa\nv 1. rade.\nProkurátor porušovateľa v 2. rade, aj napriek všetkému uvedenému, a teda\naj napriek opakovanej vedomosti o porušených právach sťažovateľky porušovateľom v 1.\nrade, podal na stále väzobne stíhanú sťažovateľku v mesiaci august 2014 obžalobu\nsp. zn. Kv 10/13/7700-241 zo dňa 4. augusta 2014 (ďalej aj ako „obžaloba“),\na to Okresnému súdu Košice I (ďalej aj ako „okresný súd“), kde sa konanie viedlo\npod sp. zn. 8Tk/1/2014 (ďalej aj ako „súdne konanie“). Sťažovateľka v súdnom konaní\ndôrazne zotrvala na svojich námietkach a prostredníctvom obhajcu žiadala aby okresný súd\nobžalobu odmietol.\nJe potrebné uviesť, že v časovom období kedy sa vec sťažovateľky nachádzala\nna okresnom súde muselo byť verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby\nopakovane, a to nie z viny sťažovateľky, odročené, nakoľko sa na neho nedostavil\nprokurátor porušovateľa v 2. rade, ktorý aj napriek všetkému uvedenému od obžaloby\nneustúpil a evidentne nemienil ustúpiť.\n\n4\n\nDňa 17. februára 2015 predseda senátu okresného súdu v konaní pred súdom\nUznesením sp. zn. 8Tk/1/2014-8976 zo dňa 17. februára 2015 (ďalej aj ako „uznesenie\no odmietnutí obžaloby“) obžalobu prokurátora porušovateľa v 2. rade v celom rozsahu\nodmietol, pričom vyslovil zásadné porušenie namietaných práv sťažovateľky majúce vplyv\naj na toto konanie zo strany porušovateľov, a to najmä v tom, že\n„... vyšetrovateľ a následne aj prokurátor nevydali uznesenie podľa § 28 ods. 5\nTr. por., toto uznesenie následne nedoručili obžalovanej ani jej obhajcovi, čím im bola\nodňatá možnosť podať opravný prostriedok a tým aj nepochybne došlo k zásadnému\nporušeniu práva na obhajobu, čo je podstatnou vadou konania a z toho dôvodu súd\nodmietol obžalobu...\n... Pokiaľ ide o námietky obhajoby o nezákonnosti informácií výskaných\nodpočúvaním prostredníctvom informačno - technických prostriedkov podľa Zák.\nč. 166/2003 súd po pripojení týchto spisov ako utajovanej prílohy prebral na verejnom\nzasadnutí a zistil, že tieto súhlasy krajského súdu neumožňovali identifikáciu zákona sudcu,\nktorý ich mal udeliť, pretože pri slovách: meno, funkcia, podpis sudcu tieto nie sú uvedené,\nje k nim pripojený len nečitateľný podpis. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nález\nÚstavného súdu SR III. US 97/2012 zo dňa 6. 3. 2012, ktorý takýto nedostatok vyhodnotil\nza neodôvodnený a nelegálny.“\nAj napriek všetkému uvedenému, vediac o systematickom a hrubom porušovaní práv\nsťažovateľky, prokurátor porušovateľa v 2. rade aj naďalej pokračoval v porušovaní\nnamietaných práv sťažovateľky, keď podal proti uzneseniu o odmietnutí obžaloby okresného\nsúdu sťažnosť, čo zbytočne a neefektívne opäť len predĺžilo namietané konanie.\nDňa 13. októbra 2015 Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“)\nUznesením č. k. 8To/32/2015-9016 zo dňa 13. októbra 2015 (ďalej aj ako „zamietajúce\nuznesenie“) sťažnosť prokurátora porušovateľa v 2. rade zamietol.\nKrajský súd, ako súd sťažnostný potvrdil zásadné porušenie namietaných práv\nsťažovateľky majúce vplyv aj na toto konanie, zo strany porušovateľov, a to najmä v tom, že\n„... V tomto smere sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného\nsúdu, že bolo povinnosťou orgánu, pred ktorým sa konanie viedlo v prípade nevyhovenia\ntakejto sťažnosti obvineného rozhodnúť o tom uznesením, proti ktorému môže obvinený\npodať sťažnosť...\n\n5\n\n... Rovnako sa krajský súd stotožnil s argumentáciou okresného súdu, že pokiaľ ide\no právnu kvalifikáciu skutkov, ani v jednom zo skutkov obžaloby nie je uvedená výška\nspôsobenej škody...“\nToto obdobie, a síce od podania obžaloby do 16. decembra 2015 (vrátenie veci\nokresnému súd) v trvaní viac 16 mesiacov je možné podľa názoru sťažovateľky považovať\nza úplne bezdôvodný prieťah spôsobený výlučne neefektívnou, nesústredenou a nezákonnou\nčinnosťou iba porušovateľov a je možné ho priamo pripísať iba výlučne na vrub\nporušovateľov, nakoľko nič im nebránilo sa predmetnému porušeniu vyhnúť a boli naň\nupozornení, už pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu a jeho príloh v mesiaci júl 2014\nsamotnou sťažovateľkou.\nPo vrátení veci do prípravného konania nič nenasvedčuje tomu, že by mali byť\nnaplnené porušené práva sťažovateľky, ktorej v mesiaci júl 2016 bolo doručené\nvyrozumenie o úkone porušovateľom v 1. rade zo dňa 30. mája 2016, kedy preštudovanie\nvyšetrovacieho spisu (cca 9.000 strán a u cudzieho štátneho príslušníka), a to opäť bez toho\naby mala primeraný čas na štúdium sa malo uskutočniť v jeden deň, a to dňa 5. júla 2016\no 9.00 hod.\nSúčasne je potrebné uviesť, že po vrátení veci do prípravného konania nedošlo ani\nk zmene právnej kvalifikácie stíhaných skutkov, a ani sa žiadnym spôsobom neprihliada\nna skutočnosť, že v konaní majú byť aj proti sťažovateľke použité ako dôkazy použité\nnezákonné a neprípustné dôkazy získané v rozpore so zákonom č. 166/2003 Z. z. o ochrane\npred odpočúvaním...\nTeda už teraz je zjavné, že ako počas, tak evidentne aj po preštudovaní\nvyšetrovacieho spisu, na ktorého preštudovanie vyšetrovateľ porušovateľa v 1. rade opäť\ndáva sťažovateľke až „1 deň“ (spis má cca 9.000 strán a sťažovateľka je občiankou\nUkrajiny) je možné predpokladať ďalšie porušovanie namietaných práv sťažovateľky.\nNakoľko je sťažovateľka dlhodobo hospitalizovaná v nemocnici na Ukrajine,\npožiadala vyšetrovateľa porušovateľa v 1. rade o zrušenie termínu preštudovania\nvyšetrovacieho spisu dňa 5. júla 2016 a požiadala o zvolenie obhajcu za účelom účasti\npri preštudovaní vyšetrovacieho spisu v inom termíne po oznámení ukončenia jej pracovnej\nneschopnosti (ďalej aj ako „PN“). Sťažovateľka však PN do dnešného dňa neukončila\na teda nemôže preštudovať spis.\n\n6\n\nReakcia vyšetrovateľa porušovateľa v 1. rade však nesvedčí o efektívnom,\nsústredenom a bezprieťahovom postupe v namietanom konaní, kedy vyšetrovateľ\nporušovateľa v 1. rade v prípise zo dňa 4. júla 2016 uvádza, že\n„... Ďakujem za informáciu o dôvode Vašej neúčasti na preštudovaní vyšetrovacieho\nspisu. Dovoľujem si upresniť, že ide o Vaše právo a nie povinnosť zúčastniť sa uvedeného\núkonu...\n... Vzhľadom na skutočnosti, ktoré ste mi uviedli, ako i vzhľadom na lekársku správu,\nktorú ste predložili k Vašej informácii Vám oznamujem, že preštudovanie vyšetrovacieho\nspisu sa bude konať dňa 25.08.2016 v čase o 9.00 hod...\n... Želám Vám skoré uzdravenie.“\nSťažovateľka namieta, že porušovateľ v 1. rade a porušovateľ v 2. rade sú plne\nzodpovední za neprimerane dlhú dobu trestného konania, ktorú v období od 8. novembra\n2013 do 17. augusta 2016 zapríčinili ich nesústredenou a neefektívnou činnosťou, ale aj ich\nnedôvodnou nečinnosťou, čím spôsobili v trestnom konaní zbytočné prieťahy.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie\noperatívnej činnosti a vyšetrovania Západ, Ružinovská 1/B, 812 72 Bratislava a Krajská\nprokuratúra Prešov, Masarykova ul. 16, 080 01 Prešov svojím postupom a rozhodnutiami\nv trestnom konaní vedenom so súvisiacou sp. zn. ČVS: UHCP-7/NJ-Z-2013 porušili\nzákladné právo sťažovateľky\n\n, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných\n\nprieťahov, zaručené jej v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote\nzaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Ministerstvu vnútra SR, Prezídiu\nPolicajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, národnej jednotke boja proti\nnelegálnej migrácii, oddeleniu operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ, Ružinovská 1/B,\n812 72 Bratislava v trestnom konaní vedenom pod ČVS: UHCP-7/NJ-Z-2013 konať\nbez zbytočných prieťahov.\n\n7\n\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva\n\nfinančné zadosťučinenie\n\nv sume 2.000,-EUR (slovom dvetisíc eur), ktorú sumu je Ministerstvo vnútra SR, Prezídium\nPolicajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, národná jednotka boja proti\nnelegálnej migrácii, oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Západ, Ružinovská 1/B,\n812 72 Bratislava povinné zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie\noperatívnej činnosti a vyšetrovania Západ, Ružinovská 1/B, 812 72 Bratislava je povinné\nzaplatiť\n\n, trovy právneho zastúpenia v sume 416,35 EUR...“\nII.\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n8\n\nSťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta, že postupom úradu,\nako aj krajskej prokuratúry v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a tiež práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nneexistuje žiadna zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98), čo umožňuje preskúmať\nich namietané porušenie spoločne.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\npredovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). Za iné dôvody zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,\n\n9\n\npredovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\ndotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou\nsťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany\ndotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska\npožiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\nÚstavný súd pred preskúmaním napadnutého postupu úradu a krajskej prokuratúry\nv trestnej veci sťažovateľky považuje za vhodné poukázať na právny názor vyslovený\nvo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 418/2014 reflektujúci právny názor Európskeho súdu pre\nľudské práva vyjadrený vo veciach Libanský v. Česká republika alebo Králiček v. Česká\nrepublika, v zmysle ktorého k porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov môže dôjsť aj vtedy, ak konanie trvá (globálne) neprimerane dlhú\ndobu, a to bez ohľadu na to, či v posudzovanom prípade boli zaznamenané prieťahy\nspôsobené postupom súdu, resp. iného príslušného orgánu verejnej moci. Inými slovami,\nk porušeniu uvedeného práva môže dôjsť aj vtedy, ak nedošlo v konaní k prieťahom,\na naopak, i keď k prieťahom v konaní došlo, nemusí vždy ísť o porušenie práva\nna prerokovanie veci v primeranej dobe, ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho\ntrvania času, v ktorom je možné uzavretie konania spravidla očakávať.\nZ vyžiadaného spisu úradu ČVS: UHCP-7/NJ-Z-2013 vyplýva (v časti týkajúcej sa\nsťažovateľky, pozn.) najmä tento priebeh napadnutého konania:\n1. Dňa 8. novembra 2013 vyšetrovateľ úradu vzniesol sťažovateľke (ako aj ďalším\ntrinástim osobám, pozn.) obvinenie zo spáchania pokračovacieho zločinu porušovania\npredpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254 ods. 1 a 4 písm. b) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona, prečinu porušenia predpisov\no štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 2 písm. c)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona a zločinu legalizácie\npríjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a b) a 3 písm. c) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona.\n\n10\n\n2. Dňa 9. novembra 2013 prokurátor krajskej prokuratúry uznesením č. k. Kv 10/1313 zamietol sťažnosť obvinenej (ako aj ďalších spoluobvinených) proti uzneseniu\no vznesení obvinenia.\n3. Dňa 9. novembra 2013 prokurátor krajskej prokuratúry podal na základe podnetu\nvyšetrovateľa úradu návrh na vzatie sťažovateľky (ako aj ďalších piatich obvinených, pozn.)\ndo väzby.\n4. Dňa 10. novembra 2013 Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“)\nuznesením sp. zn. 0 Tp 91/2013 rozhodol o vzatí sťažovateľky (ako aj ďalších štyroch\nobvinených, pozn.) do väzby.\n5. Dňa 20. novembra 2013 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením sp. zn. 8 Tpo 44/2013 zamietol sťažnosti štyroch obvinených (vrátane\nsťažovateľky) proti uzneseniu okresného súdu z 10. novembra 2013 o ich vzatí do väzby.\n6. Dňa 28. januára 2014 sťažovateľka podala žiadosť o prepustenie z väzby na\nslobodu,\n\nresp.\n\no nahradenie\n\nväzby\n\npísomným\n\nsľubom\n\na dohľadom\n\nprobačného\n\na mediačného úradníka.\n7. Dňa 17. februára 2014 okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 91/2013 (okrem iného)\nprijal peňažnú záruku sťažovateľky vo výške 5 000 € ako náhradu za jej väzbu a rozhodol\no jej prepustení na slobodu.\n8. Dňa 6. marca 2014 krajský súd uznesením sp. zn. 8 Tpo 9/2014 (okrem iného)\nzrušil uznesenie okresného súdu zo 17. februára 2014 o prepustení sťažovateľky z väzby\nna slobodu a jej žiadosť o prepustenie z väzby zamietol.\n9. Dňa 31. júla 2014 vyšetrovateľ úradu podal návrh na podanie obžaloby\nna sťažovateľku a ďalších sedem obvinených.\n10. Dňa 1. augusta 2014 sťažovateľka podala žiadosť o prepustenie z väzby\nna slobodu, resp. o nahradenie väzby písomným sľubom a dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\n11. Dňa 5. augusta 2014 prokurátor krajskej prokuratúry podal okresnému súdu\nobžalobu na sťažovateľku a ďalších sedem obvinených.\n12. Dňa 18. augusta 2014 okresný súd žiadosť sťažovateľky o prepustenie z väzby\nuznesením sp. zn. 8 Tk 1/14 zamietol a rozhodol, že sťažovateľku (ako aj ďalšie\ndve obvinené, pozn.) ponecháva vo väzbe.\n\n11\n\n13. Dňa 2. septembra 2014 krajský súd na základe podaných sťažností uznesením\nsp. zn. 8 Tos 75/2014 zrušil uznesenie okresného súdu z 18. augusta 2014 a sťažovateľku\n(ako aj ďalšie dve obvinené, pozn.) prepustil z väzby na slobodu, pričom jej väzbu nahradil\njej písomným sľubom.\n14. Dňa 24. septembra 2014 Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica\nv samostatnom konaní rozsudkom sp. zn. BB-4T/29/2014 schválil dohodu o vine a treste,\nčo sa týka troch obvinených (pôvodne obvinených spoločne so sťažovateľkou, pozn.).\n15. Dňa 5. novembra 2014 bolo verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní\nobžaloby odročené na 14. január 2015 z dôvodu neprítomnosti konkrétneho prokurátora,\nktorý vo veci vykonával dozor v prípravnom konaní a podával obžalobu.\n16. Dňa 14. januára 2015 bolo verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby\nodročené na 17. február 2015 z dôvodu neprítomnosti jedného z obžalovaných a jeho\nobhajkyne.\n17. Dňa 17. februára 2015 okresný súd uznesením sp. zn. 8 Tk 1/2014 odmietol\nobžalobu prokurátora a vec mu vrátil podľa § 244 ods. 1 písm. h) zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\n18. Dňa 13. októbra 2015 krajský súd uznesením 8 To 32/2015 podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť prokurátora proti uzneseniu okresného súdu\nz 15. februára 2015.\n19. Dňa 16. decembra 2015 bol daný pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu\nz 13. októbra 2015 oprávneným subjektom (č. l. 9020 spisu, pozn.).\n20. Dňa 18. januára 2016 vyšetrovateľ úradu na základe žiadosti sťažovateľky pribral\ndo konania prekladateľa na účely prekladu zápisníc o výsluchoch spoluobvinenej a svedka.\n21. Dňa 30. mája 2016 vyšetrovateľ úradu oznámil sťažovateľke, že 5. júla 2016\nsa uskutoční preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania.\n22. Dňa 2. júna 2016 obhajca sťažovateľky JUDr. Richard Bauer oznámil úradu,\nže 1. júna 2016 vypovedal sťažovateľke plnú moc na jej právne zastupovanie v napadnutom\nkonaní.\n23. Podaním z 27. júna 2016 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť\npri preštudovaní spisu určeného na 5. júl 2016. Ospravedlnenie zdôvodnila svojím\nnepriaznivým zdravotným stavom, ako aj skutočnosťou, že nemá obhajcu.\n\n12\n\n24. Dňa 4. júla 2016 vyšetrovateľ úradu oznámil sťažovateľke, že preštudovanie\nspisu po skončení vyšetrovania sa uskutoční 25. augusta 2016.\n25. Podaním z 15. augusta 2016 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť\npri preštudovaní spisu určeného na 25. august 2016. Svoje ospravedlnenie opätovne\nzdôvodnila nepriaznivým zdravotným stavom, ako aj skutočnosťou, že nemá obhajcu.\n26. Dňa 3. októbra 2016 vyšetrovateľ úradu uznesením podľa § 21 ods. 1 Trestného\nporiadku vylúčil trestnú vec sťažovateľky na samostatné konanie. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil najmä tým, že sťažovateľka sa zdržiava na území Ukrajiny, pre svoj zdravotný\nstav nemôže po skončení vyšetrovania preštudovať spis, pričom na svojom práve spis\npreštudovať trvá, a preto vylúčenie jej veci je v záujme urýchlenia konania\nvo veci ostatných spoluobvinených.\nÚstavný súd pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že v dotknutej\ntrestnej veci sťažovateľky (na základe nového splnomocnenia opäť zastúpenej obhajcom\nJUDr. Bauerom) bol určený termín preštudovania spisu po skončení vyšetrovania\nna posledný marcový a prvý aprílový týždeň roku 2017.\nPo preskúmaní sťažnosti, jej príloh a obsahu vyžiadaného spisu úradu, vychádzajúc\nz doterajšieho priebehu napadnutého konania, ústavný súd dospel k záveru, že postupom\núradu, ako ani krajskej prokuratúry v napadnutom konaní nedošlo k prieťahom takej\nústavne relevantnej intenzity, že by ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v\nzmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, resp. ako porušenie práva sťažovateľky\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Doterajšia\ndĺžka napadnutého konania v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci podľa názoru\nústavného súdu zatiaľ nevybočuje z medzí ústavnej akceptovateľnosti, pričom dôvody,\npre ktoré napadnuté konanie dosiaľ nebolo skončené, nemožno v ústavne relevantnej miere\npričítať na vrub bezdôvodnej nečinnosti alebo neefektívnej činnosti úradu, resp. krajskej\nprokuratúry.\nVo vzťahu k sťažovateľkou namietanej a aj z vyžiadaného spisu úradu vyplývajúcej\nskutočnosti, že postup orgánov činných v trestnom konaní vo veci sťažovateľky nebol\n\n13\n\nv každom štádiu napadnutého konania efektívny a sústredený (opakované vylučovanie\na následné\n\nspájanie\n\nvecí\n\nniektorých\n\nobvinených;\n\nnesprávne\n\nustálená\n\npôsobnosť\n\nŠpecializovaného trestného súdu vo vzťahu k niektorým stíhaným trestným činom;\nporušenie procesných práv sťažovateľky, v dôsledku ktorého bola obžaloba prokurátora\nokresným súdom odmietnutá), ústavný súd uvádza, že tieto nedostatky vzhľadom na všetky\nokolnosti prípadu nie sú takej povahy, že by mali rozhodujúci podiel na doterajšej dĺžke\nnapadnutého konania.\nZ okolností posudzovanej veci podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že celková\n(doterajšia) dĺžka napadnutého konania bola v podstatnej miere ovplyvnená charakterom\na rozsahom vyšetrovanej trestnej činnosti, množstvom obvinených (v počiatočnej fáze\ntrestného stíhania šlo o 14 obvinených, pozn.), ako aj s tým súvisiacim rozsahom spisového\nmateriálu (viac ako 9 000 listov, pozn.). Z vyžiadaného spisu úradu vyplýva, že orgánmi\nčinnými v trestnom konaní bolo v napadnutom konaní po vznesení obvinenia konkrétnym\nosobám vykonané rozsiahle dokazovanie (najmä výsluchom obvinených a svedkov,\nvypracovaním\n\nznaleckých\n\nposudkov,\n\nskúmaním\n\na\n\nvyhodnocovaním\n\ndôkazov\n\nzabezpečených v štádiu konania pred vznesením obvinenia), pričom procesný postup\npríslušných orgánov bol ovplyvnený aj potrebou zabezpečenia prekladu jednotlivých\npísomností, ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu.\nDoterajšia dĺžka napadnutého konania bola taktiež ovplyvnená procesnou aktivitou\nobvinených (vrátane sťažovateľky, pozn.), ktorí v napadnutom konaní dôsledne uplatňovali\nprostriedky procesnej obrany (napr. sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a proti\nrozhodnutiam o väzbe, žiadosti o prepustenie z väzby, žiadosti o preskúmanie postupu\npolicajta). Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že uplatňovanie procesných oprávnení\nobvinených im nemožno vytýkať, na druhej strane však čas nevyhnutne potrebný\nna oboznámenie sa s ich procesnými návrhmi a na rozhodnutie o nich nemožno považovať\nza prieťahy v konaní, za ktoré by niesol zodpovednosť príslušný orgán činný v trestnom\nkonaní. Z rovnakého dôvodu však ani sťažovateľkou namietané procesné úkony krajskej\nprokuratúry (podanie obžaloby, podanie sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu\n\n14\n\no odmietnutí obžaloby) nemožno považovať za také, ktoré by spôsobovali zbytočné\nprieťahy v napadnutom konaní.\nV nadväznosti na už uvedené považuje ústavný súd za potrebné poukázať\naj na skutočnosť, že konanie samotnej sťažovateľky ako obvinenej (resp. jej obhajcu)\nv napadnutom konaní neprispelo k jeho urýchlenému ukončeniu. Sťažovateľka svoju\nneúčasť na preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania opakovane odôvodňovala popri\nsvojom nepriaznivom zdravotnom stave aj tým, že v konaní (v tom čase) nebola zastúpená\nobhajcom. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu\nz vyžiadaného spisu úradu, že obhajca sťažovateľky pred termínom preštudovania spisu\noznámil úradu vypovedanie splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľky v napadnutom\nkonaní. Sťažovateľka následne na základe samostatného splnomocnenia prostredníctvom\ntoho istého advokáta podala ústavnému súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní.\nPodľa zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti\nje sťažovateľka v napadnutom konaní opäť zastúpená tým istým splnomocneným obhajcom.\nUvedené konanie sťažovateľky (a jej právneho zástupcu, pozn.) tak podľa názoru ústavného\nsúdu (v tejto časti) vykazuje znaky obštrukčného správania a nenapomáha realizácii tých\npráv sťažovateľky, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha sťažnosťou adresovanou\nústavnému súdu.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že postup úradu\na krajskej prokuratúry v napadnutom konaní, ktorého doterajšia dĺžka je v okolnostiach\nposudzovanej veci z ústavného hľadiska akceptovateľná, nevykazuje také ústavne\nrelevantné nedostatky, na základe ktorých by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie mohol reálne dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny, resp. jej práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n15\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľky, ktoré by mali oporu len vtedy, ak by ústavný súd\nrozhodol o porušení ňou označených práv.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. marca 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-vo vyšetrovaní", "cudzinec, cudzinci", "trestné konanie-prípravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0e3e79f5-cb32-45bc-97c6-7d12e1ed362c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 418/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 418/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e3e79f5-cb32-45bc-97c6-7d12e1ed362c"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "724634f2-3d80-4421-b6ec-65b76904971f:18764402-2b81-41b6-87a4-e9101b7c6bc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Tk/1/2014", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 8Tk/1/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/724634f2-3d80-4421-b6ec-65b76904971f:18764402-2b81-41b6-87a4-e9101b7c6bc3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4927c7ca-9b43-4b13-be3d-859ed43d974a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.680.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 680/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 680/2021 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.680.2021.2"}]}